Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Andrea Škapincová, PhD.
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 42Csp/93/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125207092
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Andrea Škapincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125207092.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD., v právnom spore žalobcu:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00 585 441, zastúpený FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava,
proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, D. E., o zaplatenie 66,01 eur s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 66,01 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne od 3.1.2023 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29.4.2025 sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 66,01
eur s úrokom z omeškania výške 5 % ročne od 3.1.2023 do zaplatenia, titulom dlžného poistného.
Súčasne požadoval priznať náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.6.2021 uzatvoril so žalovaným Poistnú zmluvu č. 6613484814
o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia dňa
3.6.2021 na dobu neurčitú. V zmysle uzatvorenej zmluvy bol dohodnutý spôsob platenia ročného
poistnéhovsume109,24eurpolročnevsplátkachsosplatnosťoudňa3.6.,3.12..Žalovanýnároksatýka
poistného obdobia od 3.6.2022 do 3.6.2023, kedy ročné poistné predstavovalo sumu 113,16 eur, ktoré
bol žalovaný povinný platiť polročnými splátkami vo výške 56,58 eur so splatnosťou v termínoch 3.6.
a 3.12.. Žalobca riadne plnenie poistného zo strany žalovaného eviduje do 3.6.2022. Poistenie zaniklo
dňa 2.1.2023, kedy sa aj stalo splatným poistné. Poistenie si žalobca uplatňuje v zmysle § 11 zákona
o PZP vo výške 66,01 eur.
3. Mestský súd Košice vydal vo veci dňa 26.5.2025 platobný rozkaz, č.k. 42Csp/93/2025-23, ktorým
žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
4. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 10.6.2025 podal proti predmetnému platobnému rozkaz
odpor, ktorým uviedol, že žalobcovi nespôsobil žiadnu ujmu. Motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom
zmluvy, je od októbra 2022 nepojazdné. Nie je používané a nebola s ním spôsobená žiadna škoda,
preto nikdy nedošlo zo strany žalobcu k plateniu poistného plnenia. Konštatoval, že žalobcovi nič nedlží
a odmieta akékoľvek finančné požiadavky žalobcu. Podanie žaloby považuje za nepredmetné a nie je
ochotný platiť žiadne požiadavky, ktoré si žalobca nárokuje.5. Žalobcovi bol odpor žalovaného doručený dňa 17.6.2025.
6. Podľa § 297 ods. 1 CSP (zákon č.160/2015 Z.z.) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR.
7. Keďže v prejednávanej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR, súd rozhodol bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, podľa ktorého súd len oznámi miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a
webovej stránke súdu dňa 4.9.2025.
8. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu zistil tento skutkový stav:
9. Dňa 3.6.2021 uzatvorili strany sporu Poistnú zmluvu č. 6613484814, ktorej predmetom bolo
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia
dňa 3.6.2021 na dobu neurčitú. Ročné poistné bolo v čase uzatvorenia zmluvy v sume 109,24 eur, ktoré
malo byť uhrádzané polročne v splátkach so splatnosťou dňa 3.6., 3.12..
10. Poistné počas poistného obdobia od 3.6.2022 do 3.6.2023, ktorého sa týka uplatnený nárok,
predstavovalo sumu 113,16 eur ročne, ktoré bol žalovaný povinný platiť polročnými splátkami vo výške
56,58 eur so splatnosťou v termínoch 3.6. a 3.12..
11. Žalobca riadne plnenie poistného zo strany žalovaného eviduje do 3.6.2022.
12. Listom zo dňa 20.1.2023 žalobca oznámil žalovanému, že poistná zmluva zanikla z dôvodu
nezaplatenia poistného v zákonnej jednomesačnej lehote dňa 2.1.2023 v súlade s § 9 zákona č.
381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
z ktorého dôvodu má podľa § 11 cit. zákona nárok na poistné do 2.1.2023 v sume 66,01 eur. Zároveň
ho vyzval na úhradu dlžného poistného v uvedenej výške v lehote 15 dní odo dňa doručenia listu.
13. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu,
poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná
udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu
uzavrela, je povinná platiť poistné.
14. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu,
poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej
poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba
podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a
toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí
v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
15. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu,
súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
16. Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu,
ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia
(bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo
poistenie dojednané (jednorazové poistné).
17. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu,
poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
18. Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu,poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho
splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia
zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
19. Podľa § 11 ods. 11 veta prvá cit. zákona, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného
obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť
poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo.
20. Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného zákona povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto
je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má nájomca.
21. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd
k záveru, že žaloba je dôvodná. Strany sporu dňa 3.6.2021 platne uzavreli Poistnú zmluvu, ktorej
predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, so
začiatkom poistenia od 3.6.2021. Úhrada ročného poistného počas poistného obdobia od 3.6.2022
do 3.6.2023 bola vo výške 113,16 eur bola dohodnutá v polročných splátkach v sume 56,58 eur.
Žalovaný povinnosť platiť dohodnuté poistné neplnil riadne a včas, poistenie zaniklo dňa 2.1.2023,
pričom žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlžného poistného do zániku poistenia vo výške 66,01 eur.
22. Súd argumentáciu žalovaného o tom, že motorové vozidlo nie je používané a nebola ním spôsobená
žiadna škoda, nepovažoval za relevantnú pre uplatnený nárok žalobcu. Uzatvoriť poistnú zmluvu, ktorej
predmetom je povinné zmluvné poistenie o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, má každý vlastník, resp. držiteľ motorového vozidla, ktoré je vedené v evidencii
vozidiel, a to bez ohľadu na to, či motorové vozidlo je používané alebo z akéhokoľvek dôvodu používané
nie je. Žalobca netvrdil, že motorovým vozidlom žalovaného bola spôsobená nejaká škoda a bolo
vyplatené poistné plnenie. Žalobca si neuplatnil voči žalovanému nárok na náhradu za vyplatené poistné
plnenie, ale si uplatnil nárok na zaplatenie poistného, ktoré bol žalovaný ako poistený povinný platiť
v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy.
23. Preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 66,01 eur.
24. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
25.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania, nakoľko neuhradil
riadne a včas žalobcovi svoj dlh. Ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, záväzkový vzťah medzi
účastníkmi vznikol po 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných od
1.2.2013. Keďže žalovaný sa dostal so splnením svojho peňažného záväzku, ktorý má voči žalobcovi do
omeškania, súd priznal žalobcovi v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka úroky z omeškania vo výške
5 % ročne odo dňa 3.1.2023 v súlade so žalobným návrhom žalobcu v zmysle ust. § 216 ods. 1 CSP,
podľa ktorého je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu.
28. O splnení povinnosti v lehote troch dní súd rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého
lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
29. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.30. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
31. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,
ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala.
32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
33. V citovanom ustanovení § 257 CSP je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky
upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko
kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu
o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 CSP),
nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 CSP.
A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na
náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo potrebné použiť § 257 CSP. K uplatneniu
zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu.
Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov
konaniazrozmanitýchdôvodov,ktorésamanezavinila,aleboichmôžeuhradiťlensveľkýmiťažkosťami.
34. Žalovaný v konaní netvrdil, že by sa na neho mala vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP a jeho
prípadné nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne pomery nevyplývali ani z obsahu spisu. Zároveň súd
dodáva, že iba samotné postavenie žalovaného v spore, kde vystupoval ako spotrebiteľ, taktiež nemá
za následok automatické nepriznanie náhrady trov konania druhej úspešnej strane sporu. V tomto sa
plne prejavuje preventívna a sankčná funkcia náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody hodné
osobitného zreteľa a pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257
CSP.
35. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.
36. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.