Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125210526
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125210526.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín o návrhu navrhovateľky A. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXXX/XX,
proti odporcovi A. D., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXXX/XX, na nariadenie neodkladného
opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e nasledovné neodkladné opatrenie:

I. Odporcovi sa ukladá, aby po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia
nevstupoval do nehnuteľnosti, bytu č. 26, nachádzajúceho sa na 5. poschodí bytového domu na adrese
C., D. XXXX/XX.

II. Súd poučuje povinného, že môže na súd podať proti navrhovateľke žalobu o náhradu škody alebo
inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia nariadeného vo výroku I. tohto uznesenia.

III. Odporcovi sa ukladá, aby sa vedome nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20
metrov, s tým, že pokiaľ by boli navrhovateľka a odporca spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v
priestoroch budovy súdu alebo akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo
iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na dobu vykonávania jednotlivých procesných

úkonov sa nariadený zákaz nevzťahuje.

IV. Navrhovateľke sa ukladá, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala ako
žalobkyňa proti odporcovi ako žalovanému žalobu o ochranu osobnosti.

V. V zostávajúcej časti sa návrh zamieta.

VI. Navrhovateľka má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa domáhala, aby súd neodkladným opatrením zakázal odporcovi dočasne vstupovať
do bytu č. 26 nachádzajúcom sa na 5. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, postavenom na
parc. č. XXXX/XXX, zapísanom na LV č. X pre k. ú. C., ako aj do spoločných častí a spoločných
zariadení bytového domu súp. č. XXXX. Zároveň žiadala, aby súd odporcovi zakázal priblížiť sa k nej

na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

2. Navrhovateľka uviedla, že odporca je jej bývalým partnerom. Z ich partnerského vzťahu pochádzajú
dve maloleté deti, D. D., narodená XX.XX.XXXX a E. D., narodená XX.XX.XXXX. S odporcom spolu
žijú v nájomnom byte, ktorý užívajú na základe nájomnej zmluvy s Mestom Trenčín nepretržite od
29.11.2022, pričom Zmluva o nájme bytu č. 58/2022 bola uzatvorená na dobu určitú, 3 roky odo

dňa jej účinnosti. V ich partnerskom vzťahu sú dlhodobo problémy spôsobené nadmerným požívaním
alkoholu zo strany odporcu, ktorý keď je pod vplyvom alkoholu, na ňu kričí, vulgárne jej nadáva, napádaju a vyhráža sa jej. V minulosti sa jej opakovane vyhrážal zabitím. Od začiatku roka 2025 z tohto
dôvodu minimálne 3x volala hliadku polície a odporca vždy dostal iba blokovú pokutu. Odporca pije
pravidelne každý deň, alkohol si kupuje zvyčajne domov. Na základe požívania alkoholu bol odporcovi

2x odobrať vodičský preukaz, nakoľko viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Prvý raz v roku
2016, kedy mu bol po preškolení vodičský preukaz vrátený a opätovne mu bol odobratý v roku 2018,
čo trvá doteraz. Odporca bol taktiež vo výkone trestu odňatia slobody a odpykal si trest odňatia slobody
nepodmienečne v trvaní 6 mesiacov, za skutok, ktorého sa dopustil voči navrhovateľke, kvalifikovaný
ako prečin nebezpečného vyhrážania. Dňa 31.08.2025 jej odporca vzal osobný automobil, na ktorom

pod vplyvom alkoholu odišiel, o čom informovala aj hliadku polície a odporca bol predvedený na obvodné
oddelenie. K poslednému incidentu došlo dňa 01.09.2025, kedy po nej odporca v obchodnom dome
Južanka vykrikoval, že je "feťáčka a lesba". Následne odišla domov, kde sa nachádzali aj ich dve
maloleté dcéry, odporca ju doma fyzicky napadol, oboma rukami ju chytil za vrchnú časť tela, sotil ju
a vulgárne jej nadával z dôvodu, že podľa jeho názoru je "feťáčka a lesba". Navrhovateľka privolala
hliadku polície a táto odporcu dňa 01.09.2025 vykázala zo spoločného obydlia, bytu č. 26 na 5. poschodí

na adrese Východná 6690/31 a ostatných priestorov vchodu do bytového domu na uvedenej adrese,
a to podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore na dobu 14 dní. Bola poučená
o tom, že do 14 dní od vykázania má právo podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa §
325 Civilného sporového poriadku.

3. Podľa navrhovateľky správanie odporcu sa vystupňovalo do takej miery, že je ohrozená na živote
a zdraví. Počas ich spoločného života mával odporca veľmi neprimerané správanie, mával prudké
zmeny nálad, bol výbušný a agresívny po požití alkoholických nápojov, avšak v poslednom období som
sa skutočne začala báť o svoj život a zdravia. Psychický stav odporcu je veľmi nepredvídateľný a v
poslednom období sa jeho správanie sa zhoršilo do takej miery, že je dôvod vážne sa obávať o život

a zdravie. Odporca sa jej v minulosti vyhrážal smrťou, dokonca bol za nebezpečné vyhrážanie voči nej
právoplatne odsúdený. Navrhovateľka nadobudla presvedčenie, že odporca je schopný svoje hrozby aj
splniť, jeho správanie sa v poslednej dobe rapídne zhoršilo a je len otázkou času, kedy svoje vyhrážky
odporca naplní a skutočne ju pripraví o život. Preto je potrebné upraviť pomery medzi účastníkmi a
neznesiteľnú situáciu, zapríčinenú správaním odporcu, riešiť urýchlene cestou neodkladného opatrenia

tak, aby sa odporcovi aspoň dočasne zamedzilo vstupovať do bytu a bytového domu, kde spolu žili a
kde navrhovateľka stále býva a aby sa zamedzilo odporcovi približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu
ako 50 metrov a tak sa mu zabránilo dopúšťať sa ďalšieho násilia.

4. Z listinných dôkazov, predložených navrhovateľkou vyplynulo, že podľa potvrdenia o vykázaní zo

spoločného obydlia Obvodného oddelenia Policajného zboru Trenčín, zo dňa 01.09.2025, č. DU:1798/
TN-2025, bol odporca vykázaný 01.09.2025 o 17:45 hod. zo spoločného obydlia, konkrétne bytu č.
26 na 5. poschodí na adrese C., D. XXXX/XX. Rovnaký policajný orgán potvrdil podanie oznámenia
navrhovateľky o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť
odporca tým, že jej neustále vulgárne nadáva, uráža ju a fyzicky ju napadol tak, že ju sotil do dverí.

V minulosti 09.07.2023 bolo proti odporcovi začaté trestné stíhanie vo veci prečinu nebezpečného
vyhrážania, podľa návrhu na schválenie dohody o vine a treste Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa
26.10.2023, 2Pv 317/23/3309-37, vo veci obvineného A. D., mal byť vydaný rozsudok, podľa ktorého
bude tento uznaný za vinného, že pod vplyvom alkoholu 08.07.2023 vo večerných hodinách v byte č. 26
na 5. poschodí bytového domu na adrese C., D. XXXX/XX, počas slovnej hádky vulgárne nadával svojej

družke A. B., pričom jej povedal, že ju zabije, teda sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to
mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania, za čo mal byť odsúdený
na 6 mesiacov nepodmienečne.

5. Podľa písomného oznámenia Mestského úradu v Trenčíne zo dňa 13.05.2025 dňa 09.12.2025 vyprší

platnosť nájomnej zmluvy k 3-izbovému bytu č. XX E. F. D. XXXX/XX, vo vlastníctve Mesta Trenčín,
preto je potrebné písomne požiadať o predĺženie zmluvy o nájme bytu.

6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné

opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.7. Podľa § 325 ods. 2 písm. e), h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,
aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

12. Podľa § 334 CSP Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

13. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

14. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného

opatrenia.

15. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na
rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje

najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri
riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu,
sozreteľomnavšetkyokolnostiprípadu,javiaakonanajvýšpravdepodobné.Všetkyzásadydokazovania
platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej

a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.

16. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto
právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie

vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.

17. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov - regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne pomery a ich relevanciu
posudzuje súd vždy v čase rozhodovania, pričom potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa

aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Potreba upraviť pomery nemusí byť zásadne len jednorazová,
môže byť aj pretrvávajúca po dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi sporovými stranami je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť
objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bude vo vzťahu k podmienke naliehavosti a neodkladnosti pomerov spravidla opodstatnený,

ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo
ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície. Potreba
bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a subjektom, voči ktorému návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje, musí byť pritom zo strany navrhovateľa relevantným spôsobomosvedčená, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
súdna ochrana - či už formou navrhovaného neodkladného opatrenia, prípadne žalobou vo veci samej.

18. V danej veci navrhovateľka dostatočným spôsobom pre aktuálne štádium konania osvedčila
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ a e/ CSP. Na základe
popisu skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré navrhovateľka zároveň
osvedčila dostupnými listinami, možno konštatovať, že požiadavka ochrany osobnostných práv formou
neodkladného opatrenia, ktorej poskytnutia sa domáhala, je v zásade dôvodná. V danom prípade

navrhovateľka navrhuje nariadenie dvoch obsahovo aj charakterovo rozdielnych neodkladných opatrení
pred začatím konania vo veci samej. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností súd dospel k záveru, že v
preskúmavanej veci sú naplnené zákonné predpoklady pre požadované využitie inštitútu neodkladného
opatrenia. Z návrhu je zrejmé, že navrhovateľka navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu
svojho života a zdravia, pričom táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže odporcovi vstup do ich
spoločného obydlia a priblížiť sa k navrhovateľke na určenú vzdialenosť.

19. V prejednávanej veci je z obsahu návrhu zrejmé, že navrhovateľka sa s poukazom na ustanovenie §
325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP domáhala bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a odporcom z dôvodu
násilného správania sa odporcu voči nej vo forme fyzického napadnutia. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je skutočnosť, že povinná osoba je dôvodne

podozrivá z násilia páchaného na osobe blízkej, resp. osobe, ktorá je v starostlivosti povinnej osoby,
alebo v jeho výchove. Stačí tu teda iba dôvodné podozrenie takéhoto násilia páchaného na osobách
blízkych, pričom násilie môže byť rázu psychického i fyzického. Predpokladom nariadenia neodkladného
opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP je skutočnosť, že je osvedčené ohrozenie telesnej
a duševnej integrity, osobnej slobody či bezpečnosti fyzickej osoby. Kumulácia týchto neodkladných

opatrení nie je vylúčená. Pri neodkladnom opatrení vydanom v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP
nie je rozhodujúce, aký vzťah (manželský, partnerský) má strana podozrivá z násilia k inej osobe.
Osoba podozrivá z násilia nemusí mať dokonca ani žiaden vlastnícky/ spoluvlastnícky titul k predmetnej
nehnuteľnosti. Rozhodujúcou skutočnosťou je skúmanie dôvodnosti podozrenia z násilia, ktoré nemusí
byť len fyzické (telesné), ale môže spočívať aj vo forme psychického, či emocionálneho týrania,

vyhrážania, deprimovania a ponižovania, nakoľko násilím je akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré
ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu, alebo slobodu osoby, alebo ktorý závažne poškodzuje
rozvoj jej osobnosti (Rada Európy 1986).

20. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012: "Násilie je možno vo všeobecnosti

definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo
skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo
má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne.
Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek
spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane

zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo
poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie,
ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa
násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci
páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva

častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete.
Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania,
prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je
konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu
moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni

robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s
obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je
zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia

- druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo
všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom
je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj
duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždenímOSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej,
sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania
alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s

domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší
priestor má násilník v domácom prostredí obete."

21. Z uvedeného dôvodu bolo v právnej úprave sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325
ods. 2 písm. e/ CSP, ktorého účelom je poskytnúť osobe vo vzťahu ku ktorej je dôvodné podozrenie z

násilia bezodkladnú ochranu, prípadne predísť násiliu či zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia,
aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Neodkladné opatrenie má takto preventívnu
funkciu a preto požiadavka preukázania násilia nie je na mieste a nemožno ňou podmieňovať nariadenie
neodkladného opatrenia. V tomto prípade sa dôraz kladie len na osvedčenie dôvodného podozrenia
z násilia, čo znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolností javí ako

nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP
zásadne preukazuje listinnými dôkazmi (viď Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex
s.r.o., Bratislava 2010, strana 309, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 102/2005, III. ÚS
298/2008, atď.). Uvedené ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e/ CSP takto chráni poškodenú osobu v
prostredí jej bydliska, t. j. na adrese, kde býva ako aj na ktoromkoľvek inom mieste, kde sa táto osoba

býva, zdržiava alebo ktoré miesto pravidelne navštevuje, čo je spravidla miesto odlišné od bydliska napr.
pracovisko, miesto oddychu, pravidelné športovisko, bydlisko užšej či širšej rodiny, priateľov a podobne.
Pri neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP dôvodnosť jeho nariadenia vyplýva z
existencie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity poškodenej osoby (tu žalobkyne). Pojem integrita
je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K

ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia.

22. Súd mal z predložených listinných dôkazov jednoznačne osvedčené konanie odporcu, spočívajúce
vo fyzickom a verbálnom násilí páchanom na navrhovateľku vo forme fyzického napadnutia
navrhovateľky a neustálych vulgárnych nadávok, dňa 01.09.2025, dôsledkom čoho bolo vykázanie

odporcu políciou zo spoločného obydlia. Nie je nepodstatné, že odporca sa neprimerane správa
opakovane, a to aj napriek tomu, že v roku 2023 bol trestne stíhaný za nebezpečné vyhrážanie
navrhovateľke. Z obsahu návrhu je zrejmé, že navrhovateľka sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia na ochranu svojho života a zdravia, a táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže odporcovi
vstupovať do bytu, ktorý užíva spolu s navrhovateľkou, aj keď nie je jeho vlastníkom. Z formálneho

hľadiska rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti súd dospel k záveru o potrebe navrhovaného neodkladného opatrenia v časti zákazu vstupu
odporcu do bytu špecifikovaného vo výroku I. tohto rozhodnutia. Nakoľko chránenej osobe má byť v
odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana, súd nariadil neodkladné
opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadným ďalším útokom odporcu na navrhovateľku, ktoré je možné

očakávať, a to najmä s prihliadnutím na to, že odporca zjavne nepožíva alkohol v primeranej miere,
pričom alkohol neprimerane a nepredvídateľne stupňuje jeho agresívne správanie.

23. Neodkladné opatrenie v zmysle § 326 ods. 2 písm. e/ CSP možné nariadiť len dočasne, pričom aj
navrhovateľka sa výslovne domáhala v žalobnom petite jeho nariadenia len dočasne, ale dočasnosť

bližšie nešpecifikovala. Súd preto nemohol tento zákaz uložiť odporcovi natrvalo (prekročil by tým aj petit
navrhovateľkou formulovaný), časové vymedzenie teda musí určiť súd. Predmetný byt je vo vlastníctve
MestaTrenčín,účastnícihoužívajúnazákladezmluvyonájme,vždynadobuurčitú,pouplynutíktorejsa
nájom zmluvne predlžuje. Terajší nájom skončí 09.12.2025. Keďže vo vzťahu k bytu, na ktorý sa zákaz
vzťahuje, nebolo možné uložiť navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, ktorá by mala

svoj základ či už v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
alebo žalobu majúcu svoj základ v spoločnom nájme bytu (§ 705a Občianskeho zákonníka). Súd preto
zákaz vstupu do bytu obmedzil časovo na dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto neodkladného
opatrenia, ktorá doba dáva navrhovateľke alebo aj odporcovi priestor, aby svoju aktuálnu bytovú a
rodinnú otázku vyriešili tým spôsobom, ktorý nebude vyžadovať ich spolužitie, ktoré je pre navrhovateľku

a jej maloleté deti traumatizujúce. Súd teda čo do tejto časti navrhovateľke neuložil povinnosť podať v
určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Toto neodkladné opatrenie zanikne uplynutím
času, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP). Predtým môže byť zrušené postupom v súlade s § 334
CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolonariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej
bola neodkladným opatrením uložená povinnosť (aj spočívajúca v dodržovaní zákazu), ale aj samotná
navrhovateľka neodkladného opatrenia. Učiniac zadosť tiež zákonnej povinnosti súdu vyplývajúcej z

dikcie § 337 ods. 1 CSP poučil súd osobu, ktorej sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, že môže
podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, prípadne inej ujmy, ktorá by jej bola spôsobená výkonom
tohto neodkladného opatrenia.

24. Súd zároveň vyhodnotil za dôvodný aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle §

325 ods. h/ CSP, ktorým bola ochrana navrhovateľky zabezpečená nielen na konkrétnom mieste jej
bydliska v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, ale súd túto ochranu videl ako náležitú, nevyhnutnú a
potrebnú aj mimo bydliska v rozsahu uloženia zákazu približovania sa odporcu k osobe navrhovateľky
na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, okrem spoločnej účasti na procesných úkonoch orgánov činných
v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, a to vzhľadom
na opakovanosť fyzických a verbálnych útokov odporcu voči navrhovateľke.

25. Zákaz priblíženia vo svojej podstate chráni ohrozovanú osobu pred akýmkoľvek útokom, násilím zo
strany násilníka nielen v mieste jej obydlia, ale kdekoľvek, čo plne zodpovedá poskytnutiu generálnej
ochrany jej telenej a duševnej integrity, pričom v prejednávanej veci navrhovateľka osvedčila potrebu
naliehavej ochrany jej osobnej integrity, a preto súd jej návrhu vyhovel. Výnimku zo zákazu priblíženia

tvorí len spoločná účasť účastníkov na realizácii procesných úkonoch orgánov činných v trestnom
konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých
procesných úkonov, čo plne zachová možnosť realizácie procesných práv strán sporu v súvisiacom
trestnom, civilnom alebo správnom konaní. Majúc uvedené na zreteli súd na ochranu telesnej a duševnej
integrity navrhovateľky nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, ktorým zakázal

povinnému priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov. Už týmto zákazom je
možné predísť konaniu, ktorým by z jeho strany mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita
navrhovateľky. Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú
povinný nemôže prekročiť bez toho, aby neporušil uložený zákaz, mal súd za to, že postačuje uloženie
zákazu v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako 20 metrov. Túto považoval za dostatočnú na vylúčenie

nielen fyzickej konfrontácie, ale aj verbálnych útokov, a tiež aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej
identifikácienavrhovateľkypovinnýmzaúčelomvyhnutiasapriblíženiu,čobypri50metrochboloznačne
sťažené, resp. aj nie celkom dobre možné. Tiež bolo potrebné upraviť určité špecifické situácie, ktoré
môžu nastať a kde bude nevyhnutne nutná účasť navrhovateľky a povinného súčasne, na čo však
navrhovateľka v návrhu nemyslela. Preto súd určil, že pokiaľ by navrhovateľka a povinný boli spoločne

predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu, na akékoľvek iné procesné úkony
orgánovčinnýchvtrestnomkonaníaleboinýchorgánovverejnejmocivpriestorochnimiurčených,taksa
na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Súd takéto obmedzenie
nariadil z dôvodu, aby neboli zmarené prípadné úkony či konania (napr. aj takých, kde voči povinnému
bude uplatňovať svoje práva navrhovateľka), kde sa vyžaduje účasť oboch z nich súčasne a bez účasti

ktorej nie je možné tieto konania riadne viesť. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
bolo navrhovateľkou osvedčené, že konanie povinného ohrozuje jej telesnú aj duševnú integritu, pretože
z dôvodu agresívnych prejavov povinného, má navrhovateľka odôvodnenú obavu o svoj život a zdravie,
čo môže objektívne u nej vyvolávať aj duševné útrapy. Nakoľko súd tomuto návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenie nevyhovel celkom (obmedzil vzdialenosť na kratšiu než navrhovaných 50 m a

tiež uložil výnimku zo zákazu priblíženia) vo zvyšku súd návrh v tejto časti musel zamietnuť.

26. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je jeho petit. V ňom sa uvádza, ako by mal
súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok súdneho rozhodnutia. Ním zároveň stanovuje rozsah
požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate

ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých
sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom
rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch,
to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa navrhovateľ
v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do

najmenšíchpodrobnostíviazanývýrazovýmiprostriedkamipoužitýmivtextepetitualebojehodoslovným
znením (vrátane slov, slovných spojení, ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by
sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu
petitu, dopúšťal procesnej vady. Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviťformulačne petit žaloby tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia
zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia.

27. V zmysle citovanej právnej teórie súd upravil formuláciu výrokov návrhu na nariadenie neodkladného
opatreniatak,abytietobolijasné,určitéavykonateľné,kedyšpecifikovaldotknuténehnuteľnostivsúlade
s aktuálnym stavom, teda nájmom a nie vlastníctvom predmetného bytu. Zároveň súd upravil znenie
nariadených neodkladných opatrení korektne v súlade s ustanovením § 325 ods. 2 CSP, ktorý hovorí
o "ukladaní povinností" podľa písmen a) až h) (t. j. nevstupovať, nekontaktovať a nepribližovať resp.

obmedzene približovať) a nepoužíva slovo "zákaz".

28. Je potrebné dodať, že aktuálnym rozhodnutím súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej,
žiadnym spôsobom ho nemôže ovplyvniť. Komplexné posúdenie dôvodnosti prípadne podanej žaloby
bude predmetom konania vo veci samej, pričom až pri meritórnom rozhodovaní sa bude súd v plnej
miere zaoberať všetkými tvrdeniami navrhovateľky, ktoré boli produkované v tomto štádiu konania (o

neodkladnom opatrení), tiež prípadnými vyjadreniami odporcu, predmetom dokazovania môže následne
byť zisťovanie ďalších skutkových a právnych okolností pre účely rozhodnutia o dôvodnosti žaloby vo
veci samej (pokiaľ si navrhovateľka splní povinnosť a podá na súd žalobu voči odporcovi o ochranu
osobnosti).

29.Vprípade,ženavrhovateľkanepodážalobuvovecisamejvlehotestanovenejsúdom,dôjdevzmysle
ustanovenia § 336 ods. 3 CSP k zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia v časti výroku III. ex offo.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

33. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bola v plnom rozsahu úspešná navrhovateľka, a
preto má nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100%. O výške trov súd rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanieodvolania.Oprípadnomodvolaní

bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.