Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Vašková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy a Zmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 70Csp/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125261553
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Vašková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6125261553.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Vaškovou v právnej veci žalobcu: Y. L..

E.., identifikačné číslo: XXXXXXXXX T. XX XX-XXX U. T.L. C. konajúci na území Slovenskej republiky
prostredníctvom Y. L..E.., pobočka zahraničnej banky, IČO: XX XXX XXX T. XX XXX XX F., zast.: Mgr.
Lenka Heřmánková, IČO: 50 239 406 Košická 56 821 08 Bratislava-Ružinov, proti žalovanému: Y. T.,
nar. X.X.XXXX V.. E. X XXX XX F.-H., o zaplatenie 8.370,- EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasanávrhompodanýmvupomínacomkonanídomáhalodžalovanéhozaplateniasumy8.370,-

EUR. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je materská spoločnosť Y., L. L. L. T. XX, XXXXX U., Poľská
republika, identifikačné číslo: 001254524, zapísaná v Národnom súdnom registri vedenom Okresným
súdom v meste Varšava, 12. obchodné oddelenie, pod číslom KRS XXXXXXXXXX podnikajúca na
územíSlovenskejrepublikyprostredníctvomsvojejdcérskejspoločnostiakoorganizačnejzložkyY.L..E.,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom: T. XX, XXX XX F. - L. Y., IČO: XXXXXXXX. Žalobca a žalovaný
uzatvorili dňa 1.3.2023 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere Y. T. Č.. Q. /. XXXX (ďalej len ,,zmluva").
Zmluve predchádzalo uzavretie zmluvy o používaní platobných kariet Y. ako aj Zmluva o vedení

bankových a sporiacich účtov a žiadosť o zriadenie bežného alebo sporiaceho účtu. Na základe zmluvy
bol žalovanému poskytnutý dňa 1.3.2023 úver zo strany žalobcu vo výške 8 370,00 Eur. Žalovaný
sa podľa zmluvy zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť formou pravidelného splácania v
mesačných splátkach vo výške 140,63 Eur v dohodnutých termínoch po dobu 96 mesiacov a rovnako
sa zaviazal platiť úroky z nesplatenej časti úveru v zmluvne dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške
12,99 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky poskytovania úveru Y. plus ako aj
Všeobecné obchodné podmienky Y.. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou

splatných splátok, keď nehradil riadne a včas splátky, žalobca ho vyzval Výzvou na zaplatenie dlžnej
sumy pred vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 14.10.2024. Nakoľko žalovaný záväzok v zmysle
predmetnej výzvy nesplnil, vyhlásil žalobca podľa čl. 2.4. Obchodných podmienok poskytovania úveru
Y. T. všetky pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom za splatné ku dňu 14.11.2024 a to Vyhlásením
okamžitej splatnosti zo dňa 14.11.2024. Žalovaný podľa histórie úveru zaplatil celkom sumu 0,00 Eur.
Na základe uvedeného vyplýva, že žalovaný naďalej dlhuje na nesplatenú istinu 8 370,00 Eur. V záujme
mimosúdneho riešenia veci žalobca žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu vyzval k úhrade

dlžnej sumy listom zo dňa 28.2.2025. Žalovaný cez túto výzvu svoju povinnosť nesplnil a dlžná suma
nebola k dátumu tohto podania riadne uhradená.
2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 28.03.2025 č.k. XXUp/
XXX/XXXX, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Na základe žiadosti žalobcuo pokračovanie v konaní bola vec postúpená tunajšiemu súdu. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu
na adresu trvalého pobytu podľa registra obyvateľov ani zistiť adresu skutočného pobytu žalovaného.
Žalobu spolu s prílohami súd doručil žalovanému oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli a na

webovej stránke súdu a vyzval ho, aby sa do 15 dní písomne vyjadril k pripojenej žalobe a ak uplatnený
nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu,
pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k veci
nevyjadril.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 05.12.2025, na ktorom sa nezúčastnila žiadna zo sporových
strán, právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil.

4. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 01.03.2023 uzavrel žalobca
ako veriteľ so žalovaným ako spotrebiteľom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere Y. T. Č.. Q. /. XXXX,
ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 8 370.00 Eur zo strany žalobcu.

Podmienky poskytnutia a splácania úveru boli stanovené nasledovne: počet splátok 96, výška splátky
140,63 Eur, ročná úroková sadzba 12,99 %, RPMN 8,95 %, celková čiastka 13 570,70 Eur. Žalovaný
uhradil celkovo sumu 0 Eur, čím sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver
riadne a včas nesplácal.

5. Listom zo dňa 11.05.2023 označeným ako Prvá výzva k uhradeniu dlžnej čiastky, adresovanom
žalovanému, žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu sumy 208,38 Eur. Listom zo dňa 01.06.2023
označeným ako Druhá výzva k uhradeniu dlžnej čiastky, adresovanom žalovanému, žalobca vyzval
žalovaného k zaplateniu sumy 349,83 Eur.

6. Listom zo dňa 14.10.2024 označeným ako Výzva na zaplatenie dlžnej sumy pred vyhlásením
okamžitej splatnosti, adresovanom žalovanému, žalobca oznámil žalovanému, že voči nemu eviduje
viac ako 3 splátky po termíne splatnosti a vyzval žalovaného k zaplateniu sumy 2 598,61 Eur, z toho
istina 988,25 Eur a úroky 1 610,36 Eur v lehote 15 dní s upozornením, že inak môže uplatniť právo na
vyhlásenie splatnosti a požadovať úhradu celej pohľadávky. Priložil aj obálku, podľa ktorej sa zásielka

vrátila späť s poznámkou adresát neznámy.

7. Listom zo dňa 14.11.2024 označeným ako Vyhlásenie okamžitej splatnosti žalobca upovedomil
žalovaného, že dlh na základe zmluvy je viac ako 3 mesiace po termíne splatnosti a žalobca vyhlasuje
okamžitú splatnosť a žiada splatenie celej dlžnej sumy 10 060,27 Eur, z toho istina 8 370 Eur a úroky 1

690,27 Eur. Priložil aj obálku, podľa ktorej sa zásielka vrátila späť s poznámkou adresát neznámy.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2024 (ďalej len "OZ"),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 OZ sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

10. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31.10.2024, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

11. Podľa § 565 OZ v znení účinnom do 31.10.2024, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.12. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o spor so slabšou stranou sporu - spotrebiteľský spor a
nakoľko žalobca odvodzuje svoj nárok od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, súd podrobil ex offo
prieskumu, či boli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.

13. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli medzi sebou zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
V dôsledku nesplácania úveru žalovaným žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého
úveru. Súd preto skúmal, či bol dodržaný zákonný postup pre platné vyhlásenie predčasnej splatnosti
celého úveru, ktorý je upravený v ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ a dospel k záveru, že tieto

podmienky splnené neboli. Podľa označených ustanovení môže dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti
spotrebiteľského úveru len vtedy, ak dlžník je v omeškaní so splátkou po dobu 3 mesiacov, pričom veriteľ
ho vyzve na jej úhradu v lehote nie kratšej ako 15 dní s upozornením, že inak vyhlási úver za predčasne
splatný. Zároveň musí byť preukázané, že tak výzva podľa ust. § 53 ods. 9 OZ ako aj vyhlásenie
predčasnej splatnosti podľa ust. § 565 OZ boli dlžníkovi doručené alebo sa aspoň dostali do sféry jeho
dispozície. Rovnako oba právne úkony musia byť kvalifikované a určité, aby bolo zrejmé, čo ním veriteľ

sleduje. Súčasťou spisu je list zo dňa 14.10.2024 označený ako Výzva na zaplatenie dlžnej sumy pred
vyhlásením okamžitej splatnosti, adresovaný žalovanému, ktorým žalobca oznámil žalovanému, že voči
nemu eviduje viac ako 3 splátky po termíne splatnosti a vyzval žalovaného k zaplateniu sumy 2 598,61
Eur, z toho istina 988,25 Eur a úroky 1 610,36 Eur v lehote 15 dní s upozornením, že inak môže uplatniť
právo na vyhlásenie splatnosti a požadovať úhradu celej pohľadávky. Ďalej je súčasťou spisu list zo dňa

14.11.2024 označený ako Vyhlásenie okamžitej splatnosti, ktorým žalobca upovedomil žalovaného, že
jeho dlh na základe zmluvy je viac ako 3 mesiace po termíne splatnosti a žalobca vyhlasuje okamžitú
splatnosť a žiada splatenie celej dlžnej sumy 10 060,27 Eur, z toho istina 8 370 Eur a úroky 1 690,27 Eur.
Ak by aj súd posúdil predmetné listy z hľadiska obsahu ako výzvu podľa ust. § 53 ods. 9 OZ a oznámenie
podľa ust. § 565 OZ, tieto nemajú zákonné náležitosti, teda veriteľ neinformoval žalovaného o tom, že

je v omeškaní s 1 konkrétnou splátkou po dobu 3 mesiace a pokiaľ nedôjde k úhrade tejto konkrétnej
splátky, bude oprávnený pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého úveru. Predmetný list zo
dňa 14.10.2024 ani list zo dňa 14.11.2024 neobsahujú konkrétne označenie splátky, s ktorou má byť
žalovaný v omeškaní po dobu 3 mesiacov. Vo výzve zo dňa 14.10.2024 veriteľ požadoval úhradu sumy
2 598,61 Eur. Výška splátky podľa zmluvy pritom bola 140,63 Eur. Je teda zrejmé, že veriteľ nielenže

nešpecifikoval konkrétnu splátku, s ktorou bol žalovaný v omeškaní po dobu 3 mesiacov a ktorej úhradou
by bolo možné predísť zosplatneniu úveru, ale navyše podmieňoval nezosplatnenie úveru kumulatívnou
sumou prevyšujúcou hodnotu jednej splátky. Rovnako v liste, ktorým oznámil, že došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru pôvodný veriteľ neoznačil konkrétnu splátku, pre omeškanie s ktorou sa
tak stalo. Veriteľ musí vedieť, pre omeškanie s úhradou ktorej konkrétnej splátky vyhlásil predčasnú

splatnosť úveru a nie je úlohou súdu hádať, o ktorú splátku sa jedná. Súd v tejto súvislosti ďalej uvádza,
že určenie konkrétnej splátky má význam nielen z hľadiska posúdenia, či boli splnené podmienky pre
mimoriadne zosplatnenie úveru, ďalej možného premlčania nároku ale aj pre posúdenie, či je zachované
časové hľadisko uvedené v ust, § 565 OZ, podľa ktorého môže veriteľ použiť právo vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Súd k náležitostiam výzvy podľa

ust. § 53 ods. 9 OZ a ust. § 565 OZ poukazuje na nedávne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 25. 1. 2024, sp. zn. 5Cdo/2/2023, v ktorom najvyšší súd judikuje, že „v prípade, ak zo
strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a
§ 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh...“. A ďalej

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022,
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2025
pod por.č. 34: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo
určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch
lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon

nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).“. Vzhľadom na uvedené je tak zrejmé, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia
ani dôkazné bremeno o tom, že by vyhlásenie predčasnej splatnosti bolo platné.

14. Nakoľko žalobca svoj nárok odôvodňuje práve od vyhlásenia predčasnej splatnosti, je zrejmé, že

súd mu tento nárok nemohol priznať z dôvodu neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a
zároveň súd nemohol žalobcovi priznať nárok na jednotlivé splátky, ktorý mu ostal zachovaný, nakoľko
žalobca netvrdil, že by uplatnený nárok odvodzoval od jednotlivých splatných splátok, ani neuviedol
také skutkové tvrdenia a neoznačil žiadne dôkazy, aby súd vedel určiť výšku a počet splatných splátok.V opačnom prípade by súd konal v rozpore so zásadou „ne ultra petitum“. Súd v tejto súvislosti
poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, spisová značka: XXCoCsp/XX/XXXX, v
ktorom odvolací súd uviedol: „Súd je predmetom sporu, a teda skutkovým základom uplatneného nároku

uvedeným v žalobe, viazaný. „V súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú
ochranu právnemu vzťahu, právu ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal.“ (pozri
Civilný sporový poriadok, Komentár,doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, str. 800). Súd nie je v
sporovom konaní oprávnený zaoberať sa iným právnym vzťahom, iným právom ani iným plnením čo
do druhu a výšky, než aké boli vymedzené v žalobe a nemôže ani priznať iné plnenie ako to, ktoré

bolo v petite žiadané. Súd teda nemôže žalobcovi prisúdiť niečo iné, než žiadal; povedané inak, súd
musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Vyplýva to jednak z dispozičného
princípu sporového procesu ako aj z viazanosti súdu žalobným návrhom v zmysle ustanovenia § 216
C.s.p.. V kontexte uvedeného potom nie je možné priznať žalobcovi plnenie na základe iných, než
v žalobe tvrdených skutkových okolností. Obdobný záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ktorý v uznesení sp.zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12. februára 2024 konštatoval: „súd musí rešpektovať

predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného
skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.“ (totožne aj v
náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 122/2012 z 3. októbra2012).....V sporovom
konaní je základnou povinnosťou žalobcu uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy za
účelom ich preukázania; zároveň platí, že súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať z predložených

dôkazov rozhodujúce skutočnosti, pretože by tým nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu. Žalobca v
prejednávanej veci, ktorému síce ostal nárok na zaplatenie splátok v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, neuviedol také rozhodujúce skutkové okolnosti a nenavrhol vykonať také dôkazy, z ktorých by
okresný súd mohol určiť výšku a počet splatných splátok bez toho, aby tým nahrádzal činnosť žalobcu
(ako to v zásade urobil súd prvej inštancie); žalobca netvrdil, že by uplatnený nárok odvodzoval od

jednotlivých splatných splátok; svoj nárok špecifikoval ako nárok na plnenie z predčasne zosplatneného
úveru. Okresný súd tak bez toho, aby žalobca svoje skutkové tvrdenia zmenil či doplnil a navrhol
alternatívny, resp. eventuálny petit, priznal žalobcovi nárok na splatné splátky, vychádzajúc pri výpočte
ich výšky zo zmluvy o úvere a zo stavu úveru ku dňu zosplatnenia. V kontexte uvedeného odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie svojim postupom prekročil rámec vymedzeného petitu tým, že

priznal plnenie z iného skutkového základu, ktorý nebol v žalobe uvedený, čím porušil zásadu „ne ultra
petitum“,čo malo za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces; rovnako v obdobnej
veci (sp.zn.4Cdo/85/2021) konštatoval najvyšší súd.“.

15. Žalobca sa domáhal zaplatenia iba poskytnutej istiny, preto súd nepovažoval za potrebné podrobiť

zmluvu prieskumu z hľadiska či neobsahuje neprijateľné podmienky. Vzhľadom na uvedené tak súd
rozhodol o podanej žalobe tak, ako je uvedené vo výroku. O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom
rozsahu, trovy konania mu však v priebehu konania nevznikli (nebol právne zastúpený, neplatil súdne
poplatky). Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. XCdo/X/

XXXX, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že princípu
rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z
idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity
vyplývajúceho z čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2
CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu

trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť
nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť
druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné
a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k
nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,

17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius).
Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení
povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje
autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“ Z toho dôvodu súd žalovanému nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.