Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/154/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125212641
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Sabová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125212641.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. – F.,
právnezastúpená:JUDr.ZuzanaBartová,advokátkasosídlomFarská25,94901Nitra,IČO:42114101,
proti žalovanému: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. - F., zastúpený zákonným
zástupcom (matkou) A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. - F., o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a.

II. Žalovanému sa voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 02.12.2025 prostredníctvom právneho zástupcu na tunajší súd návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia v ktorom žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť strpieť

bývanie a užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. H. F., obec E., I. E., zapísaných
v liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX ako rodinný dom s. č. XXX postavený na parc. č. X/
X a „C“ KN parc. č. X/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1359 m2 žalobkyňou, a to do
platného ukončenia nájomného vzťahu žalobkyne k týmto nehnuteľnostiam, zároveň, aby súd zakázal
žalovanému vykonanie akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu alebo k zamedzeniu v prístupe
a k užívaniu nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. H. F., obec E., okres E., zapísaných v LV č.

XXXX ako rodinný dom s. č. XXX postavený na parc. č. X/X a „C“ KN parc. č. X/X G. plocha a nádvorie
o výmere 1359 m2 žalobkyňou, a to do platného ukončenia nájomného vzťahu žalobkyne k týmto
nehnuteľnostiam. Súčasne žiadala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že je nájomcom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. H. F., obec E., I. E., zapísaných v LV č. XXXX ako rodinný

dom s. č. XXX postavený na parc. č. X/X a „C“ KN parc. č. X/X G. plocha a nádvorie o výmere 1359
m2 (ďalej označovaná ako „dotknuté nehnuteľnosti“). Vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti je žalovaný,
a to od roku 2024. Žalobkyňa býva v dotknutej nehnuteľnosti od roku 2015. Nehnuteľnosť užíva
na základe ústne uzavretej nájomnej zmluvy s predchádzajúcim vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti.
Predchádzajúcim vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti je otec žalobkyne, F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX/XX, XXXXX E. - H. F.. Ďalej uviedla, že listom zo dňa 12.11.2025 vyzval právny zástupca A.

G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. – F., ako zákonnej zástupkyne žalovaného,
ktorý je maloletý, žalobkyňu na vypratanie dotknutých nehnuteľností s uvedením, že tieto má žalobkyňa
„momentálne užívať bez protihodnoty a bez akéhokoľvek právneho titulu“. Lehota na vypratanie je
tri mesiace odo dňa doručenia písomnosti, t. j. od 12.11.2025. Žalovaný teda požaduje vypratanie
dotknutej nehnuteľnosti najneskôr do 13.02.2026. Žalobkyňa s oprávnenosťou vypratania nehnuteľnosti
absolútne nesúhlasí. Poukázala na existenciu platne uzavretej nájomnej zmluvy medzi žalobkyňou a

pôvodným vlastníkom – otcom žalobkyne. Žalobkyňa má v dotknutých nehnuteľnostiach aj trvalý pobyt
a vyčlenenú samostatnú bytovú jednotku, ktorá pozostáva z 3 obytných miestností – obývačka, spálňa,kuchyňa, kúpeľňa a WC. Ďalej uviedla, že vykonala v dotknutých nehnuteľnostiach stavebné úpravy v
hodnote približne 40 000 eur, na ktorých realizáciu načerpala úvery: a) spotrebiteľský úver – Splátkový
úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.06.2015 vo výške 18 000 eur, b) spotrebiteľský úver – Splátkový

úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.05.2017 vo výške 29 700 eur, ktorým bol prefinancovaný úver pod
písm. a) splatením jeho zostatku, c) hypotekárny úver – Splátkový úver č. XXXXXXXXXX vo výške 50
000 eur, ktorým boli refinancované predchádzajúce úvery v celkovej výške 33 954,78 eur. Nájomnú
zmluvu uzavrela žalobkyňa so svojím otcom ako pôvodným vlastníkom dotknutých nehnuteľností.
Nájomné bolo dohodnuté vo výške 1 euro mesačne, teda bolo dohodnuté v symbolickej výške, keďže

prenajímateľom bol otec žalobkyne a nájomcom žalobkyňa ako jeho dcéra. Nájomné platí žalobkyňa
pravidelnemesačnenaúčeturčenýpôvodnýmprenajímateľom,atonepretržiteod25.12.2018.Nájomná
zmluva je uzavretá na dobu neurčitú. Všetkým týmto skutočnostiam tvrdeným žalobkyňou nasvedčuje,
že otec ako pôvodný vlastník a prenajímateľ dotknutých nehnuteľností nikdy neučinil žiaden právny
úkon smerujúci ku skončeniu nájomnej zmluvy, a rovnako tak žalobkyňu nikdy nevyzýval na zaplatenie
dlžného nájomného alebo žalobkyňu ani nikdy nevyzýval na zaplatenie akéhokoľvek iného dlžného

plnenia z titulu nájmu nehnuteľností. Žalovaný ako právny nástupca pôvodného vlastníka dotknutých
nehnuteľností neučinil voči žalobkyni ako nájomcovi žiaden právny úkon smerujúci k ukončeniu platne
uzavretej ústnej nájomnej zmluvy. Tu súčasne žalobkyňa poukazuje na ust. § 680 ods. 3 zák. č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže
z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na

dobu určitú. Žalovaný nie je oprávnený vyzývať žalobkyňu na vypratanie dotknutých nehnuteľností,
ktoré predstavujú jej obydlie, v ktorých má trvalý pobyt, v ktorých realizuje svoje právo na bývanie,
a ku ktorým má platne ústne uzavretú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú a riadne platí dohodnuté
nájomné. Samostatnú architektonicky vyčlenenú časť z rodinného domu, prispôsobenú oddelenému
bývaniu, súdna prax považuje za byt a vzťahuje sa tak na jej užívanie nájomcom právna úprava

nájmu bytu. Pre zmluvu o nájme bytu zákon nepredpisuje písomnú formu. Možno ju preto uzavrieť
písomne, ústne alebo konkludentne. Zároveň poukázala na to, že nie je daný žiaden zo zákonných
dôvodov na výpoveď z nájmu bytu, v zmysle ust.§ 711 OZ. Žalovaný nemôže nájom bytu vypovedať,
nakoľko nie je splnený žiaden z výpovedných dôvodov uvedených v ust. § 711 OZ. Napokon, žalovaný
ani žiadnu výpoveď z nájmu žalobkyni nedoručil, a teda nájomný vzťah aj naďalej trvá. Nie je teda

oprávnený vyzývať žalobkyňu na vypratanie dotknutých nehnuteľností. Nie je možné aplikovať ani len
dôvod uvedený v ust. § 711 ods.1 písm. d) OZ o prípadnom nezaplatení nájomného žalovanému,
nakoľko, odhliadnuc od skutočnosti, že nájomné platí žalobkyňa riadne podľa pôvodnej dohody na účet
označený pôvodným vlastníkom a prenajímateľom nehnuteľnosti, žalovaný do dnešného dňa neoznámil
žalobkyni, že sa stal novým vlastníkom dotknutých nehnuteľností a teda aj prenajímateľom a zaplatenia

žiadneho nájomného sa nedožadoval (aj táto skutočnosť len dokazuje tvrdenie žalobkyne o tom, že
nájomné uhrádza riadne a včas, pravidelne mesačne). V návrhu ďalej žalobkyňa uviedla, že má vážnu
obavu z toho, že uplynutím 3-mesačnej lehoty, počas ktorej sa má na základe (neoprávnenej) výzvy
žalovaného z dotknutých nehnuteľností vysťahovať, jej bude zamedzené vo vstupe do dotknutých
nehnuteľností, v ktorých žalobkyňa realizuje svoje právo bývania, v ktorých má trvalý pobyt a v

ktorých má uložené veci osobnej povahy, a ktoré pre ňu predstavujú jej obydlie a súkromie. Strach
žalobkyne o neoprávnenú realizáciu jej vysťahovania pocítila aj približne pred 2 týždňami, kedy jej
nebolo umožnené uskladniť si letné pneumatiky z auta po ich prezutí na zimné, v pôvodných na to
určených skladových priestoroch nachádzajúcich sa v prenajatých nehnuteľnostiach s tým, nech si
na ich uskladnenie nájde už iné priestory. Žalobkyňa považuje za potrebné uviesť, že k predmetnej

výzvežalovanéhonavypratanienehnuteľnostidošlovdôsledkupredchádzajúcichudalostí.Žalobkyňaje
podielovouspoluvlastníčkouspolusmatkoužalovanéhoakosestroužalobkyne–A.G.C.,nehnuteľností
v kat. úz. H. F., zapísaných v LV č. XXX a LV č. XXX, a to každá v podiele 1/2. V rodinnom dome,
ktorý vlastní žalobkyňa a jej sestra každá v 1/2-ici, býva sestra žalobkyne a ich matka. Žalobkyňa
teda neužíva rodinný dom, ktorý je aj v jej vlastníctve (podielovom spoluvlastníctve), ale dlhodobo,

t. j. od roku 2015 býva v dotknutých nehnuteľnostiach. Tieto dotknuté nehnuteľnosti mali pripadnúť
podľa predchádzajúcich plánov jej otca z titulu darovania práve žalobkyni, avšak v dôsledku zhoršenia
rodinných vzťahov, sa otec žalobkyne náhle, neplánovane, prekvapivo a bez jej vedomia rozhodol inak
a dotknuté nehnuteľnosti daroval svojmu vnukovi. O tejto skutočnosti vedela celá rodina, a ako dôkaz
predkladá žalobkyňa čestné vyhlásenie svojej matky k týmto skutočnostiam. Keď žalobkyňa niekedy

v lete 2025 zistila, že na liste vlastníctva už nie je ako vlastník dotknutých nehnuteľností zapísaný jej
otec, ale že dotknuté nehnuteľnosti otec žalobkyne daroval žalovanému ako svojmu vnukovi, pocítila
žalobkyňa potrebu riešenia zmeny spôsobu jej žitia a bývania. Rozhodla sa, že je načase vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu a nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXX a LV č. XXX,keďže v týchto nebýva, a ani nechce bývať, nakoľko sú obývané jej sestrou. Sestra žalobkyne má
veľmi negatívny vzťah k žalobkyni, nerozpráva sa s ňou a prejavuje k nej priam nenávisť. Nakoľko
žalobkyňa zaslala svojej sestre návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam

zapísaným v LV č. XXX a LV č. XXX, reakciou sestry žalobkyne bolo zaslanie výzvy na vypratanie v
mene vlastníka dotknutých nehnuteľností – žalovaného ako jej syna. Žalobkyňa túto výzvu považuje za
prejav odplaty za to, že si uplatňuje svoje zákonné právo ďalej nezotrvať v podielovom spoluvlastníctve
so sestrou k nehnuteľnostiam, ktoré absolútne neužíva. Žalobkyňa (a rovnako tak aj jej sestra) sa
zhodli na spoločnom predaji týchto nehnuteľností a deľbe výťažku z predaja medzi ne. Žalobkyňa si za

obdržanú kúpnu cenu chce obstarať vlastné samostatné bývanie. Žalobkyňa má za to, že u žalovaného
nie je daný žiaden zákonný dôvod na výpoveď nájmu bytu, a nie je oprávnený vyzývať žalobkyňu na
vypratanie dotknutých nehnuteľností a hroziť jej podaním žaloby o vypratanie nehnuteľností. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti má žalobkyňa za nepochybné, že sú jednoznačne dané predpoklady
na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. zák.č.160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), na nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané v LV č. XXXX, kat. úz. H. F., a to, že je

nevyhnutné a potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a zároveň a existuje dôvodná obava, že
sa žalovaný bude domáhať vypratania dotknutých nehnuteľností žalobou, prípadne aj s využitím inštitútu
neodkladného opatrenia, prípadne zamedzí v prístupe k dotknutým nehnuteľnostiam žalobkyni výmenou
zámkov a tak jej znemožní prístup k predmetu nájmu, ktorý užíva oprávnene. Existuje tiež dôvodná
obava, že žalovaný, a to aj pred uplynutím 3-mesačnej lehoty ním určenej na vypratanie dotknutých

nehnuteľností, zamedzí vo vstupe žalobkyne do dotknutých nehnuteľností výmenou zámkov. Dotknuté
nehnuteľnosti predstavujú pre žalobkyňu jej obydlie a bývanie, ktoré požívajú ústavnoprávnu ochranu,
a do ktorých nemožno zasahovať hrozbami prenajímateľa na vypratanie nehnuteľnosti, navyše bez
akéhokoľvek predchádzajúceho právneho úkonu smerujúceho k snahe o ukončenie nájomného vzťahu
medzi žalobkyňou ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom. Súčasne vydaním neodkladného

opatrenia nebude žalovaný zasiahnutý na svojich právach v žiadnom rozsahu, keďže žalovaný ako
maloletý býva spolu so svojou matkou - sestrou žalobkyne v nehnuteľnostiach, ktoré budú predmetom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva. On teda dotknuté nehnuteľnosti, teda tie, ktoré z titulu nájmu
užíva žalobkyňa, neužíva a ani v nich nebýva.

3. Žalobkyňa k návrhu pripojila LV č. XXXX, výzvu žalovaného na vypratanie nehnuteľností,
fotodokumentáciu dotknutých nehnuteľností, citované úverové zmluvy, doklady o platbe 1 eur-o
mesačneztitulunájmu,dokladoúhradáchnájomnéhooddňa25.12.2018,LVč.XXXaLVč.XXX,čestné
vyhlásenie matky žalobkyne, písomnú komunikáciu ohľadne vyporiadania podielového spoluvlastníctva
a nález Ústavného súdu SR, I. ÚS 13/2000.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň
časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov
nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami

alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne
do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými

prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. V zmysle ust. § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas.
11. Neodkladným opatrením sa dočasne upravujú pomery strán, pričom táto úprava pomerov musí byť
naliehavá a potrebná. Musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky pre jeho nariadenie. Nárok
navrhovateľa musí byť osvedčený, taktiež musí byť aspoň osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov

strán alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Súd skúma tiež primeranosť zásahu
neodkladným opatrením. Pod potrebou dočasnej úpravy pomerov strán treba rozumieť stav vzťahov
strán, ktorý neznesie odklad.

12. Súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne a jeho prílohami, s poukazom na vyššie uvedené

skutočnosti a citované ustanovenia CSP, po dôslednom zvážení dospel k záveru, že v danom prípade
nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súdu opísala podľa nej rozhodujúce skutočnosti, z návrhu je zrejmé akého neodkladného
opatrenia sa domáha, pričom označila aj dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Súd mal však za to, že žalobkyňa
týmto návrhom neosvedčila dôvodnosť momentálnej potreby dočasnej úpravy pomerov strán. Súd

uvádza, že návrh na uloženie neodkladného opatrenia bol v podstate odôvodnený len obavou, resp.
pocitom strachu z možného vypratania z daných nehnuteľností (resp. výmenou zámkov žalovaným).
Žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, resp. zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva tá skutočnosť,
že by žalovaný nejakým spôsobom momentálne vykonával konkrétne úkony smerujúce k vyprataniu
dotknutých nehnuteľností. Súd mal za preukázané, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho

zástupcu zaslal žalobkyni len výzvu na vypratanie sporných nehnuteľností zo dňa 12.11.2025 z dôvodu,
že ich užíva bez protihodnoty a bez akéhokoľvek právneho titulu s tým, že ak v lehote troch mesiacov
odo dňa doručenia výzvy nedôjde k vyprataniu, bude žalovaný nútený podať žalobu na vypratanie
nehnuteľností na príslušný súd. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že podanie žaloby na vypratanie
nehnuteľností automaticky neznamená, že dôjde k ich vyprataniu, naopak, v takomto súdnom konaní sa

náležitým spôsobom môže posúdiť oprávnenosť právneho titulu žalobkyne (nájomnej zmluvy), čo v jej
prípade môže viesť k zamietnutiu žaloby na vypratanie nehnuteľností, navyše keď žalobkyňa sama tvrdí,
že má za to, že disponuje platným právnym titulom na užívanie nehnuteľností, a to ústne uzatvorenou
nájomnou zmluvou na dobu neurčitú (naopak podľa tvrdenia žalobkyne žalovaný nemá žiadny titul
na vypratanie nehnuteľností, nie je oprávnený ju vyzývať na vypratanie nehnuteľností a nie je daný

žiadny zákonný dôvod na výpoveď nájmu bytu zo strany žalovaného). Inak povedané, súd má za to, že
v danom prípade nemožno uznať odôvodnenosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán tvrdením
žalobkyne, že existuje dôvodná obava, že sa bude žalovaný domáhať vypratania nehnuteľností žalobou,
prípadne aj s využitím neodkladného opatrenia, nakoľko ide o zákonné možnosti na ochranu tvrdených
práv žalovaného a ak má žalobkyňa (tak ako to tvrdí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia)

za to, že nie je daný žiaden zákonný dôvod na výpoveď nájmu bytu a žalovaný nie je oprávnený ju
vyzývať na vypratanie nehnuteľností, tak práve v uvedenom súdnom konaní môže zákonným spôsobom
žalobkyňa preukázať existenciu svojho práva nájmu a dosiahnuť tak zamietnutie žaloby na vypratanie
nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že má vážnu obavu z toho, že žalovaný aj pred uplynutím
trojmesačnej lehoty určenej na vypratanie nehnuteľností vymení zámky a že jej bude zamedzené vo

vstupe do nehnuteľností, súd je toho názoru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom
tohto tvrdenia a ide len o žalobkyňou predpokladané (bez hodnoverného preukázania takého tvrdenia)
správanie žalovaného založené toho času iba na subjektívnych pocitoch žalobkyne.

13. Súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že vo výzve na vypratanie nehnuteľností

je tiež uvedené, že ak žalobkyňa bude mať po vyprataní nehnuteľností záujem užívať v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti, ktoré plánujú podielové spoluvlastníčky spoločne predať, t. j.
najmä stavbu – rodinný dom so súp. č. XXXX, tak zákonná zástupkyňa žalovaného sa z tohto domu
odsťahuje.14. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinami, alebo
inými dôkaznými prostriedkami, prípadne kvalifikovanou argumentáciou predpoklady pre nariadenie

neodkladného opatrenia, neosvedčila také konkrétne správanie žalovaného, ktoré skutočne vedie k
dôvodnej obave, že by boli ohrozené vzťahy účastníkov bez dočasnej úpravy pomerov medzi stranami
sporu. Samotná obava pritom nie je dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia, žalobkyňa bola
povinná dôkazne osvedčiť, že je potrebné vykonať zásah zo strany súdu, t. j. bezodkladne upraviť
pomery medzi stranami, čo však neurobila. Súd teda nemal za preukázané, že by stav vzťahov strán

konania, bol taký, ktorý neznesie odklad resp. potrebu bezodkladne nariadiť žalobkyňou navrhované
neodkladné opatrenie a preto rozhodol tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. Keďže žalovaný bol v predmetnom konaní úspešný, súd by mu mal v zmysle ust. § 255 ods. 1
CSP priznať voči žalobkyni nárok na náhradu konania, avšak vzhľadom k tomu, že žalovanému v tomto

konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.