Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Tos/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125011571
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125011571.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.01.2026,
v trestnej veci odsúdeného A. B. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1
písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov sp. zn. 41PP/30/2025 zo dňa 28.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne prepustil
odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom A. XXX, okr. B., z výkonu trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/78/2020 dňa 18.12.2020, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/7/2021 zo dňa 14.04.2021 podľa § 211 ods. 3 Tr.

zákona vo výmere 18 mesiacov, v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov o neosvedčení sa v
skúšobnej dobe sp. zn. 1T/78/2020 zo dňa 25.10.2024. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú
dobu v trvaní 18 mesiacov.

Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor sťažnosť priamo do zápisnice, ktorú následne písomne
odôvodnil tým, že z odpisu registra trestov odsúdeného vyplýva, že tento bol doposiaľ pätnásťkrát

odsúdený, pričom osemkrát na nepodmienečný trest odňatia slobody, v roku 2024 mu bol premenený
výkon trestu odňatia slobody z dôvodu, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenie neosvedčil.
Podľa prokurátora je teda zrejmé, že u odsúdeného nedošlo k vedeniu riadneho života a k zlepšeniu jeho
postoja k rešpektovaniu pravidiel a právnych noriem ani napriek predchádzajúcim odsúdeniam a výkon
trestuodňatiaslobody.Odsúdenýmásklonykpáchaniutrestnejčinnostiasamotnáskutočnosť,žepočas
výkonu trestu si plnil svoje povinnosti a vzorne sa správal, nie je preukázaním jeho verbalizovanej snahy

o vedenie riadneho života, ale len základným plnením jeho povinností počas výkonu trestu, pričom, ak
by si tieto povinnosti neplnil v súlade s ústavným poriadkom, vystavil by sám seba možnému postihu
za takéto správanie. Prokurátor má za to, že okresný súd rozhodol vo veci nesprávne v prospech
odsúdeného. Preto navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a zamietol žiadosť odsúdeného
o jeho podmienečné prepustenie.
Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku

správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie
je dôvodná.

Okresný súd správne zistil, že odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia uložený rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 1T/78/2020 zo dňa 18.12.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 5To/7/2021 zo dňa 14.04.2021, ktorým bol uznaný vinným z prečinu ohrozovania mravnej výchovy
mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trestodňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, pričom výkon trestu odňatia slobody bol podmienečné odložený
a bol určená skúšobná lehota 3 rokov. Súčasne mu bola uložená povinnosť spočívajúca podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku

alebo inému výchovnému programu. Uznesením sp. zn. 1T/78/2020 zo dňa 25.10.2024 okresný súd
rozhodol,žeodsúdenýsavskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdenianeosvedčilanariadilmuvykonať
trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Dňa 19.01.2025 odsúdený nastúpil výkon trestu odňatia
slobody do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov.

Rozhodnutie o podmienečnom prepustení okresný súd odôvodnil konštatovaním, že po splnení
formálnej podmienky, a teda že odsúdený vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, mal za
to, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie
a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Správanie odsúdeného počas celej
doby výkonu trestu odňatia slobody je charakterizované pozitívnym hodnotením ÚVV a ÚVTOS Prešov,
z ktorého plynie, že správanie a vystupovanie odsúdeného bolo na požadovanej úrovni. Odsúdený je

zaradený do pracovnej skupiny, kde má taktiež pozitívne hodnotenie, zapája sa do kultúrno osvetovej
činnosti a je členom záhradkárskeho krúžku. Vychádzajúc z uvedeného hodnotenia mal okresný súd
za to, že odsúdený sa počas výkonu trestu odňatia slobody správa slušne a disciplinovane, v súlade
s ústavným poriadkom, rešpektujúc pokyny a príkazy príslušníkov ZVJS. Uvedené, podľa názoru
okresného súdu, nasvedčuje tomu, že odsúdený vie svoj voľný čas tráviť zmysluplne, má vytvorené

riadne pracovné návyky, čím si vytvoril predpoklad po výkone trestu riadne sa zamestnať a tým
predchádzať trestnej činnosti.

Krajský súd sa s vyššie uvedeným záverom okresného súdu, že v prípade odsúdeného boli splnené tak
formálne, ako aj materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,

stotožňuje, a to z nasledujúcich dôvodov.

Z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť
na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenieamôžesaodnehoočakávať,ževbudúcnostipovedieriadnyživotaakideoosobuodsúdenú

za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím
prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený výkonom polovice z trestu odňatia slobody vo výmere 18
mesiacov splnil dňa 23.10.2025 formálnu podmienku týkajúcu sa možnosti podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o materiálne podmienky, prvou je, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a
správaním preukázal polepšenie, a druhou je, že môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život. Prvá materiálna podmienka sa viaže na správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia
slobody a jej plnenie preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného (§ 62 zák. č.
475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody).

Splnenie druhej materiálnej podmienky súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky
okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k
spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti,
pre ktorú je vo výkone trestu s cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade

prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými
normami spoločnosti.

Z judikatúry Ústavného súdu SR týkajúcej sa hodnotenia materiálnych podmienok podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorá bola zhrnutá v náleze Ústavného súdu SR sp. zn.

I. ÚS 36/2022 z 24.05.2022, vyplýva, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po
uplynutí stanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu,
ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatouich úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i
na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy (IV. ÚS 85/2011, IV. ÚS 321/2013).

Všeobecný súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody však musí
zohľadniť všetky zadovážené dôkazy, ktoré mu poskytnú komplexný obraz o osobe odsúdeného a
jeho celkovom správaní a plnení povinností vo výkone trestu, pretože aj tieto okolnosti vedia do istej
miery ovplyvniť predpoklad o tom, aké správanie možno od odsúdeného očakávať potom, ako opustí
brány väzenia. Pri skúmaní splnenia materiálnych podmienok týkajúcich sa možnosti podmienečného

prepustenia odsúdeného na slobodu je preto pre všeobecný súd dôležité zistiť a vyhodnotiť správanie
odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody. Pritom správanie odsúdeného je determinované
samotným výkonom trestu odňatia slobody, ako aj plnením jeho účelu, ktorý spočíva v prevencii pred
ďalším páchaním trestnej činnosti a výchove odsúdeného k vedeniu morálneho a slušného života (III.
ÚS 154/09, IV. ÚS 85/2011).

S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu je odôvodneným úsudok, že o takomto polepšení
môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestu
pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní
pokynypríslušníkovZboruväzenskejajustičnejstráže,dodržiavazásadyslušnéhosprávania,iniciatívne
spolupracuje a plní program zaobchádzania, dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone o

výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod.

Zmyslom podmienečného prepustenia nie je odmeniť odsúdeného za dobré správanie vo výkone trestu
– nejde o dobrodenie pre odsúdeného, a nemôže tak byť ani paušálne vylúčené u niektorých kategórií
odsúdených, napr. recidivistov, ako špecifické sprísnenie trestného postihu. Nariadenie podmienečného

prepustenia z výkonu trestu je namieste vtedy, ak už k náprave, resp. k dosiahnutiu účelu trestu ďalší
pobyt odsúdeného vo výkone trestu nie je nutný, pričom možno vzhľadom na všetky relevantné okolnosti
predpokladať, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život. V tomto smere je dôležité mať na pamäti,
že vytvorenie špeciálnej, prísnejšej právnej úpravy podmienečného prepustenia zo strany všeobecného
súdu pre recidivistov, ktorí v minulosti „nevyužili šancu“ v podobe podmienečného prepustenia a vo

výkone trestu sa ocitli znova, nemožno z ústavnoprávneho pohľadu akceptovať (nález Ústavného súdu
Českej republiky I. ÚS 2201/16 z 3.1.2017).

K odvolacím námietka prokurátora, ktorý dôvodil len trestnou minulosťou odsúdeného, krajský súd
uvádza, že mu je zrejmé, že trestná minulosť je relevantným faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom

prepustení odsúdeného, avšak predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti nemôže byť založený
predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca. Je potrebné zohľadniť
ďalšie aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie, v ktorom by sa ocitol
po prípadnom podmienečnom prepustení na slobodu, ako aj zaoberať sa okolnosťami spáchania
trestnej činnosti s ohľadom na mieru prekonania subjektívnych príčin tejto trestnej činnosti na

strane odsúdeného. Trestnú minulosť nemožno hodnotiť formalisticky, teda koľkokrát bol jednotlivec
odsúdený, koľkokrát vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, či koľkokrát porušil podmienky
podmienečného prepustenia. Je potrebné zvážiť, pred akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k
spáchaniu predchádzajúcich trestných činov a či možno od odsúdeného na základe jeho aktuálneho
výkonu trestu očakávať, že povedenie riadny život (nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS

2201/16 z 3.1.2017 a sp. zn. II.ÚS 1945/20 z 29.1.2021 a obdobne nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 36/2022).

V načrtnutých súvislostiach je potrebné pripomenúť, že jedným z účelov trestu je aj vytvorenie
podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život (§ 34 ods. 1 Tr. zákona), resp.

vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre resocializáciu
odsúdených, aby viedli riadny život (§ 1a zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Nariadenie podmienečného prepustenia z výkonu trestu je namieste vtedy, ak už k náprave, resp.

kdosiahnutiuúčelutrestuďalšípobytodsúdenéhovovýkonetrestuniejenutný,pričommožnovzhľadom
na všetky relevantné okolnosti predpokladať, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život (nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2201/16 z 3. januára 2017 a tam citovaná odborná
literatúra).Pokiaľ ide o konkrétne posúdenie okolností tej ktorej veci, je potrebné poukázať tiež na to, že riaditeľ
ústavu na výkon trestu odňatia slobody disponuje najkomplexnejšími a najrelevantnejšími informáciami

o odsúdenom, keďže je de facto, v priamom kontakte s ním (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Urtos/6/2020 z 18.11.2020).

Z hodnotenia odsúdeného z ÚVV a ÚVTOS Prešov, s miestom výkonu v Sabinove, v kde súčasnosti
vykonáva trest v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, vyplýva, že je to ôsmy

nepodmienečný trest odsúdeného. Nastúpil naň sám dňa 23.01.2025. Správanie a vystupovanie bolo
na požadovanej úrovni a nie sú zaznamenané nedostatky. Na podmienky sa adaptoval bez problémov.
Povinnosti si plní. Zapojil sa do prednáškovej činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti. Bola mu udelená
disciplinárna odmena pochvala v septembri 2025, ktorá sa týka jeho vzorného výkonu oddielovej služby
a čistiacich a upratovacích prác v oddiele v období od 09.03.2025 do 09.09.2025. Je pracovne zaradený
od 26.05.2025 na pracovisku mimo ústav s dohľadom, kde jeho pracovná morálka i dosahované

pracovné výsledky sú hodnotené kladne a bola mu udelená disciplinárna odmena - pochvala - za
plnenie pracovných povinností v období od 26.05.2025 do 24.10.2025. Resocializačná prognóza je u
odsúdeného menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. V rámci resocializácie sa
odsúdený pravidelne zúčastňoval skupinových aktivít v rámci kultúrno osvetovej činnosti, bol členom
záhradkárskeho krúžku, bol pracovne zaradený počas výkonu trestu. Počas realizovaných aktivít sa

odsúdený správal slušne a disciplinovane. Sociálny kontakt udržiava s družkou prostredníctvom osobnej
korešpondencie a videonávštev.

Na základe uvedeného je, podľa názoru krajského súdu, možné v prvom rade konštatovať, že odsúdený
jednoznačne vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a

že teda splnil prvú materiálnu podmienku podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Doposiaľ bolo jeho správanie v ústave na výkon trestu na požadovanej úrovni, o čom svedčia aj dve
disciplinárne odmeny za relatívne krátky čas, pričom disciplinárne potrestaný nebol ani raz a nie je vo
vzťahu k odsúdenému evidovaný ani negatívny poznatok.

Ďalším dôležitým faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
je aj postoj samotného odsúdeného k ním spáchanej trestnej činnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Urtos/7/2020 z 19.11.2020). Odsúdený má k spáchanej trestnej činnosti kritický postoj, svoje
konanie ľutuje.

Vhodné predpoklady pre to, aby v prípade podmienečného prepustenia odsúdený žil riadnym životom,
vytvára, podľa názoru krajského súdu, aj stabilné rodinné prostredie. Odsúdený pri svojom výsluchu
uviedol, že sa chce starať sa o svoje štyri maloleté deti, má prisľúbenú prácu, chce sa zamestnať sa,
pričom vzhľadom na zamestnanie aj počas výkonu trestu s kladne hodnotenou pracovnou morálkou,
získanie dvoch disciplinárnych odmien za pracovnú činnosť, krajský súd o zamestnaní sa odsúdeného

po prepustení z výkonu nemá pochybnosti.
Vychádzajúc z obsahu vykonaných dôkazov, krajský súd v danom prípade dospel k záveru, že u
odsúdeného je splnená aj druhá materiálna podmienka.

Podľa krajského súdu, odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním

preukázal polepšenie do takej miery, že možno od neho očakávať, že povedie v budúcnosti riadny život.
Pozitívne pôsobí aj kontakt odsúdeného s družkou, z ktorého možno vyvodiť žiadúcu a trvalú existenciu
sociálneho zázemia odsúdeného po jeho prepustení na slobodu.

V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť povahu a charakter trestnej činnosti a komunitu, v ktorej

odsúdený žije. Odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody za nedbanlivostný trestný čin, pričom
ide o osobu zo sociálne znevýhodneného prostredia. Aj jeho družka C. D. bola viackrát uznaná vinnou
z ohrozovania mravnej výchovy mládeže, navyše, táto nevie čítať ani písať, väčšinu problémov preto
v rodine rieši práve odsúdený A. B..

Vzhľadom na uvedené musí krajský súd konštatovať, že záver okresného súdu v tom smere, že
odsúdený spĺňa zákonom požadované materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, je správny. Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti k záveru, že všetkyzákonomvyžadovanépodmienkynapodmienečnéprepustenieodsúdeného,uvedenévustanovení§66
ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, boli splnené.

S prihliadnutím preto aj na povahu a závažnosť predmetnej trestnej činnosti, na okolnosť, že do
rozporu s Trestným zákonom sa už odsúdený v minulosti dostal, na osobu odsúdeného a nevykonaný
zvyšok predmetného trestu odňatia slobody, krajský súd rozhodnutie okresného súdu, o podmienečnom
prepustení so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov, považuje za zákonné a správne. Odsúdený
počas jej plynutia bude mať možnosť svojim riadnym životom, teda bez toho aby sa dopúšťal

akejkoľvek protiprávnej činnosti, vrátane trestných činov a priestupkov, preukázať, že doterajší výkon
nepodmienečného trestu odňatia slobody k jeho náprave naozaj postačil. V opačnom prípade súd
rozhodne, že odsúdený zvyšok trestu vykoná.

S poukazom na uvedené potom krajský súd sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol a rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.