Rozsudok – Právo duševného vlastníctva… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 12Ca/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118367958
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:6118367958.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobcu: Slovenská asociácia

producentov v audiovízii (SAPA), so sídlom v Bratislave, Grösslingova 32, IČO: 36061182, zastúpeného:
Advokátska kancelária AK MS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Galandova 3, IČO: 47237767 proti
žalovanému: S-Team, s. r.o., so sídlom v Košiciach, Moyzesova 24, IČO: 36204315, zastúpenému:
HUSAR AND PARTNERS S.R.O., so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, IČO: 53519141, za účasti
intervenienta: LITA, autorská spoločnosť, so sídlom v Bratislave, Mozartova 9, IČO: 00 420 166,
zastúpenému: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, so sídlom v Bratislave, Námestie Biely kríž 3,
o zaplatenie sumy 1.177,20 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II. Priznáva žalovanému ako aj intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania proti
žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.10.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 1.177,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 98,10 EUR
od 16.1.2017 až do zaplatenia a zo sumy 147,15 EUR od 16.4.2017, od 16.7.2017, od 16.10.2017, od
16.1.2018, od 16.4.2018, od 16.7.2018 a od 16.10.2018 až do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že je zákonnou organizáciou kolektívnej správy v oblasti
audiovizuálneho diela, pričom na základe platného oprávnenia Ministerstva kultúry SR – Rozhodnutia
č. MK 1778/2016 – 232/8318 zo dňa 7.7.2016 vydaného v súlade s novým autorským zákonom
vykonáva kolektívnu správu práv k audiovizuálnemu dielu a audiovizuálnemu záznamu, okrem iného
v odboroch použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou
a výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom
audiovizuálneho diela. Žalobca podľa § 147 ods. 1 Autorského zákona zastupuje nielen nositeľov

práv autorov k audiovizuálnemu dielu, s ktorými má uzatvorené zmluvy o zastupovaní, ale aj
všetkých nezastupovaných nositeľov, ktorých práva k týmto dielam sú prostredníctvom prevádzkovania
káblovej retransmisie na území SR používané. Žalobca na základe udeleného oprávnenia uskutočňuje
a realizuje výber odmeny a primeranej odmeny pre výrobcov audiovizuálnych diel, ktorú následne
rozdeľuje. Žalobca tiež poukázal na vyhlásenie, ktoré uzavrel s inou organizáciou kolektívnej správy
SLOVGRAM, podľa ktorého každá z týchto organizácií zastupuje síce výrobcov audiovizuálnych diel, ale
žalobca zastupuje výrobcov audiovizuálnych záznamov audiovizuálnych diel (filmy, seriály, dokumenty

a pod.) a SLOVGRAM iba výrobcov hudobných audiovizuálnych záznamov (hudobné videoklipy). Túto
skutočnosť si žalobca a SLOVGRAM pre nespornosť pri uzatváraní licenčných zmlúv s jednotlivými
prevádzkovateľmi káblovej retransmisie výslovne deklarovali v spoločnom vyhlásení zo dňa 12.12.2016.Žalovanýjeobchodnouspoločnosťou,ktorájedržiteľomoprávnenianakáblovúretransmisiu,nazáklade
ktorého prevádzkuje káblovú retransmisiu na územnom rozsahu konkrétnych miest so zverejneným
počtom prípojok 249. Žalovaný v rozhodnom období od novembra 2016 do októbra 2018 denne používa

audiovizuálne diela tak, že v rozpore s ust. § 19 ods. 3,4 v spojení s § 86 ako aj § 119 Autorského
zákona porušuje právo na odmenu autorov audiovizuálnych diel a právo na primeranú odmenu výrobcov
za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom tým, že vykonáva ich káblovú retransmisiu
prostredníctvom ponúkaných programových služieb – televíznych kanálov pre svojich zákazníkov bez
udelenia súhlasu, ale najmä zaplatenia odmeny za udelenie súhlasu bez zaplatenia primeranej odmeny

nositeľom práv (producentov), ktorých žalobca ako organizácia kolektívnej správy zastupuje, čím
sa bezdôvodne obohacuje na úkor producentov audiovizuálnych diel. Žalobca poukázal na to, že
žalovaný napriek rokovaniam, iniciovaným zo strany žalobcu licenčnú zmluvu so žalobcom neuzatvoril
a nepodal ako zo zákona jediná oprávnená a aktívne legitimovaná osoba na súde návrh na určenie
obsahulicenčnejzmluvy.Žalovanýpretodlhodoboporušujezákon,keďdennodenneaudiovizuálnediela
sprístupňuje verejnosti bez toho, aby si vopred upravil svoje povinnosti vyplývajúce z Autorského zákona

a zaplatil za dané použitie odmenu a primeranú odmenu.

Žalobca poukázal na ust. § 169 ods. 4 Autorského zákona, podľa ktorého je ako organizácia kolektívnej
správy povinný na výber primeranej odmeny, náhrady odmien a dodatočných odmien od subjektov,
s ktorými uzavrel licenčnú zmluvu v prospech nositeľov práv a rovnako tak je povinný domáhať sa

vo vlastnom mene v prospech týchto nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
alebo náhrady škody. O konaní žalovaného v rozpore s dobrými mravmi svedčí aj fakt, že si selektívne
vyberá organizácie kolektívnej správy, s ktorými uzavrie alebo neuzavrie licenčnú zmluvu, podľa
výšky navrhovanej licenčnej odmeny a zámerne prehliada, že rozdielnosť výšky licenčných odmien
jednotlivých organizácií kolektívnej správy je z dôvodu rozdielneho zastupovania pri výbere odmien,

rozdielneho predmetu a rozsahu autorskoprávnej ochrany.

Žalobca poukázal na ust. § 458a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak pri porušovaní alebo
ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie inak, na určenie peňažnej
náhrady sa použije primerane ust. § 442a ods. 2. Podľa tohto ustanovenia, pri porušení alebo ohrození

práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody,
ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie
bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva
duševného vlastníctva, ktoré môžu byť prevodom prevodu. Výška žalovanej sumy (predstavujúca
bezdôvodné obohatenie) spočíva v nezaplatenej odmene a primeranej odmene, ktorú by žalovaný

zaplatil v prípade riadneho uzavretia licenčnej zmluvy. Výšku odmeny a primeranej odmeny žalobca
určil v súlade s Autorským zákonom podľa sadzobníka, ktorý je zverejnený aj na jeho webovej
stránke. Sadzba licenčnej odmeny bola posudzovaná už v správnom konaní podľa § 148 a nasl.
Autorského zákona o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práva a zároveň tieto skutočnosti
preveruje Ministerstvo kultúry SR aj v rámci výkonu dohľadu podľa § 155 Autorského zákona nad

jednotlivými organizáciami kolektívnej správy pôsobiacimi na území SR. Podľa sadzobníka je odmena
za súhlas k používaniu audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou a primeraná odmena za používanie
audiovizuálnych záznamov káblovou retransmisiou spolu vo výške 0,197 EUR bez DPH (z toho odmena
vo výške 0,08 EUR a primeraná odmena vo výške 0,117 EUR) za každú prípojku v káblovej retransmisii
za jeden kalendárny mesiac, čo korešponduje aj s obsahom návrhu hromadnej licenčnej zmluvy, ktorú

žalovaný odmietol uzavrieť. Za rok 2016 preto suma licenčnej odmeny predstavuje 98,10 EUR, t.j. 0,197
EUR x 249 (počet prípojok) x 2 (počet mesiacov), za rok 2017 predstavuje 588,60 EUR, t.j. 0,197
EUR x 249 (počet prípojok) x 12 (počet mesiacov) a za rok 2018 predstavuje 490,50 EUR, t.j. 0,197
EUR x 249 (počet prípojok) x 10 (počet mesiacov), spolu za celé obdobie 1.177,20 EUR. Splatnosť
licenčnej odmeny bola v návrhu hromadnej licenčnej zmluvy, ktorú žalovaný odmietol uzavrieť, uvedená

štvrťročne, na základe vystavenia faktúry, pričom splatnosť faktúry v bežnom styku je do 15 dní od
vystavenia. Na základe uvedeného žalobca ako rozhodný deň pre určenie omeškania pri uplatnení
úrokov z omeškania považoval 15. deň v mesiaci, ktorý nasleduje po kalendárnom štvrťroku, za ktorý
sa platí licenčná odmena.

3. Žalovaný sa bránil, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o všetkých
skutočnostiach rozhodujúcich pre vznik takto uplatneného nároku, najmä nepreukázal skutočný rozsah
žalobcom zastupovaných (kolektívne spravovaných) práv a teda, ktorých konkrétnych nositeľov práv
a ktoré konkrétne predmety ochrany skutočne zastupuje. Žalobca ako organizácia kolektívnej správytotiž nie je sám priamym nositeľom práv, ktoré spravuje, je len ich nepriamym zástupcom. Na zastúpenie
preto musí mať právny titul a právnym titulom zastúpenia môže byť len písomná dohoda o zastupovaní
nositeľa práv alebo zákon. Žalobca zároveň nepreukázal skutočné použitie (káblovú retransmisiu)

konkrétnych audiovizuálnych diel a audiovizuálnych záznamov zastupovaných žalobcom káblovou
retransmisiou uskutočňovanou žalovaným v žalovanom období. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno ani čo do výšky uplatneného nároku.

Žalovaný mal za to, že na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nestačí predloženie

oprávnenia MK SR na výkon kolektívnej správy práv. Nejde totiž o jediný predpoklad výkonu kolektívnej
správy. Ďalším predpokladom je preukázanie, že žalobca je na základe dohôd s nositeľmi práv alebo
na základe zákona oprávnený spravovať majetkové práva. Skutočný rozsah zastupovaných práv musí
žalobca preukázať aj z dôvodu, že nespravuje práva ku všetkým existujúcim dielam a záznamom a preto
uplatnený nárok mohol vzniknúť výlučne vtedy, ak žalovaný v rozhodnom období použil káblovou
retransmisiou práve tie diela a záznamy, ktoré na základe dohody alebo zákona žalobca zastupuje.

Len pri identifikovaní predmetov ochrany, ktoré zastupuje, je možné vyhodnotiť, či niektorý z nich
žalovaný v rozhodnom období použil a teda, či mu skutočne patrí uplatnený nárok aspoň v nejakom
rozsahu. Rovnakým oprávnením MK SR ako žalobca totiž disponujú aj iné organizácie kolektívnej
správy (ďalej len OKS), pokiaľ ide o káblovú retransmisiu. Vo vzťahu k audiovizuálnym dielam má
rovnaké oprávnenie udelené OKS LITA, vo vzťahu k audiovizuálnym záznamom má rovnaké oprávnenie

udelené OKS SLOVGRAM. Žalovaný pritom s oboma týmito organizáciami uzatvoril dohodu o urovnaní
a hromadnú zmluvu, týkajúcu sa okrem iného všetkých odborov kolektívnej správy, ktoré sú predmetom
žaloby. Týmito zmluvami žalovaný vysporiadal okrem iného aj všetky práva vyplývajúce z káblovej
retransmisie audiovizuálnych diel a záznamov zmluvne nezastupovaných žiadnou organizáciou
kolektívnej správy. Až potom, ako žalobca presne identifikuje audiovizuálne diela a záznamy, ktoré

zastupuje, bude možné skúmať a preukázať, či práva ku všetkým alebo niektorým z nich už žalovaný
vysporiadal dohodou o urovnaní, uzavretou s LITA a SLOVGRAM. Pokiaľ ide o spoločné vyhlásenie
žalobcu a SLOVGRAMU zo dňa 12.12.2016, žalovaný toto považoval z hľadiska určenia rozsahu práv
zastupovaných žalobcom za právne bezvýznamné. Rozsah práv žalobcu presne totiž nevymedzuje
a navyše je právne nezáväzné. Žalovaný mal za to, že pokiaľ by žalobca nemusel preukázať skutočný

rozsah zastupovaných práv, každej organizácií kolektívnej správy by postačovalo, že má udelené
oprávnenie Ministerstva kultúry v danom odbore, čo by v konečnom dôsledku znamenalo, že každý
prevádzkovateľ retransmisie by musel platiť odmenu a primeranú odmenu za každé audiovizuálne
dielo a záznam duplicitne, t.j. žalobcovi ako aj iným organizáciám kolektívnej správy, ktoré majú
udelené oprávnenia v rovnakých odboroch. Žalovaný namietal tvrdenia žalobcu o údajnom konaní

v rozpore s dobrými mravmi, keď od januára 2016 do júna 2017 nezaplatil spoločnú odmenu ostatným
organizáciám kolektívnej správy. Išlo o obdobie po uplynutí platnosti predchádzajúcej zmluvy, počas
ktorého sa zmluvné strany nachádzali v štádiu zložitých rokovaní o obsahu novej zmluvy. Všetky práva
boli korektne a trvalo vysporiadané dohodou o urovnaní a aj riadne žalovaným uhradené. Dôvodom
neúspechu rokovaní žalobcu a žalovaného bolo, že žalobca napriek opakovaným výzvam nepredložil

zmluvy, od ktorých odvodzuje oprávnenie uzatvárať licenčné zmluvy a vyberať odmeny a primerané
odmeny. Žalovaný zároveň tvrdil, že žalobca podmienky zákonného zastúpenia nesplnil ani vo vzťahu
k audiovizuálnym dielam, ani vo vzťahu k audiovizuálnym záznamom. Zákon pozná jedinú situáciu, kedy
je organizácia kolektívnej správy oprávnená spravovať práva bez potreby uzatvoriť dohodu s nositeľom
práv; ide o niektoré prípady povinnej kolektívnej správy taxatívne vymedzené v § 147 Autorského

zákona. Podľa ust. § 147 ods. 2 Autorského zákona platí, že ak kolektívnu správu práv v dotknutom
odbore vykonáva viacero organizácií, zmluvne nezastupovaný nositeľ práv má možnosť výberu, ktorá
z týchto organizácií sa považuje ex lege za správcu jeho práv. V dotknutom odbore má oprávnenie
okrem žalobcu udelené aj OKS LITA a teda, každý nezastupovaný nositeľ si môže vybrať, či ho
bude zastupovať žalobca alebo LITA. Žalobca nepreukázal, že si ho čo len jediný z nositeľov práv

k audiovizuálnym dielam vybral za zákonného zástupcu. Pokiaľ ide o audiovizuálne záznamy, ust.
§ 147 ods. 1 Autorského zákona sa vzťahuje len na odbor výberu primeranej odmeny za káblovú
retransmisiutakýchaudiovizuálnychzáznamov,ktorésúoriginálomaudiovizuálnehodiela.Vpraxipritom
nedochádza ku káblovej retransmisii prvých originálnych záznamov audiovizuálnych diel, ale len ich
rozmnoženín – kópií. Uplatnenie § 147 je preto vo vzťahu k záznamom vylúčené a žalobca ani iná

organizácia kolektívnej správy preto nemôže vykonávať zákonné zastúpenie práv k záznamom. Vo
všetkých prípadoch káblovej retransmisie ide o dobrovoľnú kolektívnu správu, na ktorú sa zákonné
zastúpenie podľa § 147 nevzťahuje. Žalobca dobrovoľnú kolektívnu správu ani nevykonáva; všetky
súvisiace práva žalovaný vysporiadal prostredníctvom LITA.Čo sa týka preukázania skutočného použitia predmetov ochrany, žalovaný argumentoval, že žalobca
sa obmedzil len na všeobecné tvrdenia o dennodennom používaní, skutočné použitie však netvrdil ani

ničím nepreukázal. Rozsah použitia ním zastupovaných predmetov ochrany má aj priamy dopad na
výšku jeho nároku. Výšku uplatneného nároku žalobca oprel výlučne o svoj sadzobník. Nijako však
nebola zohľadnená výška spoločnej odmeny roky uplatňovaná v právnych vzťahov členov SAKT vrátane
žalovanéhosoštyrmitradičnýmiorganizáciamikolektívnejsprávy.Ktvrdeniu žalobcu,ženepodalžalobu
voči žalobcovi podľa ust. § 165 ods. 8 Autorského zákona žalovaný uviedol, že nemal takýto dôvod

podávať žalobu, pretože žalobca mu napriek výzvam nikdy nezdokladoval ani jednu zmluvu, ktorá by
ho oprávňovala na výkon majetkových práv. Navyše, prostredníctvom SAKT, ktorej je žalovaný členom,
žalovaný podal na Okresnom súde Bratislava I žalobu proti žalobcovi, ktorou sa domáha voči žalobcovi
uloženia povinnosti zdržať sa výkonu práv spojených s káblovou retransmisiou audiovizuálnych diel a
audiovizuálnych záznamov.

Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobca na obranu žalovaného reagoval argumentáciou, že skutočným účelom procesnej obrany
žalovaného je vyhýbanie sa zákonnej povinnosti platiť licenčnú odmenu a tvrdil, že odbor, ktorý je
uvedený v § 147 ods. 2 Autorského zákona, t.j. použitie diela jeho uvedením na verejnosti káblovou

retransmisiou, zodpovedá odboru podľa § 146 ods. 2 písm. f/ Autorského zákona. Žalovaný v tomto
smere prehliada podstatný fakt, že žalobca na základe udeleného oprávnenia vykonáva aj povinnú
kolektívnu správu práv v inom odbore a to podľa § 146 ods. 2 písm. d/ - výber primeranej odmeny za
káblovú retransmisiu audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela. K tomuto
predmetu ochrany žalovaný nemá uzavretú žiadnu licenčnú zmluvu so žiadnou organizáciou kolektívnej

správy a ani nemôže, nakoľko k tomuto predmetu ochrany vykonáva kolektívnu správu práv jedine
žalobca. Súhlas na použitie predmetov ochrany od LITA a vyjadrenie tejto organizácie sú preto z pohľadu
kolektívne spracovaných práv podľa § 146 ods. 2 písm. d/ Autorského zákona irelevantné.

Žalobca ďalej argumentoval, že žalovaný zavádza súd argumentáciou o tom, že neuniesol dôkazné

bremeno, ktoré podľa jeho názoru má spočívať na preukazovaní zmlúv o zastúpení nositeľov práv.
Dôkazné bremeno je na strane žalovaného, ktorý šíri audiovizuálne diela káblovou retransmisiou
a autorský zákon jemu ukladá preukázať, že má splnené povinnosti voči nositeľom práv, resp. príslušnej
organizácii kolektívnej správy. Žalobca preukázal, že je držiteľom platného oprávnenia na výkon
kolektívnej správy na základe rozhodnutia Ministerstva kultúry SR. Nejde o žiadne formálne oprávnenie

ako prezentuje žalovaný, nakoľko udeleniu oprávnenia predchádza osobitné správne konanie v zmysle
§ 148 a nasl. Autorského zákona, v ktorom každý žiadateľ preukazuje napr. zastupovanie nositeľov práv
a predmety ich autorskoprávnej ochrany, spoluprácu so zahraničnými organizáciami a ďalšie. V tomto
smere poukázal na ust. § 148 ods. 3 Autorského zákona, ktoré ustanovuje, aké prílohy musí žiadateľ
o vydanie oprávnenia pripojiť k žiadosti. Žalobca poukázal na to, že má riadne na svojej web stránke

zverejnený zoznam slovenských producentov, s ktorými uzavrel zmluvu o zastupovaní, podobne má
zverejnené členstvo v medzinárodných organizáciách, s ktorými spolupracuje pri výkone kolektívnej
správy práv zahraničných producentov. Zo žiadneho ustanovenia autorského zákona nevyplýva, že
žalobca má povinnosť ako organizácia kolektívnej správy pri rokovaní o uzavretí hromadnej licenčnej
zmluvy predkladať používateľovi predmetov ochrany zmluvy o zastupovaní nositeľov práv. Žalovaný sa

taksnažípopieraťplatnéapozitívnevyriešenieprejudiciálnejotázky,žepríslušnáorganizáciakolektívnej
správy je oprávnená na uzavretie zmluvy v rozsahu platnej licencie, ktorá je vydaná na základe dokladov
predložených v rozsahu § 148 ods. 3 Autorského zákona. Skutočnosti, namietané žalovaným, boli
predmetom správneho konania o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy, napr. preukázanie
spolupráce so zahraničnými subjektmi, menný zoznam nositeľov práv, zoznam predmetov ochrany.

Aktuálne platné oprávnenia jednotlivých organizácií kolektívnej správy, ktoré boli udelené Ministerstvom
kultúry, nie sú zhodné a každá organizácia zastupuje iných nositeľov práv. Tieto rozhodnutia vydané
v správnom konaní sú záväzné i pre súd, ktorý je v súlade s § 205 CSP viazaný verejnými listinami.

Konanie žalovaného nepožíva právnu ochranu. Tento odmietol uzavrieť licenčnú zmluvu, nepodal návrh

na súd a neskladá finančné prostriedky v zmysle § 165 ods. 8 až 10 Autorského zákona. Žalobca
poukázal na princíp právnej istoty, z ktorého vyplýva jeho legitímne očakávanie, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.Čo sa týka výšky uplatneného nároku, nárok bol uplatnený v súlade s § 442 ods. 2 Obč. zákonníka
a platným a aktuálnym sadzobníkom odmien žalobcu v danom období, pričom tento jediný je záväzný
a odkazuje naň priamo Autorský zákon v jeho jednotlivých ustanoveniach. Z ust. § 169 ods. 1 Autorského

zákona, na ktorý žalovaný poukázal, ani z akéhokoľvek iného ustanovenia nevyplýva, že žalobca má pri
stanovení výšky sadzby licenčnej odmeny vychádzať zo sadzieb licenčných odmien iných organizácií
kolektívnej správy za iné predmety ochrany. Nie je žiadnym dôvodom porovnávať jednotlivé sadzby
licenčných odmien rôznych organizácií kolektívnej správy za rôzne predmety ochrany. Poukázal na to,
že žalovaný až urážlivým spôsobom prezentuje audiovizuálne diela a záznamy ako len údajne dva

marginálne predmety ochrany. Žalobca prízvukoval, že nie je právom používateľa predmetu ochrany
svojvoľne a účelovo stanovovať výšku odmeny za použitie predmetov ochrany, pretože nie je ich
nositeľom. Toto právo prináleží iba samotným nositeľom práv resp. organizácii kolektívnej správy, ktorá
ich zastupuje. Z tohto vychádza aj právna úprava autorského zákona (v ust. § 165 ods. 8), ktorej účelom
a zmyslom nie je umožniť používateľovi predmetov ochrany domáhať sa podľa vlastných predstáv
a požiadaviek uzatvorenia zmluvy za podmienok, ktoré mu vyhovujú. Rovnako tak súd v sporovom

konaní nie je oprávnený posudzovať výšku licenčnej odmeny, resp. sadzobník akejkoľvek organizácie
kolektívnej správy. Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia prax v obdobných prípadoch, napr. rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 205/2016-230 zo dňa 23.11.2017, kde sú dospel k záveru, že
konanie podľa § 82 ods. 1 Autorského zákona ( v súčasnosti § 165 ods. 8 Autorského zákona) neslúži na
presadzovanieekonomickéhozáujmupoužívateľanazníženívýškyautorskejodmenyaninapresadenie

jeho predstavy o správnom spôsobe výpočtu autorskej odmeny.

Vo vzťahu k dôvodom, ktoré prezentoval žalovaný, pre ktoré odmietol uzavrieť licenčnú zmluvu so
žalobcom a nepodal žalobu podľa ust. § 165 ods. 8 Autorského zákona, žalobca uviedol, že Autorský
zákon v cit. ustanovení nedal právo používateľom predmetom ochrany na to, aby si svojvoľne stanovili,

kedy žalobu podľa tohto ustanovenia podajú alebo nie, ani na to, aby zneužívali svoje postavenie ako
aktívne legitimovanej osoby na podanie takejto žaloby. Zákon ustanovil dva dôvody pre podanie žaloby;
ak sa organizácia kolektívnej správy nedohodne s používateľom alebo mu nepredloží návrh zmluvy.
V danom prípade bol splnený prvý zo zákonných dôvodov podania žaloby.

5. Žalovaný vo vzťahu k argumentácii žalobcu uviedol, že žalobca v správnom konaní predkladal
Ministerstvu kultúry výlučne menné zoznamy nositeľov práv, ktorí prejavili záujem o zastupovanie.
Nepredpokladal samotné dohody o zastúpení a Ministerstvo kultúry nikdy neskúmalo, či skutočne došlo
k ich uzavretiu, či sú platné alebo aký je ich obsah. Žalovaný poukázal na ním predložené rozhodnutia
súdov o návrhu žalobcu na vydanie neodkladných opatrení v obdobných veciach, ktoré boli zamietnuté,

pričom súdy zhodne ustálili, že pre osvedčenie dôvodnosti nároku žalobcu vo veci samej nestačí, že
žalobca predložil oprávnenie Ministerstva kultúry.

6. Na argumentáciu žalovaného reagoval žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný je zo zákona v postavení
neoprávneného používateľa predmetov ochrany podľa ust. § 165 ods. 9 Autorského zákona, ktorý

upravuje splnenie podmienok, za ktorých sa aj pri absencii uzavretia licenčnej zmluvy používateľ
nedostane do postavenia neoprávneného používateľa. Takýmito podmienkami sú - skladanie licenčnej
odmeny jedným zo spôsobov ustanovených zákonom. Priamo v ust. § 169 ods. 4 Autorského zákona
sú zakotvené dve základné povinnosti žalobcu a to povinnosť vyberať odmeny a zároveň povinnosť
domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody v prospech nositeľov práv,

ak dochádza k neoprávnenému použitiu predmetov ochrany. Autorský zákon ukladá používateľovi,
teda žalovanému preukázať, že má splnené povinnosti voči všetkým nositeľom práv, resp. voči
príslušnej organizácii kolektívnej správy. Žalovaný predložením hromadnej licenčnej zmluvy s inými
organizáciami nepreukázal, že má vysporiadané všetky autorské práva v oblasti káblovej retransmisie.
Vo vzťahu k vyjadreniu MK SR zo dňa 6.12.2016 žalobca uviedol, že toto je potrebné vnímať v rovine

výkladu oprávnenia žalobcu ako organizácie kolektívnej správy a jeho rozdielnosti od oprávnenia iných
organizácií vydaných v rámci zákonnej právomoci ministerstva a nie v rovine výkladu Autorského zákona
ako takého. Vo vzťahu k sadzobníku odmien poukázal na to, že za súčasnej úpravy Autorského zákona
je sadzobník odmien v sporovom konaní pre súd záväzný, čo vyplýva z ust. § 165 ods. 10 Autorského
zákona, ktorý jasne odkazuje na platný a účinný sadzobník. Platný preto, že ho vydala organizácia

kolektívnejsprávysplatnýmoprávnenímvpredmetečinnostiaúčinnýtým,žebolpublikovanýspôsobom
upraveným v zákone. To, či žalobca osvedčil alebo neosvedčil rozhodujúce skutočnosti pre vydanie
neodkladného oprávnenia s konaním vo veci samej nijako nesúvisí.Žalobca ďalej s poukazom na list, ktorý mu doručila OKS SLOVGRAM zo dňa 18.3.2021 argumentoval,
že OKS SLOVGRAM na základe dohody o urovnaní a hromadnej licenčnej zmluvy zo dňa 17.7.2017
nevybrala žiadne úhrady nad rámec spoločného vyhlásenia (dohody) so žalobcom zo dňa 12.12.2016,

t.j. disponuje výlučne úhradami za použitie hudobných audiovizuálnych záznamov, čo znamená, že
nároky žalobcu uplatnené v tomto spore nemôžu byť vysporiadané.

7. V priebehu konania LITA, autorská spoločnosť, so sídlom v Bratislave v zmysle § 82 CSP oznámila
svoj vstup do konania ako intervenient na strane žalovaného, tvrdiac, že má právny záujem na

výsledku daného sporu- Tento záujem odôvodňoval skutočnosťami, že má postavenie organizácie
kolektívnej správy na základe Oprávnenia Ministerstva kultúry SR č.k. MK-1587/2016-232/10421,
vydaného dňa 18.8.2016, pričom vykonáva povinnú kolektívnu správu v odbore použitia audiovizuálnych
a ostatných diel káblovou retransmisiou. Pretože všetky povinnosti z používania audiovizuálnych diel
káblovou retransmisiou žalovaný už vysporiadal uzatvorením dohody o urovnaní a licenčnej zmluvy s
intervenientom, žalobca by sa v prípade úspechu v tomto spore jednak bezdôvodne obohatil na úkor

intervenienta a ním zastupovaných nositeľov práv k audiovizuálnym dielam, jednak by došlo k popretiu
zmluvného a zákonného mandátu intervenienta na správu práv autorov audiovizuálnych diel pri ich
použití káblovou retransmisiou, a tiež žalovaný by sa mohol pokúsiť uplatniť voči intervenientovi nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, náhradu škody alebo iný peňažný nárok z dôvodu, že dohodou
o urovnaní a licenčnou zmluvou medzi žalovaným a intervenientom by neboli vysporiadané všetky

povinnosti žalovaného z použitia audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou.

8. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 12Ca/3/2019- 717 zo dňa 24.3.2021 vstup intervenienta do
konania na strane žalovaného pripustil, keďže mal za preukázaný právny záujem intervenienta na
výsledku konania.

9. Intervenient sa vo vyjadrení žalobe ako aj v ďalších ústnych či písomných vyjadreniach stotožnil
s argumentáciou žalovaného. Zároveň, žalovaný vo vzťahu k intervenientom uplatňovanej procesnej
obrane vyslovil súhlas.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených sporovými stranami, na
základe ktorých nesporne zistil nasledovný skutkový stav:

11. V konaní nebolo sporné a súd mal za preukázané, že rozhodnutím Ministerstva kultúry SR č.k.
MK 1778/2016-232/8318 zo dňa 7.7.2016 ako orgánu vecne príslušného na konanie podľa ust. §

189 ods. 1 a 148 ods. 1 autorského zákona bolo žalobcovi udelené na dobu neurčitú oprávnenie
na výkon kolektívnej správy práv k audiovizuálnemu dielu a audiovizuálnemu záznamu, okrem iného
v nasledovných odboroch kolektívnej správy práv:

b/ použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou ( t.j. podľa § 146

ods.2 písm.f/ autorského zákona),

o/ výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom
audiovizuálneho diela ( t.j. podľa ust. § 146 ods.2 písm.d/ autorského zákona).

12. V konaní nebolo sporné ani postavenie žalovaného; ide o obchodnú spoločnosť, ktorá je a aj
v rozhodnom čase bola držiteľom oprávnenia na káblovú retransmisiu na základe registrácie č. TKR/355,
vydanej Radou pre vysielanie a retransmisiu a prevádzkuje káblovú retransmisiu v územnom rozsahu
Kysak, s počtom prípojok 249.

13. V konaní ďalej nebolo sporné, že žalobca listom zo dňa 21.10.2016 vyzval žalovaného na uzavretie
hromadnejlicenčnejzmluvy.Zpripojenéhopodaciehohárkusúdzistil,žepredmetnýlistžalobcapodalna
pošte dňa 23.10.2016. V konaní nebolo sporné, že sporové strany - žalobca ako organizácia kolektívnej
správy a žalovaný ako používateľ, licenčnú zmluvu neuzavreli.

14. V konaní nebolo sporné, že Rozhodnutím Ministerstva kultúry SR č.k. MK 1587/2016-232/10421
zo dňa 18.8.2016 bolo organizácii kolektívnej správy LITA, autorská spoločnosť udelené
oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv k literárnemu, hudobnodramatickému, choreografickému,audiovizuálnemu a fotografickému dielu, dielu výtvarného umenia, architektonickému dielu a dielu
úžitkového umenia okrem iných aj v nasledovnom odbore kolektívnej správy práv:
d) použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou.

15. V konaní nebolo sporné, že Rozhodnutím Ministerstva kultúry SR č.k. MK 1586/2016-232/10422
zo dňa 18.8.2016 bolo organizácii kolektívnej správy SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných
umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov udelené oprávnenie na výkon
kolektívnej správy práv k umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu

a k vysielaniu okrem iných aj v nasledovnom odbore kolektívnej správy práv:
b) výber primeranej odmeny za použitie audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho
diela káblovou retransmisiou.

16.Vkonaníďalejnebolosporné,žežalobcaaOKSSLOVGRAMsavzmysleichspoločnéhoVyhlásenia
zo dňa 12.12.2016 (č.l.30 spisu) dohodli, že SLOVGRAM bude zastupovať výrobcov hudobných

audiovizuálnych záznamov (hudobné videoklipy) a žalobca bude zastupovať výrobcov audiovizuálnych
záznamov audiovizuálnych diel ako sú filmy, seriály, dokumenty a pod. Ako to vyplýva z obsahu tejto
dohody, uvedené dve organizácie kolektívnej správy pristúpili k tejto dohode s poukazom na to, že im
bolo udelené oprávnenie v rovnakom odbore povinnej kolektívnej správy. V závere dohody (vyhlásenia)
sa uvádza, že „každá z týchto organizácií bude zastupovať iných výrobcov audiovizuálnych záznamov,

preto sú používatelia resp. prevádzkovatelia retransmisie povinní uhrádzať primerané odmeny za
použitie audiovizuálnych záznamov v káblovej retransmisii obom vyššie uvedeným organizáciám“.

17. V konaní ďalej nebolo sporné, že žalovaný uzatvoril dňa 30.6.2017 dohodu o urovnaní so štyrmi
organizáciami kolektívnej správy SOZA, LITA, OZIS a SLOVGRAM, v ktorej sa konštatuje, že žalovaný

ako prevádzkovateľ v rozhodnom období od 1.1.2016 do 30.6.2017 používal prostredníctvom káblovej
retransmisie predmety ochrany, ku ktorým vyššie uvedené organizácie kolektívnej správy spravujú
majetkové práva v zmysle oprávnenia na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných
nositeľov práv podľa autorského zákona udeleného Ministerstvom kultúry SR.

Predmetom urovnania boli nároky týchto organizácií kolektívnej správy vyplývajúce najmä z práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia, na náhradu škody, na náhradu nemajetkovej ujmy, na zaplatenie
licenčnej odmeny, na zaplatenie primeranej odmeny, príslušenstvo peňažných pohľadávok.

Sporné práva urovnali účastníci dohody tak, že sa žalovaný ako prevádzkovateľ káblovej retransmisie

zaviazal zaplatiť im spoločnú odmenu ako násobok počtu kalendárnych mesiacov rozhodného obdobia
a priemeru celkového počtu prípojok konkrétnou sadzbou za jednu prípojku a to na bankový účet
OKS SOZA (dohodnuté platobné miesto pre účely zaplatenia spoločnej odmeny vo vzťahu ku všetkým
organizáciám kolektívnej správy) s tým, že zaplatením spoločnej odmeny sú vysporiadané všetky
práva vyplývajúce z káblovej retransmisie všetkých predmetov ochrany, ku ktorým OKS na základe

uzatvorených zmlúv alebo na základe zákona (§ 147 ods. 1 autorského zákona) spravujú majetkové
práva.

18. V konaní ďalej nebolo sporné, že žalovaný ako používateľ a štyri organizácie kolektívnej správy
SOZA, LITA, OZIS a SLOVGRAM uzatvorili dňa 30.6.2017 aj hromadnú licenčnú zmluvu a hromadnú

zmluvu o primeranej odmene.

Z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že OKS LITA (ako aj OKS SOZA a OZIS) udelila žalovanému súhlas
(licenciu) na použitie všetkých audiovizuálnych diel, ku ktorým spravuje autorské majetkové práva a to
na ich použitie káblovou retransmisiou, vrátane nezastupovaných nositeľov práv (článok III).

V zmluve sa konštatuje, že žalovaný ako prevádzkovateľ uskutočňuje káblovú retransmisiu
zaznamenaných umeleckých výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov na území SR
v neobmedzenom vecnom rozsahu, pričom za ich použitie sa zaväzuje uhradiť primeranú odmenu podľa
článku V zmluvy v prospech OKS OZIS a SLOVGRAM (článok IV).

Podľa článku V zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť za káblovú retransmisiu všetkých predmetov
ochrany spoločnú odmenu, zahŕňajúcu licenčné odmeny a primerané odmeny spolu vo výške 0,2575
EURzakaždýzačatýmesiactrvaniazmluvyakaždúprípojku,pozostávajúcuzlicenčnejodmeny(SOZA,LITA) vo výške 0,1751 EUR a z primeranej odmeny(OZIS, SLOVGRAM) vo výške 0,0824 EUR a to na
bankový účet OKS SOZA (dohodnuté platobné miesto pre účely zaplatenia spoločnej odmeny vo vzťahu
ku všetkým organizáciám kolektívnej správy) s tým, že zaplatením spoločnej odmeny sú vysporiadané

všetky práva vyplývajúce z káblovej retransmisie všetkých predmetov ochrany, ku ktorým OKS na
základe uzatvorených zmlúv alebo na základe zákona (§ 147 ods. 1 autorského zákona) spravujú
majetkové práva.

Zmluva bola uzatvorená s účinnosťou od 1.7.2017 na dobu určitú do 31.3.2022 (článok VII).

19. V konaní ďalej nebolo sporné a súd mal na základe faktúr a výpisov z účtu za preukázané, že
žalovanýnazákladefaktúr,vystavenýchOKSSOZA(dohodnutéplatobnémiestopreúčelyzaplateniavo
vzťahu ku všetkým organizáciám kolektívnej správy v zmysle dohody o urovnaní a hromadnej licenčnej
zmluvy) zaplatil na účet tejto organizácie kolektívnej správy dňa 26.7.2017 a dňa 8.8.2017 spolu sumu
2.444,90 EUR za nároky, ktoré boli predmetom dohody o urovnaní (t.j. za obdobie od 1.1.2016 do

30.6.2017) a dňa 15.11.2017, 16.2.2018, 18.5.2018, 27.7.2018 a 6.11.2018 zaplatil spolu sumu 1.851,69
EUR za nároky, ktoré boli predmetom hromadnej licenčnej zmluvy (t.j. za obdobie od 1.7.2017 do
31.10.2018).

20. Z listu OKS SLOVGRAM zo dňa 18.3.2021, adresovaného žalobcovi súd zistil, že OKS SLOVGRAM

v ňom deklarovala, že na základe dohody o urovnaní a hromadnej licenčnej zmluvy zo dňa 17.7.2017
jej neboli vyplatené žiadne úhrady nad rámec spoločného vyhlásenia (dohody) so žalobcom zo dňa
12.12.2016 a teda, vybrala úhrady výlučne za použitie hudobných audiovizuálnych záznamov.

21. Súd ďalej konštatuje, že obe sporové strany v konaní ako dôkazy predkladali množstvo rozhodnutí

kauzálne príslušných súdov prvej inštancie, ako aj odvolacích súdov, vydaných v obdobných sporoch
iniciovanýchžalobcomvočiinýmprevádzkovateľom(používateľom);prevažnáväčšinarozhodnutísúdov
prvej inštancie žalobu zamietla a odvolacie súdy tieto rozsudky zrušili a vrátili súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Strany v konaní predložili a poukazovali aj na stanoviská Ministerstva kultúry SR,
obsahujúce výklad ustanovení autorského zákona. Súd tieto rozhodnutia súdov v odôvodnení tohto

rozsudku neuvádza a nerozoberá, keďže nejde o rozhodnutia judikatórne, vydané najvyššou súdnou
autoritou a taktiež sa nezaoberal stanoviskami Ministerstva kultúry SR, poukazujúc na zásadu iura novit
curia.

22. Predmetom tohto konania bol nárok organizácie kolektívnej správy práv na vydanie bezdôvodného

obohatenia za neoprávnené použitie predmetov ochrany (t.j. za použitie bez predchádzajúceho súhlasu
nositeľa práv a teda, bez licenčnej zmluvy), ktoré spravuje na základe udeleného oprávnenia.

23. Súd sa primárne zaoberal otázkou, ktorá právna úprava sa vzťahuje na posúdenie uplatneného
nároku.

24. Podľa ust. § 190 ods.1 zákona č.185/2015 Z.z. autorského zákona, ustanoveniami tohto zákona
sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane
nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich
sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú

inak.

25. Podľa vyššie cit.prechodného ustanovenia § 190 ods.1 je potrebné rozlišovať, či nárok resp. právo zo
zodpovednosti za porušenie záväzkov vznikol za účinnosti novej právnej úpravy, t.j. zákona č.185/2015
Z.z. účinného od 1.1.2016 alebo za účinnosti pôvodnej právnej úpravy, t.j. zákona č. 618/2003 Z.z..

26. V spore si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za
neoprávnené použitie predmetov ochrany (bez predchádzajúceho súhlasu nositeľa práv t.j.bez licenčnej
zmluvy) za obdobie od 01.11.2016 do 31.10.2018, t.j. za obdobie po účinnosti nového autorského
zákona,pretosúdkonštatoval,ženaprávneposúdenievecisavzťahujenovýautorskýzákonč.185/2015

Z.z.

27. Podľa ust. § 141 ods.1 zákona č.185/2015 Z.z. autorský zákon (ďalej len autorský zákon), správou
práv sa na účely tohto zákona rozumie správa výkonu majetkových práv k dielu, umeleckému výkonu,zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu, vysielaniu a databáze podľa § 131 (ďalej len "predmet
ochrany").

28. Podľa ust. § 141 ods.2 autorského zákona, správu práv vykonáva za nositeľa práv nezávislý subjekt
správy alebo organizácia kolektívnej správy podľa tohto zákona, ak nie je v § 146 a 147 ustanovené inak.

29. Podľa ust. § 144 ods.1 autorského zákona, právnická osoba oprávnená na základe zákona alebo
dohôd s nositeľmi práv spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme

spoločného prospechu týchto nositeľov práv ako jediný alebo hlavný účel svojej činnosti, je organizáciou
kolektívnej správy, ak a) jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv, b) kolektívnu
správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku a c) má sídlo na území Slovenskej republiky a bolo
jej ministerstvom udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv (ďalej len "oprávnenie").

30. Podľa ust. § 146 ods.1 autorského zákona, nositeľ práv nie je oprávnený na individuálny výkon

svojich majetkových práv v odboroch kolektívnej správy podľa odseku 2.

31. Podľa ust. § 146 ods.2 autorského zákona, organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu
majetkových práv podľa odseku 1 v týchto odboroch kolektívnej správy:
d) výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu umeleckého výkonu, zvukového záznamu a

audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela,
f) použitie diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou.

32. Podľa ust. § 147 ods.1 autorského zákona, organizácia kolektívnej správy vykonávajúca správu
majetkového práva podľa § 146 ods. 2 písm. d) alebo písm. f) sa považuje za vykonávajúcu správu tohto

práva aj vo vzťahu k nositeľom práv, ktorí nie sú zastupovaní podľa § 164 ods. 1.

33. Podľa ust. § 147 ods.2 autorského zákona, ak kolektívnu správu práv v odbore použitie predmetu
ochrany jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou (§146 ods.2 písm.f/) vykonáva viacero
organizácií kolektívnej správy, nositeľ práv má možnosť výberu, ktorá z týchto organizácií kolektívnej

správy sa považuje za vykonávajúcu správu jeho práva na použitie predmetu ochrany jeho uvedením
na verejnosti káblovou retransmisiou.

34. Podľa ust. § 164 ods.1 veta prvá autorského zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná
zastupovať za rovnakých podmienok a bez ohľadu na členstvo v organizácii kolektívnej správy každého

nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany a
v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením, ak o to nositeľ práv požiada.

35. Podľa ust. § 164 ods.2 autorského zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná za rovnakých
podmienok zastupovať aj každého nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv podľa § 147 v súlade

s vydaným oprávnením.

36. Podľa ust. § 165 ods.1 autorského zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej
viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie
predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať

súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36
ods. 3 (ďalej len "používateľ") rokovania o uzavretí a) licenčnej zmluvy, b) hromadnej licenčnej zmluvy,
c) kolektívnej licenčnej zmluvy, d) zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť
ustanovenia šiestej hlavy druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo e) zmluvy o
náhrade odmeny.

37. Podľa ust. § 169 ods. 4 autorského zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná

a) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny,
primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a

b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto
nároku sám alebo ak je to nehospodárne.38. Podľa ust. § 451 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

39. Podľa ust. § 458a Občianskeho zákonníka, ak pri porušení alebo ohrození práva duševného
vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije

primerane ustanovenie § 442a ods. 2.

40. Podľa ust. § 442a ods.2 Občianskeho zákonníka, pri porušení alebo ohrození práva duševného
vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť
inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase
neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva,

ktoré môžu byť predmetom prevodu.

41. Vyššie citované ustanovenie § 165 ods.1 autorského zákona upravuje vzťahy medzi používateľmi
predmetov autorskoprávnej ochrany a organizáciami kolektívnej správy. Autorský zákon vyžaduje, aby
tietovzťahy,ktorýchpredmetomjepoužívaniepredmetovochrany,príslušnésubjektyzastrešililicenčnou

zmluvou resp. zmluvou o primeranej odmene alebo o náhrade odmeny. Na účely tohto zákona, s
výnimkou jeho piatej časti o správe práv, sa používateľom rozumie ktokoľvek, kto používa predmet
ochrany, napr. aj osoba, ktorá používa predmet ochrany bez súhlasu autora v zmysle výnimky. V prípade
osôb, ktoré by v zmysle danej definície používateľa na účely tejto piatej časti zákona používali predmety
ochrany bez uzavretej licenčnej zmluvy s organizáciou kolektívnej správy alebo s nositeľom práv pri

individuálnom vysporiadaní práv, bude dochádzať k bezdôvodnému obohateniu.

42. Použitie predmetov ochrany prostredníctvom tzv. ďalšieho verejného prenosu (retransmisie) bez
uzatvorenia licenčnej zmluvy teda predstavuje neoprávnený zásah do práv ich nositeľov, ktorý zásah
zakladá u používateľov majetkový prospech a na strane nositeľov práv, ktorých práva sú kolektívne

spravované, právo na jeho vydanie, t.j. na vydanie bezdôvodného obohatenia. Organizácia kolektívnej
správy je v súlade s ust. § 169 ods.4 autorského zákona nielen oprávnená, ale aj povinná domáhať sa
vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

43. Spornou v konaní bola otázka vecnej legitimácie strán.

44. Čo sa týka vecnej legitimácie strán, povinnosťou žalobcu bolo preukázať svoje oprávnenie ako
organizácie kolektívnej správy spravovať majetkové práva nositeľov práv v príslušných predmetoch
ochrany, ako aj, že žalovaný je (neoprávneným) používateľom ním spravovaných predmetov ochrany.

45. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, autorský zákon v ust. § 144 ods.1 predpokladá,
že oprávnenie organizácie kolektívnej správy spravovať majetkové práva nositeľov práv je dané buď
zákonom (§ 146, § 147 autorského zákona) alebo dohodami s nositeľmi práv (§ 164 ods.1 autorského
zákona).

46. V prvom rade súd konštatuje, že žalobca uplatnený nárok odvodzoval zo zákona, konkrétne z vyššie
cit.ust. § 146 a § 147 autorského zákona, ktoré vymedzuje tzv. povinnú kolektívnu správu práv, kedy
výkon majetkových práv je zo zákona zverený organizácii kolektívnej správy.

47. Ako je zrejmé z obsahu oprávnenia, udeleného žalobcovi Ministerstvom kultúry SR, žalobca je

oprávnený na výkon kolektívnej správy práv k audiovizuálnemu dielu a záznamu práve v odboroch
povinnej kolektívnej správy práv podľa ust. § 146 ods.2 písm. d) a f) autorského zákona /t.j. písm.
d) výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom
audiovizuálneho diela a písm. f) použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti káblovou
retransmisiou).

48. Nositeľ práva je oprávnený na individuálny výkon svojich majetkových práv (a to aj v odboroch, ktoré
zákon v ust. § 145 ods.2 autorského zákona demonštratívne vymenúva ako typické odbory kolektívnejsprávy práv) alebo môže výkon týchto práv zveriť organizácii kolektívnej správy na základe dohody,
ktorú s ňou uzavrie.

49. Výnimku z individuálneho výkonu práv nositeľov však tvoria určité druhy odborov, ktoré sú taxatívne
vymedzené v ust. § 146 ods.2 autorského zákona, ktoré upravuje tzv. povinnú kolektívnu správu práv,
kedy výkon majetkových práv je zo zákona zverený organizácii kolektívnej správy.

50. Povinná kolektívna správa práv sa uplatňuje vo vzťahu k tzv. remuneračným právam, t.j. práva

na náhradu odmeny, primeranú odmenu a práva na dodatočnú odmenu za použitie predmetu ochrany.
Zároveň, transpozíciou káblovej a satelitnej smernice bol zavedený výkon povinnej kolektívnej správy
práv vo vzťahu k použitiu diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou.

51. V odboroch povinnej kolektívnej správy práv nie je dovolené ich nositeľom individuálne spravovať
svoje práva, pretože je to buď neúčelné alebo priamo nemožné, aby jednotlivci sledovali každé

nakladanie s predmetom ochrany a uplatňovali si príslušné nároky s tým súvisiace. Kolektívna správa
prináša nositeľovi majetkový prospech, ktorý by sám individuálnou správou nikdy nezískal resp. získal
len ťažko, pretože nie je schopný sám postihnúť všetky prípady použitia predmetu ochrany. Inak
povedané, používatelia by využívali jeho diela či iné predmety ochrany bez toho, aby sa o tom dozvedel
a napokon aj bez toho, že by mu bola vyplatená odmena.

52. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nepredložil v konaní dohody, uzavreté s nositeľmi práv
o zastupovaní, na tomto mieste súd pokladá za potrebné zdôrazniť, že zákon rozlišuje medzi nositeľmi
práv, ktorí sú zastupovaní organizáciou kolektívnej správy a medzi nositeľmi práv, ktorí nie sú
zastupovaní organizáciou kolektívnej správy.

53. Podľa ust. § 164 ods.1 veta prvá autorského zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná
zastupovať za rovnakých podmienok a bez ohľadu na členstvo v organizácii kolektívnej správy každého
nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany a
v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením, ak o to nositeľ práv požiada.

54.Zastupovanínositeliaprávsútedatí,ktorípožiadaliorganizáciukolektívnejsprávyozastupovaniepri
výkone svojich majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany a nezastupovaní
nositelia práv sú tí, ktorí organizáciu kolektívnej správy o zastupovanie nepožiadali.

55. Zastupovanie nositeľov práv v zmysle ust. § 164 ods. 1 sa viaže na princíp rovnakého
zaobchádzania. Organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať každého nositeľa práv (a to
domáceho, aj zahraničného), ktorý o to požiada, a to v ktoromkoľvek z odborov kolektívnej správy práv,
na ktoré bolo organizácii kolektívnej správy udelené oprávnenie ministerstvom. Nositeľovi práv je týmto
ustanovením garantované právo vybrať si podľa vlastného rozhodnutia organizáciu kolektívnej správy,

ktorou sa nechá zastupovať.

56. Pokiaľ tak nositeľ práva neučiní, t.j. organizáciu kolektívnej správy o zastupovanie nepožiada,
v zmysle ust. § 147 ods.1 autorského zákona platí, že organizácia kolektívnej správy vykonávajúca
správu majetkového práva podľa § 146 ods. 2 písm. d) alebo písm. f) autorského zákona sa považuje

za vykonávajúcu správu tohto práva aj vo vzťahu k nositeľom práv, ktorí nie sú zastupovaní podľa §
164 ods. 1.

57. V predmetnom spore teda vyššie uvedené znamená, že povinná kolektívna správa práv v odboroch,
kuktorýmmážalobcaoprávnenie,t.j.výberprimeranejodmenyzakáblovúretransmisiuaudiovizuálneho

záznamu,ktorýjeoriginálomaudiovizuálnehodiela,akoajpoužitieaudiovizuálnehodielajehouvedením
na verejnosti káblovou retransmisiou, sa výslovne uplatňuje aj na nositeľov práv k dielam, ktorí so
žalobcom neuzavreli dohodu o zastupovaní svojich práv („nezastupovaní nositelia práv“). S týmto
princípomkorešpondujeajust.§164ods.2autorskéhozákona,podľaktoréhoježalobcaakoorganizácia
kolektívnejsprávypovinnýzarovnakýchpodmienokzastupovaťajkaždého(zmluvne)nezastupovaného

nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv podľa § 147 v súlade s vydaným oprávnením.58.Zhrnúcvyššieuvedenépotomsúdkonštatoval,žepreúčelytohtokonanianiejepotrebnéavzhľadom
na neexistenciu dohôd o zastupovaní vlastne reálne ani možné, aby žalobca predložil dohody o
zastupovaní, uzavreté s nositeľmi práv.

59. Účelom kolektívnej správy je totiž najmä efektívny výkon (uplatňovanie) majetkových práv autorov a
nositeľov práv súvisiacich s autorským právom, umožnenie uvádzania predmetov ochrany na verejnosti,
ale tiež uplatňovanie ochrany týchto práv. Predmetom kolektívnej správy sú majetkové práva, pri ktorých
je iný, ako kolektívny výkon práv neúčelný. Pre tento záver svedčí aj fakt, že ani v procese uzatvárania

hromadnej alebo kolektívnej licenčnej zmluvy v zmysle právnej úpravy a jej princípov zákon nevyžaduje,
aby organizácia kolektívnej správy jednotlivo preukazovala konkrétny rozsah zastupovaných autorov. V
prípade kolektívnej licenčnej zmluvy je počet predmetov zmluvy irelevantný; môže byť uzatvorená buď
ako individuálna zmluva k jednému dielu, k dvom alebo viacerým resp. k všetkým dielam v rozsahu,
v akom sama tieto práva či už na základe uzavretých dohôd s nositeľmi práv alebo na základe zákona
spravuje. V prípade hromadnej licenčnej zmluvy hromadnosť spočíva v tom, že sa vzťahuje spravidla

na všetky diela, ku ktorým organizácia spravuje majetkové práva. Uvedené vyplýva z všeobecných
ustanovení autorského zákona, upravujúcich licenčnú zmluvu, kolektívnu a hromadnú licenčnú zmluvu,
ako aj z ust. § 165 autorského zákona, upravujúceho rokovanie organizácie kolektívnej správy
s používateľmi (t.j. napríklad s osobami, ktoré prejavia záujem o použitie predmetu ochrany) pre účely
uzatvorenia licenčných zmlúv, zmlúv o primeranej odmene alebo o náhrade odmeny. Naopak, autorský

zákon ukladá druhej strane, t.j. používateľovi (v danom prípade žalovanému) poskytnúť pravdivé a úplné
informácie potrebné pre uzavretie zmluvy, najmä o použití predmetov ochrany, ktoré sú predmetom
zmluvy.

60. V tejto súvislosti (otázka existencie nositeľov práv, zastupovaných žalobcom) sa súd stotožňuje aj

s argumentáciou žalobcu, že otázka zastupovania nositeľov práv v danom odbore kolektívnej správy
práv bola otázkou, ktorá bola vyriešená v správnom konaní o udelenie oprávnenia, o ktorom rozhodlo
Ministerstvo kultúry SR ako príslušný orgán štátnej správy v danom úseku v súlade so správnym
poriadkom a autorským zákonom, ktorý upravuje hmotnoprávne i niektoré procesnoprávne podmienky,
potrebné na získanie oprávnenia vykonávať kolektívnu správu práv.

61. Základným znakom organizácie kolektívnej správy pritom je, že spravuje výhradné majetkové práva
viacerých nositeľov práv, pričom predstavu o počte zastupovaných nositeľov poskytuje ust. § 148 ods.3
písm.d) autorského zákona; žiadateľ o udelenie oprávnenia musí v správnom konaní predložiť napr.
doklad preukazujúci písomný záväzok aspoň desiatich zahraničných organizácií kolektívnej správy,

že budú so žiadateľom vzájomne zastupovať nositeľov práv na území, na ktorom vykonávajú správu
v rovnakým odborom správy, ktorý možno nahradiť menným zoznamom najmenej 1.000 nositeľov práv
z iných štátov, ktorí záväzne prejavili záujem o kolektívnu správu svojich práv, s uvedením podpisu týchto
nositeľov alebo zoznamom aspoň 10.000 predmetov ochrany nositeľov práv, ktorí záväzne prejavili
záujem o kolektívnu správu, ďalej doklad, ktorým je menný zoznam nositeľov práv s trvalým pobytom

na území SR, ktorí záväzne prejavili záujem o kolektívnu správu, taktiež s uvedením podpisu týchto
nositeľov práv. Ďalším, obdobným znakom organizácie kolektívnej správy v zmysle ust. § 144 ods.1
písm.a) autorského zákona je, že jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv, čo
znamená, že riadiace a dozorné orgány musia byť zložené aspoň sčasti z tých nositeľov práv, ktoré
organizácia zastupuje.

62. Splnenie uvedených atribútov skúma ministerstvo kultúry v správnom konaní. Rozhodnutie
ministerstva o udelení oprávnenia má teda ten právny účinok, že žalobca splnil všetky hmotnoprávne aj
procesnoprávne podmienky pre výkon kolektívnej správy práv v daných odboroch. Súd v tomto smere
poukazuje na ust. § 194 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého otázku, o ktorej má

právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci, môže súd sám posúdiť len vtedy, ak o nej ešte nebolo
rozhodnuté. Ak už bolo o takejto otázke rozhodnuté, súd na takéto rozhodnutie prihliadne, t.j. je ním
viazaný a už ju nemôže posúdiť ako otázku prejudiciálnu inak, než rozhodol príslušný orgán verejnej
moci.

63. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že vecná aktívna legitimácia žalobcu v spore je daná.

64. Čo sa týka vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, súd mal za preukázané, že žalovaný bol
v rozhodnom období používateľom predmetov ochrany spravovaných žalobcom prostredníctvomkáblovej retransmisie. Uvedená skutočnosť vyplýva jednak z dohody o urovnaní, uzatvorenej medzi
žalovaným a štyrmi organizáciami kolektívnej správy (SOZA, LITA, OZIS a SLOVGRAM) zo dňa
30.6.2017, v ktorej sa konštatuje, že žalovaný ako prevádzkovateľ v rozhodnom období od 1.11.2016

do 30.6.2017 používal prostredníctvom káblovej retransmisie predmety ochrany, ku ktorým vyššie
uvedené organizácie kolektívnej správy spravujú majetkové práva v zmysle oprávnenia na výkon
kolektívnej správy, ako aj z hromadnej licenčnej zmluvy a hromadnej zmluvy o primeranej odmene zo
dňa 30.6.2017, v ktorej sa konštatuje, že žalovaný ako prevádzkovateľ uskutočňuje káblovú retransmisiu
zaznamenaných umeleckých výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov na území SR

v neobmedzenom vecnom rozsahu.

65. Povinnosťou žalovaného v tomto konaní bolo preukázať, že má splnené povinnosti voči všetkým
nositeľom práv, resp. voči žalobcovi ako príslušnej organizácii kolektívnej správy, spravujúcej príslušné
predmety ochrany.

66. Žalovaný tvrdil, že si svoje povinnosti v tomto smere splnil; síce nie uzatvorením licenčnej zmluvy
so žalobcom, ale uzatvorením dohody o urovnaní a hromadnej licenčnej zmluvy s inými organizáciami
kolektívnej správy práv. Tvrdenie žalovaného v tomto smere bolo založené na argumentácii, že
rovnakým oprávnením Ministerstva kultúry SR ako má žalobca, disponujú aj iné organizácie kolektívnej
správy, pokiaľ ide o káblovú retransmisiu; vo vzťahu k audiovizuálnym dielam má rovnaké oprávnenie

udelené OKS LITA a vo vzťahu k audiovizuálnym záznamom má rovnaké oprávnenie udelené OKS
SLOVGRAM.

67. Spornou v tomto konaní bola teda otázka, či môže byť nárok žalobcu dôvodný vzhľadom
k prekrývaniu oprávnení medzi žalobcom a ďalšími dvomi organizáciami kolektívnej správy a najmä

vzhľadom na to, že žalovaný s týmito dvomi organizáciami uzatvoril dohodu o urovnaní a hromadnú
licenčnú zmluvu, ktoré sa týkajú nárokov za rozhodné obdobie.

68. Súd preskúmaním obsahu dohody o urovnaní a hromadnej licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi

žalovaným a ďalšími organizáciami kolektívnej správy v spojení s porovnaním rozsahu oprávnení,
udelených MK SR vo vzťahu k žalobcovi a OKS LITA dospel k záveru, že nárok žalobcu v tej časti,
v ktorej bol uplatnený titulom vydania bezdôvodného obohatenia za použitie audiovizuálnych diel ich
uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou, je nedôvodný.

69. Ako súd zistil z obsahu oprávnení, udelených Ministerstvom kultúry SR jednak žalobcovi a jednak
OKS LITA, je zrejmé, že oprávnenia sa z hľadiska rozsahu druhov diel a predmetov ochrany prekrývajú
a to práve v odbore povinnej kolektívnej správy práv podľa ust. § 146 ods.2 písm.f) autorského zákona,
z ktorého si žalobca v tomto konaní uplatnil časť svojho nároku – t.j. použitie audiovizuálneho diela jeho
uvedením na verejnosti, vrátane káblovej retransmisie.

70. Riešenie takejto situácie prekrývania v odboroch povinnej kolektívnej správy práv u viacerých OKS
poskytoval autorský zákon, v znení účinnom v rozhodnom čase a to podľa ust. § 147 ods.2, ktoré
dávalo (nezastupovanému) nositeľovi práv možnosť výberu, ktorú z týchto organizácií považuje za
svojho správcu. To znamená, že nezastupovaný nositeľ práv sa mohol v takomto prípade obrátiť na

ktorúkoľvek z OKS podľa vlastného výberu. Pokiaľ tak nositeľ práv neučinil, potom platí, že používateľ je
povinný vysporiadať nároky s jednou z oprávnených organizácií; nezáleží na tom, s ktorou z nich. Právna
úprava účinná v rozhodnom čase teda umožňovala, aby si nezastupovaných nositeľov práv vysporiadal
používateľ s jednou z oprávnených OKS podľa vlastného výberu – vychádzajúc z princípu podľa ust.
§ 19 ods.3 autorského zákona, že každý autor (nositeľ práv) má právo na jednu odmenu za použitie

predmetu ochrany.

71. Z obsahu dohody o urovnaní, uzatvorenej medzi žalovaným ako používateľom a štyrmi OKS,
vrátane OKS LITA dňa 30.6.2017 je zrejmé, že predmetom dohody bolo vysporiadanie práv z používania
predmetov ochrany, vyplývajúcich z oprávnenia MK SR, udeleného OKS LITA, okrem iných aj

v odbore povinnej kolektívnej správy podľa ust. § 146 ods.2 písm.f) autorského zákona, t.j. použitie
audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti, vrátane káblovej retransmisie a to za rozhodné
obdobie od 1.1.2016 do 30.6.2017 a to najmä právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, právo na
náhradu škody, právo na náhradu nemajetkovej ujmy, právo na zaplatenie licenčnej odmeny, právona zaplatenie primeranej odmeny, príslušenstvo peňažných pohľadávok uvedených vyššie. Sporné
práva urovnali účastníci dohody tak, že sa žalovaný ako prevádzkovateľ káblovej retransmisie zaviazal
zaplatiť spoločnú odmenu ako násobok počtu kalendárnych mesiacov rozhodného obdobia a priemeru

celkovéhopočtuprípojokkonkrétnousadzbouzajednuprípojkunabankovýúčetOKSSOZA(dohodnuté
platobné miesto pre účely zaplatenia spoločnej odmeny vo vzťahu ku všetkým organizáciám kolektívnej
správy) s tým, že zaplatením spoločnej odmeny sú vysporiadané všetky práva vyplývajúce z káblovej
retransmisie všetkých predmetov ochrany, ku ktorým OKS na základe uzatvorených zmlúv alebo na
základe zákona spravujú majetkové práva.

72. Z obsahu hromadnej licenčnej zmluvy a hromadnej zmluvy o primeranej odmene uzatvorenej
medzi žalovaným ako používateľom a OKS SOZA, LITA, OZIS a SLOVGRAM zo dňa 30.6.2017 je
zrejmé, že OKS LITA udelila žalovanému súhlas (licenciu) na použitie všetkých audiovizuálnych diel,
ku ktorým spravuje autorské majetkové práva a to na ich použitie káblovou retransmisiou, vrátane
nezastupovaných nositeľov práv. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť OKS za káblovú retransmisiu všetkých

predmetov ochrany spoločnú odmenu, zahŕňajúcu licenčné odmeny a primerané odmeny spolu vo výške
0,2575 EUR za každý začatý mesiac trvania zmluvy a každú prípojku, pozostávajúcu z licenčnej odmeny
(SOZA, LITA) vo výške 0,1751 EUR a z primeranej odmeny(OZIS, SLOVGRAM) vo výške 0,0824 EUR.
Zmluva bola uzatvorená s účinnosťou od 1.7.2017 na dobu určitú do 31.3.2022.

73. Z obsahu vyššie uvedených dohôd je zároveň zrejmé, že sa týkajú rozhodného obdobia, ktoré bolo
predmetom žaloby (1.11.2016 – 31.10.2018), pričom z predložených faktúr, vystavených OKS SOZA
(dohodnuté platobné miesto pre účely zaplatenia vo vzťahu ku všetkým organizáciám kolektívnej správy
v zmysle dohody o urovnaní a hromadnej licenčnej zmluvy) mal súd za preukázané, že žalovaný zaplatil
na účet tejto organizácie kolektívnej správy dňa 26.7.2017 a dňa 8.8.2017 spolu sumu 2.444,90 EUR

za nároky, ktoré boli predmetom dohody o urovnaní (t.j. za obdobie od 1.1.2016 do 30.6.2017) a dňa
15.11.2017, 16.2.2018, 18.5.2018, 27.7.2018 a 6.11.2018 zaplatil spolu sumu 1.851,69 EUR za nároky,
ktoré boli predmetom hromadnej licenčnej zmluvy (t.j. za obdobie od 1.7.2017 do 31.10.2018).

74. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že žalovaný (používateľ) podľa vlastného výberu uzatvorením

dohody o urovnaní a hromadnej licenčnej zmluvy s OKS LITA ako s jednou z dvoch (rovnako)
oprávnených organizácií, vysporiadal svoje povinnosti, vyplývajúce so zákona. Preto nárok žalobcu
uplatnený titulom vydania bezdôvodného obohatenia za použitie audiovizuálnych diel ich uvedením na
verejnostikáblovouretransmisiounemôžebyťdôvodný.Žalovanýtedaniejepovinnýopätovneuspokojiť
predmetný nárok vo vzťahu k žalobcovi.

75. Čo sa týka ďalšej časti nároku, uplatneného na základe oprávnenia žalobcu z povinnej kolektívnej
správy práv podľa ust. § 146 ods.2 písm.d) autorského zákona, t.j. v odbore výberu primeranej odmeny
zakáblovúretransmisiuaudiovizuálnehozáznamu,ktorýjeoriginálomaudiovizuálnehodiela,súddospel
k rovnakému záveru, t.j. že uzatvorením dohody o urovnaní a hromadnej licenčnej zmluvy s organizáciou

kolektívnej správy práv SLOVGRAM došlo k vysporiadaniu aj tohto nároku.

76. Ako súd zistil z obsahu oprávnení, udelených Ministerstvom kultúry SR jednak žalobcovi a jednak
OKS SLOVGRAM, je zrejmé, že oprávnenia sa z hľadiska rozsahu druhov diel a predmetov ochrany
prekrývajúatoprávevodborepovinnejkolektívnejsprávyprávpodľaust.§146ods.2písm.f)autorského

zákona, z ktorého si žalobca v tomto konaní uplatnil časť svojho nároku – t.j. použitie audiovizuálneho
diela jeho uvedením na verejnosti, vrátane káblovej retransmisie.

77. Žalobca v tomto smere argumentoval, že jeho nárok nemôže byť vysporiadaný, pretože žalobca
a OKS SLOVGRAM sa v zmysle ich spoločného Vyhlásenia zo dňa 12.12.2016 (č.l.30 spisu) dohodli,

že SLOVGRAM bude zastupovať iba výrobcov hudobných audiovizuálnych záznamov (hudobné
videoklipy) a žalobca bude zastupovať výrobcov audiovizuálnych záznamov audiovizuálnych diel ako
sú filmy, seriály, dokumenty a pod. Ako to vyplýva z obsahu tejto dohody, uvedené dve organizácie
kolektívnej správy pristúpili k tejto dohode práve s poukazom na to, že im bolo udelené oprávnenie v
rovnakom odbore povinnej kolektívnej správy, pričom cieľ tejto dohody je zrejmý z jej záveru, v ktorom

sa uvádza, že „každá z týchto organizácií bude zastupovať iných výrobcov audiovizuálnych záznamov,
preto sú používatelia resp. prevádzkovatelia retransmisie povinní uhrádzať primerané odmeny za
použitie audiovizuálnych záznamov v káblovej retransmisii obom vyššie uvedeným organizáciám“.78. Súd je toho názoru, že pre zodpovedanie otázky, či uzatvorením dohody o urovnaní a hromadnej
licenčnej zmluvy boli vysporiadané aj nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní voči žalovanému,
bolo potrebné posúdiť otázku platnosti, účinkov a záväznosti vyššie citovanej dohody (Vyhlásenia)

uzatvorenej medzi dvomi organizáciami kolektívnej správy, t.j. medzi žalobcom a SLOVGRAM.

79. V prvom rade je potrebné uviesť, že právna úprava platná v rozhodnom čase, t.j. autorský zákon
v znení účinnom do 31.1.2023, neumožňovala resp. neriešila situáciu prekrytia oprávnení na výkon
kolektívnej správy práv vo vzťahu k nezastupovaným nositeľom práv možnosťou uzatvorenia dohody

medzi dotknutými organizáciami kolektívnej správy.

80. Možnosťuzatvoreniatakejtodohodyzaviedlaažnovelizáciaautorskéhozákona,vykonanázákonom
č.455/2022 Z.z., účinná od 1.2.2023, v upravenom znení ust. § 147 ods.2. Novelou upravené ust. § 147
ods. 2 autorského zákona stanovuje postup v prípade, ak kolektívnu správu práv v odbore retransmisie
vrátane káblovej retransmisie k predmetom ochrany vykonáva viacero organizácií kolektívnej správy

tak, že primárne sa zaviedla možnosť dohody medzi organizáciami kolektívnej správy, čo znamená, že
za organizáciu vykonávajúcu správu práv nezastupovaného nositeľa práv sa považuje tá organizácia
kolektívnej správy, ktorú si organizácie kolektívnej správy určia dohodou. Takto určená organizácia
kolektívnej správy má v záujme transparentnosti povinnosť o tom informovať Ministerstvo kultúry SR do
15 dní od uzavretia dohody a Ministerstvo kultúry SR danú informáciu zverejní v evidencii organizácií

kolektívnej správy na svojom webovom sídle. Ak k takejto dohode medzi organizáciami kolektívnej
správy nedôjde, resp. ak organizácie kolektívnej správy o dohode ministerstvo neinformujú, považuje
sa za určenú organizáciu kolektívnej správy pre nezastupovaných nositeľov práv tá organizácia, ktorá
zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 Autorského zákona na území Slovenskej republiky
a je takto uvedená v evidencii vedenej Ministerstvom kultúry SR (tzv. reprezentatívna organizácia

kolektívnej správy). Určenie na základe dohody alebo zákona platí dovtedy, kým si nezastupovaný
nositeľ práv písomne neurčí inú organizáciu kolektívnej správy. Možnosť voľby nezastupovaného
nositeľa práv pre určitú organizáciu kolektívnej správy tak ostala zachovaná.

81. Čo sa teda týka posúdenia otázky platnosti, účinkov a záväznosti vyššie citovanej dohody

(Vyhlásenia) uzatvorenej medzi dvomi organizáciami kolektívnej správy, t.j. medzi žalobcom
a SLOVGRAM, je zrejmé, že pre uzatvorenie takejto dohody (Vyhlásenia) medzi žalobcom a
SLOVGRAM v danom čase (2016) neexistoval zákonný podklad a teda, takáto dohoda vo vzťahu
k uplatnenému nároku nemá žiadne právne účinky, na ktoré by bolo možné prihliadať.

82. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že samotná dohoda o urovnaní a hromadná licenčná
zmluva zo dňa 30.6.2017 v článku I bode 6 obsahujú poukaz na predmetnú dohodu (Vyhlásenie) medzi
žalobcom a OKS SLOVGRAM, pričom v bode 6 sa uvádza, že: „ tvrdenia o peňažných povinnostiach
prevádzkovateľov retransmisie voči SAPA uvedené vo Vyhlásení nemajú žiadny vplyv na existenciu
(vznik, zmenu alebo zánik) práv a povinností žalovaného ako prevádzkovateľa voči SAPA; nezaväzujú

ho najmä z dôvodu, že prevádzkovateľ neprejavil súhlas s Vyhlásením a nie je stranou účastníkom)
tohto Vyhlásenia“.

83. Vyššie uvedený výklad záväznosti vyhlásenia (dohody) medzi žalobcom a OKS SLOVGRAM potom
vedie k rovnakému záveru, aký súd učinil vyššie - pri posudzovaní dôsledkov dohody o urovnaní

a hromadnej licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a OKS LITA na predmet sporu a teda, že
žalovaný ako používateľ podľa vlastného výberu uzatvorením dohody o urovnaní a hromadnej licenčnej
zmluvy s OKS SLOVGRAM ako s jednou z dvoch (rovnako) oprávnených organizácií, vysporiadal
svoje povinnosti, vyplývajúce so zákona. Preto nárok žalobcu uplatnený titulom vydania bezdôvodného
obohatenia za výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálneho záznamu, ktorý je

originálomaudiovizuálnehodiela,nemôžebyťdôvodný.Žalovanýtedaniejepovinnýopätovneuspokojiť
predmetný nárok vo vzťahu k žalobcovi.

84. Ako už súd uviedol vyššie, z obsahu vyššie uvedených dohôd je pritom zrejmé, že sa týkajú

rozhodného obdobia, ktoré bolo predmetom žaloby (1.11.2016 – 31.10.2018), pričom z predložených
faktúr, vystavených OKS SOZA (dohodnuté platobné miesto pre účely zaplatenia vo vzťahu ku všetkým
organizáciám kolektívnej správy v zmysle dohody o urovnaní a hromadnej licenčnej zmluvy) mal súd
za preukázané, že žalovaný zaplatil na účet tejto organizácie kolektívnej správy dňa 26.7.2017 a dňa8.8.2017 spolu sumu 2.444,90 EUR za nároky, ktoré boli predmetom dohody o urovnaní (t.j. za obdobie
od 1.1.2016 do 30.6.2017) a dňa 15.11.2017, 16.2.2018, 18.5.2018, 27.7.2018 a 6.11.2018 zaplatil spolu
sumu 1.851,69 EUR za nároky, ktoré boli predmetom hromadnej licenčnej zmluvy (t.j. za obdobie od

1.7.2017 do 31.10.2018).

85. Len na margo veci súd uvádza, že ani opačný výklad - smerujúci k záveru o platnosti dohody,
uzatvorenej medzi dvoma organizáciami kolektívnej správy, ktoré takýmto spôsobom riešili situáciu
prekrývania svojich oprávnení napriek absencii výslovnej zákonnej úpravy v danom čase, by nemal vplyv

na (iné) rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ by súd vychádzal zo záveru o platnosti dohody (Vyhlásenia) medzi dotknutými OKS, potom
OKS SLOVGRAM túto dohodu (Vyhlásenie) porušila tým spôsobom, že uzatvorila dohodu o urovnaní
a hromadnú licenčnú zmluvu zo dňa 30.6.2017 so žalovaným aj v tom rozsahu, ktorá sa netýkala
jej oprávnení v zmysle Vyhlásenia, ale aj oprávnení žalobcu (t.j. zastupovať výrobcov audiovizuálnych

záznamov - filmy, seriály, dokumenty a pod.).

Súd je však toho názoru, že táto dohoda skutočne zaväzuje len zmluvné strany tejto dohody, t.j.
žalobcu a SLOVGRAM, čo potom znamená, že len tieto zmluvné strany si môžu medzi sebou
vysporiadať dôsledky, vyplývajúce z porušenia práv a povinností vyplývajúcich zo vzájomnej dohody.

Dohoda medzi dotknutými OKS však nezaväzuje žalovaného, ktorý uzatvorením dohody o urovnaní
a hromadnej licenčnej zmluvy s OKS SLOVGRAM splnil svoju povinnosť vysporiadať dané nároky
s jednou z oprávnených organizácií podľa vlastného výberu.

86. Na vyššie uvedenom závere podľa názoru súdu nič nemení ani argumentácia resp. tvrdenie žalobcu,

podporené listom, ktorý mu doručila OKS SLOVGRAM zo dňa 18.3.2021, v zmysle ktorého OKS
SLOVGRAM na základe dohody o urovnaní a hromadnej licenčnej zmluvy nevybrala žiadne úhrady nad
rámec spoločného vyhlásenia (dohody) so žalobcom zo dňa 12.12.2016, t.j. disponuje výlučne úhradami
za použitie hudobných audiovizuálnych záznamov.

V prvom rade je potrebné uviesť, že z článku I bodov 4 a 9 dohody o urovnaní ako aj hromadnej
licenčnej zmluvy je zrejmé, že predmetom týchto dohôd vo vzájomnom vzťahu medzi žalovaným a OKS
SLOVGRAM boli nielen hudobné, ale všetky audiovizuálne záznamy, ku ktorým je SLOVGRAM v zmysle
oprávnenia MK SR oprávnená vykonávať kolektívnu správu majetkových práv, vrátane výrobcov
audiovizuálnych záznamov a to v odbore výberu primeranej odmeny za použitie audiovizuálneho

záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela káblovou retransmisiou, t.j. v totožnom odbore,
v akom má udelené oprávnenie žalobca.

Ďalej, ako to vyplýva z článku III. (najmä bodov 3, 4, 7 a 8) dohody o urovnaní, ako aj z článku V
hromadnej licenčnej zmluvy, žalovaný sa zaviazal zaplatiť spoločnú odmenu všetkým organizáciám

kolektívnej správy, ktoré boli účastníkmi týchto zmlúv na základe faktúry, vystavenej OKS SOZA, na
bankový účet SOZA. To znamená, že žalovaný sa zaviazal v rámci spoločnej odmeny zaplatiť úhradu
aj vo vzťahu k OKS SLOVGRAM za všetky (nielen hudobné) audiovizuálne záznamy. Právne vzťahy
súvisiace so zaplatením spoločnej odmeny, jej rozúčtovaním a vyplatením ostatným organizáciám
kolektívnej správy si medzi sebou vysporiadajú organizácie kolektívnej správy osobitnou dohodou,

pričom OKS SOZA zodpovedá za správnosť výšky súm, vyplatených zo spoločnej odmeny ostatným
organizáciám.

87. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že z pohľadu tohto sporu je potom irelevantné
skúmať, či žalovaný zaplatil na účet SOZA úhrady za všetky (nielen hudobné) audiovizuálne

záznamy, resp. ak ich zaplatil, či OKS SOZA v súlade so zmluvou správne rozúčtovala a vyplatila
žalovaným zaplatené úhrady vo vzťahu k OKS SLOVGRAM. Otázka plnenia a vymáhania záväzkov
zo záväzkovoprávneho vzťahu, založeného dohodou o urovnaní a hromadnou licenčnou zmluvou zo
dňa 30.6.2017 sa týka výlučne zmluvných strán, zúčastnených na týchto zmluvách a žalobca touto
zmluvnou stranou nie je.

88. Zhrnúc vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.89. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

90. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

91. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. §
255 ods.1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, ako aj intervenientovi, ktorý vystupoval na jeho

strane, priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

92. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).