Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200546
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1018200546.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX,
bytomD.XX,E.F.,protižalovanému:PamiatkovýúradSlovenskejrepubliky,sosídlomCestanačervený
most 6, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ G. H., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D. XX E. F., 2/ A.
H., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E. F., 3/ A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E. F., 4/ J. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. X, L., 5/ A. D., nar. XX. XX.XXXX, bytom M. X, L., 6/ F. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XX, E. F., 7/ F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, L., 8/ D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XX, E. F., 9/ O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E. F., 10/ L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX,

C., 11/ F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX D., 12/ A. I., XX.XX.XXXX, bytom G. P. XXXX/X, D., E. F.,
XX/ A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, L., 14/ K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, E. F., XX/ A.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, E. R., spoločne zastúpení G. H. nar.: XX.XX.XXXX, bytom D.
XX E. F., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2017/23605-6/11962/9/
ZLN zo dňa 12. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného číslo: č. PUSR-2017/23605-6/11962/9/ZLN
zo dňa 12. februára 2018 ako aj rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Bratislava č.

KPÚBA-2017/6605-22/65620/HAB zo dňa 23.08.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca ako vlastník bytu č. 2 nachádzajúceho sa na D. S. T. E. F., parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/X K. XXX/X zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. E. F., podal dňa 24.01.2017
na Krajský pamiatkový úrad Bratislava (ďalej len KPÚ BA) žiadosť o vyjadrenie k zámeru rekonštrukcie
strechy a k zobytneniu podkrovia (ďalej len žiadosť) v zmysle ust. § 32 ods. 5 zákona č. 49/2002 Z. z.
o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len pamiatkový zákon). V žiadosti
uviedol, že: „Pri obhliadke jestvujúceho objektu boli zistené nasledujúce poruchy:
- poškodenie strešnej krytiny vplyvom poveternostných podmienok a času

- lokálne poškodenie niektorých prvkov krovu hubami a drevokazom.
Na základe uvedeného mám zámer uskutočniť výmenu poškodených prvkov a výmenu strešnej
krytiny. Pri tejto príležitosti plánujem zrealizovať aj zobytnenie podstrešných priestorov. Presvetlenie
podkrovia bude realizované prirodzene strešnými oknami a jedným vikierom nad existujúcou prístavbouvo dvore. Nový vzhľad strechy sa bude riešiť podľa doterajšieho stavu strechy. Tvar strechy sa
nemení. Strešná konštrukcia bude riešená z uličnej strany v pôvodnom stave, sklone a výšky.
V dvorovej časti strecha bude napojená na výšku a líniu existujúcej strechy vnútorného krídla.

Architektonické riešenie podkrovných priestorov vychádza z požiadavky maximálneho dispozičného
využitia ponúkaného priestoru, s použitím jednoduchej a ekonomicky výhodnej konštrukcie. Prístup do
zobytneného podkrovia bude riešený interným schodiskom v časti existujúcej prístavby.“

2. KPÚ BA rozhodnutím č. KPUBA-2017/6605-2/13164/HAB zo dňa 22.02.2017 prerušil konanie o

žalobcovej žiadosti a vyzval ho na doplnenie žiadosti o súhlasné stanoviská ostatných vlastníkov
bytov v bytovom dome. Dňa 23.02.2017 oznámila pracovníčka KPÚ BA emailom žalobcovi, že sa
dňa 21.02.2017 v rámci obhliadky vo E. F. zastavila aj na jeho dvore a zistila, že dom je evidovaný
ako bytový dom a strecha, ktorej časť plánuje zobytniť, je vlastníctvom viacerých vlastníkov. Práva
ostatných vlastníkov nemožno opomenúť, a preto mu zaslala výzvu na doplnenie podania o súhlasy
ostatných vlastníkov. Žalobca sa v emailovej komunikácií s KPÚ BA ohradil voči potrebe predložiť

súhlasy ostatných vlastníkov v tomto štádiu, napriek tomu súhlasy 11 vlastníkov z celkového počtu 15
predložil. KPÚ BA vykonal dve ústne pojednávania spojené s miestnou obhliadkou dňa 28.03.2017
a 26.04.2017. Dňa 07.04.2017 vyzval KPÚ BA žalobcu opätovne na doplnenie súhlasov ostatných
vlastníkov bytov, vzhľadom na to, že chýbali súhlasy A. I., F. N., F. N. a F. J.. Žalobca dňa 18.04.2017
podal sťažnosť na postup úradu, ktorý bol podľa neho zo strany KPÚ BA šikanózny. Dňa 05.06.2017

oznámila pracovníčka KPÚ BA emailom žalobcovi, že ruší dohodnutú schôdzku s projektantom za
účelom prerokovania projektového riešenia z dôvodu, že ešte nebolo vydané rozhodnutie so záväznými
podmienkami pre realizáciu jeho zámeru.

3. Následne KPÚ BA ako prvostupňový orgán vydal dňa 23.08.2017 rozhodnutie č.

KPÚBA-2017/6605-22/65620/HAB, v ktorom konštatoval, že úpravu nehnuteľnosti predpokladanú
v predloženom zámere je z hľadiska ochrany pamiatkového fondu na území MPR v zmysle
pamiatkového zákona možné pripravovať a vykonať, ak budú splnené podmienky KPÚ BA. V rozhodnutí
nasleduje výpočet 22 podmienok, z ktorých možno zhrnúť, že: KPÚ BA považoval za neprípustný návrh
zvýšenia sedlovej strechy uličného krídla na dvorovej strane na úroveň južného dvorového krídla; časť

strechy v styku sedlovej strechy uličného krídla a pultovej strechy južného dvorového krídla žiadal riešiť
dvoma spôsobmi – ponechaním súčasného riešenia alebo napojením na výšku pultovej strechy suseda;
zámer umiestniť strešný vikier na streche existujúcej dvorovej prístavby považoval za neprípustný,
vikiere je možné umiestniť na dvorovej strane plochy hlavnej strechy za úrovňou odkvapu a koruny
muriva po splnení ďalších podmienok týkajúcich sa počtu a tvaru vikierov; schodisko do navrhovaného

podkrovia požadoval riešiť v rámci interiéru, navrhované umiestnenie schodiska do dvorovej prístavby
považoval za prípustné len, ak objem a tvar, prízemná podlžnosť prístavby a výška hrebeňa pultovej
strechy nebude menená, v prípade, že nebude možné schodisko umiestniť do podkrovia, podľa
predloženého zámeru, je prípustné jeho umiestnenie v niektorej z plochostropných miestností v byte
na prízemí; riešenia nadstrešných častí komínov požadoval vykonať v súlade s miestnou staviteľskou

tradíciou v MPR. Ďalej KPÚ BA požadoval, aby projektová dokumentácia obsahovala aj projekt statiky
navrhovaného podkrovia a v projekte požiarnej ochrany bola preukázaná protipožiarna odolnosť novej
steny podkrovia na severnej strane.

4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal procesný postup

KPÚ BA, ktorý mu nedal príležitosť v konaní jeho práva a záujmy účinne obhajovať, nedodržal lehoty
ustanovené zákonom na vydanie rozhodnutia a spôsobil v konaní zbytočné prieťahy. Ďalej žalobca
poukázal na to, že v žiadosti neuviedol pôdorysný rozsah navrhovaného podkrovia, nešpecifikoval, ktorá
zo striech (sedlová či pultová) má byť napojená, neuviedol proporcie a tvar vikiera ani nešpecifikoval
objem schodiska ani jeho umiestnenie v priestore. Vzhľadom na to KPÚ BA vychádzal z nedostatočne

zisteného skutkového stavu, keď rozhodoval o žiadosti žalobcu bez potrebných podkladov. Žalobca
poukázal aj na to, že KPÚ BA opakovane vyslovil v prvostupňovom rozhodnutí nedostatky žiadosti,
napriek tomu vo veci vydal rozhodnutie. Prvostupňové rozhodnutie neobsahuje úvahu správneho
orgánu pri hodnotení dôkazov. Poukazuje na prípady strešných vikierov na iných nehnuteľnostiach
v danej oblasti. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia obsahuje podľa jeho názoru zjavné logické

rozpory v úsudku, neobsahuje opis správnej úvahy pri aplikácií právnych noriem a je preto arbitrárne
a nepreskúmateľné. KPÚ BA išiel nad rámec zámeru opísaného v žiadosti, pričom pri vyhovení
námietkam účastníkov konania ani neskúmal, či si to rozsah predloženého zámeru vôbec vyžaduje.
Je nepredstaviteľné, aby KPÚ BA zaviazal žalobcu zabezpečiť statický posudok nad rozsah zámeru,keď sám skonštatoval, že nepozná rozsah zámeru. KPÚ BA úplne ignoroval podmienku spolupráce
s vlastníkom nehnuteľnosti v zmysle ust. § 29 ods. 1 pamiatkového zákona. Zámer žalobcu opísaný
vžiadostibolveľmivšeobecnýataknemoholbyťvrozporesozásadamiochranypamiatkovejrezervácie.

Žalobca nesúhlasil ani s jednou z podmienok uložených v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré podľa neho
pramenia z neodborného a nezákonného postupu a boli stanovené v rozpore so zákonom č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok)
a pamiatkovým zákonom. Žalobca sa vyjadril ku všetkým uloženým podmienkam a vyjadril s nimi svoj
nesúhlas. Považoval za neprípustné, aby sa KPÚ BA vyjadroval k umiestneniu schodiska v interiéri

a nezmyselne požadoval umiestenie schodiska do spálne alebo kúpeľne. KPÚ BA nešpecifikoval, čo
si predstavuje pod miestnou staviteľskou tradíciou. Požiadavka, aby nová štítová stena navrhovaného
podkrovia bola pod úrovňou plášťa v záujme zachovania jednoty roviny uličnej a dvorovej strany strechy
uličného krídla, je v rozpore s ust. § 48 ods. 8 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
94/2004 Z. z. ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri
užívaní stavieb v znení neskorších predpisov (nesprávne označenej ako zákona č. 94/2004 Z. z. – pozn.

súdu). KPÚ BA podľa žalobcu požaduje spracovanie projektovej dokumentácie v rozpore s rozsahom
zámeru. Záverom nesúhlasil, aby dozor vykonávala pracovníčka KPÚ BA D. N..

5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PUSR-2017/23605-6/11962/9/ZLN zo dňa
12. februára 2018 (ďalej len preskúmavané rozhodnutie) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové

rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia k námietke žalobcu o nemožnosti
uplatnenia svojich práv v administratívnom konaní uviedol, že prvostupňový orgán zaslal upovedomenie
o nariadení pojednávania a vykonaní obhliadky všetkým účastníkom v jeden deň, pričom však došlo
k chybe v dátume (namiesto roku 2017 bol uvedený rok 2008) z kontextu však bolo jasné, kedy
sa pojednávanie a obhliadka bude konať. Žalobca po opakovanom neúspešnom doručovaní listovej

zásielky túto prebral až dňa 04.04.2017, t.j. 8 dní po konaní ústneho pojednávania. Žalobca svoju
neúčasť na ústnom pojednávaní správnemu orgánu nijako nevysvetlil, hoci sa pojednávanie konalo
v jeho veci. Žalovaný poukázal na v tom čase platnú právnu úpravu fikcie doručenia, podľa ktorej
sa upovedomenie o nariadení pojednávania považovalo za doručené dňa 24.03.2017. Prvostupňový
orgán následne nariadil ďalšie pojednávanie na deň 26.04.2017. Žalobca sa ani na tomto pojednávaní

nezúčastnil, hoci písomnosť prevzal 18.04.2017. KPÚ BA preukázateľne žalobcovi zaslal zápisnice
z týchto pojednávaní, a preto mal možnosť sa vyjadriť ku všetkým podkladom. KPÚ BA tak postupoval
v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania.

6. K požiadavke na doloženie súhlasov všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome a námietkam

o prieťahoch v konaní žalovaný uviedol, že KÚ BA zistil, že nie všetci vlastníci s navrhovaným
zámerom súhlasia, resp. majú obavy z narušenia statiky objektu. Pripomienky týkajúce sa statiky
objektu nachádzajúceho sa v pamiatkovej rezervácií nemôže pamiatkový úrad ignorovať, pretože je
jeho kompetenciou a povinnosťou v spolupráci s vlastníkmi zabezpečiť základnú ochranu objektov
dotvárajúcich historické prostredie pamiatkovej rezervácie. Vzhľadom na žalobcovu neúčasť na

nariadených pojednávaniach nebolo možné záujmy vlastníkov a žalobcu konfrontovať. Po podaní
sťažnosti žalobcom musela byť celá dokumentácia predložená žalovanému, ktorý zistil nedodržanie
lehoty, na čom má však podiel aj žalobca, pretože neposkytol správnemu orgánu takú súčinnosť, ktorá
by umožnila rozhodovací proces urýchliť. Nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia prvostupňovým
orgánom nie je dôvodom na jeho zrušenie.

7.Knámietkenedostatočnezistenéhoskutkovéhostavužalovanýuviedol,žebližšiašpecifikáciazámeru
žalobcu nebola nevyhnutná, a to aj z dôvodu, že pracovníci KPÚ BA majú s posudzovaním podobných
zámerov mnohoročné skúsenosti. Ak mal odvolateľ iné predstavy o bližšej špecifikácií zámeru, mal
dostatok príležitostí ich prezentovať. Keďže to neurobil, KPÚ BA vychádzal zo zámeru, ktorý žalobca

predložil v žiadosti a ktorý bol pre posúdenie dostatočný. Z predloženého zámeru bolo zrejmé, že
žalobca plánuje vykonať zmenu tvaru strechy uličného krídla na dvorovej strane. Táto informácia
bolo rozhodujúca pre formuláciu podmienok vo veci strechy. Podmienky sú stanovené ako limity pre
spracovanie projektovej dokumentácie. Čo sa týka umiestnenia vikiera na plytkej pultovej strieške
prístavby bývalého WC, bol zohľadnený možný negatívny účinok akéhokoľvek vikiera na strieške

prístavby historického uličného krídla. Žalovaný sa stotožňuje s KPÚ BA, že takéto riešenie by nemalo
oporu v miestnej staviteľskej tradícií.8. Žalovaný nezistil žiadne znaky toho, že by si KPÚ BA nezaobstaral dostatok dôkazov vo vzťahu
k bodu 3 výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia (časť strechy v styku sedlovej strechy uličného
krídla a pultovej strechy južného dvorového krídla). KPÚ BA dal žalobcovi v tejto súvislosti na výber

z možných dvoch riešení čo zároveň svedčí aj o dobrej znalosti KPÚ BA o predmete jeho rozhodovania.

9. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o rozpore prvostupňového rozhodnutia s ust. § 46
správneho poriadku. Poukázal na ust. § 9 ods. 5 pamiatkového zákona a tiež § 11 ods. 1 a ods. 2 písm. d)
pamiatkového zákona, na základe ktorých mal KPÚ BA kompetenciu prvostupňové rozhodnutie vydať.

10. K nedostatočne špecifikovanému zámeru žalobcu v podanej žiadosti žalovaný tiež uviedol, že
skutočnosť, že predložený zámer neobsahoval detaily ešte neznamená, že KPÚ BA nemal dostatok
informácií potrebných pre rozhodnutie. Prvostupňové rozhodnutie predstavuje limity pre vypracovanie
projektovej dokumentácie. V každom meste sa nachádzajú stavby, ktoré nezodpovedajú všeobecným
zásadám výstavby v danej lokalite, čo ešte neznamená, že takéto stavby by mali byť porovnávacím

kritériom.

11. K požiadavke vypracovania statického posudku v projektovej dokumentácií a preukazovanie
protipožiarnej odolnosti novej steny žalovaný uvádza, že výrok v tomto smere neprekračuje rámec
kompetencií uvedených v § 32 ods. 7 až 10 pamiatkového zákona.

12. K neprípustnosti strešného vikiera na streche existujúcej prístavby žalovaný uviedol, že KPÚ BA
určil podmienku, že strešný vikier je možné umiestniť na dvorovej strane, pričom určil podmienky
umiestnenia. Prístavby, na ktoré žalobca poukazoval, KPÚ BA akceptuje avšak nepodporuje ich ďalší
vývoj. Podmienky stanovené v prvostupňovom rozhodnutí nebránia zámeru žalobcu vytvoriť podkrovie

nad jeho bytom.

13. Rovnako ani podmienka umiestnenia schodiska v interiéri bytu nebráni žalobcovmu zámeru.
Žalovaný nezistil, že by bola táto podmienka nelogická či nehospodárna.

14. K požiadavke zachovania komínových hláv žalovaný poukázal na to, že vo výroku prvostupňového
rozhodnutia je jednoznačne uvedené, že v projektovej dokumentácií bude osobitne prerokovaná aj
prípadná úprava komínových hláv, čím dal možnosť riešiť situáciu aj s odborníkom na komínové telesá
a autorizovaným architektom. Žalobca by tak mal možnosť oboznámiť sa s miestnou tradíciou výstavby
a úpravy komínových telies, ak by mal záujem.

15. KPÚ V súvislosti s požiadavkou na preukázanie protipožiarnej odolnosti novej štítovej steny
dal priestor na doriešenie tak, aby zodpovedala predpisom a zároveň v čo najväčšej možnej miere
rešpektovala ochranu pamiatkových hodnôt. Zároveň požadoval zapracovať ochranu konštrukčného
systému susediacich bytov, čo vyplýva z povinnosti KPÚ BA aj vlastníkov zabezpečovať základnú

ochranu pamiatkového fondu.

II. Žaloba

16.Žaloboudoručenousúdudňa18.04.2018sažalobcadomáhal,abysprávnysúdzrušilpreskúmavané

rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie KPÚ BA a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalobu zdôvodnil tým, že prvostupňové rozhodnutie KPÚ BA aj preskúmavané rozhodnutie žalovaného
je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, správnym poriadkom a pamiatkovým zákonom.
Rozhodnutie žiadal zrušiť z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) a g) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP).

17. K námietke č. 1 ohľadom zásady úzkej súčinnosti s účastníkmi konania žalobca poukazuje na to,
že sám žalovaný tvrdí, že upovedomenie o nariadení pojednávania spojeného s miestnou obhliadkou
zo dňa 15.03.2017 si prevzal dňa 04.04.2017. Z tohto dôvodu považuje za nemiestnu poznámku
žalovaného, že svoju účasť na pojednávaní nijako neospravedlnil, s poukazom na to, že zásielku prevzal

8 dní po tom, čo sa pojednávanie konalo. Dôvodom prečo sa opätovne nariadilo pojednávanie bola
skutočnosť, že došlo k omylu v jednoznačnom určení dátumu miestnej obhliadky a dvom účastníkom
nebolo upovedomenie doručené. Žalovaný však v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia tvrdil,
že dôvodom pre opätovné nariadenie pojednávania bola neúčasť žalobcu. Žalovaný si nesplnil svojupovinnosť preskúmať postup prvostupňového správneho orgánu. Postup KPÚ BA v prípade nariadenia
ústneho pojednávania je v rozpore s ust. § 24 správneho poriadku a v tomto prípade nemohla byť
zachovaná zásada úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Žalovaný odvolávajúc sa na fikciu doručenia

upovedomenia o nariadení ústneho pojednávania vôbec neskúmal, či mal žalobca reálnu možnosť si
písomnosť v lehote troch dní vyzdvihnúť. Zároveň poukazuje na to, že v čase vydania preskúmavaného
rozhodnutia už bola zmenená právna úprava týkajúca sa fikcie doručenia.

18. Žalobca nesúhlasí ani s tým, že mal možnosť sa vyjadriť ku všetkým podkladom, čo žalovaný

odvodzuje od skutočnosti, že mal možnosť sa zúčastniť oboch nariadených pojednávaní, z ktorých mu
v konečnom dôsledku boli zaslané zápisnice na jeho emailovú adresu. Žalobca namietal aj doručenie
druhého upovedomenia. Zaslanie dvoch nečitateľných zápisníc a nariadenie termínu nahliadnutia do
spisu len dňa 10.05.2017 od 15:00 -17:00 hod. s jednodňovým predstihom nepovažuje za splnenie
povinnosti v zmysle ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku. Žalobca sa až z prvostupňového rozhodnutia
dozvedel,žejehožiadosťnebolaúplná(neuviedolpôdoryspodkrovia,nešpecifikoval,ktorázostriechmá

byťnapojená,neuviedolproporcie,funkciuatvarnavrhovanéhovikieru,nešpecifikovalobjemschodiska,
jeho priebeh resp. umiestnenie). S poukazom na ust. § 19 ods. 3 správneho poriadku mal KPÚ BA žiadať
o doplnenie žiadosti. Napriek dvom výzvam na doplnenie (o súhlasy ostatných vlastníkov bytov) a dvom
zvolaným pojednávaniam, KPÚ BA ani raz nespomenul, že žiadosť neobsahuje rozhodné skutočnosti
potrebné na posúdenie žalobcovho zámeru. Žalovaný tiež zámerne ignoroval skutočnosť, že žalobca

v konaní splnomocnil B. C., ktorý mal riešiť technické záležitosti predloženého zámeru s KPÚ BA.
Za týmto účelom si dohodol aj stretnutie s pracovníčkou KPÚ BA, ktorá ho najskôr potvrdila a potom
z nepochopiteľných dôvodov zrušila.

19. V súvislosti s nevybavením žalobcovej žiadosti v zákonnej lehote a tvrdením že KPÚ BA nemohol

rozhodnúť bez súhlasov všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome, žalobca poukazuje na to, že
pracovníčka skutočnosť, že ide o bytový dom zistila až, keď sa dňa 21.02.2017 zastavila u žalobcu vo
dvore, pričom však z podanej žiadosti a priloženého čiastočného listu vlastníctva je zrejmé, že žalobca
podával žiadosť ako vlastník bytu, nie bytového domu. Navyše sama pracovníčka KPÚ BA uviedla,
že KPÚ BA sú základné majetkovoprávne vzťahy známe z predchádzajúceho úradnej činnosti z roku

2014. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že správne konanie bolo prerušené pre nedoloženie súhlasov,
pričom žalobca doložil súhlasy 11 vlastníkov z 15 a nemá vedomosť, že by ostatné súhlasy získal sám
KPÚ BA. Žalobca nerozumie, ako mohol KPÚ BA vydať prvostupňové rozhodnutie bez konfrontácie
rôznych záujmov účastníkov konania, keďže konštatoval, že žalobca sám prispel k prieťahom, pretože
sa nezúčastnil nariadených ústnych pojednávaní a nebolo možné tak konfrontovať rozdielne záujmy

účastníkov konania. Opäť žalobca zdôrazňuje, že KPÚ BA rozhodol až po 7 mesiacoch od podania
žiadosti a žalovaný po 5 mesiacoch od podania odvolania. Nie je jasné, ako môže žalobca spôsobiť
porušenie zákonnej povinnosti správneho orgánu rozhodnúť v zákonnej lehote.

20. KPÚ BA podľa žalobcu nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, čo potvrdil aj sám,

keď uviedol, že žalobca neuviedol v žiadosti pôdorys zámerom navrhovaného podkrovia, neuviedol
proporcie, funkciu a tvar navrhovaného vikieru, nešpecifikoval objem schodiska, jeho priebeh, resp.
umiestnenie v priestore. Žalovaný uviedol, že bližšia špecifikácia predloženého zámeru nebola pre
vydanie rozhodnutia nevyhnutná z dôvodu, že pracovníci KPÚ BA majú s posudzovaním podobných
zámerov mnohoročné skúsenosti. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na rozpor s ust. § 32 ods. 6

pamiatkového zákona, ktorý ustanovuje, čo je potrebné priložiť žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere
úpravy. Žalovaný tak tvrdí, že zámer žalobcu nemusí obsahovať zákonom predpísané náležitosti ani
potrebnú špecifikáciu a je nepodstatné, čo obsahuje, vzhľadom na to, že KPÚ BA má s posudzovaním
zámerov dlhoročné skúsenosti. Ad absurdum by tak KPÚ BA stačil na vydanie rozhodnutia akýkoľvek
bianco zámer.

21. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že KPÚ BA iba konštatoval v súvislosti s umiestnením vikiera,
že vidí možný negatívny účinok umiestnenia akéhokoľvek vikiera avšak nijako neuviedol zdôvodnenie
tohto svojho záveru. S poukazom na ust. § 32 ods. 7 pamiatkového zákona je žalobca toho názoru,
že krajský pamiatkový úrad nemôže rozhodnúť tak, že na jednej strane je zámer, resp. jeho časť

neprípustný a na druhej strane vysloví, že zámer možno realizovať za podmienok stanovených krajským
pamiatkovým úradom. Konštatovania KPÚ BA o neprípustnosti návrhu zvýšenia strechy, umiestnenia
strešného vikiera spôsobuje zmätočnosť rozhodnutia, keďže uvedené časti výroku sú kontradiktórne
ataktonaformulovanývýrokjevrozporespamiatkovýmzákonom. Žalobcabytakmalrealizovaťstavbu,ktorú sám nechcel. Nesúhlasí so žalovaným, že detaily stavby je možné korigovať v rámci prípravy
projektovej dokumentácie. Takýmto výkladom by žalobca napriek súhlasnému stanovisku nemal istotu,
že bude môcť realizovať svoj zámer, lebo KPÚ BA by mu zámer mohol neustále meniť aj po vydaní

rozhodnutia.

22. S námietkou žalobcu, že si KPÚ BA nezaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie sa žalovaný
vysporiadal iba povrchne konštatovaním, že nezistil žiadne znaky tvrdenia žalobcu vo vzťahu k tomuto
bodu.

23. K námietke rozporu s ust. § 46 správneho poriadku žalobca poukazuje, že žalovaný nedostatočne
skúmal konanie KPÚ BA, inak by si všimol, že zápisnice o ústnych pojednávaniach neobsahujú zákonom
predpísané náležitosti (ako konanie prebiehalo, aké opatrenia sa prijali, akým spôsobom bola vykonaná
obhliadka). Ďalej je podľa žalobcu neakceptovateľné, aby sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí iba
všeobecne zmienil o existencií jednoznačných negatívnych stanoviskách k dvom nelegálnym stavbám

na D. S. U. XX a č. XX. Žalobca v tejto súvislosti žiadal vykonať dôkaz a zabezpečiť obe stanoviská ako
aj obhliadku uvedených nehnuteľností a tieto porovnať so zámerom žalobcu. Opakovane poukazuje na
to, že žalovaný nevysvetlil, čo je miestnou staviteľskou tradíciou, použil iba nič nehovoriacu všeobecnú
negatívnu enumeráciu v podobe jednotlivých excesov. V tejto časti je rozhodnutie zmätočné.

24. Žalovaný ako aj KPÚ BA nerešpektovali podmienku spolupráce s vlastníkom nehnuteľnosti pri
ochrane pamiatkových hodnôt ako to predpokladá ust. § 29 ods. 1 pamiatkového zákona. Žalovaný
neuviedol, čo má na mysli pod pojmom tzv. „tradičná strešná krajina“. Žalobca navrhuje vykonať
obhliadku v A. E. F. za účelom zistenia ako vyzerá tradičná strešná krajina. Je nepredstaviteľné,
aby sa žalovaný aj KPÚ BA odvolávali na to, že až odborné prehliadky komínových telies odhalia

potreby a možnosti ich zachovania. Žalobcovi nie je jasné, na základe čoho potom správne orgány
posúdili jeho zámer, ak sami nie sú schopné uvedené otázky odborne posúdiť. Zároveň KPÚ BA
určil podmienku omietnutia nadstrešných častí komínov, čo spôsobuje zmätočnosť a nejednoznačnosť
prvostupňového rozhodnutia. KPÚ BA a žalovaný boli povinní pri stanovení konkrétnych podmienok
presne určiť zachovávané pamiatkové hodnoty, stupeň zachovania pamiatkových hodnôt stavby,

konkrétny urbanistický kontext a stupeň jeho zachovania. Zároveň poukazuje na to, že žiaden
z pracovníkov KPÚ BA ani žalovaného nevykonal obhliadku predmetného podkrovia, takže nemôžu
poznať pamiatkové hodnoty, ktorých zachovanie sledujú.

25. Žalobca k odvolaniu priložil fotodokumentáciu, ktorá mala vyvrátiť tvrdenie KPÚ BA, že vikier, ktorý

žalobca navrhol umiestniť na streche prístavby, nemá oporu v miestnej staviteľskej tradícií, je cudzorodý
a prehlbuje rozpor medzi pamiatkovými hodnotami a neželaným novotvarom. S touto dokumentáciou
sa žalovaný vysporiadal stroho konštatovaním, že je irelevantná, riešenie vyplynulo z konkrétneho
statického stavu alebo sa k niektorej časti nevyjadril vôbec. Žalobca trvá na tom, že KPÚ BA a žalovaný
posudzujú obdobné prípady odlišne, keď v niektorých prípadoch berú do úvahu aktuálny statický stav,

inokedy nie.

26. Žalobca v odvolacom konaní namietal, že uložené podmienky sú nelogické, nehospodárne, nad
rámec zákona zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu a sú v rozpore s jeho oprávnenými záujmami,
sčímsažalovanývôbecvpreskúmavanomrozhodnutínevysporiadal.KPÚBAažalovanýurčujúzásady

len vo vzťahu k exteriéru nehnuteľnosti a neboli oprávnení vyjadrovať sa k umiestneniu schodiska
v interiéri nehnuteľnosti.

27. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia prijal záver o možnosti technického doriešenia
novej štítovej steny, avšak takáto možnosť z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva. Konštatovanie

žalovaného, že ak by došlo k realizáciou predloženého zámeru k narušeniu konštrukčných systémov
susediacich bytov, došlo by aj k poškodeniu pamiatkových hodnôt, žalobca považuje za špekuláciu
a poukazuje na to, že žalovaný ani neuviedol, aké pamiatkové hodnoty by mohli byť poškodené.
Žalovaný ani KPÚ BA nemôžu požadovať projektovú dokumentáciu a určovať jej rozsah.

28. Žalovaný používa všeobecné paušalizovanie, postupuje nezákonne bez toho, aby individualizoval
na základe riadneho zdokumentovania význam a výnimočnosť posudzovanej nehnuteľnosti z pohľadu
konkrétnych pamiatkových hodnôt, ktorým poskytuje ochranu. KPÚ BA ani žalovaný vôbec neriešili
identifikáciu pamiatkovej hodnoty hodnej ochrany v prípade žalobcovho zámeru. Prvostupňové anipreskúmavané rozhodnutie neobsahujú argumentáciu, v čom správne orgány vidia negatívny zásah
resp. negatívnu zmenu nehnuteľnosti. Žalobca realizáciou zámeru sledoval aj záujmy spoluvlastníkov
a žalovaného v podobe obnovy nehnuteľnosti v MPR, keďže na svoje náklady obnovuje časť bytového

domu, ktorý je v havarijnom stave.

III. Vyjadrenie žalovaného

29. Žalovaný zastáva názor, že žalobca v žalobe konštruuje námietky a tvrdenia, ktoré sú v rozpore

so skutočnosťou aj obsahom administratívneho spisu. Zdôrazňuje, že v maximálnej možnej miere
rešpektoval záujmy žalobcu, preto rozhodol, že jeho stavebný zámer je prípustný. Zároveň určil
podmienky realizácie stavebného zámeru tak, aby ochránil pamiatkové hodnoty územia a oprávnené
záujmy spoluvlastníkov, ktoré tiež smerovali k ochrane pamiatkového fondu. Poukázal na ust. čl. 44 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, 2 a 4, § 29 ods. 1 až 3, § 30 ods. 1, § 31 ods.
1 a 2 a § 32 ods. 5 až 10 pamiatkového zákona.

30. K námietke žalobcu o nedoručení upovedomenia o nariadení ústneho pojednávania a miestnej
obhliadke na deň 28.03.2017 žalovaný uviedol, že žalobca nezohľadňuje vtedy platnú legislatívu,
v zmysle ktorej sa zásielka považovala za doručenú v tretí deň od jej uloženia na pošte. Zároveň
poukazuje na to, že v uvedený deň sa zúčastnili viacerí účastníci konania, takže chybný rok v dátume
ústneho pojednávania (rok 2008 – pozn. súdu) bol taký zrejmý, že ich neuviedol do omylu. Žalobca mal

kontakt na KPÚ BA a mohol si nechať vysvetliť aj chybný rok dátumu pojednávania. V zmysle v tom
čase platného ust. § 24 ods. 1 správneho poriadku sa zásielka považovala za doručenú dňa 24.03.2017,
pričom žalobca nenamietal, že by sa v čase doručovania zásielky v mieste doručenia nenachádzal.
Vzhľadom na to, že sa žalobca na danú obhliadku nedostavil, KPÚ BA nariadil ďalšie pojednávania
spojené s miestnou obhliadkou na 26.04.2017. Žalobca upovedomenie o novej obhliadke prevzal, ani

tejto sa však nezúčastnil. Zároveň žalovaný poukazuje na to, že KPÚ BA po celý čas so žalobcom
priebežne komunikoval a zaslal mu aj zápisnice z oboch ústnych pojednávaní.
31. Žalovaný ďalej poukázal na to, že majetkovoprávne údaje, ktoré žalobca predložil spolu so zámerom
boli zavádzajúce, keď predložil čiastočný list vlastníctva. KPÚ BA chcel urýchliť správne konanie tak, že
žalobca predloží súhlas ostatných spoluvlastníkov so stavebným zámerom. Takéto postupy sa v praxi

bežne využívajú, lebo správne konanie v podstate urýchľujú. Keď však KPÚ BA zistil, že viacerí vlastníci
nesúhlasia, musel vykonať všetky postupy, aby mohli títo ostatní spoluvlastníci využiť všetky procesné
práva účastníka konania. K skutočnosti, že pracovníčka KPÚ BA zrušila stretnutie s B. C. ohľadom
projektovej dokumentácie, žalovaný uviedol, že v danej situácií nebolo ešte vydané ani prvostupňové
rozhodnutie a všetky okolnosti nasvedčovali tomu, že v najbližších dňoch ani nenadobudne takéto

rozhodnutieprávoplatnosť.Hocibolaochotnáposkytnúťkonzultáciu,muselabyťzároveňobozretná,aby
neurobila procesnú chybu a v konečnom dôsledku nepoškodila žalobcu. Žalobca nemohol byť ukrátený
na právach, lebo spracovanie projektovej dokumentácie má nadväzovať na právoplatné rozhodnutie
o zámere úpravy nehnuteľnosti vrátane podmienok jeho realizácie.
32. Pracovníčka KPÚ BA dňa 21.02.2017 mala pracovné povinnosti vo Sv. Jure a tak sa zastavila

aj vo dvore žalobcu, keďže brána bola otvorená, kde zistila, že strecha domu, ktorej časť plánuje
žalobca zobytniť, je vo vlastníctve viacerých vlastníkov, o čom sa žalobca v zámere nezmienil. KPÚ BA
prerušil konanie a vyzval žalobcu na doloženie súhlasov ostatných vlastníkov, čím sledoval zrýchlenie
konania. Viacerí vlastníci však mali obavy z narušenia statiky objektu nachádzajúceho sa v pamiatkovej
rezervácií, pričom tieto pripomienky nemohol KPÚ BA ignorovať, keďže jeho kompetenciou je ochrana

objektov dotvárajúcich historické prostredie pamiatkovej rezervácie. Neúčasť žalobcu na nariadených
pojednávaniach ako aj podanie sťažnosti žalobcom prispeli k prieťahom vo veci a žalobca má výrazný
podiel na prieťahoch tým, že poskytol KPÚ BA zavádzajúcu informáciu, ktorá nasvedčovala tomu, že
je výlučným vlastníkom. Nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia však nemá za následok
samotnú nezákonnosť takéhoto rozhodnutia.

33. K námietke o nedostatočnej špecifikácií zámeru žalobcu žalovaný uviedol, že KPÚ BA vychádzal zo
zámeru žalobcu, ktorý bol dostatočný pre vydanie rozhodnutia. KPÚ BA a žalovaný berú do úvahy všetky
známe skutočnosti pri vydávaní rozhodnutí a snažia sa výrok čo najviac konkretizovať, ale nemôžu
poznať všetky detaily. Krajské pamiatkové úrady niekedy vo výroku uvádzajú alternatívne riešenia.
Tieto postupy vyplývajú zo špecifík stavebných zásahov v pamiatkových územiach. KPÚ BA postupoval

presne podľa ust. § 32 ods. 7 pamiatkového zákona a hľadal riešenia tak, aby boli pamiatkové hodnoty,
čo najmenej dotknuté, pričom sa snažil čo najmenej obmedziť vlastnícke právo.
34. K námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave v prvostupňovom rozhodnutí žalovaný
uvádza, že zotrváva na svojom stanovisku vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí, že takýto nedostatoknezistil. Naopak skutočnosť, že KPÚ BA umožnil žalobcovi alternatívne riešenia, svedčí o dobrej
znalosti o predmete rozhodovania. KPÚ BA spoľahlivo zistil skutkový stav, nedostatky žiadosti týkajúce
sa majetkovoprávnych vzťahov odstránil sám a s niektorými všeobecnosťami žiadosti sa vysporiadal

alternatívnymi riešeniami alebo obhliadkou a dobrou znalosťou miestnych pomerov ich dokázal
dostatočne vykompenzovať.
35. K námietke, že zápisnice z miestnych obhliadok sú nečitateľné, žalovaný uviedol, že žalobcovi obe
zápisnice zaslal emailom, pričom tento obsah zápisníc nenamietal. Žalovaný je toho názoru, že obe
zápisnice obsahujú všetky požadované náležitosti a pre konanie boli dostačujúce.

36. Žalovaný nesúhlasí ani s námietkou, že prvostupňové rozhodnutie KPÚ BA nespĺňa náležitosti
podľa ust. § 47 správneho poriadku, keď odôvodnenie neobsahuje vysvetlenie, odkiaľ čerpal KPÚ BA
informácie o okolitých objektoch. Žalovaný poukázal na to, že krajské pamiatkové úrady disponujú
rozsiahlym archívom, pričom podľa vlastných zistení vypracúvajú tzv. aktualizačné listy pamiatkových
hodnôt jednotlivých pamiatkových objektov. Problémom sú rôzne prístavby, nadstavby a drobné stavby
v dvorových častiach domov, ktoré nie sú viditeľné z verejného priestranstva. Vtedy sa môže stať, že

sa o nich krajský pamiatkový úrad nedozvie.
37. K námietke žalobcu, že KPÚ BA s ním nespolupracoval a nerešpektoval zachovanie pamiatkových
hodnôt v území, prevádzkový a technický stav ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb
v území, žalovaný uvádza, že žalobca vyslovene klame a opäť poukazuje na početnú emailovú
komunikáciu v spisovej dokumentácií.

38. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa komínov žalovaný uvádza, že je celkom bežné, že niektoré
časti výrokov rozhodnutí o obnove pamiatkovo chránených nehnuteľností sa konkretizujú až po vydaní
rozhodnutia, ktorým sa odsúhlasuje zámer a po následnom postavení lešenia, z ktorého možno zistiť
mieru poškodenia objektu.
39. K námietke o umiestnení schodiska žalovaný uviedol, že stanovil riešenie tak, aby bol dodržaný

objem, tvar a prízemná podlžnosť prístavby a výška hrebeňa pultovej strechy a podmienky v bodoch
1, 2 a 5 prvostupňového rozhodnutia. Podmienky KPÚ BA stanovil tak, aby žalobca mohol svoj zámer
realizovať.
40. K námietke žalobcu, že nemá vedomosť o miestnej staviteľskej tradícii, žalovaný uviedol, že
v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia nemožno podrobne

vysvetľovať, čo všetko je a nie je miestna staviteľská tradícia. Ak by mal žalobca záujem naštudovať si
problematiku k tejto téme, KPÚ BA by mu poskytol podrobné vysvetlenie.
41. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nemôže určovať rozsah a obsah projektovej dokumentácie,
žalovaný s uvedeným nesúhlasí. K požiadavke o vyhotovenie projektu statiky žalovaný uvádza, že táto
požiadavka jedného z vlastníkov smerovala k ochrane konštrukcií a prvkov domu a je aj záujmom KPÚ

BA.
42. Žalovaný poukázal aj na množstvo invektív, ktoré žalobca vzniesol na adresu pracovníčky KPÚ BA.
V súvislosti s ostatnými námietkami sa odvolal na odôvodnenie napadnutého ako aj prvostupňového
rozhodnutia, ktoré považuje za správne a zákonné a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nahradiť
žalovanému trovy konania.

IV. Replika žalobcu
43. Žalobca v replike nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že konštruuje námietky v rozpore so
skutočnosťou aj obsahom spisu. Odmietol tiež, že KPÚ BA v maximálnej miere rešpektoval záujmy
žalobcu. Zmätočné kontradiktórne rozhodnutie KPÚ BA, o tom, že zámer je prípustný, pričom zámer
v štyroch z piatich bodov odmietol bez vecného a právneho zdôvodnenia, nepovažuje za zákonné

rozhodnutie rešpektujúce záujmy žalobcu. Žalovaný sa vo vyjadrení ani raz nepokúsil o aplikáciu práva,
a preto je jeho vyjadrenie bezobsažné všeobecné podanie, ktoré sa vôbec nevysporiadalo s vecnou ani
právnou argumentáciou žalobcu.
44.Žalobcapoukázalnato,žepokiaľžalovanývsúvislostisnepresnýmtermínomústnehopojednávania
uviedol, že žalobca mal kontakt na pracovníčku KPÚ BA a mohol si nechať chybný dátum vysvetliť,

iba to dokresľuje, akým spôsobom žalovaný preskúmaval prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý mu
predchádzal. Žalobca považuje za nezmysel, odporúčanie žalovaného nechať vysvetliť chybný dátum,
keď vo veci nie je sporné, že prevzal zásielku s upovedomením o termíne až 4 dni po konaní ústneho
pojednávania. Nesúhlasil ani s tvrdením, že k opätovnému nariadeniu pojednávania došlo v dôsledku
toho, že sa na prvé ústne pojednávanie nedostavil, pričom poukázal na znenie druhého upovedomenia,

v ktorom KPÚ BA konštatoval, že došlo k omylu jednoznačného určenia dátumu obhliadky a dvom
účastníkom nebola doručená zásielka. Podľa logiky žalovaného, že dôvodom nariadenia druhého
pojednávania bola neprítomnosť žalobcu na prvom ústnom pojednávaní, by KPÚ BA musel nariadiť aj
tretie pojednávanie, keďže žalobca sa nezúčastnil ani toho druhého. Zároveň žalovaný vôbec neskúmaltvrdenie žalobcu, že mu zásielka s upovedomením termínu druhého ústneho pojednávania nebola
doručená.
45. Žalobca ďalej poukazuje na to, že KPÚ BA nepostupoval v súlade s § 19 ods. 3 správneho poriadku.

Pokiaľ mal za to, že jeho podanie nie je úplné, mal pomôcť žalobcovi nedostatky odstrániť. Žalovaný
tento postup KPÚ BA vôbec neskúmal a s námietkou žalobcu sa nevysporiadal. Nie je pravdou, že
žalobca vedel, že má predložiť úplný list vlastníctva, pretože vec konzultoval na stavebnom úrade a je
právnik, ako sa vyjadril žalovaný. Žalobca stavebnému úradu len oznamoval, že titul realizácie stavby
bude zmluva o vstavbe. Ako dôkaz navrhol vypočuť B. D., s ktorou za stavebný úrad komunikoval.

46. V súvislosti s tvrdením, že z predloženého listu vlastníctva nebolo možné zistiť, že predmetná
nehnuteľnosť je vo vlastníctve viacerých osôb, žalobca poukazuje na to, že predložil čiastočný list
vlastníctva, z ktorého údajov je nepochybné, že je vlastníkom bytu a patrí mu podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku. Zároveň tvrdenie, že
žalobca predložil zavádzajúce majetkovoprávne údaje, keď predložil čiastočný list vlastníctva, považuje
za hrubú neznalosť základných právnych inštitútov. Konštatovanie žalovaného, že KPÚ BA zistil

nesúhlas viacerých vlastníkov bytov, považuje iba za účelovú výhovorku, keďže žalovaný neuviedol,
ako túto skutočnosť zistil, ani kto z vlastníkov ostatných bytov nesúhlasil. Zároveň poukazuje na to, že
sám žalovaný v emaile zo 07.06.2017 (pred vydaním prvostupňového rozhodnutia) uviedol, že samotný
nesúhlas ostatných spoluvlastníkov nie je prekážkou realizácie zámeru.
47. Žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkou, že KPÚ BA porušil vo vzťahu k žalobcovi § 3 ods.

2 správneho poriadku. Žalobca poukazuje na to, že B. C., s ktorým pracovníčka KPÚ BA odmietla
spolupracovať,bolsplnomocnenýnazastupovaniežalobcuvočiKPÚBAvovecikonzultáciestavebného
zámeru. B. C. mal následne vypracovať realizačný projekt po konzultovaní stavebného zámeru, čo
vyplýva aj z emailu B. C. z 01.06.2017. Tento postup bol dohodnutý nakoľko zámer na základe
predchádzajúceho telefonického pokynu pracovníčky KPÚ BA bol žalobcom podaný veľmi všeobecne.

48. K námietke žalovaného, že sám žalobca prispel k prieťahom v konaní, keď sa nezúčastnil miestnych
obhliadok a tak nebolo možné rozdielne záujmy žalobcu a vlastníkov konfrontovať, žalobca uvádza, že
ide o nezmysel. Poukazuje pri tom na to, že pokiaľ existovali rozdielne záujmy niektorých vlastníkov,
tieto sa vôbec nespomínajú v zápisniciach ani v rozhodnutiach. Nie je zrejmé, ako potom mohol KPÚ BA
vôbec vo veci rozhodnúť bez konfrontácie týchto rôznych záujmov a ani to, ako sa s nimi vysporiadal.

49. Žalobca ďalej poukázal na to, že o jednej z najrozhodujúcejších námietok o neúplnosti predloženého
zámeru sa žalobca dozvedel až zo samotného prvostupňového rozhodnutia. Ak mal KPÚ BA za to, že
predložený zámer neobsahuje štyri údaje (pôdorys podkrovia, určenie, ktorá zo striech má byť napojená,
funkciu, proporcie a tvar vikiera, objem navrhovaného schodiska a jeho priebeh), v rozpore s ust. § 32
ods. 6 pamiatkového zákona sa uskromnil iba tvrdením, že bližšia špecifikácia zámeru nebola potrebná

z dôvodu, že pracovníci KPÚ BA majú s posudzovaním podobných zámerov mnohoročné skúsenosti.
Podľa žalobcu je nepredstaviteľné, aby neúplnosť zámeru nahradzovali pracovníci KPÚ BA svojou
mnohoročnou skúsenosťou.
50. Podľa žalobcu s poukazom na znenie § 32 ods. 7 pamiatkového zákona z tvrdenia žalovaného,
že rozhodnutie o zámere úpravy nehnuteľnosti nemusí a niekedy nemôže upravovať podrobnosti,

ktorých riešenie nastane až v priebehu spracovania projektovej dokumentácie, je zrejmé, že
KPÚ BA ani žalovaný nepochopili zákonný rámec rozhodovania o zámere. KPÚ BA nerozhoduje
o podrobnostiach, ale o prípustnosti zámeru, o zásadách objemového členenia, výškového usporiadania
a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti. KPÚ BA nemôže rozhodovať o interiéri (umiestnení
schodiska), obsahu statického posudku a pod. KPÚ BA aj žalovaný konali mimo svojej kompetencie.

KPÚ BA a žalovaný nemali zdôvodňovať možnosť realizácie svojho zámeru, ale riadne zdôvodniť svoje
rozhodnutie o zámere žalobcu.
51. K určeným alternatívnym riešeniam v prvostupňovom rozhodnutí žalobca uviedol, že takýto postup
je v rozpore so správnym poriadkom aj pamiatkovým zákonom. KPÚ BA postupoval v rozpore s ust. §
32 ods. 1 správneho poriadku, keď zo žiadneho podkladu prvostupňového ani napadnutého rozhodnutia

nevyplýva zistenie skutočného stavu veci. KPÚ BA porušil ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, pretože
nedal možnosť žalobcovi sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladom a k spôsobu ich zistenia,
prípadne navrhnúť doplnenie. Žalobca sa až z rozhodnutia dozvedel, že podkladom rozhodnutia sú
skutočnosti, ktoré poznajú pracovníci KPÚ BA a že použili vlastné pamäťové stopy a čerpajú s vlastných
archívov. Žalobcovi nie je zrejmé, ako sa k takýmto podkladom mal vyjadriť. Žalobca sa až z vyjadrenia

k žalobe dozvedel o tom, že podkladom prvostupňového rozhodnutia sú archívy a aktualizačné listy.
52. Žalovaný poukázal na početnú emailovú komunikáciu žalobcu a pracovníčky KPÚ BA, ktorá
má dokazovať, že KPÚ BA so žalobcom spolupracoval. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na
obsah uvedenej komunikácie, ktorá riešila súhlasy ostatných vlastníkov bytov a čiastočné LV, aleneobsahovala zmienku o tom, že zámer neobsahuje 4 údaje potrebné pre rozhodnutie. Komunikácia
ešte nepreukazuje, že KPÚ BA so žalobcom spolupracoval.
53. Žalobcovi tiež nie je zrejmé, akým spôsobom sa KPÚ BA a žalovaný vysporiadali s vlastnou

požiadavkou súhlasu všetkých ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome. Podľa žalobcu ide
o vymyslenú prekážku v konaní, ktorú následne KPÚ BA aj žalovaný úplne odignorovali. Žalobca v tejto
súvislosti navrhol vypočuť D. N..
54. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa komínov, žalobca poukazuje na to, že na predmetnej
nehnuteľnosti sa nachádzajú 3 komíny nie dva, ako tvrdí žalovaný, a funkčný z toho je iba jeden.

KPÚ BA ani žalovaný sa vôbec nezmienili, prečo sa uvedené komíny považujú za historické. Žalobca
zdôvodnil, prečo nie je možné tieto komíny zachovať, ale žalovaný sa s jeho argumentáciou vôbec
nevysporiadal a nezdôvodnil potrebu zachovania komínov, z ktorých funkčný je len jeden. Akýkoľvek
zásah do vlastníckych práv musí byť zákonný, zdôvodnený a len v nevyhnutnej miere.
55. Konštatovaním, že niektoré časti výrokov v rozhodnutiach o obnove pamiatkovo chránených
nehnuteľností sa konkretizujú až po vydaní rozhodnutia, ktorým sa odsúhlasuje zámer, po nasadení

lešenia, z ktorého je možno zistiť mieru poškodenia objektu, žalovaný jednoznačne pripúšťa
nezmyselnosť výrokov KPÚ BA.
56. Žalovaný resp. KPÚ BA neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu aj v súvislosti
s nezmyselnými požiadavkami na umiestnenie schodiska, pri splnení ktorých by došlo k znehodnoteniu
žalobcovho bytu.

57. Žalobca opakovane poukazuje na to, že až z prvostupňového rozhodnutia sa dozvedel o existencií
miestnej staviteľskej tradícii, pričom z prvostupňového ani napadnutého rozhodnutia nevyplýva, čo to
vlastne je.
58. K námietke o nemožnosti určovať rozsah a obsah projektovej dokumentácie žalovaný poukázal na
ust. § 32 ods. 7 až 10 pamiatkového zákona, čo žalobca považuje za hrubú neznalosť pamiatkového

zákona alebo zámerné zavádzanie. Zároveň pripomína tvrdenie KPÚ BA aj žalovaného v emaile zo
dňa 07.06.2017, kde zhodne uviedli, že k projektovej dokumentácií sa nemôžu vyjadrovať. Ust. § 32
ods. 7 pamiatkového zákona, ktoré sa na dané konanie vzťahuje, iba určuje, že pamiatkový úrad
môže podmieniť vykonanie zámeru vypracovaním projektovej dokumentácie, ale nemôže určiť aj rozsah
a obsah, ktorý určujú iné záväzné právne normy. KPÚ BA aj žalovaný tak konali nad rámec svojej

kompetencie. Taktiež v súvislosti s požiadavkou vypracovanie statického posudku, KPÚ BA ani žalovaný
nemajú kompetenciu určovať jeho rozsah a obsah.
59. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s námietkou, že pracovníčka KPÚ BA napriek dvom obhliadkam
týždeň pred vydaním rozhodnutia neoprávnene vstúpila do dvora žalobcu. Takýto postup pracovníčky
je v rozpore so zákonom, zásadou oficiality, zákonnosti a materiálnej pravdy.

60. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež
skutkový stav je nedostačujúci na posúdenie veci. Navyše postup, ktorý mu predchádzal je v rozpore
s ust. § 32, § 33 ods. 2, § 46, § 47 a § 59 ods. 1 správneho poriadku. Žalovaný a KPÚ BA opomenuli, že
len skutočná pamiatková hodnota môže byť dôvodom, prečo je konkrétna nehnuteľná vec predmetom
pamiatkovej ochrany. Napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie neobsahujú zdôvodnenia,

v čom spočíva negatívny zásah realizáciou zámeru. Žalobca realizáciou zámeru sledoval aj záujmy
žalovaného v podobe obnovy nehnuteľnosti v MPR ako aj záujmy spoluvlastníkov, nakoľko na vlastné
náklady obnovuje časť bytového domu v havarijnom stave.
61. Žalovaný sa ďalej k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
62. Ďalší účastníci sa k veci, buď nevyjadrili vôbec, alebo sa vyjadrili v tom zmysle, že predmetné

nehnuteľnosti už nevlastnia a o veci nemajú vedomosť. Účastníctva spôsobom podľa § 32 ods. 6 SSP
sa však nevzdal nikto. Z dôvodu väčšieho počtu ďalších účastníkov konania im správny súd ustanovil
spoločného zástupcu v zmysle ust. § 52 SSP.

V. Relevantná právna úprava

63. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

64. Podľa § 2 ods. 1 pamiatkového zákona pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných
vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len „kultúrna pamiatka"),

pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo
konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.65. Podľa § 11 ods. 1 pamiatkového zákona krajský pamiatkový úrad je v prvom stupni vecne príslušným
správnym orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb
na úseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ak tento

zákon neustanovuje inak.

66. Podľa § 32 ods. 5 pamiatkového zákona pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku
alebo stavby, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou (ďalej len „úprava nehnuteľnosti“), ale sa nachádza
v pamiatkovom území, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie krajského

pamiatkového úradu, a to predložením žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v
pamiatkovom území. Ak vlastník začne úpravu nehnuteľnosti v pamiatkovom území bez právoplatného
rozhodnutia o zámere úpravy, krajský pamiatkový úrad začne správne konanie vydaním oznámenia
o začatí úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ktoré doručí vlastníkovi nehnuteľnosti, a vyzve
ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil. Úpravou nehnuteľnosti nie je odstránenie stavby v
pamiatkovom území.

67. Podľa § 32 ods. 6 pamiatkového zákona k žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy
nehnuteľnosti v pamiatkovom území priloží vlastník zámer úpravy nehnuteľnosti, ktorý obsahuje údaje
o nehnuteľnosti, základné majetkovoprávne údaje o nehnuteľnosti, plánované využitie nehnuteľnosti
a špecifikáciu predpokladaných plošných a priestorových zmien.

68. Podľa § 32 ods. 7 pamiatkového zákona v rozhodnutí podľa odseku 5 krajský pamiatkový úrad
uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí
podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území, najmä zásady objemového členenia,
výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti. Krajský pamiatkový

úrad zároveň určí, či tieto úpravy možno vykonať iba na základe výskumov a inej prípravnej
dokumentácie a projektovej dokumentácie a uloží vlastníkovi povinnosť oznámiť mu vopred začiatok
úpravy nehnuteľnosti a predpokladaný koniec úpravy nehnuteľnosti.

69. Podľa § 32 ods. 8 pamiatkového zákona projektovú dokumentáciu obnovy a projektovú

dokumentáciu úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území môže spracovať len fyzická osoba
autorizovaná podľa osobitného predpisu.

70. Podľa § 32 ods. 9 pamiatkového zákona projektovú dokumentáciu vypracovanú podľa odseku 8
a každú jej zmenu je vlastník povinný v priebehu spracovania prerokovať s krajským pamiatkovým

úradom z hľadiska zachovania pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia.

71. Podľa § 32 ods. 10 pamiatkového zákona pred začatím obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti v
pamiatkovomúzemíjevlastníkpovinnýkrajskémupamiatkovémuúradupredložiťprípravnúaprojektovú
dokumentáciu podľa odsekov 4, 7 až 9. Krajský pamiatkový úrad vydá osobitné záväzné stanovisko

o každej prípravnej dokumentácii a každej projektovej dokumentácii obnovy a úpravy nehnuteľnosti v
pamiatkovom území.

72. Podľa § 44 ods. 4 pamiatkového zákona na konanie vo veciach ochrany pamiatkového fondu sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak odsek 5 neustanovuje inak. Ak je v správnom

konaní počet účastníkov konania väčší ako desať, správny orgán môže doručovať písomnosti
účastníkom konania verejnou vyhláškou.

73. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a

dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

74. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

75. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI. Pojednávanie

76. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022
Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022
Z. z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov
na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského

súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/63/2018 vedený na Správnom súde
v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/63/2018.
77. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b)

zákona č. 151/2022 Z. z. rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 24.9.2025 rozsudkom, ktorého skrátenú
verziu vyvesil na úradnej tabuli súdu v zmysle ust. § 137 ods. 3 SSP od 24.09.2025 do 08.10.2025.
Žalobca, žalovaný ako aj spoločný zástupca ďalších účastníkov boli na pojednávanie riadne a včas
predvolaní, napriek tomu sa nikto z nich nedostavil. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Ospravedlnenie svojej neprítomnosti doručil aj spoločný

zástupca ďalších účastníkov konania. Žalovaný svoju účasť na pojednávaní neospravedlnil.

VII. Právne posúdenie veci

78. Predmetom prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie KPÚ BA

vydané v zmysle ust. § 32 ods. 7 pamiatkového zákona o povolení stavebného zámeru žalobcu zobytniť
podkrovie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v miestnej pamiatkovej rezervácií (MPR) za predpokladu
dodržania podmienok ustanovených vo výroku prvostupňového rozhodnutia.

79. Z prvostupňového rozhodnutia KPÚ BA vyplýva, že nehnuteľnosť, ktorej sa týkal zámer žalobcu,

sa nachádza v miestnej pamiatkovej rezervácií E. F. a v zmysle zásad pamiatkovej starostlivosti pre
mesto E. F. je tento dom vytipovaný na vyhlásenie za národnú kultúru pamiatku. Pokiaľ nezačalo
správne konanie o vyhlásení za kultúrnu pamiatku, hodnotí sa ako objekt dotvárajúci prostredie MPR.
Z uvedeného je zrejmé, že predmetná nehnuteľnosť v čase rozhodovania správnych orgánov nebola
kultúrnou pamiatkou a v čase administratívneho konania o žalobcovej žiadosti sa ani nezačalo správne

konania o vyhlásenie tejto nehnuteľnosti za kultúrnu pamiatku. Vzhľadom na vymedzenie pamiatkového
fondu ust. § 2 ods. 1 pamiatkového zákona, nepatrí táto nehnuteľnosť sama o sebe do pamiatkového
fondu. Predmetom pamiatkovej ochrany zo strany KPÚ BA vo vzťahu k dotknutej nehnuteľnosti sú potom
jednotlivé pamiatkové hodnoty.

80. Žalobca v žalobe vzniesol množstvo námietok, ktoré smerovali tak k procesnému postupu KPÚ
BA, ako aj obsahu prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k námietkam procesného
charakteru týkajúcich sa postupu KPÚ BA správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sú štátne orgány oprávnené konať iba v medziach zákona.
Inými slovami adresuje sa im pravidlo: „Čo nie je dovolené, je zakázané.“ Svojvôľa v postupe štátnych

orgánov nie je prípustná. V konaní KPÚ BA, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového rozhodnutia
je však možné identifikovať viacero závažných pochybení. V prvom rade za zásadnú vadu konania
správny súd považuje prekročenie vymedzených kompetencií KPÚ BA v konaní o žiadosti žalobcu.
Z prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia vyplýva, že KPÚ BA rozhodoval o záležitostiach, ktoré
zo žalobcom podanej žiadosti vôbec nevyplývali a tiež do kompetencie KPÚ BA alebo žalovaného

vôbec nepatrili. S poukazom na znenie ust. § 32 ods. 7 pamiatkového zákona predmetom rozhodovania
KPÚ BA malo byť posúdenie zámeru žalobcu z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt chránených
pamiatkovým zákonom a určenie podmienok vzťahujúcich sa najmä k zásadám objemového členenia,
výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti. Skutočnosť, že uvedenézákonné ustanovenie neobsahuje taxatívny výpočet, ale obsahuje slovo „najmä“, neznamená, že KPÚ
BA je oprávnený rozširovať svoje kompetencie a určovať podmienky stavebného zámeru nad rámec
hodnôt chránených pamiatkovým zákonom.

81. Nie je zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia KPÚ BA považoval za nevyhnutné získanie
súhlasov všetkých vlastníkov ostatných bytov v predmetnom bytovom dome. Konštatovanie žalovaného,
že takéto postupy sa v praxi bežne využívajú, nie je relevantným zdôvodnením, keďže neobsahuje
žiaden odkaz na zákonné ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné takto postupovať. Pokiaľ KPÚ

BA a žalovaný argumentovali obavami niektorých vlastníkov bytov v bytovom dome ohľadom statiky
objektu, táto otázka nie je predmetom konania o zámere v zmysle ust. § 32 ods. 7 pamiatkového zákona.
Neobstojí ani tvrdenie KPÚ BA, že ide o požiadavky týkajúce sa ochrany pamiatkového fondu. Ako bolo
uvedené vyššie predmetom pamiatkovej ochrany v tomto prípade nie je samotná nehnuteľnosť, keďže
ako taká nepatrí do pamiatkového fondu. Posudzovanie požiadaviek týkajúcich sa verejných záujmov,
ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, všeobecných technických požiadaviek

na výstavbu ustanoveným zákonom a osobitnými predpismi, patrí do kompetencie stavebného úradu
s poukazom na ust. § 54 a § 62 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia. Rovnako tak požiadavka
na preukázanie protipožiarnej odolnosti nespadá do kompetencií KPÚ BA. Pokiaľ KPÚ BA riešil
a zaväzoval žalobcu na splnenie podmienok týkajúcich sa ochrany zdravia a života ľudí a technických

požiadaviek na výstavbu, rozhodoval o veciach, ktoré do jeho kompetencie nepatria.

82. Ústavný princíp legality štátnej moci vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy hovorí o viazanosti štátnych
orgánov ústavou a zákonmi. Štátne orgány nie sú oprávnené konať, ak ich na to nesplnomocní zákon
a ak konajú, sú povinné konať iba spôsobom, ktorý ustanovil zákon. Táto zásada zabezpečuje v štáte

pre jeho obyvateľov právnu istotu – majú možnosť predvídať nielen následky svojich právnych úkonov,
možnosti a spôsoby uplatnenia svojich práv voči štátu, ale predovšetkým konanie štátnych orgánov a ich
zmysel (II. ÚS 58/2001, nález z 31. októbra 2001.)

83. Správny súd považuje za arbitrárne aj ďalšie úkony KPÚ BA v konaní, ktoré predchádzalo

vydaniu prvostupňového rozhodnutia. Ide predovšetkým o prerušenie konania z dôvodu doplnenia
súhlasov vlastníkov ostatných bytov v predmetnom bytovom dome, ktoré podľa rozhodnutia KPÚ BA
č.j. KPUBA-2017/6605-2/13164/HAB správny orgán prerušil do odstránenia nedostatkov uvedených vo
výzve zo dňa 22.02.2017. V uvedenej výzve žiadal KPÚ BA doplnenie súhlasných stanovísk ostatných
vlastníkov bytov v lehote 20 dní, s poučením, že inak konanie zastaví. Ako už bolo uvedené, nie je zrejmé

na základe akého zákonného ustanovenia KPÚ BA trval na tejto požiadavke. Napriek tomu, že žalobca
nedoložil súhlasy všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome (doložil iba 11 súhlasov z celkového
počtu vlastníkov 15) ani na následnú výzvu zo dňa 07.04.2017, KPÚ BA bez zdôvodnenia, prečo táto
požiadavka už nie je pre rozhodnutie relevantná, pokračoval v konaní. Argumentáciu žalovaného, že
sa KPÚ BA takýmto spôsobom snažil urýchliť konanie, správny súd považuje za nelogickú. Takýmto

postupom došlo naopak k predĺženiu konania o čas, po ktorý bolo konanie bezdôvodne prerušené na
vyžiadanie súhlasov, ktoré nakoniec ani neboli pre rozhodnutie správneho orgánu potrebné.

84. Správny súd preto ani nemôže súhlasiť so žalovaným, že prieťahy v značnej miere spôsobil sám
žalobca, keď k žiadosti priložil iba čiastočný list vlastníctva a podal sťažnosť na postup správneho

orgánu. Žalobca predložil čiastočný list vlastníctva na základe čoho možno konštatovať, že žalobca
nepredložil úplne údaje o právnych vzťahoch danej nehnuteľnosti. Predloženie čiastočného listu
vlastníctva však nemožno považovať za zavádzanie správneho orgánu, ako tvrdí žalovaný. KPÚ BA
vtejtosúvislostinemuselvykonávaťmiestnuohliadnu(vtomtoprípadedokoncaneohlásenú)nazistenie,
že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom zámeru žalobcu, je bytovým domom a nie je v jeho výlučnom

vlastníctve. Tieto údaje vyplývajú z listu vlastníctva (a to aj čiastočného) ako verejne dostupnej listiny,
pričom nič nebránilo KPÚ BA, zabezpečiť úplný list vlastníctva a doplniť tak údaje o majetkovoprávnych
vzťahoch.

85. Taktiež postup pracovníčky KPÚ BA, ktorá sa bez ohlásenia zastavila u žalobcu na dvore, pretože

bolo otvorené, podľa názoru správneho súdu predstavuje zásah do vlastníckeho práva žalobcu a nemá
oporu v žiadnom zákonnom ustanovení správneho poriadku. Naopak je v rozpore s ust. § 21 správneho
poriadku o ústnom pojednávaní, ako aj ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku, ktorý predpokladá postup
v úzkej súčinnosti so žalobcom ako účastníkom konania.86. Rozpor s ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku v procesnom postupe KPÚ BA je zrejmý aj zo
skutočnosti, že o niektorých úkonoch KPÚ BA bol žalobca informovaný až následne, napríklad

vyššie zmienená neohlásená obhliadka žalobcovho dvora alebo nariadenie ústneho pojednávania zo
dňa 28.03.2017. Argumentácia žalovaného, že žalobca svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní
neospravedlnil a vzhľadom na to, že mal kontakt na KPÚ BA, mohol si nechať vysvetliť chybný dátum
v upovedomení o nariadení ústneho pojednávania, odporuje základnej logike a zo strany žalovaného
vyznievaarogantne.Nebolopritomsporné,žežalobcasaouskutočneníústnehopojednávaniadozvedel

až 8 dní po jeho konaní, čo konštatoval aj sám žalovaný. Napriek tomu, že v čase zasielania
upovedomenia platila právna úprava, ktorá v § 24 správneho poriadku upravovala fikciu doručenia
zásielky na tretí deň od jej uloženia, takýto postup nesvedčí o úzkej spolupráci s účastníkom konania.

87. Zákonodarca v rámci súčinnosti vyberá dva inštitúty, prostredníctvom ktorých sa realizuje súčinnosť
podľa daného ustanovenia. Konkrétne ide o možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatňovať

svoje návrhy. Tieto dve položky sú v zákone subsumované pod pojem účinnej ochrany (obhajoby) práv
azáujmovfyzickýchosôbaprávnickýchosôb.Vosvojejpodstatetoznamená,žesprávnyorgánnielenže
nemá v rámci konania robiť žiadne obštrukcie a má konať tak, aby dodržiaval všetky relevantné právne
predpisy, ale mal by konať tak, aby ochrana práv a záujmov subjektov bola čo najúčinnejšia. Znamená
to napríklad aj to, aby správny orgán procesné úkony vykonával v primeraných časových úsekoch, aby

napríklad obhliadku realizoval v čase, ktorý vyhovuje všetkým subjektom, aby konal tak, aby nemohlo
dôjsť k zmareniu účelu konania, a pod. [pozri Zákon o správnom konaní (správny poriadok), 2. vydanie,
2015: P. Potasch, J. Hašanová].

88. V súvislosti s námietkou žalobcu, že mu nebolo doručené ani druhé upovedomenie o nariadení

ústneho pojednávania, správny súd konštatuje, že v administratívnom spise sa nachádza doručenka
preukazujúca doručenie upovedomenia adresátovi A. B. C., D. XX, XXX XX E. F. dňa 18.04.2017. Túto
námietku preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil správny
súd aj námietku žalobcu, že KPÚ BA nekonal s jeho splnomocneným zástupcom. V administratívnych
spisoch sa nenachádza dokument, na základe ktorého žalobca splnomocnil B. C. na zastupovanie

v konaní pred KPÚ BA, preto toto tvrdenie žalobcu nemožno považovať za preukázané.

89. Uvedené skutočnosti však nič nemenia na závere o vážnych nedostatkoch v procesnom postupe
KPÚ BA, v dôsledku ktorého došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Správny súd

pripomína, že správne orgány sú povinné postupovať v konaní iba v medziach zákona a v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, dať
imvždypríležitosť,abymohlisvojeprávaazáujmyúčinneobhajovať,vyjadriťsakpodkladurozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Z vyššie popísaného stavu vyplývajúceho z administratívnych spisov však
vyplýva, že takýmto spôsobom správne orgány vo vzťahu k žalobcovi nepostupovali.

90. K obsahu prvostupňového rozhodnutia KPÚ BA správny súd uvádza, že zo samotného výroku
rozhodnutia je zrejmé, že výrok si v jednotlivých bodoch odporuje, ak na jednej strane považuje zámer
žalobcu za možný a následne v podmienkach jednotlivé riešenia zámeru (vikier, zvýšenie strechy,
umiestnenieschodiska)považujezaneprípustné.Užibatentosamotnýdôvodbypostačovalnazrušenie

prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia, ktoré uvedený nedostatok neodstránilo,
naopaksavňomžalovanýstakýmtorozhodnutímvcelomrozsahustotožnil.Takétorozhodnutiaorgánov
verejnej správy sú z hľadiska súdneho prieskumu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

91. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými

môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu
napadnuté rozhodnutie (alebo jeho časť) preskúmať. Nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ
z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté a prečo bolo rozhodnuté
práve tak. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré je alebo
nezrozumiteľné, teda nejasné, alebo protirečivé. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy znamená okrem nezrozumiteľnosti jazykovej aj nezrozumiteľnosť logickú. V danom
prípade nie je z prvostupňového rozhodnutia zrejmé, či KPÚ BA vykonanie žalobcovho zámeru považuje
za prípustné alebo nie, keď na jednej strane s realizáciou súhlasí, na druhej strane však vyslovuje
podmienky, v zmysle ktorých sú viaceré časti zámeru žalobcu neprípustné.92. Zároveň správny súd konštatuje, že je neprípustné, aby správny orgán svojvoľne dotváral
podanie účastníka konania (v tomto prípade zámer žalobcu) a určoval tak predmet a rozsah konania

s odôvodnením, že má s posudzovaním podobných zámerov skúsenosti. V zmysle ust. § 32 ods.
5 pamiatkového zákona ide o návrhové konanie, ktorého predmet je vymedzený práve žiadosťou
účastníka konania. Takéto konanie nie je KPÚ oprávnený začať ex officio. Pokiaľ KPÚ BA rozhodoval aj
o skutočnostiach, ktoré zo žalobcom predloženého zámeru vôbec nevyplývali (podľa KPÚ BA žalobca
neuviedol pôdorys podkrovia, nešpecifikoval, ktorá zo striech má byť napojená, neuviedol proporcie,

funkciu a tvar navrhovaného vikieru, nešpecifikoval objem schodiska, jeho priebeh resp. umiestnenie),
rozhodoval nad rámec žalobcovej žiadosti. Ak nedisponoval správny orgán dostatočnými informáciami
o zámere žalobcu, bol povinný sa so situáciou procesne vysporiadať v súlade s ust. § 19 ods. 3
správneho poriadku. Tento nedostatok však nebolo možné nahradiť vlastnou fantáziu či skúsenosťami
pracovníkov KPÚ BA.

93. Výrok prvostupňového rozhodnutia je okrem uvedeného nedostatku vnútorného rozporu vo
niektorých podmienkach formulovaný neurčito, vzhľadom na to, že ponúka alternatívne riešenia
(podmienky v bodoch 3, 6, 8) a používa neurčité formulácie (napríklad podmienka v bode 10).
Správny súd nesúhlasí so žalovaným, že v prípade rozhodovania o stavebnom zámere úpravy
podľa pamiatkového zákona je takýto postup bežný a svedčí o dobrej znalosti pomerov KPÚ BA.

Naopak výrok rozhodnutia správneho orgánu musí byť formulovaný presne a určito, pokiaľ má byť
vykonateľný. Účastníkovi konania musí byť z výroku rozhodnutia správneho orgánu zrejmé, čo má
vykonať, preto nemožno pripustiť ani tvrdenie žalobcu, že je bežné, že výroky sa následne po vydaní
rozhodnutia konkretizujú. Takýto postup zo žiadneho zákonného ustanovenia pamiatkového zákona
ani správneho poriadku nevyplýva. Ust. § 32 ods. 7 pamiatkového zákona neobsahuje povinnosť KPÚ

určiť detailné podmienky pre stavebnú úpravu nehnuteľnosti. Zo znenia tohto ustanovenia je zrejmé,
že KPÚ určuje podmienky týkajúce sa najmä zásady objemového členenia, výškového usporiadania
a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti. Predmetom rozhodnutia o zámere žalobcu preto
nemali byť detailné technické riešenia, o ktorých sa ani v čase rozhodovania správneho orgánu vôbec
nevedelo, či budú možné. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na znenie ust. § 32 ods. 9 a 10

pamiatkového zákona, ktorý ukladá povinnosť vlastníka každú zmenu projektovej dokumentácie v
priebehu spracovania prerokovať s krajským pamiatkovým úradom z hľadiska zachovania pamiatkovej
hodnoty kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia. Krajský pamiatkový úrad vydáva osobitné
záväzné stanovisko o každej prípravnej dokumentácii a každej projektovej dokumentácii obnovy a
úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Tieto ustanovenia upravujú dostatočné možnosti KPÚ po

vydaní rozhodnutia reagovať na zmeny skutkového stavu, ktoré vyplynú z konkrétneho technického
riešenia a zabezpečiť tak ochranu konkrétnych pamiatkových hodnôt.

94. V zmysle rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky (ďalej len Zbierka) pod č. R 3/2014 za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom

nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal; najmä ak
ide o rozhodnutie, ktoré samo osebe znamená prekážku výkonu vybraných činností.
95. Podľa rozhodnutia uverejneného v Zbierke pod č. R 60/2000 zákonné požiadavky na konanie
o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb stanovené správnym poriadkom
(prípadne iným procesným predpisom), nie sú naplnené tým, že správny orgán v rozhodnutí doslovne

paragrafovaným znením alebo voľne uvedie ich znenie a ustálenými formuláciami deklaruje, že sa nimi
pri rozhodovaní riadil. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov,
ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili
povinnosti stanovené zákonom (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.: 10Sžo/323/2015).

96. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil žalobnú námietku o nepreskúmateľnosti
prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím za relevantnú. Ďalšie žalobné
námietkykobsahurozhodnutívzhľadomnaichnepreskúmateľnosťužneposudzoval.Správnysúdzrušil
na základe návrhu žalobcu aj prvostupňové rozhodnutie KPÚ BA vzhľadom na jeho nezrozumiteľnosť
a vážne nedostatky v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzali. Napadnuté ako aj prvostupňové

rozhodnutie správny súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP a vec vrátil správnemu orgánu
prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
97. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je v zmysle § 191 ods. 6 SSP
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. V ďalšom konaní bude úlohou KPÚ BA opätovne sazaoberať návrhom žalobcu, vyhodnotiť, či obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a informácie
potrebné pre rozhodnutie, vykonať nové konanie v úzkej súčinnosti so žalobcom a po dostatočnom
zistení skutkového stavu vo veci znova rozhodnúť.

98. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu v
konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči neúspešnému
žalovanému. Ďalším účastníkom v zmysle § 169 SSP a contrario správny súd právo na náhradu trov
nepriznal, pretože im nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im explicitne správny súd
uložil. Súd nevidel ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol náhradu trov

konania priznať.

99. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho

doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak tento
zákon neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)

označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6
ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 2 SSP).