Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200483
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:1023200483.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra
Molčana v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom ulica B. XX/XX, XXX XX C.
D., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KT/1584/2023 zo dňa 09.01.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

1) Centrum právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“ alebo
„Centrum“) rozhodnutím číslo spisu: KaBB/21560/2022, ČRZ: 129539/2022 zo dňa 16.11.2022 (ďalej aj
len „prvostupňové rozhodnutie“), na základe § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (ďalej aj len „Správny poriadok“) v spojení so zákonom č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej

pomociosobámvmateriálnejnúdziaozmeneadoplnenízákonač.586/2003Z.z.oadvokáciiaozmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej aj len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) a Organizačným
poriadkom Centra právnej pomoci zastavil správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci
žalobcovi.
2) Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dňa 14.11.2022 bola Centru doručená
žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci spísania a podania dovolania proti viacerým

uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré boli vydané v trestnom konaní, pričom skutočnosť,
že sa jedná o trestné konania Centru potvrdil aj sám žalobca v telefonickom rozhovore. Na základe
uvedeného je zrejmé, že išlo o právnu pomoc v trestnej veci. Keďže sa v zmysle § 3 ods. 1 zákona č.
327/2005 Z. z. na konanie v trestných veciach nevzťahuje poskytovanie právnej pomoci, prvostupňový
správny orgán podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku konanie zastavil. Proti prvostupňovému
rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu3) O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný dňa 09.01.2023 rozhodnutím číslo spisu KT/1584/2023, ČRZ:
2133/2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) a to tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.

4) Žalovaný preskúmal rozhodnutie Centra, ako aj spisovú dokumentáciu a zistil, že žalobca doručil
do Centra dňa 29.03.2022 čiastočne nečitateľnú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci:
„Napísať odvolanie – dovolanie? Uznesenie – sudcu Ložka o nariadenípozorovania (?) v zdravotníckom
ústave, Uznesenie KS-BB o odmietnutí nasej sťažnosti, Uznesenie o vylucení sudcu Ložku 3x z dovodu

zaujatosti, § 371 ods. 1 TP že vo veci konal alebo rozhodoval orgi činny v trestnom konani... ktoy mal
byt z vykonu vylucený z (?) ... (ďalej aj len „žiadosť“). Predmetná žiadosť bola podaná na predtlačenom
tlačive podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 544/2005 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 327/2005 Z. z. a bol k nej priložený sprievodný list a doklady
potrebné k posúdeniu materiálnej núdze žalobcu. Keďže zo žiadosti a sprievodného listu vyplynulo,
že žiadosť sa môže týkať trestných konaní žalobcu, Centrum dňa 16.11.2022 telefonicky kontaktovalo

žalobcu za účelom overenia tejto skutočnosti. Žalobca, rovnako ako aj jeho právny zástupca JUDr.
Alan Zvara telefonicky potvrdili, že predmetné konania sa týkajú trestných veci. Keďže Centrum zistilo,
že v právnej veci, v ktorej sa žalobca naň obrátil, teda vo veci spísania a podania dovolania proti
viacerým uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré boli vydané v trestnom konaní nie je
daná pôsobnosť Centra, ktorá je vymedzená v § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., prvostupňovým

rozhodnutím správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 30 ods. 1 písm. e)
Správneho poriadku zastavilo.

5) Žalovaný teda zdôraznil, že žalobca sa domáhal poskytnutia právnej pomoci v trestnom konaní,
pričom uznesenie, ktorým mu bolo nariadené pozorovanie, bolo tiež vydané v trestnom konaní. Tieto

skutočnosti síce neboli jednoznačne potvrdené doložením dokladov do spisu, avšak boli potvrdené
v telefonickom rozhovore so žalobcom, ako aj s jeho právnym zástupcom. Žalobca taktiež poukázal na
ustanovenie § 371 ods. 1 písm. e) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, v zmysle ktorého sa
chcel domáhať nápravy vo svojom konaní. Žalovaný poznamenal, že skutočnosť, že žiadosť žalobcu sa
týka trestnej veci, žalobca nenamietal ani v podanom odvolaní.

6) Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že zákon č. 327/2005 Z. z. je osobitným
zákonom vo veci poskytovania právnej pomoci. Uvedený zákon v § 6 ods. 1 upravuje podmienky
na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, resp. v § 6a s finančnou účasťou a teda ide o
poskytovanie bezplatnej právnej pomoci, resp. právnej pomoci s nízkou finančnou účasťou žiadateľa,

pričom poskytovanie bezplatnej právnej pomoci, resp. právnej pomoci s finančnou účasťou štátom z čl.
47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nevyplýva. Zákon č. 327/2005 Z. z. neobmedzuje poskytovanie
právnej pomoci, ale v § 3 ods. 1 rozsiahlo špecifikuje, na ktoré právne veci sa poskytovanie právnej
pomoci zo strany štátu vzťahuje. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. je zrejmé, že
Centrum môže poskytnúť právnu pomoc v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,

pracovnoprávnych, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v
konaní pred súdom, v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky. Vec, s ktorou sa žalobca na Centrum obrátil, teda vypracovanie a podanie
dovolania v trestnom konaní, celkom zrejme nie je žiadnou z oblastí práva špecifikovaných v § 3 ods.
1 zákona č. 327/2005 Z. z. Takéto konanie je v slovenskej právnej úprave zaradené do trestného práva

a teda mimo pôsobnosti Centra.

7) Žalovaný uzavrel, že Centrum pri rozhodovaní o žiadosti v právnej veci konania v oblasti trestného
práva, ktoré v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. nepatrí do pôsobnosti Centra, postupovalo v
súlade s ustanovením § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku, ako aj čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky, z ktorého vyplýva, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahuaspôsobom,ktorýustanovízákon,tedazákonč.327/2005Z.z.Vzhľadomnauvedenéžalovaný
konštatoval, že postup Centra a ním vydané prvostupňové rozhodnutie boli v súlade s platnými právnymi
predpismi, najmä zákonom č. 327/2005 Z. z., Správnym poriadkom a Ústavou Slovenskej republiky.

Správna žaloba – žalobné body

8)Správnoužaloboupodanouvzákonnejlehotesažalobcadomáhalzrušenianapadnutéhorozhodnutia
majúc za to, že zo strany Centra došlo k porušeniu jeho základných práv v zmysle Ústavy SR, a to čl.12, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47 ods. 2 a 3, ďalej § 1, § 2, § 3,
čl. 1, čl. 3 ods. 3, čl. 7 ods. 1, čl. 37 ods. 2, čl. 38 ods. 2 Ústavného zákona č. 23/1991, ako aj ďalších
zákonov, konkrétne Občianskeho zákonníka, a to § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, § 11, § 13 ods. 1 a 2 a ako

aj Charty základných práv Európskej únie (čl. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 6, čl. 7, čl. 8 ods. 1, čl. 20, čl. 21 ods.
1, č1. 47 a čl. 53).

9)Žalobcazdôraznil,žedoobsahuzákladnéhoprávagarantovanéhovyššieuvedenýmičlánkamiÚstavy
a Dohovoru patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej platnej normy,

ktorá má základ v právnom poriadku SR alebo v takých medzinárodných zmluvách ktoré SR ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom, ktorý prepisuje zákon. Žalobca má za to, že v jeho prípade zo stany
Centra nedošlo k ústavne súladnému výkladu aplikovanej právnej normy tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu. V prejednávanej veci žalobca poukázal na
to, že uznesenia vydané sudcom JUDr. Lóškom o nariadení pozorovania jeho osoby v zdravotníckom
Ústave boli vydané zaujatým sudcom. V prípade žalobcu malo dôjsť k porušeniu § 371 ods. l písm. e)

Trestného poriadku. Keďže žalobca má za to, že po právnej stránke ide o komplikovaný spor a v prípade
podania dovolania voči uvedeným rozhodnutiam je povinné právne zastúpenie, preto je potrebné aby bol
žalobca v týchto konaniach zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom, keďže žalobca
nemá právnické vzdelanie.

10) V ďalšom texte podanej správnej žaloby poukázal žalobca na to, že mu žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia neposkytol jasnú a presvedčivú odpoveď na všetky podstatné otázky,
neuniesol dôkazné bremeno a v rozpore s vykonaným dokazovaním prijal „amorálny záver“. Žalobca
považuje žalovaným prijaté závery obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí za nesprávne
a arbitrárne, pretože nezodpovedajú účinnej právnej úprave. Keďže žalovaný podľa názoru žalobcu

nevzal na vedomie jeho úvahy, je žalobca toho presvedčenia, že týmto konaním žalovaného došlo k
odopretiu spravodlivosti a k porušeniu jeho práv a slobôd.

Vyjadrenie žalovaného (duplika)

11) Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.12.2024 ju navrhol ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietnuť. V plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch uvedených v odôvodnení
žalobou napadnutého rozhodnutia. K tvrdeniam žalobcu, že Centrum nedalo v odôvodnení rozhodnutia
presvedčivú a jasnú odpoveď a neunieslo dôkazné bremeno a taktiež, že jeho závery sú nesprávne a
arbitrárne pretože nezodpovedajú účinnej právnej úprave žalovaný zdôraznil, že Centrum ako štátna

rozpočtová organizácia zriadená zákonom č. 327/2005 Z. z. postupovalo v súlade s § 30 ods. 1 písm. e)
Správneho poriadku, ako aj čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že štátne orgány
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda
zákon č. 327/2005 Z. z.

12) Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie oprel o § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 327/2005 Z. z.,
ktoré správnemu orgánu explicitne ukladá povinnosť zastaviť konanie v prípade naplnenia predpokladov
v ňom uvedených (nedostatok právomoci) a neumožňuje mu rozhodnúť inak. Domnienka žalobcu, že
zákon č. 327/2005 Z. z. umožňuje poskytnúť právnu pomoc aj v jeho prípade, neumožňuje žalovanému
rozšíriť svoju pôsobnosť, ktorá je explicitne daná zákonom. Vzhľadom na uvedené nebolo možné, aby

sa žalovaný zaoberal tvrdeniami žalobcu a dôvodmi žaloby smerujúcimi k priebehu trestného konania,
resp. porušovaniu jeho práv v ňom.

Vyjadrenie žalobcu (replika)

13) Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.03.2025 v celom rozsahu zotrval na podanej správnej žalobe a na
všetkých skutočnostiach v nej uvedených. Považoval za preukázané, že splnil podmienku materiálnej
núdze, ktorá je nevyhnutným podkladom na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Uviedol,
že Centrum požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci dovolania proti viacerým „nekonvenčným“
uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré boli podľa jeho názoru neoprávnene vydané

v trestnom konaní. Vydaním rozhodnutia o zastavení konania došlo k porušeniu práv žalobcu.
Žalobca podotkol, že v čase podania žiadosti bol invalidným dôchodcom. V závere svojho vyjadrenia
poznamenal, že nikdy nepožiadal, aby mu Centrum pre jeho osobu vypracovalo podanie v oblasti
dovolania v trestnom konaní, pretože žalobca vždy a zásadne žiadal len o ustanovenie právnehozástupcu z radov advokátov, ktorý by bol danú vec vypracoval v zmysle zákonov SR. Žalobca opätovne
zdôraznil, že mu tak Centrum, ako i žalovaný vo svojich rozhodnutiach neposkytli presvedčivé odpovede
na jeho otázky.

Vyjadrenie žalovaného

14) Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.04.2025 poukázal na to, že žalobca vo svojom vyjadrení zo
dňa 12.03.2025 uviedol, že Centrum požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci dovolania proti
viacerým „nekonvenčným“ uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré boli neoprávnene
vydané v trestnom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci
v trestnej veci, čo je teda mimo pôsobnosti Centra. Vo zvyšku sa žalovaný v plnom rozsahu pridržal
svojich predchádzajúcich vyjadrení.

Vyjadrenie žalobcu

15) Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29.07.2025 uviedol, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.04.2025 nesie
známky neopodstatnenosti a plnej zmätočnosti vo veci a považuje ho za irelevantné k prejednávanej

veci.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby, podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym
súdom

16) Správny súd v Banskej Bystrici vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2
zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“), keďže účastníci konania
o nariadenie pojednávania nežiadali a ani správny súd nevzhliadol žiaden z dôvodov pre potrebu
pojednávanie nariadiť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.12.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP
s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu

oznámené dňa 21.11.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

17) Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa
§ 13 ods. 1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý jeho
vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna

žaloba je nedôvodná, preto podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobcu zamietol.

Právny rámec

18) Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „SSP“), (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciachustanovenýchtýmtozákonom.(2)Každý,ktotvrdí,žejehoprávaaleboprávomchránenézáujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za

podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19) Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

20) Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
21) Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len

„žalobné body“).

22) Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.23) Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

24) Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a
o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991

Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č.
8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“), účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania
právnejpomociazabezpečiťjejposkytovanievrozsahuustanovenomtýmtozákonomfyzickýmosobám,
ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a
ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v

konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v
konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality
alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej bola
pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu
vzniku právnych sporov.

25) Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z., tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie
právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v
správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej

len „vnútroštátne spory“).

26) Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o nároku
na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch sa použije správny poriadok.

27) Podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“),
správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť
príslušnému orgánu.
28) Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že úlohou súdu v správnom súdnom konaní je chrániť práva
a právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, najmä pred svojvôľou

a porušovaním práv účastníkov konania zo strany orgánov verejnej správy. Správny súd ďalej upriamuje
pozornosť na to, že zákon č. 327/2005 Z. z. predstavuje pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k
spravodlivosti (k právu na súdnu ochranu) aj osobám materiálne znevýhodneným tak, aby tieto osoby
v dôsledku svojho nedostatočného finančného zázemia neprišli o právo na právnu pomoc, a to najmä
v konaní pred súdom. Účel zákona č. 327/2005 Z. z. je expressis verbis vyjadrený v § 1, podľa ktorého

účelom zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu
využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa
osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení
štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného

predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti alebo osobe, voči ktorej bola
pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu
vzniku právnych sporov.

29) Z ustanovenia § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. vyplýva jeho účel, a to vytvoriť systém poskytovania

právnejpomociazabezpečiťjejposkytovanievrozsahuustanovenomtýmtozákonomfyzickýmosobám,
ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a
ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej
miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom prípade je viacako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť,
a to predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy. Uvedené plne korešponduje aj s
obsahom dôvodovej správy k zákonu č. 327/2005 Z. z., v ktorej sa uvádza, že „poskytovanie právnej

pomoci tak, ako je navrhnuté v tomto návrhu zákona predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany,
ktorú zakotvuje Ústava Slovenskej republiky. Návrh zákona komplexne upravuje poskytovanie právnej
pomoci oprávneným osobám. Táto právna pomoc bude poskytovaná pred, počas i po skončení súdneho
konania, teda nebude obmedzená len na poskytovanie právneho poradenstva tak ako to bolo doteraz.
Ustanovujú sa kritériá, podľa ktorých sa bude posudzovať oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc,

aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Návrh zákona kladie základy inštitucionálneho
zabezpečenia posudzovania žiadostí a samotného poskytovania právnej pomoci, zakotvuje postup pri
žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jeho preskúmania
súdom.“ Účelom zákona bolo teda vytvoriť komplexný systém poskytovania právnej pomoci určitému
okruhu osôb v určitom vopred vymedzenom okruhu vecí. Ide o fyzické osoby, ktoré si v dôsledku svojej
finančnej a majetkovej situácie nemôžu dovoliť právne služby komerčného charakteru na riadne Ústavou

Slovenskej republiky garantované uplatnenie alebo ochranu svojich práv. Predmetom úpravy zákona
sú podmienky vzniku nároku na poskytnutie takéhoto druhu právnej pomoci, postup fyzických osôb
a príslušných orgánov v konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci, jednak vo vnútroštátnych
sporoch a jednak v cezhraničných sporoch, a rámec inštitucionálneho a finančného zabezpečenia
právnej pomoci. Vychádzajúc z účelu a zmyslu zákona, ktorým zákonodarca sledoval vytvorenie

systému poskytovania právnej pomoci a zabezpečenie jej poskytovania v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby
na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, je centrum právnej pomoci povinné zaobstarať si na účely
rozhodovania podklady relevantné pre vydanie rozhodnutia. V rámci toho je povinné postupom v súlade
s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, zistiť skutočný

stav v prejednávanej veci tak, aby v súlade s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky bola zistená materiálna
pravda, na základe ktorej by mohol spravodlivo a v súlade so zákonom rozhodnúť o tom, či vzhľadom
na všetky skutkové okolnosti daného prípadu žiadateľ spĺňa zákonné podmienky pre priznanie (resp.
nepriznanie) právnej pomoci na ochranu jeho práv. Tejto svojej povinnosti sa centrum nemôže zbaviť,
je jeho povinnosťou postupovať pri výklade a aplikácii zákonov ústavne konformným spôsobom. V §

3 je vymedzená vecná a osobná pôsobnosť zákona. Vo vnútroštátnych sporoch sa zákon vzťahuje na
občianskoprávne, pracovnoprávne a rodinnoprávne vzťahy. V prípade cezhraničných sporov je vecná
pôsobnosť rozšírená aj na obchodnoprávne veci, čo vyplýva zo záväzku Slovenskej republiky riadne
transponovať predmetnú smernicu. Pri vytváraní a následnom fungovaní systému poskytovania právnej
pomoci podľa tohto zákona ide o špecifický druh poskytovania právnej pomoci pre tých, ktorí si ju

vzhľadom na svoju finančnú a majetkovú situáciu nemôžu dovoliť a tento druh právnej pomoci teda
nebude v žiadnom smere konkurovať komerčnému poskytovaniu právnych služieb podľa zákona č.
586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

30) Právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká za súčasného splnenia troch podmienok: 1/ žiadateľ
sa nachádza v stave materiálnej núdze definovanej týmto zákonom, 2/ nejde o zrejmú bezúspešnosť
sporu a 3/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej zákonom, okrem sporov, v
ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

31) V prejednávanom prípade žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Centra, ktoré podľa § 30
ods. 1 písm. e) Správneho poriadku, vychádzajúc z obsahu § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.
zastavilo správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi, keďže sa žalobca domáhal
poskytnutia právnej pomoci v trestnej veci/iach, čo je mimo vecnej pôsobnosti uvedeného zákona.

32)Vovšeobecnostijenutnézdôrazniť,ženapriekstanoveniuurčitýchpodmienok,poskytovanieprávnej
pomoci predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú zakotvuje Ústava Slovenskej republiky.
Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak,
preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z
hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Keďže by bolo však neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu

v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu
oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t.j. systémom „každému a vo všetkom“), pozitívny záväzok
štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na
súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch.Pre posudzovanie materiálnej núdze platia ustanovenia § 7 tohto zákona. Pri posudzovaní zrejmej
bezúspešnosti sporu centrum prihliada len na formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa.
Keďže by však nebolo žiadúce, aby zodpovedný orgán prejudikoval možný výsledok sporu z vecnej

stránky, a tým zasahoval do právomoci súdu, zamietnutie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci z
tohto dôvodu bude prijateľné iba v zrejmých prípadoch, napr. uplynutie prekluzívnej lehoty. Pokiaľ ide o
poslednú podmienku týkajúcu sa hodnoty sporu, návrh predkladateľa vychádza z logickej premisy, aby
náklady, ktoré štátu vzniknú v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom negatívnom
nepomerekcelkovejhodnotesporu.Predpokladása,ževtakýchprípadochbyúčastníkaniinaknevyužil

odbornú právnu pomoc, a to z hľadiska jej ekonomickej neefektívnosti. Vyňaté sú spory, v ktorých nie
je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Rozsudku
sp. zn. 6Svk/16/2023 zo dňa 27.07.2023 okrem iného uviedol, že „rozhodovanie o priznaní nároku na
poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. predstavuje obmedzenie práva na súdnu
a inú právnu pomoc garantovaného ústavou, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy článok 13 Ústavy
Slovenskej republiky tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy

v súlade so zákonom...Za plne opodstatnené a legitímne potom treba považovať napríklad oprávnenie
správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva, alebo
či už zo skutkových tvrdení žiadateľa, bez potreby vykonávania dokazovania, nie je nepochybné, že
jeho návrhu nemožno vyhovieť, napríklad v prípade zániku práva uplynutím času, dôkaznej núdze a
podobne. Za účelom odbremenenia súdov napríklad od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov zákon

č. 327/2005 Z. z. ustanovením § 8 žalovanému zveril právomoc tieto návrhy „eliminovať“ v podobe
vydávaní negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to z dôvodu
nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku (§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.
z.).“ Vzhľadom na uvedené správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o porušení jeho základných práv
napadnutým rozhodnutím žalovaného za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu s negatívnym rozhodnutím

žalovanéhovpodobezastaveniasprávnehokonania.Argumentáciižalobcuspočívajúcejvjednoduchom
konštatovaní porušenia jeho základných práv bez konkrétneho zdôvodnenia toho, v čom žalovaný konal
nezákonne, resp. v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, nemohol
správny súd priznať úspech. Pokiaľ žalobca namietal, že postupom žalovaného v prejednávanej veci
došlo k zásahu do jeho práv na súdnu a inú právnu ochranu garantovaných mu ústavou, správny

súd poukazuje na čl. 13 ods. 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorých sú ustanovené možnosti
obmedzenia základných práv a slobôd. Ako vyplýva z čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky medze
základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.
Následne, zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady,
ktoré spĺňajú ustanovené podmienky (čl. 13 ods. 3 ústavy); a napokon pri obmedzovaní základných

práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na
ustanovený cieľ (čl.13ods.4ústavy). Cieľom právnej úpravy zákona o poskytovaní právnej pomoci bolo
okrem iného určiť medze pre posudzovanie pomerov žiadateľov o bezplatnú právnu pomoc tak, aby bol
daný čo najužší priestor pre voľnú úvahu Centra právnej pomoci ako orgánu s právomocou v týchto
veciach rozhodovať. To sa odrazilo v jednoznačnom ustanovení hornej hranice príjmu pre priznanie

nároku na úplne bezplatnú právnu pomoc, resp. na čiastočne uhrádzanú právnu pomoc. Cieľom
zákonodarcu je zabezpečiť reálny prístup k Ústavou deklarovaným právam fyzických osôb všetkým
fyzickým osobám, ktoré sa ocitli v materiálnej núdzi bez rozdielu, teda bez diskriminácie, založenej
na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné
zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo

iné postavenie. Zákon vymedzuje stav materiálnej núdze ako jednu z podmienok práva na poskytnutie
právnej pomoci tak, že hranicu materiálnej núdze ustanovuje na úrovni 1,4/1,6-násobku sumy životného
minima ustanoveného osobitnými predpismi a jej ďalšiu podmienku, že žiadateľ si využívanie právnych
služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom. Zákonodarca týmto zákonom súčasne splnil povinnosť
transpozície smernice Rady č. 2003/8/ES zo dňa 27.01.2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri

cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri
takýchto sporoch, a teda harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

33) Správny súd vo vzťahu k jednotlivým žalobným námietkam obsiahnutým v správnej žalobe v prvom
radekonštatuje,žezanedôvodnúvyhodnotilžalobnúnámietkužalobcuotom,žežalovanýnedostatočne

vyhodnotil ním predloženú žiadosť. Správny súd má za to, že žalovaný dostatočným spôsobom
preskúmal obsah žalobcom podanej žiadosti a splnenie podmienok pre poskytnutie právnej pomoci
žalobcovi z dôvodov v nej uvedených. Dostatočným a preskúmateľným spôsobom uviedol, čo bolo
podkladom jeho rozhodnutia a ako dospel k záveru o potrebe správne konanie o poskytnutí právnejpomoci zastaviť, keďže nemohol ísť nad rozsah ním zákonom stanovenej právomoci. Pre zachovanie
práv účastníkov sa vyžaduje odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nevzbudzuje pochybnosti o tom, ktorý
zo zákonných dôvodov bol v konkrétnej veci naplnený a aké skutkové okolnosti k jeho naplneniu

viedli, tak, aby sa účastník konania mohol uplatnením svojich procesných práv proti týmto dôvodom
brániť. V predmetnej veci tieto skutkové a právne otázky aplikácie ustanovení zákona o poskytovaní
právnej pomoci boli žalovaným zodpovedané. Z rozhodnutia tak prvostupňového správneho orgánu,
ako i žalovaného je jednoznačné zrejmé, prečo žalobcovi nemohla byť ním požadovaná právna pomoc
poskytnutá a konanie o poskytnutí právnej pomoci bolo zastavené. Zákon č. 327/2005 Z. z. v § 3 ods.

1 rozsiahlo špecifikuje, na ktoré právne veci sa poskytovanie právnej pomoci zo strany štátu vzťahuje,
pričom poskytnutie právnej pomoci v trestných veciach do tejto kategórii nespadá. To, že sa žalobca
domáhal právnej pomoci v trestnej veci/iach okrem obsahu administratívneho spisu vyplýva aj z jeho
vyjadrenia zo dňa 12.03.2025.

34) Ohľadom námietky žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vykazuje známky nepreskúmateľnosti

pre nedostatok dôvodov, a to preto, že sa žalovaný podľa názoru žalobcu z jeho argumentáciou
v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, správny súd v zmysle ustálenej judikatúry NS SR,
NSS SR, Ústavného súdu SR i ESĽP konštatuje, že orgány verejnej správy i súdy nie sú povinné
zaoberať sa každou jednou námietkou nastolenou účastníkom konania a nemusia dať odpoveď na
každý jeden argument žalobcu, sú však povinné zaoberať sa podstatnými námietkami, ktoré boli

relevantné pre rozhodnutie súdu, resp. orgánu verejnej správy a majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného teda nemajú za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nebolo teda zistené
porušenie práva žalobcu na spravodlivé konanie a nebola mu odňatá možnosť náležite skutkovo a

právne argumentovať proti preskúmavaným rozhodnutiam, o čom svedčí aj obsah samotnej správnej
žaloby, v ktorej žalobca analyzuje dôvody rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu.
Z rozhodnutia žalovaného je podľa názoru správneho súdu teda zrejmé k akým skutkovým zisteniam
žalovaný dospel, ako ich vyhodnotil a ako ich právne posúdil. Nie je možné mu vytýkať, že sa explicitne
nezaoberal úplným obsahom všetkých námietok, vrátane tých, ktorých zodpovedanie implicitne vyplýva

z celkového právneho zhodnotenia. Taktiež žalobcovi nemožno vytýkať ani to, že v žalobou napadnutom
rozhodnutí do značnej miery rekapituluje rozhodnutie Centra s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil
a preto žalobcovi neposkytol diapazón ďalších rôznych úvah.

35) Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom arbitrárnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, správny súd

konštatuje, že i túto námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú, keďže sa v prípade rozhodnutia Centra
ako i rozhodnutia žalovaného nejedná o svojvoľné, neopodstatnené rozhodnutie, ktoré nemá logický
základ, opierajúc sa o nesprávny výklad zákona, obsahujúc nedostatočné odôvodnenie.

36) Vychádzajúc z toho, že námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe nie sú dôvodné, neboli

spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, správny súd žalobu
žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

37) Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny

súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia.Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §

57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.