Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 9P/130/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203068
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Priečinská

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1224203068.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou vo veci starostlivosti súdu o maloletú A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/
a, Bratislava, dieťa rodičov - matky: A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXXX/XXX, XXX XX D.
a otca: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XX/XX, XXX XX D., o určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 250,- eur
mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, na účet matky vedený v F. F., G. č. účtu: IBAN: F. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 51P/299/2015-57 zo dňa 22.06.2016 v
časti určenia výživného na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 27.09.2024 sa matka maloletej A. C., nar. XX.XX.XXXX
domáhala voči otcovi maloletej určenia výživného na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 250,- eur
mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred.

2. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežijú spolu od doby, kedy bola tehotná. Otec sa
o maloletú A. nikdy nezaujímal, ani v súčasnosti sa o ňu nezaujíma, nenavštevuje ju, netelefonuje jej,
neposiela žiadne darčeky. Mal. A. je v starostlivosti matky od 20.05.2024. Momentálne matka zmenila
prácu, nakoľko bola dlhodobo PN. Matka je samoživiteľka, slobodná matka, finančne jej pomáha jej
matka, ktorá je dôchodkyňa a nie je na tom zdravotne dobre. Maloletá otca vôbec nepozná. Písomným
podaním doručeným súdu dňa 22.11.2024 matka doplnila svoj návrh o potvrdenie o zárobku, rozpis
výdavkov na mal. dieťa, rozpis ich výdavkov spojených s bývaním, doklady o úhradách mesačných

platieb.

3. Otec maloletej vo vyjadrení doručeným súdu dňa 28.04.2023 uviedol, že navrhuje, aby ho súd
zaviazal platiť výživné na mal. A. v sume 80 eur mesačne. Je aktuálne práceneschopný, žije v C.
a poberá nemocenskú dávku vo výške 1500 eur. Je pravdou, že od gravidity matky spolu nežili.
Vzťahy boli komplikované, chyby boli na oboch stranách, je mu ľúto, lebo k maloletej A. si nemohol
vytvoriť vzťah. Zo začiatku mal záujem sa stretávať s maloletou, ale nebolo mu to povolené zo strany

navrhovateľky, neskôr i zo strany jej matky. Scény, teatrálne výstupy, ktoré viedli len k odcudzeniu. S
väčšinou uvedených položiek výdavkov na maloletú A. súhlasí a je ochotný sa na nich podieľať. Zaráža
ho položka doučovanie. Z návrhu mu nie je známe, čoho sa suma 200 eur mesačne týka, či je to
súčasť školského doučovania alebo súkromné doučovanie. Či sa to týka len jedného predmetu alebomá problém s viacerými. Pretože platiť za doučovanie žiačke základnej školy mesačne takúto sumu
sa mu zdá príliš veľa. Je mu ľúto, že k maloletej nemá vytvorený žiadny vzťah a preto sa mu ťažko
hľadá príčina a riešenie, ale rád by navrhol, či je možnosť zvážiť napr. školského asistenta ( v prípade

poruchy učenia) alebo prehodnotiť zaradenie maloletej ( ak nezvláda, nechápe učivo) zo základnej školy
na inú inštitúciu, aby sa zbytočne netrápila zlým prospechom, nepochopením učiva a pod. Návrhu, aby
prispieval na výživu maloletej A. sumou 250 eur mesačne nesúhlasí. Je to veľké zvýšenie od doterajšej
povinnosti a k jeho momentálnemu skutkovému stavu je to preňho veľké finančné zaťaženie. Dlhodobo
nemal stabilný príjem, narobil si veľa zbytočných dlhov, preto sa rozhodol ísť pracovať do F. H. C..

Zamestnal sa v septembri roku 2023. Po pár mesiacoch sa mu začal rapídne zhoršovať zdravotný stav,
bol často chorý. Dopadlo to tak, že skončil na dlhodobej práceneschopnosti, ktorá trvá až doteraz (4x
hospitalizácia, 3x operácia). Má rozsiahle urologické ťažkosti, museli mu vyoperovať obličku a stále
jeho zdravotný stav nie je dobrý, je pod dohľadom urológa a jeho životný štandard sa rapídne znížil.
Tým, že jeho choroba prepukla v C., tak pokiaľ je to možné, priebeh a dokončenie liečby by chcel ešte
absolvovať v C. - už si vytvoril vzťah a dôveru k lekárom. Lenže poberanie práceneschopnosti ( cca

1500 eur mesačne, záleží na počte dní v mesiaci) je pre neho ako cudzinca časovo limitované ( keďže
nemá v tejto krajine odpracovaných dostatočný počet rokov) a sociálne dávky ako invalidný dôchodok
a podobne sú takisto pre neho pasé. Preto po ukončení práceneschopnosti má v pláne sa vrátiť naspäť
na Slovensko. K návratu na Slovensko okrem choroby prispelo aj to, že firma, kde bol zamestnaný,
sa dostala do platobnej neschopnosti, vyhlásila insolvenciu a aj keby sa uzdravil a chce opäť začať

pracovať, tak sa nemá kam vrátiť. Má za to, že najprijateľnejšou alternatívou pre neho bude vrátiť sa
na Slovensko, požiadať o invalidný dôchodok ( aspoň čiastočný) a popri tom si nájsť brigádu ako napr.
vrátnik, ostraha objektov. C. síce ponúka oproti Slovensku omnoho lepšie finančné ohodnotenie práce,
ale náklady na život sú oveľa vyššie. Jeho reálne aktuálne náklady sú: náklady spojené s bývaním - 600
eur, leasing automobilu - 497 eur, poistenie - 133 eur, inkontinencie pomôcky a lieky - 80 eur, vyživovacia

povinnosť - 50 eur, cesty na lekárske vyšetrenia - 150 eur, strava, ošatenie, hygiena - 400 eur. Preto
navrhuje, aby súd rozhodol o jeho povinnosti prispievať na výživu maloletej A. B. sumou 80 eur mesačne
na bankový účet matky vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca, pokiaľ sa otcova situácia nezlepší.

4. Otec maloletého dieťaťa sa na pojednávanie, ktorého termín bol ustanovený na deň 06.05.2025

nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti (§ 180 CSP).

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s dokladmi
doloženými matkou a dokladmi doloženými otcom, s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä
rodným listom dieťaťa, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. konania 51P/299/2015-57 zo dňa

22.02.2016, uznesením Okresného súdu Bratislava III, č. konania 51P/299/2015-32 zo dňa 02.09.2015,
rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č.k. 9P/179/2023-41 zo dňa 25.04.2024, ako aj s ostatnými
dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Uznesením Okresného súdu Bratislava III, č. konania 51P/299/2015-32 zo dňa 02.09.2015 bolo

nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola maloletá dočasne zverená do starostlivosti manželov G.
C., H. I., nar. XX.XX.XXXX a J. C., nar. XX.XX.XXXX.

7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. konania 51P/299/2015-57 zo dňa 22.02.2016 súd zveril
mal. dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom: G. C., H.

I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, D. a J. C., H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, D., ktorí sú
povinný spoločne vykonávať osobnú starostlivosť o mal dieťa v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú
rodičia, právo zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok majú iba v bežných veciach. Počas
trvania spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti je otec povinný platiť výživné na mal dieťa A. B.,
nar. XX.XX.XXXX vo výške 50 eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy

najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku k rukám: G. C., H. I., nar.
XX.XX.XXXX a J. C., H. C., nar. XX.XX.XXXX. Počas trvania spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti
je matka povinná platiť výživné na mal dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 50 eur mesačne v
pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred s účinnosťou
od právoplatnosti rozsudku k rukám: G. C., H. I., nar. XX.XX.XXXX a J. C., H. C., nar. XX.XX.XXXX.

8. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, č. konania 9P/179/2023-41 zo dňa 25.04.2024 súd zrušil
náhradnú osobnú starostlivosť manželov G. C., H. I., nar. XX.XX.XXXX a J. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX nariadenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava III,č. konania 51P/299/2015-57 zo dňa 22.02.2016 (výrok I) a maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do
osobnej starostlivosti matke A. C., nar. XX.XX.XXXX (výrok II).

9. Z rodného listu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX je
dieťa rodičov – matky: A. C., nar. XX.XX.XXXX a otca: E. B., nar. XX.XX.XXXX.

10. Matka v rámci svojej ústnej výpovede pred súdom uviedla, že má stredoškolské vzdelanie, pracuje
ako pokladník na čerpacej stanici K. F., jej netto príjem je cca 1200 eur s daňovým bonusom mesačne,

hnuteľný a nehnuteľný majetok nevlastní, býva v podnájme s mamou v služobnom dome, platí nájom
132 eur, plyn 112 eur, elektrika 30 eur, internet 25 eur, TV 13,60 eur, smeti 7,50 eur. Má jednu
vyživovaciu povinnosť k mal. A.. Mal. A. má 13 rokov, navštevuje L. K. D., Vajnory, 6.ročník, má ADHD,
dysleksiu, dysgrafiu, na vysvedčení mala trojky, štvorky, doučovanie angličtiny už nebude mať, nakoľko
aj vyučujúca zhodnotila, že to nemá význam a ani nebude z angličtiny hodnotená. V 7.triede nebude
mať ani druhý jazyk. Náklady na maloletú má: električenka 90/rok – 7,50/mesiac, mobil 6 eur, strava –

škola 12 eur, ZRPŠ 40 eur (20 eur/polrok), krúžok angličtiny, oblečenie 70 eur, lieky 10 eur, strava 300
eur, hygiena 20 eur, voľný čas 100 eur, spolu 704 eur mesačne. Výdavky matky sú cca 431 eur. Otec sa
s maloletou vôbec nekontaktuje, neprispieva nad rámec výživného, kým na neho nebol vydaný zatykač,
neprispieval na ňu ani súdom určených 50 eur. Žiada, aby súd zaviazal otca platiť výživné v sume 250
eur mesačne odo dňa doručenia rozhodnutia na jej bankový účet vedený v F. č. ú. IBAN: F. XXXX XXXX

XXXX XXXX XXXX vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred.

11. Kolízny opatrovník žiadal návrhu matky vyhovieť a určiť otcovi výživné v 250 eur, nakoľko je v záujme
maloletého dieťaťa.

12. Z listinných dôkazov predlžených matkou súd zistil, že matka je aktuálne zamestnaná v
obchodnej spoločnosti M. – C., F. a za za rozhodné obdobie (od 11/2024 do 3/2025) bol matkin príjem
v priemere vo výške 1200 eur, vrátane daňového bonusu a prídavkov na dieťa.

13. Z listinných dôkazov predlžených otcom súd zistil, že jeho aktuálny príjem tvorí nemocenská dávka

poberaná v C. vo výške 1500 eur mesačne.

14. Z rozpisu výdavkov matky súd zistil, že náklady na mal. A. sú mesačne 704 eur (električenka 90/rok
– 7,50/mesiac, mobil 6 eur, strava – škola 12 eur, ZRPŠ 40 eur (20/polrok), krúžok angličtiny, oblečenie
70 eur, lieky 10 eur, strava 300 eur, hygiena 20 eur, voľný čas 100 eur)

15. Z rozpisu výdavkov matky súd zistil, že jej mesačné náklady na bývanie sú 320 eur (nájom 132
eur, plyn 112 eur, elektrika 30 eur, internet 25 eur, TV 13,60 eur, smeti 7,50 eur) a jej osobné mesačné
výdavky sú 431 eur ( tankovanie 70 eur, kredit mobol 6 eur, strava 300 eur, kozmetika 20 eur, lieky 5
eur, oblečenie 30 eur).

16. Z rozpisu výdavkov otca súd zistil, že jeho mesačné náklady sú: náklady spojené s bývaním - 600
eur, leasing automobilu - 497 eur, poistenie - 133 eur, inkontinencie pomôcky a lieky - 80 eur, vyživovacia
povinnosť - 50 eur, cesty na lekárske vyšetrenia - 150 eur, strava, ošatenie, hygiena - 400 eur.

17. Z potvrdenia o práceneschopnosti súd zisti, že otec žije aktuálne v C. a je práceneschopný od
12.09.2024.

18. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 51P/299/2015 súd zistil skutkový
stav v čase posledného rozhodovania o výživnom na mal. A. (k 22.02.2016) nasledovne: Mal. A. sa

narodila z mimomanželského vzťahu účastníkov konania, otcovstvo k mal. bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov na matrike. Rodičia mal. nežijú v spoločnej domácnosti od gravidity matky
maloletej. V čase poslednej úpravy výživného mala mal. A. 4 roky, boli obaja jej rodičia vo výkone trestu
odňatia slobody a maloletá bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti jej starých rodičov, G. a J.
C..Včaseposlednejúpravyvyživovacejpovinnostikmal.A.,ktorábolaupravenározsudkomOkresného

súdu Bratislava III, č.k. 51P/299/2015-57, súd rodičom – matke aj otcovi - uložil platiť výživné v sume
50 eur mesačne dôvodiac tým, že sú vo výkone trestu odňatia slobody.19. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

21. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

25. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

26. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

27.Podľaust.§63ods.1Zákonaorodine,rodič,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

28. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

29. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

31. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

32. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery.

33. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a. úroveň starostlivosti o dieťa,b. bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c. ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d. okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e. ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f. podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g. názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h. podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými

blízkymi osobami,
i. využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

34. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

35. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

36. Podľa § 151 ods.1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné.

37. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia

povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňujetedaajuspokojovanieinýchpotriebnežjestrava,sútonapr.nákladynazdravotnústarostlivosť,
lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri

rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v
akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie
je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na
základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito

všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby
oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť
rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch
svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Miera životnej
úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napr. výška mesačných nákladov

rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky napr. nehnuteľnosti. Súd vychádza zo zásady nielen
možností a schopností ale aj z majetkových pomerov toho- ktorého rodiča. Za schopnosti každého
rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento
však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný
zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný

stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne).

38. Podľa zákona o rodine, ako aj podľa ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej
ako „ CMP“) je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k
zmene pomerov. Z ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP tiež vyplýva, že pre povinnosť

platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo
stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti.

39. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného
tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena

pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane oprávneného či povinného
rodiča, alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov.40. Pri rozhodovaní súd po vykonanom dokazovaní porovnával pomery v čase vydania posledného
rozhodnutia o výživnom a v čase rozhodovania o návrhu na zvýšenie výživného a to na strane matky,
otca ako aj maloletého dieťaťa. Mal. A. sa narodila z mimomanželského vzťahu účastníkov konania,

otcovstvo k mal. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na matrike. V čase poslednej
úpravy výživného mala mal. A. 4 roky, rodičia maloletej spolu nežili, boli obaja vo výkone trestu odňatia
slobody a maloletá bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti jej starých rodičov, G. a J. C.. V čase
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k mal. A. (ktorá bola upravená rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III, č.k. 51P/299/2015-57) súd rodičom – matke aj otcovi - uložil platiť výživné v sume 50

eur mesačne dôvodiac práve tým, že sú vo výkone trestu odňatia slobody. Z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného na maloleté dieťa došlo k zmene pomerov
a preto je návrh matky dôvodný; naviac s návrhom v plnom rozsahu súhlasil aj kolízny opatrovník.
Súd zistil, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 9 rokov. Aktuálne má mal. A. 13 rokov, je
zverená rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, č. konania 9P/179/2023-41 zo dňa 25.04.2024 do
osobnej starostlivosti matke, s ktorou žije v jednej domácnosti a ktorá sa o ňu riadne stará. Otec žije v C.,

o maloletú sa nezaujíma, nekontaktuje sa s ňou, nenavštevuje a nad rámec určeného výživného (50 eur)
jej neprispieva ničím, finančne, ani osobnou starostlivosťou. Matka je zamestnaná ako pokladníčka na
čerpacej stanici F. (zamestnávateľ je M. – C., F.) a jej príjem je v priemere vo výške 1200 eur, vrátane
daňového bonusu a prídavkov na dieťa. Matka žije s maloletou v spoločnej domácnosti so svojou
matkou v služobnom dome, kde platí nájom 132 eur, plyn 112 eur, elektrika 30 eur, internet 25 eur,

TV 13,60 eur, smeti 7,50 eur. Mal. A. aktuálne navštevuje 6. ročník L. K. D., N., má ADHD, dyslexiu,
dysgrafiu, na vysvedčení mala trojky, štvorky. Matka vyčíslila priemerné mesačné výdavky na mal.
A. sumou 704 eur - električenka 90/rok – 7,50/mesiac, mobil 6 eur, strava – škola 12 eur, ZRPŠ 40 eur
(20 eur/polrok), krúžok angličtiny, oblečenie 70 eur, lieky 10 eur, strava 300 eur, hygiena 20 eur, voľný
čas 100 eur. Otec maloletej je aktuálne v C., poberá nemocenskú dávku vo výške približne 1 500 eur

a svoje mesačné náklady vyčíslil sumou spolu 1900 eur (t.j. náklady spojené s bývaním - 600 eur, leasing
automobilu - 497 eur, poistenie - 133 eur, inkontinencie pomôcky a lieky - 80 eur, vyživovacia povinnosť
- 50 eur, cesty na lekárske vyšetrenia - 150 eur, strava, ošatenie, hygiena - 400 eur).

41. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z Metodických pravidiel určovania výživného

vypracovaných Ministerstvom spravodlivosti SR. Cieľom metodiky je stanoviť objektívne kritériá
založené na relevantných ukazovateľoch, vytvoriť základ pre transparentný výpočet výšky výživného a
zabezpečiť tak maximálnu možnú mieru oprávnenosti výpočtu a rovnakým prístupom určiť optimálne
výživné pre dieťa, aby sa zároveň zefektívnila rozhodovacia činnosť súdov a aby sa účastníkom
konania zabezpečil rovnaký prístup k spravodlivosti. Jej súčasťou je tzv. tabuľkové výživné, ktoré určuje

rodičovi povinnosť prispievať na dieťa pomerom 22 % ak ide o dieťa vo veku 10-14 rokov a rodič
má jednu vyživovaciu povinnosť. Pri príjme otca 1500 eur mesačne predstavuje 22 % sumu 330
eur. Otec navrhoval určiť výživné vo výške 80 eur. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na výšku
dosahovaného príjmu otca, na jeho celkovú životnú úroveň, na ktorej má dieťa právo sa podieľať. Súd
preto posudzoval schopnosti a možnosti otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. A. a dospel

k záveru, že životná úroveň otca mu dovoľuje prispievať na jej výživu sumou 250 eur mesačne, aj za
situácie, že je aktuálne práceneschopný, nakoľko jednak poberá nemocenskú dávku vo výške 1500 eur
mesačne a tiež sám uvádza, že aktuálne uhrádza napr. leasing automobilu vo výške 497 eur. Výdaje
otca ako leasing automobilu vo výške 497 eur, alebo poistenie vo výške 133 eur súd nemohol posúdiť
ako jeho nevyhnutný výdaj, nakoľko tieto výdaje nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou otca

voči mal. dcére, ale deklarujú jeho životnú úroveň. Výška výživného 250 eur mesačne je primeraná
veku a potrebám mal. A., ktorá má 13 rokov, navštevuje 6. ročník základnej školy, teda nastúpila na
druhý stupeň základnej školy a starostlivosť o maloletú vykonáva výlučne matka.

42. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, nakoľko zákon iné rozhodnutie o náhrade trov konania neustanovoval, keď
v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a

neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v
zmysle § 53 a nasl. CSP nezistil.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, trojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné zo strany matky maloletej, a kolízneho opatrovníka,
pretože títo účastníci konania sa na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený práva na podanie
odvolania vzdali. ( § 368 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.