Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200209
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200209.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a

členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: PAVLIX, s.r.o., so
sídlom Galvaniho 41, Bratislava, IČO: 45 493 146, právne zastúpený:Advokátska kancelária JUDr. Peter
Peružek, s.r.o. so sídlom Podzámksa 41/A, Hlohovec, IČO: 47 256 371, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 102003910/2020 zo dňa 17. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 101422028/2020 zo
dňa 10.09.2020, podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“)
na zabezpečenie daňového nedoplatku vo výške 73.768,37 € na dani z pridanej hodnoty vyplývajúceho

z riadneho daňového priznania za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2019, splatného dňa 27.01.2020,
zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam daňového dlžníka – žalobcu na nehnuteľnosť evidovanú v KN
Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: A.,
obec: B. – C., okres Bratislava II

ČASŤ A: MAJETKOVÁ PODSTATA
Parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape

Parc. č. 15450/4, Výmera v m2: 991, Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, Spôsob využ.
pozemku: 22, Umiestn. Pozemku:1
Parc. č. 15450/12, Výmera v m2: XXX, Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, Spôsob využ.
pozemku: 22, Umiestn. Pozemku:1
Právny vzťah k stavbe súpisné číslo 17901 evidovanej na pozemku parcelné číslo 15450/12
Stavby
Súpisné č.: 17901, na pozemku par. Č.: 15450/12, Druh stavby: 9, Popis stavby: Bytový dom – Hraničná

ul. Umiest. Stavby:1

ČASŤ B: VLASTNÍCI A INÉ OPRÁVNENÉ OSOBY Z PRÁVA K NEHNUTEĽNOSTINebytové priestory
Vchod: Hraničná 20/B, Poschodie: -1 suterén, č. nebyt. Priestoru: 001, Súp. Č. 17901, Druh nebyt.
Priestoru: 2 Parkovací box č. 19

Podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a spoluvlastnícky podiel k pozemku 79781/475057

Vlastník
82 PAVLIX s.r.o., Galvaniho 41, Bratislava, PSČ 821 04, SR, IČO: 45493146

Spoluvlastnícky podiel 1/43

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102003910/2020 zo dňa 17.12.2020
prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

II.

Žaloba

3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného a navrhoval, aby ho súd zrušil, a to z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm.
c), d), e), f), g) SSP.

4. Žalobca namietal, že v rozhodnutí absentuje zdôvodnenie toho, prečo správca dane zriadil záložné
právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu. Správca dane nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci
dôvodnosť využitia zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť žalobcu. Podľa názoru žalobcu
neexistuje exekučný titul odôvodňujúci vydanie rozhodnutia o zriadení záložného práva a považuje toto

rozhodnutie za bezdôvodné a nezákonné.

III.
Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Vo vyjadrení
žalovaný uviedol, že rozhodol správne, pretože postupoval v zmysle zákona. Námietky žalobcu
neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho postup bol v súlade so zákonom. Napadnuté
rozhodnutie obsahuje všetky podstatné námežitosti. Žalobca so správcom dane nespolupracoval,

nepredložil žiadne doklady, ani dôkazy, preukazujúce uplatnené právo na odpočítanie dane
v kontrolovanom zdaňovacom období, na ústne pojednávanie sa nedostavil.

IV.
Replika a duplika

6. V replike žalobca zotrval na tom, že oprávnene použil § 79 ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku.

7. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

V.
Relevantná právna úprava

8. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

9. Podľa § 81 ods. 1 Daňového poriadku na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca
dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového
dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo správcu dane vzniká vykonateľnosťou
rozhodnutia o zriadení záložného práva. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení

daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník
nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho
vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a
kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby.Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený.
Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového
dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a osobe evidujúcej záloh. Ak ide o záložné právo k pohľadávke

daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k
pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa
piatej vety v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako
podľa šiestej vety môže daňový dlžník a poddlžník podať odvolanie. Poddlžník môže v odvolaní
namietať len neexistenciu alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je

povinnýpreukázať.Odvolanienemáodkladnýúčinok.Rozhodnutieozabezpečenídaňovéhonedoplatku
zriadením záložného práva sa zašle na zápis alebo na registráciu podľa Občianskeho zákonníka.
Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka.

10. Podľa § 81 ods. 6 Daňového poriadku správca dane dbá, aby hodnota predmetu záložného práva

podľa odseku 1 bola primeraná sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné
právo zriaďuje. Ak daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní
predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca
dane rozhodnúť o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty.

11. Podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)
ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne
daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške
zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový
úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom

vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným
odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety,
vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak
daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1,
2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet,

vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch
mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho
mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom
priznaní.

VI.
Konanie na správnom súde

12. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.

6S/29/2021. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/29/2021. V súlade

s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

13. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10, § 13 ods. 1

SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal napadnuté
rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich vydaniu, a dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

14. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 11. decembra 2025, pretože boli

splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie
pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 12. septembra
2025 oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovej stránke
správneho súdu.VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

15. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102003910/2020 zo dňa 17.12.2020, ktorým bolo žalobcovi na zabezpečenie daňového nedoplatku
vo výške 73.768,37 € na dani z pridanej hodnoty vyplývajúceho z riadneho daňového priznania za
zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2019, zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam.

16. Po preskúmaní administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že u žalobcu bola začatá
daňová kontrola dňa 17.05.2019 na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2018. Oznámenie o daňovej kontrole č. 100988671/2019 zo
dňa 29.04.2019 na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu sa vrátila sprať
správcovi dane s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Termín na predloženie dokladov bol

žalobcovi stanovený v lehote 15 dní od doručenia oznámenia. V stanovenej lehote žalobca požadované
doklady správcovi dane nepredložil a ani so správcom dane nijakým spôsobom nekomunikoval.
Výzvou č. 101334141/2019 zo dňa 03.06.2019 vyzval správca dane žalobcu, aby v lehote 8 dní odo
dňa doručenia výzvy predložil správcovi dane požadované účtovné a daňové doklady za predmetné
zdaňovacie obdobie. Zásielka sa opäť vrátila správcovi dane s poznámkou „neprevzatá v odbernej

lehote“. Správca dane zaslal žalobcovi aj ďalšiu výzvu č. 101586328/2019 zo dňa 01.07.2019, ktorá
sa tiež vrátila s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Vzhľadom na nespoluprácu žalobcu so
správcom dane, správcovi dane nebolo neumožnené vykonať daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti
nároku nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2018. Z uvedeného dôvodu žalobcovi
nadmerný odpočet v sume 73.930,54 € za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2018 zanikol. Daňová kontrola

bola ukončená oznámením č. 101996097/2019 zo dňa 20.08.2019.

17. Žalobca dňa 27.01.2020 podal riadne daňové priznanie za 4. štvrťrok 2019, v ktorom si na
riadku 33 uviedol sumu 73.879,70 €. Pretože žalobca nemal v predchádzajúcom zdaňovacom období
nadmerný odpočet, správca dane poslal žalobcovi výzvu č. 100300229/2020 zo dňa 29.01.2020, aby

vysvetlil údaje na riadku 33. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 08.02.2020. Šetrením bolo zistené,
že žalobca si odpočítal nadmerný odpočet vo výške 73.879,70 z dodatočného daňového priznania za
zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2018. Žalobca mal povinnosť hradiť daň vo výške 73.941,59 €. Pretože
daňový subjekt uhradil daňovú povinnosť, ktorú si uviedol v riadku 34 (vlastná daňová povinnosť n
aúhradu) vo výške 61,89 € a nie vo výške 73.941,59 €, správca dane postúpil právoplatný daňový

nedoplatok vo výške 73.879,70 € na vymáhanie podľa exekučných ustanovení Daňového poriadku.
Z dôvodu, že žalobca nemal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2018 (oznámenie
č. 101996097/2019 zo dňa 20.08.2019), správca dane nebol oprávnený postupovať podľa § 79 ods. 1
a ods. 2 Daňového poriadku, ako žiadal žalobca. Podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH totiž žalobcovi zanikol
nárok na vrátenie nadmerného odpočtu. Vzhľadom na uvedené aj keď žalobca v daňovom priznaní za

zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2019 uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 61,89 €, no v riadku č.
33 uviedol nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti podľa § 79 Daňového poriadku
vo výške 73.879,70 €, vznikla mu vlastná daňová povinnosť, ktorá po odpočítaní zaplatenej sumy
a vzniknutého preplatku za predchádzajúce obdobia je vo výške 73.768,37 €.

18. Daňový nedoplatok môže správca dane podľa § 81 ods. 1 Daňového poriadku zabezpečiť
prostredníctvom záložného práva k majetku daňového dlžníka. Záložné právo je významným
a frekventovaným vecnoprávnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávok a ich príslušenstva. Záložné
právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložný veriteľ je oprávnený
uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka

nie je riadne a včas splnená. To znamená, že záložné právo plní jednak zabezpečovaciu a jednak
uhradzovaciu funkciu. Vzhľadom na uvedené správca dane postupoval v zmysle § 81 ods. 1 Daňového
poriadku a rozhodol o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcu. Správny súd dodáva, že správca dane jednoznačne špecifikoval predmet zálohu
na zabezpečenie svojej pohľadávky. Správny súd sa dáva za pravdu žalobcovi, že prvostupňové

rozhodnutie v odôvodnení obsahuje iba paragrafové odkazy bez bližšieho odôvodnenia, ale uvedený
nedostatok bol vyčerpávajúcim spôsobom odstránený v napadnutom rozhodnutí žalovaného, v ktorom
je uvedené celé administratívne konanie, ako aj dôvody prečo správca dane rozhodol o zriadení
záložného práva na majetok žalobcu. Keďže prvostupňové a druhostupňové správne konanie v zmysleustálenej judikatúry správneho súdnictva tvorí jeden celok, správny súd takto korigovaný stav považoval
za dostatočný, ktorým došlo k zhojeniu prípadnej nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia
správneho orgánu. Z napadnutého rozhodnutia taktiež vyplýva, že správca dane postupoval v súlade s §

81 ods. 6 Daňového poriadku a dbal, aby hodnota predmetu záložného práva bola primeraná daňovému
nedoplatku. V danom prípade správca dane zriadil záložné právo na nebytový priestor – parkovací box č.
19, ktorého hodnota sa v danej dobe v danej lokalite mohla pohybovať v rozsahu od 10.000 € do 20.000
€, čiže hodnota založenej nehnuteľnosti ani nedosahuje výšku zabezpečeného daňového nedoplatku.

19. Vo vzťahu k žalobným námietkam žalobca neposkytol bližšie odôvodnenie a konkretizáciu, a preto
nebol pre správny súd vytvorený dostatočný priestor, aby sa s týmito námietkami vysporiadal. Námietky
žalobcu sú len vo všeobecnej rovine a vyjadrujú iba nesúhlas žalobcu s postupom správcu dane.

20. S poukazom na uvedené dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú v rámci
žalobných bodov správne a v zmysle zákona. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva,

že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na
jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili
vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona o DPH, pričom správny súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových
orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam

správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym
spôsobomukrátený.Spoukazomnavyššieuvedenédôvodydospelsprávnysúdkzáveru,ženapadnuté
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia vydané správcom dane v prvom stupni, sú vecne správne,
a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

21. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že aj napriek úspechu
žalovaného v konaní mu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v konaní
nevznikli.

22. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.