Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714207927
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jaroslav Šupa

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1714207927.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcu: D. I., T.. XX.X.XXXX, U. H. D.
C. 198, právne zastúpeného: JUDr. Rudolf Suran, advokát so sídlom Osloboditeľská 26, Bratislave,
proti žalovanej: V.. N. I., T.. XX.X.XXXX, U. H. R. XX, H., právne zastúpenej: JUDr. Anna Besedičová,
advokátka so sídlom Dlhá 7, Ivanka pri Dunaji, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 6C/238/2014-1911 zo
dňa 1. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca nemá voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán tak, že
do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal:
1/ nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území H., obec Bernolákovo, okres Senec, zapísané
na LV č. XXXX:
- pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X záhrada o výmere 308 m2,
- pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 299 m2,

- pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 114 m2,
- pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36 m2,
- stavba - rodinný dom súp. č. XXX, postavená na pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 114 m2, s príslušenstvom všetko v spoluvlastníckom podiele 1/4 k celku a
2/ nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území H., obec Bernolákovo, okres Senec, zapísanú
na LV č. XXXX:
- stavba - rozostavaná garáž bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcela registra „C“ č. XXX/

X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36 m2, v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku.
Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov sumu 32 983,- € v lehote do 60
dní od právoplatnosti rozsudku a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.

2. Tomuto rozsudku predchádzalo konanie, v ktorom súd prvej inštancie rozhodol skorším rozsudkom
č. k. 6C/238/2014-1635 zo dňa 26. júla 2022, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.

5Co/8/2023-1714 zo dňa 31. mája 2023 zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie
konanie. Odvolací súd sa napriek vo výsledku kasačnému rozhodnutiu stotožnil s právnym názorom
súdu prvej inštancie prezentovanom v jeho skoršom rozsudku, že notárska zápisnica č. N58/2000, Nz
58/2000 zo dňa 18.2.2000 je neplatná a nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX k. ú. H. (mimo stavby -rozostavaná garáž bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 36 m2) nadobudol žalobca ako obdarovaný za trvania manželstva so
žalovanou v spoluvlastníckom podiele 3/4 k celku darom od svojej matky, darkyne (výlučné vlastníctvo

žalobcu). V spoluvlastníckom podiele vo výške 1/4 k celku mal žalobca ako kupujúci tieto nehnuteľnosti
nadobudnúť od obce Bernolákovo, ako predávajúceho, kúpou zo dňa 8.7.1991, teda 1/4 domu patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM).

3.Svojdruhýrozsudoksúdprvejinštancieprávneodôvodnilustanoveniami§118ods.1,§119ods.1a2,

§ 120 ods. 1 a 2, § 121 ods. 1, § 136 ods. 1 a 2, § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3 a § 150 Občianskeho
zákonníka a vecne tým, že po doplnení dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že do BSM
strán ku dňu jeho zániku (10.4.2013) patria aktíva (vo všeobecnej hodnote podľa znaleckého posudku
č. XX/XXXX znaleckej organizácie): a/ spoluvlastnícky podiel 1/4 k celku nehnuteľnostiam, k. ú H., obec
Bernolákovo, okres Senec, zapísaným na LV č. XXXX: pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X záhrada
o výmere 308 m2 vo všeobecnej hodnote 9 419,41 € (vš. hodnota celého pozemku je 37 677,64 €),

pozemok parcela registra „C“ č. 480/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 299 m2 vo všeobecnej
hodnote 9 144,17 € (vš. hodnota celého pozemku je 36 576,67 €), pozemok parcela registra „C“ č. XXX/
X zastavaná plocha a nádvorie, len v rozsahu výmery 22 m2 vo všeobecnej hodnote 2 691,26 € (vš.
hodnota celého pozemku je 13 945,62 €, vš. hodnota 1 m2 je 122,33 €), pozemok parcela registra „C“
č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36 m2 vo všeobecnej hodnote 1 100,97 € (vš. hodnota

celého pozemku je 4 403,88 €), rodinný dom súp. č. XXX, na pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 114 m2, s príslušenstvom, vo všeobecnej hodnote 15 432,40 €
(vš. hodnota rodinného domu s prísl. je 61 729,61 €); b/ spoluvlastnícky podiel 1/1 k celku nehnuteľností,
k.úH.,obecBernolákovo,okresSenec,zapísanénaLVč.XXXX:pozemokparcelaregistra„C“č.XXX/X
zastavaná plocha a nádvorie, v rozsahu výmery 92 m2 vo všeobecnej hodnote 11 254,36 € (vš. hodnota

celého pozemku je 13 945,62 €, vš. hodnota 1 m2 je 122,33 €), rozostavaná garáž bez súpisného čísla,
postavená na pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36 m2 vo
všeobecnej hodnote 7 702,84 €. Aktíva BSM predstavujú spolu hodnotu 56 745,41 €.

4. Osobitne sa súd prvej inštancie vyjadril k tomu, že pokiaľ žalovaná za predmet vyporiadania

BSM v ďalšom konaní učinila aj časť pozemku parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie v
rozsahu výmery 92 m2, doplneným dokazovaním mal prvoinštančný súd za preukázané, že ide o
plochu pôvodne spoločne oboma manželmi nadobudnutého pozemku parc. č. XXXX/X kúpou od obce
Bernolákovo v roku 1991, táto odkúpená plocha bola geometrickým plánom z roku 1962 súčasťou
parcely č. XXX/X a geometrickým plánom z roku 2008 sa stala súčasťou aktuálnej parcely č. XXX/

X. Prejudiciálne posúdenie neplatnosti notárskej zápisnice z roku 2000 a z toho plynúce právne
posúdenie spoluvlastníckych podielov žalobcu a strán sporu v BSM odvolacím súdom pred doplnením
masy BSM žalovanou v ďalšom konaní, bolo odvolacím súdom posúdené za správne. Taktiež celková
výmera pozemkov, tvoriacich predmet vyporiadania BSM v podiele 1/4 k celku (vrátane výmery 92 m2
pôvodne kúpenej oboma manželmi v roku 1991 časti parcely č. XXXX/X, spolu so spoluvlastníckym

podielom žalobcu o veľkosti 3/4 k celku, je 757 m2 a o tomto súd prvej inštancie konal a rozhodol aj
v prvom rozsudku zo dňa 26.7.2022. Pokiaľ žalovaná aj v ďalšom konaní zotrvala na svojom tvrdení,
že v prípade stavby rodinného domu súp. č. XXX ide o stavbu postavenú za trvania manželstva,
odvolací súd v tomto smere nevytkol súdu prvej inštancie neúplné zistenie skutkového stavu, ani právne
posúdenie a z toho plynúci záver súdu prvej inštancie, že za trvania manželstva strán došlo k realizácii

len rekonštrukcie a prístavby pôvodného rodinného domu, ktorý bol v spoluvlastníctve strán sporu
takto: v spoluvlastníckom podiele žalobcu o veľkosti 3/4 titulom darovania (teda mimo režimu BSM)
a v spoluvlastníckom podiele 1/4 k celku v bezpodielovom spoluvlastníctve strán titulom kúpy; sám
odvolací súd v bode 21 odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že rodinný dom nadobudol žalobca do
výlučnéhovlastníctvavspoluvlastníckompodiele3/4kcelkudaromodsvojejmatkyalenspoluvlastnícky

podiel o veľkosti 1/4 nadobudli strany kúpou do bezpodielového spoluvlastníctva. Aj v ďalšom konaní
žalovanouprodukovanélistinnédôkazyvspojeníslistinnýmidôkazmiposkytnutýmisúduvrámciedičnej
povinnosti katastrálnym orgánom súd prvej inštancie vyhodnotil v neprospech tvrdení žalovanej, keď z
nich bolo potrebné vyvodiť záver, že v danom čase vôľou strán, ako manželov a teda aj žalovanej, bolo
realizovať len rekonštrukciu a prístavbu rodinného domu, keď žalovaná sama v notárskej zápisnici v

roku 2000, kedy už bola prístavba aj rekonštrukcia stavby rodinného domu ukončená minimálne v štádiu
užívaniaschopnosti stavby, ako aj v úradnom styku, uvádzala len rekonštrukciu a prístavbu rodinného
domu (pozri aj stavebné povolenie, zmeny stavebného povolenia, žiadosti, zadanie predmetu zn.
posudku a pod.). Žiaden z dôkazných prostriedkov produkovaných v konaní žalovanou (a to ani ostatneoznačený znalecký posudok znalkyne Ing. Miroslavy Milošovičovej č. XX/XXXX), tak nebol spôsobilý
preukázať tvrdenie žalovanej o úmysle strán, ako manželov, postaviť na mieste pôvodného rodinného
domu nový rodinný dom, aktuálne na pozemku parc. č. XXX/X Y.. Ú.. H.. V rozsudku sp. zn. 2Cz/40/1984

zo dňa 31. októbra 1984 Najvyšší súd ČR vyslovil právnu vetu, že „ak ide o prestavbu pôvodnej stavby
a ak nebola medzi jej vlastníkom a stavebníkom (spoločnými stavebníkmi) dohodnuté niečo iné, je
potrebné pri posudzovaní vlastníckeho vzťahu k takejto nehnuteľnosti spravidla vychádzať z toho, že
to, čo prirástlo k pôvodnej neodstránenej stavbe, patrí vlastníkovi tejto pôvodnej stavby. V dôsledku
zhodnotenia pôvodnej stavby vykonanej prestavbou možno voči vlastníkovi pôvodnej stavby uplatňovať

nárok na vydanie takto bezdôvodne získaného majetkového prospechu“. V tomto konaní pre posúdenie
vzniku bezpodielového spoluvlastníctva k stavbe rodinného domu, ako sa toho domáhala žalovaná,
bola rozhodujúca existencia dohody spoločných stavebníkov, z ktorej by jednoznačne vyplýval úmysel
založiť bezpodielové spoluvlastníctvo k novej stavbe. V danom prípade nešlo o vznik vlastníckeho práva
k novostavbe, teda ku stavbe na dovtedy voľnom stavebnom pozemku. Zo stavebných povolení, ako aj
zo všetkých listinných dôkazov (notárskej zápisnice z roku 2000, žiadostí žalovanej, ako aj z podkladov

samotnej žalovanej a jej vyjadrení poskytnutých znalcom, či už Ing. Milošovičovej, alebo znaleckej
organizácie v tomto konaní) vyplynulo, že úmyslom strán bolo stavebnými úpravami (rekonštrukciou
a prístavbou) vykonanými na základe stavebného povolenia vykonať na už existujúcom pôvodnom
rodinnom dome, ku ktorému mali vlastnícke právo (žalobca v podiele 3/4 a žalobca spolu so žalovanou
v podiele 1/4) prístavbu, so zachovaním už existujúcich vlastníckych práv k stavbe rodinného domu a

následne rekonštrukciu časti rodinného domu. Ak teda aj došlo za existencie už zrealizovanej prístavby
rodinného domu, v rámci rekonštrukcie existujúceho rodinného domu len podľa tvrdenia žalovanej k
deštrukcii obvodového muriva pôvodnej časti rodinného domu a vystavaniu nových múrov na základoch
- šachte, z roku 1950, toto nemožno posúdiť ako vznik úplne novej stavby, ktorá by mala patriť do BSM
strán v celosti, ale len za prestavbu, teda za zásah do konštrukčnej a technologickej časti starej stavby

s následkom zmeny technických parametrov, bez zmeny funkcie a účelu stavby. Z § 120 Občianskeho
zákonníka je potrebné totiž vyvodiť, že prístavby, ani iné stavebné zmeny zásadne nič nemenia na
vlastníctve nehnuteľnej veci. Ak nebolo dohodnuté iné, potom to, čo v dôsledku stavebných úprav
prirástlo k pôvodnej stavbe, pripadlo do vlastníctva toho, komu patrila pôvodná stavba, v danom prípade
žalobcovi v podiele 3/4 k celku a žalobcovi spolu so žalovanou v podiele 1/4 k celku. Pre úplnosť súd

prvej inštancie dodal, že v prípade znaleckých posudkov vydaných vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam
predmetom znaleckého posúdenia nebolo odborné posúdenie veku jednotlivých častí rodinného domu
(v nálezovej časti znalci popisovali vek stavby a priebeh rekonštrukcie a prístavby rodinného domu
len na základe ústnych tvrdení žalovanej), ale odborné stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností
(pozemkov, rodinného domu a príslušenstva). Žalovaná preto ani v ďalšom konaní neuniesla dôkazné

bremeno o úmysle strán postaviť novú nehnuteľnosť - rodinný dom, za trvania manželstva majúci v
celosti patriť do BSM.

5. Pasíva BSM podľa súdu prvej inštancie predstavuje suma vo výške 2 457,27 €, ako zostatok
nesplatenej časti úveru ku dňu zániku BSM poskytnutého stranám sporu za trvania manželstva na

základe zmluvy uzavretej so Slovenskou sporiteľňou a. s. o splátkovom úvere č. 0188159047 zo dňa
26.10.2006,čonebolomedzistranamispornérovnakoakoto,žeporozvodemanželstvatentozostatokv
celosti splatila zo svojich výlučných prostriedkov žalovaná. Z dôvodu neexistencie tohto záväzku ku dňu
rozhodnutia súdu nebolo potrebné jeho vyporiadanie prikázaním niektorému z manželov, ale súd prvej
inštancie na návrh žalovanej uvedenú sumu vyporiadal v rámci tzv. širšieho vyporiadania ako náhradovú

pohľadávku žalovanej voči mase BSM.

6. S poukazom na vyššie uvedené považoval súd prvej inštancie za potrebné vyporiadať iba aktíva
BSM v hodnote spolu 56 745,41 €. Ako už bolo judikované, väčšinovým vlastníkom v podiele 3/4
k celku nehnuteľností tvoriacich masu BSM mimo rozostavanej stavby garáže a plochy 92 m2

pozemku parc. č. XXX/X je žalobca a tohto jeho výlučného majetku sa vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva rozvedených manželov v tomto konaní nemôže týkať, preto návrh žalovanej na
vyporiadanie nehnuteľností v rámci disparity podielov ich prikázaním v celosti do jej výlučného
vlastníctva bol bezpredmetný, vylúčený. V súlade s § 150 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie
pretoprivyporiadaníBSMvychádzalzrovnostipodielovrozvedenýchmanželovnamajetkupatriacomdo

BSM. Potom z celkovej hodnoty aktív BSM vo výške 56 745,41 € patrí každej zo strán majetok v hodnote
28 372,555 €. Nakoľko je žalobca majoritným spoluvlastníkom stavby rodinného domu a priľahlých
pozemkov (v podiele 3/4 k celku), vrátane pozemku, na ktorom bola za trvania manželstva postavená/
rozostavaná garáž (ktorá v celosti patrí do BSM), prvoinštančný súd nehnuteľnosti tvoriace aktíva BSMv celosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu za náhradu v prospech žalovanej vyjadrenú finančne
sumou vo výške 28 372,555 € (aktíva spolu 56 745,41 € : 2).

7. K požiadavke žalovanej na vyporiadanie inak než na základe rovnosti podielov oboch manželov súd
prvej inštancie dodal, že do úvahy prichádzalo zohľadnenie opustenia spoločnej domácnosti (žalovanej
a mal. detí) žalobcom v roku 2013 a jeho nevera za trvania manželstva. Na druhej strane nadobudnutie
majetku žalobcom v roku 1991 darom od matky (v podiele 3/4) spolu so spoločnou kúpou (v podiele 1/4)
bývalého konfiškátu od štátu, resp. od obce, čo bolo následne miestom vedenia spoločnej domácnosti

rodiny (naviac pokiaľ by žalovaný nebol matkou obdarovaný, kúpa iba podielu 1/4 nehnuteľností oboma
manželmi by nemala žiaden zmysel); žalovaná sa finančnými investíciami z vlastných prostriedkov
zaslúžila o prestavbu - rekonštrukciu a prístavbu domovej nehnuteľnosti sčasti; časť bola zhodnotená
(a garáž rozostavaná v celosti) aj z prostriedkov z príjmov zo závislej a podnikateľskej činnosti oboch
manželov a ich spoločných úverov. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nepristúpil k vyporiadaniu
BSM v nerovných podieloch; pri tomto prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaná žalobcovi dlhodobo

bránila (prinajmenšom od roku 2015 až doposiaľ) v realizácii jeho výlučného vlastníckeho práva (v
rozsahu 3/4). Žalovanou tvrdené psychické a fyzické násilie zo strany žalobcu v spoločnej domácnosti
nebolo v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10C/102/2015 preukázané a jej
žaloba o vylúčenie žalobcu z užívania nehnuteľností v zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka
bola rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/102/2015-393 zo dňa 19. apríla 2018 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/5/2019-467 zo dňa 21. mája 2019 ako nedôvodná
zamietnutá.

8. V rámci tzv. širšieho vyporiadania BSM, pokiaľ žalovaná v ďalšom konaní ustálila svoj nárok na
náhradu vo výške 43 000,- € aplikujúc § 151 ods. 1 CSP vzhľadom na ostatné vyjadrenia žalobcu

v ďalšom konaní, za nesporné medzi stranami mal súd prvej inštancie jej nároky vo výške 802,50 €
(polovica zo sumy 1 604,99 € žalobcovi vyplateného poistného dňa 2.9.2013 zo zrušenej zmluvy č.
1000096289 o investičnom životnom poistení), vo výške 1 228,64 € (polovica zo sumy 2 457,27 €
iba žalovanou po rozvode manželstva splateného spoločného úveru) a vo výške 2 489,55 € (štvrtina
zo sumy 300 000,- Sk (9 958,18 €) investovaných žalovanou do roku 2000 z jej výlučných finančných

prostriedkov do rekonštrukcie a prístavby rodinného domu. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala náhrady
polovice ňou vnesených investícií do prestavby a rekonštrukcie rodinného domu majúceho patriť
v celosti do BSM, vzhľadom na už judikované spoluvlastnícke podiely bolo potrebné v súlade s
argumentáciou žalobcu investície z výlučných prostriedkov žalovanej do masy BSM redukovať a uznať
iba do výšky 1/4, z ktorej jej patrí náhrada jednej polovice, teda 1/8. V pomere 3/4 z výšky investovaných

finančných prostriedkov tieto totiž žalovaná investovala do výlučného vlastníctva žalobcu, čo nemôže
byť predmetom konania o vyporiadanie BSM (teda investícia z výlučného majetku jedného z manželov
do výlučného majetku druhého z manželov). Podľa tvrdenia žalovanej mala na rekonštrukciu a prístavbu
rodinného domu vynaložiť finančné prostriedky zo svojho výlučného vlastníctva nadobudnuté darom
od rodičov v rokoch 1994 a 1995 v sume 30 000,- Sk/995,82 € (vklady rodičov na účet stavebného

sporenia), v roku 1998 v sume 110 000,- Sk/3 651,33 € (na stavbu strechy); ku dňu 18.2.2000 spísania
notárskejzápisniceN58/2000,Nz58/2000,spísanejpodľadeklarovanejvôlestrán,žalovanáprispelana
rekonštrukciu a prestavbu rodinného domu finančnými prostriedkami vo výške 300 000,- Sk. Z hľadiska
časového potom súd prvej inštancie považoval za potrebné prisvedčiť obrane žalobcu v tom, že za
odôvodnenú investíciu žalovanej z jej výlučných prostriedkov možno považovať len sumu uvedenú v

notárskej zápisnici, v ktorej strany sporu ako manželia deklarovali: „Nakoľko bol dom v zlom technickom
stave, v roku 1997 začali žalobca s manželkou s jeho rekonštrukciou a prestavbou, od stavebnej
sporiteľne VÚB Wüstenrot a.s. na tento účel získali úver vo výške 41 940,- Sk a žalovaná prispela na
rekonštrukciu a prestavbu rodinného domu finančnými prostriedkami vo výške 300 000,- Sk, ktoré podľa
úradného záznamu zo dňa 2.7.1997 získala darom od svojich rodičov Štefana a I. U.“ a uzavrieť, že

náhradové pohľadávky v sume 30 000,- Sk a 110 000,- Sk si žalovaná z časového a vecného hľadiska
v konaní o vyporiadanie BSM uplatnila duplicitne. Logicky, ako uvádzal aj žalobca, ak by do roku 2000
bola žalovaná obdarovaná rodičmi okrem sumy 300 000,- Sk osobitne aj sumami 30 000,- Sk a 110 000,-
Sk, ktoré taktiež mala za trvania manželstva investovať do rekonštrukcie a prístavby rodinného domu,
niet rozumného dôvodu, aby si aj tieto dary nezapočítala a neuviedla o to vyššiu sumu investovaných

finančných prostriedkov v notárskej zápisnici v roku 2000. Rovnako časovo vo vzťahu k prehláseniu
o výške investovanej sumy žalovanou do roku 2000 predchádzajú aj žalovanou v konaní predložené
pokladničné príjmové doklady a faktúry z roku 2008 za nákup materiálu a vyplatené zálohy na stavebné
práce, spolu v sume 105 994,-Sk. Opak nebol žalovanou preukázaný, a to ani výsluchom svedkyne I.U.j, matky žalovanej. Za vnos žalovanej do BSM preto súd prvej inštancie uznal len sumu vo výške 1/4
zo sumy 300 000,- Sk (9 958,18 €) a žalovanej uznal náhradovú pohľadávku vo výške 2 489,55 €, ako
ju v konaní nesporoval ani žalobca. Pokiaľ si žalovaná v konaní uplatňovala náhradu za kúpnu cenu za

predané jej pozemky (589 100,- Sk a 100 000,-Sk), ktoré taktiež mala vynaložiť v súvislosti s rodinným
domom, v konaní síce získanie tejto kúpnej ceny za trvania manželstva v roku 2008 do svojho výlučného
vlastníctva, ako aj prevod časti týchto finančných prostriedkov z jej bankového účtu na spoločný účet
manželov,preukázala,samoosebevšaktietodôkazynebolispôsobilénadvšetkupochybnosťpreukázať
pravdivosť tvrdení žalovanej, žalobcom v konaní popretých, že tieto finančné prostriedky boli aj reálne

vynaložené na majetok existujúci ku dňu zániku BSM, ktorý sa stal predmetom vyporiadania (R 104/67),
teda že išlo o také investície, ktoré sa v spoločnom majetku prejavujú (rozhodnutie Najvyššieho SR
sp. zn. 7Cdo/288/2013 zo dňa 18.11.2014). Pokiaľ si žalovaná v ďalšom konaní uplatnila náhradu vo
výške 1 036,19 € ako polovice hodnoty ňou zaplatených daní z nehnuteľností za obdobie r. 2013 - 2023,
predovšetkým listinnými dôkazmi predloženými v konaní preukázala úhrady dane z nehnuteľnosti len
za rok 2013 v sume 161,73 €, za rok 2014 v sume 162,36 €, za rok 2015 v sume 162,36 € a za rok

2021 v sume 231,66 €. Túto náhradovú pohľadávku súd prvej inštancie posudzoval aj v kontexte zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady, podľa ktorého priznanie k dani z nehnuteľností podáva daňovník, ktorému vznikla povinnosť
k dani z nehnuteľnosti, t. j. v priebehu uplynulého roka sa stal vlastníkom, správcom, nájomcom
alebo užívateľom nehnuteľností, ktorá je predmetom dane z nehnuteľností. Priznanie podáva každá

fyzická alebo právnická osoba, teda spoluvlastník, do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade
manželov, ktorí majú pozemok, stavbu, v BSM, podáva daňové priznanie len jeden z manželov. V danom
prípade žalovaná nebola oprávnená do výšky 3/4 spoluvlastníckeho podielu podávať daňové priznanie,
a teda ani platiť daň z nehnuteľnosti. Za dôvodnú potom súd prvej inštancie uznal jej náhradovú
pohľadávkuvočiBSMztituluuhradenejdaneznehnuteľnostipozánikuBSMlenvpreukázanomrozsahu

ich úhrad a len vo výške jednej polovice z jednej štvrtiny, ako zodpovedalo jej spoluvlastníckemu podielu
z titulu nevysporiadaného BSM, teda sumu 89,76 € (161,73 € + 162,36 € + 162,36 € + 231,66 €) :
8. Celkovo za dôvodné súd prvej inštancie posúdil náhradové pohľadávky žalovanej voči mase BSM
spolu vo výške 4 610,45 € (čo predstavuje súčet súm 802,50 € + 1 228,64 € + 2 489,55 € + 89,76
€). Z titulu vyporiadania BSM potom žalobcovi uložil povinnosť vyplatiť žalovanej finančnú náhradu vo

výške 32 983,- € (28 372,555 € čo predstavuje polovičný podiel z aktív vyporiadaného BSM + 4 610,45
€ náhradové pohľadávky). Na základe § 232 ods. 2, 3, 4 CSP a s poukazom na R 78/1966 súd prvej
inštancie určil lehotu na splnenie povinnosti žalobcom vyplatiť žalobkyni finančnú náhradu do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku, berúc do úvahy povahu sporu, žalobcom deklarované jeho finančné pomery a
lehoty, v rámci ktorých možno objektívne očakávať pozitívne sprocesovanie prípadnej žiadosti žalobcu o

poskytnutie bankového úveru, potrebného na vyplatenie finančnej náhrady žalovanej. Prihliadol pri tom
aj na ostatné vyjadrenie (záverečný návrh) žalovanej, ktorá navrhla lehotu na plnenie 2 mesiace.

9. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného, ako aj odvolacieho) súd prvej inštancie rozhodol
podľa § 257 CSP a § 396 ods. 3 CSP vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa

spočívajúcich vo výnimočnosti predmetu konania (iudicium duplex) a v okolnostiach na strane strán
sporu v tom, že žiadna zo strán nemala vo veci na súde prvej inštancie ani v odvolacom konaní plný
úspech, že medzi stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM a preto vyporiadanie súdnou cestou
bolojedinýmriešenímusporiadaniaichvzájomnýchvzťahovpozánikuBSM.ÚstavnýsúdSRvuznesení
č. k. IV. ÚS 248/08-10 zo dňa 28. augusta 2008 vyjadril v inej obdobnej veci o vyporiadanie BSM tak, že

považujezaústavneakceptovateľné,abyvzhľadomnacelkovéokolnostidanéhoprípaduausporiadanie
vzťahov medzi stranami si hradil každý účastník vlastné trovy sám.

10. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná,
ktorá ho odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie jej návrhu na vyporiadanie BSM. Uviedla, že jej písomným
podaním zo dňa 8.1.2016 bola súdu doložená fotodokumentácia stavu stavby, ktorá nepochybne
preukazuje, že celá pôvodná stavba bola zbúraná a postupne od roku 1992 nahradená novou stavbou
počnúc od základov postavením obvodových múrov a vnútorných priečok, krovu a strechy, na čo
žalovaná od počiatku poukazovala a súd prvej inštancie odmietal na túto skutočnosť a dôkazy prihliadať.

Fotodokumentácia potvrdzuje, že pôvodná stavba musela byť rozobratá, čo dokumentuje ako uličný
pohľad, tak aj pohľad od dvora. Stavba „nového“ domu sa nenachádza ani na pôvodných základoch,
ktoré boli staticky nestabilné, ale na nových základoch. Z dokumentácie je zrejmé, že aj šachta, ktorá
sa zachovala, nebola súčasťou či podpivničením pôvodného domu, ale nachádzala sa mimo pôvodnejstavby, teda s ohľadom na túto skutočnosť nemožno hovoriť ani o nadstavbe domu nad ňou. Ak sa
pôvodná stavba rodinného domu nadobudnutá darom od matky žalobcu zbúrala a bola rozobratá až
po základy, ktoré boli nahradené novými, postupnou výstavbou vzhľadom na finančné možností vznikla

úplne „nová vec“ rodinný dom a neskôr aj garáž podľa stavebného povolenia č. Výst.411/92-He zo
dňa 11.6.1992 a zmeny v stavebnom povolení č. ŽP-Výst 908/98-St z 23.4.1998 - predĺženie doby
dokončenia stavby rodinného domu do 12/2000, č. ŽP-výst. 375/00-Št zo 6.3.2002 - doplnenie žalovanej
ako stavebníka, čo sú listinné dôkazy - rozhodnutia nepochybne vydané a stavby aj nepochybne
postavené za trvania manželstva, počas manželstva ako spoločné aj užívané. Podľa vyššie uvedených

listinných dôkazov všetky stavby vedené na LV č. 2086 boli postavené až za trvania manželstva. Z
pôvodného domu nadobudnutého žalobcom titulom darovania od svojej matky v roku 1991 sa zachovala
len časť pivnice mimo domu, pôvodná stavba zanikla a vznikla nová stavba. Na základe listinných
dôkazov a fotodokumentácie z 8.1.2016 žalovaná poukazovala na to, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil vyššie označené dôkazy, respektíve týmito dôkazmi sa ani nezaoberal, hoci pre určenie, čo
patrí do masy BSM, majú zásadný význam a má zásadným vplyv na vyporiadanie majetku v BSM. Podľa

ustálenej slovenskej aj českej judikatúry je pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci rozhodný
okamih, kedy je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie
stavebné práce smerujú už k dokončeniu druhovo aj individuálne určenej stavby. Týmto minimálnym
okamihom je u nadzemných stavieb stav, kedy je už jednoznačným a nezameniteľným spôsobom jasné
dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Toto obdobne platí aj pre odstránenie stavby ako

veci. Nadzemná stavba zaniká a prestáva byť vecou v právnom zmysle vtedy, keď už nie je zachované
dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia pôvodnej stavby, deštrukciou obvodového muriva
pod úroveň stropu nad prvým nadzemným podlažím pri odstránení muriva priečok. Pri posudzovaní,
či išlo z hľadiska občianskeho práva o zánik pôvodnej stavby, či jej prestavbu, nie je rozhodné, ako
bolo formulované stavebné povolenie a pre posúdenie veci nie je rozhodujúce. Pre posúdenie toho, či

určitý výsledok stavebnej činnosti je už stavbou ako predmetu občianskoprávnych vzťahov, je vecou
právnej úvahy súdu, pričom táto vychádza z vykonaných skutkových zistení v predmetnom konám. Ak
teda vznikli výstavbou nové veci - rodinný dom súpisné č. XXX (starý dom bol súp. č. XXX) a garáž bez
súpisného čísla - za trvania manželstva, nepochybne patria v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Právny aj faktický stav stavieb ako novej veci potvrdzuje znalecký posudok č. XX/XXXX z

27.5.2013.

11. Z uvedeného potom podľa žalovanej rezultuje, že aj peniaze žalovanou vložené zo svojho do
spoločnej veci, boli vložené do majetku, rodinného domu patriaceho v celosti ako nová vec do BSM, a
nie do majetku žalobcu v rozsahu 3/4. Z tohto dôvodu je nutné rodinný dom a garáž ako nové veci v

číselnom vyjadrení logicky a správne uvádzať v celosti 1/1 a v plnej hodnote, a ktorými boli (sú) tieto
sumy žalovanou vynaložené na spoločný majetok: 300 000,- Sk - peňažný dar žalovanej od rodičov
Š.U. Z. I. U.Ý.X. na stavbu rodinného domu podľa úradného záznamu zo dňa 2.7.1997, spísaný a
úradne osvedčený notárom JUDr. Martina Gontkovičová, čo I. U.Á. potvrdila pred súdom svedeckou
výpoveďou, 110 000,- Sk (jednostodesaťtisíc korún slovenských) - peňažný dar žalovanej od rodičov

Š.U. Z. I. U.Ý.X. v roku 1998 na stavbu strechy, 30 000,- Sk peňažný dar žalovanej od rodičov Š.U.
Z. I. U.Ý.X. v roku 1994, 1995, 589 100,- Sk z predaja ornej pôdy žalovanou nadobudnutou dedením;
kúpna cena pôdy bola celkom v sume 1 036 200,- Sk pripísaná 8.8.2008, preukázané výpismi z účtu
v banke, 100 000,- Sk z kúpnej ceny na VK za vyššie uvedený predaj ornej pôdy suma použitá na
zateplenie podkrovia rodinného domu, čo potvrdzuje aj vyhlásenie M. I., brata žalobcu (listinný dôkaz),

že finančné prostriedky v celom rozsahu zabezpečovala švagriná N. I., čo je spolu suma 1 129 100,- Sk
(37 479,253 €) a ďalšie čiastky vynaložené žalovanou na spoločný majetok už v mene euro: 2 457,27
€, ktorý celý zostatok zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0188159047 zo dňa 26.10.2006, po rozvode
voči banke splatila žalovaná, 824,69 €, čo je 1/2 z nasporeného životného poistenia z poistnej zmluvy
č. 1000096289 zo dňa 15.8.2005 - životné poistenie AEGON, vyplateného žalobcovi v celkovej čiastke

1 649,39 € - odpoveď NN Životnej poisťovne z 6.6.2022, 1 036,19 € daň z nehnuteľností v 1/2 za
obdobie r. 2013-2023, kotol ÚK + čerpadlo 3 700,- €, el. boiler 800,- €, nová el. uličná prípojka 500,-
€, prvotná revízna správa 100,- € - investície žalovanej do majetku nad rozsah údržby, čo predstavuje
sumu celkom 46 897,213 €. Názor súdu prvej inštancie aj v časti sumarizácie vnosov žalovanej do
spoločného majetku nadobudnutého za trvania manželstva len vo výške 1/4 nie je správny. Všetky vnosy

do spoločného majetku žalovanou a výlučne žalovanou boli riadne preukázané, preto nie je možné
zohľadňovať nejakú redukovanú sumu či náhradovú pohľadávku v podiele 1/4 z vnosov žalovanej.
Žalobca nepreukázal žiadny svoj finančný vnos do stavby domu, čo potvrdil aj jeho brat M. I. vo
vyhlásení zo dňa 6.1.2016 založenom v spise. Pokiaľ súd prvej inštancie tvrdil, že z výšky investovanýchfinančných prostriedkov ich žalovaná v pomere 3/4 investovala do výlučného vlastníctva žalobcu a preto
nemôžu byť predmetom konania o vyporiadanie BSM, žalovaná mala za to, že ide o nesprávny záver
súdu prvej inštancie, nakoľko s odkazom na skôr uvedené, finančné prostriedky boli investované do

novej veci počas trvania manželstva, čo preukazuje časová os skutočností podľa listinných dôkazov a
skutočnosť, že pôvodná stavba bola odstránená (dar zanikol), teda súdom prejudikované podiely 1/4
BSM a 3/4 výlučné vlastníctvo žalobcu boli prejudikované nesprávne. Pokiaľ súd prvej inštancie úhradu
dane z nehnuteľností hradenú žalovanou v prospech správcu dane, obec Bernolákovo, posudzoval v
kontexte zákona č. 582/2004 Z. z., priznanie k dani podáva a hradí každý daňovník do výšky svojho

spoluvlastníckeho podielu. Keďže túto povinnosť žalobca po opustení spoločnej domácnosti v roku 2013
nikdy viac neplnil, ale v celej správcom vymeranej výške až doposiaľ hradila žalovaná pod hrozbou
reálnehovymáhaniadlhusprávcomdane,ažprípadneexekučnéhokonania,plneniežalovanejsprávcovi
dane nemôže byť, už aj s nesprávnym prejudikovaním podielov súdom, byť posúdené na ťarchu či
neprospech žalovanej, ktorá si riadne plnila zákonnú povinnosť voči správcovi dane. Žalovaná súdom
prvej inštancie posúdené ako dôvodné náhradové pohľadávky vo výške 4 610,45 €, ako následok

súdom nesprávne prejudikovaných podielov, považovala za nesprávne. V súvislosti s požiadavkou
žalovanej na vyporiadanie inak, než na základe rovnosti podielov oboch manželov, žalovaná namietala,
že fyzické a psychické násilie voči žalovanej bolo preukázané zápismi o vykonaných zásahoch políciou
v nehnuteľnosti, uzneseniami o začatí stíhania žalobcu pre fyzické násilie, uznesením o začatí stíhania
pre odcudzenie veci vydaných OR PZ SR, lekárskou správou, výsluchom svedkov, ktoré boli dôvodom

pre vydanie neodkladného opatrenia. Rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 10C/102/2015-393 z
19. apríla 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/5/2019-467 zo dňa 21.
mája 2019 boli vydané až po uplynutí lehoty troch rokov, počas ktorej žalobca bol titulom neodkladného
opatrenia prinútený rešpektovať neodkladné opatrenie. V závere žalovaná prezentovala svoj návrh na
vyporiadanieBSMtak,ževšetkynehnuteľnostievidovanénalistevlastníctvač.2086,katastrálneúzemie

Bernolákovo, bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej, náhradu žalobcovi žiadala určiť v
sume 75 120,77 €, pričom povinnosť žalovanej na jej úhradu žalobcovi žiadala uložiť v lehote 60 dní
od právoplatnosti rozsudku.

12. Podaním zo dňa 11.3.2024 žalovaná opravila chybu v počítaní a uviedla, že správne mal byť

vyrovnací podiel vo výške 60 775,35 €.

13. K odvolaniu žalovanej sa žalobca nevyjadril.

14. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t. j. v celom rozsahu) v

zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím
súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods.
1 CSP a vec tiež posúdil správne po právnej stránke.

15. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

16. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

17. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

18. Odvolací súd úvodom považuje za potrebné vrátiť sa k otázke notárskej zápisnice č. N58/2000,
Nz 58/2000 zo dňa 18.2.2000, v rámci ktorej sa strany dohodli na rozšírení BSM o nehnuteľnosti už

nadobudnuté počas trvania manželstva. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (R
30/2008), dohodou podľa § 143a Občianskeho zákonníka nemožno meniť už existujúce vlastnícke
vzťahy; takáto dohoda môže platne upravovať len režim nadobúdania vecí do BSM v budúcnosti
a sama osebe nemôže byť právnym titulom pre zmenu už existujúcich vlastníckych vzťahov medzimanželmi. Táto otázka už bola v tomto konaní vyriešená a odvolací súd sa pridržiava svojho právneho
názoru vyjadreného v uznesení Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/8/2023-1714 zo dňa 31. mája
2023. Neplatnosť takéhoto rozšírenia BSM znamená, že pri rozhodovaní v tomto konaní nebolo možné

vychádzať zo zápisu na liste vlastníctva č. 2086, k. ú. Bernolákovo, na ktorom sú titulom notárskej
zápisnice č. N58/2000, Nz 58/2000 predmetné nehnuteľnosti evidované v celosti (v podiele 1/1) v BSM
strán tohto sporu, pretože v konaní bolo preukázané, že tento zápis nezodpovedá skutočnému stavu
(§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona).

19. Žalovaná vyššie uvedený záver v podstate prijala a namiesto opierania svojho návrhu na
vyporiadanie BSM o stav vyplývajúci z vyššie označenej notárskej zápisnice tvrdila, že nehnuteľnosť
- rodinný dom so súpisným č. XXX, aj tak patrí v celosti do BSM vzhľadom na skutočnosť, že
pôvodne darovacou a kúpnou zmluvou nadobudnutý rodinný dom zanikol a strany ako manželia počas
manželstva postavili nový rodinný dom, čím vytvorili novú vec, ktorá v celosti patrí do BSM. Tento svoj
názor preukazovala fotodokumentácia stavu stavby (priloženej k podaniu žalovanej zo dňa 8.1.2016)

a najmä znaleckým posudkom č. XX/XXXX, z ktorého žalovaná citovala: „Roky začiatku užívania RD
boli stanovené na miestnej obhliadke sporovými stranami, ktoré svojim podpisom deklarujú nasledovné
roky začatia užívania. 1PP - kotolňa, len šachta začiatok užívania v r. 1950, 1PP - sklad, začiatok
užívania v r. 1994, 1NP - chodba, kúpeľňa, WC začiatok užívania v r. 1994, 1NP - izba, spálňa začiatok
užívania v r. 1997 postavené na jestvujúcej šachte, 1NP - kuchyňa, izba začiatok užívania v r. 1998,

2NP - nedokončené podlažie.“ Preukazovať to podľa žalovanej mal aj znalecký posudok č. XX/XXXX.
Žalobkyňa z toho odvodila, že pôvodná stavba rodinného domu zanikla až po základy, ktoré boli
nahradené novými a postupnou výstavbou vzhľadom na finančné možností vznikla úplne nová vec.

20. Žalovaná k svojmu stanovisku, že rodinný dom predstavuje novú vec, dospela zjavne vychádzajúc

z názoru, že pokiaľ dôjde k nahradeniu stavebnej hmoty stavby novou, znamená to, že z právneho
hľadiska pôvodná stavba zanikne a vznikne nová stavba. Fyzická kontinuita stavby však nie je totožná
s jej právnou kontinuitou. Na to, aby bolo možné hovoriť o stavbe ako o novej veci, je potrebné,
aby pôvodná stavba na jej mieste ako vec v právnom zmysle v určitom okamihu zanikla. Stavba ako
vec sa vyznačuje tým, že môže prirastať prístavbou, vstavbou alebo nadstavbou, pričom prírastok sa

nepovažuje za samostatnú vec v právnom zmysle, ale za súčasť pôvodnej veci. Rozhodovacia prax
súdov je ustálená v tom, že za demoláciu stavby, kedy vec prestáva existovať v zmysle práva, treba
považovaťtakúdeštrukciupôvodnejstavby,poktorejprestalobyťpoznateľnédispozičnériešenieprvého
nadzemného podlažia. Ak na mieste takto zdemolovanej stavby bola postavená nová stavba, i keď
druhovozhodná,vtakomtoprípadenejdeozhodnoteniestavby,aleozriadenienovejstavbynapozemku

na mieste pôvodnej zaniknutej stavby (R 29/1999).

21. K takej celkovej demolácií rodinného domu, ktorý je predmetom tohto konania, kedy by prestalo
byť rozoznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, v tomto prípade nikdy nedošlo. V
konaní nebolo sporné, že rodinný dom (t. č. súpisné č. XXX) bol predmetom zásadnej rekonštrukcie,

pri ktorej došlo k podstatnej zmene jeho dispozície vrátane dispozície prvého nadzemného podlažia
oproti stavu, v ktorom existoval v čase nadobudnutia vlastníckeho práva stranami darovacou a kúpnou
zmluvou. K tejto rekonštrukcii však strany nepristúpili naraz, ale uskutočňovala sa postupne, jednotlivé
časti domu boli postupne pristavované a nahradzované, boli teda pristavované k iným v každej chvíli v
určitomrozsahuexistujúcimčastiamrodinnéhodomu.Stavbasanikdynedostaladobodu,žebyprestalo

existovať (resp. prestalo by byť rozoznateľné) dispozičné riešenie jej prvého nadzemného podlažia, hoci
toto dispozičné riešenie sa postupne menilo.

22. Podľa záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku č. 42/2013, ako ich reprodukoval aj súd prvej
inštancie, sa doklady o veku stavby rodinného domu nezachovali, vek je určený na základe čestného

prehlásenia vlastníka a na dom bolo vydané stavebné povolenie na rekonštrukciu a prístavbu. Prístavba
sa realizovala v niekoľkých fázach: v roku 1993 sa k pôvodnému domu (miestnosti 6, 7, 8, 9) pristavala
chodba a kúpeľňa s WC miestnosťou (miestnosti 1, 4, 5), v roku 1997 sa ďalej pristavala zadná
časť domu na jestvujúcej šachte z roku 1950 a čiastočne sa podpivničila, počas druhej prístavby sa
pôvodná predná časť objektu natoľko porušila, že bolo potrebné jej zbúranie, spevnenie základov a

nová výstavba, ktorá bola zobytnená v roku 1999. Napokon (ako vyplýva aj z predmetného znaleckého
posudku), aj stavebné povolenie zo dňa 11.6.1992 bolo v tomto prípade vydané na rekonštrukciu a
prístavbu rodinného domu (prístavba obývacej izby, spálne, kúpeľne, samostatného WC a obytného
podkrovia). Z takto popísaného stavebného vývoja rodinného domu je zrejmé, že tento ako vec vprávnom zmysle nikdy nezanikol, jeho rekonštrukcia bola v podstate sériou prístavieb k starším a neskôr
už k novším častiam rodinného domu.

23. Súd prvej inštancie teda správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď ustálil, že
rodinný dom súpisné č. 164 je právne tou istou vecou, ktorú strany nadobudli darovacou a kúpnou
zmluvou zo dňa 8.7.1991 a preto je titulom darovania vlastníkom rodinného domu v spoluvlastníckom
podiele 3/4 žalobca a iba v podiele 1/4 tento rodinný dom nadobudli kúpou do svojho BSM žalobca a
žalovaná. V celosti do BSM zo stavieb patrí iba rozostavaná garáž bez súpisného čísla, o ktorej nebolo

sporné, že ako vec v právnom zmysle vznikla podľa trvania BSM, ide teda o vec vytvorenú stranami
ako manželmi.

24. V nadväznosti na vyššie uvedený záver je potom správna aj úvaha súdu prvej inštancie o tom,
že finančné prostriedky, ktoré žalovaná zo svojho výlučného majetku vynaložila (ako investície) na
rodinný dom, boli iba v jednej štvrtine vynaložené na spoločný majetok manželov a v troch štvrtinách

boli vynaložené na výlučný majetok žalobcu. V konaní o vyporiadaní BSM, ako rovnako správne uviedol
aj súd prvej inštancie, je možné v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka priznať manželovi náhradu iba
za to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok alebo za to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo
na majetok vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov. Majetkové vyporiadanie sa netýka výlučného
majetku manželov a investícií, ktorý plynuli len medzi výlučným majetkom manželov. Súd prvej inštancie

teda postupoval správne, keď zohľadnil iba 1/4 z preukázaných investícií z výlučného majetku žalovanej
a z tejto jej ako náhradovú pohľadávku priznal polovicu. Nemožno prisvedčiť odvolacej námietke
žalovanej, ktorá sa domáhala zohľadnenia jej investícií v celosti, keďže tak robila iba s poukazom na svoj
názor o tom že rodinný dom patrí do BSM v celosti, ku ktorého nesprávnosti sa odvolací súd už vyjadril
vyššie. Preukázaný rozsah týchto investícií súd prvej inštancie tiež správne vyhodnotil, keď vychádzal

z notárskej zápisnice č. N 58/2000, Nz 58/2000 zo dňa 18.2.2000, ktorej obsah určili samotné strany a
nie je dôvod domnievať sa, že by nezodpovedal skutočnému stavu investícií.

25. Osobitne žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil výšku jej náhradovej
pohľadávky, pokiaľ išlo zaplatené dane z nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní

vychádzal z toho, že žalovaná preukázala len platby dane za roky 2013, 2014, 2015 a 2021 a uznal
jej túto pohľadávku len v rozsahu jednej polovice z jednej štvrtiny takto zaplatených daní. Vychádzal
pritom zo skutočných spoluvlastníckych podielov strán (3/4 vo výlučnom vlastníctve žalobcu a 1/4 v
BSM), pričom mal za to, že žalovaná dôvodne zaplatila túto daň iba v rozsahu zodpovedajúcom podielu
v BSM strán. Odvolací súd v súvislosti s odvolacou argumentáciu žalovanej, ktorá namietala, že daň

musela platiť celú, pretože žalobca ju neplatil a inak by mohla eventuálne čeliť až exekúcií, uvádza, že
z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, že by žalovaná nemohla od žalobcu požadovať vydanie
toho, o čo sa na jej úkor prípadne mohol obohatiť tým, že žalovaná plnila za žalobcu, a teda súd prvej
inštancie neaproboval takýto spôsob platenia dane z nehnuteľností. Súd prvej inštancie iba limitovaný
predmetom tohto sporu, ktorým je vyporiadanie BSM, žalobkyni priznal náhradu len za daň zaplatenú

v súvislosti s majetkom patriacim do BSM. Ako už bolo uvedené, vzájomné majetkové nároky týkajúce
sa výlučného majetku strán nie je možné v tomto konaní vyporiadať. V súvislosti so skutočnosťou, že
za preukázané mal súd prvej inštancie zaplatenie daní iba za roky 2013, 2014, 2015 a 2021, žalovaná
konkrétne odvolacie námietky nevzniesla a k nedostatočnému dôkaznému podkladu pre svoj uplatnený
nárok sa v odvolaní nevyjadrila, hoci požadovala naďalej celú ňou uplatnenú náhradu titulom dane z

nehnuteľností.

26. Pokiaľ ide o samotný spôsob vyporiadania BSM, ktorý súd prvej inštancie zvolil, keď prikázal všetky
nehnuteľnosti tvoriace masu BSM (podiely na nich patriace do BSM), do výlučného vlastníctva žalobcu,
aj voči nemu žalovaná namietala. Vo svojom odvolacom návrhu zotrvala na tom, že nehnuteľnosti

žiada prikázať do svojho výlučného vlastníctva, a to v prípade pozemkov aj v tej časti, kde inde sama
nesporovala, že sú výlučným vlastníctvom žalobcu. Aj tu žalovaná vychádzala zo svojho nesprávneho
názoru, že rodinný dom patrí v celosti do BSM strán. Takýto návrh vyporiadania prirodzene nemôže
obstáť v situácií, keď je preukázané, že nehnuteľnosti sú prevažne vo výlučnom vlastníctve žalobcu
(okrem samostatne v zásade nevýznamnej rozostavanej garáže, ktorá je v celosti v BSM). Prikázaním

garáže, menšinového podielu na rodinnom dome a menšinového podielu na pozemkoch do výlučného
vlastníctva žalovanej by nevzniklo funkčné usporiadanie vlastníckych vzťahov. Skutočnosť, že určitá
nehnuteľnosť je vo väčšine výlučným vlastníctvom jedného z manželov, je spravidla (a je to tak aj vtomto konkrétnom prípade) dostatočným dôvodom, aby tomuto manželovi bola v rámci vyporiadania
BSM prikázaný aj jej zvyšok.

27. Pokiaľ ide o žalovanou navrhovanú disparitu podielov pri vyporiadaní BSM, súd prvej inštancie
správne ustálil, že na odchýlenie sa od zásady rovnosti pri vyporiadaní BSM nebol v tomto konaní
dôvod. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka ukladá súdu, aby prihliadal taktiež na zásluhovosť
na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku, a to za súčasného prihliadania na zabezpečovanie
starostlivosti o rodinu, deti a spoločnú domácnosť manželmi. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri

rozhodovaní podľa § 150 Občianskeho zákonníka je možné prihliadať iba na starostlivosť o rodinu
počas trvania manželstva, nie po jeho zániku, ktorý je spojený aj so zánikom pôvodnej rodiny. Súd
neskúma príčiny rozvratu manželstva, pokiaľ nemajú priamy dopad na majetkovú situáciu rodiny. Medzi
dôvody pre disparitu podielov pri vyporiadaní BSM patrí napríklad významná miera zaslúženia sa
o získanie a udržanie majetku len jedným z manželov alebo naopak konanie jedného z manželov,
ktorým sa podstatne zhoršili majetkové pomery rodiny, ďalej mravne neodôvodnené opustenie spoločnej

domácnosti a neprispievanie na uhrádzanie jej potrieb počas trvania manželstva či v neposlednom rade
prítomnosťdomácehonásiliavrodine(nievšaknásilie,kuktorémudošlopozánikumanželstva,porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 1137/2012). Určenie nerovnakej výšky podielov pri
vypriadaní BSM má výnimočnú povahu a možno k nemu pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

28. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď vychádzal z výsledkov konania vedeného na
Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10C/102/2015, ktorého predmetom bolo vylúčenie žalobcu z
užívania nehnuteľností v zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom konaní vedenom
medzi rovnakými stranami sa súd podrobne zaoberal prítomnosťou násilia v rodine, keďže to bol
žalovanou (tam v postavení žalobkyne) uplatnený dôvod pre vylúčenie žalobcu (tam v postavení

žalovaného) z užívania spoločnej nehnuteľnosti, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania násilné
správanie sa žalobcu nevyplynulo, hoci bolo preukázané, že vzťahy medzi stranami boli výrazne
narušené. Za dôkazy o takomto násilí nemožno považovať žalovanou označené zápisy o vykonaných
zásahoch políciou v nehnuteľnosti či uznesenie o začatí stíhania žalobcu pre fyzické násilie a o
začatí stíhania pre odcudzenie veci, ani lekársku správu, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie súdu o

nariadení neodkladného opatrenia (v konaní sp. zn. 10C/102/2015). Pri rozhodovaní súdu o nariadení
neodkladného opatrenia sa uplatňuje nižší dôkazný štandard, navrhovateľovi neodkladného opatrenia
postačuje iba osvedčiť pravdivosť jeho tvrdení, keďže rýchlosť konania v danom prípade predchádza
potrebe vykonania riadneho dokazovania. Pre rozhodnutie vo veci samej sa už vyžaduje riadne
preukázanie sporných skutkových tvrdení, teda zjednodušene produkovanie dôkazov, z ktorých bude

vyplývaťpravdivosťspornéhotvrdeniaakužniesistotou,takaspoňsvysokoumieroupravdepodobnosti.
Súd sa nemôže uspokojiť s dôkazmi, z ktorých objektívne nevyplýva prítomnosť násilia v rodine strán,
ako žalobkyňou označené zápisy o vykonaných zásahoch políciou v nehnuteľnosti či uznesenia o začatí
stíhania žalobcu bez toho, aby bolo zrejmé, či eventuálne bol žalobca napríklad priestupkovo alebo
trestne sankcionovaný. Najkomplexnejší prieskum otázky prítomnosti násilia v správaní sa žalobcu, a

to vrátane vypočutia relevantných svedkov, vykonali súdy práve vo vyššie uvedenom konaní vedenom
na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10C/102/2015, pričom dospeli v tomto smere k negatívnemu
záveru. Pre účely tohto konania, je preto na mieste sa výsledkov konania sp. zn. 10C/102/2015 pridržať,
ako to súd prvej inštancie aj urobil.

29. Opustenie spoločnej domácnosti žalobcom v roku 2013 (pričom manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 11P/254/2012 zo dňa 23. marca 2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10. apríla 2013) a porušovanie povinnosti riadne a včas platiť výživné na maloleté
dieťa strán žalobcom okolnosťami, na ktoré by bolo možné pri disparitnom vyporiadaní BSM podľa § 150
Občianskeho zákonníka prihliadať, nie sú. Opustenie spoločnej domácnosti v čase, keď už došlo (alebo

bezprostredne malo dôjsť) k rozvodu manželstva, nie je možné stotožňovať s neplnením si povinností
manžela zabezpečovať starostlivosť o rodinu, ktorá v dotknutom čase už vo svojej úplnej podobe
bezprostredne zanikala. Rozvod manželstva je pravidelne spojený s ukončením života v spoločnej
domácnosti, túto skutočnosť nie je možné potom dávať na ťarchu tomu manželovi, ktorý spoločnú
domácnosť opustil. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka reaguje na situácie, kedy manžel počas

trvania manželstva bez primeraného dôvodu opustí spoločnú domácnosť a nezabezpečuje starostlivosť
o rodinu, a teda tento stav napriek formálnemu trvaniu manželstva nejakú dobu trvá a nevyhnutne sa
prejavuje v zhoršení majetkových pomerov rodiny, to však nie je prípad posudzovanej veci. Rovnako
tak žalovanou tvrdené riadne a včasné neplatenie výživného po zániku manželstva, hoci ide o závadnýstav, bez ďalšieho nemôže zakladať dôvod pre odchýlenie sa od parity pri vyporiadaní BSM, keďže
nemá priamy dopad na rozsah majetku, ktorý patrí do zaniknutého BSM. Udržiavanie nehnuteľnosti
výlučnejednýmzmanželovporozvodemanželstvamôžezakladaťnáhradovépohľadávkyvočidruhému

manželovi, čím sa táto skutočnosť kompenzuje a práve z toho dôvodu nejde o právny základ pre iné ako
paritné vyporiadanie BSM. Okrem toho zohľadňujúc okolnosti posudzovanej veci je vhodné poukázať
na to, že žalovaná nehnuteľnosti patriace do BSM po zániku manželstva výlučne užívala. Odvolací
súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka v zásade nemá postihovať jedného z
manželov za hoci aj nemorálne konanie, ak sa toto neprejavilo negatívne v majetkovej sfére manželov.

Nie je ani jeho úlohou sankcionovať jedného z manželov za správanie sa po rozvode.

30.Možnouzavrieť,žeodvolacienámietkyžalovanejnebolispôsobiléspochybniťsprávnosťrozhodnutia
súdu prvej inštancie. Odvolanie žalovanej vo svojom základe vychádzalo z toho, že žalovaná nesúhlasila
so záverom súdu prvej inštancie o tom, že rodinný dom v tomto prípade nie je novou vecou, ktorú vytvorili
strany ako manželia, a teda nepatrí v celosti do BSM. Ako už odvolací súd vysvetlil, súd prvej inštancie

v tomto smere dospel k správnemu záveru, čo potom robí odvolanie žalovanej v jeho podstatnej časti
nedôvodným.

31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo
výrokovej časti vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP), a to vrátane závislého výroku o trovách konania.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto by mu vznikol voči
žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa obsahu spisu však žalobcovi žiadne trovy
odvolaciehokonanianevznikli.Vsúladesozásadouhospodárnostikonaniavyjadrenou včlánku17CSP

to je dôvod, aby súd za použitia článku 4 ods. 2 CSP úspešnej strane náhradu trov konania nepriznal (R
72/2018). S poukazom taktiež na článok 4 ods. 2 v spojení s článkom 17 CSP nebude potom potrebné,
aby súd o výške náhrady trov konania rozhodoval podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).