Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. december 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3C/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225200739
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200739.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpeného splnomocnenkyňou JUDr. Miroslavou Trudičovou, Snakov 131,
086 06 Snakov, proti žalovanej D. E., F. G., na neznámom mieste, ako neznáma vlastníčka v zastúpení
Slovenským pozemkovým fondom, Búdková č. 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k pozemku, parcela registra ,,E“
č. 746/1 o výmere 501 m2 - orná pôda, zapísanému na LV č. XXXX, k. ú. C., Obec Snakov,
v katastri nehnuteľností H. I. J., odbor katastrálny.

II. Pozemok, parcela registra ,,E“ č. 746/1 o výmere 501 m2 - orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX, k.
ú. C., Obec Snakov, v katastri nehnuteľností Okresného úradu Bardejov, odbor katastrálny s a p r
i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť za spoluvlastnícky podiel žalovanej sumu 1.753,50 eur na
depozitný účet Slovenského pozemkového fondu vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu XXXXXXXXXX/
XXXX, IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 3C 20 2025, v lehote do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku.

IV. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k pozemku, parcela registra ,,E“
č. 746/2 o výmere 167 m2 - orná pôda, zapísanému na LV č. XXXX, k. ú. C., Obec Snakov,
v katastri nehnuteľností H. I. J., odbor katastrálny.

V. Pozemok, parcela registra ,,E“ č. 746/2 o výmere 167 m2 - orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX, k.
ú. C., Obec Snakov, v katastri nehnuteľností Okresného úradu Bardejov, odbor katastrálny s a p r
i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.

VI. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť za spoluvlastnícky podiel žalovanej sumu 584,50 eur na
depozitný účet Slovenského pozemkového fondu vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu XXXXXXXXXX/
XXXX, IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 3C 20 2025, v lehote do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku.

VII. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.03.2025 domáhal, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k pozemkom, parcela registra ,,E“ č. 746/1 o výmere 501 m2 -orná pôda a parcela registra „E“ č. 746/2 o výmere 167 m2 - orná pôda, zapísaným na liste vlastníctva
č. XXXX k. ú. C. a vykonal jeho vyporiadanie tak, že tieto pozemky prikáže do výlučného vlastníctva
žalobcu a tomuto uloží povinnosť zaplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanej ako ustupujúcej

spoluvlastníčke v sume spolu 334,- eur.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodňoval tým, že je podielovým spoluvlastníkom predmetných pozemkov
so spoluvlastníckym podielom pod B4 vo výške 1/2, pričom ďalšou ich podielovou spoluvlastníčkou je
žalovaná s podielom pod B1 vo výške 1/2. Poukazujúc na to, že žalovaná je aj podľa vyjadrenia Obce

Snakov zo dňa 13.03.2025 neznámym vlastníkom a túto nemožno identifikovať, žiadal, aby súd zrušil
a vyporiadal spoluvlastníctvo. S odvolaním sa na hľadiská, z ktorých sa pri vyporiadaní spoluvlastníctva
má vychádzať, uviedol, že nakoľko u neho sú väčšie predpoklady na najúčelnejšie využitie pozemkov,
keď je aj vlastníkom priľahlých pozemkov a stavby evidovaných na LV č. XX a vyporiadavané pozemky
sú súčasťou oploteného dvora žalobcu, navrhol ich prikázanie do svojho výlučného vlastníctva. Ako
výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej uviedol sumu 334,- eur s tým, že pri jej

určenívychádzalzkúpnychzmlúvzverejnenýchnaoficiálnomwebsídleObceSnakovuzavretýchobcou
ako predávajúcim, predmetom ktorých boli parcely registra „C“ a „E“ v katastrálnom území C. a kde
priemerná kúpna cena nehnuteľností bola stanovená vo výške 1 eur/m2.

3.Vžalobežalobcaakodôkazoznačilapripojilknejlenjednukúpnuzmluvu,atokúpnuzmluvuuzavretú

medzi predávajúcim - Obcou Snakov a kupujúcim K. C. zo dňa 25.01.2024 a tiež listy vlastníctva č.
XXXX L. M. XX pre k. ú. C. a tiež vyjadrenie Obce Snakov zo dňa 13.03.2025.

4. Zástupca žalovanej - Slovenský pozemkový fond sa k žalobe vyjadril písomne dňa 18.07.2025
tak, že koná pred súdom za žalovanú ako tzv. “nezisteného vlastníka“ podľa § 34 ods.18 zák. č.

330/1991 Z. z.. Ďalej k veci samej uviedol, že rešpektuje zásadu, že nikoho nemožno nútiť zotrvávať
v podielovom spoluvlastníctve, pričom čo sa týka spôsobu jeho vyporiadania, v súlade so zákonným
poradím uprednostňuje reálne rozdelenie nehnuteľnosti. Upriamil pozornosť na to, že v danom prípade
sporná parcela nachádza sa v intraviláne obce a susedia s ňou parcely KN „C“ 108 a KN „C“
115 v spoluvlastníctve žalobcu, pričom na parcele KN „C“ č. 115 je postavený rodinný dom v jeho

spoluvlastníctve. Vzhľadom na výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel žalovanej na sporných
parcelách (250,5 m2 a 83,5 m2) a vzhľadom na postavený rodinný dom v spoluvlastníctve žalobcu
na susednej parcele je podľa neho reálna deľba tak, aby vznikli samostatné parcely, neúčelná
a nehospodárna, preto súhlasí so zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva k sporným parcelám ich
prikázaním do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Poukázal na § 18 ods. 4 zákona č. 180/1995

Z. z. a uviedol kritériá, podľa ktorých sa v zmysle zákonnej úpravy a súdnej praxe má postupovať
pri určení výšky primeranej náhrady ako trhovej hodnoty spornej parcely. Sumu primeranej náhrady
uvedenúžalobcom,vychádzajúcuzceny1eurzam2,zaktorúObecSnakovpredávalapozemokfyzickej
osobe,podľanehonemožnopovažovaťzatrhovúcenustavebnýchpozemkovvkat.úz.C.anemožnona
ňu prihliadať. Poukázal na ním označené dôkazy, z ktorých podľa neho vyplýva, že cena porovnateľných

pozemkov v k. ú. C. je podstatne vyššia, ako navrhuje žalobca. Uviedol, že v inom súdnom konaní
Obec Snakov poskytla v roku 2024 vyjadrenie, z ktorého vyplynulo, že pozemky v intraviláne Obce
Snakov sa predávajú za cenu 8-10 eur/m2 a na základe rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 5C/10/2025
súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k tam uvedenej parcele v k. ú. C. a stanovil výšku
primeranej náhrady za odstupujúce spoluvlastnícke podiely žalovaných na 9 eur za 1m2. Navrhol doplniť

dokazovanie vyžiadaním ním označených kúpnych zmlúv z katastra nehnuteľností.

5. Žalobca v replike trval na tom, že ním navrhovaná hodnota 1 euro za 1 m2 zodpovedá trhovej hodnote,
miestnym zvyklostiam a obvyklej praxi porovnateľných pozemkov v k. ú. C.. Namietal, že žalovaná vo
svojom vyjadrení k žalobe nerozlišuje medzi druhom pozemku orná pôda a stavebný pozemok, pričom

tu sa jedná o pozemky registra „E“ druh orná pôda a nie o stavebné pozemky, a to bez ohľadu na ich
polohu v intraviláne obce. Nie je preto podľa neho možné prihliadať na dôkazy, na ktoré žalovaná vo
svojom vyjadrení odkazuje. Poukázal na to, že požiadal Obec Snakov o vydanie stanoviska/vyjadrenia
obce k cene nehnuteľností nachádzajúcich sa v intraviláne obce, konkrétne pozemkov evidovaných ako
druh pozemku orná pôda, a to v zmysle miestnych podmienok a obvyklej praxe na území obce, pričom

zdoručenéhovyjadreniaobcevyplýva,žeobecpripredajidoterajšímužívateľompredávaornúpôduza1
euro za m2 a ceny pri predaji od fyzických osôb sa pohybujú od 4 do 10 eur za m2. S poukazom na kúpnu
zmluvu č. N./XXXX zo dňa 18.06.2025 uzatvorenú medzi Poľnohospodárskym družstvom Javorina
Malcov ako predávajúcim a manželmi K. ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol prevod vlastníckehopráva k nehnuteľnosti v k. ú. C. zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. 758/1, parcela registra „E“,
druh pozemku orná pôda za dohodnutú kúpnu cenu 1 euro za 1m2, trval na tom, že preukázal, že pri
porovnateľných pozemkoch sa v roku 2025 uzatvárajú kúpne zmluvy za cenu 1 euro za 1m2.

6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa napriek riadnemu a včasnému
predvolaniu nedostavil zástupca žalovanej, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil
s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, o odročenie pojednávania nežiadal. V súlade
s ust. § 180 CSP preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti zástupcu žalovanej,

nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

7. Zástupca žalovanej spolu s ospravedlnením svojej neúčasti na pojednávaní uviedol, že žalobcom
navrhovanú sumu náhrady nemožno považovať za primeranú. Poukázal na to, že sporné parcely
nachádzajú sa v intraviláne obce a sám žalobca potvrdil, že sú súčasťou jeho oploteného dvora,
a preto ide o stavebné pozemky v zmysle stavebných predpisov. Uviedol, že v zmysle platnej judikatúry

súdov sa pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádza pri stanovení primeranej
náhrady za podiely ustupujúcich spoluvlastníkov aj z hľadísk územného plánovania a funkčného využitia
pozemkov. Za nesprávne preto považuje konštatovanie žalobcu, že je potrebné vychádzať výlučne
z druhu pozemku uvádzanom na liste vlastníctva, v danom prípade orná pôda a že preto nemožno
sporné parcely považovať za stavebné pozemky, keďže ide o pozemky v intraviláne obce zároveň

využívané ako prídomový dvor k rodinnému domu, a nesporne tak ide o stavebné pozemky. K žalobcom
predloženej kúpnej zmluve zo dňa 25.01.2024 predávajúceho Obce Snakov uviedol, že samotná obec
potvrdila, že doterajším užívateľom predáva ornú pôdu za 1 euro/m2 a je všeobecne známe, že obce
stanovujú pri predaji pozemkov nižšie ceny, ako sú skutočné trhové ceny z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, a preto nemožno na danú cenu prihliadať. Rovnako v prípade kúpnych zmlúv zo dňa 14.05.2025

a 03.07.2023 ide pri tam uvedenej kúpnej cene 1 eur, resp. 1,15 eur za /m2 o extrémne hodnoty,
ovplyvnené neprimeranou pohnútkou, na ktoré platná judikatúra súdov neprihliada, preto z objektívnych
dôvodov nemožno z nich vychádzať ani v tomto súdnom konaní. Navrhol, aby súd stanovil sumu
primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej vo výške 9 eur/m2, ktorú považuje za ustálenú
tunajším súdom na základe vykonaného dokazovania za stavebné pozemky v k. ú. C. (v konaní sp. zn.

5C/10/2025) a zároveň za preukázanú trhovú cenu za porovnateľné pozemky v danom katastrálnom
území. Túto sumu podľa neho potvrdzuje ako primeranú aj vyjadrenie obce zo dňa 12.12.2024 (o cene
8-10 eur/m2), vyjadrenie obce zo dňa 01.08.2025 (o cene 4-10 eur/m2), ako aj kúpna zmluva číslo N./
XXXX, kde dojednaná bola kúpna cena 8 eur za m2.

8. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom svojej splnomocnenkyne na žalobe a tam uvedenej sume
náhrady trval. Čo sa týka spôsobu využívania daných pozemkov označených ako orná pôda, uviedol, že
vsúčasnostijetosícezatrávnené,avšakeštecca3rokydozadutobolovyužívanéakoornápôdaasadili
tam. Napriek vyjadreniu obce, ktoré sám predložil, považuje sumu 1 euro za m2 za primeranú, nakoľko
za takú sumu bol v roku 2025 realizovaný prevod pozemku medzi družstvom a fyzickými osobami a aj

z tých kúpnych zmlúv, ktoré na návrh zástupcu žalovanej vyžiadal súd z katastra, podľa neho vyplýva,
že zástupcom žalovanej uvádzaná suma 9 eur za m2 nie je primeraná, ale je nadhodnotená. Ak sa
zohľadnia všetky listiny aj vyjadrenia zástupcu žalovanej, tak za strop a maximálnu sumu, o ktorej možno
uvažovať ako o primeranej náhrade, považuje on sumu 5 eur za m2, pričom je v jeho schopnostiach
a majetkových možnostiach zaplatiť sumu primeranej náhrady určenú súdom v rozmedzí od 1 eur do 9

eur za m2 v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo vyjadrení zo dňa 12.11.2025 poukázal aj na
to, že parcela „E“ KN č. 746/1 síce tvorí súčasť jeho oploteného dvora, ale dlhodobo bola využívaná na
poľnohospodárske účely, k čomu ako dôkaz pripojil fotografie a skutočnosť, že v súčasnosti nevyužíva
pozemky na aktívnu poľnohospodársku produkciu, ale ich len udržiava kosením trávy, podľa neho
nemôže byť dôvodom na zmenu právneho posúdenia ich charakteru. Z predložených kúpnych zmlúv

zavkladovaných pod číslami N. XXXX/XXXX, N. XXXX/XXXX a N. XXXX/XXXX podľa neho vyplýva,
že trhová cena porovnateľných pozemkov v obci sa pohybuje od 0,10 eur/m2 po 1,15 eur/m2 a čo sa
týka zmlúv zavkladovaných pod číslom N. XXXX/XXXX a N. XXXX/XXXX, tieto nie sú relevantné, lebo
týkajú sa iných druhov pozemkov (ostatná plocha, resp. trvalý trávny porast a záhrada) a relevantná nie
je ani suma ustálená v súdnom konaní 5C/10/2025, lebo táto týkala sa zastavanej plochy a nádvoria

a je všeobecne známe, že tieto druhy pozemkov predávajú sa za podstatne vyššiu sumu ako orná
pôda. Navrhol zohľadniť tiež to, že predmetom konania je spoluvlastnícky podiel a jeho hodnota sa aj
v znaleckej praxi oceňuje nižšie než hodnota celého pozemku.9. Žalovaná cestou svojho zástupcu aj po uvedenej argumentácii žalobcu trvala na tom, že za
preukázanú výšku primeranej náhrady treba tu považovať sumu 9 eur za m2. Na tvrdenie žalobcu, že
sporné parcely boli využívané a aj aktuálne sú využívané na poľnohospodárske účely, uviedla, že nie

je vylúčené, aby do budúcna bolo zabezpečené ich využitie v zmysle platného územného plánu obce,
teda na ten účel, na ktorý boli účelovo určené (stavebné účely), pričom poukázala na § 7 aktuálneho
stavebného zákona, v zmysle ktorého stavebný pozemok je časť územia určená územnoplánovacou
dokumentáciou na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. Z výňatku územného plánu obce Snakov
schválenéhovroku2006obecnýmzastupiteľstvompodľanejvyplýva,žeobespornéparcelynachádzajú

savlokalite,ktorájeurčenánabývanie(rodinnédomy)ajetedapreukázané,žeideostavebnépozemky
v zmysle stavebných predpisov. Poukázala na judikatúru (5Cdo/93/2010 a 2Cz/47/70), podľa ktorej je
potrebné pri stanovení výšky primeranej náhrady prihliadať aj na funkčné využitie pozemkov v rámci
územného plánu obce a hľadiská územného plánovania. K námietkam žalobcu tiež uviedla, že podľa §
70 katastrálneho zákona záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaný ako parcela registra
„E“, záväzný druh pozemku je len v stave „C“ a argumentácia o nižšej hodnote spoluvlastníckeho podielu

je zavádzajúca, nepodložená a nedôvodná, nakoľko žalobca sa stane výlučným vlastníkom pozemkov.

10. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení strán sporu. Vo veci
vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých stranami predložených, ako aj označených,
vyžiadaných a zabezpečených listinných dôkazov. V súvislosti s vykonaným dokazovaním súd uvádza,

že vyhovel všetkým dôkazným návrhom, vykonanie žiadneho z navrhnutých dôkazov nezamietol. Na
základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

11. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov - parcela registra ,,E“ č. 746/1 o výmere 501
m2 - orná pôda a parcela registra „E“ č. 746/2 o výmere 167 m2 - orná pôda, zapísaných na liste

vlastníctva č. XXXX k. ú. C., obec Snakov, v katastri nehnuteľností H. I. J., odbor katastrálny. Jeho
spoluvlastnícky podiel činí 1/2 a ako titul jeho nadobudnutia je na liste vlastníctva uvedená Darovacia
zmluva zo dňa 20.01.2017 č. V 288/2017. Ďalším podielovým spoluvlastníkom týchto pozemkov je
žalovaná so spoluvlastníckym podielom 1/2 k celku. Uvedené skutočnosti súd zistil z aktuálneho výpisu
z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C.. Z neho tiež vyplýva, že správu podielu žalovanej

vykonáva Slovenský pozemkový fond.

12. Z vyjadrenia Obce Snakov zo dňa 13.03.2025 predloženého žalobcom (č. l. 8 spisu) súd zistil, že
žalovaná D. E., F. G., uvedená na LV č. XXXX, k. ú. C., je pre obec neznámy vlastník a obec nedokáže
danú osobu identifikovať.

13. Žalobca podanou žalobou sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, preto pri právnom posúdení veci súd vychádzal predovšetkým z príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve.

14. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

15. Podľa § 34 ods. 18 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách pozemkový
fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach

nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise,5) podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v
osobitnom predpise23h) a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo
štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo
vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a
podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov.23haa)

16. Keďže žalovaná je podľa tvrdenia žalobcu a zápisu na liste vlastníctva neznámy vlastník, bolo
potrebné aplikovať tiež nižšie uvedené ustanovenia osobitných predpisov.17. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom Fond (Slovenský pozemkový fond) nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov s pozemkami

a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok
vo vlastníctve štátu“),
b) s nezisteným vlastníkom (§ 13)
c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických
informáciíavsúborepopisnýchinformáciíaleboaksanepreukážeinakakideolesnépozemky,obdobne

postupuje správca.

18. Podľa § 18 ods. 3 tohto zákona fond môže previesť vlastníctvo k pozemku najmenej za cenu zistenú
podľa cenového predpisu.

19. Čo sa týka posúdenia, či v prípade žalovanej skutočne ide o tzv. neznámeho, resp. nezisteného

vlastníka, tak k tomu súd uvádza, že na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. C. je žalovaná označená len
menom, priezviskom, rodným priezviskom a menom manžela, bez konkrétneho ďalšieho identifikátora
týkajúceho sa miesta trvalého pobytu, dátumu narodenia či úmrtia. Je pri nej na liste vlastníctva zapísaná
správa svedčiaca Slovenskému pozemkovému fondu, a v zmysle zákonnej definície ide o nezisteného
vlastníka, čo tu ani medzi stranami nebolo sporné, a zodpovedá to výsledkom vykonaného šetrenia,

vyjadrenia obce Snakov a aj výsledkom lustrácie súdu v Registri obyvateľov SR, agende občianskych
preukazov a negatívnej lustrácii dedičských a iných konaní vedených na tunajšom súde (č. l. 83 a 84
spisu).

20. Súd preto mal za preukázané, že v prípade žalovanej skutočne ide o tzv. neznámeho, resp.

nezisteného vlastníka. Navyše k žiadnej ujme u nej rozhodnutím súdu nemôže dôjsť, lebo táto bola
zastúpená spôsobom predpokladaným priamo zákonom, pričom za jej spoluvlastnícky podiel jej je
prisúdená riadna primeraná náhrada, účinne namietať proti zrušeniu podielového spoluvlastníctva by
nemohla a ani v prípade jej záujmu o prikázanie parciel do jej výlučného vlastníctva by na to nebol
dôvod vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je už spoluvlastníkom susediacich nehnuteľností a stavby

rodinného domu, nebolo sporné, že v prípade parcely E KN č. 746/1 ide tu o prídomový dvor žalobcu,
preto žalobca prichádzal do úvahy v podstate ako jediný možný spoluvlastník spôsobilý na takéto
prikázanie, čo rovnako nebolo v konaní sporné.

21. Aktuálnym výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. C. súd mal preukázanú aktívnu a pasívnu

vecnú legitimáciu strán sporu. So žalovanou ako s neznámym vlastníkom konal súd v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom.

22. Bolo preukázané, že žalobca a žalovaná ku dňu vyhlásenia rozsudku sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetných pozemkov. Nikoho nemožno nútiť, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval a keďže

žalobca ako podielový spoluvlastník pozemku podal návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva,
pričom k dohode o jeho zrušení nedošlo, súd v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prvom
a štvrtom výroku rozsudku podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k predmetným pozemkom
zrušil.

23. Čo sa týka vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, súd riadiac sa poradím
predpísaným v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka má za to, že reálne rozdelenie veci tu nie je dobre
možné. Vzhľadom na celkovú výmeru vyporiadavaných parciel (501 m2 a 167 m2), veľkosť podielu
žalovanej (1/2, čo zodpovedá výmere len 250,50 m2 a 83,50 m2), ako aj vzhľadom na ich umiestnenie
súd má za to, že ich rozdelením by v danom prípade nevznikli reálne využiteľné samostatné parcely,

čo medzi stranami ani nebolo sporné, preto ako ďalší zákonom predpokladaný spôsob vyporiadania
prichádza do úvahy prikázanie veci za primeranú náhradu niektorému zo spoluvlastníkov. Okrem
žalobcu nikto predmetné parcely prikázať do svojho výlučného vlastníctva nežiadal, preto súd v druhom
a piatom výroku rozsudku prikázal predmetné parcely do vlastníctva žalobcu.

24. Poslednou otázkou, s ktorou sa súd musel vysporiadať, tak ostala už len výška náhrady za
spoluvlastnícky podiely ustupujúceho podielového spoluvlastníka. Táto medzi stranami bola po celý čas
sporná, keď žalobca navrhoval vychádzať zo sumy 1 euro za m2 a zástupca žalovanej zo sumy 9 eur
za m2. Súd na základe komplexného a podrobného vyhodnotenia všetkých tvrdení strán a výsledkovvykonaného dokazovania má za to, že primeranou výškou náhrady, tak ako ju predpokladá § 142 ods.1
Občianskeho zákonníka, je tu náhrada v sume 7 eur/m2. Pri jej určení súd vychádzal z nasledujúcich
skutočností a dôkazov.

25. Sám žalobca v reakcii na námietky zástupcu žalovanej k ním navrhovanej výške náhrady predložil
v priebehu konania ako dôkaz vyjadrenie Obce Snakov k cenám pozemkov zo dňa 01.08.2025. V tomto
najaktuálnejšom vyjadrení obec uviedla (č. l. 55 spisu), že pri predaji doterajším užívateľom predáva
ornú pôdu za 1 eur za m2 a ceny pri predaji od fyzických osôb sú rôzne, od 4 do 10 eur za m2.

Priemerom súm 4 a 10 eur je suma 7,- eur za m2. Ak zástupca žalovanej poukazoval na vyjadrenie obce
v inom súdnom konaní zo dňa 12.12.2024 (č. l. 36 spisu), kde táto uviedla, že pozemky v intraviláne
obce predávajú sa za cenu 8 až 10 eur za m2, tak k tomu súd uvádza, že uvedené vyjadrenie mohlo
byť len podporné, nie smerodatné, lebo jednak vyjadrenie tej istej obce zo dňa 01.08.2025 je časovo
aktuálnejšie k momentu rozhodnutia súdu (podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku je pre
rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia), ale najmä a predovšetkým vyjadrenie obce zo dňa

12.12.2024 týkalo sa všeobecne pozemkov v intraviláne obce, zatiaľ čo aktuálne vyjadrenie obce zo
dňa 01.08.2025 týkalo sa konkrétne ornej pôdy, preto ho súd považoval za relevantnejšie. Tvrdenie
žalobcu, že miestnym pomerom a zvyklostiam zodpovedá suma 1 euro za m2, tak súd považuje za
nepreukázané, keďže sám žalobca predložil ako dôkaz vyjadrenie obce, ktoré toto tvrdenie vyvracia.
Nebolo možné vychádzať z ceny, za ktorú predáva obec pozemky doterajším užívateľom, lebo takéto

predaje nedejú sa za typických, obvyklých trhových podmienok, ale výška ceny v týchto prípadoch býva
odôvodňovaná a ovplyvnená rôznymi inými dôvodmi (napr. dôvodmi osobitného zreteľa), čo je práve
aj prípad tu žalobcom so žalobou predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 25.01.2024 medzi predávajúcou
Obcou Snakov a kupujúcim K. C.. Z nej totiž priamo vyplýva (viď článok 2 zmluvy), že cena 1 eur za
m2 (pri parcele KN C o výmere 320 m2 druh zastavaná plocha a nádvorie) je výsledkom uznesenia

obecného zastupiteľstva č. 44/2023 zo dňa 14.09.2023 a nakoľko aj sám žalobca v tejto súvislosti
odvolával sa na webové sídlo obce, tak k tomu treba uviesť, že na verejne dostupnom webovom
sídle obce je zverejnená zápisnica zo 7. riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva konaného dňa
14.09.2023 oboznámená na pojednávaní, z ktorej jasne vyplýva, že odpredaj pozemku za daných
podmienok bol schválený z dôvodu osobitného zreteľa.

26. Občiansky zákonník expressis verbis neuvádza, čo treba považovať za primeranú náhradu, avšak
právna teória aj rokmi ustálená súdna prax sú zajedno v tom, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený
v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, akú predstavoval podiel
spoluvlastníka prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Aplikačná prax pritom dospela k jednoznačnému

záveru, podľa ktorého „pri určení tejto náhrady treba vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci, a
nie z ceny, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Pod všeobecnou cenou je teda
treba rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase vec realizovať (predať) na trhu
(trhová cena - v závislosti od ponuky a dopytu). Nie je rozhodujúca cena určená podľa cenového
predpisu. Dôvodom na zníženie všeobecnej ceny veci nie je ani skutočnosť, že ide o vec v podielovom

spoluvlastníctve. Pod primeranou náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny.“ (citované
z JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax /komentár/ Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD,
ESĽP, vydavateľstvo EUROUNION, máj 2015, strana 1317, komentár k § 142).

27. Nebolo sa preto možné stotožniť s tvrdením žalobcu, že treba pri určení výšky náhrady zohľadniť,

že ide len o spoluvlastnícky podiel, ktorého hodnota je nižšia ako celého pozemku, nakoľko primeranú
náhradu podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka súd určí vždy zodpovedajúcim podielom z ceny
celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel (k tomu pozri aj 2Cdon
425/1996, R XX/XXXX - NS ČR citovaný na strane 1339 v predošlom odseku uvedeného komentára
k Občianskemu zákonníku).

28. Vo vzťahu k určeniu výšky primeranej náhrady súd, rovnako ako to už uviedol na pojednávaní
v rámci postupu podľa § 181 ods. 2 CSP, aj tu podporne poukazuje na uznesenie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 3Co/13/2024 zo dňa 10.09.2024, najmä body 13 a 14 jeho odôvodnenia, podľa ktorého
podkladom pre určenie primeranej náhrady, ktorú určuje súd môžu byť informácie príslušného orgánu

miestnejsprávy,tiežpoznatkyainformáciestránokúpeapredajiporovnateľnýchnehnuteľnostívčasovo
približne rovnakom období, kde porovnateľnosť musí vychádzať z toho, že sa nachádzajú v približne
rovnakej lokalite a slúžia tomu istému účelu. Zároveň ako uviedol krajský súd v bode 14 odôvodnenia
daného uznesenia treba sa (ak sa na ňu stranami poukazuje) v rámci komplexného hodnotenia dôkazovvysporiadať tiež s cenou porovnateľného pozemku v tom istom katastrálnom území ustálenou v inom
súdnom konaní a zohľadniť potenciál parcely slúžiť na stavebné účely, resp. ako prídomová záhrada.

29. Súd preto aj tu musel sa vysporiadať jednak s informáciami príslušného orgánu miestnej správy
tu vyjadrenie obce zo dňa 01.08.2025 o priemernej trhovej cene ornej pôdy 7 eur za m2) a tiež
so skutočnosťami týkajúcimi sa ceny porovnateľných pozemkov vyplývajúcimi z konania sp. zn.
5C/10/2025, na ktoré poukazoval zástupca žalovanej. Sumu primeranej náhrady určil práve v súlade
s priemerom uvedeným obcou ako priemerná trhová hodnota pri bežnom predaji ornej pôdy (7 eur za

m2), čo považoval za najrelevantnejšie.

30. K argumentácii žalobcu, že ním navrhovaná suma 1 euro za m2 vychádza zo znalosti miestnych
podmienok a miestnej obvyklej ceny, súd uvádza, že nebolo možné ignorovať skutočnosť, že v súdnom
konaní sp. zn. 5C/10/2025 iná žalobkyňa domáhajúca sa zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva
k pozemku v tej istej obci, rovnako znalá miestnych podmienok a pomerov, sama výslovne uviedla, že

miestnym pomerom zodpovedá cena 8 eur za m2 a v danom konaní bolo tiež zistené, že samotná Obec
Snakov kupovala od Slovenského pozemkového fondu parcely za sumu 5 eur za m2, a to zohľadniac, že
pri prevodoch pozemkov na obce a mestá sa stanovuje nižšia cena než je reálna trhová cena. Žalobkyňa
v konaní 5C/10/2025, sama navrhujúca sumu primeranej náhrady 8 eur za m2, pritom zjavne nemala
dôvod nadhodnocovať obvyklú miestnu cenu, nakoľko práve ona bola povinná danú sumu hradiť. Aj

v konaní 5C/10/2025 sa pritom rovnako ako to robil tu žalobca, poukazovalo na kúpne zmluvy o prevode
zasumu1eurozam2,avšakanitamsúdtakútonízku,podhodnotenúsumuneakceptoval,arovnakoako
súd v tu súdenej veci vychádzal z priemeru oznámeného obcou (tam to bolo v rozmedzí 8 až 10 eur za
m2 zastavanej plochy a nádvoria, teda určil sumu náhrady 9 eur za m2, tu obec oznámila rozmedzie 4 až
10 eur za m2 ornej pôdy, teda priemer je 7 eur za m2). Ak však zástupca žalovanej žiadal úplne prebrať

sumu náhrady určenú v konaní 5C/10/2025 (9 eur za m2), to nebolo možné, nakoľko tam jednalo sa
o druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a tu išlo o ornú pôdu, pričom je všeobecne známe, že cena
ornej pôdy (ako potvrdzujú aj samotné vyjadrenia obce, z ktorých súd v oboch konaniach vychádzal )
je o niečo nižšia.

31. Vzhľadom na všetko uvedené, ani tu nebolo možné vychádzať zo sumy 1 euro za m2
uvedenej žalobcom. K poukazu žalobcu na kúpnu zmluvu zo dňa 14.05.2025 medzi predávajúcim
Poľnohospodárske družstvo Javorina Malcov a kupujúcimi G. a K. K. treba uviesť, že nešlo
o porovnateľný prípad, nakoľko tam sa prevádzal spoluvlastnícky podiel 1/4 na pozemku E KN 758/1
druh orná pôda, ktorý na rozdiel od tu súdenej veci nebol prídomovým pozemkom, ale išlo o typickú

voľnú, neoplotenú poľnohospodársku parcelu (viď žalobcom predložený snímok katastrálnej mapy na
č. l. 100 spisu) a takou bola aj vedľajšia parcela č. E KN 759/1 O. B. (viď žalobcom predložený snímok
z katastrálnej mapy na č. l. 101 spisu), preto ani kúpna cena, za ktorú ju tento kupoval, na ktorú žalobca
poukazoval, nemohla tu byť považovaná za smerodatnú, keď navyše z kúpnych zmlúv P. XXX/XXXX P.
XXXXX/XXXX (M. N. XXXX/XXXX) a P. XXX/XXXX P. XXXXX/XXXX (M. N. XXXX/XXXX) vyplýva, že

už v roku 2021 sa 1-tinový podiel na poľnohospodárskej, ornej pôde v obci predal za sumu 4 eur za m2
a v roku 2022 dokonca za 8 eur za m2.

32. K argumentácii žalobcu, že čo sa týka spôsobu využívania daných pozemkov označených ako
orná pôda, tak že hoci tieto v súčasnosti sú zatrávnené, ešte cca 3 roky dozadu to bolo využívané

ako orná pôda a sadili na tom, súd opäť uvádza, že pre rozsudok je podľa § 217 ods. 1 Civilného
sporového poriadku rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd preto vychádzal z aktuálneho stavu
a aj aktuálnych cien, nakoľko žalobca, ktorý je podielovým spoluvlastníkom daných pozemkov už od
roku 2017 a mohol tak urobiť už vtedy, rozhodol sa sám a dobrovoľne žiadať o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva až teraz.

33. Dôvodné neboli ani tvrdenia žalobcu, že bez ohľadu na to, ako sa sporné parcely aktuálne využívajú
alebo môžu využiť v budúcnosti, je treba vychádzať zo zápisu v katastri nehnuteľností, podľa ktorého ide
o ornú pôdu. Súd sa stotožňuje so zástupcom žalovanej, že je treba vychádzať z reálneho faktického
stavu. Ak žalobca ako podielový spoluvlastník urobil si z parcely č. E KN č. 746/1 prídomový oplotený

pozemok (čo považuje zároveň za dôvod, prečo má byť spoluvlastnícky podiel na nej prikázaný práve
jemu), nemôže zároveň žiadať, aby sa pri určení primeranej náhrady vychádzalo zo stavu, ktorý by platil
pre typický voľný poľnohospodársky pozemok, nakoľko on sám zmenil jeho reálne využitie a určenie.
V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na závery, s ktorými sa plne stotožňuje, vyslovené v úplneaktuálnom rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 28Co/14/2025 zo dňa 28.10.2025 (viď bod 66 jeho
odôvodnenia), podľa ktorých cit. „Súd prvej inštancie správne zobral do úvahy, že dotknutá časť parcely
už niekoľko rokov v skutočnosti ako orná pôda neslúži a ani ako orná pôda už nikdy nebude slúžiť, čo

potvrdzuje, že už de facto došlo k zmene druhu pozemku z ornej pôdy na zastavanú plochu, a to výlučne
z dôvodov na strane žalobcu...V zmysle § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona záväzným údajom katastra
nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“, preto v danom prípade bol možný odklon
klasifikácie druhu pozemku ako orná pôda pri ohodnocovaní pozemku. Ako už odvolací súd konštatoval
vyššie, za faktický stav na pozemku v spoluvlastníctve sporových strán, kedy sa časť ornej pôdy využíva

ako zastavaná plocha, ktorá prislúcha k rodinným domom tretích osôb, nesie zodpovednosť výlučne
žalobca.“

34. Preto súd zo všetkých hore uvedených dôvodov nestotožnil sa ani s návrhom žalobcu na určenie
sumy primeranej náhrady na 1 euro za m2, ale ani s návrhom zástupcu žalovanej na určenie sumy
primeranej náhrady na 9 eur za m2, ale v súlade s aktuálnym vyjadrením obce zo dňa 01.08.2025

o priemernej riadnej trhovej cene ornej pôdy v miestnych pomeroch a podmienkach 7 eur za m2, tiež
v súlade so skutočnosťami vyplývajúcimi z rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. 5C/10/2025 a kúpnych
zmlúv medzi obcou a Slovenským pozemkovým fondom, a tiež kúpnych zmlúv P. XXX/XXXX P. XXXXX/
XXXX (číslo N. XXXX/XXXX) L. P. XXX/XXXX P. XXXXX/XXXX (M. N. XXXX/XXXX) určil za primeranú
náhradu sumu 7 eur za m2. Súd nerobil rozdiely medzi danými pozemkami čo do sumy náhrady, nakoľko

to žiadna zo strán sporu nežiadala (súd musí rešpektovať platný dispozičný princíp a zásady sporového
návrhového kontradiktórneho konania) a nebol by na to vzhľadom na faktický stav a možné využitie
parciel ani dôvod. Preto vo výrokoch III a VI rozsudku rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej
náhradu vo výške zodpovedajúcej jej spoluvlastníckemu podielu a naň pripadajúcej výmere pozemku,
tedasumu1.753,50eur(250,50m2x7eur/m2)asumu584,50eur(83,50m2x7eur/m2),atospôsobom

tamuvedeným(vzhľadomnato,ževprípadežalovanejideoneznámehovlastníka).Vsúladesust.§232
ods. 3 Civilného sporového poriadku súd určil lehotu na plnenie tejto povinnosti 60 dní od právoplatnosti
rozsudku žiadanú žalobcom, ktorú zástupca žalovanej nenamietal.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP v spojení s článkom 7 ods.1 základných princípov

CSP.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa článku 7 ods. 1 základných princípov CSP súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany
sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.

38. V zmysle aktuálnej procesnej úpravy súd o nároku na náhradu trov konania rozhoduje aj bez návrhu.

Konečné rozhodnutie súdu teda musí obsahovať výrok o trovách konania. Zároveň ale platí dispozičný
princíp, podľa ktorého predmet konania a rozhodovania určujú strany (článok 7 ods. 1 základných
princípov CSP) a v súlade s ktorým je stranám sporu daná možnosť výslovne prejaviť vôľu náhradu trov
konania súdnym rozhodnutím osobitne neupraviť/nepriznať.

39. Žalobca náhradu trov konania neuplatnil, výslovne navrhol o trovách konania rozhodnúť tak, že ich
náhrada nebude priznaná žiadnej zo strán sporu. Ani zástupca žalovanej nežiadal priznať náhradu trov
konania. Vzhľadom na uvedené súd o trovách konania, rešpektujúc autonómnu vôľu strán a dispozičný
princíp, rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.