Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200222
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200222.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková a členov

senátu: Mgr. Roman Die (sudca spravodajca) a JUDr. Pavol Tkáč, v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek
Radačovský, správca konkurznej podstaty úpadcu RB, Veľké Kapušany s.r.o. v konkurze, so sídlom
Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: ŽOLDOŠ
& PARTNERS s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 53 540 964, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v
konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100476025/2020 zo dňa
20.02.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa
24.03.2020 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného 100476025/2020 zo dňa
20.02.2020 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového

úradu Košice (ďalej aj ako „správca dane“) č. 102187680/2019 zo dňa 18.09.2019 (ďalej aj ako
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel
dane v sume 44 607,99 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie
marec 2011. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako
aj prvostupňového rozhodnutia a náhrady trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho
súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej
aj ako „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o predmetnej správnej žalobe žalobcu,
v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023
vrátane jeho dodatkov, pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci
stal zákonným sudcom v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.

II.
Priebeh administratívneho konania3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január až máj
2011 a júl, august, november a december 2011. Predmetná daňová kontrola začala dňa 11.11.2014
a z dôvodu potreby získania informácií na základe medzinárodnej výmeny informácií bola daňová

kontrola prerušená:
- rozhodnutím č. 9810401/5/395835/2015 (prerušenie od 04.03.2015 do 12.06.2016),
- rozhodnutím č. 103794453/2016 (prerušenie od 30.08.2016 do 23.03.2018),
- rozhodnutím č. 100762341/2018 (prerušenie od 20.04.2018 do 26.04.2018),
- rozhodnutím č. 100909564/2018 (prerušenie od 10.05.2018 do 01.07.2018).

O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 102102712/2019 zo dňa 23.10.2019
(ďalej aj ako „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole
doručený žalobcovi dňa 24.10.2018. Po vyjadrení žalobcu, doplnení dokazovania a prerokovaní
pripomienok k protokolu vydal správca dane prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel
dane v sume 44 607,99 € na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011.

4. V prvostupňovom rozhodnutí správca dane pre zdaňovacie obdobie marec 2011 identifikoval tri
fakturačné reťazce.
Prvý reťazec s betonárskou oceľou:
I. Mechel SA oceliareň (Rumunsko) › ? › MECHEL Service Hungary Kft. (Maďarsko) › žalobca
(Slovensko) › City - Star Point Kft. (Maďarsko)

Druhý a tretí reťazec s plechovými tabuľami z tretích krajín:
II. JEPSEN STAHL HANDELS GmbH › žalobca › ŽELEZO HRANICE s.r.o.
III. dovoz z tretích krajín › žalobca › INKURENCIA Kft. › DUTRADE Zrt.
5. Úvodom prvostupňového rozhodnutia správca dane zhrnul pripomienky žalobcu k protokolu a vlastné
podrobné stanovisko správcu dane k týmto pripomienkam argumentačne podporené skutočnosťami

zistenými v rámci predmetnej daňovej kontroly. Následne správca dane zhrnul priebeh vyrubovacieho
konania,akoajskutočnostizistenévovyrubovacomkonaní.Vďalšomtexteprvostupňovéhorozhodnutia
správca dane podrobne opísal priebeh daňovej kontroly, ako aj skutočnosti zistené v rámci daňovej
kontroly v súvislosti so žalobcom samotným, ako aj s dodávateľskými a odberateľskými spoločnosťami
žalobcu a vzájomnými vzťahmi s jednotlivými spoločnosťami. Z odôvodnenia prvostupňového

rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane preveroval reálnosť dodania tovarov (betonárska
oceľ a plechové tabule) najmä vo vzťahu k existencii úhrad za dodanie a realizácii prepravy týchto
tovarovacharakteruakvaliteobchodnýchvzťahovmedzižalobcomadodávateľskými,čiodberateľskými
spoločnosťami v prvom, či ďalšom rade. Vzhľadom na to, že v mnohých prípadoch šlo o zahraničné
spoločnosti, pre správcu dane vyvstala potreba získania informácií prostredníctvom medzinárodnej

výmeny informácií (ďalej len ako „MVI“) podľa Nariadenia Rady č. 904/2010, na základe čoho bola
predmetná daňová kontrola prerušená spolu štyrikrát tak, ako je to uvedené v bode č. 3 tohto rozsudku.
Správca dane v ďalšom texte prvostupňového rozhodnutia podrobne uviedol všetky zistené skutočnosti
o jednotlivých spoločnostiach zo všetkých troch identifikovaných obchodných reťazcov.

6. Všetky zistené skutočnosti správca dane vyhodnotil v záverečnej časti prvostupňového rozhodnutia,
v ktorej uviedol, že žalobca sa v roku 2011 zaoberal nákupom a predajom hutného tovaru prevažne
v pohyblivej dodávke. Vlastnil sklad na adrese svojho sídla s ročnou kapacitou 150 000 ton,
disponoval povolením dovozu plechových tabúľ z tretích krajín, ktoré boli následne dodávané viacerým
spoločnostiam v tuzemsku ale aj do členských krajín (Česko, Rakúsko, Maďarsko). V obchodnej

činnosti v roku 2011 žalobca vykazoval tiež nákup betonárskej ocele prevažne z Maďarska, neskôr
z Poľska a Slovenska a následný predaj v neopracovanom stave výlučne do Maďarska. Správa dane
konštatoval, že žalobca spôsobom vykonávania svojej ekonomickej činnosti, ako napr. nákup tovaru od
známych spoločností, predaj pochybným spoločnostiam, predaj bez zálohy, pokyny na vykládku tovaru
iným spoločnostiam než na aké bol tovar fakturovaný, prijaté úhrady/zálohy od iných spoločností, než

ktorým bol tovar fakturovaný, nákup tovaru z Maďarska a jeho okamžitý , alebo neskorší predaj späť
do Maďarska, vzbudzovala u správcu dane pochybnosti. Správca dane uviedol, že bolo zistené, že
konateľom spoločnosti City - Star Point Kft. (odberateľ žalobcu z reťazca I.) bol občan Rumunska, sídlo
bolo registrované na adrese poskytovateľa sídiel pre spoločnosti (virtuálne sídlo), samotná spoločnosť
bolanekontaktná,Nebolipredloženéžiadnedoklady,výpisyzbankovéhoúčtunevykazujúžiadnuaktivitu

a spoločnosť neposkytla žiadne údaje týkajúce sa počtu jej zamestnancov. Prepravné doklady, ktoré
mali preukazovať dodanie tovaru odberateľovi City - Star Point Kft. do jedného členského štátu, a
tým aj splnenie zákonom stanovených podmienok na uplatnenie oslobodenia od DPH, neobsahovali
vo všetkých preverovaných prípadoch pečiatku a podpis odberateľa, t. j. potvrdenie o tom, že došlok preprave tovaru do iného členského štátu k nadobúdateľovi tak, ako je uvedené na vystavených
faktúrach pre City - Star Point Kft. Miestom vykládky malo byť neurčené miesto v Budapešti, alebo
adresa virtuálneho sídla. K preprave vykonanej spoločnosťou HUNGARO-KOB Kft. maďarská finančná

správa nezískala doklady k preverovaným dodávkam, keďže konateľ spoločnosti zomrel a nevedela
zistiť aktivitu spoločnosti, ktorá sa zaoberala prepravou ocele. K prepravcovi MAX BB TRADE kft
maďarská finančná správa uviedla, že neboli predložené doklady, ktoré by mali vypovedaciu hodnotu
k predmetnej daňovej kontrole u žalobcu. V dokladoch žalobcu sa nachádzala objednávka City - Star
Point Kft. zo dňa 06.01.2011 iba na 48 ton betonárskej ocele, pričom podľa daňových a účtovných

dokladov žalobca deklaroval dodanie pre City - Star Point Kft. v objeme 716,8 ton v období január
2011 až marec 2011. dokladoch žalobcu sa nachádzala vystavená zálohová faktúra FVZ110004 pre
spoločnosť City - Star Point Kft. z 11.01.2011 na 48 ton betonárskej ocele (500 €/tona), pričom
s číslom FVZ110004 uhradila DUTRADE zrt. dňa 04.02.2011 sumu 385 000 €, napriek tomu, že so
žalobcom nemala priamy obchodný vzťah. Žalobca nepredložil zostavu vydaných zálohových faktúr
za rok 2011. Požadovanú zostavu zálohových faktúr predložil až v rámci pripomienok k protokolu,

tam sa však už nachádzali vystavené zálohové faktúry iba po poradové číslo 3, stým, že zálohová
faktúra pre City - Star Point Kft mala iné poradové číslo, odlišnú fakturovanú sumu a odlišný dátum
vydania faktúry, v porovnaní s dokladmi, ktoré sa nachádzali na OČTK. Z dôvodu, že na zostave
zálohových faktúr, ktorú predložil žalobca dňa 09.05.2019, je ako druhá zálohová faktúra v poradí,
zálohová faktúra s dátumom vystavenia v júni 2011, ale pri prijatej platbe vo februári 2011 je informácia

o platbe dokladu FVZ110004, tiež zmluva z 02.02.2011 s maďarskou spoločnosťou DUTRADE Zrt.
obsahuje čísla dokladov FVZ110004 a FVZ110005, správca dane mal pochybnosti o tom, že predložená
zostáva zálohových faktúr zo dňa 09.05.2019 zodpovedá tomu, ako boli vyhotovené doklady žalobcom
v roku 2011. Správca dane mal tak podozrenie, že žalobca prispôsoboval účtovné záznamy v priebehu
výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Označené hotovostné vklady na účte žalobcu sú bez

uvedenia osoby, ktorá vkladala, bez identifikovania spoločnosti, v mene, ktorej boli vklady vykonané, bez
uvedenia čísla faktúry, čo nepreukazuje, že sa jedná o úhrady za betonársku oceľ. Zistené situácie pri
preprave betonárskej ocele preukazujú, že preverované dodávky týkajúce sa maďarských odberateľov
prebiehali v účelových reťazcoch a to tak, že oceľ bola dovezená z Maďarska na Slovensko, aby bola
prepravená späť do Maďarska obratom, alebo s niekoľkodňovým časovým posunom. Prepravné doklady

sa odlišovali číslom CMR, odlišovali sa odosielateľom, prepravovanou hmotnosťou, pričom hmotnosti
tovaru, ktorý expedovala spoločnosť Ferrotrasz Kft. nebol zaevidovaný v skladovej evidencii žalobcu.
Spornéprepravnédokladysaodlišovaliajmiestomnakládkyanázovuskladnitela,ktorýtovarexpedoval.
Žalobca sám potvrdil, že hutný tovar vedel nakúpiť od výrobcov, ale dodať ich veľkým spoločnostiam
musel cez sprostredkovateľa, avšak toto tvrdenie je v rozpore s tým akou formou obchodoval žalobca

s českou spoločnosťou TRESTLES a.s., ktorej tovar dodával priamo. Fakturáciou betonárskej ocele
od maďarských obchodníkov na slovenskú spoločnosť došlo jednak k zneprehľadneniu zapojených
maďarskýchobchodníkovazvyšovaniuobťažnostipreverovaniareťazeniaobchodníkovktomutoistému
tovaru (City - Star Point Kft bola už v 2. štvrťroku 2011 nekontaktná) a jednak nedošlo k reálnemu
odvedeniu DPH predtým, ako žalobca fakturačne nasmeroval betonársku oceľ na takú spoločnosť

(City - Star Point Kft), ktorá vykazovala známky zmiznutého obchodníka. Na základe predložených
dôkazov a zistení bolo podľa správcu dane zrejmé, že v danom prípade išlo o reťazový obchod, ktorý
bol dosiahnutý jedným pohybom tovaru, ktorého preprava začala v Maďarsku a skončila v Maďarsku,
súvisiace dodávky tej istej benátskej ocele podliehali už zdaneniu v Maďarsku. Žalobca síce tvrdil, že z
každej dodávky dosiahol zisk, ktorý aj zdanil, to je však v rozpore s vykonanou prepravou, so zisteným

reálnym finančným tokom a tiež ekonomickými údajmi. Spoločnosť INKURENCIA Kft. mala evidované
nedoplatky na DPH, ktoré boli odpísané ako nevymáhateľné, v prvom štvrťroku vykázala nadmerný
odpočet a jednalo sa o vysoko stratou spoločnosť. Činnosť tejto spoločnosti bola vysokostratová, čo
má vypovedaciu hodnotu o účele deklarovaných transakcií. Táto spoločnosť vykazovala veľmi slabú
ekonomickú spôsobilosť, bola zároveň strategickým odberateľom žalobcu, napriek tomu, že bola bez

finančných prostriedkov a nezrealizovala ani jednu platbu priamo na účet žalobcu ani v roku 2011,
ani v roku 2012. Platby na účet žalobcu boli zasielané od druhého odberateľa, spoločnosti DUTRADE
Zrt. Za rozporuplné považoval správca dane označovanie inštitútom postupovania pohľadávok takú
situáciu, pri ktorej žalobca uzatvoril dohodu o postúpení pohľadávok priamo s druhým maďarským
odberateľom, bez účasti prvého odberateľa,a to skôr ako existoval predmet postúpenia v účtovníctve

žalobcu. Faktúry na prvého odbore odberateľa začal žalobca vystavovať až po prijatí platby priamo od
druhého odberateľa. Išlo o účelové vystavovanie dokladov. Ochota silných maďarských odberateľov
zaplatiť za hutný tovar priamo žalobcovi poukazuje na to, že vystavovanie faktúr žalobcom na pochybné
maďarské spoločnosti a s pokynmi pre koho je tovar určený, nemalo iné ekonomické opodstatnenie,ako obchádzanie zákonom stanovených povinností (napr. registrácia daňového subjektu ako platiteľa
DPH v Maďarsku, zastieranie poskytovania sprostredkovateľských služieb, poskytovania skladovacích
služieb, ku ktorým v skutočnosti u žalobcu dochádzalo, s deklarovaným dodaním tovarov, pri ktorom

bolo uplatnené oslobodenie od DPH a tiež vytvorenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie
DPH na určenej spoločnosti). Žalobca nepredložil doklady, ktorými by spochybnil závery správcu dane,
že skutočným príjemcom tovaru bola spoločnosť DUTRADE Zrt, s ktorou žalobca dopredu dohodol
systém fakturácii. Pochybnosti správcu dane zvýšili zistenia o tom, že žalobcom predložené doklady
boli dokladmi s pozmenenou vypovedacou hodnotou. Žalobca v roku 2011 by vykazoval vysoký stav

nezaplatených odberateľských faktúr, teda deficit fakturovaných príjmov (ku koncu roka 2011 v sume
2,1 mil. €), napriek tomu expedoval tovar v celom roku 2011 pochybným maďarským spoločnostiam
skôr ako dostal za tovar zaplatené a neskôr dochádzalo k účtovaniu postúpenia pohľadávok. Ku koncu
roku 2012 bol deficit fakturovaných príjmov od odberateľov 5,1 milióna € a ku koncu roku 2013 7,2
milióna €. Pochybné maďarské spoločnosti boli personálne prepojené osobami A. B. a A. C.. Inštitút
postúpenia pohľadávok, rovnako aj nesprávnosť účtovania dátumov platieb bol súčasťou finančného

toku k naplánovanej schéme účelového fakturačného reťazca, ktorým sa vytvárali umelé podmienky na
získanie/čerpanie DPH v Maďarsku bez toho, aby v preverovanom reťazci došlo k jej odvedeniu. Žalobca
naopak so slovenskými spoločnosťami obchodoval odlišným (racionálnejším) spôsobom. Podobne tomu
bolo aj v prípade obchodovania s českými spoločnosťami. Žalobca mohol a mal poskytovať iba služby
skladovania, manipulácie s tovarom pre maďarské spoločnosti, bez toho, aby tovar nakúpil. V ďalšom

texte odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správca dane podrobne opísal aké konkrétne osobitosti
zohľadňoval pri prijímaní svojich záverov. Správca dane teda konštatoval, že boli vytvorené formálne
podmienky k tomu, aby sa druhý odberateľ (DUTRADE Zrt.) vyhol povinnosti platiť DPH z nadobudnutia.
Umelo vytvorené formálne podmienky umožnili uplatnenie práva na odpočítanie DPH v Maďarsku bez
toho, aby DPH bola reálne odvedená. Zistené okolnosti podľa správcu dane preukázali, že žalobca

o tom nemohol nevedieť, preto správca dane nepriznal oslobodenie od platenia DPH zmysle § 43
Zákona o DPH a vyrubil rozdiel DPH z hodnoty sporných odberateľských faktúr (FV110076, FV110104
aFV110069)prespoločnosťINKURENCIAKft.vsume12203,54€.Rovnakotaksprávcadanenepriznal
uplatnené oslobodenie od DPH zmysle § 43 zákona o DPH a vyrubil rozdiel DPH z hodnoty sporných
odberateľských faktúr pre spoločnosť City - Star Point Kft. v sume 6 351,34 €. V súvislosti s reťazcom II

správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal, že nadobudnutie bolo predmetom DPH v členskom
štáte, v ktorom skončilo odoslanie (v Česku), teda nedošlo k splneniu podmienok ustanovených v zmysle
§ 49 ods. 2 písm. b) nadväznosti na § 51 Zákona o DPH. Správca dane tak nepriznal uplatnené právo
na odpočítanie dane zmysle § 49 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 51 zákona o DPH v sume 26 053,12
€ z prijatých faktúr spoločnosti JEPSEN STAHL HANDELS GmbH.

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal správcom dane
nedostatočné zistenie skutkového stavu, keďže podľa žalobcu, správca dane zisťoval iba skutočnosti
v neprospech žalobcu a nezabezpečil si úplnú účtovnú dokumentáciu žalobcu, ktorá bola v origináloch
predložená NAKA s tým, že cit. „...daňový subjekt nevie overiť pre potreby správcu dane bezodplatne

zhodu kópie s originálom nachádzajúcim sa na OČTK...“, v súvislosti s námietkou ktorou mal žalobca
za to, že so správcom dane spolupracoval a tak po materiálnej ako aj po formálnej stránke dodanie
tovaru preukázal, čo správca dane nevyvrátil. Namietal, že napriek vedomosti správcu dane z jeho
činnosti z iných daňových kontrol, tento vykonal v danej veci dožiadanie o MVI po piatich rokoch, kedy
už bolo dokazovanie spojené so značnými ťažkosťami, v dôsledku čoho správca dane z MVI nezískal

odpovede na potvrdenie svojich pochybností (odmietnutie vykonania výsluchu konateľa žalobcovho
odberateľa z dôvodu uplynutia 5 rokov od kontrolovaného zdaňovacieho obdobia) a aj napriek tomu
správca dane v MVI pokračoval, aj keď vedel, že maďarská finančná správa už neposkytne žiadne
informácie k roku 2011. Namietal tiež neúmernú dĺžku prerušení daňovej kontroly v dôsledku MVI,
ako aj ich neefektívnosť, keďže správca dane mal opakovane požadovať informácie, ktoré už mal

k dispozícii a tiež ich žiadal po častiach, v dôsledku čoho správca dane podľa žalobcu neukončil
daňovú kontrolu v zákonom stanovenej ročnej lehote. Namietal porušenie § 69 Daňového poriadku
prekročením zákonnej lehoty na vyrubenie dane a teda zánik tohto práva správcu dane. V ďalšom texte
podaného odvolania žalobca vo všeobecnej rovine dôvodil tým, že tak dodávatelia ako aj odberatelia
žalobcu a napokon aj prepravcovia tovaru potvrdili spoluprácu so žalobcom a reálne uskutočnenie

obchodov, a správca dane toto nespochybnil, keďže nevykonal vo veci dostatočné zisťovanie. Mal
za to, že správca dane neprihliadol na dôkazy a na skutočnosti známe správcovi dane z podaných
súhrnných výkazov, účtovných závierok, všetkých predložených skladových kariet, všetkých nákladných
listov a podmienok dodania podľa medzinárodných podmienok, ktoré podľa žalobcu preukazujúuskutočnenie zdaniteľných plnení. Žalobca označil za nepravdivé závery správcu dane, že žalobca
neprijal žiadnu alebo len čiastočnú platbu za tovar, alebo že žalobca riadil maďarské spoločnosti.
Žalobca tiež uviedol, že má všetky obchodné transakcie riadne zaevidované a správca dane sa vo

svojom rozhodnutí nevysporiadal so žalobcom k tomu predloženými dôkazmi a jeho vyjadreniami,
preto rozhodnutie správcu dane nie je podľa žalobcu dostatočne odôvodnené. Žalobca podrobne
opísal systém započítavania pohľadávok medzi spoločnosťami, s ktorými obchodoval s tým, že tieto
procesypovažovalzaštandardnévobchodnomstyku.Napokonžalobcaargumentoval,žesprávcadane
nesprávne rozložil dôkazné bremeno pri preukazovaní daňového podvodu, keďže dôkazné bremeno je

v tomto prípade predovšetkým na správcovi dane a nie na žalobcovi, ktorý nemôže skúmať podvodné
konanie na iných článkoch obchodného reťazca, preto podľa žalobcu, mu nebolo možné klásť za vinu,
že nepreukázal skutočnosti týkajúce sa dodávateľov a odberateľov, s ktorými nebol v obchodnom vzťahu
alebo o ktorých nemal vedomosť. Žalobca zdôraznil, že mu správcom dane nebolo preukázané vedomé
zapojenie sa do podvodného reťazca a predložením dokladov svedčiacich o dodaní tovaru, o jeho
preprave a úhradách zaň žalobca svoje dôkazné bremeno uniesol.

8. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, v ktorom zhrnul odvolacie
námietky žalobcu, zistený skutkový stav a následne v záverečnej časti odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia uviedol svoje závery vo vzťahu k odvolacím námietkam. V súvislosti s obstaraním tovaru
od rakúskeho dodávateľa JEPSEN STAHL HANDELS žalovaný uviedol, že správca dane dospel k

správnemu záveru, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti JEPSEN STAHL
HANDELS GmbH neoprávnene. Tovar bol od rakúskeho dodávateľa prepravený priamo z Rakúska
k českému odberateľovi, preprava skončila Českej republike. Miestom nadobudnutia tovaru teda
bola Česká republika. Žalobca mal požiadať v Českej republike o pridelenie českého identifikačného
čísla pre DPH, priznať tam nadobudnutie tovaru, podať daňové priznanie a uplatniť si v Českej

republike odpočítanie dane. Žalobca však tovar od rakúskeho dodávateľa objednal pod slovenským
identifikačným číslom pre DPH. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona o DPH sa za miesto
nadobudnutia tovaru považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň,
ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom
sa skončilo odoslanie alebo preprava. Žalobca v tomto prípade nepreukázal, že nadobudnutie tovaru

bolo predmetom dane v Českej republike. Nadobudnutie tovaru je preto zdanené v tuzemsku, keďže si
žalobca objednal tovar pod identifikačným číslom DPH, ktoré mu bolo pridelené v tuzemsku. Žalobca
si teda nemohol uplatniť odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru v Slovenskej republike podľa § 49
ods. 2 Zákona o DPH. V súvislosti s obchodmi s maďarskými spoločnosťami žalovaný vo všeobecnosti
opísal systém reťazových obchodov, postavenie (missing trader, buffer, broker) a úlohy jednotlivých

spoločností v týchto reťazových obchodoch a poukázal na súvisiacu judikatúru Súdneho dvora EÚ.
Žalovaný v súvislosti so správcom dane zisteným skutkovým stavom konkretizoval, že v správcom dane
zistených obchodných reťazcoch, na pozícii missing trader, ktorým žalobca dodával a fakturoval tovar
boli spoločnosti - City-Star Point Kft. (Maďarsko; reťazec I/) a INKURENCIA Kft. (Maďarsko; reťazec III/),
ktoré boli vo vzťahu k žalobcovi na pozícii jeho prvých odberateľov, ale neboli skutočnými príjemcami

tovaru a ten fakturovali za znížené ceny ďalším maďarským spoločnostiam, pričom DUTRADE Zrt.
(Maďarsko; reťazec III/) realizovala úhrady za prvého žalobcovho odberateľa na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok a dokonca 04.02.2011 prijal žalobca úhradu od DUTRADE Zrt. za prvého
odberateľa INKURENCIA Kft. a to paradoxne ešte skôr ako žalobca vôbec začal 08.02.2011 vystavovať
faktúry pre INKURENCIA Kft.. Na pozícii „broker“ v obchodných reťazcoch vystupovali spoločnosti

MECHEL Service Hungary Kft. (Maďarsko, reťazec I/), ktorý si pri nákupe tovaru v Maďarsku uplatňoval
odpočet DPH a ďalej tento tovar fakturoval žalobcovi s oslobodením od dane a tiež DUTRADE Zrt.
(Maďarsko; reťazec III/), ktorý vďaka tomu, že žalobca vystavil faktúry s oslobodením od dane na
príjemcu odlišného od DUTRADE Zrt., aj keď faktickým príjemcom tovaru bol DUTRADE Zrt., sa vyhol
zaplateniu dane pri dodaní tovaru od žalobcu zo Slovenska a z tohto tovaru si uplatnil odpočet dane

pri jeho nadobudnutí z maďarských tuzemských dodávok. Na pozícii „buffer“ vystupoval v indikovaných
obchodných reťazcoch žalobca, ktorý buď umožnil získať daňové zvýhodnenie svojmu dodávateľovi
MECHEL Service Hungary Kft. (Maďarsko, reťazec I/) alebo druhému odberateľovi DUTRADE Zrt.
(Maďarsko; reťazec III/), prípadne svojím zapojením do obchodných reťazcov umožnil, aby dodávateľ
neodviedol DPH v štáte, v ktorom bol vyrobený tovar a ktorý tovar bol cez naplánované reťazce zväčša

vrátený cez žalobcu späť do tej krajiny kde bol aj vyrobený, a to cez missing tradera, ktorý neodviedol
daň. Žalovaný mal za to, že zo zistení správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že žalobca o úlohách
jednotlivých spoločností zapojených do reťazových obchodov nesporne vedel, respektíve pri zachovaní
jeho náležitej miery obozretnosti vedieť mohol a mal, a to najmä vzhľadom k tomu, že:-dodávkytvaruprebiehalivrozporesdohodnutýmizmluvnýmidojednaniami,keďžežalobcapriCity-Star
Point Kft. (reťazec I) a INKURENCIA Kft. (reťazec III) nevystavoval zálohové faktúry a tovar expedoval
bez zaplatenia;

- odberateľ INKURENCIA Kft. (reťazec III) neplatil za tovar, ale zaňho platila iná spoločnosť DUTRADE
Zrt. (reťazec III) bez obchodného vzťahu so žalobcom, pričom na CMR dokladoch a aj ložných listoch
potvrdila dodanie tovaru INKURENCIA Kft. (reťazec III), avšak na identických CMR dokladoch zaslaných
maďarskou finančnou správou už potvrdil dodanie tovaru DUTRADE Zrt. (reťazec III);
- žalobca za omeškané platby maďarským odberateľom v indikovaných obchodných reťazcoch

nevystavoval faktúry na úroky z omeškania napriek ich zmluvnému dojednaniu, ale naďalej s nimi
pokračoval v obchodnej spolupráci;
- žalobca prijal od druhého odberateľa DUTRADE Zrt. (reťazec III) platbu zaplatenú namiesto
INKURENCIA Kft. (reťazec III) skôr, ako žalobca vystavil pre INKURENCIA Kft. (reťazec III) faktúru,
pričom žalobca túto platbu zúčtoval ako o postúpení pohľadávok, hoci pohľadávka ešte neexistovala,
pričom aj dohoda o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a DUTRADE Zrt. z 02.02.2011 bola uzavretá

bez účasti INKURENCIA Kft.;
- žalobca mal vedomosť o organizácii prepravy tovaru, ktorú sám objednával s jeho nakládkou v
Maďarsku a tento tovar bol prepravený v ten istý deň cez Slovensko k druhému odberateľovi do
Maďarska a žalobca tiež objednal a hradil aj prepravu tovaru v rámci skladov v Maďarsku, hoci súvisiace
CMR s pečiatkou žalobcu ako jeho príjemcu nepravdivo deklarovali, že tovar bol už uvedenými autami

prevezený cez Slovensko;
- prepravné doklady pre odberateľa City-Star Point Kft. (reťazec I) neboli opatrené pečiatkou a podpisom
tohto príjemcu, t.j. nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru pre tohto odberateľa došlo;
- žalobca účelovým spôsobom viedol svoje účtovníctvo
Na základe uvedeného za neopodstatnenú, žalovaný označil námietku, že správcom dane nebola

preukázaná jeho vedomosť o zapojení sa do podvodného reťazca, pretože žalobca nemohol nevedieť
o tom, že zistené obchodné reťazce boli vytvorené s cieľom získania daňovej výhody pre maďarských
obchodných partnerov. Za neopodstatnenú mal žalovaný aj odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej
správca dane dokazovaním nevyvrátil splnenie si dôkaznej povinnosti žalobcom, ktorý po formálnej
aj materiálnej stránke dodanie tovaru preukázal, pretože žalovaný mal z administratívneho spisu

jednoznačne preukázané, že správca dane nespochybnil existenciu tovaru a jeho prepravy, ale
spochybnil účel vytvorených fakturačných reťazcov, čo aj zdôvodnil. Žalovaný zdôraznil, že žalobca
v konaní neuviedol, akým spôsobom si overil postavenie svojich obchodných partnerov, nevysvetlil
prečo uzatváral zmluvy o postúpení pohľadávok skôr ako samotné pohľadávky mali existovať, ani prečo
prijímal úhrady od iných spoločností k pohľadávkam voči svojim odberateľom skôr ako uzatvoril zmluvy

o postúpení pohľadávok, nevysvetlil z akého dôvodu bol tovar prepravený v ten istý deň z Maďarska na
Slovensko a obratom späť do Maďarska, hoci o tom musel mať vedomosť, keďže objednával prepravu
tovaru, vierohodne nevysvetlil rozpory v účtovných dokladoch. S poukazom na uvedené sa žalovaný
nestotožnil s námietkou žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu správcom dane.
Vo vzťahu k žalobcovej odvolacej námietke o správcom dane nezabezpečení a neúplnom vyhodnotení

dôkazov nachádzajúcich sa na NAKA, žalovaný podotkol, že žalobca nekonkretizoval, aké konkrétne
doklady mali správcovi dane chýbať pre úplné zistenie skutkového stavu, pričom žalobca sám nahliadol
do svojich účtovných dokladov na NAKA, avšak neoznámil, ktoré z nich správca dane nevyhodnotil
aj keď svedčia v jeho prospech. Podľa žalovaného práve naopak, správca dane porovnával doklady
predložené žalobcom s tými, ktoré boli v dispozícii OČTK a napokon aj s dokladmi získanými z MVI,

pričom v rozhodnutí poukázal na zistené rozdiely [napr. rozdielne údaje v hlavnej knihe predloženej
v roku 2014 a predloženej v roku 2018, kedy došlo za rok 2011 k odstráneniu účtu 662002-úroky z
omeškania;odlišnéevidencieDPHpredloženéžalobcomkdaňovejkontrolevroku2014oprotitým,ktoré
boli podkladom pre daňové priznania, napr. na niektorých dokladoch boli mená osôb, ktoré v rozhodnom
čase neboli zamestnancami žalobcu; zaúčtovanie prijatých platieb s dátumami, kedy sa tieto na výpisoch

z účtu žalobcu nenachádzali]. Správca dane dôsledne preveroval finančný tok platieb v preverovaných
reťazcoch a v tejto súvislosti aj poukázal na zistené nedostatky ako napr. neexistujúce dátumy úhrad,
ktoré sa nedali spárovať s odberateľskými faktúrami; nezistené úhrady od City-Star Point Kft. (Maďarsko,
reťazec I) v dňoch 13.02.2011 a 20.03.2011, kedy boli žalobcom zaúčtované a ani žalobca na výzvu
správcu dane toto neozrejmil a uviedol iba sumy úhrad bez uvedenia dátumov, kedy mali byť skutočné

platby realizované a až správca dane sám zistil, že by sa mohlo jednať o hotovostné vklady na účet
žalobcu v dňoch 07.02.2011 a 15.03.2011 s tým však, že sa nedalo zistiť kto a za čo vklady učinil a
toto zistenie bolo napokon v rozpore s tvrdením žalobcu, že platby boli realizované iba bezhotovostne;
alebo žalobca prijímal platby od maďarských spoločností bez existencie faktúry, ktoré označil ako úhradyza postúpené pohľadávky, ktoré pohľadávky v čase ich úhrad neexistovali. Žalovaný uzavrel, že ani
dôkazy predložené žalobcom v odvolacom konaní neboli spôsobilé vyvrátiť zistené a správcom dane
odôvodnené skutočnosti.

Žalovaný mal za nedôvodnú aj odvolaciu námietku žalobcu o nadbytočnosti správcom dane vykonaných
MVI, keďže nimi zisťované skutočnosti mal mať správca dane už zistené z MVI realizovaných počas
skoršej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia jún, september a október 2011 (ďalej len „skoršia
daňová kontrola“), na čo žalovaný uviedol že pri MVI týkajúcej sa zdaňovacích období január - máj
2011, júl - august 2011, november - december 2011 správca dane nezisťoval totožné skutočnosti,

ako boli zisťované pri predchádzajúcej daňovej kontrole, dôkazom čoho je, že ak by správca dane
požadoval preveriť opakovane identické skutočnosti, tak zahraničná daňová správa by takú žiadosť
správcu dane zamietla, čo sa v danom prípade nestalo. V súvislosti so žalobcom správcovi dane
vytýkanou chybou, podľa ktorej správca dane v rámci MVI neskorým dopytom na maďarskú stranu o
vypočutie p. B. A. tento dôkaz zmaril, žalovaný ozrejmil, že prvýkrát správca dane požiadal o vypočutie
označenej osoby v rámci druhého prerušenia daňovej kontroly kvôli MVI (od 30.08.2016 do 23.03.2018)

s tým, že v odpovedi z 15.03.2017 bolo správcovi dane oznámené, že výsluch označenej osoby nebol
vykonaný, keďže o jeho vykonanie správca dane požiadal na nesprávnom tlačive, avšak keďže nové
tlačivo, kvôli pretrvávajúcemu druhému prerušeniu daňovej kontroly nemohol správca dane poslať, učinil
tak až po skončení druhého prerušenia daňovej kontroly, pričom v odpovedi z 26.04.2018 maďarský
správca dane oznámil, že podľa maďarských predpisov už v roku 2018 nemožno menovaného vypočuť

k zdaňovaciemu obdobiu 2011 s dodatkom žalovaného, že aj bez tohto vypočutia mal správca dane
dostatok iných dôkazov pre svoje závery.
K odvolacej námietke ohľadne nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly v dôsledku MVI žalovaný
konkretizoval obdobia štyroch prerušení daňovej kontroly kvôli MVI (identicky ako ich uviedol vo svojom
rozhodnutí aj správca dane, viď vyššie, pozn.) a tiež ozrejmil, že daňová kontrola podľa oznámenia

o jej začatí začala 11.11.2014 a skončila doručením protokolu žalobcovi 25.10.2018 (správne má byť
24.10.2018, pozn. súdu), a keďže po zohľadnení jej prerušení kvôli MVI by rok na vykonanie daňovej
kontroly uplynul až 08.11.2018, tak podľa žalovaného správca dane ukončil daňovú kontrolu v zákonnej
jednoročnej lehote a teda aj protokol z nej nadobudol povahu zákonne získaného dôkazu. Žalovaný
zdôraznil, že dátum prijatia žiadosti o MVI zahraničnou správou nemôže byť identický s dátumom kedy

správca dane požiada príslušný slovenský orgán (Finančné riaditeľstvo SR) o MVI, pretože príslušný
slovenský orgán, ktorý túto žiadosť od správcu dane dostane ju musí ešte preložiť, spracovať a až tak
zaslať zahraničnej správe a opačne s tým, že správca dane nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné
daňové orgány konajú. Vzhľadom na potrebu preverenia všetkých skutočností pre správne určenie dane
správca dane čakal na tieto odpovede a nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred ich doručením,

pretože tieto odpovede boli rozhodujúce pre kontrolu preverovaných obchodov. Žalovaný podotkol, že
správca dane počas období prerušenia daňovej kontroly zasielal pravidelné urgencie na vybavenie MVI.
V súvislosti s námietkou žalobcu o zániku práva vyrubiť daň, žalovaný s poukazom na § 61 ods.
5 Daňového poriadku podľa, ktorého v prípade, ak je daňové konanie prerušené lehoty podľa tohto
zákona neplynú konštatoval, že počas prerušenia daňovej kontroly lehota na zánik práva vyrubiť daň

neplynula, a teda správca dane vykonal včas úkon smerujúci na vyrubenie dane, ktorým je doručenie
žalobcovi protokolu z daňovej kontroly dňom 25.10.2018, t. j. pred uplynutím zákonom stanovenej
lehoty 5 rokov na vyrubenie dane s dodatkom žalovaného, že táto 5 ročná lehota na vyrubenie
dane by správcovi dane uplynula dňa 01.01.2017, ale keďže daňová kontrola bola 4x prerušená
(04.03.2015-12.06.2016; 30.08.2016-22.03.2018; 20.04.2018-26.04.2018 a 10.05.2018-01.07.2018),

počas dôb prerušení ktorých táto neplynula.

III.
Konanie na krajskom súde a správnom súde

9. Správnou žalobou žalobca inicioval súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného s tým, že
napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“). Žalobca v podanej správnej
žalobe prezentoval 4 okruhy žalobných námietok/bodov, v rámci ktorých namietal:
A) nedodržanie zákonnej dĺžky daňovej kontroly a jej vplyv na zákonnosť konania,

B) zánik práva vyrubiť daň,
C) nesprávne právne posúdenie rozloženia dôkazného bremena, nepreukázanie podvodného konania
a nesprávne východiská pri posudzovaní podvodného konania,
D) nedostatočné zistenie skutkového stavu.10. V rámci prvého okruhu žalobných námietok (A) žalobca namietal nezákonné prekročenie maximálnej
lehoty jedného roka na vykonanie daňovej kontroly, keďže tá sa konala od 11.11.2014 do 25.10.2018,

pričom dôvodom na legitímne prerušenie daňovej kontroly nemohli byť obdobia jej štyroch prerušení
kvôli MVI, pretože podľa žalobcu tieto MVI boli neefektívne, keďže správca dane v ich rámci požadoval
jednako informácie, ktoré už mal k dispozícii (zo skoršej daňovej kontroly v roku 2011) a tiež ktoré
mu boli známe z jeho činnosti (umelo prerušovaná daňová kontrola); jednako žiadal tieto informácie
po častiach a nie naraz jednou žiadosťou; jednako pri podávaní žiadostí správca dane nedodržal

predpísané náležitosti žiadosti, čím zmaril MVI a napokon prerušenie daňovej kontroly v dôsledku MVI
bolo neúmerné lehotám prípustným pre MVI. Z uvedených dôvodov preto nemôžu prerušenia daňovej
kontroly pre MVI mať vplyv na celkovú prípustnú jej zákonnú dĺžku (porušenie § 6 ods. 5 zákona č.
442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a čl. 10 nariadenia Rady (EU)
č. 904/2010), v nadväznosti na uplynutie lehôt ktorých je podľa žalobcu potrebné vykladať aj slovné
spojenie v § 61 ods. 4 Daňového poriadku pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, t. j. ich

uplynutím zaniká aj dôvod prerušenia daňovej kontroly. Podľa žalobcu správca dane tiež konal v rozpore
s tým, že daňovú kontrolu neprerušil dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácií príslušnému
orgánu cudzieho štátu a nepokračoval v nej dňom doručenia odpovede, čím dobu jej prerušenia predĺžil.
V dôsledku prekročenia zákonom stanovenej maximálnej dĺžky daňovej kontroly (1 rok) je podľa žalobcu
potrebné aj protokol z tejto daňovej kontroly považovať za nezákonný a aj rozhodnutie vychádzajúce

z tohto protokolu.

11. V rámci druhého okruhu žalobných námietok (B) žalobca namietal uplynutie lehoty na vyrubenie
dane podľa § 69 Daňového poriadku s dodatkom žalobcu, že v tomto smere sa nie je možné stotožniť
so žalovaným, že počas prerušení daňovej kontroly kvôli MVI táto lehota na vyrubenie dane s ohľadom

na § 61 Daňového poriadku neplynula (spočívala), pretože podľa žalobcu, ustanovene o prerušení
plynutia lehôt sa vzťahuje iba na daňové konanie a nie aj na daňovú kontrolu, ktorú nie je možné
považovať za osobitný druh daňového konania, keďže jej výsledkom nie je rozhodnutie, ktorým by sa
osobe ukladali práva a povinnosti, ale výsledkom daňovej kontroly je protokol, ktorý nie je rozhodnutím.
Daňová kontrola je teda svojou povahou procesom kontrolným, nie rozhodovacím a je podkladom pre

začatie vyrubovacieho konania, ktoré už je osobitným druhom daňového konania. Podľa žalobcu ak by
sa ustanovenie § 61 Daňového poriadku malo vzťahovať aj na daňovú kontrolu, muselo by to byť v
predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Na uvedenom podľa žalobcu nič nemení ani druhá veta §
46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorej sa na prerušenie daňovej kontroly primerane použije § 61,
pretože podľa žalobcu v tomto kontexte slovné spojenie „primerane použije“ je potrebné chápať tak, že

§ 61 sa na prerušenie daňovej kontroly nepoužije doslovne a v celosti, ale iba v rozsahu dôvodov na
prerušenie a čo do neplynutia jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly.

12. V rámci tretieho okruhu žalobných námietok (C) namietal neunesenie dôkazného bremena správcom
dane spočívajúce v nepreukázaní, že žalobca vedome participoval na podvodnom konaní s úmyslom

získať neoprávnené daňové zvýhodnenie. Žalobca zdôraznil, že správca dane nezákonne pričítal na
jeho ťarchu, že jeho obchodní partneri si neplnili svoje daňové povinnosti a riadne neviedli účtovníctvo,
čo však žalobca nemohol ovplyvniť a správca dane mohol od neho vyžadovať iba také dokumenty,
ktoré je žalobca povinný viesť a uchovávať iba vo vzťahu k vlastným obchodom. Žalobca mal za
to, že predložením všetkých dokladov k preverovaným obchodom, t.j. preukázaním hmotnoprávnych

podmienok na odpočítanie DPH, svoje dôkazné bremeno uniesol, preto nie je možné sa stotožniť
s tvrdením správcu dane a žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno keď nepreukázal
skutočnosti týkajúce sa dodávateľov alebo odberateľov, s ktorými nebol v zmluvnom vzťahu, prípadne
skutočnosti svedčiace o podvodnom konaní v rámci dodávateľsko-odberateľského reťazca. Žalobca
zdôraznil, že mu nebolo v daňovom konaní preukázané, že sa vedome zapojil do podvodného reťazca

spoločností obchodujúcich s predmetným tovarom.

13. V rámci štvrtého okruhu žalobných námietok (D) namietal správcom dane nedostatočne zistený
skutkový stav, keďže nepreukázal, žeby sa žalobca vedome zúčastňoval na podvodnom konaní a
závery správcu dane sú založené iba na jeho domnienkach. Podľa žalobcu je v obchodných vzťahoch

celkom bežné, že napriek zmluvnému dojednaniu sankcie za omeškané platby dodávateľ tieto sankcie
nerealizuje v záujme udržať si obchodného partnera a táto skutočnosť nemôže byť dôkazom o
podvodnom konaní aj preto, že uplatnenie zmluvných sankcií je právom nie povinnosťou dodávateľa,
pričom v danom prípade žalobca omeškanie s platbami riešil postúpením pohľadávok. Taktiež podľažalobcu správca dane nevníma rozdiel medzi dodaním tovaru a vystavením faktúry, čo nemusí byť v
rovnaký deň s tým, že odpočítanie dane sa uplatňuje v tom mesiaci, v ktorom je daňovému subjektu
doručená faktúra. Keďže podľa žalobcu, správca dane odvodil záver o účasti žalobcu na podvodnom

konaní z takýchto nepresností, žalobca mal za to, že cieľom správcu dane nebolo objektívne zistenie
skutkového stavu, ale za každú cenu preukázanie žalobcovi účasť na podvodnom konaní. Žalobca má
tiež za to, že vysvetlil aj nezrovnalosti v účtovníctve, pričom ako príklad uviedol neprestavenie v softvéry
mena predchádzajúcej zamestnankyne, pričom s týmito argumentami sa správca dane nevysporiadal
tak, ako sa nevysporiadal ani s dokladmi žalobcu nachádzajúcimi sa na NAKA a na ťarchu žalobcu

neprijateľne pričítal nekontaktnosť jeho obchodných partnerov a nimi nesprávne vedené účtovníctvo.
Žalobca dodal, že uňho boli vykonané daňové kontroly aj v iných zdaňovacích obdobiach roku 2011,
ktoré skončili s pozitívnym výsledkom pre žalobcu, avšak na tieto skutočnosti správca dane vôbec
nereflektoval.Rozdielnačinnosťsprávcudanejevrozporesprincípmiprávnehoštátuaniejeracionálne,
aby ten istý správca dane mohol dospieť k rozdielnym záverom pri daňových kontrolách, ktoré prebiehali
medzi tými istými subjektmi a týkali sa tej istej obchodovanej komodity

14. K správnej žalobe sa po výzve krajského súdu vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa
26.05.2020, v ktorom skonštatoval, že k námietkam žalobcu prezentovaným v podanej správnej žalobe
v zásade zaujal stanovisko v napadnutom rozhodnutí, zotrval na svojich záveroch prezentovaných
v napadnutom rozhodnutí a v skrátenej forme ich reprodukoval aj v uvedenom vyjadrení k predmetnej

správnej žalobe, ktorú navrhol zamietnuť.

15. Dňa 22.07.2020 bol vtedajším právnym zástupcom daňového subjektu RB, Veľké Kapušany s.r.o.,
v tom čase ešte krajskému súdu oznámený vstup označenej spoločnosti do konkurzného konania.
Následne dňa 24.08.2020 bol správcom konkurznej podstaty úpadcu RB, Veľké Kapušany podaný

návrh na pokračovanie v súdnom konaní podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii, na základe čoho krajský súd pokračoval v konaní so žalobcom tak ako je označený
v úvodnej časti tohto rozsudku.

16. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného označil tvrdenia žalovaného a

správcu dane o účasti žalobcu na daňovom podvode iba za ich domnienky nemajúce oporu vo
vykonanom dokazovaní. Zdôraznil, že žalovaný a správca dane si neuvedomujú, že ich nezákonné
postupy, ktoré zásadným spôsobom obmedzujú žalobcu v podnikateľskej činnosti, zakladajú stav jeho
právnej neistoty, keďže správca dane vykonal daňovú kontrolu v roku 2014, avšak žalobca sa o konečnej
výške vyrubenej dane dozvedel až o 6 rokov neskôr, čo je absurdný stav, ktorý mimo iné viedol aj k tomu,

že uspokojenie nárokov štátu voči žalobcovi budú značne ovplyvnené hodnotou speňaženého majetku
žalobcu ako úpadcu. Na uvedenom konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, že správca dane adresoval
dožiadaným orgánom urgencie. Zmienil, že daňové orgány zneužili ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového
poriadku a jeho výklad si prispôsobili tak, aby neprípustne dlhé vykonávanie MVI neviedlo k nemožnosti
vyrubeniu dane. Mal za to, že pre samotné posúdenie dodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly

nie je podstatným, či jej prerušenie bolo spôsobené dožiadaným orgánom alebo správcom dane, pretože
smernicaustanovujejednoznačnúlehotupredožiadanýorgánvrámci,ktorejjedožiadanýorgánpovinný
informáciu poskytnúť s tým, že ak sa tak nestane, tak takéto konanie nemôže byť pripísané na ťarchu
daňového subjektu a po jej uplynutí musí daňová kontrola okamžite pokračovať, čo sa však v danom
prípade nestalo a správca dane tieto lehoty nereflektoval. Vyjadril názor, že skutočnosť, že proces v

rámci ktorého správca dane požiada o vykonanie MVI je časovo a administratívne náročný si musí
správca dane zhodnotiť pred zvolením tohto postupu a v prípade nedodržania zákonných lehôt musí
niesť aj následky svojho postupu. Opakovane argumentoval aj tým, že tento postup správcu dane nebol
nevyhnutne potrebný, nakoľko informáciami, ktoré v rámci MVI žiadal už disponoval z iných daňových
konaní. Uviedol, že žalovaný nepreukázal vedomosť žalobcu o tom, žeby sa mal podieľať na podvodnom

konaní, ani o problematickosti jeho zahraničných obchodných partnerov. Žalovaný nepreukázal, že by
mali tieto osoby akékoľvek negatívne zápisy vo verejne dostupných registroch v čase zdaniteľných
plnení. Žalobca má za to, že ako obozretný podnikateľ vykonal všetky úkony, ktoré sa od neho vyžadujú
v rámci overenia svojich obchodných partnerov. Prerušenie daňovej kontroly v celkovom trvaní 4 roky
považoval žalobca za zásadný zásah do jeho práva na vybavenie vecí, ktoré sú predmetom správy daní,

bezodkladne a bez zbytočných prieťahov.

17. Po výzve krajského súdu sa žalovaný k replike žalobcu duplikou nevyjadril.18. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach následne už konal vo
veci senát správneho súdu 6S.

19. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
a splnení podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok,
bolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie na 27.08.2025, ktorého sa po riadnom predvolaní podľa
§ 108 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, zúčastnil len právny zástupca
žalobcu, ktorý na uvedenom pojednávaní zotrval na písomných podaniach žalobcu produkovaných

v tomto súdnom konaní a navrhol správnej žalobe vyhovieť.

IV.
Právne východiská

20. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, konania začaté a neskončené do

30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f
tým nie je dotknuté.

21. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej
správnejžalobypodanejžalobcomsprávnysúdnatomtomiestepoukazujenaprislúchajúceustanovenia

Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a/, § 177 a nasl.
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len ako „SSP“).

22. Podľa § 190 SSP, Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

23. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

24. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

V.

Právne posúdenie správneho súdu

25. Správny súd v Košiciach ako príslušný správny súd, rovnako v senáte 6S v rovnakom zložení už
prejednal a rozhodol v inom konaní totožnú vec, týkajúcu sa toho istého žalobcu, totožného predmetu
konania, a to v konaní vedenom pod sp. zn. KE-8S/46/2020 rozsudkom zo dňa 29.01.2025, ktorým

správnu žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Z uvedeného
dôvodu správny súd pre potreby odôvodnenia tohto rozsudku posudzoval splnenie podmienok podľa
§ 140 SSP. V konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. KE-8S/46/2020 išlo o určenia rozdielu
dane na DPH v sume 114 009,29 € za zdaňovacie obdobie február 2011, pričom v tejto súvislosti
správny súd považuje za nevyhnutné uviesť, že daňová kontrola DPH u žalobcu bola vykonaná tak

za zdaňovacie obdobie február 2011, ako aj za zdaňovacie obdobie marec 2011 a z tejto kontroly bol
vyhotovený jeden protokol z daňovej kontroly. V rámci súdneho konania vedeného správnym súdom pod
sp.zn.KE-8S/46/2020,resp.vtomtokonanínapadnutomrozhodnutíboliidentifikovanétieistéobchodné
reťazce ako v napadnutom rozhodnutí žalovaného preskúmavanom v predmetnom súdnom konaní, t. j.
obchodný reťazec I. – Mechel SA oceliareň (Rumunsko) › ? › MECHEL Service Hungary Kft. (Maďarsko)

› žalobca (Slovensko) › City - Star Point Kft. (Maďarsko) a obchodný reťazec III. - dovoz z tretích krajín ›
žalobca › INKURENCIA Kft. › DUTRADE Zrt. Rozdielnym bol len obchodný reťazec II. - JEPSEN STAHL
HANDELS GmbH › žalobca › ŽELEZO HRANICE s.r.o. Vzhľadom k tomu, že v prípade obchodného
reťazca II. došlo zo strany správcu dane k nepriznaniu nároku na odpočítanie DPH na základe iných
skutočností (žalobca nepreukázal, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v Českej republike)

a nie účasti žalobcu v podvodnom reťazci a žalobca nepriznanie nároku na odpočítanie DPH v tejto
časti v predmetnej správnej žalobe žiadnym spôsobom nenamietal, dospel správny súd k záveru, že
tento rozdiel v predmete konania nemá vplyv na celkovú totožnosť predmetu oboch konaní a následnú
aplikáciu § 140 SSP. Na tomto mieste správny súd tiež konštatuje, že identifikoval obsahovú totožnosťobsahu odôvodnenia rozhodnutí žalovaného preskúmavaných v konaniach vedených správnym súdom
pod sp. zn. KE-8S/46/2020 a sp. zn. KE-8S/49/2020 a rovnako tak obsahovú totožnosť správnych žalôb
podaných žalobcom vedených správnym súdom pod sp. zn. KE-8S/46/2020 a sp. zn. KE-8S/49/2020.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené mal správny súd za to, že v danom prípade boli splnené podmienky na
postup podľa § 140 SSP, na základe čoho na tomto mieste v súvislosti s odôvodnením tohto rozsudku
správny súd poukazuje na rozsudok správneho súdu sp. zn. KE-8S/46/2020 zo dňa 29.01.2025, ktorým
správny súd zamietol správnu žalobu a žalovanému nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu trov

konania. S odôvodnením uvedeného rozsudku sa správny súd v celom rozsahu stotožnil, v plnej miere
nanehoodkazujestým,žeuvedenýrozsudokbolzároveňzaloženýdosúdnehospisuč.KE-8S/49/2020.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri vydaní
napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi
a v danom prípade nebol naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia

žalovaného, na základe čoho správny súd správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

28. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní
ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené

trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok
na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

29. Senát správneho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciachvlehote30dníoddoručeniatohtorozhodnutia.Zmeškanieuvedenejlehotynemožnoodpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.