Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/234/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012029
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125012029.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., v
konaní o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 26.09.2025, sp. zn. 108PP/49/2025, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.12.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava napadnutým uznesením rozhodol tak, že podľa § 66 odsek 1 písmeno b), odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona, zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D.,
E. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 3T/35/2018 z 23.11.2023, právoplatným 23.11.2023.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 32-36 spisu.
Okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil konštatovaním, že u odsúdeného neboli splnené
všetky podmienky podmienečného prepustenia. Okresný súd ustálil, že u odsúdeného bola splnená
formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody – dňa 30.05.2025

vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. V prípade prvej materiálnej podmienky - preukázanie
polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností okresný súd konštatoval, že polepšenie
odsúdeného nemožno vyvodiť výlučne zo skutočností, že jeho správanie, ako aj pracovná morálka boli
na požadovanej úrovni a nebol počas výkonu trestu odňatia slobody disciplinárne potrestaný. Uviedol, že
odsúdený je vo výkone trestu od 12. augusta 2022, pričom doposiaľ získal iba tri disciplinárne odmeny a
neabsolvovalžiadnyrekvalifikačnýkurzaniinépraktickéformyvzdelávaniaajnapriekskutočnosti,žemá

absolvované neúplné základné vzdelanie, a pred nástupom výkonu trestu bol dlhodobo nezamestnaný.
Okresný súd poukázal na to, že počet získaných odmien odsúdeného nesvedčí automaticky pre
polepšenie ako výraz prerodu osobnosti odsúdeného s kritickým náhľadom na trestnú minulosť, aktívne
podnikajúceho kroky k tomu, aby počas výkonu trestu identifikoval a eliminoval príčiny páchania trestnej
činnosti. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, okresný súd, berúc do úvahy menej priaznivú
resocializačnú prognózu a stredné riziko recidívy trestnej činnosti, prihliadol najmä na predchádzajúci

život odsúdeného. Dodal, že odsúdený nevyužil príležitosť, ktorú dostal na prehodnotenie svojho
správania, a aj napriek opakovaným podmienečným prepusteniam v rokoch 1998 a 2007 sa evidentne
dopúšťal dokonca závažnejšej trestnej činnosti, a preto podľa súdu nemožno očakávať, že v prípade
aktuálneho podmienečného prepustenia by na slobode viedol riadny život.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť odsúdený (č.l. 38 spisu), ktorú
odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním zo dňa 28.10.2025 (č.l. 42-44 spisu).

Odsúdený v písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol (skrátene), že je pravdou, že sa nezúčastnil
žiadneho rekvalifikačného kurzu, a to z dôvodu, že mu učenie nikdy nešlo a je mu nepríjemné hanbiť sapred inými spoluväzňami. Pokiaľ mu to zdravie umožňovalo, snažil sa vo výkone trestu pracovne zaradiť,
a to od roku 2024 až do februára 2025, vykonávať svoju prácu k spokojnosti svojich nadriadených,
bol hodnotený ako dobrý pracovník, avšak vo februári 2025 začal mať zdravotné problémy, ktoré mu

nedovoľovalipodávaťpožadovanévýkony.Poukázalnavyjadrenieokresnejprokurátorky,ktorávosvojej
záverečnej reči namietla nesplnenie formálnej podmienky. Prokurátorka síce uznala, že hodnotenie
odsúdeného bolo kladné, avšak podľa jej názoru, takéto hodnotenie samé osebe nemožno ešte
považovať za dostatočné na podmienečné prepustenie a to z dôvodu, že u odsúdeného ide o recidívu.
Odsúdený už v žiadosti o podmienečné prepustenie poukázal na jeho zlý zdravotný stav. Uviedol, že

jeho zdravotné problémy sa počas poslednej doby výkonu trestu odňatia slobody pocitovo, ale aj fyzicky
veľmi zhoršili. Dodal, že svoje prehlásenie a vyjadrenie ľútosti pri vynesení posledného odsudzujúceho
rozsudku urobil vážne a vyhlásenie, ktoré urobil počas konania o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody po dôkladnom uvážení myslel úprimne, nechce zvyšok života stráviť vo väzení.
Chce žiť riadny život.
Spoukazomnauvedenéskutočnostinavrhol,abykrajskýsúdpodľa§194odsek1písmenob)Trestného

poriadku zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu v Trnave z 26.09.2025 sp. zn. 108PP/49/2025 a
uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol, eventuálne aby po zrušení napadnutého
uznesenia sám vo veci rozhodol podľa
§ 194 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku tak, že vyhovie návrhu odsúdeného a podmienečne ho
prepustí z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu a prípadne nariadi probačný dohľad.

Prokurátorka prítomná na verejnom zasadnutí okresného súdu sa vzdala práva na podanie sťažnosti
(č.l. 34 spisu).
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle citovaného ustanovenia § 192
odsek 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal
sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku a tak zistil, že bola podaná oprávnenou osobou
v zákonom stanovenej lehote, avšak sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal

postup okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody a dospel k záveru, že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď
zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných
súvislostiach podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, a dospel k správnemu záveru, že žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť.

V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku
rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebolo možné vyhovieť.
Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle
§ 66 ods. 1 a § 67 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej

vo vykonaní zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú
v tom, že svojím správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život.
Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil len formálnu podmienku na podmienečné prepustenie,
keď už vykonal potrebnú časť zo súčtu pomerných častí uložených trestov odňatia slobody, a to

dňa 30.05.2025, a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie oboch materiálnych
podmienok na podmienečné prepustenie.
Sťažnostný súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom
rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V
tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu

prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu
nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom
rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018).
Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ustanovení § 66

ods. 1 Trestného zákona, t. j. preukázanie polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním
vo výkone trestu, okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený túto podmienku nesplnil. Síce
správanie odsúdeného je na požadovanej úrovni, odsúdený zachováva zásady slušného správania,
nevyvoláva konfliktné situácie a vytvoril si priestor na udelenie 3 disciplinárnych odmien, avšak jenutné konštatovať, že nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak
priemerných väzňov. V prospech odsúdeného nemožno vyhodnotiť ani tú skutočnosť, že neabsolvoval
žiaden rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania (vzhľadom na to, že nemá ukončené ani základné

vzdelanie) či tú skutočnosť, že mu je venovaný nedirektívny prístup s dôrazom na dodržiavanie
a rešpektovanie spoločenských noriem, ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa a okrem toho aj
individuálny prístup vedený ku kritickému pohľadu na páchanie trestnej činnosti, k zmene životných
postojov, k zodpovednosti a k rozvíjaniu právneho a morálneho povedomia. Okrem toho v prípade
odsúdeného, ktorý je vo výkone trestu opakovane (osemkrát uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody), teda pozná podmienky vo výkone trestu odňatia slobody ako aj režim ústavu na výkon trestu
odňatia slobody vyvstáva ešte silnejšia potreba toho, aby odsúdený presvedčil o trvalom a dlhodobom
záujme a snahe polepšiť sa, čo je posudzované vzhľadom na jeho osobu, v kontexte spáchanej trestnej
činnosti, jej charakteru, či početnosti. Snahu môže a musí preukázať v podobe takého správania vo
výkone trestu, kedy súd nebude mať v tomto smere žiadne pochybnosti, čo sa v prípade odsúdeného
nestalo. Odsúdený doposiaľ nepreukázal zvýšenú snahu po náprave, teda počas doterajšieho výkonu

trestu neurobil nič, čím by súd presvedčil, že sa polepšil a prebehla u neho vnútorná zmena v jeho
hodnotovej orientácii. Plnenie si základných povinností vo výkone trestu (čo je bežný štandard a
automatický predpoklad správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody) je nevyhnutnou
podmienkou ako samotnej adaptácie, tak aj celého priebehu výkonu trestu odňatia slobody, čo ale
nemožno považovať za prejav jeho vyššej aktivity plnenia si svojich povinností a polepšenia sa.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je opodstatnené len vtedy, ak sa preukáže,
že odsúdený vo výkone trestu nielen formálne, ako to vyžaduje zákon o výkone trestu odňatia slobody a
vyhláška,ktorousavykonávaporiadokvýkonutrestu,alenadmieruplnilvšetkysvojepovinnosti(potreba
dodatočných konkrétnych skutočností priaznivého charakteru preukazujúcich snahu odsúdeného o
polepšenie), pričom zároveň jeho správanie musí byť bezproblémové. Ak odsúdený síce plní svoje

základné povinnosti, tak ako zákon vyžaduje, ide o bežný a zákonom predpísaný štandard správania sa
odsúdeného, ktorý sa ale nevymyká z priemeru a nenaznačuje snahu odsúdeného o polepšenie.
Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky, túto súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky
okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj
k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil celý doterajší život, povahu a charakter trestnej

činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať
prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi,
morálnymi a etickými normami spoločnosti.
Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný, z toho 8-krát
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, 2-krát bol odsúdený podmienečne so skúšobnou

dobou a z toho v jednom prípade bol trest zrušený. Odsúdený bol dvakrát podmienečne prepustený (v
roku 1998 a v roku 2007), avšak aj napriek tomu sa dopustil páchania ďalšej trestnej činnosti. Recidíva
odsúdeného nepochybne svedčí v prospech záveru, že predchádzajúce podmienečné odsúdenie
ani vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody nemali na odsúdeného zjavne požadovaný
preventívny a resocializačný účinok, keďže mu nezabránili v ďalšom spáchaní trestnej činnosti.

Opakované páchanie trestnej činnosti svedčí o negatívnom postoji odsúdeného k právnemu poriadku
a k dodržiavaniu právnych noriem, ktorý nezmenil ani pod vplyvom skôr uložených trestov. Navyše
je nevyhnutné zohľadniť, že odsúdený v prípade podmienečného odsúdenia ako aj podmienečného
prepustenia mal možnosť na slobode preukázať, že vie a chce viesť riadny život. Odsúdený tieto
príležitosti nevyužil a naďalej pokračoval v páchaní trestnej činnosti, a preto niet sa prečo domnievať,

že práve podmienečné prepustenie z aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody už splní svoj zákonom
sledovaný účel, ktorý nebol doposiaľ naplnený žiadnym zo skôr uložených trestov. V tomto prípade
početná recidíva odsúdeného nepochybne svedčí v prospech záveru, že odsúdený má sklony k
páchaniuprotiprávnehokonaniaadoposiaľuloženétrestyasankciesaunehoevidentneminuliúčinkom,
bez potrebného ponaučenia. K páchaniu trestnej činnosti sa teda opakovane na slobode vracal a aj

vzhľadom na jeho osobu je preto dôvodný predpoklad, že by tomu tak bolo aj v prípade podmienečného
prepustenia.
V zmysle ustanovenia § 66 ods. 2 Trestného zákona je treba zohľadniť aj povahu trestných činov,
pre ktorý je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody. Krajský súd poukazujúc na lustráciu v ZVJS
konštatuje, že odsúdený si momentálne vykonáva druhý z dvoch postupne uložených trestov odňatia

slobody, a to nepodmienečný trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 3T/35/2018 zo dňa 23.11.2023 za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona, ktorého sa dopustil závažnejším spôsobom konania, so zbraňou, za čo mu bol uložený súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 6 mesiacov. Predtým vykonával trest uložený trestného rozkazuOkresnéhosúduNovéZámkysp.zn.0T/73/2022zodňa12.08.2022zaprečinmareniavýkonuúradného
rozhodnutia, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.
Prihliadnuc potom na povahu spáchaných činov, ale aj na trestnú minulosť odsúdeného a jeho priemerné

správanie sa vo výkone trestu, krajský súd dospel k záveru, že od odsúdeného nie je možné s rozumnou
istotou očakávať, že tento v budúcnosti povedie riadny život. Nanajvýš krajský súd v tejto súvislosti
u odsúdeného poukazuje aj na menej priaznivú resocializačnú prognózu na základe stredného rizika
recidívy trestnej činnosti, ktorá taktiež nesvedčí v prospech možnej prognózy, že odsúdený povedie na
slobode riadny život. Za daného stavu veci potom krajský súd dodáva, že u odsúdeného nie je splnená

neexistencia rizika recidívy, ktorá je podstatou druhej materiálnej podmienky a náprava páchateľa je
možná len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu,
ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. V prípade odsúdeného teda prevažuje
legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti.
Názor súdu o nesplnení materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie nedokáže, vzhľadom

na vyššie uvedené, zmeniť ani tvrdenie odsúdeného, ktoré uviedol v sťažnostných námietkach, že už
nechce byť vo výkone trestu a po prepustení je pripravený viesť riadny život, pričom k tomuto sťažnostný
súd uzatvára, že tieto tvrdenia nepostačujú pre záver, že jeho náprava bola po čiastočnom výkone
trestu odňatia slobody dovŕšená, resp. realizovaná v takej miere, že v ďalšom výkone trestu nie je
potrebné pokračovať. Snahu odsúdeného o vedenie riadneho života v prípade prepustenia z výkonu

trestu odňatia slobody na slobodu, ktorý by viedol tak, aby sa do budúcnosti nedostával do rozporu s
právnymi normami, sťažnostný súd nijako nespochybňuje. To, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti, je však
skutočná ochota odsúdeného po zmene modelu jeho správania, ktorý sa premietal do opakovaných
odsúdení za páchanie trestnej činnosti.
K sťažnostným námietkam odsúdeného, v ktorých poukazoval na pozitívne hodnotenie riaditeľa ÚVTOS,

sťažnostný súd dodáva, že na konštatovanie polepšenia sa je nevyhnutné zo strany odsúdeného
preukázať aj navonok snahu o zmenu svojho doterajšieho správania sa a ochotu zbaviť sa sklonov, ktoré
ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti, napr. získaním viacerých disciplinárnych odmien, dodatočným
vzdelávaním sa, zúčastňovaním sa na kurzoch, vykonávaním dobrovoľných aktivít a pod. V predmetnom
prípade, však u odsúdeného, s výnimkou získania troch disciplinárnych odmien, adaptovania sa na

výkon trestu a zapájania sa do kultúrno-osvetových činností, žiadne takéto mimoriadne aktivity neboli
zistené. Sťažnostný súd konštatuje, že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky
to neznamená, že sa polepšil a tým splnil prvú materiálnu podmienku. Polepšenie je vývojový proces
vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje len v jeho správaní, avšak dobré
správanie vo výkone trestu odňatia osoby samé o sebe neznamená, že sa odsúdený automaticky

polepšil, keďže to môže byť len prejavom vonkajšej adaptácie na prostredie väznice.
Aj sťažnostný súd má vážne a dôvodné pochybnosti o tom, či odsúdený (aj napriek adaptovaniu sa na
vo výkone trestu) v budúcnosti v prípade podmienečného prepustenia povedie riadny život, a preto je
namieste konštatovať, že odsúdený nespĺňa všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie
a prvostupňový súd správne návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie zamietol.

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je
dôvodná.
Keďže sťažnostný súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v
prospech odsúdeného, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle citovaného ustanovenia § 193
odsek 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.