Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 21Ek/1674/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120406717
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Belko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120406717.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so Mostová 2, 811 02
Bratislava, IČO: 45 684 618, práv. zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská
14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX,
XXX XX C., o vymoženie 745,43 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Marianna
Vargová, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov, IČO: 35 530 791,

pod sp. zn. 190EX 517/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietkam oprávneného v y h o v u j e.

II. Súd z r u š u j e upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. 190EX 517/20 zo dňa
10.11.2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.10.2020 domáhal od povinného vymoženia
745,43 EUR s príslušenstvom.
2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu poveril dňa 06.11.2020 vykonaním
exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Marianna Vargová, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavova
1234/4, 075 01 Trebišov, IČO: 35 530 791, ktorá exekúciu vedie pod sp. zn. 190EX 517/20.

3.Dňa10.11.2025vydalsúdnyexekútorupovedomenieozastaveníexekúcie zdôvodu,žesado5rokov
od začatia exekúcie, resp. od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy
povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

4. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo oprávnenému doručené dňa 16.11.2025 a námietky voči
nemu podal dňa 03.12.2025, teda po uplynutí zákonnom stanovenej 15-dňovej lehoty a odôvodnil ich

nasledovne. V predmetnom exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
Zosprávsúdnehoexekútoranevyplýva,žebyexekútorvykonalajfyzickézisťovaniahnuteľnéhomajetku
povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku
povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za
účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo
správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a
organizácie. V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba,
ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov,
vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci
exekúcii. Rovnako nie je správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol

exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku
podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedenéskutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl.
Exekučného poriadku. Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie
donucovacíchopatreníneprimeranéalebovrozporesustanoveniamiExekučnéhoporiadku.Zviacerých

rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania možno
jednoznačne vyvodzovať, že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie,
tento musí vykonať kroky k zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc
hnuteľný majetok podľa § 115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok
musí exekútor aj preukázať. Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu

vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený,
spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je
exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva
aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť
spravidla dávno pred začatím exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať
povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Naša spoločnosť ako oprávnený

má za to, že v predmetnej exekúcii neboli splnené podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu neexistencie majetku povinného alebo príjmov
povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
Týmto oprávnený podáva námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, č. 190EX517/20 zo dňa
10.11.2025 a žiada, aby súd podaným námietkam vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení

exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému.

5. Súdny exekútor k námietkam oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie uviedol, že trvá
na tom, že vydané upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku je v súlade s Exekučným poriadkom

6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na
majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania

majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora.

7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady

výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať

u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,

doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

9. Námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku sú
prostriedkom procesnej obrany účastníkov exekučného konania proti zastaveniu exekúcie súdnym
exekútorom, ktoré sú prípustné len v prípadoch ustanovených zákonom taxatívnym (úplným) výpočtom.

Zastavenie exekúcie vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie povereným súdnym exekútorom
podľa § 61n Exekučného poriadku nastáva v zásade v potencionálne nesporných procesných situáciách
(napr. zánik procesnej subjektivity účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, návrh
oprávneného na zastavenie exekúcie alebo ak z osobitného predpisu vyplýva zastavenie exekúcie
resp. dôvod zastavenia exekúcie). Zmyslom a účelom zverenia právomoci zastaviť exekúcie súdnym

exekútorom povereným vykonaním exekúcie je aj odbremenenie exekučného súdu od rozhodovacej
agendy v týchto (potencionálne) nesporných procesných situáciách.10. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného predstavuje ďalšiu z možností zastavenia exekúcií
exekútorom. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť sa rozlišuje podľa typu subjektu na strane povinného.
Predpokladom pre zastavenie je skutočnosť, že sa exekútorovi nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy,

ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili na úhradu trov exekútora. Trovami exekútora
sú odmena a náhrada výdavkov. Odmena exekútora je závislá od výšky vymoženého plnenia a
nie je ustanovená jej minimálna výška. Náhrada výdavkov vo výške 60 eur (náhrada paušálnych
výdavkov) bude spravidla predstavovať hodnotu zisteného majetku, ktorý neodôvodňuje ďalšie vedenie
exekúcie. Pri exekúcii na majetok právnickej osoby je ustanovená lehota 30 mesiacov a pri exekúcii

na majetok fyzickej osoby lehota piatich rokov pre zistenie postihnuteľného majetku. Lehota plynie
od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku. Predmetné lehoty sa predlžujú o
trvanie odkladu exekúcie. Zákon nerozlišuje dôvod odkladu. V prípade obrany povinného, ktorá má
odkladný účinok, nedochádza k predĺženiu lehoty. V danom prípade, rovnako ako pri odklade exekúcie
s blokovaním, nie je obmedzená možnosť lustrácie majetku povinného. Zexekvovaním majetku treba
rozumieť až príjem na základe procesného úkonu exekútora. Prípadné zabezpečenie pohľadávky

prostredníctvom exekučného záložného práva predstavuje dôvod, pre ktorý nebude možné exekúciu
zastaviť, ak vzhľadom na jeho poradie, výšku zabezpečených nárokov možno predpokladať budúce
čiastočné uspokojenie pohľadávky. To napriek tomu, že nie je možné realizovať predaj nehnuteľnosti
prostredníctvom dražby. Lehoty pre zastavenie exekúcie sú nedôvodne dlhé. Súdny exekútor má
v priebehu pár týždňov dostatočný obraz o majetkových pomeroch povinného. Predovšetkým pri

právnickej osobe nemožno predpokladať nadobudnutie majetku po začatí exekúcie.

11. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade,
že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu
na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti

takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu.
Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na
majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora. V tomto bode je vhodné zdôrazniť, že súdny exekútor po doručení

poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia
nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné
zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku
a pod.). Výsledky zisťovania majetkových pomerov zaznamená v zozname majetku povinného. Do
zoznamu majetku povinného zahrnie exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok, ktorý je sporný

alebo zaťažený právami tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek
tomu, že zoznam majetku povinného obsahuje označenie konkrétneho majetku (pretože povinný nie
je absolútne nemajetný), pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia
ďalších predpokladov možné exekvovať (tradičnými príkladmi sú nehnuteľnosť, pohľadávka z účtu v
banke alebo akýkoľvek iný majetok, na ktorom viazne záložné právo, pričom oprávnený nie je záložným

veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou tohto majetku nesúhlasí, ale takisto majetok, ktorý exekúcii
nepodlieha podľa ustanovení Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov). Aj v takomto
prípade je naplnená hypotéza komentovanej právnej normy - nepodarilo sa zistiť majetok alebo príjmy,
ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. V podaných námietkach môže účastník argumentovať jedine
tým, že exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia

neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť.

12. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za
dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom
konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu

nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu
vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov
exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného.
Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo päť rokov od začatia exekúcie
(predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia

obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu
konkrétneho exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu
regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmernedlho by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale v ktorých nebude v
dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok.

13. Exekútor, ktorý bol poverený exekúciou, sa postará o jej vykonanie bez zreteľa na procesné
úkony, činnosť alebo nečinnosť účastníkov konania. Koná z úradnej povinnosti a spravuje sa len
zásadami zákonnosti, účelnosti a hospodárnosti. Musí dbať o uspokojenie exekvovaných nárokov,
ochranu povinného, ako aj tretích osôb, rešpektovať a podriadiť sa rozhodnutiam exekučného
súdu. Súdny exekútor je pri svojej činnosti podrobený dozornej právomoci súdu, ktorému musí

poskytovať na požiadanie správy a vysvetlenia, taktiež musí uskutočniť opatrenia uložené súdom.
Predmetné exekútor zohľadňuje pri svojej činnosti. Exekútor má konať po začatí exekúcie bezodkladne.
Zákonodarca preferuje zisťovanie majetku elektronickými prostriedkami a taktiež ukladá exekútorovi
povinnosť prispôsobiť rozsah lustrovaného majetku výške vymáhaného nároku; predovšetkým lustrácia
nehnuteľnosti sa môže javiť ako nadbytočná, v tomto štádiu exekúcie však nie je možné robiť
závery o možných spôsoboch vykonania exekúcie. Prioritu zisťovania majetku ustanovuje § 2

vyhlášky nasledovne: účty povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, nehnuteľnosti
povinného evidované v katastri nehnuteľností, evidencie Sociálnej poisťovne, pohľadávky povinného
podľa centrálneho registra exekúcií, obchodné podiely povinného podľa obchodného registra, vozidlá
povinného podľa evidencie vozidiel, iné evidencie, v ktorých sa vedú záznamy o majetku povinného.

14. Súd dňa 05.12.2025 vyzval súdneho exekútora, aby doložil zoznam všetkých úkonov aj výsledkami,
ktorými bol zisťovaný majetok povinného počas piatich rokov trvania exekúcie. Na základe predmetnej
výzvy boli súdu doručené tieto dokumenty – súčinnosť na kataster zo dňa 19.09.2025, lustrácia
v bankovom registri zo dňa 19.09.2025, odpovedný hárok k žiadosti o poskytnutie súčinnosti podľa §
42 Exekučného poriadku zo dňa 24.09.2025 a výpis z Informačného systému exekučných blokácií zo

dňa 11.11.2020.

15. Keďže súdny exekútor doložil súdu len výpis z Informačného systému exekučných blokácií zo dňa
11.11.2020 a úkony vykonané v septembri 2025, dňa 12.12.2025 súd opäť vyzval súdneho exekútora,
aby doložil zoznam všetkých úkonov aj výsledkami, ktorými bol zisťovaný majetok povinného počas

piatich rokov trvania exekúcie. K predmetnej výzve súdny exekútor uviedol, že dňa 10.12.2025 do
elektronickej schránky súdu doručil odpoveď na výzvu zo dňa 05.12.2025 spolu so súčinnosťami
preukazujúcimi nemajetnosť povinného.

16. Správnosť a dôvodnosť vydania upovedomenia o zastavení exekúcie súdny exekútor preukázal

súčinnosťou na kataster zo dňa 19.09.2025, lustráciou v bankovom registri zo dňa 19.09.2025,
odpovedným hárkom k žiadosti o poskytnutie súčinnosti podľa § 42 Exekučného poriadku zo dňa
24.09.2025 a výpisom z Informačného systému exekučných blokácií zo dňa 11.11.2020. Exekučný súd
konštatuje, že nemajetnosť povinného ako fyzickej osoby zakladajúcej dôvod na zastavenie exekúcie
podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku musí byť výsledkom dlhodobého a systematického

zisťovania majetkových pomerov povinného. Jednorazová lustrácia vykonaná až v závere exekučného
konania, hoci aj bezprostredne pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie, prípadne na začiatku
exekúcie tento zákonný predpoklad nespĺňa.
17. Súd sa preto nestotožňuje so závermi súdneho exekútora, že lustrácie, ktorými podložil správnosť
vydania upovedomenia o zastavení exekúcie, sú postačujúce a že nimi dostatočným spôsobom

preukázal naplnenie dôvodu na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného ako fyzickej osoby.
18. Súd po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, vyjadrenia
súdneho exekútora a ním predložených listinných dôkazov dospel k právnemu záveru, že poverený
súdnyexekútornemaldňa10.11.2025pristúpiťkvydaniuupovedomeniaozastaveníexekúciezdôvodu

nemajetnosti povinného ako fyzickej osoby. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že počas piatich rokov vedenia
exekúcie bol povinný lustrovaný v katastri nehnuteľností, v bankovom registri a v systéme Sociálnej
poisťovne iba raz, a to necelé dva mesiace pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie, čo
súd považuje za nedostatočné. Ak by súdny exekútor súdu preukázal, že počas piatich rokov vedenia
exekúcie vykonával lustrácie povinného v uvedených registroch opakovane a systematicky, súd by

námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol.
19. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav súd námietkam oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel aupovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. 190EX 517/20 zo 10.11.2025 vydané súdnym exekútorom:
JUDr. Marianna Vargová zrušil, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.