Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 74Csp/287/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124222331
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124222331.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom Mgr. Kamilom Petrovičom, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XXXX/XX, B., v konaní o zaplatenie sumy 4.316,29 EUR s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovanému nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.12.2024 domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 4.316,29 eura spolu s príslušenstvom (úroky z omeškania) vrátane náhrady trov konania.

2. Žalobca svoj nárok uplatnil na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu, Tatra
banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, uzatvoril so žalovaným dňa
3.10.2018 Zmluvu č. 3018545102, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky, a to
za podmienok vyplývajúcich zo zmluvy, ako aj všeobecných zmluvných podmienok. Žalobca tvrdil, že
žalovaný napriek opakovaným výzvam právneho predchodcu, v ktorých žalovaného v súlade s ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva

na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju
povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním
úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní
na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, právny predchodca žalobcu v
súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil podaním
zodňa9.7.2024mimoriadnusplatnosťúveru,pričomvyzvalžalovanéhonaúhradudlžnejsumy. Žalobca
svoju aktívnu vecnú legitimáciu odôvodnil tým, že spoločnosť Tatra banka, a.s. ako postupca postúpila

žalobcovi,nazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa21.10.2024,pohľadávkuvočižalovanému.
Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve
postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi
po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Podľa žalobcu, žalovaná suma 4.316,29 eura pozostáva z
neuhradenej istiny úveru vo výške 4.011,83 eura, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 289,46
eura, z neuhradených poplatkov vo výške 15 eur a z neuhradeného poistenia splátok vo výške 0,00
eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 6,45 eura, ktorá pozostáva z neuhradeného úroku z omeškania

vo výške 3 eur a z neuhradených sankčných poplatkov vo výške 3,45 eura, si žalobca v tomto konaní
neuplatnil.3. Vzhľadom na to, že súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na jeho adresu evidovanú v registri
obyvateľov Slovenskej republiky a vykonaným šetrením nebol zistený skutočný pobyt žalovaného, súd
mu doručil žalobu postupom podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),

zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa
20.8.2025 s tým, že súd považoval žalobu za doručenú dňom 4.9.2025. Žalovaný sa k žalobe písomne
nevyjadril.

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 27.11.2025, na ktoré mali strany sporu

doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Na tomto pojednávaní súd vec meritórne prejednal
za splnenia procesných podmienok podľa § 180 CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu
a žalovaného. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred ospravedlnil
podaním doručeným súdu dňa 21.11.2025, z dôvodu hospodárnosti konania a zároveň vyjadril súhlas,
aby súd pojednávanie vykonal aj bez jeho prítomnosti. Žalovaný, ktorému bolo predvolanie na
pojednávanie riadne a včas doručené postupom podľa ust. § 106 ods. 3 CSP, svoju neprítomnosť

neospravedlnil a zostal v konaní nečinný.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci
skutkový stav: dňa 3.10.2018 uzatvorila Tatra banka, a.s. so žalovaným Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3018545102 (ďalej len „Zmluva“). Na základe

predmetnej Zmluvy právny predchodca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške
5.300 eur za nasledovných podmienok : ročná úroková sadzba 8,90%, výška ročnej percentuálnej miery
(ďalej len „RPMN“) 10,77%, výška odplaty 11,27%, doba trvania Zmluvy : do úplného vysporiadania
záväzkov zo Zmluvy, dátum prvej splátky : 21.10.2018, dátum poslednej splátky : 21.9.2025, frekvencia
splátok : mesačne, termín splatnosti splátky : každý 21. deň príslušného mesiaca, počet splátok : 84,

výška splátky 85,34 eura a výška poslednej splátky 56,71 eura. Zmluvné strany dohodli doplnkové
voliteľné poistenie úveru s výškou mesačného poistného 1,62 eura. Výška celkovej čiastky, ktorú musí
dlžník zaplatiť : 7.274,56 eura. V článku VI bod 1 Zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť predčasnej
splatnosti úveru (Zmluva na č. l. 26).

6. Listom zo dňa 18.6.2024 (č. l. 72), označeným ako „Výzva pred mimoriadnou splatnosťou“, právny
predchodca žalobcu Tatra banka, a.s., upozornil žalovaného, že ku dňu 14.6.2024 eviduje vo vzťahu
k Zmluve o úvere č. 3018545102 omeškanie žalovaného so splácaním splátok splatných dňa 21.4.2024,
21.5.2024 a 21.6.2024, s dátumom vzniku omeškania dňa 21.9.2024. Právny predchodca žalobcu
žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Právny

predchodca žalobcu podal predmetnú výzvu na pošte na zaslanie dňa 18.6.2024 (ePotvrdenka č. D. na
č. l. 74), pričom zásielka sa mu vrátila dňa 12.7.2024 s oznámením poštového úradu, že adresát nebol
zastihnutý (listina na rube č. l. 73).

7. Listom zo dňa 9.7.2024 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na

zaplatenie“ (č. l. 37), právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s., oznámil žalovanému vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru, z dôvodu dlhodobého omeškania so splátkou úveru zo zmluvy o úvere
č. 3018545102. Žalovaného zároveň vyzval na zaplatenie celkovej dlžnej sumy, ktorá ku dňu 4.7.2024
predstavovala výšku 4.322,74 eura. Právny predchodca žalobcu podal predmetnú výzvu na pošte na
zaslanie dňa 9.7.2024 (ePotvrdenka č. D. na č. l. 38), pričom zásielka sa mu vrátila dňa 1.8.2024

s oznámením poštového úradu, že adresát nebol zastihnutý (listina na rube č. l. 38).

8. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024 (č. l. 16) Tatra banka, a.s. ako
postupca previedla predmetnú pohľadávku na žalobcu ako postupníka, ktorú skutočnosť postupca
oznámil žalovanému listom zo dňa 24.10.2024 (č. l. 7). Z výpisu prílohy č. 1 zmluvy (rub č. l. 25) vyplýva,

že banka na žalobcu postúpila aj pohľadávku voči žalovanému.

9. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej

zmluvy o úvere ) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy
zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy otichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako

rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona veta prvá č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010
Z. z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie a)
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámcisvojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajú z ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa
§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského
úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o
fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná

prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu
údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú
výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru

alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak
ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide
o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet

tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne
poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie
a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade
omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo

na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho

vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného
orgánu dohľadu podľa § 23.

Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, ab) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S
postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou
zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere podľa osobitného predpisu, pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá

pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, a ani v konaní nebolo sporné, že spoločnosť
Tatra banka, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 3.10.2018 Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3018545102, že na jej základe Tatra banka,

a.s. poskytla žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.300 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
splatiť za podmienok uvedených v Zmluve (viď bod 5 odôvodnenia).

11. Predmetom konania tak bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. Spoločnosť Tatra
banka, a.s. bola od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný, dlžník v postavení spotrebiteľa,

predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť
ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy

nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä
z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti
Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).

12. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z., v znení
účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje
(o. i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere voforme úveru. Pokiaľ ide o Zmluvu, žalovaný má s poukazom na § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.
z. postavenie spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo žalobcom tvrdené, a teda ani preukazované, že
žalovanému bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania a spoločnosť Tatra

banka, a.s. má s poukazom na § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. postavenie veriteľa, keďže do
právneho vzťahu so žalovaným vstupovala ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti.

13. Žalobca svoj nárok uplatnený v tomto konaní odvodzoval od svojho právneho

nástupníctva(singulárnej sukcesie) po spoločnosti Tatra banka, a.s., ktorá bola pôvodným veriteľom
zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 3018545102, zo dňa
3.10.2018, ktorá predstavovala zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských
úveroch). K žalobcom tvrdenej sukcesii do práv pôvodného veriteľa malo dôjsť na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024, ktorou pôvodný veriteľ ako postupca postúpil žalovanú
pohľadávku na žalobcu ako postupníka. Súd sa preto predovšetkým zaoberal otázkou aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu v konaní, zohľadňujúc skutočnosť, že v žalobe uplatnená pohľadávka vyplýva zo
spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a rešpektujúc aktuálnu rozhodovaciu
činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý sa v uzneseniach sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 26. januára 2024, sp.
zn. 5Cdo/197/2022 z 26.júna 2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31. júla 2024 a sp. zn. 6Cdo/152/2022)
zo dňa 13. februára 2025zaoberal otázkou obsahových náležitostí upozornenia veriteľa spotrebiteľovi

(§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024) a obsahových náležitostí na to
nadväzujúceho oznámenia o zosplatnení celej pohľadávky (§ 565 Občianskeho zákonníka). Súd na
základe toho dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu nie je daná.

14. Aktívna vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva určitému

subjektu – žalobcovi, ním uplatňované právo (nárok), respektíve z ktorého mu vyplýva procesné právo
si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej(existencia
tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu, a aj v prípade že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.

2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. 6. 2010).

15. Je zrejmé, že uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ iba za predpokladu,
že to bolo medzi ním a dlžníkom dohodnuté, a súčasne iba vtedy, ak veriteľ upozornil spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Citujúc z uznesenia sp. zn. 5Cdo/197/2022

z 26.06.2024pre platnosť právneho úkonu zosplatnenia pohľadávky je podľa právneho názoru
Najvyššieho súdu SR nevyhnutné, „aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo
a predčasne môže zosplatniť celý dlh.“ Najvyšší súd odôvodnil tento svoje právny záver tým, že
„identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i

pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru“ (porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.2Cdo/149/2021). V uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 26.01.2024
okrem toho Najvyšší súd SR prezentoval právny názor, podľa ktorého „pre platný úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ V ďalšom uznesení sp. zn. 6Cdo/152/2022) zo dňa

13.02.2025 dokonca Najvyšší súd SR konštatoval neplatnosť zosplatnenia bez uvedenia konkrétnej
omeškanej splátky, keď uviedol, že „bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je
možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok
(uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024).
Právnyúkonnekonkretizujúcisplátkujepretonedostatočneurčitý,sankcionovanýneplatnosťou.“Ktomu

súd dodáva, že v prípade, ak veriteľ v upozornení podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyzve
dlžníka na zaplatenie celej aktuálne dlžnej pohľadávky pod následkom zosplatnenia dlhu a nešpecifikuje
konkrétnu splátku, pre ktorú môže dôjsť k zosplatneniu dlhu, spotrebiteľ je uvedený do omylu, že na
odvrátenie zosplatnenia je povinný zaplatiť celý splatný dlh a nie iba určitú konkrétnu splátku. Uvedené
je spôsobilé spotrebiteľa, ktorý nemá dostatok finančných prostriedkov, viesť k tomu, že neuskutoční

žiadnu úhradu, pretože úhradu celej dlžnej sumy si nemôže dovoliť, aj keď v prípade poskytnutia
korektnej informácie veriteľom by si spotrebiteľ uhradením konkrétnej splátky (a teda nižšej sumy) mohol
právo splácať dlh v splátkach zachovať.16. Na základe uvedeného potom možno konštatovať, že povinnou obsahovou náležitosťou veriteľovej
výzvy, resp. upozornenia spotrebiteľa (v lehote nie kratšej ako 15 dní) na uplatnenie práva zosplatniť
pohľadávku podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 je dostatočne

určité označenie konkrétnej splátky, pre omeškanie so zaplatením ktorej veriteľ môže zosplatniť celú
pohľadávku. Bez dodržania tejto obsahovej náležitosti nemožno danú výzvu považovať za platnú výzvu
pohľadávku podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, čo má v druhom kroku za následok, že následné
uplatnenie práva veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (t.j.
zosplatnenie pohľadávky) je neplatné. Za neplatný je potrebné navyše považovať aj samotný úkon

zosplatenia pohľadávky, ak v ňom nie je uvedená splátka, pre ktorú k nemu dochádza, teda skutkové
vymedzenie zosplatnenia úveru.

17. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný poskytnutý úver riadne nesplácal. Už v priebehu
rokov 2019, 2020 a 2021 neuhrádzal splátky v dohodnutej výške, resp. vôbec a od septembra 2021
žalovaný neplatil žiadne splátky, a to až do októbra 2024, kedy dňa 23.10.2024 uhradil sumu 291,98

eura. Tatra banka, a.s. v liste zo dňa 18.6.2024 oznámila žalovanému, jeho omeškanie so splácaním
splátok splatných dňa 21.4.2024, 21.5.2024 a 21.6.2024, bez uvedenia konkrétnej výšky dlžnej sumy.
E. F., G. upozornila žalovaného na skutočnosť, že pokiaľ nedôjde k úhrade omeškaných mesačných
splátok v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy, bude požadovať splatenie celej nesplatenej
časti úveru naraz. Z uvedeného je zrejmé, že banka v spomínanom liste žalovanému iba oznámila

dlžné splátky bez uvedenia konkrétnej dlžnej sumy a upozornila ho na možnosť zosplatnenia úveru,
neuviedla však konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť úver, teda ktorú
splátku považuje v tomto smere za rozhodnú (či splátku splatnú 21.4.2024, 21.5.2024 alebo 21.6.2024).
Bez uvedenia splátky, pre ktorú Tatra banka, a.s. mienila dlh zosplatniť v upozornení podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, nie je predmetné upozornenie ako právny úkon dostatočne určité, a

preto je absolútne neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Následne banka listom zo dňa
9.7.2024 oznámila žalovanému, že vzhľadom na jeho dlhodobé omeškanie so splátkou úveru, vyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru a že záväzok sa stáva splatným dňom doručenia oznámenia v celom
rozsahu. Banka zároveň vyzvala žalovaného, aby uhradil svoj dlh vo výške 4.322,74 eura. Ani v tomto
zosplatnení teda nešpecifikovala konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnila úver,

z ktorého dôvodu je treba aj tento jej právny úkon považovať za neurčitý a teda absolútne neplatný podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Vzhľadom na to, že k platnému zosplatneniu predmetného úveru nedošlo a termín konečnej
splatnosti úveru mal podľa zmluvy nastať až 21.9.2025, súd dospel k záveru, že postúpenie predmetnej

pohľadávky voči žalovanému z banky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024
bolo absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to pre rozpor s § 17 ods. 1 písm. b)
zákona č. 129/2010 Z. z..

19. Keďže veriteľom pohľadávky v čase jej postúpenia bola banka, na platné postúpenie pohľadávky

na žalobcu bolo taktiež nevyhnutné splnenie zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky
vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd v tejto spojitosti poukazuje na judikát R
60/2018, z ktorého právnej vety vyplýva, že postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore
s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. V odôvodnení tohto rozhodnutia dovolací súd zdôraznil,
že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným

a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi.

20. Súd tak skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky ustanovené
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. V zmysle uvedeného ustanovenia môže byť banková pohľadávka (alebo
jej časť) postúpená, ak je (1) splatná, a to (2) až po predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne ak je

splnené (3) následné omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní.

21. Žalobca v konaní len všeobecne (bez akejkoľvek bližšej konkretizácie) tvrdil, že žalovaný bol v čase
postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len

časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Súd však už
vyššie skonštatoval, že predmetná pohľadávka v čase postúpenia nebola splatná. Je teda zrejmé, že
v danom prípade nebola splnená hneď prvá zákonná podmienka pre postúpenie pohľadávky. Aj kebybola pohľadávka z úveru už splatná, žalobca v konaní ničím nepreukázal, že pred uzavretím zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024 písomne vyzval žalovaného na úhradu tejto pohľadávky.

22.SúdvtejtosúvislostipoukazujenarozsudokveľkéhosenátuobčianskoprávnehokolégiaNajvyššieho
súdu SR z 30.7.2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025, ktorý bol zverejnený ako judikát R 38/2025 a ktorého právna
veta znie: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky
banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti
svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný.“ V
odôvodnení rozhodnutia veľký senát okrem iného uviedol, že takýto výklad je podľa neho súladný
s princípom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských veciach (ktorý vychádza z požiadavky
korektných spotrebiteľských zmlúv voči spotrebiteľom, zo zákazu zneužívania dominantného postavenia
dodávateľaazákazupoužívaniazmluvnýchpodmienok,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach zmluvných strán) a tiež zodpovedá základnému výkladovému pravidlu zakotvenému

v spotrebiteľskom práve v § 54 Občianskeho zákonníka. Možno k nemu dospieť tak gramatickým
(jazykovým) ako aj systematickým výkladom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a tiež so
zreteľom na zmysel právnej normy. Predmetné ustanovenie poskytuje ochranu klientom banky (a teda
aj spotrebiteľom). Jeho cieľom a účelom je umožniť klientovi, aby po upozornení na právo veriteľa
postúpiť pohľadávku na iný, hoci aj nebankový subjekt (nepodliehajúci dozoru NBS, čo nemusí byť v

záujme spotrebiteľa), mal možnosť tomuto postupu účinne zabrániť tým, že vo výzve vyčíslenú výšku
pohľadávky dodatočne uhradí (viď úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu o
bankách). Ešte predtým ako sa banka rozhodne vzniknutú pohľadávku postúpiť, musí nevyhnutne
v prvom rade realizovať kroky predpokladané v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a
teda musí predovšetkým platne zosplatniť svoju pohľadávku a až následne môže realizovať kroky

k jej postúpeniu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Prvým zákonným predpokladom pre
platné postúpenie pohľadávky banky je teda existencia splatnej pohľadávky alebo jej časti, čo tiež
predpokladá výzvu „meškajúcemu“ spotrebiteľovi, avšak povahou a účelom odlišnú, než akú má na
mysli ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
upravuje za akých podmienok môže banka žiadať o zaplatenie celej pohľadávky; ide o kumulatívne

podmienky, a to nesplácanie úveru po dobu troch mesiacov a upozornenie spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Naproti tomu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má
postavenie lex specialis k § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže sprísňuje všeobecné podmienky
ustanovené v Občianskom zákonníku požadované pre platnosť postúpenia pohľadávky. Zákonodarca
prostredníctvom stanovenia prísnejších podmienok pre postúpenie pohľadávky chráni klienta pred tým,

aby ním poskytnuté informácie týkajúce sa jeho osoby a pomerov neboli postupované bez žiadnych
zákonných obmedzení a preto pred samotným postúpením stanovil povinnosť banky spotrebiteľa/
dlžníka o tomto zámere informovať. Ak by zákonodarca zamýšľal spojenie povinností banky do jedného
právneho úkonu, tak by to explicitne uviedol v zákone alebo by jednotlivé ustanovenia prepojil odkazom.

23. Vychádzajúc zo záverov vyplývajúcich z citovaného judikátu R 38/2025 je zjavné, že v okolnostiach
prejednávanej veci za písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať ani
výzvu Tatra banky, a.s. zo dňa 18.6.2024 podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a ani
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 9.7.2024.

24. Keďže pohľadávka z predmetného úveru nebola v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok
splatná a žalobca v konaní nepreukázal existenciu písomnej výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách, možno konštatovať, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky
vyplývajúce z uvedeného ustanovenia pre postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu, čo predstavuje
ďalší dôvod neplatnosti tohto postúpenia v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

25. Riadiac sa uvedenými úvahami súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná aktívna vecná
legitimácia žalobcu, z ktorého dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

26. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

27. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.28.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľacitovanéhoust.§255ods.1CSPtak,žežalovanémunepriznal
proti žalobcovi nárok náhradu trov konania, ktoré rozhodnutie vyplynulo zo skutočnosti, že žalovanému,
ako strane sporu, ktorej v konaní nevznikla poplatková povinnosť, a ktorá nebola v konaní zastúpená

advokátom, žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Košice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.