Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125212641
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125212641.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. – F., právne zastúpená: JUDr. Zuzana Bartová, advokátka so sídlom
Farská 25, Nitra, IČO: 42 114 101, proti odporcovi: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E. -
F., zastúpený zákonným zástupcom (matkou) A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E. - F.,

o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
č. k. 14C/154/2025-62 zo dňa 11. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odporcovi n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľke.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia a II. výrokom odporcovi voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
1.1. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení poukázal na návrh navrhovateľky na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť strpieť bývanie
a užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. H. F., obec E., okres E., zapísaných v LV č. XXXX
ako rodinný dom s. č. XXX postavený na parc. č. 4/2 a „C“ KN parc. č. 4/2 zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 1359 m2 navrhovateľkou, a to do platného ukončenia nájomného vzťahu navrhovateľky k týmto
nehnuteľnostiam a zároveň, aby súd zakázal odporcovi vykonanie akýchkoľvek úkonov smerujúcich k
vyprataniu alebo k zamedzeniu v prístupe a k užívaniu nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. H. F.,

obecE.,okresE.,zapísanýchvLVč.XXXXakorodinnýdoms.č.XXXpostavenýnaparc.č.4/2a„C“KN
parc. č. 4/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1359 m2 navrhovateľkou, a to do platného ukončenia
nájomného vzťahu navrhovateľky k týmto nehnuteľnostiam. Súčasne žiadala, aby jej súd priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
1.2. Po oboznámení sa s obsahom návrhu, jej prílohami a s poukazom na ustanovenia CSP dospel
súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery

strán. Uviedol, že navrhovateľka týmto návrhom neosvedčila dôvodnosť momentálnej potreby úpravy
pomerov strán, nakoľko návrh na uloženie neodkladného opatrenia bol v podstate odôvodnený
len obavou, resp. pocitom strachu z možného vypratania z daných nehnuteľností (resp. výmenou
zámkov odporcom). Navrhovateľka nepredložila žiadne dôkazy, resp. zo žiadneho listinného dôkazu
nevyplýva tá skutočnosť, že by odporca nejakým spôsobom momentálne vykonával konkrétne úkony
smerujúce k vyprataniu dotknutých nehnuteľností. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že odporca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal navrhovateľke len výzvu na vypratanie sporných
nehnuteľností zo dňa 12.11.2025 z dôvodu, že ich užíva bez protihodnoty a bez akéhokoľvek právnehotitulu s tým, že ak v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia výzvy nedôjde k vyprataniu, bude odporca
nútený podať žalobu na vypratanie nehnuteľností na príslušný súd. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
poznamenal, že podanie žaloby na vypratanie nehnuteľností automaticky neznamená, že dôjde k ich

vyprataniu, naopak, v takomto súdnom konaní sa náležitým spôsobom môže posúdiť oprávnenosť
právneho titulu navrhovateľky (nájomnej zmluvy), čo v jej prípade môže viesť k zamietnutiu žaloby na
vypratanie nehnuteľností, navyše keď navrhovateľka sama tvrdí, že má za to, že disponuje platným
právnym titulom na užívanie nehnuteľností, a to ústne uzatvorenou nájomnou zmluvou na dobu neurčitú
(naopak podľa tvrdenia navrhovateľky, odporca nemá žiadny titul na vypratanie nehnuteľností, nie je

oprávnený ju vyzývať na vypratanie nehnuteľností a nie je daný žiadny zákonný dôvod na výpoveď
nájmu bytu zo strany odporcu).
1.3. Súd prvej inštancie preto neuznal odôvodnenosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán
tvrdením navrhovateľky, že existuje dôvodná obava, že sa bude odporca domáhať vypratania
nehnuteľností žalobou, prípadne aj s využitím neodkladného opatrenia, nakoľko ide o zákonné možnosti
na ochranu tvrdených práv odporcu a ak má navrhovateľka (tak ako to tvrdí v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia) za to, že nie je daný žiaden zákonný dôvod na výpoveď nájmu bytu a odporca
nie je oprávnený ju vyzývať na vypratanie nehnuteľností, tak práve v uvedenom súdnom konaní
môže zákonným spôsobom navrhovateľka preukázať existenciu svojho práva nájmu a dosiahnuť tak
zamietnutie žaloby na vypratanie nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky, že má vážnu obavu
z toho, že odporca aj pred uplynutím trojmesačnej lehoty určenej na vypratanie nehnuteľností vymení

zámky a že jej bude zamedzené vo vstupe do nehnuteľností, súd uviedol, že navrhovateľka neuniesla
dôkaznébremenoohľadomtohtotvrdeniaaidelenonavrhovateľkoupredpokladané(bezhodnoverného
preukázania takého tvrdenia) správanie odporcu založené toho času iba na subjektívnych pocitoch
navrhovateľky.
1.4. V závere súd prvej inštancie upriamil pozornosť na výzvu na vypratanie nehnuteľností, kde je

uvedené, že ak navrhovateľka bude mať po vyprataní nehnuteľností záujem užívať v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti, ktoré plánujú podielové spoluvlastníčky spoločne predať, t.
j. najmä stavbu – rodinný dom so súp. č. XXXX, tak zákonná zástupkyňa odporcu sa z tohto domu
odsťahuje. Zdôraznil, že samotná obava pritom nie je dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia.
Navrhovateľka bola povinná dôkazne osvedčiť, že je potrebné vykonať zásah zo strany súdu, t.

j. bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, čo však neurobila. Súd prvej inštancie teda nemal
za preukázané, že by stav vzťahov strán konania, bol taký, ktorý neznesie odklad resp. potrebu
bezodkladne nariadiť navrhovateľkou navrhované neodkladné opatrenie a preto rozhodol tak, že návrh
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Keďže odporca bol v predmetnom
konaní úspešný, súd by mu mal v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznať voči navrhovateľke nárok na

náhradu trov konania, avšak vzhľadom k tomu, že odporcovi v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd
rozhodol tak, že odporcovi voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podala písomne v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, s poukazom
na ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, keďže súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností a s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keďže súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto
odvolaciemu súdu navrhla, aby v súlade s ust. § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak,
že návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. Zdôraznila, že na vydanie
neodkladného opatrenia je postačujúce, aby na strane navrhovateľky existovala obava, prípadne pocit

strachu zo situácie, ktorá môže nastať, ak neodkladné opatrenie vydané nebude. Obava a pocit strachu
unavrhovateľkyjeoprávnenýajedaný,atovdôsledkuneoprávnenejvýzvynavypratanienehnuteľnosti,
s tvrdením odporcu, že nehnuteľnosť má navrhovateľka údajne užívať bez právneho titulu, čo nie je
pravda. Jedná sa o hrozbu vypratania nehnuteľnosti, v ktorej navrhovateľka býva, v ktorej má vytvorené
svoje obydlie a súkromie. Tento pocit bezpečia a istoty však bol vážne narušený výzvou odporcu

na vypratanie nehnuteľnosti a tvrdením, že užíva nehnuteľnosť bez právneho titulu. Táto výzva je
predsa podľa odporcu akýmsi predpokladom na to, aby navrhovateľke po uplynutí lehoty na vypratanie
nehnuteľností, z tejto nehnuteľnosti či už právnymi krokmi, alebo neoprávneným zabránením vo vstupe
do dotknutých nehnuteľností zabránil v ich oprávnenom užívaní a preto nie je správne, ak by súd
doručenie takejto výzvy považoval za „ len výzvu na vypratanie“. Preto na základe uvedeného dôvodila,

že uvedená výzva predstavuje pre ňu dostatočnú hrozbu, že odporca vykoná úkony, ktoré jej zamedzia
vo vstupe do nehnuteľnosti. Hrozbu tiež navrhovateľka osvedčila tým, že súdu vo svojom návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia uviedla, že „strach navrhovateľky o neoprávnenú realizáciu jej
vysťahovania pocítila aj cca pred 2 týždňami, kedy jej nebolo umožnené uskladniť si letné pneumatiky zauta po ich prezutí na zimné, v pôvodných na to určených skladových priestoroch, nachádzajúcich sa v
prenajatých nehnuteľnostiach s tým, nech si na ich uskladnenie nájde už iné priestory...“. Navrhovateľka
je presvedčená, že výzva na vypratanie nehnuteľnosti je prvotným krokom odporcu k tomu, aby jej po

uplynutí určenej lehoty zamedzil vo vstupe do nehnuteľnosti. Týmto je ohrozené ústavou chránené právo
na obydlie a súkromie navrhovateľky. V závere uviedla, že je absolútne irelevantné, či vlastní akúkoľvek
inú nehnuteľnosť. Navyše v danom prípade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti – rodinný dom
s.č.3824, a v tejto nehnuteľnosti býva sestra navrhovateľky – matka odporcu, ktorá má k navrhovateľke
vážne narušený vzťah.

3. Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej

inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Keďže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote
(§ 328 ods. 2 CSP) a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany,
z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Jeho náležitosti sú
vymedzené v § 326 CSP. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky
skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie

musia byť hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti a trvaní
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a zároveň dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu
z ohrozenia exekúcie. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia zákon
výslovnevyžaduje,abynavrhovateľneodkladnéhoopatreniauviedolopísanierozhodujúcichskutočností

odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

12. Tieto rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho
hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Podľa
právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana

309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu. Miera osvedčenia
sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo 91/2012). Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetkyokolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008). Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd súčasne zvážiť,
či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv

a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.

13. V zmysle vyššie uvedeného a po preskúmaní veci, odvolací súd uvádza, že záver súdu prvej
inštancie o tom, že navrhovateľka neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov a ani bezprostredné
ohrozenieprávnavrhovateľky,považujezasprávny.Základnýmargumentom,prektorýsanavrhovateľka

domnieva, že jej práva budú ohrozené a preto žiadala vydať neodkladné opatrenie, pramení z
obsahu výzvy, ktorú adresovala zákonná zástupkyňa odporcu navrhovateľke s tým, aby v lehote do 3
mesiacov od dňa doručenia tejto písomnosti, vypratala predmetnú nehnuteľnosť, zapísanú na LV č.
XXXX, nakoľko je výlučným vlastníkom odporca a navrhovateľka užíva nehnuteľnosť bez protihodnoty
a právneho titulu. Predmetná písomnosť obsahuje iba výzvu, aby navrhovateľka v stanovenej lehote
vypratala nehnuteľnosť. Vzhľadom k tomu, že žiadne iné úkony odporca nevykonal, nie je dôvodné, aby

súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré by sa zakladalo iba na obave, že odporca bude realizovať kroky
smerujúce k vyprataniu nehnuteľnosti. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľka
neopísala žiadne iné skutočnosti, ktoré by bolo možné z hľadiska podmienok potrebných na nariadenie
neodkladného opatrenia posúdiť ako zásadné a teda hodnoverne neosvedčila, že by jej v čase
rozhodovania súdu, odporca bránil v užívaní spornej nehnuteľnosti, resp. realizoval kroky, v dôsledku

ktorých by navrhovateľka nemohla využívať nehnuteľnosť. Žiadne takéto skutočnosti neopísala ani vo
svojom odvolaní, v ktorom taktiež vyjadrila iba obavu, z možných ďalších krokov odporcu. Z toho,
že odporca adresoval navrhovateľke určitú písomnosť, nemožno kvalifikovať, že by sa dopúšťal
nedovoleného konania. Ani konflikt týkajúci sa toho, že navrhovateľke bolo znemožnené uskladniť letné
pneumatiky v priestoroch na to určených, nepovažuje odvolací súd za tak významný, aby prijal opačný

záver. Súd prvej inštancie zároveň správne poznamenal, že to, či navrhovateľka má uzatvorenú platnú
nájomnú zmluvu a za nájom pravidelne mesačne uhrádza platbu, by bolo predmetom iného súdneho
konania, kde by mohla preukázať právny titul, na základe ktorého obýva uvedenú nehnuteľnosť.

14. Odvolací súd uvádza, že záver o splnení podmienok nevyhnutných pre potrebu úpravy pomerov

strán v konaní, nemožno vyvodiť iba z vyššie uvádzaných tvrdení navrhovateľky, keďže nepreukazujú
podstatný atribút neodkladného opatrenia, a to je atribút bezodkladnosti. Iba z písomnej výzvy
odporcu, nemožno automaticky vyvodiť záver, že ďalším jeho krokom bude zamedzenie navrhovateľky,
obývať predmetnú nehnuteľnosť, keď sám odporca vo výzve uviedol, že v prípade, ak navrhovateľka
v stanovenej lehote neopustí nehnuteľnosť, podá žalobu na vypratanie nehnuteľnosti, voči čomu sa

môže účinne brániť. Aj napriek tomu, že na jednej strane, ochrana obydlia je ústavne zaručené právo (čl.
21 Ústavy SR), ktoré definuje obydlie ako nedotknuteľné, nemožno na druhej strane opomenúť zákonom
stanovené požiadavky, ktoré musia byť splnené k tomu, aby súd nariadil neodkladné opatrenie. Práve
vtedy poskytne súd náležitú a rýchlu ochranu nedotknuteľnosti obydlia, keď navrhovateľka osvedčí jeho
narušenie, avšak v predmetnom konaní, sa zaslanie výzvy na vypratanie, bez akýkoľvek iných úkonov

odporcu, nepovažuje za splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že v prípade zmeny okolností, kedy vznikne reálna potreba
okamžitej úpravy pomerov, napr. tým, že by došlo k zamedzeniu vstupu navrhovateľky do predmetnej
nehnuteľnosti (ako vyjadrila v návrhu), môže opätovne podať návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia s osvedčenými novými skutočnosťami a v nadväznosti na ne, bude súd prvej inštancie vo veci
opätovne konať, s možnosťou nariadenia neodkladného opatrenia.

16. Nakoľko ani odvolací súd nezistil vo veci bezodkladnosť potreby nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP, pretože iba písomnosť s

výzvou o vyprataní nehnuteľnosti nezakladá splnenie zákonom stanovených podmienok pre vydanie
navrhovaného neodkladného opatrenia, rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP

tak, že ich náhradu úspešnému odporcovi v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy
nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).