Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. december 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 106C/117/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124210055
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124210055.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnom spore žalobkyne: A. B., C. B., nar 21.7.1976, bytom D. XXX/X, E. F.
G., proti žalovanému: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, E. F. G., o zaplatenie nájomného za
nadmerné užívanie pozemku, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom Okresným súdom Trnava
pod sp. zn. PN-22C/9/2018 sa domáhala A. B. ako žalovaná v 6. rade vzájomnou žalobou, doručenou
súdu dňa 31.7.2024, proti H. I. ako žalobcovi zaplatenia nájomného. Vo veci zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva rozhodol súd rozsudkom č. k. PN-22C/9/2018-498 zo dňa 1.8.2024, ktorý

výrokom IX. rozsudku vylúčil vzájomnú žalobu A. B. na samostatné konanie. Vylúčenému nároku zo
vzájomnej žaloby bola následne pridelená nová spisová značka 106C/117/2024.

2. Pre zistenú neurčitosť vzájomnej žaloby vyzval súd žalobkyňu uznesením č. k. 106C/117/2024-26 zo
dňa 28.2.2025 na doplnenie jej žalobného návrhu (zo vzájomnej žaloby).

3. Podaním zo dňa 21.3.2025, doručeným súdu dňa 21.3.2025, vzala žalobkyňa svoju vzájomnú žalobu
späť v celom rozsahu. Dôvod späťvzatia neuviedla. Z obsahu späťvzatia vyplýva, že ním reagovala na
uznesenie súdu na odstránenie vád vzájomnej žaloby.

4. Podľa § 147 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov
(ďalej ako len „CSP“), na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.

5. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.9. Nakoľko žalobkyňa vzala svoju vzájomnú žalobu späť pred predbežným prejednaním sporu, ako aj
pred prvým pojednávaním vo veci samej (o vzájomnej žalobe), a zároveň nejde o prípad upravený v ust.
§ 146 ods. 2 CSP, nevyzýval súd žalovaného na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby.

10. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým vzala svoju vzájomnú žalobu späť v celom
rozsahu, súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil (výrok I.).

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

14. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

15. Ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov
konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené (...). Pretože nárok
na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo
o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu

výsledku správania sa odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či
sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ
v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie NS SR sp. zn. 3Sžo 225/2010; porov. uznesenie
NS SR sp. zn. 7MCdo/1/2014 zo dňa 29.4.2014).

16. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza zo zásady procesného zavinenia zastavenia konania pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Vo všeobecnosti je to žalobca, kto procesne zaviní
zastavenie konania tým, že vezme žalobu späť. Ak však žalobca vzal žalobu späť ako reakciu na
správanie žalovaného v priebehu sporu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu
(petitu), kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho,

aby o veci (meritórne) rozhodol súd, vtedy treba procesné zavinenie zastavenia konania pričítať
žalovanému. Medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť pritom vecná spojitosť.

17. Pre posúdenie procesného zavinenia zastavenia konania nie je rozhodujúce, či žaloba je alebo
nie je dôvodná, nakoľko zistenie, či žaloba je alebo nie je dôvodná, je totiž až výsledkom dokazovania

a právneho posúdenia súdom v rozhodnutí vo veci samej, t. j. v rozsudku, a nie v uznesení o zastavení
konania z procesného dôvodu, ktorým je späťvzatie žaloby.

18.Podľačl.4ods.2CSP,aktakéhoustanovenianiet,súdprejednáarozhodneprávnuvecpodľanormy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti

a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.

19. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

20. Nakoľko žalobkyňa vzala žalobu späť bez uvedenia dôvodu, procesne zavinila zastavenie tohto
konania, a preto podľa § 256 ods. 1 CSP by mal súd priznať protistrane, teda žalovanému, nárok na

náhradu trov konania (o vzájomnej žalobe) proti žalobkyni v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému
zo spisu preukázateľne žiadne trovy konania (o vzájomnej žalobe) nevyplývajú, za použitia základných
princípov podľa čl. 4 ods. 2 CSP (analógia) a čl. 17 CSP (hospodárnosť konania), v spojení s § 262 ods.
2 CSP, súd žalovanému náhradu trov konania (o vzájomnej žalobe) proti žalobkyni nepriznal (II. výrok).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).