Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/140/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201238

Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201238.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-2S/140/2018

2

1

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a
členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: OZ Triblavina,
so sídlom Záhradnícka 792/3, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 50 331 981, právne zastúpený: Mgr.
Eva Kováčechová, advokátka, so sídlom Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, SAK č. 1696,

proti žalovanému: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody č. 6, 811 05
Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská
cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, právne zastúpený: soukeník – štrpka s. r. o., so sídlom
Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom
Búdková 36, 817 15 Bratislava, 3/ Valbek SK, spol. s r. o., so sídlom: Eurovea Central 1, Pribinova 4,
811 09 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ľuboš Vavrovič, advokát, so sídlom Nová ul. č. 129, 900
31 Stupava, SAK č. 4002, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48/2018 zo
dňa 27. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

BA-2S/140/2018

2

1

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

BA-2S/140/2018

461

I. Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej
žalovaný), č. 18662/2012/SCDPK, 03904/2013/C212-SCDPK-1482 zo dňa 14.01.2013, právoplatného

dňa 19.02.2013, povolil žalovaný ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre diaľnice a rýchlostné cesty
podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) ďalšiemu účastníkovi 1/ - Národná diaľničná
spoločnosť, a.s. (ďalej len NDS) ako stavebníkovi stavbu: „Diaľnica D1 Bratislava – Trnava, križovatka
Triblavina“ (ďalej len križovatka Triblavina) a určil záväzné podmienky pre uskutočnenie stavby. Hlavným
stavebným objektom stavby tohto povolenia bola mimoúrovňová kosodĺžniková križovatka s pripojením

na diaľnicu D1 prostredníctvom súbežných dvojpruhových kolektorových pásov kategórie C9,5/80 po
oboch stranách diaľnice D1, navrhnutých pre križovatku v minimálnych potrebných dĺžkach. Kolektorové
pásy boli navrhnuté s ohľadom na budúce rozšírenie diaľnice v kategórií D 33,5/120. Súčasťou boli aj
vetvy 1K, 2K, 3K a 4K s navrhovanou rýchlosťou 60 km/h spájajúce kolektory s diaľnicou D1 a príslušné
odbočovacie a pripájacie pruhy navrhnuté podľa STN 73 6102. V mieste styku vetiev križovatky na

mestskú zbernú komunikáciu boli navrhnuté turbo-okružné križovatky. V návrhu bol zohľadnený záujem
pripojiť okolité územie na mestskú zbernú komunikáciu.

2. Rozhodnutím žalovaného č. 10565/2013/C212-SCDPK-19308 zo dňa 27.03.2013, právoplatného dňa
03.05.2013, povolil žalovaný podľa § 66 zákona stavebného zákona NDS ako stavebníkovi stavbu:

križovatka Triblavina a určil záväzné podmienky pre uskutočnenie stavby. Objekty stavby v II. etape
zahrňujú najmä kolektorový pás Bratislava – Senec od km 18,3 po km 19,3 D1 a objekty s ním súvisiace
a nadväzujú na I. etapu, ktorá bola stavebne povolená rozhodnutím č. 18662/2012/SCDPK, 03904/2013/
C212-SCDPK-1482 zo dňa 14.01.2013.

3. Rozhodnutím žalovaného č. 25481/2014/C212-SCDPK/77471 zo dňa 15.12.2014, právoplatného dňa
19.01.2015, povolil žalovaný podľa § 67 a § 69 stavebného zákona predĺženie platnosti stavebných
povolení č. 10565/2013/C212-SCDPK-19308 zo dňa 27.03.2013 a č. 03904/2013/C212-SCDPK-1482
zo dňa 14.01.2013 do 31.12.2017 (ďalej spolu pre všetky tri uvedené rozhodnutia aj len „stavebné
povolenia“).

4. Žiadosťou o zmenu stavby pred dokončením SO 101-00 Križovatka Triblavina v km 18,090 zo dňa
26.07.2017 požiadala NDS o zmenu stavebných objektov:
020-00 Vegetačné úpravy
101-00 Križovatka Triblavina v km 18,090 diaľnice D1 Ba-TT

102-00 Komunikácia MZ 1/50, f.t. B2
102-11 Prečerpávacia stanica dažďových vôd
201-00 Most na diaľnici D1 v km 18,090 nad komunikáciou MZ12/50 f.t. B2
251-01 Protihluková stena v km 17,950-18,870 diaľnice D1 Ba-TT, vpravo, spodná stavba
252-00 Protihluková stena v km 0,040-0,420 vetvy B križovatky Triblavina, vpravo

253-00 Protihluková stena v km 18,485-18,955 D1 na kolek. Páse Bratislava – Senec, vpravo
301-00 Oplotenie križovatky Triblavina
501-00 Odvodnenie diaľnice D1, kolektorov a križovatky Triblavina
502-00 Dažďová kanalizácia odvodnenia komunikácie MZ 12/50 f.t. B2
503-00 Úprava existujúcej kanalizácie na diaľnici D1 Bratislava – Senec

611-00 Prípojka NN pre ČS km 18,150 diaľnice D1 Ba-TT
650-00 ISD Stavebná časť
650-11 ISD Technologická časť

Ako dôvody žiadosti NDS uviedla, že zmena stavby pred dokončením je spracovaná z dôvodu

zmeny koncepcie vedenia dopravy v predmetnom území z aktualizovaného dopravno-kapacitného
posúdenia vypracovaného pre úsek diaľnice D1 Bratislava, Vajnory – Senec. Zároveň zmena šírkového
usporiadania diaľnice D1 v úseku Bratislava, Vajnory – Triblavina vyplynula z návrhu križovatky D1/D4
Ivanka – Sever, ktorá svojim tvarom, šírkovým usporiadaním ovplyvnila križovatku Triblavina. V tejtosúvislosti bolo na základe dopravno-kapacitného posúdenia úseku Bratislava – Senec optimalizované
navrhované šírkové usporiadanie diaľnice D1 z pôvodného 6-pruhového (kat. D 33,5/120 + kolektor
C9,5/80) na 8 pruhové (kat. D 41/120) + zaraďovací/vyraďovací pruh. Ostatné stavebné objekty

súvisiace s križovatkou Triblavina ostávajú bez zmeny. To znamená, že 4 okružné križovatky,
mestská zberná komunikácia, súvisiace preložky sietí ostávajú nezmenené. Nebudú sa realizovať
súbežné kolektorové pásy a predmetné územie bude priamo napojené prostredníctvom mimoúrovňovej
križovatky na diaľnicu D1 a obslužná funkcia súbežných kolektorov prejde na diaľnicu a miestnu cestnú
sieť.

5. K žiadosti NDS doložila o. i. záväzné stanovisko Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby
a bytovej politiky (ďalej len OÚ BA) č. OU-BA-OUBP2-2016/4024/KAZ zo dňa 08.02.2016 podľa §
120 ods. 2 stavebného zákona, v ktorom OÚ BA konštatoval, že predložený návrh zmeny stavby
pred jej dokončením si nevyžaduje zmenu územného rozhodnutia a nie je v rozpore s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou pre dané územie.

6. Oznámenie o začatí konania o zmene stavby pred jej dokončením v zmysle ust. § 68 v spojení s §
3 zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb
diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č

669/2007 Z. z.) bolo zverejnené od 07.08.2017 do 23.08.2017, v obciach Bernolákovo v dňoch od
08.08.2017 do 08.07.2017 a obci Chorvátsky Grob v dňoch od 08.08.2017 do 08.09.2017 a doručené
dotknutým subjektom.

7. Na základe oznámenia o začatí konania o zmene stavby pred jej dokončením doručili žalovanému

stanoviská dotknuté orgány - bez pripomienok: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky č.
ÚCLaSMŠ-44-354/2017 zo dňa 11.08.2017 a Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky č.
00352/2017/DTZL-31 zo dňa 14.08.2017, súhlasné stanoviská s podmienkami: Dopravný úrad
č. 168528/2017/ROP-002-P/27255 zo dňa 09.08.2017 a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Prezídium Policajného zboru č. PPZ-ODP2-597-002/2017 zo dňa 11.08.2017. Ministerstvo životného

prostredia Slovenskej republiky (ďalej len MŽP) zaslalo záväzné stanovisko č. 1385/2017-1.7/ml zo dňa
09.10.2017, v ktorom oznámilo, že oznámenie o zmene stavby pred dokončením je z koncepčného
hľadiska v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon EIA) s vydaným záverečným
stanoviskom, rozhodnutím a opatreniami.

8. Do konania predložilo námietky množstvo fyzických a právnických osôb, medzi nimi aj žalobca, ktorý
namietal, že:
8.1. Navrhovaná zmena stavby pred dokončením je v rozpore s vydaným rozhodnutím o umiestnení
stavby č. A/2010/1740/LGZ zo dňa 16.07.2010 (právoplatné dňa 05.08.2010), ktoré vydal Krajský

stavebný úrad v Bratislave a ktoré bolo vydané pre križovatku so 6-pruhovou diaľnicou s obojstrannými
2-pruhovými kolektormi do križovatky zapojenými. Neupravilo sa len šírkové usporiadanie diaľnice,
ale zmenilo sa komplexné funkčné využitie územia, čo je v priamom rozpore s úmyslom využitia
aobsluhyBratislavskéhosamosprávnehokraja(ďalejlenBSK)avpriamomrozporesozáväznoučasťou
územného plánu. Zmenou došlo k celkovej zmene umiestnenia stavby od hraníc pozemku, zmene

zastavaných plôch – ako k posunu aj zmene rozlohy zastavanej plochy, zmene napájania na verejné
komunikácie, vegetačných úprav, inžinierskych sietí, umiestnenia počtu retenčných jazierok, atď.
8.2. Stavebný úrad porušil § 58a ods. 3 stavebného zákona, keď síce zverejnil kópiu žiadosti o zmenu
stavby pred dokončením vrátane rozhodnutia zo zisťovacieho konania k Oznámeniu o zámere, avšak
bez údajov o sprístupnení právoplatného záverečného stanoviska na webovom sídle orgánu, ktorý ho

vydal.
8.3. NDS porušila v konaní § 38 ods. 1 zákona EIA, keď nesplnila podmienky záverečného stanoviska
vydaného k stavbe, konkrétne podmienky č. 1, 3, 20, 21, 23, 25, 26, 31, 36, 37, 39, 42, 44, 47, 49.
8.4. Stavebný úrad znevýhodnil známych účastníkov konania tým, že oznámenie o zmene stavby pred
dokončením doručoval len časti známych účastníkov konania, keďže žalobca ako aj ďalší účastníci EIA

sú riadnymi a známymi účastníkmi povoľovacieho konania.
8.5. Navrhovaná zmena stavby nie je v súlade s projektom, ktorý bol predložený v zisťovacom
konaní podľa zákona EIA a ktorého výsledkom bolo rozhodnutie MŽP SR č. 2394/2017-1.7/ml zo
dňa 13.03.2017, že stavbu nie je potrebné posudzovať (ďalej len rozhodnutie MŽP o neposudzovaní)s poukazom na zmenu objektov protihlukových stien (251-01, 252-00, 253-00). Predkladaná zmena
stavby pred dokončením sa nezmieňuje o zmene protihlukovej steny (PHS) 251-00, naopak v žiadosti
pribudol nový stavebný objekt 251-01 Staničenie a predpokladané dĺžky PHS sa nezhodujú so zmenami

v zisťovacom konaní.
8.6. Zmena mení koncepciu dopravného riešenia celého regiónu, čo predstavuje významný zásah
a vplyv na životné prostredie a kvalitu života ľudí, preto je nevyhnutné navrhované zmeny posúdiť podľa
zákona EIA s poukazom na ust. § 18 ods. 1 písm. d) zákona EIA. V danom prípade nie je možné uplatniť
postup podľa ust. § 18 ods. 2 zákona EIA, ale je potrebné postupovať podľa § 18 ods. 1 tohto zákona.

8.7. Vydaním rozhodnutia MŽP SR o neposudzovaní nezaniká platnosť podmienok Záverečného
stanoviska č. 9785/2009-3.4/ml zo dňa 31.05.2010 (ďalej aj len záverečné stanovisko) a stavebník si
nemôže vyberať, ktoré podmienky z neho platia a ktoré nie.
8.8. Vypustenie kolektorov je v priamom rozpore so záväznou časťou územného plánu BSK a aj v časti
verejnoprospešných stavieb. Navyše takto zadefinovanú časť územného plánu požadovala zapracovať
presne tak, ako je teraz v platnom územnom pláne NDS. Zmena zároveň definitívne znemožní aj

prípadné dobudovanie kolektorov v budúcnosti. Už dnes sú udelené výnimky pre stavby logistických
prakov (STARLAND) zasahujúce do ochranného pásma diaľnice D1, teda do pozemkov, na ktorých by
sa kolektory mohli v budúcnosti postaviť. Kolektory je možné dobudovať len pri rozšírení diaľnice podľa
pôvodného projektu (6-pruh s odstavnými pruhmi).
8.9. Zmena 6-pruhovej šírky diaľnice na 8 pruhovú šírku diaľnice je v priamom rozpore so záväznou

časťou územného plánu BSK a aj v časti verejnoprospešných stavieb.
8.10. Zmena 6-pruhovej šírky diaľnice na 8 pruhovú šírku diaľnice nie je v súlade s územnými plánmi
dotknutých obcí Bernolákovo, Chorvátsky Grob a Ivanka pri Dunaji.
8.11. Záväzné stanovisko zo dňa 08.02.2016 podľa § 120 (stavebného zákona – pozn. súdu) pre
navrhovanú zmenu nie je záväzným stanoviskom pre súlad s územnoplánovacou dokumentáciou,

ale vyjadruje súlad s územným rozhodnutím. Predložené stanovisko je v zmysle § 120 (stavebného
zákona - pozn. súdu) neplatné, nakoľko prekračuje kompetencie dané zákonom. V namietanom
stanovisku je konštatované: „nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou“. Kompetencie
vymedzené zákonom úradu určujú len možnosť vyjadriť súlad/nesúlad s územným rozhodnutím.
Súlad stavby s územným plánom sa mal posudzovať, resp. bol posudzovaný v územnom konaní,

nakoľko v stavebnom konaní podľa § 62 stavebného zákona stavebný úrad skúma najmä zastavovacie
podmienky určené územným plánom zóny alebo územným rozhodnutím, nie územným plánom obce,
resp. samosprávneho kraja. Územnoplánovacia dokumentácia je úplne iná problematika ako podmienky
v územnom rozhodnutí. Zároveň poverená pracovníčka Ing. Zuzana Karasová nebola oprávnená
predmetné záväzné stanovisko podpísať.

8.12. Navrhovaná zmena stavby pred dokončením nerieši dopravnú situáciu počas výstavby križovatky
Triblavina, vzhľadom na to, že kolektory mali slúžiť počas výstavby okrem iného aj na dopravnú obsluhu
stavby.
8.13. Navrhovaná zmena diaľnice porušuje zmluvu o spolupráci uzatvorenú medzi žalovaným, NDS
a BSK v roku 2011.

8.14.Navrhovanázmenaneriešináhraduzakolektory,pretožalobcapožadovalpodmieniťzmenustavby
pred dokončením rozšírením cesty I/61 na štvorpruhovú s časovým harmonogramom výstavby.
8.15. Navrhovaná zmena stavby nie je doložená žiadnym relevantným dopravným prieskumom,
čo konštatuje aj záverečná správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) z kontroly postupu NDS
pri príprave, riadení a financovaní strategických infraštruktúrnych projektov. NDS najskôr zadala

vypracovanie nových projektov na zmenu križovatky a až následne zadala vypracovanie dopravného
prieskumu,ktorémalipotvrdzovaťsprávnosťzadaniavypracovaniaprojektovejdokumentácie.Dopravný
prieskum bol vypracovaný účelovo. Žalobca zároveň priložil tabuľku, v ktorej je uvedené, z akých
údajov vychádzal dopravný prieskum vykonaný Výskumným ústavom dopravným a údajmi podloženými
územnoplánovacou dokumentáciou a pripravovanými projektami.

8.16. Podľa stanoviska projekčnej spoločnosti Amberg, ktorá je autorom dokumentácie pre projekt
„Diaľnica D1 Bratislava – Senec, rozšírenie na 6-pruh“ zo dňa 28.01.2015 je zrejmé, že vzhľadom na
značný nárast počtu vozidiel je potrebné zväčšiť počet jazdných pruhov na kolektoroch na 3, nie ich
odstrániť.
8.17. V roku 2008 bola vypracovaná štúdia D1 Bratislava – Trnava, skapacitnenie diaľnice, Ateliér DS,

s.r.o, kde boli porovnávané 3 varianty rozšírenia diaľnice vrátanej 6-pruhovej s kolektormi a 8-pruhovej
bez kolektorov. Ako optimálny variant bol odporúčaný variant 6-pruhovej diaľnice s kolektormi.Zároveň žalobca poukázal na Usmernenie ministerstva dopravy č. 001710/009/SCDPK-11323 zo
dňa 18.03.2009 (Usmernenie – kolektory z roku 2009), ktorým žalovaný žiadal do zavedenia pojmu
„kolektor“ do technických predpisov navrhovať kolektor ako súčasť diaľnice, Záverečnú správu NKÚ

z Kontroly postupu Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. pri príprave, riadení a financovaní strategických
infraštruktúrnych projektov, Zmluvu o spolupráci uzatvorenú medzi Slovenskou republikou, NDS a BSK,
Žiadosť o stanovisko od spoločnosti AMBERG ENGENEERING, z ktorého vyplýva zmena rozsahu
prác a predmetu zmluvy o dielo zo dňa 28.01.2015, Stanovisko spoločnosti R-PROJECT INVEST, s.r.o.
zo dňa 25.04.2016.

9. Podaním zo dňa 03.09.2017 doplnil žalobca svoje námietky v konaní o povolení zmeny stavby pred
dokončením o ďalšie námietky:
9.1 Pri vydávaní záväzného stanoviska k splneniu podmienok Rozhodnutia o umiestnení stavby
došlo k porušeniu stavebného zákona. Dokumentácia pre zmenu stavby pred dokončením križovatky
Triblavina je v rozpore s dokumentáciou predloženou v konaní o umiestnení stavby, a preto nedošlo

k naplneniu podmienok územného rozhodnutia a toto záväzné stanovisko bolo vydané protizákonne.
9.2 Žalobca žiadal predložiť plán organizácie výstavby vrátane prístupových komunikácií
a obchádzkových trás, v prípade využívania Seneckej cesty ako obchádzkovej trasy, dopravným
modelom preveriť kapacitné možnosti Seneckej cesty počas výstavby I/61 so zohľadnením všetkých
plánovaných a povoľovaných projektov vrátane novej svetelnej križovatky v obci Ivanka pri Dunaji.

9.3 Žalobca žiadal o doplnenie informácie o termíne a časovom harmonograme rozšírenia Seneckej
cesty I/64 na 4-pruh, čo bolo deklarované ako náhradné riešenie za zrušené kolektory.
9.4 Žalobca žiadal o predloženie územného rozhodnutia a stavebného povolenia pre trvalú prístupovú
komunikáciu z verejnej cestnej siete na križovatku Triblavina.
9.5 Žalobca upozornil na zmenu názvu ministerstva dopravy.

9.6 Žalobca žiadal do podmienok doplniť aj podmienku skolaudovaného mimoúrovňového napojenia
prístupovej komunikácie vedúcej ku križovatke Triblavina na Seneckú cestu I/61, inak nebude križovatka
využiteľná pre verejnosť a bude slúžiť len jednému developerovi.
9.7 Žalobca žiadal vypracovať nové dopravno-kapacitné posúdenie so špecifikáciou, aký podiel kapacity
križovatky Triblavina bude naplnených výstavbou plánovaného projektu spoločnosti STARLAND tzv.

Park City.

10. Rozhodnutím č. 04458/2018/SDPK/17694, 22723/2017 zo dňa 14.03.2018 (ďalej len prvostupňové
rozhodnutie) žalovaný povolil NDS zmenu stavby križovatky Triblavina pred dokončením v objektovej
skladbe, tak ako bolo uvedené v žiadosti NDS (viď. bod 4). Žalovaný uviedol, že zmena stavby spočíva

najmä:
SO 020-00 – zmene plôch vegetačných úprav vyplývajúcich zo zmeny objektu SO 101-00;
SO 101-00 – v rozšírení diaľnice na 8-pruhovú kategórie D 41,0/120 namiesto pôvodného 6-pruhového
riešenia kategórie 33,5/120 a nerealizovanie stavebných objektov SO 103-01 Kolektorový pás diaľnice
D1, smer Bratislava – Senec (od km 18,3 po 19,3 D1), SO 103-02 Kolektorový pás diaľnice D1, smer

Senec – Bratislava;
SO 102-00 – v znížení nivelity a úpravy tesniacej vane, v zmene odvádzania povrchových vôd z vozovky
do štrbinových žľabov namiesto pôvodných mostných odvodňovačov, dopĺňajú sa svahové sklzy,
kanalizačné šachty v turbookružnej križovatke „Rondel 2“;
SO 102-11 – v úprave parametrov technológie prečerpávania odpadových vôd;

SO 201-00 – v zmene konštrukcie a zakladania mostného objektu;
SO 251-01, SO 252-00, SO 253-00 – zmena polohy, zakladania a dĺžky protihlukových stien na základe
aktuálnej hlukovej štúdie;
SO 301-00 – v prispôsobení oplotenia stavby úpravám križovatky a protihlukových stien;
SO 501-00 – v úprave odvodnenia a zväčšenia retenčných jazierok a v doplnení nového retenčného

jazierka pri jestvujúcom priepuste;
SO 502-00 – v zväčšení profilu výtlačného potrubia;
SO 503-00 – v úprave dĺžky kanalizácie vyplývajúcej zo zmeny križovatky;
SO 611-00 – v zmene napájania dĺžky kanalizácie vyplývajúcej zo zmeny križovatky;
SO 650-00, SO 650-11 – v zmene trasy, rozmiestnenia a počtu technologických zariadení ISD aj

na jestvujúcom stredisku správy a údržby, v príprave stavebno-technických konštrukcii pre premenné
dopravné značky.Zmena stavby sa bude realizovať na pozemkoch v rámci pôvodných záberov uvedených v stavebných
povoleniach. Ministerstvo dopravy zároveň určilo záväzné podmienky uskutočňovania stavby v zmysle
stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov s tým, že ostatné podmienky uvedené v stavebných

povoleniach ostávajú v platnosti aj pre zmenu stavby pred dokončením povolenú týmto prvostupňovým
rozhodnutím.

11. Námietky žalobcu vznesené v konaní o povolení zmeny stavby pred dokončením žalovaný v celom
rozsahu zamietol. S jednotlivými námietkami v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa žalovaný

vysporiadal nasledovne:
11.1. K námietke uvedenej v bode 8.1. tohto odôvodnenia uviedol, že zmena šírkového usporiadania
diaľnice D1 vyvolaná narastajúcimi intenzitami dopravy a koordináciou s diaľnicou D4 sa navrhla
v priestore vymedzenom územným rozhodnutím pre križovatku Triblavina. Touto zmenou, ktorá sa
dotýka šírky samotnej diaľnice, sa nezmenilo funkčné využitie územia, naďalej je to územie určené
pre diaľnicu a jej súčasti, ktorou je aj diaľničná križovatka. Diaľnica je cestná komunikácia, ktorá

zabezpečuje dopravné spojenie medzi dôležitými centrami štátneho a medzinárodného významu. K
požiadavkeodoloženiezmenyrozhodnutiaoumiestnenístavbyprenavrhovanúzmenustavbyšpeciálny
stavebný úrad poznamenáva, že k žiadosti o zmenu stavby pred dokončením stavebník doručil záväzné
stanovisko podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona, v ktorom OÚ BA konštatuje, že predložený návrh
zmeny stavby pred dokončením si nevyžaduje zmenu územného rozhodnutia a nie je v rozpore s platnou

územnoplánovacou dokumentáciou pre dané územie. Pretože námietky smerovali voči záväznému
stanovisku tohto orgánu, požiadal žalovaný podľa §140b ods. 5 stavebného zákona o potvrdenie
alebo zmenu stanoviska nadriadený orgán, v tomto prípade sekciu výstavby žalovaného. Sekcia
výstavbylistomč.27614/2017/SV/79355zodňa13.11.217upozornilanato,žeprojektovádokumentácia
doložená na špeciálny stavebný úrad bola vyhotovená v októbri 2016 a záväzné stanovisko OÚ BA bolo

vydané dňa 08.02.2016 a odporučila zabezpečiť do konania aktuálne stanovisko. Žalovaný po preverení
dátumov v projektovej dokumentácií zistil, že niektoré výkresy majú dátum vyhotovenia po februári 2016,
a preto požiadal OÚ BA o aktualizovanie záväzného stanoviska k projektovej dokumentácií podľa §
120 stavebného zákona. OÚ BA listom č. OU-BA-OVBP2-2018/28757/KAZ zo dňa 08.02.2018 potvrdil
svoje pôvodné stanovisko zo dňa 08.02.2016 a skonštatoval, že predložený návrh zmeny stavby pred

jej dokončením z koncepčného hľadiska nie je v rozpore s podmienkami právoplatného územného
rozhodnutia. Žalovaný požiadal sekciu výstavby ako nadriadeného orgánu o stanovisko podľa § 140b
ods. 5 stavebného zákona. Sekcia výstavby v stanovisku č. 10729/2018/SFV/14546 zo dňa 12.03.2018
súhlasila so stanoviskom OÚ BA.

11.2. K námietke uvedenej v bode 8.2 tohto odôvodnenia žalovaný podotýka, že dňa 29.11.2017 NDS
doplnila žiadosť listom č. 1137/10820/230702/2017 zo dňa 21.11.2017 o link na záverečné stanovisko č.
9785/2009-3.4/ml, ktorý špeciálny stavebný úrad zverejnil na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom
sídle.

11.3. K námietkam uvedeným v bodoch 8.3, 8.5 a 8.6 tohto odôvodnenia žalovaný poznamenal, že
MŽP zaslalo záväzné stanovisko č. 1385/2017-3.4/ml zo dňa 09.10.2017, v ktorom konštatuje, že
oznámenie o zmene stavby pred jej dokončením je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom EIA,
s vydaným záverečným stanoviskom, rozhodnutiami a opatreniami. Pretože námietky smerovali voči
záväznému stanovisku, žalovaný požiadal dotknutý orgán podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona

stanovisko k námietkam. MŽP zaslalo listom č. 1385/2017-1.7/ml zo dňa 27.11.2017 svoje potvrdzujúce
stanovisko. Následne žalovaný žiadal potvrdenie alebo zmenu stanoviska od nadriadeného orgánu.
Minister životného prostredia doručil žalovanému stanovisko č. 4003/2018 zo dňa 07.02.2018, ktorým
potvrdil záväzné stanovisko č. 1385/2017-3.4/ml zo dňa 09.10.2017 a zároveň uviedol, že ak zmeny sú
posúdené ako kladné, tak nahrádzajú pôvodný variant v tých častiach, v ktorých je zmena posúdená,

čiže, ak bolo vypustenie kolektorov posúdené s výsledkom bez závažného vplyvu na životné prostredie,
tak zmena je možná a nahrádza pôvodne posúdenú diaľnicu D1 s kolektormi. Žalovaný zdôraznil, že
súčasťou predloženej projektovej dokumentácie bolo „vyhodnotenie spôsobu zapracovania pripomienok
určených v záväznom stanovisku MŽP SR“, vypracované ďalším účastníkom 3/ Valbek SK spol. s r.
o. (ďalej len spoločnosť Valbek), v ktorom sa o.i. uvádza: „Predmetná stavba predstavuje diaľničnú

križovatku, ktorej účelom je zlepšiť dopravnú situáciu v okolí, nielen v momentálne dotknutom území,
ale aj s výhľadom na dobudovanie prepojenia ciest I/61 a II/502. Predmetná stavba je navrhnutá
v súlade so záverečným stanoviskom, resp. vyjadreniami k Oznámeniam o zmene navrhovanej činnosti.
Nedochádza k žiadnej ďalšej technickej ani technologickej zmene, to znamená stavba bola z hľadiskatechnického riešenia a jeho vplyvov na životné prostredie v plnom rozsahu posúdená v zmysle bodu
č. 3 tohto Vyhodnotenia.“ K námietke nesúladu predloženej zmeny stavby s projektom predloženým
v procese EIA projektant spoločnosti Valbek uviedol, že údaje uvedené zo strany žalobcu nie sú

v súlade s predmetným oznámením o zmene z novembra 2016 ani s predloženou projektovou
dokumentáciou na zmenu stavby pred dokončením, ale pochádzajú zo starších pracovných verzií
predmetnej dokumentácie. V Oznámení o zmene z novembra 2016 sú údaje o zmene objektov PHS
v súlade s projektovou dokumentáciou stavebných objektov SO 251-0, 252-00, 253-00.

11.4.Knámietkeuvedenejvbode8.4tohtoodôvodneniažalovanýpoukázalnato,žeoznámenieozačatí
konania bolo doručené všetkým účastníkom konania verejnou vyhláškou. Dňom doručenia všetkým
účastníkom je 23.08.2017. Žalovaný nepochybil keď s poukazom na ust. § 61 ods. 4 a § 139 ods. 3
písm. b) stavebného zákona, doručoval oznámenie o začatí konania verejnou vyhláškou.

11.5. K námietkam uvedeným v bodoch 8.8., 8.9, 8.10 žalovaný zdôraznil, že účelom predmetnej

stavby je rekonštrukcia jestvujúcej, už kapacitne nevyhovujúcej diaľnice D1 na trase Bratislava –
Trnava, v dotknutom úseku spočívajúce rozšírenie diaľnice D1 zo 6-pruhu na 8-pruh. V súčasnosti
rámci výstavby diaľnice D1 je prioritným cieľom riešiť jej skapacitnenie, pričom koridor vymedzený
územným plánom VÚC BSK je dodržaný. Žalovaný má za to, že územný plán BSK nikde neuvádza
časový harmonogram výstavby kolektorov, ktoré nebudú v tejto etape výstavby realizované. Počas

realizácie stavby môžu nastať skutočnosti s dopadom na pôvodnú koncepciu riešenia výstavby, čoho
následkom môže byť pozmenenie pôvodnej koncepcie. Zmena koncepcie dopravného riešenia diaľnice
D1 vyplynula z aktualizovaného dopravno-kapacitného posúdenia a jeho koordináciou s diaľnicou D4,
v ktorom bol preukázaný taký nárast intenzít dopravy, že pôvodne navrhované riešenie 6-pruhovej
diaľnice D1 vrátane súbežných jednosmerných kolektorov z roku 2010 bolo vyhodnotené ako prekonané

a nevyhovujúce. Zmena šírkového usporiadania diaľnice je v súlade so zastavovacími podmienkami
územného plánu, nebudú ohrozené verejné záujmy chránené stavebným zákonom a osobitnými
predpismi ani neprimerané obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania
vo väčšom rozsahu než sa počítalo v územnom rozhodnutí. Pre správne určenie súladu zmeny
koncepciediaľniceD1jepotrebnésprávnevymedziťpojem„kolektor“,ktorýnemásvojulegálnudefiníciu.

Kolektory nie sú súčasťou diaľnice, pretože v ust. § 1 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len cestný zákon), je uvedené, čo
je súčasťou diaľnice, pričom kolektor tam uvedený nie je. V prípade, ak by aj kolektory boli súčasťou
diaľnice, platí § 3b ods. 2 cestného zákona, podľa ktorého je zakázané zriaďovať vjazdy a výjazdy
zdiaľnicnasusednénehnuteľnostialebopripájaťnadiaľniceúčelovékomunikáciesvýnimkouúčelových

komunikácií, ktorými sú na diaľnice pripojené objekty a zariadenia pre správu a údržbu diaľnic alebo
objektyazariadeniaumiestnenénaodpočívadlách.Kolektorynepredstavujústavbu,ktorájenevyhnutná
na zabezpečenie a ochranu diaľnic a na zaistenie bezpečnej, rýchlej a plynulej premávky na nich.
Úlohou kolektorov v tomto prípade je pripojenie prístupových ciest z okolitých nehnuteľností a obcí. Vo
všeobecnosti platí, že výstavba diaľnic môže byť realizovaná aj bez kolektorov, t.j. oddelením kolektorov

od diaľnice sa diaľnica funkčne neznehodnotí a bude môcť aj naďalej plniť svoj účel. Ich výstavba
sa nemusí uskutočniť súčasne s prestavbou diaľnice D1 a kolektory ako také môžu byť z hľadiska
technického a dopravného riešenia v budúcnosti za určitých podmienok dobudované. Na základe
uvedeného je možné skonštatovať, že prestavba D1 v posudzovanom úseku ako 8-pruh namiesto 6-
pruhu je v súlade s funkčným vymedzením územia podľa územného plánu BSK. K súladu s územnými

plánmi vydávajú záväzné stanoviská obce, ktorých katastra sa stavba dotýka. Rozšírenie jestvujúcej
diaľnice D1 je navrhnuté v koridore vymedzenom územným plánom dotknutých obcí.

11.6. K námietkam uvedeným v bode 8.11 a 9.1 tohto odôvodnenia žalovaný uvádza, že nie je
oprávnený spochybňovať stanovisko dotknutého orgánu. Žalovaný vyhodnotil tieto námietky ako

námietky smerujúce proti záväznému stanovisku dotknutého orgánu a postupoval podľa § 140b ods. 5
stavebného zákona.

11.7. K námietkam uvedeným v bode 8.12 a 9.2 tohto odôvodnenia, žalovaný uvádza, že súčasťou
predloženej projektovej dokumentácie, ktorá bola k dispozícií k nahliadnutiu na špeciálnom stavebnom

úrade je „Projekt organizácie dopravy počas výstavby“, kde je podrobne definované dočasné dopravné
značenie ako aj presmerovanie dopravy v prípade mimoriadnej udalosti. Senecká cesta je cesta I. triedy
ako každá iná a podľa § 6 ods. 1 cestného zákona „premávku na pozemných komunikáciách upravujú
osobitné predpisy; v ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklýmspôsobom na účely, na ktoré sú určené“. Určenia použitia dopravných značiek a dopravných zariadení
vydal príslušný cestný správny orgán pod č. 10161/2016/C212-SCDPK/21098 zo dňa 04.04.2016 a č.
11718/2017/C232- SCDPK/34505 zo dňa 09.05.2017 so súhlasom Ministerstva vnútra SR, Prezídia

Policajného zboru SR.

11.8. K námietke uvedenej v bode 8.13 tohto odôvodnenia, žalovaný uvádza, že nie je oprávnený
kontrolovať plnenie povinností jednotlivým subjektom vyplývajúcim im z uzatvorenej zmluvy. Napriek
tomu poznamenáva, že predmetom zmluvy o spolupráci medzi Slovenskou republikou, v zastúpení

žalovaným, NDS a VÚC BSK, ktorá bola uzavretá v súvislosti so zabezpečením výstavby križovatky
Triblavina a bola podpísaná v decembri 2011 a januári 2012 (ďalej len „zmluva o spolupráci“), bol
záväzok zmluvných strán vzájomne spolupracovať pri plnení úloh súvisiacich s prípravou, výstavbou a
odovzdaním diaľničnej križovatky Triblavina. NDS sa v tejto zmluve o spolupráci zaviazala pripraviť a
zabezpečiť stavbu mestskej zbernej komunikácie v dĺžke 1,171 km na začiatku a na konci ukončenej
okružnými križovatkami umožňujúcimi v budúcnosti dobudovať komunikáciu ako prepojenie ciest I/61

a II/502. VÚC BSK sa v tejto zmluve o spolupráci zaviazal po uvedení do užívania prevziať túto
stavbu do svojho vlastníctva a správy a predtým zabezpečiť súvisiace prepojenie ciest I/61 a II/502 s
križovatkou Triblavina. Zároveň sa zaviazal vybudovať toto prepojenie v troch etapách pričom pripojenie
na cestu I/61 malo byť v zmysle tejto zmluvy vybudované v horizonte rokov 2013-2015, na cestu III/1059
(pôvodneIII/50212)včasovomhorizonte2014-2016acestaIII/1059nacestuII/502včasovomhorizonte

2017-2020. NDS si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o spolupráci plní, diaľničná križovatka je
vo výstavbe. Plnenie záväzkov zo strany VÚC BSK nie je jednoznačne preukázateľné, pretože podľa
dostupných informácií južné napojenie v časti zemného telesa na základe usmernenia ministerstva
dopravy zabezpečuje za (namiesto) BSK NDS a pre severné napojenie križovatky na cestu III/1059 BSK
nezabezpečil ani územné rozhodnutie.

11.9. K námietke uvedenej v bode 8.14 tohto odôvodnenia žalovaný poznamenáva, že uvedená
požiadavka nesúvisí priamo s konaním o predložených zmenách križovatky Triblavina. Rozostavaná
stavba D1, križovatka Triblavina musí rešpektovať pripravenú koncepciu výstavby križovatky D4/D1
v technickom riešení a zároveň aj termínovú koordináciu. V realizácii stavby križovatky Triblavina

bolo nevyhnutné prijať opatrenia na splnenie tejto požiadavky. Rozšírenie cesty I/61 na 4-pruhovú v
celom úseku Bratislava – Senec je na základe pokynu ministra dopravy SR súčasťou komplexného
riešenia dopravnej situácie v Bratislavskom kraji v nadväznosti na výstavbu diaľnice D4. NDS preberá
investičnú prípravu stavby I/61 Bratislava – Senec – skapacitnenie od Slovenskej správy ciest.
Rozšírením cesty I/61 na 4-pruh bude plne nahradené pôvodné kolektorové riešenie diaľnice D1, čo je

aj predmetom Dopravno-kapacitného posúdenia diaľnice D1 v úseku „Vajnory – Triblavina“. Požiadavka
nevyužívať pri výstavbe križovatky Triblavina cestu I/61 je irelevantná a nesúvisí s predloženou
zmenovou dokumentáciou. Prístupové komunikácie na stavenisko križovatky Triblavina boli povolené v
stavebnom konaní, využívajú sa na výstavbu diaľničnej križovatky a cesta I/61 je verejná komunikácia
so všeobecným užívaním podľa § 6 ods. 1 cestného zákona.

11.10. K námietkam uvedeným v bodoch 8.15, 8.16 a 8.17 tohto odôvodnenia žalovaný podotýka,
že zmena koncepcie dopravy diaľnice D1 vyplynula z dopravno – kapacitného posúdenia z roku
2015 vypracovaného za účelom overenia pôvodného návrhu D1 (6-pruh+kolektory). Keďže pôvodné
riešenie s kolektormi sa ukázalo ako kapacitne nevyhovujúce, v rámci koordinácie s diaľnicou D4

sa rozhodlo, že diaľnica bude skapacitnená v 8-pruhovom riešení. Toto riešenie bolo následne
overené ďalšími 9 dopravno-kapacitnými modelmi, v ktorých bolo posúdené dopravné zaťaženie
jestvujúcej cestnej siete v špičkových hodinách v dotknutom území: Diaľnica D1, mimoúrovňová
križovatka Triblavina (Dopravnoinžiniersky prieskum pre DÚR) DIC s.r.o. 2012; Stanovení očekávaných
hodnot intenzit na krížení D1x III/502002 (Centrum dopravního výzkumu, Brno 2014); D1 Bratislava-

Senec, MÚK Triblavina, Dopravno-kapacitné posúdenie, aktualizácia 2014 (Alfa 04 a.s.,); Dopravné
posúdenie okružnej križovatky na ceste I/61 a III/502002 Bernolákovo (Alfa 04 a.s.); Diaľnica D1
BA-TT, križovatka Triblavina - napojenie na cestu I/61, 0 - etapa Dopravno-inžiniersky prieskum
pre DSP (PROJ-SIG s.r.o. 2013); Diaľnica D1 Bratislava-Senec, úsek Vajnory križovatka Triblavina,
Sprievodná správa k mikroskopickému dopravnému modelu (VÚD Žilina 6/2015); Dopravno-inžiniersky

prieskum, diaľnica D1, Bratislava-Senec, rozšírenie na 6-pruh, 1.úsek, DSP 11/2015, (Alfa 04, Amberg,
Valbek, Geoconsult); Kapacitné posúdenie diaľnice D1/D4 v úseku Vajnory-Triblavina prostredníctvom
mikroskopického dopravného modelu (VÚD Žilina 5/2016); Dopravno-kapacitné posúdenie diaľnice
D1 v úseku „Vajnory – Triblavina“ prostredníctvom mikroskopického dopravného modelu, MDV SR,vypracované VÚD Žilina 11/2016. VÚD Žilina ako spracovateľ dopravného modelu D4/R7 vychádzal z
dopravného zaťaženia v územnom genereli a z matíc prepravných vzťahov, ktoré mapovali rok 2014.
Územný generel sa schvaľoval v roku 2015 s prognózou, ktorá zohľadňovala rozvojové zámery mesta

a jeho širšieho okolia. Generel zjednotil všetky dostupné podklady a aj výhľadové dopravné zaťaženie
územia do roku 2040. Dopravno-kapacitné posúdenia vychádzajú z dopravného zaťaženia z územného
generelu dopravy, so zohľadnením demografickej prognózy rastu obcí, resp. mesta, ako aj rozvojové
zámery z okrajových/periférnych častí. Uvedené podklady boli dostupné na stránke stavebníka a
špeciálny stavebný úrad ich považuje za postačujúce pre overenie navrhnutého riešenia skapacitnenia

diaľnice D1. Koncepcia rozšírenia diaľnice D1 bola navrhnutá na základe skúseností projekčných
spoločností z oblasti dopravy a úzko koordinovaná s diaľnicou D4. K predloženej tabuľke pripravenosti a
umiestnenia projektov, ktorých pôvod a zdroj žalovanému nie je známy a jasný, sa žalovaný nevyjadruje.
Diaľnica nemôže nahrádzať dopravnú infraštruktúru územia – cestnú sieť, prípadne sieť miestnych
komunikácií, ktorej úlohou je zabezpečiť dopravnú obsluhu územia. Rozvoj územia jednotlivých obcí je
v kompetencii samosprávy.

11.11. K požiadavke uvedenej v bode 9.3 tohto odôvodnenia, žalovaný uvádza, že uvedené nie je
predmetom tohto konania a žalovaný nie je príslušný na konanie v predmetnej veci.

11.12. K požiadavke uvedenej v bode 9.4 tohto rozhodnutia, žalovaný konštatuje, že uvedené nie je

predmetom tohto konania. Pre severné pripojenie križovatky Triblavina zabezpečuje pripojenie v zmysle
zmluvy o spolupráci na jestvujúcu cestnú sieť VÚC BSK. Južné napojenie na cestu I/61 bolo rovnako
v kompetencii VÚC BSK.

11.13. K požiadavke uvedenej v bode 9.6 tohto odôvodnenia, žalovaný uvádza, že uvedené nie je

predmetom tohto konania.

11.14. K požiadavke uvedenej v bode 9.7 tohto odôvodnenia, žalovaný uvádza, že vo vyššie uvedených
dopravno-kapacitných posúdeniach, ktoré boli uvedené na str. 16 (správne má byť 18 – pozn. súdu)
prvostupňového rozhodnutia, sú zahrnuté aj investičné zámery spoločnosti STARLAND.

12. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali okrem žalobcu rozklad viaceré fyzické a právnické osoby.
Žalobca v podanom rozklade uviedol námietky totožné s tými, ktoré uviedol v rámci konania o povolení
zmeny stavby pred dokončením a okrem týchto námietok tiež poukázal na to, že bola podaná správna
žaloba proti rozhodnutiu ministra životného prostredia SR č. 5900/2017-9.2 (19/2017 – rozkl.) zo dňa

26. júna 2017, ktorým zamietol rozklad proti rozhodnutiu MŽP č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13.03.2017,
ktorým sa rozhodlo o tom, že zmena navrhovanej činnosti – stavba „križovatka Triblavina“ sa nebude
posudzovať a žiadal konanie prerušiť do výsledku súdneho konania.

13. Ďalej namietal, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje riadne náležitosti v zmysle ust. § 47

zákona č. 71/167 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
správny poriadok), keď sa žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia síce vysporiadaval
s námietkami účastníkov, ale postupoval kulantne, teda nie v intenciách právnej úpravy, keď jednotlivé
podklady a stanoviská dotknutých orgánov poprel (napríklad námietky BSK) a prispôsobil si pre vlastnú
potrebu rozhodnutia, pričom sa zavadzajúcim spôsobom opieral o zákonnú úpravu. Odôvodnenie

prvostupňového rozhodnutia žalobca považuje za založené na jeho subjektívnych domnienkach
a predstavách.

14. Ďalej žalobca namietal, že dňa 03.09.2017 podal doplnenie námietok, v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia však nie sú tieto námietky písomne vôbec zahrnuté, prvostupňové rozhodnutie ich

neuvádza a nevysporiadava sa s nimi. Žalovaný tiež neuviedol ako sa vysporiadal s rozporom ohľadom
predčasne vydaného záväzného stanoviska OU BA z 08.02.2016, vzhľadom na neskoršie dátumy
niektorých výkresov v projektovej dokumentácií z októbra 2016. Zároveň poukázal na to, že projektová
dokumentácia bola vyhotovená v novembri 2015 a dopravno-kapacitné posúdenie až v roku 2016, čo
predstavuje rozpor v logickej nadväznosti a popiera inštitút odbornosti.

15. Žalobca podal v rámci rozkladu aj odvolanie voči záväznému stanovisku OÚ BA zo dňa 08.02.2018,
nakoľko je podľa neho protizákonné a vydané v rozpore s územným plánom BSK.16. Žalovaný sa podľa žalobcu účelovo vysporiadal s požiadavkou Prezídia Policajného zboru,
ohľadom preukázania splnenia podmienok dopravným modelom na výhľadové obdobie, ktorú zamietol
s odôvodnením, že uvedený úsek diaľnice nie je predmetom tejto stavby. Žalobca má za to, že námietka

Prezídia Policajného zboru bola opodstatnená.

17. Žalobca namietal aj znenie záväzného stanoviska MŽP SR č. 1385/2017-1.7/ml zo dňa 09.10.2017,
v ktorom je uvedené, že oznámenie o zmene stavby pred dokončením je z „koncepčného hľadiska“
v súlade so zákonom EIA, pričom MŽP mohlo vyjadriť iba súlad alebo nesúlad, nie súlad z koncepčného

hľadiska. Toto záväzné stanovisko tiež nezodpovedá skutočnosti, keďže podmienky záväzného
stanoviska č. 9785/2009-3.4/ml zo dňa 31.05.2010 neboli dodržané. Nebola dodržaná podmienka č.
3 – vypracovať plán organizácie dopravy počas výstavby, ktorý určí trasy prevozov materiálov pre
staveniskovú dopravu tak, aby sa v maximálnej miere uskutočňovala na telese kolektorov. Nebola tiež
dodržaná podmienka č. 20 vypracovať aktualizáciu dopravnej analýzy a prognózy intenzity dopravy na
samotnom telese diaľnice, kolektoroch a vetvách diaľničných križovatiek so zohľadnením súčasného aj

výhľadového územného rozvoja širšieho okolia. Pri vypracovaní dopravnej analýzy a prognózy neboli
zohľadnené stavby, na ktoré bolo vydané územné rozhodnutie a stavby, na ktoré bola spracovaná EIA,
resp. údaje boli skreslené tak, aby bola dodržaná podmienka č. 20. Nebola dodržaná podmienka č. 24
vypracovať podrobnú hlukovú štúdiu pre navrhovanú činnosť v priestorovom modeli so zohľadnením
šírenia hluku v teréne. Spoločnosť Inžinierske služby, spol. s r.o., ktorá vypracovala hlukovú štúdiu č.

563/2014 z februára 2016, nemala v čase vypracovania štúdie platnú akreditáciu, keďže akreditáciu má
platnú od 15.08.2017. Nebola dodržaná podmienka č. 25 zabezpečiť hodnotenie odpadov na verejné
zdravie, uvedené hodnotenie nebolo vypracované. Nebola dodržaná podmienka č. 37 zabezpečiť
priebežný monitoring predmetného úseku diaľnice z hľadiska frekvencie kolízií a vplyvu dopravy na
okolité biotopy a živočíchy. Nebola dodržaná podmienka č. 41 vyriešiť majetkovoprávne vysporiadanie

trvalého a dočasného záberu pozemkov, nakoľko zmluvy so spoločnosťou MCTS sú po platnosti
a k podpisu nových nedošlo. Žalobca ďalej v rozklade požadoval kreovanie členov pracovnej skupiny
žalovaného z nezávislých externých odborníkov a súčasne vzniesol námietku zaujatosti voči ministrovi
dopravy z dôvodu, že na tlačovej konferencií dňa 19.04.2018 vyhlásil, že kým bude minister, kolektory
sa stavať nebudú, čím prejudikoval svoje rozhodnutie o rozklade.

18. Rozhodnutím ministra dopravy Slovenskej republiky (ďalej len minister) č. 48/2018, 16573/2018/
SL/45593-M zo dňa 27.06.2018 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) minister prvostupňové rozhodnutie
potvrdil a rozklady účastníkov zamietol.

19. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia k námietke žalobcu k rozporu zmeny stavby s vydaným
územným rozhodnutím minister zopakoval argumentáciu uvedenú v prvostupňovom rozhodnutí a dodal,
že rozhodnutím o umiestnení stavby sa neurčuje časová koordinácia výstavby, ale jednoznačne sa
umiestni líniová stavba do územia. Zmena šírkového usporiadania diaľnice D1 vyvolaná narastajúcimi
intenzitami dopravy a koordináciou s diaľnicou D4 sa udiala v priestore vymedzenom územným

rozhodnutím pre križovatku Triblavina. Touto zmenou, ktorá sa dotýka šírky samotnej diaľnice sa
nezmenilo funkčné využitie územia, tzn. umiestnenie diaľničnej križovatky.

20. K námietke žalobcu k obsahu stanoviska OÚ BA OVBP pod č. OU-BA-OVBP2-2016/4024/KAZ
zo dňa 08.02.2016 (ďalej aj len stanovisko OÚ BA z 08.02.2016) a stanoviska ministerstva, sekcie

výstavby č. 10729/2018/SV/20037 zo dňa 12.03.2018 odkázal na postup popísaný v bode 11.1 tohto
odôvodnenia a uviedol, že stanovisko OU BA OVBP pod č. OU-BA-OVBP2-2016/4024/KAZ zo dňa
08.02.2016 k zmenám navrhnutým v priestore diaľnice konštatuje, že zmeny križovatky Triblavina
sú premietnuté do priestoru potvrdeného platným územným rozhodnutím. K ďalšej časti námietky
konštatuje, že navrhované zmeny diaľnice D1 v priestore križovatky Triblavina sú premietnuté v koridore

vymedzenom územným plánom VÚC BSK. OÚ BA sa k súladu zmien križovatky Triblavina s územným
rozhodnutím vyjadril súhlasným stanoviskom. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že predmetná zmena
vypustenia kolektorov a zmena šírkového usporiadania zo 6 - pruhovej na 8 – pruhovú diaľnicu je v
priamom rozpore so záväznou časťou územného plánu BSK. Vo vzťahu k tejto námietke zopakoval
argumentáciu uvedenú v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a trval na závere, že keďže kolektory

nie sú súčasťou diaľnice, znamená to, že ich výstavba sa nemusí uskutočňovať súčasne s prestavbou
diaľnice D1 a kolektory, ako také môžu byť dobudované neskôr. K súladu s územnými plánmi obcí
poukázal na to, že záväzné stanovisko vydávajú obce, ktorých území sa stavba dotýka. Rozšírenie
jestvujúcej diaľnice D1 je navrhnuté v koridore vymedzenom územným plánom dotknutých obcí.21. Nesúhlasil ani s námietkou, že až do rozhodnutia o žalobe podanej na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutiu Ministra životného prostredia SR č. 5900/2017-9.2 (19/2017) zo dňa 26.06.2018 a

rozhodnutia MŽP č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13.03.2017 na Krajskom súde v Bratislave, je nutné
prerušiť konanie o povolení zmeny stavby pred dokončením z dôvodu predbežnej otázky. Ak už o
predbežnej otázke rozhodol príslušný orgán, je správny orgán v konaní, v ktorom sa táto predbežná
otázka vyskytuje, takýmto rozhodnutím viazaný. Správny orgán je viazaný i nezákonným rozhodnutím,
pokiaľ nebolo pre svoju nezákonnosť zrušené. Za predbežnú otázku v konaní o povolení zmeny stavby

pred dokončením je možné považovať len záväzné stanovisko MŽP, nie žalobu podanú proti obom
rozhodnutiam MŽP, ktorým prináleží až do rozhodnutia súdu prezumpcia správnosti.

22. K námietke k plánu organizácie dopravy počas výstavby križovatky Triblavina uviedol, že pre
križovatku Triblavina je vypracovaný podrobný projekt organizácie dopravy počas výstavby odsúhlasený
PPZ SR, pre ktorý je vydané určenie dopravného značenia. Tento projekt je súčasťou predloženej

dokumentácie zmeny stavby pred dokončením. Oprava komunikácií po ukončení výstavby je súčasťou
stavebných prác. Taktiež bola v rámci výstavby križovatky vypracovaná dokumentácia Mikrosimulácie
dopravy počas výstavby, ktorá simuluje, pri akom dopravnom zaťažení nastane kolaps dopravy (Valbek
2016).

23. S námietkou žalobcu, že nebola splnená podmienka záverečného stanoviska č. 20 vypracovať pre
ďalší stupeň projektovej prípravy aktualizáciu dopravnej prognózy, minister nesúhlasil. Pre navrhované
8-pruhové riešenie D1 v úseku Vajnory – Triblavina, ktoré malo dopad na križovatku Triblavina, bolo
za posledné tri roky vypracovaných niekoľko dopravno-kapacitných prieskumov a modelov, v ktorých
bolo posúdené dopravné zaťaženie jestvujúcej cestnej siete v špičkových hodinách v dotknutom území.

Zmena koncepcie dopravy diaľnice D1 vyplynula z dopravno – kapacitného posúdenia z roku 2015
vypracovaného za účelom overenia pôvodného návrhu D1 (6-pruh + kolektory). Keďže pôvodné riešenie
s kolektormi sa ukázalo ako kapacitne nevyhovujúce, v rámci koordinácie s diaľnicou D4 sa rozhodlo,
že diaľnica bude skapacitnená v 8-pruhovom riešení. Toto riešenie bolo následne overené ďalšími 9
dopravno-kapacitnými modelmi, v ktorých bolo posúdené dopravné zaťaženie jestvujúcej cestnej siete

v špičkových hodinách v dotknutom území. Uvedené poklady boli dostupné na stránke NDS a sú
postačujúce pre overenie navrhnutého riešenia skapacitnenia diaľnice D1. Zároveň uviedol aj zoznam
doteraz zabezpečených dopravno-inžinierskych podkladov pre rozšírenie D1:
- Diaľnica D1, mimoúrovňová križovatka Triblavina (Dopravno-inžiniersky prieskum pre DÚR) DIC s.r.o.
2012,

- Stanovení očekávaných hodnot intenzit na krížení D1x III/502002 (Centrum dopravního výzkumu, Brno
2014)
- D1 Bratislava-Senec, MÚK Triblavina, Dopravno kapacitné posúdenie, aktualizácia 2014 (Alfa 04 a.s.,)
- Dopravné posúdenie okružnej križovatky na ceste I/61 a III/502002 Bernolákovo (Alfa 04 a.s.),
- Diaľnica D1 BA-TT, križovatka Triblavina-napojenie na cestu I/61, 0-etapa Dopravno-inžiniersky

prieskum pre DSP (PROJ-SIG s.r.o. 2013),
- Diaľnica D1 Bratislava-Senec, úsek Vajnory križovatka Triblavina, Sprievodná správa k
mikroskopickému dopravnému modelu (VÚD Žilina 6/2015),
- Dopravno-inžiniersky prieskum, diaľnica D1, Bratislava-Senec, rozšírenie na 6-pruh,1.úsek, DSP
11/2015, (Alfa 04, Amberg, Valbek, Geoconsult),

- Kapacitné posúdenie diaľnice D1/D4 v úseku Vajnory-Triblavina prostredníctvom mikroskopického
dopravného modelu (VÚD Žilina 5/2016),
- Dopravno-kapacitné posúdenie diaľnice D1 v úseku „Vajnory – Triblavina“ prostredníctvom
mikroskopického dopravného modelu, MDV SR, vypracované VÚD Žilina 11/2016.

24. Tvrdenie, že vstupy do kapacitných posúdení boli skreslené, minister považoval za nepravdivé
a uviedol, že pri zadávaní podkladov boli zohľadnené všetky povolené investičné zámery v území. K
predloženým informáciám žalobcu, ktorých pôvod a zdroj nie je jasný, sa nevyjadruje. Hore uvedené
dopravno-kapacitné podklady boli vypracované oprávnenými odborníkmi z oblasti dopravy, pričom
pôvod podkladov predložených žalobcom nie je jasný.

25. K námietke, že spracovateľ Hlukovej štúdie pre križovatku Triblavina z roku 2016 nemá akreditáciu
podľa §16 ods. 4 písm. b) zákona 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konštatoval, že spracovateľHlukovej štúdie je oprávnený vykonávať hlukové štúdie, merania a predikciu hluku. Uvedené doklady
preukazujúce oprávnenie - Osvedčenie o akreditácii č. S-160, vrátane rozsahu akreditácie sa
nachádzajú v spise. Predložená zmena križovatky Triblavina nebude mať podľa rozhodnutia zo

zisťovacieho konania vplyvov stavby na ŽP č. 2394/2017-1.7/ml z 13.3.2017 zásadný vplyv na zdravie
obyvateľstva.

26. Minister nesúhlasil ani s námietkou, že nebola dodržaná podmienka č. 37 (záverečného stanoviska
– pozn. súdu) – zabezpečenie priebežného monitoringu. V zmysle podmienok záverečného stanoviska

bol, a aj stále je, realizovaný monitoring vybraných zložiek životného prostredia. Monitoring bol
vykonávaný rok pred začatím stavby (2014), pokračuje počas výstavby (2015, 2016) a bude ukončený
rok po sprevádzkovaní stavby.

27. K námietkam týkajúcim sa procesu EIA minister zopakoval argumentáciu uvedenú v prvostupňovom
rozhodnutí (viď bod 11.3. tohto odôvodnenia).

28. Námietka, že navrhovaná zmena stavby pred dokončením nemá platné majetkové vysporiadanie,
je podľa ministra nepravdivá. Zmeny v križovatke Triblavina sú navrhnuté na pozemkoch, ktoré boli
majetkovoprávne vysporiadané už v stavebnom konaní. Nesúhlasil ani s námietkou, že rozhodnutie
ministerstva nie je v súlade so zákonom. Prvostupňové rozhodnutie má podľa neho všetky náležitosti

podľa § 46 a § 47 správneho poriadku. Ministerstvo sa v rozhodnutí vysporiadalo so všetkými
relevantnými námietkami účastníkov konania.

29. K námietke zaujatosti ministra v rozhodovaní o podanom rozklade uviedol, že v správnom konaní
môže byť vylúčený len konkrétny zamestnanec správneho orgánu. Z tohto dôvodu nie je možné použiť

ustanovenia o vylúčení v prípadoch, keď ako správny orgán vystupuje jediná fyzická osoba, ktorá navyše
nemá postavenie zamestnanca správneho orgánu. V právnej praxi preto nemôže dôjsť k vylúčeniu
vedúceho ústredného orgánu štátnej správy (ministra) pri rozhodovaní o rozklade podľa § 61 ods. 2
správneho poriadku. Objektívnosť rozhodovania zabezpečuje účasť členov osobitnej komisie podľa §
61 ods. 2 správneho poriadku.

II. Žaloba

30. Žalobca v žalobe doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 04.09.2018 žiadal, aby súd zrušil
napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie a aj stanovisko Okresného úradu Bratislava, odboru

výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OUBP2-2016/4024/KAZ zo dňa 08.02.2016 (ďalej aj len záväzné
stanovisko OÚ BA z 08.02.2016), aktualizované záväzné stanovisko Okresného úradu Bratislava,
odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OUBP2-2018/28757/KAZ zo dňa 08.02.2018 (ďalej aj len
záväzné stanovisko OÚ BA z 08.02.2018) a stanovisko sekcie výstavby žalovaného č. 10729/2018/
SV/20037zodňa12.03.2018(ďalejajlenzáväznéstanoviskosekcievýstavbyžalovanéhoz12.03.2018)

a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

31. V prvej časti žaloby označenej ako „ÚČEL PODANIA ŽALOBY, CIELE ŽALOBCU A KONTEXT
PRÍPADU“ žalobca uviedol, že zmena stavby križovatky Triblavina predstavuje zásadné zmeny oproti
pôvodne schválenému projektu, najmä zrušením výstavby tzv. kolektorových pásov. Účelom a prínosom

schválených kolektorových pásov bolo najmä zabezpečenie viacerých početnejších možností pripojenia
sa na diaľnicu, rozptýlenie a zníženie intenzity dopravy v oblasti okolo diaľnice a rýchlejšie odvetvenie
dopravnej záťaže z územia v okolí diaľnice. Narastajúca doprava totiž viedla k potrebe rozšírenia
diaľnice D1 v úseku Bratislava-Trnava. Po vyhodnotení a porovnaní rôznych riešení, ako najlepšie vyšlo
riešenie 6-pruhová diaľnica so súbežnými komunikáciami – tzv. kolektormi. V tomto duchu sú schválené

aj všetky záväzné dokumenty (územné plány obcí, územný plán župy). Pre obyvateľov dotknutého
územia by toto riešenie prinieslo okrem priameho napojenia na diaľnicu cez novú križovatku Triblavina
aj napojenie na kolektory všetkých existujúcich ciest križujúcich diaľnicu (Triblavinská cesta, spojnica
obcí Chorvátsky Grob Bernolákovo). Kolektory predstavovali pre obyvateľov žijúcich v území jediné
časovo dostupné zlepšenie katastrofálnej dopravnej situácie. Ich zrušenie prinesie závažné negatívne

dôsledkypreokolitýregiónaľudížijúcichvtomtoregióne.Žalovanýsatoutozmenouvrátilktechnickému
riešeniu, ktoré už bolo raz vyhodnotené ako menej vhodné. Nebola preukázaná finančná úspora ani
vyriešenie napojenia križovatky na existujúcu sieť. V čase spustenia do prevádzky križovatka, v podobe
akej bola povolená, začína a končí v poli na oboch stranách diaľnice. Zrušením sa závažne zaťažíexistujúca už dnes preťažená sieť, najmä cesta I/61 Bratislava –Senec, čím už v čase výstavby dôjde
k negatívnemu vplyvu na pohodu života obyvateľov a na životné prostredie (hluk, splodiny a pod.) Z
pohľadu životného prostredia to znamená, že doprava z diaľnice cez túto komunikáciu nemôže preniesť

dopravnú kapacitu bez toho, aby nebolo mimoriadne zaťažené životné prostredie hlukom, splodinami
a inými negatívnymi vlastnosťami, ktoré budú vznikať pri upchaní, resp. výraznom spomalení dopravy
smerom z diaľnice na miestnu cestnú sieť. Okrem parametrov obslužnej komunikácie v priemyselnej
zóne má cesta povolená zmenou stavby pred dokončením aj dve napojenia na priemyselnú zónu Šákoň
s minimálnymi odbočovacími pruhmi, ktoré sú na plánovanú intenzitu dopravy absolútne nedostatočné

a budú spôsobovať spomalenie dopravy resp. zápchy v oboch smeroch (smer z diaľnice ako aj smer
na diaľnicu). Diaľnicu D1 bude pre križovanie s diaľnicou D4 potrebné zdvihnúť o 1,5 m, pričom počas
tohto dvíhania bude diaľnica uzavretá. Kolektory mali počas výstavby rozšírenia diaľnice slúžiť ako
prístupová komunikácia pre staveniskovú dopravu a ako obchádzková trasa. Zrušením kolektorových
pásov v križovatke Triblavina sa znemožní vybudovanie kolektorov na celom úseku rozširovania diaľnice
D1Bratislava–Trnava,čobudemaťnegatívnydopadnaregionálnudopravuajezásahomdoschválenej

koncepcie dopravy podľa územného plánu BSK a obcí.

32. V pôvodnom riešení v úseku Bratislava – Senec mali vzniknúť tri nové napojenia existujúcich ciest
na kolektory – 1. Triblavinská ulica v Chorvatskom Grobe (MČ Čierna Voda), 2. križovatka Triblavina a
3. cesta Bernolákovo – Chorvátsky Grob. Obyvatelia týchto obcí by tak získali pre prístup do Bratislavy

nové dve dvojpruhové komunikácie, čím by sa významne zlepšila katastrofálna dopravná situácia a
denno-denné zápchy a zároveň by sa dosah diaľnice na okolité územie zväčšil. V novom riešení zostáva
len jedna možnosť napojenia, a to diaľničná križovatka Triblavina. Zároveň tieto kolektorové pásy mali
za úlohu odkloniť dopravu v čase výstavby, umožniť prístup pre zásah záchranných zložiek, poskytnúť
alternatívnu trasu v prípade havárie na diaľnici D1. Ak nebude možnosť napojenia na diaľnicu D1 cez

systém obojstranných kolektorov a v území bude pokračovať rozvoj v zmysle schválených územných
plánov jednotlivých obcí a BSK, tak sa podstatnou mierou znehodnotia súčasné dopravné podmienky
nasledovne:
- Pre jazdy do Bratislavy z rozvojových území Čierna Voda, Chorvátsky a Slovenský Grob, bude
využívaný prieťah cesty III/00611 cez Vajnory (Roľnícka ul.), kde sa špičková hodina v dôsledku toho

roztiahne aj na viac ako 4 hodiny. Maximálna kapacita dnešnej dvojpruhovej komunikácie je do 1200
vozidiel a na ďalších viac ako 1900 vozidiel tu už nie je reálny priestor.
- Obdobná situácia bude aj na ceste I/61 z rozvojových území Ivanka p. Dunaji, Bernolákovo, Tomášov,
odkiaľ bude doprava prichádzať miestnymi cestami III. triedy na dnes už plne využívanú cestu I/61.
Uvedená komunikácia taktiež nemá žiadne kapacitné rezervy.

- Doprava z rozvojového územia sa bude „tlačiť“ aj na cestu II/502, ktorá na vstupnom úseku do mesta
cez Raču (ulice Púchovská a Žitná) je už v dnešnom stave bez kapacitnej rezervy (pričom očakávaný
nárast dopravy v tomto smere je cca +40 %).
- Realizácia bez kolektorov nevytvorí ani dostatočné priečne prepojenia cez teleso diaľnice D1.

33. Žalobca v druhej časti žaloby popísal priebeh administratívneho konania a v tretej časti uviedol
dôvody žaloby, za ktoré označil nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový
stav. Uvedené dôvody žaloby vyvodil z toho, že záväzné podklady napadnutých rozhodnutí, t.j. záväzné
stanovisko OÚ BA zo dňa 8.2.2016, aktualizované záväzné stanovisko OÚ BA zo dňa 8.2.2018 ako aj
stanovisko sekcie výstavby žalovaného zo dňa 12.03.2018, sú nezákonné s poukazom na ust. § 120

ods. 2, § 140b ods. 1 a § 140b ods. 2 stavebného zákona. Úlohou Okresného úradu Bratislava, odboru
výstavbyabytovejpolitiky,vkonaníozmenestavbypreddokončením,bolo„overiťdodržaniepodmienok
určených v územnom rozhodnutí“. Tieto záväzné stanoviská sú nezákonné, pretože nepravdivo overili
dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí.

34.Zust.§39ods.1prvávetastavebnéhozákonaa§39aods.1stavebnéhozákona vyplýva,žeúlohou
rozhodovania o umiestnení stavby je určenie stavebného pozemku, umiestnenie navrhovanej stavby na
pozemku, určenie podmienok na jej umiestnenie ako aj podmienky napojenia umiestňovanej stavby na
dopravnú infraštruktúru alebo inžinierske siete. Takýmito podmienkami sa určia podmienky na výškové
či polohové umiestnenie, podmienky odstupov od hraníc pozemku a susedných stavieb či na prístup k

stavbe. Ide tiež o určenie podmienok napojenia stavby na verejnú komunikáciu a inžinierske siete.

35. Povolená zmena stavby pred dokončením je jednoznačne v rozpore s podmienkami územného
rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave o umiestnení stavby č. A/2010/1740/LGZ zo dňa16.7.2010 (ďalej len územné rozhodnutie). Jednoznačne to vyplýva z porovnania objektov, ktorých
umiestnenie bolo povolené územným rozhodnutím a objektov, ktoré sú súčasťou projektu zmeny stavby
pred dokončením.

36. Najdôležitejšou zmenou oproti územnému rozhodnutiu je zmena stavebného objektu 101-00
Križovatka Triblavina v km 18,090 diaľnice D1 Bratislava- Trnava a vynechanie stavebných objektov SO
103-01 (Kolektorový pás diaľnice D1, smer Bratislava – Senec), SO 103-02 (Kolektorový pás diaľnice
D1, smer Senec – Bratislava), SO 203-01 (Most na kolektorovom páse Bratislava – Senec v km 18,090

diaľnice D1 nad komunikáciou MZ 12/50, f.t.B2), SO 203-02 (Most na kolektorovom páse Senec –
Bratislava v km 18,090 diaľnice D1 nad komunikáciou MZ 12/50, f.t.B2). Tieto zmeny nie sú v súlade
s právoplatným územným rozhodnutím pre križovatku Triblavina a nie sú v súlade ani s územnými
rozhodnutiami pre ostatnú časť rozširovania diaľnice D1.

37. Predmetnou zmenou stavby pred dokončením došlo k celkovej zmene umiestnenia stavby od hraníc

pozemku, zmene zastavaných plôch (k posunu zastavaných plôch aj k zmene rozlohy zastavanej
plochy), došlo k zmene napájania na verejné komunikácie – konkrétne bola najmä zrušená výstavba tzv.
kolektorových pásov, bol rozšírený počet pruhov diaľnice z pôvodne povolených 6 pruhov na 8 pruhov
diaľnice, došlo k zmene inžinierskych sietí, k zmene umiestnenia a počtu retenčných jazierok, k zníženie
výškových pomerov križovatky, k zmene konštrukcie a zakladania mosta z dôvodu zmeny riešenia

križovatky, k zmene polôh a dĺžky protihlukových stien a zároveň došlo k celkovej zmene dopravnej
koncepcie územia, ktorá vyvolá nevyhnutné zmeny nadväzujúcich stavieb.

38. Žalobca poukázal na podmienky určené v právoplatnom územnom rozhodnutí na str. 3, kde boli
určené podmienky pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu stavby:

„1. Umiestnenie a popis stavby/1.1 Urbanistické a architektonické:
Navrhovaná križovatka Triblavina bude v budúcnosti riešiť prepojenie dopravy z obcí Chorvátsky
Grob, Čierna Voda, Slovenský Grob a Bernolákovo s diaľnicou D1. Jedná sa o aktívne územie, ktoré
rýchlo a výrazne mení, čo má za následok rastúce nároky na dopravu a jej fungovanie. Napojenie
bude realizované prostredníctvom dvojpruhových kolektorov súbežných s diaľnicou D1, v tejto stavbe

vybudovaných v príslušnej dĺžke.“
Ďalej v bode 1.4 Popis stavby druhý odsek na str. 4 sa uvádza: „Hlavným objektom stavby
D1 Bratislava – Trnava, križovatka Triblavina je stavebný objekt 101-00 Križovatka Triblavina. Je
navrhnutá ako mimoúrovňová kosodĺžniková križovatka s napojením sa na diaľnicu D1 prostredníctvom
súbežných dvojpruhových kolektorových pásov kategórie C 9,5/80 (stavebný objekt 103-01 a stavebný

objekt 103-02) po oboch stranách diaľnice D1, navrhnutých pre križovatku Triblavina v minimálnej
potrebnej dĺžke“.

39. OÚ BA vo svojom pôvodnom záväznom stanovisku zo dňa 8.2.2016 konštatoval, že predložený
projekt zmeny stavby pred dokončením „nevyžaduje zmenu územného rozhodnutia“ a vo svojom

aktualizovanom záväznom stanovisku zo dňa 8.2.2018 konštatoval, že projekt zmeny stavby pred
dokončením „z koncepčného hľadiska nie je v rozpore s podmienkami právoplatného územného
rozhodnutia“. Okresný úrad je však v zmysle stavebného zákona oprávnený iba „overiť dodržanie
podmienok určených v územnom rozhodnutí“ a nie posudzovať súlad s územným rozhodnutím iba „z
koncepčného hľadiska“. Okresným úrad týmto stanoviskom hrubo a svojvoľne prekročil svoju zákonnú

právomoc. Kompetencie vymedzené zákonom úradu určujú len možnosť vyjadriť súlad alebo nesúlad
s územným rozhodnutím. Stavebný zákon nedáva možnosť vydať záväzné stanovisko, že návrh je
z koncepčného hľadiska v súlade s územným rozhodnutím. Buď projekt je v súlade s územným
rozhodnutím, alebo nie je. „Koncepcia“ projektu v projektovej dokumentácii pre zmenu stavby pred
dokončením nie je žiadnym spôsobom definovaná, a preto je stanovisko OÚ BA zmätočné a nezákonné.

Taký výklad stavebného zákona, podľa ktorého stačí, aby okresný úrad posúdil a overil súlad s
územnýmrozhodnutím„zkoncepčnéhohľadiska“,jeneprípustnýmasvojvoľnýmvýkladomzákona,ktorý
odporuje účelu stavebného zákona. Pojem „súlad s územným rozhodnutím z koncepčného hľadiska“
je totiž zo svojej podstavy veľmi vágnym pojmom, umožňujúcim úradu svojvoľný a subjektívny výklad.
Okresný úrad musí byť viazaný podmienkami územného rozhodnutia a objektmi povolenými v územnom

rozhodnutí. Nemôže svojvoľne posudzovať iba tú skutočnosť, že objekty sú umiestnené v rámci hraníc
zastavaného pásma resp. koridoru určeného pre diaľnicu. Takýto svojvoľný postup úradov by znamenal
závažné narušenie existujúcich stavieb a vzťahov v území. Ak by okresný úrad pravdivo konštatoval,
že projekt zmeny stavby pred dokončením nie je v súlade s podmienkami uvedenými v územnomrozhodnutí, muselo by začať nové územné konanie o vydaní územného rozhodnutia a musel by byť
znovu posúdený aj súlad zmeneného projektu s územným plánom BSK, ktorý obsahuje stavbu diaľnice
s kolektormi.

40. Dôsledkom stanoviska OÚ BA, je zabránenie tomu, aby bol projekt zmeny stavby križovatky
Triblavina znovu posúdený v územnom konaní a aby bol v územnom konaní posúdený aj súlad s
územným plánom BSK. Je preto dôvodné sa domnievať, že okresný úrad sa snažil účelovo vyhnúť tomu,
že v novom územnom konaní by mohol byť konštatovaný nesúlad zmeneného projektu stavby križovatky

Triblavina s územným plánom BSK.

41. Je nespochybniteľnou skutočnosťou, že rozšírenie diaľnice D1 na 6-pruh s kolektormi je v záväznej
časti územného plánu BSK, ako aj v územných plánoch obcí Bernolákovo, Vajnory a Chorvátsky Grob. V
územnom pláne BSK je jednoznačne uvedená podmienka výstavby kolektorov – súbežných komunikácií
pre stavbu rozšírenia diaľnice D1 Bratislava – Trnava, a to ako v textovej časti, tak aj v grafickej časti, v

záväznej časti územného plánu ako aj v časti verejnoprospešných stavieb. V stanovisku BSK zo dňa 11.
1.2016sauvádza:„vzmyslezáväznejčastiÚPNR-BSKjejednoznačnedefinovanáúpravatrasydiaľnice
D1 v úseku Bratislava – hranica BSK – (Trnava) na plnohodnotnú 6 – pruhovú diaľnicu s obojstrannými
dvojpruhovými jednosmernými kolektormi, ktoré sú súčasťou diaľnice a úprava predmetnej trasy diaľnice
rozšírením na 8 – pruh bez budovania ľavého a pravého kolektoru je v rozpore so záväznou časťou

ÚPNR-BSK.“. Žalobca tiež poukazuje na uznesenie zastupiteľstva BSK č. 50/2016 zo dňa 22. 4. 2016,
v ktorom zastupiteľstvo „berie na vedomie informáciu o navrhovanej zmene stavby pred dokončením
„Diaľnica D1 – Bratislava – Trnava, križovatka Triblavina“ a konštatuje, že „predložené riešenie je v
rozpore s platným územným plánom regiónu BSK“ a že s predloženým návrhom riešenia nesúhlasí.

42. Žalobca poukázal aj na závery v záverečnej správe NKÚ, kde konkrétne na str. 5 skonštatoval, že
„zmena koncepcie rozšírenia diaľnice D1 zo šesť-pruhu so súbežnými komunikáciami na 8-pruh bez
súbežných komunikácií nebola v čase výkonu kontroly v súlade s platným územným plánom BSK.“
Výstavba kolektorov sa predpokladá tiež v územnom pláne obce Chorvátsky Grob a v územnom pláne
obce Bernolákovo.

43. Žalobca poukázal na znenie ust.§ 27 ods. 2 a ods. 6, § 37 ods. 1 a 2 stavebného zákona, čl. 68
Ústavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 1, § 46 správneho poriadku a uviedol, že zásada legality, teda
povinnosť správnych orgánov postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, je jedným
z princípov právneho štátu zakotvený v Ústave Slovenskej republiky v čl. 2 ods. 2 a 3 a je spoločná

pre všetky procesné predpisy. Z vyššie uvedeného vyplýva jednoznačná povinnosť správneho orgánu
postupovať a rozhodovať v súlade so všeobecne záväznými nariadeniami obcí aj samosprávnych krajov.
Pri vydávaní územného rozhodnutia musí teda stavebný úrad rešpektovať aj územný plán BSK, ktorého
záväzná časť bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením – t.j. všeobecne záväzným právnym
predpisom záväzným pre celé územie BSK.

44. Tento výklad zákona, že pri vydávaní územného rozhodnutia je potrebné rešpektovať aj územný
plán samosprávneho kraja (regiónu), potvrdzuje aj judikatúra súdov. Napríklad v rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 76/2015 zo dňa 14. 12. 2016.

45. Ako už bolo uvedené vyššie OÚ BA nemá právomoc poskytovať vyjadrenia k súladu s
územnoplánovacou dokumentáciou, nakoľko územnoplánovacia dokumentácia je vlastne územný plán
a OÚ BA je oprávnený vydávať iba vyjadrenia k dodržaniu podmienok určených v územnom rozhodnutí.
S poukazom na ust. § 61 ods. 1 a 62 stavebného zákona súlad stavby s územným plánom sa mal
posudzovať, resp. bol posudzovaný, v územnom konaní. Keďže územnoplánovacia dokumentácia je

úplne iná problematika, ako podmienky určené v územnom rozhodnutí, ktorých dodržanie mal OÚ
BA overiť, je zjavné, že svojím konštatovaním v záväznom stanovisku hrubo prekročil svoju zákonnú
právomoc a jeho stanovisko je v tejto časti právne irelevantné, nezákonné, nulitné a zmätočné.

46. Žalobca s poukazom na ust. § 27 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len SSP) žiadal preskúmať aj záväzné stanovisko OÚ BA zo dňa 8.2.2016,
ktoré považuje za nezákonné aj z dôvodu jeho vydania a podpísania osobou, ktorá na to zo zákona
nebola oprávnená. Poverená vedúca oddelenia OÚ BA Ing. Zuzana Karasová nebola v zmysle čl. 7
ods. 3 smernice Ministerstva vnútra SR č. 142 z 13. 09. 2013 č. SVSOMSZV1- 2013/022320 oprávnenátoto stanovisko podpísať, keďže vedúceho odboru zastupuje ním poverený zamestnanec v rozsahu
vymedzenom v písomnom poverení. Na základe poverenia je vedúci alebo poverený vedúci v rámci
svojej odvetvovej pôsobnosti oprávnený podpisovať bežnú korešpondenciu s výnimkou rozhodnutí a

obsahovo dôležitých dokumentov. Tým, že záväzné stanovisko je pre stavebný úrad záväzné, obsahuje
v sebe autoritatívne rozhodnutie o otázke, o ktorej už stavebný úrad sám nie je oprávnený rozhodnúť a
je povinný rešpektovať toto záväzné stanovisko. Nemá teda povahu len „obyčajného“ vyjadrenia, ale má
povahu rozhodnutia alebo prinajmenšom „obsahovo dôležitého dokumentu“ a nemožno ho radiť medzi
„nižšiu“ kategóriu úradných dokumentov, ako sú „obyčajné“ vyjadrenia, oznámenia alebo odstúpenia.

47. Žalobca žiadal o posúdenie zákonnosti aj aktualizovaného záväzného stanoviska OÚ BA zo
dňa 8.2.2018 a stanoviska sekcie výstavby žalovaného zo dňa 12. 3. 2018, ktorým sekcia výstavby
žalovaného súhlasila so stanoviskom OÚ BA, vzhľadom na to, že pre povolenie zmeny stavby pred
dokončením bol kľúčový a záväzný obsah vyššie spomínaného záväzného stanoviska OÚ BA zo
dňa 8.2.2016. Obsahová nezákonnosť týchto stanovísk spôsobuje aj nezákonnosť napadnutého

rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že záväzné stanovisko je pre správny orgán
záväzné. Z dôvodu nezákonnosti a nedostatočnosti podkladu rozhodnutia, ktorým záväzné stanovisko
je, treba konštatovať, že zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci.

III. Vyjadrenie žalovaného

48. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že so žalobou nesúhlasí, pretože prvostupňové rozhodnutie je
v súlade s územným rozhodnutím, so spôsobom využitia územia a bolo vydané na základe všetkých
potrebných podkladov. Zdôraznil, že zmena stavby spočíva vo vynechaní tzv. kolektorov, pôdorys a účel

stavbyteda–diaľničnákrižovatkasanemení.Kolektoryniesúsúčasťoudiaľnice,ichvýstavbasanemusí
uskutočňovaťsúčasnesprestavboudiaľniceaakotakémôžubyťdobudovanévbudúcnostiajsohľadom
na skutočnosť, že NDS zabezpečila majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov po vonkajší obvod
stavby vrátane pozemkov pod kolektormi. Kolektory nie sú nevyhnutné na zabezpečenie a ochranu
diaľnic a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich. Vo všeobecnosti

platí, že výstavba diaľnic môže byť realizovaná aj bez kolektorov a diaľnica sa funkčne neznehodnotí
a bude môcť naďalej plniť svoj účel.

49. Predmetné územie má byť využívané ako diaľnica. Žalovaný s poukazom na ust. § 3b ods.
2 cestného zákona upozorňuje, že diaľnica nemôže nahrádzať dopravnú infraštruktúru územia

– cestnú sieť (cesty I., II. a III. triedy), prípadne sieť miestnych komunikácií, ktorých úlohou je
zabezpečiť dopravnú obsluhu územia. Rozvoj územia jednotlivých obcí je v kompetencií samosprávy.
Kolektory podľa pôvodného stavebného povolenia by teoreticky mohli umožniť pripojenia na diaľnicu
iba nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú priamo pri kolektoroch, pretože podľa informácií dostupných
žalovanému, nemajú obce takéto zberné miestne komunikácie a ani samosprávny kraj cesty II. a III.

triedy navrhnuté vo svojich územných plánoch. Z tohto dôvodu aj predstava okamžitého pripojenia
regionálnej dopravy zo všetkých ciest na diaľnicu je nereálna.

50. K namietanej nezákonnosti záväzných stanovísk žalovaný poukázal na znenie ust. § 120 ods.
2 stavebného zákona a uviedol, že BSK nie je orgánom vydávajúcim záväzné stanovisko. Bol by

ním iba vtedy, ak by pre stavbu nebolo vydané územné rozhodnutie. Územné rozhodnutie v tomto
prípade vydané bolo krajským stavebným úrad, ktorého nástupca je OÚ BA. Záväzné stanovisko nie je
rozhodnutím, a preto nemusí obsahovať všetky náležitosti v zmysle ust. § 47 správneho poriadku. OÚ
BA ako miestne príslušný stavebný úrad bol oprávnený posudzovať podľa § 117b stavebného zákona
účel vyžitia územia v zmysle stavebného zákona, cestného zákona a územného plánu.

51. BSK mal v konaní postavenie účastníka konania, podal námietky, s ktorými sa žalovaný
v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal. Zmena stavby rešpektuje koridor určený pre stavbu diaľnice,
kolektory nie sú integrálnou súčasťou diaľnice a územný plán BSK neurčuje harmonogram výstavby
kolektorov.

52. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané po starostlivom preskúmaní
skutočného stavu a na základe všetkých podkladov, ktoré požaduje stavebný zákon. Samotné
rozhodnutie o nepostavení stavebných objektov – kolektorov nevybočilo z rámca právnych predpisov.Vhodnosť, účelnosť a hospodárnosť rozhodnutia ministerstva a ministra nie sú predmetom preskúmania
zákonnosti podľa SSP.

53. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Replika žalobcu

54. Žalobca v replike uviedol, že argumenty žalovaného nijakým spôsobom nevyvracajú argumenty

žalobcu v žalobe. Tvrdenie, že kolektory nie sú súčasťou diaľnice a môžu byť prípadne dostavané
neskôr, je pre posúdenie súladu s územným rozhodnutím právne irelevantné a žiadnym spôsobom
nepreukazuje, že prvostupňové rozhodnutie je v súlade s územným rozhodnutím. Navyše toto tvrdenie
je nepravdivé, keďže kolektory v budúcnosti nebude možné dobudovať tak, aby to bolo v súlade
s rozhodnutiami o umiestnení stavby križovatky Triblavina a diaľnice Bratislava – Trnava.

55. Zmena stavby nespočíva iba v zrušení kolektorov, ale mení koncepciu a dopravné napojenie celej
stavby križovatky Triblavina, na ktorú mali byť tieto kolektorové pásy napojené. Okrem toho došlo
k zmene stavebného objektu SO 501-00 Odvodnenie diaľnice D1, kolektorov a križovatky Triblavina,
v dôsledku čoho je navrhovaná retenčná nádrž umiestnená do koridoru kolektorov, a teda v jasnej kolízií
s plánovanými kolektormi.

56. Predmetná zmena stavby má inú šírku ako stavba križovatky umiestnená územným rozhodnutím
aj ako stavba diaľnice umiestnená rozhodnutím o umiestnení stavby „Diaľnica D1 Bratislava – Trnava,
rozšíreniena6-pruh+kolektory“č.A/2013/415-/HLOzodňa26.03.2013(rozšíreniediaľnicenašesťpruh
s kolektormi), ktoré stanovuje šírku diaľnice 33,5m a šírku kolektorov 9,5m. Zmenená stavba križovatky

Triblavina má šírku 41m Uvedené stavby nemajú rovnakú šírku a nenadväzujú na seba. Nie je priestor
na dodatočné vybudovanie kolektorov nad podchodom pod diaľnicou. Zmenou stavby pred dokončením
sa tri pruhy diaľnice a aj kolektory nahrádzajú štyrmi pruhmi diaľnice. Aj takáto zmena spĺňa normový
sklon komunikácie pre podchod popod diaľnicu a aj podchodnú výšku pre nákladné autá. Ak však
po dobudovaní štvrtého pruhu, budete chcieť pridať kolektorové pásy po oboch stranách, bude sklon

komunikácie pre podchod veľmi strmý a nebude spĺňať platné technické normy alebo sklon zostane
rovnaký a nebude spĺňať parametre pre výšku nákladných vozidiel a vjazd nákladných vozidiel do takto
vytvoreného podchodu.

57. Argumenty žalovaného k súladu so spôsobom využitia územia nijakým spôsobom nevyvracajú

argumenty žalobcu v žalobe a sú právne irelevantné a žiadnym spôsobom nepreukazujú, že
prvostupňové rozhodnutie je v súlade s územným rozhodnutím. Žalobca poukazuje na Usmernenie
– kolektor z roku 2009, v ktorom žalovaný uviedol, že do zavedenia pojmu kolektor, žiada kolektory
navrhovať ako súčasť diaľnice podľa kategórie 9,5/80 v zmysle STN 73 6101. Žalobca poukazuje na to,
že kolektor sa nenapája na diaľnicu kdekoľvek, ale len v mieste diaľničnej križovatky. Je pozoruhodné,

že žalovaný nepovažuje kolektory vybudované na iných úsekoch diaľnic za v rozpore s ust. § 3b ods.
2 cestného zákona.

58. Diaľnica nenahrádza dopravnú infraštruktúru územia, ale pomáha jej zvládať enormný nárast
dopravnej záťaže. Skutočnosť, že kolektory slúžia na napojenie ciest nižšej triedy cez kolektor

na diaľnicu potvrdzuje aj projektant diaľnice D2, Bratislava – štátna hranica SR/ČR (Zámer pre
navrhovanú činnosť podľa zákona č. 24/2006 Z. z., GEOCONSULT, spol. s r.o., 2012, dostupné na
www.enviroportal.sk).

V. Vyjadrenia ďalších účastníkov

59. K žalobe zaslala svoje vyjadrenia aj spoločnosť Valbek prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
ktorý uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí a žaloba je podaná bezdôvodne. Prvostupňové
rozhodnutie je po technickej a projekčnej stránke plne v súlade s projektovaním ciest a diaľnic v zmysle
STN 73 6101 a STN 73 6102.

60. Stavebný zákon v zmysle ust. § 68 umožňuje zmenu stavby pred dokončením ako jednu
z právnych možností technickej zmeny povolenej stavby pred jej dokončením, pričom stavebný zákonv tomto konaní v zásade vôbec nepožaduje zmenu rozhodnutia o umiestnení stavby, pokiaľ objemové
podmienky stavby alebo účel stavby ostávajú bez zmeny.

61. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe sú z pohľadu odbornej prípravy projektovej dokumentácie
zavádzajúce a nesprávne, nakoľko zmena stavby – rozšírenie na 8-pruh bez kolektorov vychádza
z dopravného riešenia diaľnice a z aktualizovaného dopravno-kapacitného posúdenia danej diaľničnej
stavby výlučne pri posúdení nárastu intenzity dopravy v danom území ako i nutnosť koordinácie
s výstavbou diaľnice D4, kde bol preukázaný odborným posúdením a navrhovaným technickým

riešením taký nárast intenzity dopravy, že pôvodné technické riešenie danej stavby diaľničnej križovatky
a rozšírenia diaľnice na 6-pruh s dvojpruhovými kolektormi by kapacitne daný nárast dopravy nevyriešil,
ale naopak by daný pôvodne navrhovaný koncept technického a dopravného riešenia danej stavby
viedolkdopravnýmkolapsomajnapriekvybudovaniunavrhovanýchdiaľničnýchkrižovatiekasúbežných
dvojpruhových kolektorov.

62. Pôvodné technické riešenie nebolo realizované z dôvodu nutnosti koordinácie výstavby diaľnice
D4. Po posúdení nových skutočností a viacerých riešení bol ako najlepší variant posúdený návrh
rozšírenia diaľnice na 8-pruh bez kolektorov, nakoľko toto riešenie zabezpečí v danom úseku pri
súčasnom napojení na novo vybudovanú diaľnicu D4 najväčší rozptyl dopravy na diaľnici D1 Bratislava
– Trnava. Pôvodne navrhované dvojpruhové kolektory by zvýšenú intenzitu dopravy nevyriešili vôbec

a nezabezpečili by po odbornej ani dopravnej stránke lepšiu prepojiteľnosť dotknutého územia, ako to
zavádzajúco tvrdí žalobca. Pôvodne navrhované kolektory nemôžu v zmysle platnej legislatívy plniť
funkciu napojenia dotknutého územia, nakoľko kolektorový pás ako súčasť diaľničnej križovatky neplní
funkciu obslužnej komunikácie slúžiacej na pripojenie dotknutého územia, t.j. na spojenie kolektora
a diaľnice s inými obslužnými komunikáciami inej triedy (I.-III.) ako to zavádzajúco tvrdí žalobca, ale slúži

výlučne na prieplet dopravných prúdov v rámci diaľničných križovatiek. Úlohou kolektora je usmerniť
dopravné pohyby v rámci mimoúrovňových križovatiek, cez ktoré sa potom doprava napája na diaľnicu.
Tvrdenie žalobcu je nesprávne v otázke výhod a nutnosti stavby kolektorov.

63. V zmysle definície STN 736100 bod 8.45 je kolektorový pás definovaný ako „jazdný pás v oblasti

križovatky, v ktorom dochádza k priepletu dopravného prúdu vozidiel pri zmene jazdného smeru, a ktorý
je oddelený deliacim pásom od priebežného jazdného pásu križovanej pozemnej komunikácie“. Kolektor
ako ho prezentuje žalobca, ktorý by zároveň plnil úlohu prepojovacej komunikácie s inými miestnymi
komunikáciami a následne diaľnicou nie je možný, nakoľko takéto priame prepojenie legislatíva pri
diaľnici neumožňuje. Všetky obslužné komunikácie musia byť prioritne napojené na diaľničnú križovatku

a nie na kolektor, ktorý ako súčasť diaľnice nie je možné prepojiť inou obslužnou komunikáciou ako
si to mylne predstavuje žalobca. Pôvodne navrhované kolektory by zvýšenú intenzitu dopravy v oblasti
nezmenšili, nakoľko slúžia len na usmernenie dopravy v rámci diaľničných križovatiek.

64. Úlohou diaľnice je zabezpečenie spojenia medzi dôležitými centrami na úrovni celého územia

republiky, nie riešenie dopravnej infraštruktúry lokálneho územia alebo miestnej dopravnej infraštruktúry,
ktoré sú riešené miestnymi komunikáciami a cestami I. až III. triedy, ktoré nie sú v kompetencií NDS.
Zároveň spoločnosť Valbek poukázala na definíciu diaľnice v zmysle bodu 2.3 STN 736100.

65. V zmysle platnej legislatívy a príslušných noriem je zakázané zriaďovať vjazdy a výjazdy z diaľnic

na susedné nehnuteľnosti alebo pripájať na diaľničné komunikácie iné účelové komunikácie mimo
tých, ktoré slúžia na správu a údržbu diaľnic ako zariadenia údržby a správy diaľnic a odpočívadlá.
Tvrdenia žalobcu o prínose kolektorov a ich nutnosti na zabezpečenie obslužnosti daného územia
a jeho prepojenia s diaľnicou je odborný nezmysel a pri súčasnej intenzite dopravy je to žalobcova
chiméra a nereálny spôsob dopravného rozvoja daného územia, nakoľko napojenie miestnej dopravnej

infraštruktúry na diaľnicu je nerealizovateľné.

66. Spoločnosť Valbek je toho názoru, že variant rozšírenia diaľnice na 8 pruh bez kolektorov je po
odbornej stránke najvýhodnejšie riešenie a daná zmena stavby nespôsobí žiadne negatívne následky
na živote obyvateľov dotknutého územia ani žiadne negatívne následky na životnom prostredí alebo

ovzduší. V prípade potreby je možné vynechané „kolektory“ v budúcnosti dobudovať, ak vznikne potreba
ďalšieho riešenia napojenia dopravnej infraštruktúry ciest I až III triedy. Zároveň dáva do pozornosti, že
v danom území je aj v súčasnosti cesta I/61 vedená v súbehu s diaľnicou, v prípade ktorej prebiehaprojekt jej skapacitnenia na štvorpruhovú komunikáciu. Aj z tohto pohľadu sa javí budovanie ďalších
súbežných komunikácií tzv. „kolektorov“ s diaľnicou ako diskutabilné a nehospodárne.

67. Spoločnosť Valbek záverom namietla, že v žalobe absentuje údaj o doručení rozhodnutia v zmysle
ust. § 182 ods. 1 písm. d) SSP a teda nie je možné sa vyjadriť k otázke včasnosti podanej žaloby.

68. Ďalší účastník 2/ Slovenský pozemkový fond uviedol, že vec ponecháva v celom rozsahu na úvahe
súduvzhľadomnato,ženiejedôvodnáobava,žebyvýsledkomtohtokonaniamohlibyťpriamodotknuté

vecné práva účastníkov, ktorých má zastupovať.

VI. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

69. Žalobca dňa 20.03.2019 doručil ďalšie dve svoje vyjadrenia. V prvom podaní poukázal na

rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 6S/347/2016 zo dňa 22.11.2018, ktorý podľa jeho
názoru podporuje jeho argumentáciu. V uvedenom rozsudku súd zrušil rozhodnutie MŽP v zisťovacom
konaní, o tom že zmena stavby „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka sever“ nebude predmetom
posudzovania podľa zákona EIA. V tomto rozsudku sa súd nestotožnil s argumentáciu MŽP a NDS,
ale naopak dal za pravdu žalobcovi, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie je v prípade

činnosti „Diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov“ bez určenia limitu prahovej hodnoty obligatórne.
Žalovaný zopakoval argumentáciu, prečo je podľa neho potrebné oznámenú zmenu stavby považovať
za samostatný projekt, ktorý má podliehať posúdeniu podľa zákona EIA.

70. V ďalšom vyjadrení zo dňa 18.03.2019 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu spoločnosti Valbek. Žalobca

poukázal na to, že v danom prípade ide podľa jeho názoru práve o zmenu objemových podmienok
stavby a aj o zmenu účelu stavby. Zopakoval, že zmenou stavby došlo k celkovej zmene umiestnenia
stavby od hraníc pozemku, zmene zastavaných plôch (k posunu aj zmene plochy rozlohy zastavanej
plochy), zmene napájania na verejné komunikácie. Zmena stavby, ktorou sa mení hlavný stavebný
objekt vypustením kolektorových pásov, zásadne mení stav určený územným rozhodnutím a je v rozpore

s územným s právoplatným územným rozhodnutím pre križovatku Triblavina.

71. Žalobca pripomenul, za akým účelom bola schválená pôvodná stavba. Účelom a prínosom
schválených kolektorových pásov bolo najmä zabezpečenie viacerých početnejších možností pripojenia
sa na diaľnicu, rozptýlenie a zníženie intenzity dopravy v oblasti okolo diaľnice a rýchlejšie odvedenie

dopravnej záťaže z územia v okolí diaľnice. Pokiaľ spoločnosť Valbek tvrdí, že zmena je vyvolaná
nárastom intenzity dopravy a nutnosť koordinácie s výstavbou diaľnice D4, malo dôjsť k celkovej zmene
koncepcie dopravy v tomto území, mal byť zahájený nový proces inžinierskej činnosti, malo by dôjsť
k realizácií novej expertízy s oponentúrou, nové posúdenie vplyvov na životné prostredie k zapracovaniu
nového technického riešenia do zmeny územného plánu BSK a do územných plánov dotknutých obcí.

Inštitút zmeny stavby pred dokončením je určený pre malé nepodstatné zmeny v rámci stavby, ktoré
nemajú zásadný vplyv na účel, technické riešenie a finančné hodnotenie stavby. Spoločnosť Valbek
nevníma stavbu v širších súvislostiach a v komplexnom rámci a žalobca jeho vyjadrenie považuje iba
za vyjadrenie subjektívneho názoru. Spoločnosť Valbek opomenula vo svojom vyjadrení, aké následky
bude mať zrušenie kolektorových pásov, ktoré žalobca popísal v žalobe.

72. Žalobca nesúhlasí ani s argumentáciou spoločnosti Valbek k účelu kolektorov v rámci diaľničnej
križovatky a poukazuje na to, že jeho vyjadrenia sú v rozpore so štúdiou „D1 Bratislava – Triblavina,
skapacitnenie diaľnice „ (autor ATELIÉR DS, s.r.o.), ktorú objednala NDS, so štátnou expertízou
č. 10/2012, s projektovou dokumentáciou pre územné rozhodnutie tejto stavby, so záverečným

stanoviskom MŽP č. 9785/20093.4/ml zo dňa 31.05.2010 podľa zákona EIA, s územným rozhodnutím
BSK (pravdepodobne malo byť uvedené plánom – pozn. súdu), pôvodným stavebným povolením. Vo
všetkých týchto dokumentoch je súčasťou ľavý a pravý kolektorový pás určený na obsluhu dotknutého
územia.

73. Žalobca zároveň opakovanie poukazuje na Usmernenie – kolektor z 2009, v ktorom sa o.i. uvádza:
„Postupná urbanizácia územia v prímestských zónach zvyšuje požiadavky na pripojenie území v okolí
diaľnic. Riešením, eliminujúcim nadmerný počet mimoúrovňových križovatiek, je budovanie kolektorov,
súbežných s diaľnicou, ktoré majú zberný, resp. distribučný charakter...“. Z uvedeného vyplýva, žekolektory sú riadny cestný objekt, ktorý je súčasťou diaľnice a na ktorý je možné pripojiť cestu, ktorá
križuje diaľnicu.

74. Tvrdenie, že navrhovaná zmena stavby nebude mať negatívny dopad na život obyvateľov ani životné
prostredie, považuje žalobca za nepodložené. Taktiež skutočnosť, že zmena stavby je naprojektovaná
v súlade príslušnými technickými normami, je v tejto súvislosti irelevantná.

75. Spoločnosť Valbek v reakcii na vyjadrenie žalobcu nesúhlasila s tým, že sa zásadne menia objemové

podmienky stavby a dochádza k zmene účelu stavby. Toto tvrdenie je bezpredmetné, keďže stavba aj
po zmene bude mať ten istý dopravný účel z dôvodu, že sa jedná o cestnú diaľničnú stavbu a jej účel
sa v reálnom stave asi ťažko bude meniť na iný. K zmene objemových podmienok nedošlo, nakoľko
pozemky vyčlenené v pôvodnom stavebnom povolení boli dodržané. Hlavným stavebným objektom je
diaľničná križovatka a nie kolektorové pásy. Vypustením kolektorových pásov sa nezmení funkčnosť
križovatky, nakoľko tento typ križovatky podľa príslušných STN nevyžaduje kolektorové pásy. Zopakoval,

že žalobcom uvádzaný účel križovatky je zavádzajúci, pretože účelom diaľničnej križovatky je vyššia
obslužnosť územia cez diaľničnú križovatku, nie napojenie územia na diaľnicu formou kolektorových
pásov ako to tvrdí žalobca.

76. Žalobca podsúva vo svojich vyjadreniach, že križovatka je navrhnutá hlavne z dôvodu

napojenia kolektorových pásov, čo je nesprávne, nakoľko podľa pôvodnej dokumentácie pre stavebné
povolenie je konštatované, že hlavným stavebným objektom je križovatka Triblavina SO 101-00.
V zmysle sprievodnej správy k dokumentácií pre stavebné povolenie je účelom stavby vybudovanie
mimoúrovňovej križovatky Triblavina v mieste výhľadového prepojenia I/61 a II/502 a nie vybudovanie
kolektorov.HlavnýstavebnýobjektjesamotnákrižovatkaTriblavina,prostredníctvomkolektorovsúvetvy

križovatky napojené len na diaľnicu. Nikde v rámci stavby danej križovatky nie je ani náznak toho, že by
na kolektoroch boli navrhnuté úrovňové križovatky alebo akékoľvek cestné prepojenia s inou cestnou
infraštruktúrou dotknutého územia. Z pohľadu predchádzajúcej dokumentácie dochádza iba k zmene
spôsobu napojenia na D1, nie ku zmene koncepcie križovatky. Zdôraznila, že kolektorové pásy bude
možné dobudovať avšak len v zmysle príslušnej STN.

77. Zároveň konštatovala, že keďže na kolektorové pásy v oblasti križovatky Triblavina nie je
v projektovej dokumentácií nič pripojené (ani podľa STN nemôže byť), zmena spôsobu pripojenia
križovatky na diaľnicu neprinesie žiadne negatívne následky z pohľadu výstavby križovatky Triblavina
na životné prostredie ani dopravnú obslužnosť dotknutého územia, tak ako to skúša podsúvať žalobca.

Technické dvíhanie diaľnice o 1,5 m má súvis výlučne s výstavbou D4 a nie križovatkou Triblavina.

78. Spoločnosť Valbek zdôraznila, že v zmysle platnej legislatívy je na možné obslužné komunikácie
pripájať na existujúcu diaľničnú sieť iba formou mimoúrovňovej križovatky a nie kolektorových pásov
hoci aj súbežných s diaľnicou. Žalobca zámerne neuvádza neskoršie usmernenie ministerstva dopravy

č. 08530/2016/C21-SCDPK/20436 zo dňa 01.04.2016 (ďalej len Usmernenie – kolektory z 2016),
ktoré zásadným spôsobom koriguje Usmernenie – kolektory z 2009, v ktorom je uvedené: „V STN
73 6100 názvoslovie pozemných komunikácií je však v súčasnosti zavedený iba pojem „kolektorový
pás“ ako jazdný pás v oblasti križovatky, v ktorom dochádza k priepletu dopravného prúdu vozidiel pri
zmene jazdného smeru, a ktorý je oddelený deliacim pásom od priebežného jazdného pásu križovanej

pozemnej komunikácie. Technické podmienky navrhovaného kolektoru neboli do dnešného dňa
spracované a pojem kolektor nebol definovaný, zavedený a schválený v STN a technických predpisoch
určenýchprenávrhdiaľnicearýchlostnýchciest.Zuvedenéhorušímepredmetnéusmernenieažiadame
pojem kolektor nepoužívať pri návrhu projektov diaľnic a rýchlostných ciest....Z uvedeného vyplýva,
že na kolektor, ako súčasť diaľnice v zmysle usmernenia MDPaT S z roku 2009 nie je možné pripojiť

žiadne účelové komunikácie....“ V zmysle tohto stanoviska žalobcove tvrdenia o nutnosti a prospešnosti
riešenia napojenia dotknutého územia formou kolektorových pásov nie sú v zmysle platnej legislatívy
vôbec možné. Spoločnosť Valbek k svojmu vyjadreniu pripojila kópiu Usmernenie – kolektory z 2016.

79. K žalobe zaslala svoje vyjadrenie aj NDS, ktorá uviedla, že v pôvodnej dokumentácií pre územné

rozhodnutie rozšírenia diaľnice D1 v úseku Bratislava – Trnava nebol zohľadnený prírastok dopravy
z plánovanej diaľnice D4, nakoľko v tom čase, t.j. v roku 2010 nebol jasný tvar, intenzita dopravy
v križovatke na diaľnici D1 Ivanka – sever ani termín a spôsob realizácie diaľnice D4. Z uvedeného
dôvodu bol vypracovaný pokyn NDS zastaviť projekčné práce na dokumentácií pre stavebné povoleniestavby diaľnica D1 – Bratislava – Senec, rozšírenie na 6-pruh a navrhnúť také riešenie rekonštrukcie
diaľnic D1, najmä v najviac zaťaženom úseku medzi diaľnicou D4 a križovatkou Triblavina, ktoré by
zodpovedalo aktuálnym dopravným prognózam. Zároveň bolo potrebné navrhnúť bezpečne pripojenie

všetkých smerov na diaľnicu D1 v priestore medzi križovatkou D1/D4 Ivanka – sever a križovatkou
Triblavina,nakoľkoobekrižovatkysúnavzájomvzdialenélen2,8km,čojevzdialenosť,ktoránevyhovuje
STN 73 6102. Preto sa upravilo šírkové usporiadanie diaľnice. Nebudú sa realizovať len kolektorové
pásy, predmetné územie bude napojené prostredníctvom mimoúrovňovej križovatky na diaľnicu D1
a obslužná funkcia kolektorov prejde na diaľnicu a miestnu cestnú sieť. Uvedená zmena bude mať

za následok, že obce Chorvátsky Grob, Slovenský Grob a Bernolákovo sa nebudú môcť napojiť
prostredníctvom kolektorov na diaľnicu D1, ale len cez križovatku Triblavina, čo predstavuje cca 1 km
obchádzku.Výstavbakolektorov(samotnýchjednosmernýchsúbežnýchciestdiaľniceD1)bynevyriešila
problém obsluhy územia v aglomerácií Bratislavy, pričom plnohodnotne dokážu územia obslúžiť len
križovatky na diaľnici, na ktorých je možné využiť všetky smery a nie napojenie obcí na diaľnicu.

80. NDS ďalej uviedla, že s poukazom na § 120 ods. 2 stavebného zákona BSK nebol orgánom,
ktorý vydáva záväzné stanovisko. Bol by ním iba vtedy, ak by nebolo vydané územné rozhodnutie.
BSK mal v konaní postavenie účastníka konania, podal námietky, s ktorými sa žalovaný vysporiadal
v rozhodnutí. Zmena stavby rešpektuje koridor vymedzený pre diaľnicu, kolektory nie sú integrálnou
súčasťou diaľnice a územný plán BSK neurčuje harmonogram, že kolektory musia byť vybudované

zároveň so stavbou diaľnice. Stanovisko BSK z 11.01.2016 je z pohľadu konania o zmene stavby pred
dokončením úplne irelevantné a nebolo pre žalovaného záväzné. Stavebný úrad je obsahom záväzného
stanoviska viazaný, práve preto, že sa jedná o stanovisko vydané príslušným orgánom o otázke, ktorú
špeciálny stavebný úrad nedokáže sám posúdiť. Ak teda OÚ BA ako aj sekcia ministerstva potvrdili súlad
zmeny stavby s územným rozhodnutím, žalovaný nemal možnosť tieto stanoviská nejakým spôsobom

napadnúť.

81. S odkazom na ust. § 1 ods. 4 cestného zákona (platného ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia)
kolektory nie sú súčasťou diaľnice. Aj keď územný plán BSK uvádza návrh výstavby kolektorov ako
súčasť diaľnice, v tomto smere BSK nie je oprávnený podávať záväzný výklad právnych noriem

vrátane záväzného výkladu pojmov. Kolektor nie je v právnom zmysle považovaný za súčasť diaľnice.
Do istej miery to podporuje aj ich účel, ktorým má byť účelové napojenie prístupových ciest obcí
susediacich s diaľnicou. Pokiaľ by boli kolektory súčasťou diaľnice, platí ust. § 3b ods. 2 cestného
zákona, v zmysle ktorého je zakázané zriaďovať vjazdy a výjazdy z diaľnic na susedné nehnuteľnosti
alebo pripájať na diaľnice účelové komunikácie s výnimkou účelových komunikácií, ktorými sú na

diaľnice pripojené objekty a zariadenia pre správu a údržbu diaľnic alebo objekty a zariadenia
umiestnené na odpočívadlách. Je potrebné si uvedomiť, že v zmysle ust. § 10 ods. 2 písm. a)
stavebného zákona územný plán regiónu stanovuje najmä zásady a regulatívy štruktúry osídlenia,
priestorového usporiadania a funkčného využívania územia z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja
a rozvoja urbanizácie, priemyslu, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, vodného hospodárstva,

environmentalistiky a cestovného ruchu. Keďže zmenou koncepcie dopravného riešenia sa upravilo len
šírkové usporiadanie zo 6-pruhu kat. D33,5/120 plus kolektor 2x C9,5/80 na 8-pruhové kat. D 41/120
a nemení sa ňou funkčné vymedzenie daného územia, ktorým je prestavba D1 a jej rozšírenie, nemala
by byť zmena v rozpore s územným plánom BSK, nakoľko pre pôvodný zámer výstavby OÚ BA vydal
územné rozhodnutie.

82. Ďalej NDS poukázala na vymedzenie diaľnice v zmysle STN 736100 a § 43a ods. 3 stavebného
zákona a uviedla, že pripojenie na diaľnicu je možné len prostredníctvom diaľničnej križovatky. Diaľnica
nemôže nahrádzať infraštruktúru územia tzn. cestnú sieť, prípadne sieť miestnych komunikácií, ktorých
úlohou je zabezpečiť dopravnú obsluhu územia. Rozvoj územia obcí je v kompetencií samosprávy.

NDS zároveň poukázala na to, že v zmysle ust. § 27 SSP správny súd neposudzuje vhodnosť
a účelnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, posudzuje, či správny orgán nevybočil z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom. Podľa NDS napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie
nevybočilo z rámca právnych predpisov a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

83. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 18.03.2019 NDS zaslala samostatné vyjadrenie, ktoré je argumentačne
totožné s vyjadrením spoločnosti Valbek.

VII. Pojednávanie dňa 03.07.201984. Dňa 03.07.2019 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu, že právny zástupca NDS sa

na pojednávaní nevedel vyjadriť k otázkam zvolenému postupu podľa ust. § 18 ods. 2 písm. c) zákona
EIA, nepriaznivému vplyvu na životné prostredie tvrdenému žalobcom, k vyhodnocovaniu aktuálnej
dopravnej situácie a vypracovaniu štúdií v súvislosti so zmenou stavby.

VIII. Ďalšie vyjadrenia

85. Následne NDS doručila vyjadrenie zo dňa 17.07.2019 k vyššie uvedeným otázkam. K zvolenému
postupu podľa ust. § 18 ods. 2 písm. c) zákona EIA NDS uviedla, že v prípade činnosti (diaľnice
a rýchlostné cesty vrátane objektov) nie je stanovená žiadna prahová hodnota. Ust. § 18 ods. 1
písm. d) zákona EIA stanovuje, že aj samotná zmena navrhovanej činnosti podlieha povinnému
posudzovaniu. Vzťahuje sa to len na zmeny navrhovaných činností, pri ktorých sú v Prílohe č. 8

zákona EIA nejaké konkrétne prahy ustanovené. Prijatím názoru žalobcu by zmena akéhokoľvek
parametra navrhovanej činnosti musela viesť k povinnému posudzovaniu podľa zákona EIA, konkrétne
na diaľniciach a rýchlostných cestách, pri výstavbe ktorých dochádza k niekoľkým desiatkam zmien, by
každá zmena bola povinne hodnotená. Poukázala pri tom na dôvodovú správu k zákonu EIA, podľa
ktorej samotná zmena musí dosahovať alebo prekračovať prahovú hodnotu, pričom týmto spôsobom

nemôžu byť automaticky posudzované akékoľvek drobné zmeny navrhovaných činností. Automatické
posúdenieakejkoľvekzmenybezzohľadneniacharakteruajejmožnéhonepriaznivéhovplyvunaživotné
prostredie by bolo v rozpore so zmyslom a účelom zákona EIA.

86. Správny súd vyzval NDS, aby sa vyjadrila aj k žalobcom tvrdenému nepriaznivému vplyvu na

životné prostredie pri stavbe takéhoto druhu, kedy dochádza aj k zmenám takého charakteru ako je
napr. vyššia potreba zemných prác, zníženie nivelity križovatky, zmena konštrukcie zakladania mosta,
úprava parametrov technológie prečerpávania vôd, zmena polôh a dĺžky protihlukových stien, zmena
odvodnenia, skrátenie a posun úpravy kanalizácie (uvedené na č.l. 6 žaloby), a potom k argumentácií,
ktorá smeruje k tvrdenému nepriaznivému vplyvu na životné prostredie. K tomuto NDS uviedla, že

v rámci križovatky Triblavina nebola zmenená nivelita vozovky, dĺžky protihlukových stien boli opätovne
preverené aktualizáciou hlukovej štúdie v roku 2016. Podľa tohto podkladu sú navrhnuté tri protihlukové
steny na diaľnici D1, a to v severnej časti, kde chráni územie obce Chorvátsky Grob, a dve v južnej časti
smerom k záhradkárskej oblasti Triblavina, k.ú. Bernolákovo. Zakladanie konštrukcie mosta (tesniacej
vane) bolo upravené z dôvodu vysokej hladiny spodnej vody v tejto lokalite. Uvedené zmeny boli najmä

technického charakteru a premietli sa len do priestoru jestvujúcej diaľnice D1.

87. K otázke súdu, ako a kedy NDS vyhodnocovala aktuálnu dopravnú situáciu a či boli nejaké štúdie
v súvislosti so zmenou stavby, NDS uviedla, že účelnosť navrhovaného riešenia bola preukázaná okrem
samostatného dopravno-kapacitného posúdenia vypracovaného pre NDS v roku 2015 aj ďalšími 6

dopravno-inžinierskymi modelmi celej lokality. Naopak účelnosť a bezpečnosť kolektorového riešenia
nie je podložená okrem dopravného prieskumu z roku 2011 žiadnym iným podkladom. Z dopravno-
inžinierskych podkladov pre územné rozhodnutie vyplýva, že v roku 2035 pre realizáciu 6-pruhu
s kolektormi bude úsek D1 Vajnory-Triblavina na hranici únosnosti. NDS poukázala na prieskumy
vymenované v bode 23 tohto odôvodnenia.

88. Žalovaný k otázkam environmentálneho posúdenia uviedol, že otázka, či zmena stavby sa má
posúdiť podľa zákona EIA a ktorým konkrétnym spôsobom, nie je v kompetencii žalovaného, ale
v kompetencií MŽP. Žalovaný pred vydaním rozhodnutia mal k dispozícii stanovisko MŽP a rozhodnutie
MŽP č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13.03.2017. Záväzné stanovisko podľa § 140b ods. 1 druhá veta

stavebného zákona je pre žalovaného záväzné.

IX. Relevantná právna úprava

89. Podľa § 1 ods. 4 cestného zákona súčasťou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú všetky

zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre úplnosť, na zabezpečenie a ochranu diaľnic,
ciest a miestnych komunikácií a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na
nich. Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nie sú zariadenia na elektronický výber mýtaa kontrolu elektronického výberu mýta, najmä stavby, portály, brány, stožiare, technológie určené na
elektronický výber mýta a kontrolu elektronického výberu mýta.

90. Podľa § 3b ods. 2 cestného zákona je zakázané zriaďovať vjazdy a výjazdy z diaľnic na susedné
nehnuteľnosti alebo pripájať na diaľnice účelové komunikácie s výnimkou účelových komunikácií,
ktorými sú na diaľnice pripojené objekty a zariadenia pre správu a údržbu diaľnic alebo objekty a
zariadenia umiestnené na odpočívadlách.

91. Podľa § 4 ods. 1 cestného zákona diaľnice sa budujú ako pozemné komunikácie smerovo rozdelené
s obmedzeným pripojením a prístupom, vyhradené len pre motorové vozidlá s určenou povolenou
rýchlosťou podľa osobitného predpisu, s mimoúrovňovými kríženiami a križovatkami s ostatnými
komunikáciami.

92. Podľa § 8 ods. 2 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 územnoplánovaciu dokumentáciu

tvoria:
a) Koncepcia územného rozvoja Slovenska,
b) územný plán regiónu,
c) územný plán obce,
d) územný plán zóny.

93. Podľa § 8 ods. 3 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 územnoplánovacia dokumentácia
je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky,
regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a
iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so

záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie (§ 13).

94. Podľa § 10 ods. 1 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 územný plán regiónu sa spracúva
pre časť krajiny s viacerými obcami, v ktorej treba riešiť špecifické rozvojové zámery alebo vykonávať
činnosti výrazne ovplyvňujúce priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia. Územný plán

regiónu musí byť v súlade so záväznou časťou Koncepcie územného rozvoja Slovenska a vychádza zo
smernej časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska.

95. Podľa § 10 ods. 2 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 územný plán regiónu ustanovuje
najmä

a) zásady a regulatívy štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného využívania územia z
hľadiska jeho trvalo udržateľného rozvoja a rozvoja urbanizácie, priemyslu, poľnohospodárstva, lesného
hospodárstva, vodného hospodárstva, environmentalistiky a cestovného ruchu,
b) zásady a regulatívy usporiadania verejného dopravného a technického vybavenia,
c) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability, tvorby

krajiny a ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón,
d)zásadyaregulatívypriestorovýchpožiadaviekochranyavyužívaniaprírodnýchzdrojovavýznamných
krajinných prvkov,
e) vzájomnú nadväznosť územného rozvoja regiónu a jeho obcí a väzby na susediace regióny,
f) verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny.

96. Podľa § 13 ods. 1 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 územnoplánovacia dokumentácia
sa člení na záväznú časť a na smernú časť. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako
záväzné vymedzujú zásady a regulatívy, ktoré usmerňujú požiadavky najmä odvetvových koncepcií na
priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s

princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva.

97. Podľa § 13 ods. 2 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 schvaľujúci orgán určí záväznú časť
a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby
a chránené časti krajiny.

98. Podľa § 13 ods. 3 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 v záväznej časti územnoplánovacej
dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívya) v regióne štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného využívania územia regiónu,
územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny, ochrany
a šetrného využívania prírodných zdrojov, ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií,

pamiatkových zón a významných krajinných prvkov, usporiadania verejného dopravného a technického
vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby a pre chránené časti krajiny,
b)vobcipriestorovéhousporiadaniaafunkčnéhovyužívaniaúzemiaobce,hranicezastavanéhoúzemia,
usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre
verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania

prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému
ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene,
c) v zóne podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb
a verejného dopravného a technického vybavenia územia, umiestnenia stavieb na jednotlivých
pozemkoch, do urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov,
nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia,

začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej
krajiny.

99. Podľa § 27 ods. 2 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 samosprávny kraj schvaľuje územný
plán regiónu a jeho záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Samosprávny kraj

zverejní záväzné časti územného plánu regiónu
a) vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní,
b) doručením dotknutým obciam a dotknutým orgánom.

100. Podľa § 27 ods. 6 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 schválená územnoplánovacia

dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a
schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie
dokumentácie stavieb.

101. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné

plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie
územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce
podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní.

102. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh
predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území
a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi
rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a

všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu,
prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti
práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o
kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ
posúdenie nepatrí iným orgánom.

103. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská
dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný
úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou
dokumentáciou.

104. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov
1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku
1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s
predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

105. Podľa § 43a ods. 3 písm. a) stavebného zákona inžinierske stavby sú diaľnice, cesty, miestne a
účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská.106. Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,

b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,
c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie
technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,

d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude
uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným
dozoromalebokvalifikovanouosobou;akzhotoviteľstavbybudeurčenývovýberovomkonaní,stavebník
oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania,
e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických,
funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,

vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie
a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.

107. Podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov,
ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.

108. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť
verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť
práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,
stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

109. Podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť
stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.

110. Podľa § 68 ods. 2 stavebného zákona v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených

záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými
orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom
rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo
žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.

111. Podľa § 117b stavebného zákona ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo
uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť
stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja.
Ustanoveniepredchádzajúcejvetysanepoužije,akjevýznamnouinvestícioupodľaosobitnéhopredpisu
banská stavba, banské dielo alebo stavba súvisiaca s banskou činnosťou.

112. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona,
pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len
na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý
overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva,

špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne
príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených
územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním
územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.

113. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

114. Podľa § 140b ods. 2 stavebného zákona dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky
v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je
povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť,a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa
tohto zákona.

115. Podľa § 140b ods. 3 stavebného zákona dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho
predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení
právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej
zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie
záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným

stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona.

116. Podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi
vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania
smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého
orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada

potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého
orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom.

117. Podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona
smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko

k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie
spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je
nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného
stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.

118.Podľa§140bods.7stavebnéhozákonaakjeprávoplatnérozhodnutiepodľatohtozákonazaložené
na obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre
rozpor so zákonom, ide o dôvod na obnovu konania.

119. Podľa § 11 ods. 2 vyhlášky č. 453/2001 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len vyhláška č- 453/2001 Z. z.) k
žiadosti o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením sa prikladá
a) projektová dokumentácia v troch vyhotoveniach, ktorá obsahuje
1. súhrnnú správu obsahujúcu údaje ustanovené v § 9 ods. 1 písm. a) a b) v rozsahu navrhovanej zmeny
vrátane údajov, či navrhovaná zmena stavby bude mať účinok na okolie stavby, životné prostredie alebo

užívanie stavby,
2. situačný výkres, ak sa mení vonkajšie pôdorysné alebo výškové usporiadanie stavby,
3. stavebné výkresy v rozsahu navrhovanej zmeny,
4. ak ide o zásah do nosnej konštrukcie, statické posúdenie navrhovanej zmeny,
b) doklady o prerokovaní s orgánmi štátnej správy, ktorých záujmy sú navrhovanou zmenou stavby

dotknuté.

120. Podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 453/2001 Z.z. ak zmena stavby spočíva iba v nepodstatných
odchýlkach od projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní (napr. sa nemení umiestnenie,
pôdorysné ani výškové ohraničenie stavby, účel, konštrukčné ani dispozičné riešenie), možno zmenu

po dohode so stavebným úradom vyznačiť priamo v overených vyhotoveniach pôvodnej projektovej
dokumentácie stavby a prerokovať v kolaudačnom konaní.

121. Podľa § 11 ods. 6 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2001 Z.
z. z 25. januára 2001 o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii v znení

účinnom do 31.03.2024 (ďalej len vyhláška č. 55/2001 Z. z.) záväzná časť územného plánu regiónu
obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja so zásadami priestorového usporiadania a funkčného
využívaniaúzemiaobsahujúcimizáväznépravidlá,ktorésúpodkladomnavypracovanieschvaľovacieho
dokumentu. Do záväznej časti územného plánu regiónu sa začleňujú
a) zásady a regulatívy štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a zásady funkčného využívania

územia z hľadiska rozvoja urbanizácie, hospodárstva a občianskej vybavenosti predovšetkým so
sociálnou infraštruktúrou, rekreáciou, cestovným ruchom a kúpeľníctvom,b) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, ochrany prírody a tvorby krajiny, vytvárania
a udržiavania ekologickej stability, zachovania kultúrneho dedičstva, využívania prírodných zdrojov a
iného potenciálu územia, stanovenia chránených častí krajiny,

c) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia,
d) zoznam verejnoprospešných stavieb,
e) schéma záväzných častí riešenia a verejnoprospešných stavieb.

X. Pojednávanie a verejné vyhlásenie rozsudku

122. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022
Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022
Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na
správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.

Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/140/2018 vedený na Správnom
súde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/140/2018.

123. Na pojednávaní dňa 29.10.2025, ktoré sa konalo za účasti právneho zástupcu žalobcu a právneho
zástupcu NDS, účastníci zotrvali na svojich písomných stanoviskách. Pojednávanie bolo odročené za

účelom verejného vyhlásenia rozsudku na deň 26.11.2025.

124. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení s
§ 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa
26.11.2025 v prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu NDS. Žalovaný a ďalší účastníci boli o termíne

verejného vyhlásenia rozsudku upovedomení.

XI. Právne posúdenie veci

125. Predmetom prieskumu je v tomto prípade rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené

rozhodnutie o povolení zmeny stavby – križovatky Triblavina pred dokončením.

126. Vychádzajúc zo znenia podanej žaloby, žalobné námietky žalobcu možno rozdeliť do niekoľkých
skupín:
- námietky týkajúce sa vhodnosti dopravného riešenia bez kolektorových pásov,

- námietky smerujúce k záväzným stanoviskám ako podkladovým rozhodnutiam,
- námietky týkajúce sa nesúladu s vydaným územným rozhodnutím,
- námietky týkajúce sa nesúladu s územným plánom BSK a dotknutých obcí.

127. Žalobca sa v úvode žaloby pomerne rozsiahlo venoval účelu žaloby jej cieľu a celkovému

kontextu, pričom opísal dopravnú situáciu a očakávaný prínos pôvodne povolenej stavby, ako aj
žalobcom očakávané negatívne dôsledky schválenej zmeny stavby na dopravu okolitého regiónu.
Žalobca sa zameral predovšetkým na vhodnosť pôvodného dopravného riešenia (6 – pruh + kolektory)
a novo schváleného dopravného riešenia (8-pruh bez kolektorov) a zdôrazňoval potrebu vybudovania
kolektorových pásov. Vo vzťahu k posúdeniu vhodnosti konkrétneho dopravného riešenia, správny súd

konštatuje, že nie je oprávnený skúmať a posudzovať vhodnosť a účelnosť napadnutého rozhodnutia,
a teda ani vhodnosť a účelnosť konkrétne zvoleného dopravného riešenia. Takéto posúdenie je
spoukazomnaust.§27ods.3SSPmimokompetenciesprávnehosúdu.Podstatousprávnehosúdnictva
je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy (§ 6 ods.
1 SSP). Zákonnosť a správnosť, resp. nezákonnosť a nesprávnosť sú dve odlišné kategórie a zatiaľ

čo zákonnosť je výsledkom súladu s právnymi normami, správnosť v zásade svedčí o konformite
s efektívnym či humánnym, alebo morálnym uplatňovaním správnej úvahy. To znamená, že zákonné
rozhodnutie môže byť aj nesprávne a súčasne aj naopak (FEČÍK, Marián. § 27 [Preskúmavanie
skôr vydaného rozhodnutia a opatrenia, správnej úvahy, účelnosti, hospodárnosti a vhodnosti]. In:
BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1.

vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 213.).

128. „Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Preto súd nemôže preskúmavať vhodnosť a účelnosť
obsahu výrokov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Posudzovanie vhodnosti a účelnostirozhodnutí orgánov verejnej správy správnemu súdnictvu nepatrí, lebo súdy by takýmto posudzovaním
nahradzovali orgány výkonnej moci a zasahovali by nedovoleným spôsobom do otázok voľnej úvahy
správneho orgánu. Zákonnosťou rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným

právnym poriadkom Slovenskej republiky“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6
Sžo 146/2010).

129. Z uvedeného dôvodu správny súd nevyhodnocoval tvrdenia žalobcu smerujúce k posúdeniu
vhodnosti dopravného riešenia 6-pruh + kolektory a 8-pruh bez kolektorov. V súvislosti s navrhovanou

zmenou stavby mohol správny súd posúdiť iba žalobcom namietaný nedostatočne zistený skutkový stav,
teda otázku, či správne orgány dostatočne zistili skutkový stav pri povoľovaní zmeny stavby a zaobstarali
si dostatok podkladov podporujúcich záver o potrebe zmeny pôvodného technického riešenia križovatky
Triblavina. Žalovaný odôvodnil potrebu zmeny pôvodného riešenia potrebou koordinácie s výstavbou
diaľnice D4 a narastajúcou intenzitou dopravy, a toto preukazoval dopravno – kapacitným posúdením
z roku 2015 vypracovaným za účelom overenia pôvodného návrhu D1 (6-pruh+kolektory) a následne

overeným ďalšími 9 dopravno-kapacitnými modelmi (viď bod 11.10 vyššie). Žalobca síce opakovane
uvádzal, aké negatívne vplyvy zmenenej stavby na dopravu regiónu očakáva, uvedené tvrdenia však
nijakým spôsobom nepreukázal ani nepodporil žiadnym dôkazom, ktorý by jeho závery potvrdzoval
a spochybnil by závery vyplývajúce z vyššie obstaraných dopravno – kapacitných posúdení. Žalobca
nepredložilžiadnydôkaz,ktorýbypodporovaljehotvrdenie,žetechnickériešenievypustenímkolektorov

a rozšírením pruhov diaľnice na 8 je technicky nevyhovujúcim a zapríčiňuje zhoršenie dopravných
podmienky. Na pojednávaní dňa 25.10.2025 sa iba odvolal na všeobecne dostupné informácie o
dopravnej situácií v danej oblasti. Takéto tvrdenie žalobcu je však pre jeho všeobecný charakter pre
správny súd nepreskúmateľné a nespôsobilé spochybniť žalovaným zistený a vyhodnotený skutkový
stav podporený vyššie uvedenými odbornými posúdeniami.

130. Nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalobca ďalej odvodzoval od nezákonnosti
podkladových rozhodnutí - záväzného stanoviska OÚ BA z 08.02.2016, aktualizovaného záväzného
stanoviska OÚ BA z 08.02.2018 a potvrdzujúceho stanoviska sekcie žalovaného zo dňa 12.03.2018,
ktoré žiadal zrušiť spolu s napadnutým a prvostupňovým rozhodnutím.

131. Vzhľadom na to, že záväzné stanovisko OÚ BA zo dňa 08.02.2016 bolo aktualizované stanoviskom
OÚBAz08.02.2018správnysúdnámietkyžalobcusmerujúcekzneniuapodpisuzáväznéhostanoviska
zo dňa 08.02.2016 nepovažuje relevantné pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
Prípadné nedostatky tohto záväzného stanoviska nemohli mať vplyv na zákonnosť prvostupňového

a napadnutého rozhodnutia s poukazom na to, že následné bolo vydané nové aktualizované záväzné
stanovisko z 08.02.2018, ktoré sa v konaní stalo podkladom pre vydanie rozhodnutia.

132. Vo vzťahu k záväznému stanovisku OÚ BA zo dňa 08.02.2018 správny súd vychádzal zo
znenia námietok v žalobe, ktorými žalobca namietal hrubé prekročenie právomoci a nepravdivé overenie

dodržania podmienok určených v územnom rozhodnutí. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na
znenie ust. § 120 ods. 2 stavebného zákona, ktoré špeciálnym stavebným úradom umožňuje povolenie
zmeny stavby len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným
stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Iba v prípade,
ak sa nevydáva územné rozhodnutie, je potrebné obstarať záväzné stanovisko miestne príslušného

orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným
plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je
určené v územnom pláne obce. Vzhľadom na to, že v danom prípade bolo vydané územné rozhodnutie,
úlohou OÚ BA v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia bolo vydať záväzné stanovisko k otázke
dodržania podmienok určených v územnom rozhodnutí.

133. Žalobca napádal prekročenie právomoci OÚ BA, keďže tento je podľa žalobcu oprávnený iba
overiť dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí a nie posudzovať súlad s územným
rozhodnutím iba „z koncepčného hľadiska“. V záväznom stanovisku zo dňa 02.08.2018 OÚ BA uviedol:
„z koncepčného hľadiska nie je v rozpore s podmienkami právoplatného územného rozhodnutia“.

Vzhľadom na to, že úlohou OÚ BA bolo v záväznom stanovisku overiť dodržanie podmienok určených
v územnom rozhodnutí v zmysle ust. § 120 ods. 2 stavebného zákona, uvedeným konštatovaním
nemohol OÚ BA prekročiť svoju právomoc. Správny súd nepovažoval použitie slovného spojenia „z
koncepčného hľadiska“ za vadu záväzného stanoviska, ktorá by spôsobovala jeho nezákonnosť čizmätočnosť, vzhľadom na to, že takáto formulácia nespôsobuje pochybnosti o tom, k akému záveru
OÚ BA v tomto záväznom stanovisku zo dňa 08.02.2018 dospel, a to k záveru o dodržaní podmienok
určených v územnom rozhodnutí.

134. Žalobca nedodržanie podmienok v územnom rozhodnutí odôvodnil zmenami v stavebných
objektoch oproti vydanému územnému rozhodnutiu, predovšetkým zmenou hlavného stavebného
objektu, z ktorého sa vypúšťajú kolektorové pásy s poukazom na to, že v územnom rozhodnutí je
v podmienke č. 1 a 1.4 v časti „Umiestnenie a popis stavby“ uvedené napojenie križovatky cez

kolektorovépásy.Zmenustavebnýchobjektovpodľanázorusprávnehosúduvšaknemožnoautomaticky
zamieňať s nedodržaním podmienok pôvodného územného rozhodnutia. Inými slovami skutočnosť,
že dochádza k zmene niektorých stavebných objektov je daná charakterom tohto administratívneho
konania – konania o zmene stavby pred dokončením. Hlavným stavebným objektom je v tomto prípade
SO 101 – križovatka Triblavina. Posudzované zmeny stavby je potrebné vnímať so zreteľom na túto
skutočnosť. Argumentácia žalobcu je v tejto súvislosti v podanej žalobe nejasná, keď žalobca len

poukázal na to, že v opise stavby v územnom rozhodnutí sú uvedené kolektorové pásy a vymenoval
zmeny v stavebných objektoch, ktoré z prvostupňového rozhodnutia vyplývajú (zmena inžinierskych
sietí, retenčných jazierok, zníženie výškových pomerov a pod.). Podrobnú argumentáciu vo vzťahu
k jednotlivým podmienkam územného rozhodnutia, ktoré žalobca považuje za nedodržané, neuviedol.
Pokiaľ žalobca namietal v súvislosti s územným rozhodnutím zmenu napojenia križovatky, podľa názoru

správneho súdu nejde o nedodržanie podmienok územného rozhodnutia, ale ide o samotnú zmenu
stavby povoľovanú v konaní podľa § 68 stavebného zákona; inak povedané to, že došlo k zmene
oproti popisu stavby v územnom rozhodnutí, nie je automaticky porušením podmienky územného
rozhodnutia. Pre lepšie porozumenie správny súd uvádza, že žalobca napríklad v administratívnom
konaní konkrétne argumentoval, ktoré z podmienok ustanovených v Záverečnom stanovisku MŽP

č. 9785/2009-3.4/ml zo dňa 31.05.2010 považuje za porušené a prečo. S touto argumentáciou sa
vysporiadal žalovaný v rámci rozkladového konania. Takáto konkrétna argumentácia vo vzťahu ku
konkrétnym podmienkam územného rozhodnutia žalobcom uvedená nebola, keďže žalobca odkazuje
na porovnanie stavebných objektov.

135. Námietku žalobcu, že OÚ BA nemôže svojvoľne posudzovať iba tú skutočnosť, že objekty sú
umiestnené v rámci hraníc zastavaného pásma, resp. koridoru určeného pre diaľnicu a takýto svojvoľný
postup úradov by znamenal závažné narušenie existujúcich stavieb a vzťahov v území, správny súd
nevie vzhľadom na jej nezrozumiteľnosť vyhodnotiť. Zo znenia záväzného stanoviska nevyplýva, že OÚ
BA posudzoval iba skutočnosť, že objekty sú umiestnené v rámci hraníc zastavaného pásma určeného

pre diaľnicu. Ako bolo uvedené vyššie, zo záväzného stanoviska vyplýva iba konštatovanie o súlade
s podmienkami územného rozhodnutia. Žalobca tiež bližšie nešpecifikoval, v čom spočíva narušenie
existujúcich stavieb a vzťahov v území. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že zmenou stavby zaniká súlad
s právoplatným rozhodnutím pre ostatné úseky diaľnice, uvedené tvrdenie nebolo zo strany žalobcu
konkretizované, a preto ho nemožno zo strany správneho súdu vyhodnotiť. Žalobca neuviedol aké

konkrétne stavby, rozhodnutia ani úseky diaľnice má na mysli.

136. „Záväzné stanoviská ako podkladové rozhodnutia nie sú preskúmateľné súdom samostatne, iba
v rámci súdneho prieskumu konečného rozhodnutia. Záväzne´ stanoviska´ dotknutých orgánov verejnej
správy sú vydávane´ na základe zákonom povolenej voľnej úvahy správneho orgánu, musia byť vždy

odôvodnene´ tak, aby boli spôsobilým predmetom preskúmania v odvolacom konaní´ (§ 140b ods. 6
stavebného zákona) a následne i v konaní´ pred súdom“ (viď. Uznesenie Najvyššieho súdu SR ,sp.zn.:
4Sžk/3/2018).

137. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že je viazaný rozsahom a dôvodmi

žaloby. Argumentáciu žalobcu nie je oprávnený dopĺňať ani svojvoľne rozširovať, hoc by aj zistil
iný (žalobcom netvrdený) dôvod nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Zákonodarca výslovne
normatívne upravil viazanosť správneho súdu rozsahom žaloby a žalobnými bodmi, aby nebolo pochýb,
žesprávnysúdnemôžezažalobcuurčovaťrozsahsúdnehoprieskumuanivyhľadávaťkonkrétnedôvody
nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ide o normatívne vyjadrenie zásady iudex ne eat ultra

petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán) (BARICOVÁ, Jana. § 134 [Viazanosť rozsahom
a dôvodmi žaloby]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol.
Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 697.)138. Napriek tomu, že stanovisko OÚ BA z 08.02.2018 obsahuje iba záver o súlade s podmienkami
právoplatného územného rozhodnutia, resp. záväzné stanovisko sekcie žalovaného zo dňa 12.03.2018
iba súhlas so záväzným stanoviskom OÚ BA z 08.02.2018, obe bez bližšieho zdôvodnenia, vzhľadom

na obsah žalobných námietok, správny súd nemohol tieto podkladové rozhodnutia zrušiť pre
nepreskúmateľnosť, keďže ju žalobca nenamietal.

139. Pri posúdení námietky žalobcu, že postupom, ktorý žalovaný zvolil, sa zabránilo posúdeniu zmeny
stavby v novom územnom konaní, správny súd predovšetkým skúmal, či zmenu stavby v rozsahu,

v akom bola napadnutým rozhodnutím povolená, je možné povoliť postupom podľa § 68 stavebného
zákona. Stavebný zákon bližšie nešpecifikuje, akú zmenu stavby je možné v rámci konania o zmene
stavby pred dokončením povoliť. Z § 11 ods. 2 vyhlášky č. 453/2001 Z. z. je zrejmé, že povoliť podľa § 68
stavebného zákona možno aj také zmeny, ktoré menia vonkajšie pôdorysné alebo výškové usporiadanie
stavby.

140. Určité obmedzenie rozsahu zmeny stavby pred dokončením možno nájsť v judikatúre českých
súdov, ktoré vzhľadom na toho času rovnakú právnu úpravu (stavebný zákon č. 50/1976 Zb.) je
aplikovateľné aj v tomto prípade. Podľa rozsudku Městského soudu v Praze, č.k.: 10 Ca 171/2003-96
zmenu stavby pred jej dokončením podľa § 68 stavebného zákona, je možné povoliť iba vtedy, pokiaľ
s ohľadom na stavebno-technické určenie a účel budúceho užívania ide stále o rovnakú stavbu a iba

vtedy, ak bola stavba podľa schváleného projektu zahájená a nebol doposiaľ dokončená. Je zrejmé,
že aj po zmene (vypustení kolektorových pásov a rozšírení na 8-pruh) zmenená stavba bude naďalej
diaľničnou križovatkou, ktorej stavebno-technické určenie ani účel sa nemení. Pokiaľ teda žalobca
namietal, že dochádza k zmene – k posunu zastavaných plôch a rozlohy zastavanej plochy a mení sa
napájanie križovatky ako hlavného stavebného objektu na verejné komunikácie, takáto zmena podľa

názoru správneho súdu je možná v rámci konania podľa § 68 stavebného zákona, pretože aj po takejto
zmene, ide stále o rovnakú stavbu v zmysle stavebno-technického určenia a účelu budúceho užívania.

141. Žalobca namietal tiež snahu správnych orgánov vyhnúť sa novému územnému konaniu, v ktorom
by sa posudzoval aj súlad s územným plánom BSK. Posúdenie súladu navrhovanej zmeny stavby

súzemnýmplánomBSKsauskutočniloajvkonaníozmenestavbypreddokončením,pričomBSKvňom
malo postavenie účastníka konania. Žalovaný ako aj BSK v ňom vzniesli námietky nesúladu povoľovanej
zmeny s územným plánom BSK (aj dotknutých obcí), s ktorými sa žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vysporiadal. Vzhľadom na to, že správny súd dospel k záveru, že zmena v rozsahu, akom
bola povolená, bola možná aj v konaní podľa § 68 stavebného zákona, túto námietku žalobcu považuje

za nedôvodnú.

142. Posledný okruh žalobcových námietok sa týkal rozporu s územným plánom BSK. Pri posúdení
tejto námietky správny súd zohľadnil názor vyjadrený v rozsudku NSS SR sp. zn.: 7Svl/40/2023, podľa
ktorého obsah územného plánu súd vykladá štandardnými výkladovými metódami, počnúc jazykovým

znením a následne ďalšími metódami, predovšetkým účelom právneho predpisu, jeho systematikou
a požiadavkou zabezpečiť súlad s nadriadenými právnymi normami.

143. Územný plán BSK (dostupné na: https://bratislavskykraj.sk/urad-bsk/uzemne-planovanie-a-gis/
uzemny-plan-regionu-bratislavsky-samospravny-kraj/) ustanovuje v časti II. Verejnoprospešné stavby

v oblasti dopravnej infraštruktúry bod 1.1: „Diaľnica D1 – úsek Bratislava – hranica BSK (-Trnava)
– prestavba na plnohodnotnú 6 - pruhovú diaľnicu s obojstrannými dvojpruhovými jednosmernými
kolektormi, ktoré sú súčasťou diaľnice, vrátane mimoúrovňových križovatiek a napájaní ciest na
kolektory.“ Z tohto doslovného znenia je možné dedukovať, že kolektorové pásy majú byť súčasťou
prestavovanej diaľnice. Kolektorové pásy ako stavebné objekty v zmysle ust. § 1 ods. 4 cestného

zákona však súčasťou diaľnice nie sú. Ide teda o zrejmý rozpor tejto časti územného plánu BSK s § 1
ods. 4 cestného zákona. Z tohto dôvodu je podľa názoru správneho súdu potrebné pristúpiť k ďalším
metódam interpretácie územného plánu BSK, a to predovšetkým s ohľadom na jeho účel, systematiku
a požiadavku zabezpečiť súlad s nadriadenými normami, v tomto prípade s cestným zákonom.

144. Účel územnoplánovacej dokumentácie možno zistiť z ust. § 8 stavebného zákona podľa ktorého
územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie
územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú
stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Taktiežz vyhlášky č. 55/2001 Z. z. je zrejmé, že záväzná časť územného plánu regiónu obsahuje návrh
regulatívov územného rozvoja so zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia
obsahujúcimizáväznépravidlá,ktorésúpodkladomnavypracovanieschvaľovaciehodokumentu.Pokiaľ

teda účelom územného plánu je určiť regulatívy územného rozvoja, zásady priestorového usporiadania
a funkčného využitia, dôležitým pre posúdenie navrhovanej zmeny stavby je skutočnosť, či navrhovaná
zmena sa vymyká priestorovému usporiadaniu a funkčnému využitiu územia. Nebolo sporným, že
navrhovaná zmena stavby nevybočuje z koridoru rezervovaného pre diaľnice, konkrétne diaľničnú
križovatku (priestorové usporiadanie), ktorý určil územný plán BSK. Stavba aj po zmene bude tiež

v súlade s funkčným využitím územia určeným územným plánom BSK, ktorým má byť diaľničná
križovatka.Zhľadiskaúčeluúzemnéhoplánutedanavrhovanázmenastavbyniejevrozporesúzemným
plánom BSK. Uvedené sa potom obdobne vzťahuje aj na územné plány dotknutých obcí.

145. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery NKÚ vo vzťahu k súladu zmeny stavby s územným
plánom BSK, správny súd uvádza, že NKÚ nemá právomoc posudzovať súlad zmeny stavby

s územnoplánovacou dokumentáciou, preto toto jeho konštatovanie nie je záväzné v konaní
o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

146. Skutočnosť, že kolektorový pás nie je súčasťou diaľnice, možno vyvodiť z ust. § 1 ods. 4 cestného
zákona, ktoré za súčasť diaľnice považuje iba zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre

úplnosť, na zabezpečenie a ochranu diaľnic a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej
premávky na nich. Taktiež z ust. § 3b ods. 2 cestného zákona vyplýva zákaz zriaďovať vjazdy a výjazdy z
diaľnic na susedné nehnuteľnosti alebo pripájať na diaľnice účelové komunikácie s výnimkou účelových
komunikácií, ktorými sú na diaľnice pripojené objekty a zariadenia pre správu a údržbu diaľnic alebo
objekty a zariadenia umiestnené na odpočívadlách. Ak by teda kolektor bol považovaný za súčasť

diaľnice, nebolo by ho možné prepojiť s inými obslužnými komunikáciami.

147. Pokiaľ žalobca poukazoval na Usmernenie - kolektory žalovaného z roku 2009, toto usmernenie
bolo zrušené a nahradené novým usmernením z roku 2016 práve pre jeho rozpor s ust. § 3b cestného
zákona.

148. Sporným zostalo tvrdenie žalobcu o nemožnosti dobudovať kolektorové pásy a tvrdenie
žalovaného, že kolektorové pásy je možné vybudovať za splnenia určitých podmienok aj dodatočne. S
prihliadnutím na to, že kolektorové pásy sú, ako stavebné objekty, od diaľnice oddeliteľné a diaľnica,
ako taká je funkčná aj bez nich, správny súd uznal argumentáciu žalovaného v napadnutom rozhodnutí,

ako aj ďalších účastníkov o tom, že vybudovanie kolektorových pásov, ktoré predpokladá územný plán
BSK, sa nemusí uskutočniť súčasne s prestavbou diaľnice. Pokiaľ žalobca argumentoval, že kolektorové
pásy nie je možné dobudovať neskôr s poukazom na sklon komunikácie, resp. výškové parametre
nákladných vozidiel, či umiestnenie retenčnej nádrže do koridoru kolektorov, toto svoje tvrdenie bližšie
nekonkretizovalaninepodporilžiadnymdôkazom,takžezostalonepreukázanéibavrovinevšeobecných

tvrdení.

Žalobca argumentoval aj tým, že kolektorové pásy mali zabezpečiť viaceré početnejšie možnosti
pripojenia na diaľnicu, rozptýlenie a zníženie intenzity dopravy okolo diaľnice a odvedenie dopravnej
záťaže. Správny súd považuje za potrebné opakovane pripomenúť, že predmetom napadnutého

rozhodnutia je stavba - križovatka Triblavina ako hlavný stavebný objekt a ako taká nemôže nahradiť
infraštruktúruúzemiatzn.cestnúsieť,prípadnesieťmiestnychkomunikácií,ktorýchúlohoujezabezpečiť
dopravnú obsluhu územia. Súhlasne so žalovaným správny súd poukazuje na to, že rozvoj územia obcí
je v kompetencií samospráv. V tejto súvislosti sa BSK v zmluvne o spolupráci aj zaviazal zabezpečiť
súvisiace prepojenie ciest I/61 a II/502 s križovatkou Triblavina v troch etapách pričom pripojenie na

cestu I/61 malo byť v zmysle tejto zmluvy vybudované v horizonte rokov 2013-2015, na cestu III/1059
(pôvodneIII/50212)včasovomhorizonte2014-2016acestaIII/1059nacestuII/502včasovomhorizonte
2017-2020. Z územného rozhodnutia (bod 1.1.) naviac vyplýva, že prepojenie okolitého územia malo
byť zabezpečené prostredníctvom miestnej zbernej komunikácie (SO102-00) v tejto stavbe navrhnutej
v dĺžke 1,17120 km na začiatku a na konci úpravy ukončenej okružnými križovatkami, umožňujúcimi

v budúcnosti dobudovať komunikáciu ako prepojenie ciest I/61 a II/502, ktorej stavbu (SO 102-00)
sa v zmysle zmluvy o spolupráci zaviazala zabezpečiť NDS. Z prvostupňového rozhodnutia je pritom
zrejmé, že sa vypustila realizácia stavebných objektov SO 103-01 (Kolektorový pás diaľnice D1, smerBratislava – Senec od 18,3 km po 19,3 D1) a SO 103-02 (Kolektorový pás diaľnice D1, smer Senec –
Bratislava), nie stavba SO 102-00 (Komunikácia MZ 1/50, f.t. B2).

149. Záverom právny súd poukazuje na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.:
1S/205/2017, v ktorom Krajský súd v Bratislave posudzoval zákonnosť rozhodnutia Ministerstva
životného prostredia č. 5900/2017-9.2 z 26.06.2017, ako podkladového rozhodnutia, a ktorým MŽP
potvrdilo prvostupňové rozhodnutie o tom, že zmena navrhovanej činnosti „Diaľnica D1 Bratislava –
Trnava,križovatkaTriblavina(3)“sanebudeposudzovať.Žalobcovenámietkyvadministratívnomkonaní

smerujúce k rozporu so zákonom EIA boli predmetom posúdenia v tomto súdnom konaní.

150. Správny súd s prihliadnutím na vyššie uvedené dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto
ju podľa § 190 SSP zamietol.

151. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok

na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1SSP a contr. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak
súd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť
žalovanému trovy konania v zmysle § 168 SSP. Ďalším účastníkom v zmysle § 169 SSP a contrario
správny súd právo na náhradu trov nepriznal, pretože im nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinností,
ktoré by im explicitne správny súd uložil. Súd nevidel ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre

ktoré by im mohol náhradu trov konania priznať.

152. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

BA-2S/140/2018

29

1

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP), ktorá nemá odkladný účinok
(§ 446 ods. 1 SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2

SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1 a 2SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.