Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1Csp/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7824201204
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Majerníková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:7824201204.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňavasudkyňouJUDr.SilviouMajerníkovouvsporežalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,

so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o.,
advokátskou kanceláriou so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, o zaplatenie sumy 813,20 EUR s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.5.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 813,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 813,20 EUR od 15.7.2021
do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej zo dňa 14.7.2021 medzi postupcom Home Credit Slovakia, a.s. a žalobcom,
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Jeho právny predchodca spoločnosť Home
Credit Slovakia a.s. uzavrel so žalovaným dňa 8.7.2019 zmluvu č. 6907018230, na základe ktorej
poskytol žalovanému peňažné prostriedky, ktorých čerpanie a splácanie bolo upravené v zmluve
a v obchodných podmienkach. Šlo o úver, ktorý umožňoval žalovanému čerpať poskytnuté zdroje

opakovane. Ak klient vyčerpal časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí
jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú
sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná
a ktorá sa s každou splátkou zvyšuje. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia úveru sumu
1.257,78 EUR, pričom pozostávala z neuhradenej istiny 999,55 EUR, z neuhradeného riadneho úroku
121,49 EUR, z úroku z omeškania 132,99 EUR a z poplatkov 3,75 EUR. Žalovaný dohodnuté splátky
v stanovených termínoch neplnil, preto postupca dňa 30.3.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Žalovaný čerpal úver vo výške 1.093,20 EUR a uhradil len sumu 220,- EUR. Dňa 26.1.2022 uzavrel
žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 6371909. Po
postúpení pohľadávky žalovaný vykonal úhrady spolu vo výške 60,- EUR. Žalovaná suma predstavuje
rozdiel medzi čerpaným úverom a úhradami žalovaného (1.093,20 – 280,- EUR). Poukázal tiež na to,
že zvyšnú časť dlžnej sumy si neuplatňuje.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená dňa 9.9.2024, nevyjadril a nepoužil žiadne

prostriedky procesnej obrany.

3. Žalobca na základe predchádzajúcej výzvy súdu vo vyjadreniach zo dňa 1.8.2024 a zo dňa 3.9.2024
doplnil skutkové okolnosti k špecifikácii žalobného nároku, k zosplatneniu úveru, k splneniu podmienokpodľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a k posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať poskytnutý
spotrebiteľský úver.

4. Podľa § 297, veta druhá, písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR.

5. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

6. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

7. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd nenariadil na prejednanie veci samej ústne
pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR, ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sa považujú za nesporné. Súd preto v
súlade s § 297 CSP vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil
dňa 23.10.2024. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a

webovej stránke súdu dňa 10.10.2024, t.j. najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to žalobou, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver zo dňa 8.7.2019 (čl.18-19), prehľadom čerpania úveru
(čl.6), prehľadom úhrad úveru (čl.7), úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.

(čl.20-30), výzvou na zaplatenie zo dňa 8.3.2020 s poštovým podacím hárkom (čl.32), výzvou k
splateniu celého úveru zo dňa 30.3.2020 s poštovým podacím hárkom (čl.31), pokusom o zmier zo dňa
7.5.2024 s poštovým podacím hárkom (čl.9-10), zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.7.2021 a jej
prílohou (čl.13-16), oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.7.2021 (čl.33), uznaním dlhu (čl.8),
vyjadreniami žalobcu (čl.55, 66-67), dopytom do Sociálnej poisťovne (čl.68), odpoveďou Národnej banky

Slovenska (čl.70-72), ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Dňa 8.7.2019 bola uzavretá písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver medzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom pod č. 6907018230.
Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca

1.000,- EUR. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal vrátiť istinu a zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné
plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných
splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci vo výške 5,50 % z výšky úverového rámca (55,- EUR), pri
úrokovej sadzbe 28,22 % ročne, RPMN 32,20 % s tým, že celková čiastka splatná spotrebiteľom činila
sumu 1.152,88 EUR. Jej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové podmienky spoločnosti Home Credit

Slovakia a.s.

10. Podľa hlavy 5 § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., platných
od 24.10.2018, poskytnutý úver musí klient splácať riadne a včas v stanovených mesačných splátkach.
Termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v zmluve. Prvú splátku hradí klient až v mesiaci

nasledujúcom po účtovnom období, v ktorom vykoná prvé čerpanie z úverového účtu. Za účtovné
obdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac.

11. Podľa spomínaných úverových podmienok hlavy 7 § 2 bola dohodnutá možnosť zosplatnenia úveru
v prípade, ak klient sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskorí s platením jednej

splátky dlhšie ako 3 mesiace.

12. Podľa prehľadu čerpania za obdobie od 8.7.2019 do 1.12.2019 žalovaný čerpal úver spolu sumu
1.093,20 EUR. Z prehľadu úhrad k úveru za obdobie od 20.8.2019 do 19.11.2019 vyplýva, že žalovaný
uhradil 220,- EUR.

13. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 8.3.2020 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných
splátok vo výške 165,- EUR, v prípade ďalšieho omeškania ho upozornil na zosplatnenie úveru. Tento
list mu odoslal poštou dňa 10.3.2020, čo preukázal poštovým podacím hárkom.14. Listom zo dňa 30.3.2020 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k splateniu celého úveru
vo výške 1.189,79 EUR v lehote 15 dní od spísania výzvy. Tento list mu odoslal poštou dňa 31.3.2020,

čo preukázal poštovým podacím hárkom.

15. Dňa 8.7.2021 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Home Credit
Slovakia a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom pod č.B1/2021. Podľa jej prílohy bola na
žalobcu postúpená aj pohľadávky voči žalovanému z predmetnej zmluvy v celkovej výške 1.257,78 EUR.

Postupca toto postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému listom zo dňa 22.7.2021.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej

len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

20. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
podpisu zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi

oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa

na tieto úvery nevzťahuje.

22. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z., ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.23. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka

a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských
úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené podmienky podľa
odsekov 16 a 17.

25. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z., Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

26. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä

to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä
s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,

ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.
a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

27. Podľa § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná

banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit
pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.

28. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c)
výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

29. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7

ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

30. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa

postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na
veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b)
prechádzaalebopostupujesapohľadávkapokonečnomtermínesplatnostispotrebiteľskéhoúverualebo
pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

31. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na základe bol
žalovanému poskytnutý revolvingový úver, ktorý žalovaný čerpal spolu vo výške 1.093,20 EUR. Výškaúrokovej sadzby bola 28,22 % fixne ročne, výška RPMN 32,20 % ročne, celková čiastka 1.152,88 EUR.
Žalovaný mal úver splácať v mesačných splátkach vo výške 5 % z dlžnej čiastky. Tieto skutočnosti neboli
sporné. V spore nebolo spochybnené ani to, že žalovaný nesplácal úver riadne, keď vykonal úhrady

spolu v sume 280,- EUR.

32. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
na základe zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere došlo ku vzniku záväzkového vzťahu,
v ktorom sa dve zmluvné strany dohodli navzájom si poskytnúť určité plnenia; právny predchodca

žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný poskytnuté finančné prostriedky vrátiť
formou mesačných splátok spolu s úrokmi a poplatkami. Žalovaného možno s určitosťou považovať
za spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže pri uzatváraní a plnení
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane právneho predchodcu žalobcu možno považovať za
dodávateľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vyššie uvedeného
dôvodu je teda potrebné pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu brať na zreteľ všeobecnú
úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku, úprava ktorých je obsiahnutá
v ust. § 53 OZ a ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa, ako aj ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch.

33. Súd poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 z 27.10.2021
(publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2022
ako R 6/2022) skúmal z úradnej povinnosti aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Napriek
skutočnosti, že v prejednávanej veci nejde o pohľadávku banky, nie je dôvod postupovať pri skúmaní

vecnej legitimácie iným spôsobom, nakoľko by išlo o formalistický výklad bezdôvodne zvýhodňujúci
iných veriteľov ako banky.

34.Možnosťpostúpeniapohľadávkyprispotrebiteľskomúverejeosobitneupravenáv§17ods.1zákona
č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia spomínanej zmluvy, z ktorého vyplýva, že veriteľ

môže postúpiť pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere po konečnom termíne splatnosti úveru a
pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru. Na to nadväzuje úprava
§ 53 ods. 9 a § 565 OZ, teda musia byť splnené predpoklady na predčasné zosplatnenie úveru podľa
§ 53 ods.9 OZ. Daný predpoklad je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky a musí
byť splnený v čase postúpenia pohľadávky.

35. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, k vyššie uvedeným podmienkam pristupujú ešte ďalšie
dve podmienky v zmysle citovaného § 53 ods. 9 OZ, a to: a) veriteľ má právo na tzv. stratu výhody
splátok (možnosť požadovať zaplatenie celého dlhu naraz pred jeho konečnou splatnosťou) najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a b) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote

nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podmienkou účinného zosplatnenia úveru teda je,
že veriteľ pred zosplatnením pohľadávky má povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie (výkon) tohto práva. Upozornenie veriteľa na uplatnenie práva podľa § 565 OZ
je predpokladom pre účinný výkon tohto práva vo vzťahu k spotrebiteľovi. Ak táto požiadavka nie je
splnená, je zosplatnenie neúčinné, a veriteľ nemá právo na zaplatenie celého dlhu naraz.

Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o doručení výzvy z 8.3.2020 žalovanému, kedy sa žalovaný dostal
do omeškania v dôsledku neplnenia platobnej disciplíny, ktorou právny predchodca žalobcu vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej sumy a pre prípad jej neuhradenia, upozornil na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti a uzavrel, že nebolo preukázané, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ. Rovnako nepreukázal, že by sa samotné zosplatnenie

úveru, t.j. výzva k splateniu celého úveru z 30.3.2020 dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Ak má
výzva veriteľa ako jednostranný právny úkon vyvolať vo vzťahu k dlžníkovi očakávané právne následky
v podobe následného zosplatnenia, musí byť dlžníkovi doručená rešpektujúc § 45 ods.1 OZ, čo v
danom prípade splnené nebolo. Nie je zrejmé, či sa takáto výzva vôbec dostala do dispozičnej sféry
žalovaného, a či lehota podľa § 53 ods. 9 OZ začala plynúť a do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

aj uplynula. Uvedené písomnosti právny predchodca žalobcu podal na poštovú prepravu, čo žalobca
preukazoval priloženými poštovými podacími hárkami, ale ani takýto postup nezodpovedá doručeniu
hmotnoprávnych úkonov podľa § 45 ods. 1 OZ. Podporne súd poukazuje na rozhodnutia Krajskéhosúdu v Košiciach súdu v obdobných veciach (sp. zn. 9CoCsp/38/2021 z 21.09.2022, 9CoCsp/79/2021
z 23.11.2022, 3CoCsp/90/2021 z 24.11.2022).

36. Neplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu zakladá v zmysle
§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 39 OZ neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a teda
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.

37. Keďže úver nebol riadne zosplatnený, neboli splnené podmienky pre platné postúpenie, ktoré

vyžaduje postúpenie splatnej pohľadávky (riadne zosplatnenej alebo po termíne konečnej splatnosti). Z
úsudku, že postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s § 92 ods.8 zákona o bankách,
je neplatný právny úkon (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24.
apríla 2018), súd vyvodil záver, že žalobca nenadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania,
preto nie je aktívne legitimovaný.

38. Neobstojí tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný doručenie výzvy nenamietal, nakoľko v tomto konaní
ide o spor s ochranou slabšej strany - spotrebiteľský spor, a zároveň preto, že vecnú legitimáciu strán
v spore je súd vždy povinný skúmať ex offo a platné zosplatnenie úveru je nevyhnutnou podmienkou
toho, aby pohľadávka zo spotrebiteľského úveru mohla byť v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
platne postúpená, keďže v čase postúpenia nebola pohľadávka ešte po termíne konečnej splatnosti.

Nakoľko ku dňu postúpenia pohľadávky neboli splnené predpoklady platného postúpenia v zmysle § 17
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., je toto postúpenie neplatným právnym úkonom. Súd postupom z úradnej
povinnosti skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a nakoľko zistil jej nedostatok,
nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť.

39. Avšak súd dospel k záveru o nemožnosti zosplatnenia a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru s
poukazom aj na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. pre nedostatočné overenie bonity žalovaného.
Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti pretože, žalobca nemal
preukázaný príjem žalovaného a hodnovernými dokladmi nemal preukázané informácie o nákladoch na
zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného a osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť,

peňažných záväzkoch žalovaného, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a
ekonomickej situácii žalovaného. Ako jediné dôkazy žalobca predložil report zo Sociálnej poisťovne
a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vyplýva, že právny predchodca žalobcu zisťoval príjem/
dôchodok žalovaného. Súd teda v danom prípade dospel k záveru, že predchodca žalobcu nepreukázal,
aby pri uzavretí predmetnej zmluvy postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou. Napriek výzve

súdu totiž nepreukázal, aby nejakým spôsobom aj preveroval informácie o príjmoch a nákladoch na
zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného, peňažných záväzkoch žalovaného, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii žalovaného. Tieto informácie
o príjme je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo
externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Zákonodarca pritom jasne uložil veriteľovi

povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovaného, čo znamená povinnosť
zistiť nielen jeho príjem, ale aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je
totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane
po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom
zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne

uhrádzať. Z textu zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver
alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj
overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník

veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo
veci C-449/13 (Consumer Finance SA proti Ingrid Bakkaus a ďalší) zo dňa 18.12.2014, keď európsky
súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úveruschopnosti
spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa
môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj

z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26.2.2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR
33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018 a 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.3.2019. Poukázať možno aj ma
rozsudokSúdnehodvoraEÚvoveciC-679/18z5.3.2020,podľaktoréhočlánky8a23Smernice2008/48/
ES z 23.4.2008 sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmaťex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v čl. 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred
uzatvorenímzmluvyposúdiťúverovúbonituspotrebiteľaavyvodiťdôsledky,ktorézporušeniapovinnosti
vyplývajú vo vnútroštátnom práve.

40. Žalobca nepreukázal ani splnenie povinnosti, ktorá mu vyplývala z § 7 ods. 19 a násl. zákona
č. 129/2010 Z.z. v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle nich bol totiž povinný vypočítať ukazovateľ
schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver postupom, ktorý je upravený
predovšetkým v § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z. a mal mať tiež určený limit pre ukazovateľ tejto

schopnostiakotovyplývaz§7ods.19citovanéhozákona.Napriektomu,ženeexistovalzáväznýpostup
výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, žalobca nebol zbavený tejto
povinnosti v zmysle § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010Z.z. Pravidlá posudzovania schopnosti spotrebiteľa
si veriteľ nastavoval sám ako súčasť povinnosti posúdiť schopnosť splácať s odbornou starostlivosťou.
Žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci určenie limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver. Nesplnenie tejto povinnosti je taktiež sankcionované fikciou o bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru a považuje sa za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 tak ako to jasne
je uvedené v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

41. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou
poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa, pričom zákon stanovuje ako

následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Okrem
toho platí, že ak žalobca hrubo porušil povinnosti pri zisťovaní bonity žalovaného podľa § 7 zákona
č. 129/2010 Z.z., tak tým viac logicky platí (argumentom a fortiori a maiore ad minus - od väčšieho k
menšiemu), že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
(hrubé porušenie povinnosti podľa§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je nepochybne viac ako nekonanie

s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Teda ak dôjde k hrubému
porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z, dôjde zároveň i k porušeniu povinnosti
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010Z.z. (hrubé porušenie tak
konzumuje porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou). Potom je nutné tiež konštatovať, že
žalobca nemohol od žalovaného ani vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa §

11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru potom predstavuje právny
úkon, ktorý je v rozpore so zákonom, a preto podľa § 39 OZ neplatný. Keďže úver nemohol byť platne
zosplatnený v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., právny predchodca žalobcu nemohol
pohľadávku ani platne postúpiť a žalobca ju nemohol platne nadobudnúť, čo bol dôvod zamietnutia
žaloby.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

44. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v spore úspešný v celom rozsahu, prislúcha mu nárok na náhradu
trov konania. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že žalovanému preukázateľne žiadne účelne

vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania, ktoré je potrebné
nahradiť, nevznikli a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Dvojfázové rozhodovanie o trovách
konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na
náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods.
1 a 2 CSP) má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel

nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej
zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods.
2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.