Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erik Kačmár

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123212242
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3123212242.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Erikom Kačmárom v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XXX/XX, E., zastúpenej JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom so sídlom Haškova 18, Nové
Mesto nad Váhom, proti žalovaným 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX/X, E. a 2/ J. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX/X, E., obaja žalovaní zastúpení JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom so
sídlom Štúrovo námestie 121, Trenčín, o odstránenie NTL domového plynovodu a o vzájomnej žalobe
žalovaných, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd vzájomnú žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Okresnému súdu Trenčín bola dňa 20.12.2023 doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa proti
žalovaným domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaných odstrániť NTL domový plynovod
vedený cez pozemok parc. registra „C“, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 606 m2,
po fasáde a cez komínové teleso rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na parc. registra „C“, parc.
č. XXX, zapísaných na K. L. M., katastrálnom odbore, katastrálne územie E., obec E., v LV č. XXX, vo

vlastníctve žalobkyne.

1.2 V rámci odôvodnenia žaloby žalobkyňa uviedla, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na Okresnom úrade Ilava, katastrálnom odbore, katastrálne územie E., obec E., v LV č.
XXX: parc. reg. „C”, parc. č. XXX, záhrada o výmere 1474 m2, parc. reg. „C”, parc. č. XXX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 606 m2, stavba - rodinný dom súp. č. XXX, stojaci na parc. č. XXX. Žalovaní
1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na K. L. M., katastrálnom odbore,

katastrálne územie E., obec E., v LV č. XXX: parc. reg. „C”, parc. č. XXX, záhrada o výmere 186 m2,
parc. reg. „C”, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorieo výmere 277 m2, parc. reg. „C”, parc. č. XXX,
zastavanáplochaanádvorieovýmere143m2,stavba-rodinnýdomsúp.č.XXX,stojacinaparc.č.XXX.
Predmetný NTL domový plynovod bol zriadený v roku 1995 a podľa projektovej dokumentácie mal byť
vedený cez pozemok žalobkyne a následne po fasáde rodinného domu žalovaných, nie po fasáde a cez
komínové teleso rodinného domu žalobkyne. V čase budovania predmetného plynovodu boli vlastníkmi
rodinného domu s. č. XXX rodičia žalobkyne N. G. a A. G. a žalovaným udelili súhlas s vedením prípojky

plynu cez ich pozemok, teda parc. č. XXX a napojením na ich regulátor. Rodičia žalobkyne teda v
žiadnom prípade neudelili súhlas žalovaným, aby predmetný plynovod bol vedený po fasáde ich domu
a cez komínové teleso. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaní vybudovali plynovod v rozpore
s projektovou dokumentáciou a súhlasom predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľnosti. Plynovod, resp.plynová prípojka žalovaných okrem toho, že boli vybudované v rozpore s projektovou dokumentáciou
a v rozpore so súhlasom vlastníkov pozemku parc. č. XXX a domu súp. č. XXX, tak nespĺňa ani v
súčasnosti platné Technické plynárenské pravidlo TPP 704 01 z júla 2009. Žalobkyňa požiadala o

odbornéstanoviskokvedeniupredmetnéhoplynovoduO.P.,odbornespôsobiléhotechnikavovýstavbe,
ktorý k vedeniu trasy NTL domového plynovodu vydal vyjadrenie, v ktorom okrem iného skonštatoval, že
plynovod nespĺňa technické a bezpečnostné predpoklady podľa platného Technického plynárenského
pravidla TPP 704 01 z júla 2009. Súčasne konštatoval, že NTL domový plynovod pre rodinný dom
žalovaných bol vybudovaný v roku 1995, teda ešte pred vydaním Technického plynárenského pravidla

TPP 704 01, kedy technické požiadavky upravovala norma STN 38 6441 (dátum vydania 15.02.1980).
Podľa jeho zistenia je však predmetný NTL domový plynovod vybudovaný aj v rozpore s touto normou,
platnou v čase výstavby. Skonštatoval taktiež, že NTL domový plynovod bol vybudovaný v rozpore
s projektovou dokumentáciou, nakoľko je vedený po fasáde rodinného domu žalobkyne a nie po
fasáde rodinného domu žalovaných. Z uvedených dôvodov bola rovnako v rozpore s projektovou
dokumentáciou vydaná technická správa, protokol o vpustení plynu, zápis tlakovej skúšky a revízna

správa. V čase spustenia NTL domového plynovodu žalovaných tento nespĺňal potrebné technické
predpoklady a nespĺňa ich ani v súčasnosti. Žalobkyňa taktiež podotýka, že medzi jej meracím miestom
ameracímmiestomžalovanýchjeďalšianehnuteľnosťstojacanapar.č.XXX(vlastníkap.H.Q.),zktorej
padá strešná krytina, ktorá narušuje vzdušnú časť NTL domového plynovodu. Nakoľko plynovod vedie
cez komín, ktorý je bez vložky a zadechtovaný so sadzami, ktoré sú agresívne pre kovové potrubie,

obáva sa žalobkyňa, že plynovod môže byť poškodený v časti komína a predstavuje nebezpečenstvo
pre ňu ako aj okolité nehnuteľnosti. Žalobkyňa má taktiež záujem svoju nehnuteľnosť zatepliť a súčasné
vedenie NTL plynovodu jej vytvára prekážku pri zatepľovaní. Žalobkyňa sa snažila vec vyriešiť so
žalovanými mimosúdne. Navrhla preložiť predmetný plynovod, poskytnúť k tomu žalovaným všetku
potrebnú súčinnosť, avšak žalovaní k tomuto návrhu zaujali negatívne stanovisko. Žalobkyňa teda

požiadala O. P., ako revízneho technika a projektanta plynu, o stanovisko k návrhu vysporiadania.
Stanoviskom zo dňa 03.10.2022 O. P. navrhol, aby sa existujúci nevyhovujúci NTL plynovod pre
nehnuteľnosť žalovaných zrušil a previedlo sa nové pripojenie zo strany ich prístupu na pozemok a to
pripojením z ulice H. I., kde by sa na hranicu ich pozemku parc. č. XXX osadila skrinka DRZ do oplotenia
tak, aby bola prístupná a otvárateľná z verejného priestranstva. Toto riešenie by súčasne spĺňalo všetky

platné technické predpoklady a normy. Právne odôvodnila žalobkyňa žalobu poukazom na § 135c ods.1
Občianskeho zákonníka.
2.1 Na doručenú žalobu reagovali žalovaní tak, že udelili plnú moc na ich zastupovanie v konaní
právnemu zástupcovi, ktorý dňa 29.01.2024 doručil súdu písomné vyjadrenie žalovaných k žalobe
a zároveň aj vzájomnú žalobu žalovaných proti žalobkyni. V tomto podaní uviedol, že nie je sporné,

že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, pre k.ú.
E. presne definovaných v žalobnom návrhu. Taktiež nie je sporné, že žalovaní sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, pre k.ú. E. presne definovaných
v žalobnom návrhu. Rovnako nie je sporná skutočnosť, že plynová prípojka žalovaných je umiestnená
na pozemku žalobkyne, po stene rodinného domu žalobkyne a cez komínové teleso žalobkyne ústí

do rodinného domu žalovaných. Táto plynová prípojka žalovaných bola vybudovaný v roku 1995 so
súhlasomprávnychpredchodcochžalobkynebezakýchkoľveknámietokpojejvybudovanípocelúdobu,
až do nesúhlasného stanoviska žalobkyne vyjadreného vo výzve zo dňa 08.02.2022. Plynová prípojka
bola vybudovaná na základe projektovej dokumentácie v súlade s v tom čase platnými technickými
normami, o čom svedčia Technická správa marec 1995, Správa o revízii plynového zariadenia č. 9/5-95,

Zápis o tlakovej skúške zo dňa 02.05.1995 a Súhlas k napojeniu na odber plynu zo dňa 03.05.1995.
Nie je zrejmé na základe akej skutočnosti dospela žalobkyňa k názoru, že plynové potrubie malo byť
vedené v zemi a nie na stene rodinného domu, nakoľko táto skutočnosť z projektovej dokumentácie
nevyplýva a v prípade, že by plynová prípojka bola vybudovaná v rozpore s projektovou dokumentáciou
alebo nie v súlade so súhlasom právnych predchodcov žalobkyne, nedošlo by k jej schváleniu v podobe

revíznej správy. Nie je možné v súčasnej dobe posudzovať plynové prípojky, ktoré boli vybudované
napr. už za účinnosti normy STN 38 6441, pretože ak by sme zostali na týchto pozíciách, bolo by vo
všeobecnosti potrebné v Slovenskej republike rekonštruovať tisíce plynových prípojok. Žalovaní boli od
roku 1995 dobromyseľný v tom, že umiestnenie plynovej prípojky, ktorej sú vlastníkmi, je v súlade so
súhlasom a vôľou právnych predchodcov žalobkyne. Po celú túto dobu až do nadobudnutia vlastníctva

nehnuteľností žalobkyňou v roku 2020, resp. do 08.02.2022, neboli v držbe nikým rušení, nikto ich
nevyzýval na odstránenie alebo prebudovanie plynovej prípojky. Teda je možné konštatovať, že došlo k
splneniu zákonom predpokladaných skutočností na základe ktorých vzniklo vecné bremeno spočívajúce
v práve žalovaných v umiestnení plynovej prípojky na pozemku a stene rodinného domu žalobkyne.2.2 Vzájomnou žalobou, v spojení s jej doplnením zo dňa 22.04.2024, sa žalovaní podľa ustanovenia
§ 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka proti žalobkyni domáhajú rozhodnutia súdu o zriadení vecného

bremena v prospech vlastníka rodinného domu súp. č. XXX, postavenom na pozemku KN C parcela č.
XXX, k. ú. E. spočívajúce v práve uloženia plynovej domovej prípojky a jej údržby na stene rodinného
domu súp. č. XXX a na pozemku KN C parcela č. XXX zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. E.
podľa situačného nákresu.

3.1 Žalobkyňa v replike, resp. vo vyjadrení k vzájomnej žalobe zo dňa 12.06.2024, uviedla najmä to,
že žalobkyňa k žalobe doložila projektovú dokumentáciu s pôdorysom situácie. Tento pôdorys situácie
napokon doložili k svojmu vyjadreniu aj žalovaní. Z nákresu situácie jednoznačne vyplýva, že plynové
potrubie predmetnej NTL plynovej prípojky malo byť vedené od existujúcej STL prípojky rodinného
domu súp. č. XXX (v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne) cez pozemok parc. č. XXX a
následne malo byť napojené k prípojke žalovaných. Taktiež žalobkyňa opätovne podotýka, že jej právni

predchodcovia (rodičia žalobkyne) udelili súhlas s napojením predmetnej NTL prípojky žalovaných na
STL prípojku rodinného domu žalobkyne a vedením tejto NTL prípojky plynu žalovaných cez pozemok
vo vlastníctve žalobkyne, teda parc. č. XXX, a napojením na regulátor žalobkyne, resp. jej právnych
predchodcov. Tak bola aj vypracovaná projektová dokumentácia, ktorá bola podkladom schvaľovacieho
konania a mala byť podkladom realizácie NTL prípojky zo strany žalovaných. Rodičia žalobkyne teda

v žiadnom prípade neudelili súhlas žalovaným, aby predmetný plynovod bol vedený po fasáde ich
domu a cez komínové teleso. Tvrdenia žalovaných, že plynovod je vybudovaný v súlade s v tom
čase platnými technickými normami je v rozpore so zisteniami odborne spôsobilého technika, ktorého
stanoviskožalobkyňadoložilaspolusožalobou.Revíznasprávaanizáznamotlakovejskúškevžiadnom
prípade nelegalizujú stavbu plynovodu, ktorá bola vykonaná v rozpore s projektovou dokumentáciou.

V žiadnom doloženom doklade nie je uvedené, že plynovod má byť, resp. je vedený po fasáde a
cez komínové teleso žalobkyne. V každej predloženej listine je uvádzané, že predmetný NTL domový
plynovod žalovaných je napojený na regulátor právnych predchodcov žalobkyne a vedený po ich
pozemku. Aj v zmysle predloženej projektovej dokumentácie je evidentné, že nebolo zamýšľané a ani
schvaľované vedenie NTL prípojky po fasáde domu s. č. XXX a cez jeho komínové teleso. Z tejto

projektovejdokumentácievyplýva,žeNTLprípojkamalabyťvedenápostenerodinnýchdomovvradovej
zástavbeažkudomuč.XXX/X,ktorýjevovlastníctvežalovanýchapostenerodinnéhodomužalobkyne.
Žalobkyňa považuje za potrebné upresniť, že žiada o odstránenie časti NTL domového plynovodu, ktorá
je vedená po fasáde jej rodinného domu a cez komínové teleso. S vedením plynovodu cez pozemok
parc. č. XXX, teda v súlade s projektovou dokmumentáciou, žalobkyňa súhlasí.

3.2 Žalobkyňa k vzájomnej žalobe žalovaných uviedla, že s ňou nesúhlasí. Rozhodnutím súdu v súlade
s návrhom žalovaných by vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávnených.
Súčasné vedenie NTL plynovodu po fasáde rodinného domu a cez komínové teleso žalobkyne jej
znemožňuje uskutočňovať akékoľvek úpravy na fasáde a komínovom telese jej nehnuteľnosti, ktoré

je okrem iného bez vložky a značne zadechtované sadzami. Nie je pravdou, že právni predchodcovia
žalobkyne nemali k vybudovanému domovému plynovodu žiadne námietky. Ako žalobkyňa uviedla,
súhlas udelili s napojením plynovodu na regulátor na ich pozemku a vedením plynovodu cez ich
pozemok, nie po fasáde a cez komínové teleso. Zo strany žalovaných bolo súčasné vedenie ich
NTL prípojky vybudované svojvoľne, bez vedomia žalobcov, ktorí tento stav trpeli len v rámci

susedských vzťahov. Súčasne, podľa názoru žalobkyne, aktuálne uloženie NTL domového plynovodu
v jej komínovom telese predstavuje nebezpečenstvo pre jej nehnuteľnosť ako aj okolité nehnuteľnosti.
Taktiež je potrebné opätovne podotknúť, že podľa zistenia odborne spôsobilého technika, je predmetný
NTL domový plynovod vybudovaný aj v rozpore s normou STN 38 6441, platnou v čase výstavby a
bol vybudovaný v rozpore s projektovou dokumentáciou, nakoľko je vedený po fasáde rodinného domu

žalobkyne.

4. K replike žalobkyne sa vyjadrili žalovaný písomne dňa 05.08.2024. V duplike uviedli najmä to, že
vyjadrenie O. P. považujú za tendenčné a rozporuplné. Nie je možné plynovú prípojku alebo akékoľvek
iné technické zariadenie, vybudované za účinnosti určitých noriem, ktoré stratili platnosť, posudzovať

podľa nových technických noriem. V takomto prípade by potom bolo potrebné rekonštruovať desaťtisíce
plynových prípojok. Rovnako je nepochopiteľné vyjadrenie, keď na jednej strane p. P. tvrdí, že domový
plynovod je však vybudovaný aj v rozpore s touto normou platnou v čase výstavby, ale na druhej strane
dodáva, že STN 38 6441 je už zrušená a nepoužíva sa. Teda na základe čoho dospel k názoru, že bolaplynová prípojka vybudovaná v rozpore s touto normou. Právni predchodcovi žalobkyne ako dennodenní
užívatelia rodinného domu súp. č. XXX počas realizácie výstavby plynovej prípojky, po realizácii jej
výstavby ako aj počas jej užívania od roku 1995 nikdy nevyjadrili žiadny nesúhlas a teda žalovaní od

roku 1995 túto plynovú prípojku užívali bez akýchkoľvek obmedzení.

5.1 Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právnych zástupcov
sporových strán, ktorí sa pojednávania zúčastnili, rovnako aj žalovaný 1/

5.2 Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že sa odvoláva na všetky svoje doterajšie
vyjadrenia a podania v žalobe.

5.3 Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že sa odvoláva na všetky písomné vyjadrenia
resp. vzájomnú žalobu.

6.1Nazákladenespornýchskutkovýchokolnostíanazákladevykonanéhodokazovania,ktoréspočívalo
v oboznámení sa s listinnými dôkazmi, a to: č. l. 3 až 6 výpisy z LV č. XXX A. XXX, č.l. 9 schéma
plynofikácie rodinného domu, č.l. 10 prehlásenie, č.l. 11, 12 nákresy plynofikácie pôdorys, situácia, č.l.
13 vyjadrenie k plynofikácii, č.l. 14 vyjadrenie O. P., č.l. 16 súhlas k napojeniu na odber plynu, č.l.
17 technická správa, č.l. 18 rubová strana protokol o pustení plynu, č.l. 19 zápis o tlakovej skúške,

č.l. 19 rubová strana správa o revízii plynového zariadenia, č.l. 20 vyjadrenie O. P., č.l. 21 potvrdenie
od bytovej základne SPP, súd zistil pre rozhodnutie súdu podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval
citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a vec následne právne posúdil.

6.2 Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že predmetná plynová prípojka bola postavená v roku

1995, bola vykonaná jej riadna revízia, tlaková skúška, plynovod je stále funkčný, používa sa, nebolo
na ňom nič menené a súhlas na jeho vybudovanie vyplýva z č.l. 10. Z jeho obsahu vyplýva, že rodičia
žalobkyne dňa 04.05.1995 dali súhlas žalovanému 1/ na vybudovanie prípojky plynu cez ich pozemok
a na ich regulátor. Takisto bolo nesporné vlastníctvo dotknutých (predmetných) nehnuteľností.

6.3 Podľa nerozporovaného vyjadrenia žalovaného 1/, už v čase výstavby prípojky komín rodičov
žalobcu nikdy nebol funkčný a doposiaľ nie je funkčný. Plynovod je vedený cez komín priečne v dĺžke
asi 40 cm a je v chráničke.

7.1 Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

7.2 Podľa § 135c ods.1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady

toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

7.3 Podľa § 150o ods.1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

8. K žalobe žalobkyne:

8.1 Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha odstránenia stavby, a to časti domového plynovodu,
ktorý je vedený po fasáde jej rodinného domu a cez komínové teleso, a ktorý postavili v roku 1995 (v
tom čase na stavbe jej právnych predchodcov – rodičov) žalovaní v rozpore so súhlasom dotknutých
spoluvlastníkov, teda právnych predchodcov – rodičov žalobkyne. V súčasnosti je vlastníčkou
plynovodom dotknutej stavby (rodinného domu so súp.č. XXX) žalobkyňa. S vedením plynovodu cez

pozemok parc. č. XXX, teda v súlade s projektovou dokumentáciou a s pôvodným súhlasom jej rodičov,
žalobkyňa súhlasí. Žalobkyňa dôvodí, že časť vedenia plynovodu po fasáde domu a cez komín (priečne,
nie po výške, resp. dĺžke) bola vybudovaná v rozpore s voľou jej rodičov. V rámci právneho zdôvodneniažaloby žalobkyňa poukázala na ochranu vlastníckeho práva vlastníka pozemku podľa § 135c ods.1
Občianskeho zákonníka.

8.2 V prejednávanom prípade ide o tzv. zapieraciu žalobu (actio negatoria), ktorou sa vlastník veci (v
danom prípade tzv. stavby rodinného domu) chráni pred každým iným zásahom do jeho oprávnení,
než je zadržiavanie veci (nevydanie). Ide o žalobu na plnenie, ktorou sa okrem iného chráni aj právo
vlastníka vec pokojne držať a užívať. Základnou podmienkou úspechu žaloby podľa § 135c ods.1
Občianskeho zákonníka je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k pozemku, do ktorého má byť

neoprávnené zasahované zo žalovanej strany. Z úspešného preukázania vlastníctva dotknutej stavby
však ešte nevyplýva, že nárok žalobcu na požadovanú ochranu je už opodstatnený. Žalovaný totiž
môže mať právo na užívanie veci, právo na zasahovanie do vlastníctva žalobcu, ktoré prevažuje nad
vlastníckym právom žalobcu a spôsobí, že žaloba na ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech.

8.3 Ohľadne použitia ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka súd uvádza, že toto zákonné

ustanovenia umožňuje riešiť situáciu rozdielnosti vlastníctva k stavbe a zastavanému pozemku. Je
špeciálne k § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom upravuje spôsob vyporiadania vzťahu
medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby, na ňom postavenej. Už tým, že
zákonodarca vyňal režim neoprávnenej stavby z dosahu § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý
by umožňoval neoprávnené postavenie stavby na cudzom pozemku riešiť len žalobou na odstránenie

stavby, deklaroval nutnosť v odôvodnených prípadoch prihliadnuť aj k oprávneným záujmom vlastníka
neoprávnenej stavby a tiež všeobecný záujem na tom, aby právne vzťahy medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom neoprávnenej stavby boli postavené na pevnom základe. V občianskom práve sa tiež
tradične uplatňuje snaha o to, aby nákladné investície neboli zbytočne marené (v prípade neoprávnenej
stavby pochopiteľne za predpokladu, že vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu možno takýto

postup spravodlivo požadovať). Uvedené z Rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo
1090/2000.

8.4 Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v replike, resp. vo vyjadrení k vzájomnej žalobe zo dňa
12.06.2024samauviedla,žepovažujezapotrebnéupresniť,žežiadaoodstráneniečastiNTLdomového

plynovodu, ktorá je vedená po fasáde jej rodinného domu a cez komínové teleso, nie je možná aplikácia
§ 135c Občianskeho zákonníka, pretože toto ustanovenie rieši situáciu, kedy je dotknutý vlastník
„pozemku“ a nie stavby. Na daný prípad tak dopadá použitie všeobecného ustanovenia § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

8.5 Aj po aplikácii vyššie uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka súd žalobu zamietol, pretože
žalobkyňa nepreukázala, že by jej právni predchodcovia nesúhlasili so zriadením plynovodu žalovanými
v existujúcej podobe, teda nepreukázala neoprávnený zásah do vlastníctva dotknutého rodinného domu
žalobkyne. Bolo nesporným, že predmetný plynovod bol vybudovaný v roku 1995, stále je funkčný,
používa sa, nebolo na ňom nič menené. Súhlas na jeho vybudovanie vyplýva aj z prehlásenia na č.l.

10. Aj keď je v ňom uvedené, že rodičia žalobkyne udelili výslovný súhlas s prípojkou plynu „cez ich
pozemok a na ich regulátor“, je zrejmé, že keď po dobu približne troch desaťročí po jej vybudovaní nikdy
spôsob jej vybudovania žalovanými relevantným spôsobom nenamietali, tento súhlas zahŕňal existujúci
stav plynovodu. V tejto súvislosti žalobkyňa iba stručne uviedla (tvrdila), že jej rodičia tento stavy trpeli
v rámci susedských vzťahov. Teda možno uzavrieť, že nebolo v spore preukázané, že by zo strany

žalovaných došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva k stavbe rodinného domu so súp.č.
XXX, aktuálne vo vlastníctve žalobkyne. Preto je žaloba žalobkyne nedôvodná.

8.6Ďalšieskutočnostiuvádzanévžalobe,tedanajmätvrdenénesplnenietechnickýchabezpečnostných
predpokladov na vedenie plynovodu, sú pre rozhodnutie o podanej žalobe žalobkyne irelevantné.

Rovnako tak to platí aj o tvrdení, že plynovod bol vybudovaný v rozpore s projektovou dokumentáciou.
V tomto smere súd stručne poukazuje na žalovanými preukázané tvrdenie, že plynovod je funkčný a bol
riadne uvedený do prevádzky (skolaudovaný) už pred približne 30 rokmi.

8.7Záveromsúdpoznamenáva,žeakzexistujúcejprevádzkyplynovoduvyplývanebezpečenstvoškody

na majetku žalobkyne, resp. nebezpečenstvo ujmy na živote a zdraví, do úvahy pripadá iný druh žaloby
podľa § 417 Občianskeho zákonníka s inými podstatnými skutkovými tvrdeniami.

9. K vzájomnej žalobe žalovaných:9.1 Žalovaní sa vzájomnou žalobou voči žalobkyni domáhali, aby súd zriadil vecné bremeno v prospech
vlastníka rodinného domu súp. č. XXX, postavenom na pozemku KN C parcela č. XXX, k. ú. E.

spočívajúce v práve uloženia plynovej domovej prípojky a jej údržby na stene rodinného domu súp. č.
XXX a na pozemku KN C parcela č. XXX zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. E. podľa situačného
nákresu. Vznik tohto vecného bremena odôvodňovali titulom vydržania práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu.

9.2 Vzájomnej žalobe nebolo možné vyhovieť z formálnych dôvodov (žalobným petitom sa nemožno
domáhať zriadenia vecného bremena v prípade jeho vydržania, ale iba určenia jeho existencie) a ani
z materiálnych dôvodov, nakoľko súhlas vyplývajúci z prehlásenia na č.l. 10 nebol udelený in rem, ale in
personam – teda ako právo konkrétnej osobe – žalovanému 1/ a nie v prospech vlastníka tzv. panujúcej
nehnuteľnosti. Nemohlo sa tak jednať o vecné právo, resp. vecné bremeno, ale iba o záväzok voči
konkrétnej oprávnenej osobe.

10.Súdnevykonalžiadnyinýznavrhovanýchdôkazov,okremoboznámeniasaspredloženýmilistinnými
dôkazmi, nakoľko ani výsluchy žalobkyne a jej rodičov by vzhľadom na odôvodnenie tohto rozsudku
a nesporný skutkový stav nemohli privodiť iné rozhodnutie súdu o podanej žalobe. Vykonanie týchto
dôkazov by bolo nehospodárne a predlžovalo by skončenie tohto sporu.

11. K trovám konania:

11.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11.3 Keďže žaloba žalobkyne bola nedôvodná v celom rozsahu a rovnako tak aj vzájomná žaloba
žalovaných, súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania. Pomer ich úspechu, resp. neúspechu v konaní bol rovnaký.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní
sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.