Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 11T/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011011
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Dziak

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2323011011.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jurajom Dziakom, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre

prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. j) Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 05.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. C. D. E. F. G. B. H. F. I. J. K. L. M. J. , H. B., G. XX.XX.XXXX L. N., O. C. P. L. Q.,
K. A., Q. H., C. J. L. L. L. R. O.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 08.04.2023 v čase okolo 01.05 hod. v obci Q. na adrese S. XXX/X vošiel cez otvorenú bránku v plote
na pozemok rodinného domu, následne cez otvorené neuzamknuté dvere vošiel do samostatne stojacej
prístavby rodinného domu, nachádzajúcej sa na tom istom pozemku, naľavo od rodinného domu, kde
žije poškodená D. B., ku ktorej pristúpil a s nožom v ruke sa jej vyhrážal, že ju poreže, pričom s nožom
v ruke bodol do mobilného telefónu zn. Huawei pro 30 lite, ktorý mala poškodená D. B. položený na

stole v miestnosti, kedy následne na miesto prišiel otec poškodenej H. B., ktorý cez otvorené okno,
nachádzajúce sa vedľa vstupných dverí, spozoroval obžalovaného a vyzval ho, aby odtiaľ odišiel, na čo
obžalovaný cez otvorené okno vyliezol a odišiel, čím u poškodenej D. B. vzbudil dôvodnú obavu o jej
život a zdravie a spôsobil jej škodu na vyššie uvedenom mobilnom telefóne vo výške 80,- eur,

teda

inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú

obavu, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

čím spáchal

úmyselný prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje:

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 37

písm. m) Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného od 06.08.2024, na trest odňatia slobody
v trvaní 10 (desať) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa na výkon uloženého trestu
odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala dňa 07.09.2023 na tunajší súd obžalobu č. 2 Pv
162/23/2202 - 22 zo dňa 05.09.2023 (ďalej len ,,obžaloba“) na obžalovaného pre prečin porušovanie
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
j) Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, vychádzajúc zo skutkového

stavu zisteného v prípravnom konaní a aplikujúc príslušné ustanovenia Trestného zákona a Trestného
poriadku.

Súd vo veci rozhodol najskôr trestným rozkazom (č. l. 184 až 186), ktorým uznal obžalovaného za
vinného v zmysle podanej obžaloby. Procesné strany (obhajoba, obžaloba) podali odpor (č. l. 179).

Nakoľko súd nevzhliadol priestor pre iný procesný postup, prejednal vec na hlavnom pojednávaní, kedy
na termíne hlavného pojednávania dňa 17.10.2023 vyhlásil rozsudok, ktorým obžalovaného z dôvodu
podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil (č. l. 222 až 226; podľa názoru súdu
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný). Na odvolanie prokuratúry Krajský
súd v Trnave ako súd odvolací svojím uznesením zo dňa 12.03.2024 sp. zn. 3To/2/2024 – 240 (č. l. 240

až 245; ďalej len ,,U KS TT“) predmetný rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vrátil vec
súduprvéhostupňa,abyjuvpotrebnomrozsahuznovuprejednalarozhodol.Podľazáverovodvolacieho
súdu (zostručnené)
- súd prvého stupňa nesprávne a v rozpore so zákonom vyhodnotil vykonané dokazovanie a dospel
k nesprávnym právnym záverom. V rámci postupu svojho konania sa súd prvého stupňa dôsledne

neriadil vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, keď na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nevysporiadal sa pritom ani so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie. Vykonané dôkazy vyhodnotil absolútne jednostranne, výlučne v prospech
obžalovaného. V odôvodnení napadnutého rozsudku fakticky absentujú podstatné právne úvahy, z
ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, resp. z akého dôvodu

ich vyhodnotil len v prospech obžalovaného. Z tohto uhla pohľadu hodnotenia je napadnutý rozsudok
arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
- súd prvého stupňa vo svojom rozsudku dôsledne a zákonom predpokladaným spôsobom neustálil, či
sa žalovaný skutok stal (t. j. či obžalovaný vstúpil do obydlia poškodenej s jej súhlasom alebo bez jej
súhlasu, či sa jej vyhrážal s nožom v ruke atď.), a to s ohľadom na zmeny vo výpovediach poškodenej

a svedkyne F. K. v kontexte ustálenia vierohodnosti a pravdivosti výpovedí poškodenej (ktorá bola
navyše prítomná v pojednávacej miestnosti pri čítaní výpovede obžalovaného z prípravného konania)
a svedkyne F. K. k otázke protiprávneho vstupu obžalovaného do obydlia a k ne/vyhrážaniu sa z jeho
strany poškodenej, a to s nožom alebo bez; prvostupňový súd v danom prípade dospel k nejasným a
neúplným skutkovým i právnym zisteniam, keďže sa dostatočne nevysporiadal so všetkými vykonanými

dôkazmi, a to najmä pokiaľ ide o výpovede poškodenej a menovanej priamej svedkyne.
Ako povinnosť pri ďalšom prejednaní veci po jej vrátení z odvolacieho konania a pred následným
rozhodnutím súdu prvého stupňa vo veci samej uložil odvolací súd súdu prvého stupňa doplniť
dokazovanie o (i) dopočutie svedkyne F. K., predovšetkým za účelom objasnenia jej rozporných tvrdení
ohľadom noža, tiež o (ii) konfrontácie obžalovaného s poškodenou a svedkyňou F. K., kedy dal odvolací

súd na úvahu súdu prvého stupňa potrebu možného doplnenia dokazovania o (iii) výsluch poškodenej
D. B. Q., aby táto výpoveď dotvorila obraz o stíhanej trestnej činnosti práve v kontexte inkriminovaného
zmeškaného hovoru od svedkyne F. K., a tiež (iv) obstaranie dôkazov v podobe údajov od poskytovateľa
telekomunikačnej prevádzky, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutkových okolností, najmä by objasnili,
či poškodená volala obžalovaného k sebe a či svedkyňa F. K. „prezváňala“ poškodenú D. B. st. v

inkriminovanom čase.

Za účelom opätovného prejednania a rozhodnutia veci po jej vrátení z odvolacieho konania uskutočnil
súd prvého stupňa tri termíny hlavného pojednávania (dňa 11.10.2024, dňa 21.02.2025 a dňa
05.03.2025), kedy doplnil (resp. sa pokúsil doplniť) dokazovanie v zmysle KS TT, pričom dňa 05.03.2025

vyhlásil tento odsudzujúci rozsudok.Pred súdom vykonané dokazovanie (tak pred U KS TT ako i po ňom). Obžalovaný pred súdom
odmietol vypovedať, v rámci postupu podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný.

Zprečítanejvýpovede(zprípravnéhokonania–postuppodľa§258ods.4Trestnéhoporiadku)vyplynulo
(zostručnené), že
- potajomky sa s poškodenou stretávajú, chodieva k nej, boli spolu aj 05.04.2023, 06.04.2023,
07.04.2023 aj 08.04.2023 (v čase žalovaného skutku); riešili spolu aj inú partnerku obžalovaného. Dňa
06.04.2023 bola na tom poškodená zle psychicky, zjedla tabletky, vzal ju teda k sebe, dal jej mlieka.

- okolo polnoci (medzi 07.04.2023 a 08.04.2023) mu poškodená volala z mobilu svedkyne F. K., aby k nej
prišiel, išiel teda tam, brány boli zavreté, šiel odzadu (od Kováčskej ulice, kde nie je plot), cez pozemok
došiel do domu, kde boli otvorené dvere, bola tam svedkyňa F. K. (zľakla sa, že nič nepovedal, keď
prišiel), následne prišla aj poškodená (s vedrom vody), nebola prekvapená. On bol posledný, zamkol, ale
zlomil kľúč. Následne prišiel otec poškodenej (pozn. poškodený H. B.), búchal, že kto je tam, poškodená
mu povedala, že obžalovaný, na čo poškodený uviedol, že zavolá policajtov. Obžalovaný sa zľakol

a ušiel.
- nôž so sebou nemal, nikdy so sebou nôž nenosí;
- mobil poškodenej nevzal/nepoškodil, nehádali sa spolu;
- poškodenej sa nevyhrážal, to skôr ona jemu, ublížiť jej nechcel; zvykli mávať konflikty s poškodenou;
- nechápe tú situáciu, ľutuje, že tam bol.

Súd vyslúchol svedkyňu – poškodenú D. B., z ktorej výsluchu vyplynulo, že (zostručnené) je pravda, že
obžalovaný vošiel dnu, ona bola po vodu. Potvrdila aj informácie z prečítanej výpovede obžalovaného,
ohľadne tabletiek, že jej dal mlieko a vzal ju k sebe. Pokiaľ ide zámok na dverách, stále je poškodený,
obžalovaný však nechcel zlomiť kľúč násilím, stalo sa to náhodne. Ten telefón rozbil obžalovaný, keď

doňho buchol, mal nožík, ale nevedela povedať, či buchol do mobilu s nožíkom alebo rukou (od stresu
si už nepamätá). Ten mobil obžalovaný nevzal, nakoľko ho ona následne našla doma o niekoľko dní pod
gamatkou. S obžalovaným sa často hádali, žiarlili na seba. Nič sa v ten večer nestalo, došiel k nim, lebo
ho volala telefonicky, len mu nepovedala, kedy má prísť. On skrátka došiel, ona bola uzrozumená s tým,
že príde. Nožík videla, on ho vždy nosieval na prívesku na kľúčoch. V čase žalovaného skutku tam bola

aj svedkyňa F. K.. Obžalovaný vošiel dnu, zavrel dvere, zlomil nechtiac kľúč, začali sa rozprávať, asi
3 vety sme stihli (nepamätá si, o čom, mali výmenu názorov pre jeho neveru a žiarlivosť, tiež deti, nie
hádku, obžalovaný sa jej nevyhrážal), keď jej otec cez okno povedal, že kto je tam, že zavolá políciu,
lebo obžalovaný nemal od neho dovolené tam chodiť, ale od nej mal dovolené, aj chodieval.
Po prečítaní jej výpovede z prípravného konania (postup podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku), kedy

pred políciou svedkyňa – poškodená uviedla informácie, ktoré viedli k trestnému stíhaniu obžalovaného
v tejto trestnej veci (t. j. že sa jej vyhrážal, s nožom, mával jej ním pred tvárou, že jej poreže tvár,
pichol jej do mobilu s tým nožom a ušiel aj s ním/vzal ho, že k nej chodí na silu/proti jej vôli, mobilom
nikomu nevolala, bála sa o svoj život, že ju zapichne/poreže/zabije), vo vzťahu k prečítanému, svedkyňa
– poškodená uviedla: Ako bolo prečítané, je pravda, že sa jej vyhrážal v minulosti a bil ju. Vravieval jej

vždycky, že jej vrazí facku, že jej poreže tvár, to medzi rečou zvykol hovoriť, no nikdy to neurobil. To
jej už dávno rozprával. Nôž mal len na kľúčoch, ak už vypovedala, že mával s nožom tak, že v rukách
držal kľúče ako gestikuloval a na kľúčoch mal ten nožík. Bola v strese, neudialo sa to presne tak, ako to
bolo napísané. Vtedy obžalovaného volala k nim kvôli malej, pochybila, že obžalovanému nepovedala
presne, kedy má prísť, on došiel v podstate hneď za cca 2 hodiny. Bála sa, každá žena sa bojí. Podpis

na zápisnici, ako bola čítaná, je jej.
Následne na otázky ešte uviedla: Pokiaľ ide o ten moment, bála sa, nikdy človek nevie, ale zároveň
vedela, že to obžalovaný nespraví. 23 rokov boli spolu, majú spolu dcéru. Neurobil nič konkrétne na
naplnenie vyhrážok. V ten večer bola svedkyňa – poškodená pod vplyvom drog (pervitín); dnes už ho
všakneberie,zmenilaživot.Vtomčasezaňouobžalovanýchodievaldenne,resp.veľmičasto.Stretávali

sa aj inde, napr. Hotel Central v Šali. Deň pred žalovaným skutkom, ako už bolo povedané, bola u neho,
dal jej mlieko, aby vyvrátila tie tabletky (dôverovala mu, aj jej to pomohlo). Spoločné hádky začínala aj
ona (pokiaľ ide o ten večer, išlo o ich bežnú mileneckú hádku).

Súd vyslúchol svedka – poškodeného H. B. (otec poškodenej D. B.), z ktorého výsluchu vyplynulo, že

(zostručnené) jeho manželke volali na telefón do bytu (nevie či poškodená alebo svedkyňa F. K.), že je
tam obžalovaný. On už spal, ale manželka ho zobudila a išiel tam, bola tam hádka, kričali na seba jeden
po druhom. Cez pootvorené okno to počul a povedal na obžalovaného, čo tu robí, nech ide preč, lebo
zavolá políciu. Šiel volať políciu, ale medzičasom obžalovaný ušiel. Nevie povedať, čo sa vo vnútri stalo.On sa stará o deti obžalovaného a poškodenej, lebo obžalovaný, a pred súdom z výsluchu poškodenej,
svojej dcéry, počul, že aj ona, brali drogy, preto sa aj hádali. Oni sa spolu stále hádali. Obžalovaný je
zlý chlap, nadával mu, tak ho v minulosti vyhodil od nich. Pozemok má oplotený, obžalovaný k nim

prišiel z Kováčskej ulice, kde je otvorená bránka. Za poškodenou obžalovaný chodieval pravidelne. Čo
ho vyhodil, zakázal mu k nim chodiť, ale párkrát u nich bol, asi ho poškodená volala. Poškodenú (svoju
dcéru) videl cez okno preľaknutú, povedala, že sa bojí. Ale nevidel nič, že by ju bil alebo niečo, iba hádku
počul. Boli spolu vyše 20 rokov, žiarlili na seba a aj sa bili, ale že by nožom išli na seba, to nevie povedať
(nevidel, že by obžalovaný poškodenú zbil). Poškodená s obžalovaným mali dobré aj zlé časy. Svedok

– poškodený obžalovaného vyhodil z baráku, nechcel, aby k nim obžalovaný chodil (nedal mu súhlas).
Po prečítaní časti jeho výpovede z prípravného konania (postup podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku;
kedy pred políciou svedok – poškodený uviedol aj to, že jeho dcéra, svedkyňa - poškodená sa vtedy
veľmi bála, celá sa triasla, obžalovaného sa veľmi bojí, že by jej ublížil, že mu povedala, že obžalovaný
mal v ruke nôž, rozbil jej telefón a zalomil kľúč v dverách, že sa jej vyhrážal s nožom v ruke), vo vzťahu
k prečítanému, uviedol, že prečítané je pravda, čo mu vtedy povedala dcéra (svedkyňa – poškodená

D. B.), to on uviedol polícii.

V čase po U KS TT súdu vyslúchol svedkyňu D. B. st. (matku poškodenej D. B.), ktorá pred súdom
uviedla, že popravde ani moc nevie, čoho sa predmetná trestná vec týka. Pokiaľ ide o skutok, ktorý jej
súd v rámci jej výsluchu v krátkosti oboznámil, uviedla, že dcéra (pozn. súdu: poškodená D. B.) býva vo

dvore svedkyne, tam má malý domček, kuchyňa a jedna izba. Obžalovaný za ňou chodil, aj mu svedkyňa
povedala, že nech nechodí, on však stále chodil a svedkyňa mu v tom nijak veľmi nebránila, nakoľko
tam má dcéru, vnučku svedkyne, a on hovoril, že ide za svojou dcérou (t. j. vnučkou svedkyne). Pokiaľ
ide o toho 08.04.2023 v noci, tak svedkyňa vie len toľko, že s manželom (pozn. súdu: poškodený H. B.)
išli von, obžalovaný bol vnútri u dcéry, dvere boli zamknuté, tak sa nevedeli dostať za nimi dnu, manžel

vyzval obžalovaného, aby opustil ten dom, zaklopal na dvere alebo okno, lebo že inak zavolá políciu,
a obžalovaný to aj spravil a odišiel, no medzičasom manžel zavolal políciu. Bolo to tak, že manžel ho
vyzval a išiel späť k nim do domu pre telefón zavolať políciu, no a v tom medzičase obžalovaný odišiel.
Svedkyňa s manželom preto vyšli z ich domu to riešiť, lebo boli ešte hore a počuli hlasy a buchot, preto
vyšli von, ono je to asi 5 metrov, domy sú naproti sebe, a aj preto vyšli von, že svedkyni volala na telefón

Alena, jej priezvisko si svedkyňa nespomína, je to kamarátka dcéry, bola vtedy tam s ňou (pozn. súdu: s
ohľadom na ostatné svedecké výpovede ide o svedkyňu F. K.). Čo robili oni vnútri, to svedkyňa nevie. Čo
svedkyni tá Alena povedala do telefónu, už svedkyňa presne nevie, niečo krátke ako poďte dnu alebo
sem, no oni už aj tak boli na ceste. Svedkyňa nevie už povedať, ako tá Alena v telefóne znela, nepamätá
si to. S dcérou sa potom, ako obžalovaný odišiel, svedkyňa nerozprávala, svedkyňa išla dnu, neriešila

to, poškodená sa rozprávala s políciou a manžel svedkyne zostal vonku. Dcéru (pozn. súdu: poškodenú
D. B.) svedkyňa videla, myslí si, že plakala. Tá Alena svedkyni volala pred udalosťou, vravela, že poďte
von. V tom čase bol obžalovaný vnútri. Svedkyňa s manželom boli u seba vnútri, on sa chystal akurát ísť
von fajčiť, aj sa pozrieť, že počul hlasy. Ale presný čas už svedkyňa nevie. Alena volala z toho domu, no
v telefóne počula svedkyňa len jej hlas. Nevie už povedať, či svedkyni volala zo svojho alebo z telefónu

dcéry svedkyne. Volala na telefón svedkyne. Svedkyňa reagovala tak, že šla za manželom, ktorý tiež
išiel von. Povedala mu, že volala Alena, vedeli, že je na návštevu u ich dcéry. Obžalovaný tam chodieval
na návštevy ako inokedy a manžel tam zabúchal a vyzval ho, aby odišiel. Svedkyňa potom šla dnu
k sebe a dcéra sa rozprávala s políciou. On k nim chodieval cez bránu, ktorú mávajú stále otvorenú
a oproti ktorej je ten dcérin domček, dom svedkyne je oproti jej domčeku. Bývalo bežné, že za dcérou

obžalovaný chodieval aj takto v noci. Svedkyňa nevie vôbec povedať, kto dal súhlas obžalovanému
v čase skutku vstúpiť do obydlia. V minulosti obžalovaný u nich býval v tom domčeku s ich dcérou (pozn.
súdu: s poškodenou D. B.), boli spolu 10 rokov. Svedkyňa nevie povedať, či v čase skutku jej dcéra ešte
niečo k obžalovanému cítila, je potrebné sa opýtať jej.

Súd vyslúchol svedkyňu F. K., z ktorej výsluchu vyplynulo, že (zostručnené), trvá na svojej výpovedi
z prípravného konania. Obžalovaný nechcel svedkyni - poškodenej ublížiť, ani sa jej nevyhrážal. Bola
tam na návšteve za ňou, bola tam do rána, prišla k nej večer okolo 10-11 hod. Telefón v ten večer
svedkyni - poškodenej nepožičala. Vedela, že obžalovaný k nej v ten večer príde, svedkyňa - poškodená
ho zavolala. Ich vzťah bol typický žiarlivosťou z oboch strán. So svedkyňou - poškodenou sa pozná

dlhšie, nevie uviesť, aký vzťah má ona s otcom. Nehádali sa pred ňou. Obžalovaný odtiaľ ušiel, lebo
poškodený H. B. zavolal políciu, no obžalovaný nič nespravil. Nepočula, že by mu poškodený niečo
kričal. Deň predtým si poškodená dala lieky, tiež vtedy volala obžalovaného, aby došiel, on došiel, bola
tam aj ona (chcel jej dať mlieko). Svedkyňa nemala pocit, že poškodená má z obžalovaného strach, tiežnemala pocit, že by jej mohol ublížiť. Svedkyňa nemá vedomosť, že by obžalovaný mal pri sebe nôž.
Keď za ňou prišiel, nehádali sa, nerozprávali sa, boli ticho.
Po prečítaní jej výpovede z prípravného konania (postup podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku), kedy

pred políciou svedkyňa uviedla informácie, ktoré viedli k trestnému stíhaniu obžalovaného v tejto trestnej
veci (t. j. aj to, že obžalovaný nič nehovoril, s poškodenou si nič nepovedali, poškodená sa ho veľmi
bojí, obžalovaný pichol nožom poškodenej do mobilu, ktorý následne vzal), vo vzťahu k prečítanému,
svedkyňa uviedla, že nožík mal na kľúčoch, ale nechcel poškodenej s ním ublížiť, telefón jej rozbil (ako
bolo prečítané pichol z nožíkom do telefónu).

V čase po U KS TT súdu táto svedkyňa súdu v rámci svojho výsluchu uviedla, že pokiaľ ide o ten
nožík, bol to taký malý červený nožík na kľúči. Čepeľ noža svedkyňa nevidela, bola vo vedľajšej izbe.
V ten večer nevolala nikomu, ale písala pani B. st., že nech idú do vnútra. Písala preto, lebo sa hádal
obžalovaný s poškodenou. S tým nožom obžalovaný neurobil nič, len s ním pichol do mobilu poškodenej,
ktorý ležal na stole. Nebola to intenzívnejšia hádka medzi nimi, ale predsa len písala matke poškodenej,
lebo sa svedkyňa zľakla. V ruke ten nôž obžalovaného nevidela, mal ho na kľúči vo vrecku. Potom

ho vybral z vrecka, vtedy ho videla, bol to malý nožík. Nevie už povedať, koľko času ubehlo, odkedy
obžalovaný vošiel dnu, až pokiaľ vybral ten nožík. Svedkyňa nevie, prečo vybral ten nožík. Nevie, prečo
pichol do toho mobilu, hádali sa, on rozbil telefón. Hádali sa kvôli kľučke, alebo také niečo. Nebola to
veľká hádka, viac k tomu svedkyňa nevie povedať. Svedkyňa osobne sa nebála, že by v tej situácii
mohlo k niečomu dôjsť. Nepočula žiadne vyhrážky zo strany obžalovaného voči poškodenej, a to ani

v rómskom jazyku. Po pichnutí do mobilu sa už neudialo nič, on jej nechcel ublížiť. Svedkyňa vedela, že
má v tej večer on prísť, ona mu vyvolávala. Osobne svedkyňa počula, že mu volala, aby prišiel. Nevie už,
kedy mu volala, svedkyňa tam prišla poobede. Otec poškodenej prišiel hneď po tom, čo svedkyňa písala.
Podľa názoru svedkyne, mohol obžalovaný za poškodenou chodiť, lebo ona ho tam volávala, vypisovala
mu. Predmetom hádky bola len tá zlomená kľučka. Svedkyňa nevie, že by sa oni dvaja inokedy hádali.

Ak v prípravnom konaní uviedla, že sa poškodená bála, čo bolo čítané aj pred súdom, tak ona sa zľakla,
keď rozbil telefón. Ak svedkyňa pred súdom skôr hovorila, že sa nehádali, tak uvádza, že hádali sa.
Po prečítaní jej výpovede z prípravného konania (postup podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku), kedy
svedkyňauviedlainformácievedúcektrestnémustíhaniuobžalovaného(t.j.,ževidelanaobžalovanom,
že je kvôli niečomu nahnevaný, aj keď nič nehovoril a mal pri sebe nožík, ktorý si predsa na návštevu

človek nenosí a ona nevie, čo by sa stalo, keby tam ona nebola, tiež že jej poškodená povedala, že
obžalovaný ju v minulosti viackrát zbil, ale nevie kedy to bolo, pričom svedkyňa uviedla aj to, že vie,
že sa obžalovaného poškodená veľmi bála), svedkyňa uviedla, že ak vtedy uvádzala, tak to je pravda,
poškodená jej povedala, že ju v minulosti obžalovaný viackrát zbil. Na doplňujúcu otázku uviedla, že
obžalovaný nenosil so sebou nožík inokedy.

Súd (na návrh obhajoby) vyslúchol svedkyňu L. B. (matku obžalovaného), z ktorej výsluchu vyplynulo,
že (zostručnené), svedkom skutku nebola (vie len to, čo počula na druhý deň v dedine, že to bolo
zo žiarlivosti). Poškodenú D. B. pozná od jej 15tich rokov. S obžalovaným boli stále spolu, raz sa
pohádajú, raz sú spolu. Majú dve deti, starajú sa. Všetky tie problémy má na svedomí tá iná partnerka

obžalovaného. Pred skutkom vyvolávala poškodená aj obžalovanému aj tejto svedkyni, aj kvôli tej cudzej
žene, aj kvôli tabletkám. Poškodená má stále rada obžalovaného, aj deti ho milujú. Poškodená D. B. sa
svojho otca skôr bojí (od vnučky táto svedkyňa vie, že deň predtým poškodenú D. B. jej otec, poškodený
H. B., zbil, pre niečo kvôli obžalovanému, odvrávala mu).

V čase po U KS TT sa súd vykonal (resp. v prípade úkonu so svedkyňou F. K. sa pokúsil vykonať,
viď nižšie) v zmysle v zmysle § 125 Trestného poriadku v spojení s § 271 ods. 2 Trestného poriadku
konfrontáciu obžalovaného
- s poškodenou, ktorá v rámci konfrontácie uviedla, že ohľadne toho nožíka ako gestikuloval, tak mával
rukami okolo poškodenej, ale on by ju nepichol s ním, veď majú spolu dcéru, bolo to v rámci hádky, nožík

mal na kľúčenke, už poškodená nevie, či bol zatvárací alebo iný. Pokiaľ ide o to, či chcela, aby došiel,
resp. či ho vôbec vtedy volala k sebe, tak uvádza, že dlhé roky boli spolu, aj sa navzájom provokovali
v tom zmysle, že nech ku nej nechodí, inokedy zase, že nech príde. Toto ani doteraz nehovorila v tomto
konaní, ale koľkokrát bol u nej, že to tajila, ale aj deti ho zvykli vidieť, aj poškodenej rodičia o tom vedeli,
ale tvárili sa, že to nevedia, brali to tak, že s ním bola od 15 rokov. Ich rodičia sa navštevovali, pracovali

spolu. Aj na hlavnom pojednávaní ako verejnosť prítomná pani C. tam ku poškodenej chodila ho hľadať
a robievala scény, že prečo tam je s poškodenou. Poškodená v tú noc nikomu nevolala, možno Alena
volala, nevie, je pre ňu záhada, že prečo vôbec došli policajti. Otec otvoril okno, obžalovaný odišiel
azrazuprišlipolicajti.Poškodenáosobnevôbecnechápe,načojetotocelédobré.Kdanémuobžalovanýuviedol, že ak pred políciou vypovedal, že žiadny nožík nemal a teraz počul, čo uvádza poškodená,
tak bol tam maličký nožík, ale obžalovaný to za zbraň vôbec nepovažuje, považuje to za hračku. Bol
vyklápací, po otvorení niekoľko málo centimetrov na dĺžku. Bolo to tak, ako uviedla poškodená, bol na

kľúčoch. Následne poškodená pred súdom v rámci konfrontácie uviedla, že pokiaľ ide o to vyhrážanie, že
poškodenú poreže, čo uviedla pred políciou, tak on má len silné reči, boli spolu 23 rokov, keby to myslel
vážne, bola by ona mŕtva, no ona ho pozná. Následne obžalovaný pred súdom v rámci konfrontácie
uviedol,žeakoužvypovedalpredpolíciou,deňpredtýmbolunej,pohádalisa,onasidalaviacejXanaxu,
a aj preto on potom šiel k nej, chcel ju ísť skontrolovať; pozn. súdu: od daného momentu už obžalovaný

využil svoje právo nevypovedať, preto v rámci konfrontácie sa následne vyjadrila už len poškodená,
ktorá ešte uviedla, že ona obžalovaného volala v ten deň, nech príde, volala ho svojím mobilom. Keď
ona nemá kredit, tak volá z maminho telefónu. Je záhada, že Alena mobil mala, lebo nezvykla mávať,
ani teraz nemá, tak nevie, čí to bol mobil. Poškodenej mobil ona mala na stole, keď prišiel obžalovaný,
a nevie, kto volal políciu. Ako vošiel, tak zlomil ten kľúč, keď chcel zamknúť, ale nechcel ho zlomiť.
Poškodená mu za to nadávala, on reagoval tak, že to chcel opraviť a s niečím to vytiahol. Nevie, ako

dlho mu to trvalo. Nevie, čo robila v tom čase Alena. Poškodená z toho spravila zbytočne veľký krik a on
kričal potom tiež. On odišiel cez okno, tie dvere boli, ako už povedala, prišiel otec a vyzval ho, aby išiel
preč, čomu poškodená nerozumie, keď inokedy ho tam trpeli.
- so svedkyňou F. K., avšak bezúspešne, nakoľko obžalovaný v danej súvislosti využil svoje právo
nevypovedať a tak z pohľadu súdu nebolo možné ich na mieste konfrontovať s ich vzájomnými

aktuálnymi vyjadreniami.

Súd v rámci dokazovania oboznámil aj nasledovné listiny:
- na č. l. 60 až 65 zápisnica o obhliadke miesta činu, fotodokumentácia (k prípadnej vine obžalovaného
nevyplýva nič konkrétne, snáď len konštatácia zalomeného kľúča v zámku dverí, pokiaľ ide o popis

skutku);
-nač.l.66až67opatrenieohľadnesteruDNAuobžalovanéhoazápisnicaoprehliadketela(obžalovaný
sa podrobil dobrovoľne; k prípadnej ne/vine obžalovaného, t. j. k meritu, z daného nevyplýva nič
konkrétne);
- na č. l. 96 správa z obce Q. ohľadne povesti obžalovaného (po obci sa potuluje, nie je zamestnaný,

riešený obecnou políciou nebol);
- na č. l. 97 až 99 správa zo Sociálnej poisťovne, správa z ÚPSVaR NZ (pracovisko Šaľa), k pracovnej
činnosti obžalovaného (v roku 2021 ako SZČO, v roku 2019 ako tzv. dohodár; k 05/2023 nie je evidovaný
ako poberateľ dôchodku)) a poberaniu dávok (k 04/2023 evidovaný nebol, žiadne dávky nepoberal);
- na č. l. 100 hodnotenie obžalovaného z ústavu na výkon väzby (v podstate neutrálne až kladné

hodnotenie);
- na č. l. 106 až 107 výpis z listu vlastníctva č. XXX (obec Q., k. ú. A.); ohľadne vlastníctva nehnuteľností,
ktorých sa týka skutková veta obžaloby (viacerí spoluvlastníci);
- na č. l. 131 až 136 starší odpis registra trestov obžalovaného (8 záznamov za rôznu aj úmyselnú trestnú
činnosť, ukladaný aj nepodmienečný trest odňatia slobody; tuzemské i cudzozemské, naposledy v SR

záznam č. 5 – uložený podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou do 04.12.2023);
- na č. l. 137 až 138 starší výpis z evidencie priestupkov obžalovaného (väčší počet, rôznorodá
priestupková činnosť – proti majetku, v cestnej premávke, proti občianskemu spolunažívaniu atď.);
- na č. l. 199 lustrácia obžalovaného zo Sociálnej poisťovne k 12.10.2023 (bez záznamu);
- na č. l. 200 až 206 lustrácia obžalovaného z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov

k 12.10.2023 (ako je už uvedené vyššie, väčší počet rôznych priestupkov);
- na č. l. 196 a ž 198 odpis registra trestov obžalovaného k 12.10.2023 (ako je už uvedené vyššie).
- v čase po U KS TT
· na č. l. 273 a 274 zisťovanie mobilného operátora tel. čísiel obžalovaného a svedkyne K. podľa zápisníc
o ich výsluchu v prípravného konania; z verejne dostupných informácií súdu zistil, že ide o operátora O2;

· na č. l. 285 odpoveď spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o.; daná spoločnosť už nevie súdu poskytnúť súdom
žiadané údaje (podľa č. l. 275; t. j. na aké tel. čísla pred a v čase skutku volala svedkyňa F. K., a aké tel.
čísla volali na telefónne číslo obžalovaného), nakoľko už medzičasom uplynula doba ich úschovy;
· na č. l. 315 aktuálna lustrácia obžalovaného z databázy súdov (CDB); z danej lustrácie súd nezistil
existenciu žiadneho trestného súdneho konania, ktoré by bránilo rozhodnutiu súdu v tejto trestnej veci;

· na č. l. 316 aktuálna lustrácia obžalovaného z registra obyvateľov; plynú z nej aktuálne štátom
evidované osobné údaje o osobe obžalovaného;
· na č. l. 317 aktuálna lustrácia obžalovaného zo Sociálnej poisťovne; za posledné obdobie bol pracovne
činný vo VTOS;· na č. l. 318 aktuálna lustrácia obžalovaného z databázy Zboru väzenskej a justičnej stráže; aktuálne
je vo VTOS (trest uložený v konaní vedenom pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 31T/111/2019;
VTOS je naplánovaný do 04.06.2027);

· na č. l. 319 až 320 aktuálny odpis registra trestov obžalovaného; aktuálne má evidovaných 8 záznamov
za rôznorodú, aj úmyselnú trestnú činnosť, pričom prvé 4 záznamy má toho času zahladené, záznamy
č. 6 až 8 sú zahraničného pôvodu (vrátane krádeže či drogovej trestnej činnosti), záznam č. 5 sa týka
súbehu zločinu a prečinov majetkovej povahy či porušovania domovej slobody; ukladané mu boli už i
podmienečné, no i nepodmienečné tresty odňatia slobody; ak bol vo VTOS pred tu žalovaným skutkom,

tak vo veciach, kde sa na neho už hľadí, akoby odsúdený nebol;
· aktuálna lustrácia obžalovaného z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa
03.03.2025;aktuálnemá8záznamovzarôznupriestupkovúčinnosť(protiobčianskemuspolunažívaniu,
proti verejnému poriadku, proti majetku, na úseku regulácie fajčenia na verejnosti, v cestnej premávke,
pričom ukladané mu boli aj pokuty či zákaz činnosti).

Za súhlasu procesných strán a nakoľko súd nevidel procesné prekážky takého postupu, kedy neboli
ani pochybnosti o úplnosti či správnosti obsahu daných vyjadrení, boli pred súdom prečítané odborné
vyjadrenia na č. l. č. l. 82 a 83. Z prečítaného pre súd vyplynulo, že hodnota mobilného telefónu
uvedeného v skutkovej vete obžaloby a aj tohto rozsudku bola ku dňu skutku 80,- eur a k danému dňu
bola hodnota škody spôsobenej zalomením kľúča v dverách (ako je uvádzané v skutkovej vete obžaloby)

v sume 3,- eur.

Iné dôkazy na vykonanie navrhnuté v čase vyššie uvedeného a už vykonaného dokazovania neboli,
resp. žiadne iné návrhy na doplnenie takto vykonaného dokazovania už neboli.

K vine. V tejto trestnej veci boli žalované dva trestné činy, a to (i) prečin porušovanie domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného
zákona, (ii) v súbehu s prečinom nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona. Naplnenie zákonných znakov
tu žalovaného prečinu porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona z pred súdom vykonaného dokazovania súd
nevidel. Tohto trestného činu (v jeho základe) sa páchateľ dopustí, ak neoprávnene vnikne do obydlia
iného alebo tam neoprávnene zotrvá. Ako vyplynulo vo svojom súhrne najmä z výpovedí poškodenej
D. B. ml. (tiež z informácií, ktoré uviedla pri konfrontácii s obžalovaným v rámci dokazovania na
hlavnom pojednávaní), jej otca, poškodeného H. B. a svedkyne D. B. st., tiež svedkyne L. B. (matky

obžalovaného), obžalovaný s poškodenou tvorili dlhoročne partnerský pár, majú spolu dieťa resp. deti,
a aj keď toho času resp. už nejaký čas možno obžalovaný s poškodenou pár netvoria (pre inú známosť
obžalovaného) a prítomnosť obžalovaného si rodičia poškodenej v ich obydlí nepriali (otec poškodenej
ho v minulosti od nich vyhodil), jeho následnú a v podstate pravidelnú prítomnosť tam ako rodičia
poškodenej trpeli a mali o nej vedomosť, no nijak nezasiahli (uvádzal to v podstate tak otec poškodenej,

poškodený H. B., ako i jej matka, svedkyňa D. B. Q., kedy súd nevidel na ich strane snahu podávať
súdu nepravdivé informácie, resp. žiadna taká okolnosť z dokazovania nevyplynula). V tomto rozsahu
tak dokazovanie vyznelo v prospech obžalovaného a vo svojej podstate potvrdilo (ohľadne žalovaného
trestnéhočinuspočívajúcehovporušovanídomovejslobody)tvrdeniaobžalovaného(akoboloprečítané
pred súdom z jeho výpovede učinenej v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného, t. j.

že sa s poškodenou stretávali). Na strane obžalovaného tak súd nevidel naplnenie subjektívnej stránky
trestného činu spočívajúceho v porušovaní domovej slobody u obžalovaného, a to úmysel neoprávnene
vniknúť do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvať, nakoľko zo skutkových okolností a skutku
predchádzajúceho sa správania sa dotknutých osôb (najmä rodičia poškodenej a poškodená) pre súd
plynie, že obžalovaný tam chodieval pravidelne a bol tam (minimálne od nejakého času) trpený (t.

j. nemal podľa názoru súdu dôvod sa domnievať, že tentokrát tam už ,,ozaj“ nesmie ani len prísť);
ostatne, z dokazovania vyplynulo (výpovede poškodenej či poškodeného a svedkov), že po výzve otca
poškodenej obžalovaný miesto hneď opustil. V tomto rozsahu súd po vykonanom dokazovaní aj upravil
skutkovú vetu, nakoľko je zrejmé, že žalovaný skutok nespočíval v neoprávnenom vniknutí do/zotrvaní
vobydlíiného(súdnepristúpilosobitnevtejtočastižalovanéhoskutkukoslobodeniuobžalovanéhospod

obžaloby, ale upravil skutkovú vetu tak, aby zodpovedala pred súdom vykonanému dokazovaniu a teda
skutkovým okolnostiam zisteným, bez akýchkoľvek rozumných pochybností, súdom po pred súdom
vykonanom dokazovaní, t. j. že obžalovaný vošiel cez otvorenú bránku v plote na pozemok rodinného
domu, pričom dané neučinil v úmysle porušiť niekoho domovú slobodu). Obžaloba teda v tomto rozsahunepreukázala svoje obžalobné tvrdenia, a to ani tie uvádzané v odvolaní prokuratúry (proti rozsudku
súdu prvého stupňa zo dňa 17.10.2023).

Pokiaľ však ide žalovaný trestný čin, prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, t. j. že obžalovaný sa poškodenej D.
B. ml. vyhrážal smrťou/ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom (slovami, že ju poreže, a to pri súčasnej
manipulácii pred ňou s nožíkom, ktorým navyše aj poškodil jej mobilný telefón zrejme na zdôraznenie
danej vyhrážky), že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jej život/zdravie, a čin spáchal závažnejším

spôsobom konania (so zbraňou - s nožom resp. nožíkom), tu je podľa názoru súdu dôkazná situácia
jednoznačná v neprospech obžalovaného. Z pomerne vyčerpávajúceho dokazovania pre súd vyplynulo,
že obžalovaný po tom, čo prišiel k poškodenej D. B. S., sa jej v rámci hádky s nožíkom v ruke vyhrážal,
že ju poreže, a na zdôraznenie svojej vyhrážky jej s nožíkom poškodil mobilný telefón. Dané plynie vo
svojom súhrne najmä zo svedeckých výpovedí
- poškodenej D. B. ml. (podrobne situáciu popísala počas svojho výsluchu v prípravnom konaní,

zápisnica o ktorom bola pred súdom prečítaná – obžalovaný sa jej vyhrážal, že ju poreže, s nožíkom
v ruke, poškodil jej aj mobil), pričom dané v podstate (i keď s istou mierou tendencie po uplynulom
čase od skutku situáciu a vinu obžalovaného relativizovať) potvrdila i pred súdom (v rámci jej výsluchu
i konfrontácie s obžalovaným, ako je zhrnuté vyššie).
- výpovede svedkyne K. (ktorá podobne ako poškodená podrobne situáciu popísala počas svojho

výsluchu v prípravnom konaní, časť zápisnice o ktorom bola pred súdom prečítaná – z daného vyplynulo,
že poškodená sa obžalovaného veľmi bojí, obžalovaný pichol nožom poškodenej do mobilu), pričom
taktiež ako poškodená dané v podstate (i keď s istou mierou tendencie po uplynulom čase od skutku
situáciu a vinu obžalovaného relativizovať) potvrdila i pred súdom (v rámci jej opakovaného výsluchu
pred súdom; t. j. potvrdila existenciu hádky na mieste medzi obžalovaným a poškodenou, tiež že

s nožíkom poškodil mobil poškodenej; svedkyňa kontaktovala matku poškodenej, lebo sa zľakla, čo
dokladuje napätie/vyhrotenosť/vážnosť danej situácie).
- otca poškodenej, H. B.; pred súdom vypovedal (resp. potvrdil pred súdom prečítanú časť zápisnice
o jeho výsluchu z prípravného konania), že bola tam hádka, kričali na seba jeden po druhom (cez
pootvorené okno to počul), oni sa spolu stále hádali, poškodenú (svoju dcéru) videl cez okno preľaknutú,

povedala, že sa bojí, vtedy sa veľmi bála, celá sa triasla, obžalovaného sa veľmi bojí, že by jej ublížil,
že mu povedala, že obžalovaný mal v ruke nôž, rozbil jej telefón, že sa jej vyhrážal s nožom v ruke).
- matky poškodenej, D. B. st., ktorá pred súdom vypovedala v podstate podľa názoru súdu (v kontexte
ostatných svedeckých výpovedí, ako je uvedené vyššie) o existencii napätej situácie, pričom následne
svoju dcéru, poškodenú D. B., videla a myslí si, že plakala.

K danému je potrebné uviesť, že napriek prvotnému popieraniu existencie nožíka na skutku, obžalovaný
v rámci konfrontácie s poškodenou pred súdom uviedol (aj to), že mal predsa len vtedy maličký nožík,
ale on to za zbraň vôbec nepovažuje, považuje to za hračku.

Výsledky dokazovania tam preukazujú o existencii turbulentného vzťahu medzi obžalovaným
a poškodenou (kedy ju mal v minulosti aj zbiť, čo tiež podľa názoru súdu potvrdzuje existenciu skutočnej
obavy relevantnej pre § 360 Trestného zákona u poškodenej v rámci skutku), ktorý vyústil do tu
žalovaného a súdom po vykonanom dokazovaní zisteného skutku, spočívajúceho v tom, že obžalovaný
v rámci hádky sa poškodenej D. B. ml. vyhrážal smrťou/ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom

(slovami, že ju poreže, a to pri súčasnej manipulácii pred ňou s nožíkom, ktorým navyše aj poškodil jej
mobilný telefón zrejme na zdôraznenie danej vyhrážky), že to u nej vzbudilo dôvodnú obavu o život/
zdravie (išlo o hádku, kedy po vyhrážke s nožíkom sa poškodená bála, zľakla sa i svedkyňa K., ktorá
vzápätí mobilom kontaktovala matku poškodenej, na čo tam prišiel otec poškodenej, ktorý uviedol tiež,
že jeho dcéra, poškodená sa bála, matka poškodenej uviedla, že zrejme poškodená aj plakala). Väčšiu

mierunapätia/vážnostivdanejsituáciidokresľujeajto,žepovýzveotcapoškodenejobžalovanýzmiesta
ušiel (ak by nešlo o napätú/vyhrotenú situáciu, podľa názoru súdu by nebol dôvod ujsť). Nešlo teda
len o bežnú mileneckú/partnerskú hádku, ale z dôvodu na strane obžalovaného aj o konanie na jeho
strane, ktoré je z pohľadu trestného práva hmotného neprípustné (aj keď napr. on nepovažuje daný
nožík za zbraň, no trestné právo hmotné áno - § 122 ods. 3 Trestného zákona, kedy nožík, aj keď

možno nie o veľkej dĺžke čepele, je jednoznačne vecou, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším).
Súd mal preto, bez existencie akýchkoľvek pochybností, po vykonanom dokazovaní za preukázané,
že obžalovaný skutkom uvedeným v skutkovej vete tohto rozsudku sa dopustil úmyselného prečinunebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. a) Trestného zákona.

Pokiaľ ide o formu zavinenia, súd videl na strane obžalovaného zavinenie vo forme priameho úmyslu
[§ 15 písm. a) Trestného zákona], t. j. obžalovaný sa chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone
poškodenej vyhrážať s nožíkom, a aj sa tak vyhrážal.

Pokiaľ ide o skutkom spôsobenú škodu, v skutkovej vete upravil súd jej výšku len do rozsahu podľa

zistenej hodnoty obžalovaným skutkom poškodeného mobilného telefónu. Pokiaľ ide o škodu na zámku,
túto časť žalovaného skutku tiež súd neprevzal do skutkovej vety tohto rozsudku ani do výšky skutkom
spôsobenej škody, nakoľko podľa názoru súdu nebol preukázaný (a to najmä z výpovede poškodenej D.
B. ml. či svedkyne F. K. ako okrem obžalovaného jediných bezprostredne pri skutku prítomných osôb,
a to tak berúc pred súdom prečítané ich výpovede z prípravného konania, ako i nimi učinené výpovede
predsúdom),súvissosúdomzistenýmskutkom/trestnýmčinom(anijednavpodstatepodľanázorusúdu

neuvádzala, že by zalomenie kľúča v zámku malo nejaký významový súvis s nebezpečným vyhrážaním,
ktorému to zalomenie kľúča v zámku predchádzalo) – teda súd nie je z vykonaného dokazovania
presvedčený, že súčasťou skutku právne súdom kvalifikovaného ako trestný čin nebezpečné vyhrážanie
bolo i zalomenie kľúča v zámku v dverách; je podľa názoru súdu pochybné, že by k zalomeniu
zámku došlo na strane obžalovaného úmyselne, daná skutočnosť nebola podľa všetkého obžalovaným

zamýšľaná ako súčasť skutku právne súdom kvalifikovaného ako trestný čin nebezpečné vyhrážanie
(súd teda danú okolnosť v súvislosti so zásadou in dubio pro reo zo skutku a jeho následku vypustil).

Pokiaľ ide o aplikáciu trestného práva hmotného, súd videl nutnosť aplikovať znenie Trestného zákona
účinné od 06.08.2024, vzhľadom na priaznivejší dopad na obžalovaného (napr. v otázke ukladania

trestu, modifikácie výmery trestnej sadzby pri prevahe priťažujúcich okolností v tomto prípade atď.).

Pre úplnosť súd uvádza, že v tu zistenom skutku právne kvalifikovanom ako úmyselný prečin,
nevidel u obžalovaného závažnosť nepatrnú (§ 10 ods. 2 Trestného zákona), najmä s ohľadom
na osobu obžalovaného (priestupkové záznamy z času pred tu žalovaným skutkom, tiež v takom

čase u obžalovaného v minulosti zaznamenané odsúdenia), a tiež spôsob spáchania činu (použitá
hrozba fyzického násilia, tiež s nožíkom).

K uloženému trestu. Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd (berúc do úvahy vykonané dokazovanie zhrnuté
vyššie) nevidel priestor pre ukladanie alternatívnych trestov či podmienečného trestu odňatia slobody,

nakoľko v minulosti k náprave obžalovaného evidentne neviedol ani už ukladaný nepodmienečný trest
odňatiaslobody.Súdpretosiaholponepodmienečnomtresteodňatiaslobody.Súdtumoholukladaťtrest
odňatia slobody od 6 mesiacov do 3 rokov. Pritom súd neaplikoval žiadne poľahčujúce okolnosti (žiadne
nezistil) a jednu priťažujúcu okolnosť (trestná minulosť obžalovaného v podobe záznamu č. 5 odpisu
registra trestov, nakoľko predošlé odsúdenia má toho času už zahladené), t. j. súd u obžalovaného

zistil prevahu priťažujúcich okolností. Berúc dané do úvahy, súd napokon zvolil výmeru trestnej sadzby
tu ukladaného nepodmienečného trestu odňatia slobody vo v trvaní 10 mesiacov (t. j. 4 mesiace
nad úplnú spodnú hranicu do úvahy prichádzajúcej výmery trestnej sadzby trestu odňatia slobody
za trestný čin, za ktorého spáchanie týmto rozsudkom súd obžalovaného odsudzuje), ako (i) výmeru
postačujúcu na naplnenie účelu trestu u obžalovaného (zohľadňujúc aj zásady ukladania trestov/

sankcií) a ako (ii) výmeru vonkoncom nie zanedbateľnú. Súd pritom prihliadol na trestnú i priestupkovú
minulosť obžalovaného a tiež medzičasom vykonávaný trest (toho času je vo VTOS a vykonáva trest
uložený cez odsúdenie zaznamenané v odpise registra trestov pod č. 5), tiež skutočnosť, že v tejto
trestnej veci bol obžalovaný väzobne stíhaný niečo málo cez 6 mesiacov, čo všetko medzičasom
prispelo a podľa názoru súdu kontinuálne taktiež prispieva k náprave obžalovaného cez obmedzenie

jeho osobnej slobody; súd bral do úvahy aj okolnosti spáchaného skutku/trestného činu, kedy, ako
je už uvedené v časti o vine vyššie, v tejto veci išlo o (z pohľadu trestného práva neprípustný)
prejav obžalovaného v rámci evidentne dlhoročného turbulentného vzťahu obžalovaného a poškodenej
sprevádzaného partnerskými nezhodami (a v minulosti aj fyzickým násilím zo strany obžalovaného,
ako plynie z výpovede poškodenej resp. svedkyne F. K.), pričom obžalovaný po výzve otca poškodenej

miesto činu ihneď opustil - za daného stavu nebolo podľa názoru súdu potrebné voliť prísnejšiu výmeru
tu ukladaného trestu odňatia slobody, týmto rozsudkom uložená výmera takého trestu je podľa názoru
súdu plne spôsobilá docieliť u obžalovaného toho, aby si plne uvedomil, že také, v skutkovej vete tohto
rozsudku popísané jeho konanie (ako však i akékoľvek násilie či hrozba násilia v ex/partnerskom vzťahu)je absolútne neprijateľné a v budúcnosti sa opakovať nebude (z daného dôvodu miernejšiu výmeru
tu ukladaného nepodmienečného trestu odňatia slobody však nebolo možné ukladať, nakoľko tá by
nemusela u obžalovaného naplniť účel trestu, najmä čo do individuálnej prevencie, nakoľko napriek

dôkazom až do vyhlásenia tohto rozsudku obžalovaný vinu popieral).

Skrze tento rozsudok uložený trest považuje súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš
benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona
(zohľadňujúc zásady ukladania trestov), a to tak z pohľadu generálnej prevencie (odradenie iných od

páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného
na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude (správnosť týchto záverov súdu,
v prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie
si obžalovaného).

Nakoľko obžalovaný bol pred tu žalovaným skutkom vo VTOS vo veciach, kde sa na neho už hľadí,

akoby odsúdený nebol, s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona ho súd zaradil
na výkon tu ukladaného nepodmienečného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Ochranné opatrenie súd neukladal, vykonané dokazovanie takému ukladaniu nijak nenasvedčovalo.

K náhrade škody. O náhrade škody súd nerozhodoval, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku žiaden taký
nárok už uplatnený nebol (v prípravnom konaní poškodená D. B. si uplatnila nárok na náhradu škody,
pred súdom už nie).

Z dôvodov uvedených vyššie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (a to
čiastočne odlišne, než prvotne prostredníctvom v tejto veci prvotne vydaného trestného rozkazu na č. l.
184 až 186, a odlišne, než v rozsudku zo dňa 17.10.2023 na č. l. 222 až 226).

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v
neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného

poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného
poriadku),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo
týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku).