Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/139/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423204158
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4423204158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr.

Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky,
dieťa matky: C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX a otca: A. B., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom C., t. č. D. E., F. XX, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 8P/160/2023-324 zo dňa
01.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vyššie špecifikovaným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 8P/133/2021-269 zo dňa 10.02.2023 v časti zverenia maloletého tak, že ho zveril do osobnej
starostlivosti matke od 19.10.2023 (výrok I.). Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok
zveril obom rodičom (výrok II.). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150,-
eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky počnúc od 19.10.2023 (výrok
III.) s povinnosťou uhradiť zročné výživné za obdobie od 19.10.2023 do 01.04.2025 v sume 3 149,56,-

eur v splátkach po 90,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody
splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Upravil styk otca s maloletým v každý párny
týždeň v roku od piatka od 16:00 hod. do nedele do 15:30 hod., kedy je otec oprávnený maloletého
vyzdvihnúť v školskom zariadení a v prípade, keď sa v školskom zariadení nebude nachádzať, tak v
mieste bydliska matky a po ukončení styku je povinný maloletého matke v mieste jej bydliska odovzdať
(výrok V.), ďalej v každý nepárny týždeň od stredy od 16:00 hod. do štvrtka do 8:00 hod., kedy je
otec oprávnený maloletého vyzdvihnúť v školskom zariadení a v prípade, keď sa maloletý v školskom

zariadení nebude nachádzať, tak v mieste bydliska matky a po ukončení styku je povinný maloletého
do školského zariadenia odovzdať a v prípade, keď maloleté dieťa v ten deň do školského zariadenia
nenastúpi, tak ho odovzdať matke v mieste jej bydliska (výrok VI.). Matke uložil povinnosť maloletého na
stykpripraviťavurčenýčasotcoviodovzdať(výrokVII.).Štátupriznalnároknanáhradutrovkonaniavoči
otcovi vo výške 50 % (výrok VIII.). Otcovi uložil povinnosť zaplatiť sumu 632,16,- eur titulom náhrady trov
konania na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IX.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania (výrok X.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 24 ods. 4, § 26, § 25 ods. 1 a 2, § 28 ods. 1 a 2, § 36
ods. 1 a 2, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), článkom 9 ods. 3 Dohovoru o právachdieťaťa, § 38 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“), §
232 odsek 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), vecne tým, že došlo
k zmene pomerov odôvodňujúcej návrh matky na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k

maloletému.

3. Vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 8P/133/2021-269
zo dňa 10.02.2023, právoplatným 15.03.2023 bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov so striedaním v týždňových intervaloch vždy v nedeľu o 17:00 hod., s miestom prevzatia

a odovzdania maloletého v mieste bydliska otca, bez určenia vyživovacej povinnosti a úpravy styku.
Uznesením č. k. 8P/160/2023-149 zo dňa 15.04.2024 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
maloletého dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky. Matka sa návrhom doručeným 19.10.2023
domáhala zmeny zverenia maloletého z dôvodu, že maloletý sa už nachádzal v jej výlučnej starostlivosti,
pretože otec nevedel zabezpečiť starostlivosť o maloletého pre časté zmeny bývania, nedostatku stravy,
pitnej a teplej vody, nehradenia školských poplatkov a celkovú zadlženosť. Z dôvodu diagnózy ADHD

u maloletého, tento veľmi zle znáša nestabilitu a zmeny. Navrhla tiež upraviť styk otca s maloletým v
každý párny víkend od piatka od 16:00 hod. do nedele do 15:30 hod. s úpravou vyživovacej povinnosti
otcovi v sume 150,- eur mesačne. Otec s návrhom nesúhlasil, síce mal finančné problémy, ale mal
záujem pracovať, aby sa vedel o syna postarať. Počas starostlivosti sa mu venoval. V deň šetrenia
pomerov síce mal prázdnu chladničku, ale mienil ísť nakúpiť. Vždy sa spýta, čo chce maloletý jesť, a

to potom aj dostane. Keď mu povie, že chce jesť cukríky, tak mu dá cukríky. Uznal tiež, že exekútor
mu zablokoval účet a nemal z čoho zaplatiť nájomné. Alkohol pije, len keď uňho nie je maloletý. So
starostlivosťou mu vypomáha jeho matka. So synom sa stretával každý druhý víkend a v stredu. Kolízny
opatrovník navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť výživné od podania
návrhu vo výške 150,- eur mesačne s možnosťou splácať zročné výživné v mesačných splátkach.

Styk navrhol upraviť na každý párny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 15:30 hod., kedy
si dieťa prevezme v školskom zariadení a po ukončení styku dieťa odovzdá v mieste bydliska matky.
A tiež upraviť styk v nepárnom týždni od stredy od 16:00 hod. do štvrtka s tým, že dieťa si prevezme
v školskom zariadení a po ukončení styku dieťa vráti späť do školského zariadenia. Zo správy zo
šetrenia pomerov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zistil, že dňa 13.03.2024

úrad kontaktovala matka z dôvodu, že sa nevie dostať k maloletému, ktorý bol od rána sám, chorý
v domácnosti otca a ona sa k nemu nevedela dostať. Otec jej ráno poslal sms, následne sa ho
nedarilo skontaktovať, až napokon ho skontaktoval majiteľ bytu. Matka, do privolania otca komunikovala
s maloletým spolu so zamestnankyňami úradu cez zamknuté dvere. Bolo zistené, že otec nezobral
maloletého k lekárovi, namiesto toho išiel ráno do práce, maloletého nechal samého v byte, bez kľúčov,

bez tečúcej vody, bez splachovania wc, bez mobilného telefónu, v domácnosti nebol dostatok jedla a
nápojov, v byte nebola zabezpečená hygiena a bol tam zápach, na linke boli položené psychiatrické
lieky vo väčšom množstve. Zo správy zo šetrenia pomerov zo dňa 25.03.2024 zistil, že otec býval v
1. izbovom prenajatom byte. Hygiena v byte bola na nižšej úrovni, v byte bolo nafajčené. V kuchyni
bol neumytý riad, podlaha a kuchynská linka boli značne znečistené. V chladničke už boli nakúpené

potraviny. Otec naďalej nepracoval. Šetrením pomerov na strane matky bolo preukázané, že hygiena
u matky bola na požadovanej úrovni. Bolo konštatované, že obaja rodičia mali vytvorené vhodné
podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého. Z pohovoru maloletého vyplynulo, že je
rád u maminy a k ocinovi by chcel chodiť na víkendy. Uviedol, že keď bol naposledy u ocina, tak
ho nechal samého doma a odišiel do roboty. Bol smutný, lebo mu povedal, že príde domov o 14:00

hod., ale meškal. Tiež mu povedal, že pôjdu k doktorke, keď príde z roboty. Zo správy Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky o šetrení pomerov zo dňa 25.03.2025 mal súd preukázané,
že matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého, šetrenie
pomerov u otca nebolo možné zrealizovať z dôvodu nespolupracovania otca. Zo správy G. spojenej
školy na ul. H., D. E. zo dňa 26.03.2024 mal súd za preukázané, že spolupráca s rodičmi je dobrá.

Na úhradu stravného v školskej jedálni sa zvykla zastaviť len matka, od otca neevidovali platbu jeho
polovice. Zo správy detského psychiatra B. I. zo dňa 05.03.2024 mal za preukázané, že maloletý
trpí ADHD, ADD, špeciálnou vývinovou poruchou reči a jazyka. Zo znaleckého posudku č. 5/2024
zo dňa 22.01.2025 vypracovaného znalkyňou Mgr. Irenou Korimovou z odboru psychológia, odvetvie
poradenská psychológia zistil rizikové okolnosti na strane otca vo vzťahu k starostlivosti o maloleté

dieťa, vrátane vysokej pravdepodobnosti prítomnosti alkoholizmu. Maloletý má k matke vytvorenú
primárnu emocionálnu väzbu a k otcovi sekundárnu emocionálnu väzbu. Obaja rodičia sú schopní
výchovne vplývať na dieťa, matka je dôslednejšia, otec je povoľnejší. U otca je prítomné riziko z
hľadiska bezpečnosti a stability výchovného prostredia, u matky je riziko z hľadiska ochrany dôstojnostidieťaťa (nadmerné zdôrazňovanie poruchy zdravotného stavu). Domácnosť matky poskytuje dieťaťu
optimálnejšie podmienky pre dostupnosť a utváranie vzťahov s inými rodinnými príslušníkmi, maloleté
dieťa je citovo a vzťahovo ukotvené v rodine u matky s pozitívnym vzťahom k otcovi. Zo správy

Referátuporadensko-psychologickýchslužiebÚradupráce,sociálnychvecíarodinyNovéZámkyzodňa
14.05.2024 mal za preukázané, že maloletému aktuálne vyhovuje byť v starostlivosti matky. Základné
potreby maloletého dokážu naplniť obaja rodičia dostatočne. Z mesačnej správy TENENET n.o. o
priebehu práce s rodinou za mesiac apríl 2024 zo dňa 30.04.2024 mal za preukázané, že telefonát s
otcom zo dňa 19.04.2024 bol neštandardný, na základe jeho menej zrozumiteľnej reči, ťahavému tónu

hlasu a hluku väčšieho množstva hlasov majú podozrenie, že v tom čase bol pod vplyvom alkoholu.
Pokiaľ ide o pomery na strane maloletého, má bežné potreby na oblečenie a stravu. Mimoriadne potreby
ohľadomzdravotnéhostavunebolipreukázané,matkavšaksmaloletýmnavštevujedetskéhopsychiatra
B. I. a logopedičku B. G.. Jeho mesačné výdavky boli vyčíslené (bez položky na bývanie) na sumu
352,54,- eur mesačne (podrobne v odseku 51). Súd ustálil priemerný čistý mesačný príjem matky za
obdobie od 10/2022 do 02/2025 vo výške 382,36,- eur. Od 02/2024 poberala prídavky na dieťa vo

výške 60,- eur mesačne (dovtedy otec). Mieru poklesu pracovnej schopnosti mala v rozsahu 45 %.
Bývala vo vlastnom dome s mesačným výdavkom na bývanie približne 190,- eur (elektrina, plyn, voda
a smeti; ostatné výdavky podrobne v odseku 52). Mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči F. B., narodenej
XX.XX.XXXX. Žila v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý bol zamestnaný, zároveň poberal invalidný
dôchodok a nájomné. Priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie 10/2022 do 31/03/2025 ustálil

vo výške 748,59,- eur. Býval v nájomnom byte s mesačnými výdavkami: nájomné 360,- eur, internet 16,-
eur, káblovka 16,- eur, strava 200,- eur, výdavky na maloletého: oblečenie 40,- eur, strava 100,- eur,
aktivity 10,- eur, kino 20,- eur, drogéria 10,- eur, cez víkendy sú výdavky na maloletého vo výške 60-80,-
eur. Nehnuteľnosť ani auto nevlastnil. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal.

4. Dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný, keďže od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a
povinnostídošlokpodstatnejzmenepomerov,ktoráodôvodňujezmenuostatnéhorozhodnutia.Vkonaní
bolo preukázané (a to nielen znaleckým dokazovaním, ale aj správami TENENET n.o.), že výchovné
predpoklady otca sú limitované jeho osobnostným regresom a tiež vysokou pravdepodobnosťou
príznakov závislosti od alkoholu. Otec má zníženú intelektovú výkonnosť oproti priemeru, limitované

abstraktné myslenie, absentuje u neho prehľad a schopnosť vytvárať si nadhľad a má sklon k
šablónovitým a konformným prejavom a tiež sklony k bagatelizácii, pričom uvedené vlastnosti sú
podľa znalca rizikové, najmä z hľadiska starostlivosti o dieťa. Uvedené závery korešpondujú aj so
samotným správaním otca v kritických situáciách. Počas nich si totiž otec nedokáže uvedomiť riziká,
ktoré môže spôsobiť dieťaťu svojím nesprávnym rozhodnutím a konaním. Poukázal na situáciu, kedy

nechal maloletého bez dozoru v čase choroby, bez mobilného telefónu a bez kľúčov. Takéto konanie
hodnotil ako nezodpovedné až neprípustné. Zo znaleckého posudku vyplýva, že u otca je prítomné
riziko z hľadiska bezpečnosti a stability výchovného prostredia. Síce podľa znalca aj u matky existuje
riziko z hľadiska ochrany dôstojnosti dieťaťa (kvôli nadmernému zdôrazňovaniu poruchy psychického
vývinu dieťaťa), avšak tieto v porovnaní s rizikami hroziacimi u otca, považoval za menej „škodlivé“

pre dieťa. V konečnom dôsledku pre dieťa musí byť prvoradým hľadiskom jeho bezpečnosť. Taktiež
bolo preukázané, že matka znamená pre dieťa primárnu citovú väzbu a tiež, že je vo výchove dieťaťa
zásadová a zodpovedná, keď na strane druhej otec má tendenciu prenášať svoje kompetencie na dieťa
a je potrebné jeho vedenie a usmernenie vo výchovných otázkach. Súd nepochyboval o tom, že otec
má rád svoje dieťa a tak, ako sa aj vyjadril, že maloletý znamená pre neho život, pritom ale zrelý rodič si

uvedomuje aj svoju úlohu a povinnosti vyplývajúce mu z role rodiča, dokáže odhadnúť riziká pre dieťa,
je samostatný a sám nepotrebuje usmerňovanie, čo v priebehu konania vo vzťahu k otcovi preukázané
nebolo (bol preukázaný jeho pravý opak). Čo sa týka bytových pomerov otca, otec sa v priebehu konania
niekoľkokrát presťahoval z čoho vyplynul jednoznačný záver, že otec nemá zabezpečené stabilné
bývanie. Šetrenie pomerov na aktuálnej adrese otca sa pre jeho nesúčinnosť neuskutočnilo, pričom otec

neuviedol žiadnu vážnu prekážku, ktorá by mu v umožnení vykonania šetrenia bránila. Súd teda nemal
za preukázané, či má otec vôbec vytvorené podmienky na zabezpečovanie každodennej starostlivosti
o maloletého, najmä keď z vyjadrenia maloletého vyplynulo, že má ešte v tomto smere rezervy. Ďalším
dôvodom, pre ktoré súd zveril maloleté dieťa do výlučnej starostlivosti matky bolo, že u otca bola
zistená vysoká pravdepodobnosť syndrómu alkoholizmu. S uvedeným korešpondovalo aj opakované

vyjadrenie maloletého, že v jeho prítomnosti konzumuje alkohol, potom je unavený a ide si ľahnúť.
Otec uvedené popieral, ale žiadnym spôsobom (napr. potvrdením od psychiatra) nepreukázal jeho opak.
Pretože u matky bude mať dieťa lepšie zaistené potreby, súd rozhodol o zmene umiestnenia maloletého
do starostlivosti matky. Vzhľadom na to, že obaja rodičia majú rodičovské práva a povinnosti v plnomrozsahu, súd rozhodol tak, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd
skúmajúc odôvodnené potreby maloletého, ako aj osobné a zárobkové možnosti a schopnosti rodičov
zaviazal otca na platenie výživného na maloletého v sume 150,- eur mesačne. Vychádzal z príjmu

otca 760,- eur mesačne podľa jeho vlastného vyhlásenia, ale aj vzhľadom na jeho priemerný čistý
príjem za sledované obdobie (10/2022 do 31/03/2025) vo výške 748,59,- eur. Súd uznal všetky výdavky
maloletého, nakoľko boli preukázané a aj sám otec ich uznal v plnej výške. Keď otec zaplatí z príjmu
sumu150,-eurmesačne,zostanemuešte610,-eurmesačne,čojeo336,01,-eurmesačneviacakočiní
jeho životné minimum podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov,

podľa ktorého životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu činí od 01.07.2024 273,99 eur mesačne
(760,- eur príjem -150 ,- eur výživné = 610,00 eur - 273,99 eur = 336,01 eur). Vzhľadom na vyššie
uvedené otcovi zostane dostatočná suma na jeho vlastnú výživu a reprodukciu jeho pracovnej sily, ako
aj na platenie výživného na maloleté dieťa a aj na úhradu svojich životných potrieb, pričom však výživné
má prednosť pred inými výdavkami otca. Určením výživného od 19.10.2023 vznikol otcovi nedoplatok
na výživnom u maloletého za obdobie od 19.10.2023 do 01.04.2025 v sume 3 149,56,- eur, keďže

doteraz otec na výživu maloletého prispel sumou 160,- eur, t.j. za obdobie 06/2024-09/2024 mesačne
po 40,- eur. Uvedený nedoplatok (výpočet je v odseku 55) mu súd povolil splácať po 90,- eur mesačne
tak, aby jednak nedošlo k ohrozeniu jeho životného minima zaplatením naraz celého nedoplatku a
jednak, aby potreby maloletého boli čo najskôr uspokojené. Zdôraznil potrebu zachovávania citovej
väzbymaloletéhosrodičom,ktorémunebolzverenýdoosobnejstarostlivosti.Stykpretoupravilvzáujme

maloletého, aby sa na jeho výchove podieľal aj otec. Otec sa od nariadenia neodkladného opatrenia
stretával s maloletým každý víkend a v posledných mesiacoch aj cez týždeň v stredu, keď väčšinou
dieťa u neho aj prespávalo zo stredy na štvrtok. Bol preukázané, že medzi otcom a maloletým je
vytvorený pekný vzťah. Maloletý sa s otcom doteraz pravidelne stretával, neodmieta ho, považuje ho
za blízku osobu a preto vzhľadom už na dlhodobo prebiehajúci styk otca s maloletým, aj s prihliadnutím

na vyjadrenie maloletého, považoval súd takto upravený styk za dostatočný. Pokiaľ otec hodnotne a
pravidelne využije čas návštev, doba styku určená týmto rozsudkom bude postačujúca k tomu, aby sa
medzi ním a maloletým upevňoval a rozvíjal cit spolupatričnosti. O trovách štátu súd rozhodol podľa §
57 a 58 CMP tak, že súd štátu priznal nárok na náhradu trov konania len voči otcovi maloletého dieťaťa
(v rozsahu 50%), nakoľko náhradu trov konania vo zvyšnom rozsahu (50%) by mala platiť matka, ktorú

však súd uznesením č.k. 8P/160/2023-196 zo dňa 20.08.2024 právoplatným dňa 26.08.2024 oslobodil
od platenia súdnych poplatkov. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8P/160/2025-259 zo dňa 29.01.2025
súd priznal znalcovi Mgr. Irene Korimovej za vypracovanie znaleckého posudku č. 5/2024 znaleckú
odmenu za znalecký úkon vo výške 1 264,32,- eur s tým, že táto suma bude znalcovi poukázaná z
rozpočtových prostriedkov súdu, nakoľko preddavky rodičmi zložené neboli. Z uvedeného dôvodu súd

otca zaviazal na zaplatenie 50 % sumy znaleckej odmeny titulom náhrady trov konania, ktoré vznikli
štátu, ktorú sumu je povinný zaplatiť na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko sa
jedná o mimosporové konanie, v ktorom si každý z účastníkov hradí trovy konania sám.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, a to v celom rozsahu, z dôvodu
nesúhlasu so zmenou zverenia maloletého zo striedavej osobnej starostlivosti rodičov do osobnej
starostlivosti matky, keďže otec chce byť s maloletým, rovnako tak maloletý chce byť s ním v rovnakom
rozsahu ako s matkou a v takomto rozsahu sa dokáže o maloletého postarať.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že sa o maloletého stará osobne už vyše roka z dôvodu
zanedbávania starostlivosti zo strany otca. V jej starostlivosti má zabezpečené všetko čo potrebuje,
stabilné zázemie, pravidelnú a zdravú stravu, lekársku starostlivosť, a to zohľadňujúc jeho potreby
v dôsledku jeho diagnózy. Aktuálne prebiehal styk otca s maloletým cez víkendy, cez týždeň maloletý
odmietal styk s otcom, pretože sa v jeho domácnosti nevyspal. Styku otca s maloletým nebráni, ale

otec sám tento styk nevyužíval, keď uvádzal, že nemal čas kvôli pracovným nadčasom. Otec na výživu
maloletého neprispieval. Poukázala na odporúčanie znalca, aby otec vyhľadal pomoc a liečenie kvôli
alkoholu. Na záver zdôraznila, že otec neurobil nič pre to, aby zmenil okolnosti, ktoré mu boli v rozsudku
vytknuté. Rozsudok preto považovala za správny a v záujme maloletého.

7. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že sa pridŕža svojich doterajších písomných a ústnych
vyjadrení, z čoho možno vyvodiť, že sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožnil.8. Otec sa následne vyjadril, že je ochotný spolupracovať s kuratelou v prospech maloletého. Trval
na striedavej osobnej starostlivosti. Všetko to čo uviedla matka, vie pre maloletého zabezpečiť aj on.
Poukázal na problémy maloletého v škole počas starostlivosti matky. Maloletý nechcel ostávať uňho

v stredy, pretože nechcel ísť ráno do družiny, keďže on odchádzal ráno do práce. Síce občas v práci
nadčasuje a vtedy maloletého vyzdvihuje jeho matka. Poprel, že by mohol byť alkoholik.

9.KrajskýsúdvTrnave,akosúdodvolací(§3ods.5písm.b)CMP),pozistení,žeodvolaniebolopodané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1
CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

10. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmať či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie je vecne správny, a teda či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym záverom a vec správne právne posúdil, keď vyhovel návrhu matky na zmenu zverenia
maloletého zo striedavej osobnej starostlivosti rodičov do osobnej starostlivosti matky z dôvodu
zanedbávania starostlivosti o maloletého zo strany otca.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preberá skutočný stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym
zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie, pričom sa vysporiadal
s podstatnými argumentmi otca a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu

prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na presvedčivé
písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie námietky
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože rozhodnutie
súduprvejinštanciepovažujezavecnesprávne.Nazdôrazneniesprávnostizáverovsúduprvejinštancie

odvolací súd dopĺňa nasledovné:

14. Odvolanie otca je veľmi stručné, ale je možné z neho vyvodiť jeho jednoznačný nesúhlas
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého v dôsledku zanedbávania starostlivosti zo

strany otca v zabezpečení stabilného bývania, zdravého prostredia, čo do hygieny, výživy, v nedostatku
rodičovskej zodpovednosti, ako aj zistenej pravdepodobnosti závislosti otca na alkohole, pre ktoré
okolnosti vzhliadol ohrozenie zdravého vývinu maloletého, u ktorého bola diagnostikovaná porucha
autistického spektra.

15. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

16. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.17. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä:
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)

okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného

prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov

a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

20. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

21. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je
právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

22. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.

23. Podľa § 24 ods. 3 ZoR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú
starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

24. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo

pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

25. Podľa § 43 ods. 1 ZoR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

26. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

27. Podľa § 207 ods. 1 a 2 CSP ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba
vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh
nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovaťspoločný posudok. V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje
sa k právnemu posúdeniu veci.

28. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci (aj článok 6 CMP).

29. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

30. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je
imanentnou súčasťou záruky právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Z tejto zásady je výnimka uvedená v § 121 CMP (§ 26
ZoR), v zmysle ktorej zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských
práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci.

Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom
konaní.

31. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného
rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému došlo k splneniu podmienky

zmeny pomerov v pomeroch na strane otca, u ktorého zistil nedostatky v zabezpečovaní riadnej
starostlivosti a výchovy o maloletého. Tak ako bolo uvedené vyššie, otec s daným záverom súdu prvej
inštancie nesúhlasil, keď tvrdil, že naďalej je schopný túto starostlivosť a výchovu riadne zabezpečovať
v rovnakom rozsahu ako matka.

32. Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské i osobnostné požiadavky, ak ju však
rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom sa výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny
vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný. Preto v prípade takéhoto návrhu rodiča musí súd
primárne skúmať splnenie všetkých zákonných kritérií. Prvým kritériom striedavej osobnej starostlivosti
je, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať. Druhým takýmto kritériom je, že obidvaja rodičia

majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Tretím kritériom je, že striedavá starostlivosť je v záujme
dieťaťa. Medzi dôležité kritériá posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým: 1. citové
väzby dieťaťa, 2. vývinové potreby, 3. stabilita budúceho výchovného prostredia, 4. schopnosť rodiča
dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Typickými prípadmi rodičov, ktorí nie
sú vhodní na striedavú starostlivosť sú rodičia, ktorí pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu

negatívne. Vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča,
vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa, podporujú v dieťati nesprávne návyky a pod. Striedavá starostlivosť
tiež nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Štvrtým kritériom je, že
takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. V prípade splnenia všetkých špecifikovaných zákonných
podmienok kumulatívne by striedavá starostlivosť mala v praxi predstavovať po rozpade partnerského

vzťahu rodičov jednu z najpodstatnejších alternatív riešenia pre deti, práve z pohľadu vyššie zákonmi
a medzinárodnými dohovormi citovanými ustanoveniami o najlepšom záujme dieťaťa, ktorý je potrebné
vždy primárne sledovať.

33. Skúmajúc jednotlivé kritéria dospel aj odvolací súd k záveru, že na strane otca boli zistené

okolnosti,ktoréniesúzlučiteľnésrealizácioustriedavejosobnejstarostlivostisostriedanímvtýždňových
intervaloch tak, aby bol naplnený prvoradý záujem maloletého.

34. Jemožnésastotožniťsotcomvtom,žeprvékritériomstriedavejosobnejstarostlivostibolonaplnené
tým, že na základe šetrenia Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny bolo zistené, že obaja rodičia

sú spôsobilí dieťa vychovávať. Spôsobilosť výchovne pôsobiť na dieťa však nemožno automaticky
spájať s formou striedavej osobnej starostlivosti so striedaním v týždňových intervaloch. Na tomto
mieste je potrebné zdôrazniť, že nie je smerodajný názov formy osobnej starostlivosti, t. j. striedavá
osobnástarostlivosť,resp.rozšírenáúpravastykurodičasdieťaťom,alereálnyrozsahnímposkytovanej
starostlivosti. Tým, že súd prvej inštancie zmenil formu osobnej starostlivosti a upravil rozšírený styk

otca s maloletým, potvrdil, že otec je spôsobilý výchovne pôsobiť na maloletého (inak povedané styk
nezakázal), ale nie v takej forme ako naposledy rozhodol, t. j. so striedaním v týždňových intervaloch.
Nemožno opomenúť, že maloletý je vo veku, v ktorom je nevyhnutný osobný dohľad nad maloletým,
tento navštevuje základnú školu a navyše trpí poruchou autistického spektra, keď forma starostlivostiso striedaním v týždňových intervaloch vyžaduje od rodiča uvedomenie si rodičovskej zodpovednosti
do takej miery, aby starostlivosť toho ktorého rodiča nevyžadovala intervenciou druhého rodiča, resp.
nevyvolávala obavy tak, ako to bolo zistené v prípade starostlivosti zo strany otca. Preto naplnenie

tohto kritéria samo o sebe nepostačuje pre záver o vhodnosti starostlivosti so striedaním v týždňových
intervaloch, a toto je potrebné hodnotiť v spojení s ďalšími kritériami tak, ako boli načrtnuté vyššie.

35. Druhé kritériom bolo bez pochyby naplnené v tom, že obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť
o dieťa záujem.

36. Z obsahu odvolania je zrejmé, že otec opomenul, že pri rozhodovaní súdu je potrebné hodnotiť
aj ďalšie kritériá a nepostačuje, ak rodič je spôsobilý na dieťa výchovne pôsobiť a má záujem
o osobnú starostlivosť. Tretím kritériom totiž je, že striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa. Znaleckým
dokazovaním bolo zistené, že maloletý má vytvorenú primárnu vzťahovú väzbu s matkou, s otcom
sekundárnu. Maloletý sa vyjadril, že chce byť v starostlivosti matky a s otcom sa stretávať cez víkendy,

čomu zodpovedá aj aktuálne realizovaný styk otca s maloletým. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť,
že ani odvolací súd nespochybňuje blízku citovú väzbu maloletého s otcom, ale aj v takomto prípade je
potrebné zohľadniť názor maloletého dieťaťa. Správne súd prvej inštancie zohľadnil jeho názor v tom,
v ktorom prostredí cíti blízkosť a bezpečnosť s ohľadom na napĺňanie jeho vývinových a citových väzieb,
o to viac, že tento názor je podporený ďalšími závažnými zisteniami, v dôsledku ktorých súd rozhodol

o zmene formy osobnej starostlivosti. Vzhľadom na vek maloletého by iný prístup, t. j. rozhodnutie jedine
v závislosti na názore maloletého nebol naplnením úlohy súdu, ktorého úlohou je posúdiť danú vec
s prihliadnutím na prvoradý záujem maloletého, ktorý ho sám ešte nedokáže celkovo zhodnotiť. Preto
prenášanie akejkoľvek zodpovednosti na maloletého v tom, že tento má otca rád a chce byť s otcom
vrovnakomrozsahuakosmatkou,takakotvrdilvodvolaníotec,čomaloletýinakanivkonanínepovedal,

nie je na mieste, keď posúdenie všetkých kritérií je v rámci už prebiehajúceho konania úlohou súdu.

37. Za podstatnú okolnosť považuje odvolací súd, že keď súd prvej inštancie zistil závažné pochybenie
otca v zanechaní osamoteného maloletého, chorého, bez starostlivosti rodiča, bez kontaktu s vonkajším
svetom, bez zabezpečenia dostatočného množstva stravy a pitnej vody, v zlých hygienických

podmienkach, vykonal opakované šetrenia na strane otca, počas ktorých zistil, že otec nevykonal žiadne
opatrenia smerujúce k odstráneniu týchto závažných pochybení a dokonca so súdom nespolupracoval,
keď neumožnil vykonať posledné šetrenie pomerov. Na základe takto zisteného skutočného stavu
nebolo možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že otec nepreukázal, že je schopný zabezpečiť
maloletému stabilitu výchovného prostredia počas celého týždňa pre zdravý vývin a štúdium, čo

podporuje aj nezáujem maloletého zotrvať v domácnosti otca, keď má v ďalší deň navštíviť školu, tak ako
topotvrdilajotec.Otecnemôžezamieňať„peknývzťahsmaloletým“snevyhnutnoupotrebouzabezpečiť
maloletému vhodné prostredie pre zdravý vývin, vrátane prípravy do školy, bez ohrozovania jeho
mravnej výchovy. V súlade so závermi znaleckého dokazovania otec bagatelizuje požívanie alkoholu
v prítomnosti maloletého, keď aj sám maloletý toto nadmerné požívanie vníma, keď uviedol, že otec

potom zaspí a ide si ľahnúť. Tvrdenie otca nie je nepostačujúce pre preukázanie opaku, keď navyše aj
počas telefonátu s TENENET n.o. vzniklo podozrenie, že otec bol počas telefonátu zrejme pod vplyvom
alkoholu.

38. Napokon, na základe zistených skutočností ani odvolací súd nedospel k záveru, že striedavou

osobnou starostlivosťou budú lepšie zaistené potreby maloletého. Aj na strane matky boli zistené
nedostatky, ale nie v rozsahu ohrozujúcom vývin maloletého tak ako to bolo v prípade otca. Jeho
odhodlanie zmeniť okolnosti tak, aby mol schopný starať sa o maloletého v rovnakej miere ako matka je
chvályhodné, ale pre rozhodnutie súdu je potrebné toto odhodlanie aj preukázať. Keď výsledky šetrení,
znaleckého dokazovania, vyjadrenie matky, názor maloletého sú v zhode, tak vyjadrenie otca, že „tomu

tak nie je“, bez akékoľvek dôkazu svedčiacom o opaku nepostačuje pre prijatie iného názoru k akému
dospel súd prvej inštancie.

39. Otec sa odvolal voči celému rozsudku, ale jeho obsah smeroval len voči výroku, ktorým súd prvej
inštancie zmenil výkon osobnej starostlivosti. Napriek tomu, odvolací súd, ktorý nie je viazaný rozsahom

odvolania preskúmal aj výrok o úprave styku otca s maloletým, určení vyživovacej povinnosti, povinnosti
otca uhradiť zročné výživné a trovy štátu a keďže nevzhliadol žiadne procesné, či vecné pochybenie
a otec nevzniesol žiadne námietky, ku ktorým by mal povinnosť sa v zmysle § 387 ods. 3 CSP vyjadriť,odvolací súd rozsudok vo výroku o zmene formy osobnej starostlivosti, spolu s ním aj závislé výroky
ako vecne správny potvrdil.

40. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.

41. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).