Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. január 2026

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1Csp/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7824201204
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Kunca

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2026:7824201204.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Filipom Kuncom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, o zaplatenie 813,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.5.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
813,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 813,20 eur od 15.07.2021 do

zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej zo dňa 14.7.2021
medzi postupcom Home Credit Slovakia, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovanému. Jeho právny predchodca spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. uzavrel so žalovaným dňa
8.7.2019 zmluvu č. 6907018230, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky, ktorých
čerpanie a splácanie bolo upravené v zmluve a v obchodných podmienkach. Šlo o úver, ktorý umožňoval

žalovanému čerpať poskytnuté zdroje opakovane. Ak klient vyčerpal časť alebo celý úverový rámec a
následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý
úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového
rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa s každou splátkou zvyšuje. Pohľadávka žalobcu predstavovala
ku dňu postúpenia úveru sumu 1.257,78 eur, pričom pozostávala z neuhradenej istiny 999,55 eur, z
neuhradeného riadneho úroku 121,49 eur, z úroku z omeškania 132,99 eur a z poplatkov 3,75 eur.
Žalovaný dohodnuté splátky v stanovených termínoch neplnil, preto postupca dňa 30.03.2020 vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný čerpal úver vo výške 1.093,20 eur a uhradil len sumu 220,-
eur. Dňa 26.01.2022 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach č. 6371909. Po postúpení pohľadávky žalovaný vykonal úhrady spolu vo výške 60,- eur.
Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi čerpaným úverom a úhradami žalovaného (rozdiel medzi
sumou 1.093,20 eur a 280,- eur). Poukázal tiež na to, že zvyšnú časť dlžnej sumy si neuplatňuje.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená dňa 9.9.2024, nevyjadril a nepoužil žiadne

prostriedky procesnej obrany.4. Žalobca na základe predchádzajúcej výzvy súdu vo vyjadreniach zo dňa 1.8.2024 a zo dňa 3.9.2024
doplnil skutkové okolnosti k špecifikácii žalobného nároku, k zosplatneniu úveru a k posudzovaniu
schopnosti žalovaného splácať poskytnutý spotrebiteľský úver.

5. V poradí prvým rozsudkom zo dňa 23.10.2024 č.k. 1Csp/70/2024-88 (ďalej len „rozsudok“) súd prvej
inštancie zamietol žalobu (výrok I.) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrok II.).

6. Odvolací súd uznesením zo dňa 29.10.2025 č.k. 11CoCsp/4/2025-128 (ďalej len „uznesenie“)

zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu
nesprávneho procesného postupu spočívajúceho v prejednaní sporu bez nariadenia pojednávania. V
ďalšom konaní uložil odvolací súd súdu prvej inštancie povinnosť zabezpečiť si dostatočný skutkový
podklad pre posúdenie otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a dôvodnosti uplatneného peňažného
nároku. Prihliadne na žalobcom doložené listinné dôkazy a umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany. Po vykonanom dokazovaní na nariadenom pojednávaní

relevantnými dôkazmi, ktoré strany navrhli alebo ešte len navrhnú v nastávajúcom priebehu konania,
súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. Výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotí podľa
zásad stanovených v § 191 ods. 1 CSP, jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyloží
svoje myšlienkové pochody a zo skutkových zistení vyvodí právne závery, t.j. uvedie ako podriaďuje
zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotného práva a ozrejmí vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Nové
rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so
všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v spore, vrátane podstatných argumentov
sporových strán prednesenými v priebehu sporu, včítane tohto odvolacieho konania, a zároveň aby
odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne

zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie neopomenie
rozhodnúť o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania.

7. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2025.

8. V intenciách uznesenia odvolacieho súdu súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 9.1.2026 za
prítomnosti zástupcu žalobcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil,
napriek tomu, že mu bolo riadne a včas doručené predvolanie dňa 5.12.2025. Súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere -
revolvingový úver zo dňa 8.7.2019 (čl.18-19), prehľadom čerpania úveru (čl.6), prehľadom úhrad úveru

(čl.7), úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. (čl.20-30), výzvou na zaplatenie
zo dňa 8.3.2020 s poštovým podacím hárkom (čl.32), výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 30.3.2020
s poštovým podacím hárkom (čl.31), pokusom o zmier zo dňa 7.5.2024 s poštovým podacím hárkom
(čl.9-10), zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.7.2021 a jej prílohou (čl.13-16), oznámením o
postúpení pohľadávky zo dňa 22.7.2021 (čl.33), uznaním dlhu (čl.8), vyjadreniami žalobcu (čl.55, 66-67),

dopytom do Sociálnej poisťovne (čl.68), odpoveďou Národnej banky Slovenska (čl.70-72), elektronické
sledovania zásielok Slovenskej pošty a.s. - potvrdenie o doručení k výzve zo dňa 8.3.2020 a 30.3.2020
(č.l. 142 – 143) a zistil nasledovný skutkový stav veci :

9. Dňa 8.7.2019 bola uzavretá písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver medzi

spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom pod č. 6907018230.
Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca
1.000,- eur. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal vrátiť istinu a zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné
plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných
splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci vo výške 5,50 % z výšky úverového rámca (55,- eur),

pri úrokovej sadzbe 28,22 % ročne, RPMN 32,20 % s tým, že celková čiastka splatná spotrebiteľom
činila sumu 1.152,88 eur. Jej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové podmienky spoločnosti Home Credit
Slovakia a.s. V zmluve bolo tiež dohodnuté, že: „Za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade
porušenia vašich zmluvných povinností) nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv.
zosplatneniu úveru)“

10. Podľa hlavy 5 § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., platných
od 24.10.2018, poskytnutý úver musí klient splácať riadne a včas v stanovených mesačných splátkach.
Termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v zmluve. Prvú splátku hradí klient až v mesiacinasledujúcom po účtovnom období, v ktorom vykoná prvé čerpanie z úverového účtu. Za účtovné
obdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac.

11. Podľa úverových podmienok hlavy 7 § 2 bola dohodnutá možnosť zosplatnenia úveru v prípade, ak
klient sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskorí s platením jednej splátky dlhšie
ako 3 mesiace.

12. Podľa prehľadu čerpania za obdobie od 8.7.2019 do 1.12.2019 žalovaný čerpal úver spolu sumu

1.093,20 eur. Z prehľadu úhrad k úveru za obdobie od 20.8.2019 do 19.11.2019 vyplýva, že žalovaný
uhradil 220,- eur.

13. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 8.3.2020 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných
splátok vo výške 165,- eur, v prípade ďalšieho omeškania ho upozornil na zosplatnenie úveru. Z obsahu
predmetnej výzvy explicitne vyplýva, že „Dlžná čiastka zahŕňa okrem dlžných splátok i ostatné nároky

vyplývajúce z úverovej zmluvy a tiež náklady spojené s vymáhaní pohľadávky“. Tento list mu odoslal
poštou dňa 10.3.2020, čo preukázal poštovým podacím hárkom a bol doručený dňa 18.3.2020, čo
vyplýva z elektronického sledovania zásielok Slovenskej pošty a.s. - potvrdenie o doručení.

14. Listom zo dňa 30.3.2020 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k splateniu celého úveru

vo výške 1.189,79 eur v lehote 15 dní od spísania výzvy. Tento list mu odoslal poštou dňa 31.3.2020,
čo preukázal poštovým podacím hárkom, a bol doručený dňa 2.4.2020, čo vyplýva z elektronického
sledovania zásielok Slovenskej pošty a.s. - potvrdenie o doručení.

15. Dňa 8.7.2021 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Home Credit

Slovakia a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom pod č.B1/2021. Podľa jej prílohy bola na
žalobcu postúpená aj pohľadávky voči žalovanému z predmetnej zmluvy v celkovej výške 1.257,78 eur.
Postupca toto postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému listom zo dňa 22.7.2021.

16. Dohodou o uznaní dlhu č. 6371909 zo dňa 26.1.2022 žalovaný uznal dlh žalobcu ako veriteľa čo do

právneho dôvodu a čo do výšky, pričom celková dlžná suma činila 1.453,46 eur.

17. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na zmluvný vzťah je potrebné aplikovať

aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z.

18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej
len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

20. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splatiť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.21. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podpisu zmluvy
(ďalejlenzákonč.129/2010Z.z.),spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet

spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať
úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský

úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

24. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z., ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

25. Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase postúpenia,

(1) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť
na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou
spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú
banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom

termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. (2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po
konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred

termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa
oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej
žiadosti spotrebiteľa.

26. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zverejneného pod R 6/2022 vyplýva, že v

sporochsochranouslabšejstrany(vdanomprípadespotrebiteľa)súdskúmavecnúlegitimáciuzúradnej
povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok platného postúpenia pohľadávky
zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.

27. Súd preto najskôr skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Posúdenie aktívnej vecnej

legitimácieznamenápreukázanie,čižalobcajepodľahmotnéhoprávanositeľompráva,ochranyktorého
sa v spore domáha. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore zakladal okrem iného na zmluve
o postúpení pohľadávok, ktorú v konaní predložil.

28. Pokiaľ ide o skúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, ktorú žalobca preukazoval

Zmluvou o postúpení pohľadávky, v danom prípade treba zohľadniť, že postupca a žalobca sú
spoločnosťami, ktoré sú na základe osobitného povolenia Národnej banky Slovenska oprávnené
poskytovať spotrebiteľské úvery v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z.. Postupca nebol „bankou“,
a preto sa na neho ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. nevzťahujú, avšak na daný zmluvnývzťah sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia zákona 129/2010 Z.z. (v
súlade s § 1 zákona 129/2010 Z.z.).

29. Pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu na základe zisteného skutkového stavu je potrebné
aplikovať ustanovenie § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. (účinného v čase postúpenia), ktoré upravuje
podmienky, kedy práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa môžu previesť na tretiu osobu.

30. Z ust. § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. totiž vyplývajú obmedzenia prevodu práv vyplývajúcich zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere. Postupca a žalobca sú spoločnosťami, ktoré sú na základe osobitného povolenia
Národnej banky Slovenska oprávnené poskytovať spotrebiteľské úvery v zmysle ustanovení zák. č.
129/2010 Z. z. (nie sú „bankami“). Súd vzhľadom na už zmienenú povinnosť ex offo skúmať aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu skúmal, či právny predchodca žalobcu mohol postúpiť predmetnú pohľadávku
žalobcovi, respektíve či boli splnené podmienky, ktoré umožňujú postúpiť takúto pohľadávku v súlade
s § 17 zákona č. 129/2010 Z. z.. Súd zisťoval, či ide o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti

spotrebiteľského úveru, alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úver.

31. V tejto súvislosti žalobca vo svojich písomných stanoviskách namietal, že nešlo o klasický
spotrebiteľský úver, ale o revolvingový úver. Uviedol, že medzi stranami nebolo dohodnuté plnenie

v splátkach v dôsledku čoho na vec nemožno aplikovať ust. § 565 OZ, resp. ust. § 53 ods. 9 OZ.
Poukázal na to, že medzi zmluvnými stranami bol dojednaný revolvingový úver vo forme karty, z ktorej
je možné čerpať peňažné prostriedky a nie klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi
čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania veriteľa. Ak klient vyčerpá
časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto

úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále
k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou
zvyšuje. Z vyššie uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že na predmetný zmluvný vzťah nie je
možné aplikovať ust. § 565 OZ, nakoľko v predmetnom prípade nebolo dojednané plnenie v splátkach.
Minimálna splátka, ktorú bol žalovaný povinný plniť bola v tomto prípade len dojednaným opakujúcim

sa plnením v existujúco záväzkom vzťahu na dobu neurčitú. Postupca v posudzovanom prípade nebol
podľa žalobcu povinný dodržať ust. § 53 ods. 9 OZ, nakoľko v tomto prípade nebolo dojednané plnenie
dlhu v splátkach. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe výzvy adresovanej žalovanému zo
dňa 30.03.2020.

32. K uvedenej námietky súd poukazuje na to, že ani jedno z cit. ustanovení § 563, 565 a § 53 ods. 9
OZ nevylučuje jeho aplikáciu vo vzťahu k tomu, či poskytovanie finančných prostriedkov - úver bude aj
opakovane za určitých podmienok poskytnutý, rozhodujúce je, či vzhľadom na námietky žalobcu za a)
nebol čas plnenia dohodnutý (§ 563 OZ), resp. či ide/nejde o plnenie v splátkach (§ 565 OZ).

33. Súd sa s poukazom na zistený skutkový stav vykonaným dokazovaním, s vyššie uvedeným
posúdením žalobcom nestotožnil. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver je totiž zrejmé,
že pri kontraktácii došlo k dojednaniu o plnení v splátkach. Zo zmluvy tiež explicitne vyplýva, že
právny predchodca žalobcu a žalovaný sa dohodli na plnení (čerpaného úverového rámca) pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške minimálne 5,50 % z výšky úverového rámca (55,- eur) splatných 20.

deň v mesiaci, pričom na tomto dojednaní nič nemení skutočnosť uvádzaná žalobcom na jeho obranu,
že keby žalovaný nečerpal úver, tak by žiadnu splátku neplatil, je len prirodzené, že len keď čerpá
úver, musí tento uhrádzať (a to podľa dohody v splátkach). Argument žalobcu nie je presvedčivý aj z
toho dôvodu, že pri kontraktácii došlo priamo v zmluve k zmluvnému zakotveniu inštitútu mimoriadneho
zosplatnenia. V zmluve bolo dohodnuté, že „za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade

porušenia Vašich zmluvných povinností) nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv.
zosplatenie úveru)“, t.j. práva veriteľa zosplatniť celý dlh (§ 565 Občianskeho zákonníka), pričom
zákonným a logickým predpokladom uplatnenia uvedeného inštitútu je dohoda medzi veriteľom a
dlžníkom o plnení v splátkach. Takéto dojednanie vyplýva zo samotnej zmluvy (ako je uvedené vyššie)
a tiež z úverových podmienok, keď v Hlava 5 - Podmienky splácania úveru - podľa § 1 je dojednané

„Poskytnutý úver musíte splácať riadne a včas v pravidelných mesačných splátkach. Termín splatnosti a
výška mesačnej splátky je určená v zmluve. V § 3 Hlavy 5 je uvedené „Splátky musíte hradiť do okamihu
úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane poplatkov a úrokov.34. V ustanovení hlavy 7 § 2 písm. a ) Úverových podmienok, je dojednané, že „v prípade, že ste sa
oneskorili s platením aspoň dvoch splátok alebo ste sa oneskorili s platením jednej splátky dlhšie ako
3 mesiace, nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru)“. Súd v tejto

súvislosti pre úplnosť poukazuje na to, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať
v splátkach, môže dodávateľ uplatniť zosplatnenie len v súlade s kogentnými ustanoveniami zákona §
53 ods. 9, 565 OZ.

35. Uvedený inštitút zosplatnenia je charakteristický pre klasické spotrebiteľské splátkové úverové

zmluvy, pričom pri opakujúcom sa plnení je plnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka vylúčené, teda
nemôže dochádzať k zosplatneniu. Opakujúce plnenie je napr. nájomné, platenie výživného a podobne.

36. Ust. § 563 OZ rieši právny stav v prípade, v ktorom nie je čas plnenia určený zákonom alebo
rozhodnutím. V takomto prípade je dlžník povinný plniť nasledujúci deň po tom, čo veriteľ dlžníka o
plnenie požiadal. Vopred neurčená splatnosť nie je vopred určená ak nie je určená právnym úkonom

(ani mlčky, napríklad pri úschove šatstva na koncerte), ani právnym predpisom, ani rozhodnutím, alebo
jej určenie bolo ponechané na vôľu dlžníka alebo veriteľa).

37. Splatnosť úverovej pohľadávky je daná (spotrebiteľskou) úverovou zmluvou, v ktorej si dodávateľ
s dlžníkmi dohodli plnenie v splátkach, s oprávnením dodávateľa pre prípad neuhradenia dlžníkom

splatných splátok v termíne, vyhlásiť úver za splatný. Ide o postupné čiastkové plnenie, ktoré nie
je ani opakujúcim sa, či trvajúcim plnením, ani čiastočným plnením. V prípade takéhoto čiastkového
plnenia, ktoré je v literatúre prevažne označované ako plnenie v splátkach, je plnenie vopred rozvrhnuté
do čiastkových úsekov, ktoré až ako spoločný celok tvoria dlh. Splatnosť týchto úsekov je však
daná samostatne (oddelene), teda každý diel má určenú svoju konkrétnu splatnosť. Dobou splnenia

čiastkového plnenia je doba jednorazového splnenia jednotlivej dávky, dobou splnenia celého záväzku
je doba splnenia poslednej dávky - teda poslednej splátky. V prípade čiastkového plnenia veriteľ nemôže
žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí pre situáciu uvedenú v ustanovení § 565 OZ, v
ktorej dlžník včas a riadne nesplnil niektorú zo splátok, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí
- tu je veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, s ktorou sa dlžník ocitol v

omeškaní, pričom toto oprávnenie môže veriteľ uplatniť iba do splatnosti najbližšej budúcej splátky. V
takomto prípade dlžník stráca výhodu čiastkového plnenia. Výška aj doba jednotlivých splátok bola v
úverovej zmluve vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadné omeškanie je pri plnení v splátkach treba
posudzovať samostatne ohľadom každej zo splátok. Skutočnosť, že bolo v zmluve o spotrebiteľskom
úvere - revolvingový úver dohodnuté, že za určitých podmienok môže spotrebiteľ čerpať „opätovne“

úver v určitej výške, nespôsobuje, že čas splnenia nie je dohodnutý ako to tvrdí žalobca, v Zmluve bolo
dohodnuté čerpanie úveru (vrátane výšky), pravidelná mesačná splátka, výška splátky, jej splatnosť.
V hlave 5, § 3 Úverových podmienok je uvedené „Splátky musíte hradiť do okamihu úplného uhradenia
čerpaného úveru vrátane poplatkov a úrokov“.

38. Zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplýva, že došlo k čerpaniu finančných prostriedkov, ktorých
plnenie by nebolo dohodnuté v splátkach.

39. Tiež bolo zistené, že právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 8.3.2020 adresovanou žalovanému,
vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných splátok vo výške 165,- eur, v prípade ďalšieho omeškania ho

upozornil na zosplatnenie úveru. Z obsahu predmetnej výzvy explicitne vyplýva, že dlžná čiastka zahŕňa
okrem dlžných splátok i ostatné nároky vyplývajúce z úverovej zmluvy a tiež náklady spojené s vymáhaní
pohľadávky.

40. Následne listom zo dňa 30.3.2020 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k splateniu celého

úveru vo výške 1.189,79 eur v lehote 15 dní od spísania výzvy.

41. V predmetnom liste však absentuje špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu
úveru. Okrem toho ani v samotnej výzve zo dňa 8.3.2020 nie je uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou
za ktorý mesiac sa mal dlžník dostať do omeškania. V listinách absentuje uvedenie a konkretizovanie

splátky, s ktorou sa dlžník mal dostať do omeškania.

42. Aj keď ustanovenie § 53 ods. 9 a ani ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka výslovne
neustanovuje ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnostiúveruuvedeniesplátky,prektorúveriteľzosplatnildlh,jepotrebnénadanýúkonaplikovaťajustanovenia
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, a to konkrétne § 37 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu

identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením
akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému
plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,
kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť

zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže
byť poškodený (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/197/2022).
Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva tak aj z
požiadavky ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. Zosplatnenie úveru má totiž vážne následky
pre strany úverového vzťahu; dochádza k zmene práv a povinností strán úverového vzťahu; zosplatenie
úveru má pre veriteľa následok, že nemusí žiadať len o zaplatenie splátok podľa splátkového kalendára,

ale môže voči dlžníkovi uplatniť nárok na zaplatenie celej sumy poskytnutého a nesplateného úveru
vrátane príslušenstva; pre dlžníka zosplatnenie znamená stratu výhody splátok.

43. Iba pre úplnosť je potrebné uviesť, že vyššie uvedené vyplýva z rozhodovacej činnosti Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikyakonajvyššejsúdnejautority,ktoroujesúdprvejinštancievzmyslečl.2ods.2

CSP viazaný. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025
sp. zn. 6Cdo/152/2022 ako judikát, publikovaný pod č. R 34/2025 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí
súdovSR3/2025,ktoréhoprávnavetaznie:„Bezkonkretizáciesplátky,prektorúprichádzazosplatnenie,
niejemožnéspoľahlivourčiť,čikuplatneniuprávadošlozasplneniapreňzákonomurčenýchpodmienok
(uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024).

Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“.

44. Súd preto dospel k záveru, že neuvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zosplatnil dlh v listine, ktorou
veriteľ oznámil predčasné zosplatnenie úveru a ani vo výzve na zaplatenie, realizovanej v zmysle

ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, má za následok neplatné zosplatnenie úveru. Ak
je vyhlásenie predčasnej splatnosti neplatné, nemohol veriteľ platne postúpiť pohľadávku, ktorá nie je
splatná. Toto spôsobuje neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti podľa § 37 ods. 1 OZ.

45. V súlade s § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. právny predchodca žalobcu mohol zmluvou postúpiť

len pohľadávku po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti úveru. Keďže žalobca nepreukázal súdu platné predčasné zosplatnenie
celého úveru, neboli tým naplnené zákonné predpoklady platného postúpenia pohľadávky vyplývajúce z
ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z., pretože v konkrétnom prípade sa nepostupovala
pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru a súčasne nebola postupovaná

pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pretože
nedošlo k platnému a zákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v dôsledku nesplnenia si
povinností predchádzajúceho veriteľa vyplývajúcich z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ.

46. Súd potom s poukazom na ustanovenie § 525 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého nemožno postúpiť

pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu, dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, na ktorého platným a zákonným spôsobom nebolo prevedené právo, ktorého sa v
spore voči žalovanému domáha a nemožno mu tak priznať ani len čiastočné plnenie voči žalovanému.
Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi písomne uznal dlh.
Žalobcovi totiž nesvedčí hmotnoprávny nárok.

47. Právny úkon Uznanie dlhu zo dňa 26.1.2022 je v dôsledku neplatnosti právneho úkonu - postúpenia
pohľadávky neplatným právnym úkonom. Právnym následkom neplatných právnych úkonov sú neplatné
všetky na to nadväzujúce právne úkony, teda na základe neplatného právneho úkonu – postúpenia
pohľadávky je akcesoricky neplatným právnym úkonom aj uznanie dlhu. Žalobca nebol v čase uzavretia

právneho úkonu hmotnoprávne legitimovaným veriteľom pohľadávky, teda nemohol platne uzatvoriť
právny úkon.48. Žalobcovi v danom prípade nesvedčí aktívna vecná legitimácia v konaní, preto súd nepovažoval
ďalej za potrebné bližšie hodnotiť ostatné skutkové zistenia, nakoľko tieto by neboli spôsobilé ovplyvniť
rozhodnutie súdu vo veci samej.

49. Zohľadňujúc uvedené zistenie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

50. V intenciách uznesenia odvolacieho súdu ostalo súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách konania,

vrátane trov odvolacieho konania.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

54. Súd pri svojom rozhodnutí aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu)

vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v konaní plne úspešný žalovaný, v zásade by
tedamalnárokajnanáhradutrovkonania.Pretoževšakzospisusúdnezistil,žebyžalovanémuvkonaní
nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, súd mu v zmysle § 257 CSP náhradu trov konania nepriznal.

55. V odvolacom konaní síce možno hovoriť o úspechu žalobcu, ktorý svojim odvolaním privodil zrušenie

v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie, avšak v tejto súvislosti je potrebné poukázať na názor
Ústavného súdu SR, ktorý v náleze č. k. IV. ÚS 455/2022 z 13. decembra 2022 konštatoval, že úspech
strany v konaní z hľadiska náhrady trov (§ 255 Civilného sporového poriadku) sa posudzuje z hľadiska
jej úspechu vo veci samej, nie z pohľadu jej úspechu v čiastkovej otázke procesnoprávneho významu ...
Opačný právny názor, čiastočne eliminujúci na popísanej báze úspech strany v merite veci, sa javí ako

extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, ktoré je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny vo
vzťahu k základným právam na súdnu ochranu a na ochranu majetku“.

56. Rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože
prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Z uvedených

dôvodov žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nesvedčí a s poukazom na ust. § 252 CSP si platí
výdavky, ktoré mú v odvolacom konaní vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).