Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 61Ek/1578/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125325178
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Terézia Turčinová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125325178.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská
2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09
Bratislava-Ružinov IČO: 53 255 739 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX
E., zast.: JUDr. Mgr. Mária Kováčová, advokátka, Pod Sokolom 12, 951 01 Nitrianske Hrnčiarovce, o
vymoženie307,80EURspríslušenstvom,vedenejusúdnehoexekútora:Mgr.StanislavPolák,sosídlom

exekútorského úradu Moyzesova 5, 949 01 Nitra, pod sp. zn. XXXXX XXX/XX, o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II.Súdpriznávaoprávnenémuvočipovinnémunároknanáhradutrovexekučnéhokonaniavsúvislosti
s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 33,56 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.05.2025 domáhal od
povinného vymoženia 307,80 eur s prísl. na základe exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného
súdu Nitra sp. zn. 10C/457/2015 zo dňa 11.11.2015, ktorý sa stal vykonateľným dňa 29.03.2016 (ďalej
len ako „exekučný titul“).

2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 24.03.2025 poverenie na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Mgr. Stanislav Polák, so sídlom exekútorského úradu
Moyzesova 5, 949 01 Nitra, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXXX XXX/XX.

3. Súdny exekútor zaslal povinnému Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 25.06.2025, ktoré
mu bolo doručené dňa 01.07.2025. Povinný podal následne v zákonom stanovenej 15-dňovej

lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdnemu
exekútorovi doručený dňa 15.07.2025. Súdny exekútor predložil tento návrh súdu na rozhodnutie dňa
09.08.2025.

4.Vnávrhunazastavenieexekúciepovinnýuviedol,žesútuinéskutočnosti,ktorébrániavymáhateľnosti
exekučného titulu, ktoré odôvodňuje nasledovne. Účelom exekučného konania je nútená realizácia

exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa
nesplnila. Exekučný titul musí byť vykonateľný. Vykonateľnosťou sa rozumejú účinky (vlastnosti)
rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú
vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma

z formálnej a materiálnej stránky ex offo. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti
spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Zuvedenéhodôvodupovinnýžiadasúdopreskúmaniemateriálnejaformálnejvykonateľnostiexekučného
titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu
preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom

vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods.
3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo
taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného
na zastavenie exekúcie. Povinný uviedol, že dňa 02.06.2009 bola uzatvorená zmluva o vydaní a

používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa právny predchodca oprávneného
zaviazal poskytnúť povinnému kreditnú kartu, ku ktorej právny predchodca viedol účet č. XXXXXXXX.
Povinnému bol poskytnutý úver s úrokom 18% a ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu bol
schválený úverový rámec vo výške 300 eur a povinný mal platiť štandardnú mesačnú splátku 10 eur.
Tieto skutočnosti tvorili základ pre vydanie platobného rozkazu. Právny predchodca oprávneného, ktorý
konal na základe obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah

potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. To znamená, že zmluva je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko právny
predchodca konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom povinný mal v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu

svojej činnosti. Povinný má za to, že zmluva o vydaní a používaní platobnej karty VÚB, a.s., obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky a teda ju treba považovať za absolútne neplatnú. Zo samotnej zmluvy,
ako aj z jej formy a obsahu je zrejmé, že sa jedná o formulárovú zmluvu, pripravenú na predtlačenom
tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Dlžník tak nemá možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou

je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Povinný požiadal právneho predchodcu oprávneného o aktiváciu
kreditnej platobnej karty banky – právneho predchodcu žalobcu. Každá zmluva so spotrebiteľom
musí obsahovať indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože inak predstavuje
uvedené ustanovenie obchodných podmienok individuálne zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy.

Obchodné podmienky nespĺňajú náležitosti písomnej formy právneho úkonu v zmysle § 40 Občianskeho
zákonníka, v ktorej musí byť povinne zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá. Všeobecné zmluvné
podmienky majú obsahovať dojednania vysvetľujúcej a technickej povahy, nie individuálne zmluvné
dojednania, ktoré majú byť obligatórne obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Navyše, text
podmienok a vyhlásení v žiadosti je uvedený drobným písmom, čo nepochybne sťažuje možnosť

spotrebiteľa sa ním oboznámiť a reálne mu porozumieť a súčasne môže jeho pozornosti uniknúť. Jedná
sa tiež o vopred pripravený a predtlačený text, ktorého obsah nemohla povinná žiadnym spôsobom
ovplyvniť. Z uvedených dôvodov je preto dojednanie ročnej percentuálnej miery nákladov v obchodných
podmienkach aj rozporné s dobrými mravmi, následkom čoho je jeho neplatnosť. Primárnym záujmom
je ochrana spotrebiteľa pred nezodpovedným poskytnutím úveru. Pôvodný predchodca je subjektom

poskytujúcim tisícky úverov mesačne, v podobe rady produktov od hotovostných bezúčelových úverov,
cez účelové úvery na nákup tovaru, po revolvingové úvery spojení s kreditnými kartami za účelom
zisku z poskytnutia úveru v podobe úroku dosiahnutého spotrebiteľovým riadnym splácaním. Povinný
mal viac úverov a pôvodný predchodca mal byť motivovaný na dôkladné posudzovanie schopnosti
splácať poskytnutý úver nielen ustanoveniami právnych predpisov, ale aj úplne zjavnými ekonomickými

faktormi. Sprísnená ochrana spotrebiteľa vyžaduje, aby sa v prípade, ak sú dané pochybnosti o obsahu
právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka
platného a účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB,
a.s. medzi právnym predchodcom oprávneného a povinného, použil výklad, ktoré je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Samotná úverová zmluva (jej náležitosti vrátane výpočtu RPMN), proces predchádzajúci jej

uzavretiu (proces šetrenia bonity klienta) vykazuje viaceré nedostatky, pre ktoré by súd pravdepodobne
dospelkrovnakémuzáveru.Vydanýmplatobnýmrozkazomsúdneskúmalzmluvnépodmienkysamotnej
zmluvy. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne,
ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné
zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v

súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci zjednotenia právneho
názoru vysloveného I. senátom Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení č. k. I. ÚS 166/2021 z
20. apríla 2021 a odlišného právneho názoru, ku ktorému dospel III. senát Ústavného súdu Slovenskej
republiky v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 324/2021, rozhodol: „Ak právna úprava umožňujespotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote
15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53
ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných
zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal /PLz. ÚS 1/2022/“. Povinný

zároveň podáva v námietky voči trovám exekúcie, ktoré napáda čo do výšky a formy vyčíslenia, nakoľko
má za to, že exekútor pri vyčísľovaní trov exekúcie nepostupoval podľa zákona a to najmä s poukázaním
na § 5 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a § 201 Exekučného
poriadku. Súdny exekútor dostatočným spôsobom neuviedol z čoho sa skladajú trovy exekučného
konania,tzv.nevyčísliljednotlivézložkypredbežnýchtrov,alenamiestotohoichvyčíslilakocelokjedinou
sumou. Na základe uvedených skutočností povinný žiada, aby bolo upustené od vykonania predmetnej

exekúcie a exekučné konanie zastavené. V prípade, ak sa neupustí od vykonania exekúcie, povinný
žiada, aby boli námietky doručené súdu a aby súd vydal rozhodnutie, že predmetnú exekúciu proti
povinnému zastavuje. Zároveň povinný žiada, aby súd až do rozhodnutia o zastavení exekúcie povolil
odklad exekúcie, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie, keďže možno očakávať,
že exekúcia bude zastavená.

5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa oprávnený vyjadril podaním zo dňa 01.08.2025,
v ktorom uviedol nasledovné. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi
s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, resp. poverený
súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba vo veci exekúcie, z čoho vyplýva,

že exekučný súd rovnako ako poverený súdny exekútor nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd
vyššej inštancie. Ak by exekučný súd, resp. súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré
zaväzuje platobný rozkaz, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd, resp. súdny
exekútor ako konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako
orgán tretej inštancie. Exekučným titulom je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz.

Akékoľvek prostriedky obrany mohol žalovaný (povinný) uplatniť v súdnom konaní. V exekučnom konaní
ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia,
ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Oprávnený má za to, že povinný vo svojom vyjadrení neuviedol
skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej
sumy. Vzhľadom na to, že zo strany povinného nedošlo k úhrade dlžnej sumy v zmysle právoplatného a

vykonateľného exekučného titulu, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného
poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie ani s odkladom
exekúcie. Oprávnený si zároveň vyčíslil účelne vynaložené trovy oprávneného vo výške 33,56 eur v
súlade s ust. § 199a Exekučného poriadku, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške
15,31 eur s DPH a z jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 18,25 eur s DPH za

rok 2025 (vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 13a ods.
2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb).

6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.

7. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti,
ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodanípredchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez
vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak
a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3, ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je
vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení
dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť, prílohou návrhu na vykonanie exekúcie na uspokojenie práva na

nepeňažné plnenie je osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti a znalecký posudok alebo odborné
stanovisko znalca, z ktorého je zrejmá všeobecná hodnota inej povinnosti ako zaplatenie peňažnej sumy
v peniazoch, ktorú môžu vykonať aj iné osoby, uložená exekučným titulom, ak hodnota tejto povinnosti
nevyplýva z exekučného titulu.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Podľa § 201 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno a) odpustiť zmeškanie lehôt, b)
podať žalobu na obnovu exekučného konania po jeho skončení.

14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník, v znení účinnom od 01.01.2009 do

31.12.2009 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

21. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučnýmporiadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre
ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na

základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na
zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania
návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie
exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.

22. Pre náležité zistenie skutkového stavu požiadal exekučný súd Okresný súd Nitra, ktorý viedol
základné konanie v predmetnej veci, o zapožičanie spisu sp. zn. 10C/457/2015 v listinnej podobe. Súd
následne preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj všetok ostatný spisový materiál a
dospel k nasledujúcim zisteniam.

23. Právny predchodca oprávneného (Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s.) a
povinný uzatvorili dňa 02.06.2009 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty č. XXXXXXXX
(ďalej len „zmluva o vydaní a používaní platobnej karty“). Predmetná zmluva je zmluvou formulárovou,
pripravenou na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Povinný tak
nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok, nemohol vyjednávať, jedinou

jeho alternatívou bolo prijatie, respektíve odmietnutie zmluvy ako celku. Povinný bol v tejto zmluve
identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu. Preskúmaním tejto zmluvy dospel súd k záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko
pri jej uzatváraní bola spoločnosť VÚB, a.s. v postavení dodávateľa, teda osoby, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti a povinný mal postavenie spotrebiteľa, teda fyzickej osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

24. Súd uvádza, že uplatňovanie ochrany spotrebiteľa a prieskum rozhodnutí všeobecných súdov v

exekučnom konaní sú limitované ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého
nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom
nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej
podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Možnosť súdu v exekučnom konaní preskúmavať exekučný titul je teda obmedzená len na prieskum

tých neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktoré majú vplyv na vymáhaný
nárok, nie všetkých zmluvných podmienok. Táto možnosť, ktorou súd poskytuje ochranu v exekučnom
konaní, predstavuje zásadný prielom zo všeobecne prijímanej zásady nezmeniteľnosti právoplatného
rozhodnutia všeobecného súdu vydaného v základnom konaní. Táto právomoc súdu sa však aplikuje
reštriktívne, keďže exekučné konanie nepredstavuje ďalšiu inštanciu základného súdneho konania.

Exekučnému súdu tak nie je ani rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-724/22) ani
rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky zverená právomoc preskúmavať spotrebiteľskú
zmluvu komplexne, nebola mu napríklad zverená ani prieskumná právomoc posúdenia splnenia
obligatórnych náležitostí v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a vyvodzovanie dôsledkov. Je potrebné
zdôrazniť, že len samotná prípadná existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá však nemá akýkoľvek vplyv na vymáhaný nárok, nezakladá za žiadnych okolností dôvod
smerujúci k zastaveniu exekúcie. Takáto námietka mohla byť vznesená dotknutým účastníkom len v
základnom súdnom konaní na to určenými procesnoprávnymi prostriedkami.

25. V predmetnej veci sa oprávnený domáhal výkonu exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým

je platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom. Súd v tomto smere poukazuje napríklad na
zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) v uznesení sp. zn.
Plz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06. 2022, podľa ktorého je exekučný súd s poukazom na ust. § 53 ods. 3 písm.
e) Exekučného poriadku oprávnený a povinný vykonať hmotnoprávny prieskum vymáhaného nároku v
prípade, ak sa tento vymáha na podklade platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom,

priznaného titulom spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od
doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil,
pretože by inak rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného
práva na súdnu ochranu. Ústavný súd predmetné stanovisko prijal vychádzajúc predovšetkým zrozsudku súdneho dvora C-448/17 a majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej
z postavenia členského štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v
záujme reálnej garancie práva na súdnu ochranu ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať

predmetné ustanovenie eurokonformne, a to tak, že za situáciu predpokladanú § 53 ods. 3 písm. e)
Exekučného poriadku („... v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné
zmluvné podmienky“) je nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného rozkazu síce
bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie
platobného rozkazu bola zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší súdny úradník platobný rozkaz

vydal, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu
a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. Týmto spôsobom je možné
zrevidovať nedostatok, ktorým je postihnuté základné konanie - konanie o vydanie platobného rozkazu
(platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, možnosť spotrebiteľa podať odpor v lehote iba
15 dní od doručenia platobného rozkazu, nutnosť odpor vecne odôvodniť, čo v súhrne vyvoláva stav
nezabezpečenia možnosti skúmania neprijateľných zmluvných podmienok sudcom) vyčítaný Súdnym

dvorom tak, že priestor na ex offo kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok je daný v
štádiu vykonávacieho konania. Iba taká interpretácia ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku,
podľa ktorej všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul - platobný rozkaz
vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku ktorý má pôvod
v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky a či netrpí vadami ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní - zodpovedá
naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS (III. ÚS 324/2021-49). (Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS
650/2022 zo dňa 02. 02. 2023)

26. K rozsahu prieskumnej činnosti exekučného súdu pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie

(aj návrhu na zastavenie exekúcie) súd tiež odkazuje na rozsudok súdneho dvora C-448/17, z
ktorého vyplýva, že súdny dvor v štádiu vykonávacieho konania nevylučuje preskúmanie exekučného
titulu - platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom z hľadiska existencie neprijateľných
zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na jeho vydanie, a teda vecnej
správnostiexekučnéhotitulu.Súdnydvor(zasituácie,keďvnútroštátnaprávnaúpravazverujeprávomoc

vydať platobný rozkaz vyššiemu súdnemu úradníkovi, pričom stanovuje iba 15-dňovú lehotu na podanie
odporu,pričomotakútosituáciuideajvprípadeExekučnéhotitulu,ktorýjepodkladomprevedeniedanej
exekúcie) považuje za nevyhnutné takúto kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok
uskutočniť ex offo (za podmienky, že to vnútroštátna právna úprava umožňuje), pretože len vtedy možno
považovať ciele sledované smernicou 93/13/EHS za naplnené. Z uvedeného je zrejmé, že exekučný

súd nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu, ktorý bol vyšším súdnym
úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu bola limitovaná na lehotu 15
dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ takýto odpor vecne
odôvodnil.

27. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že zmluva o vydaní a používaní platobnej
karty obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a treba ju považovať za absolútne neplatnú. Podľa
povinného musí každá zmluva so spotrebiteľom obsahovať indikatívny výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov, pretože inak nepredstavuje uvedené ustanovenie obchodných podmienok individuálne
zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy. Povinný má za to, že obchodné podmienky nespĺňajú náležitosti

písomnej formy právneho úkonu v zmysle ust. § 40 Občianskeho zákonníka, v ktorej musí byť
povinne zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá. Všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať
dojednania vysvetľujúcej a technickej povahy, nie individuálne zmluvné dojednania, ktoré majú byť
obligatórne obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Povinný tiež namietal, že text podmienok
a vyhlásení v žiadosti je uvedený drobným písmom, čo nepochybne sťažuje možnosť spotrebiteľa

sa ním oboznámiť a reálne mu porozumieť a jedná sa tiež o vopred pripravený a predtlačený text,
ktorého obsah nemohol povinný žiadnym spôsobom ovplyvniť a preto je podľa jeho mienky dojednanie
ročnej percentuálnej miery nákladov v obchodných podmienkach aj v rozpore s dobrými mravmi. Právny
predchodca oprávneného zároveň neskúmal schopnosť povinného splácať poskytnutý úver. Súd na
tomto mieste poznamenáva, že povinný do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom oprávneného

vstúpil dobrovoľne na základe slobodnej vôle a nesporne čerpal poskytnutý úver formou povoleného
prečerpania, pričom jeho povinnosťou bolo platiť dohodnutú mesačnú splátku. Keďže povinný nedodržal
dohodnuté podmienky, oprávnený si svoj nárok uplatnil súdnou cestou. Je tiež nutné zmieniť, že povinný
zostal pasívny aj po doručení exekučného titulu, voči ktorému nepodal opravný prostriedok a zrejmeaj v priebehu vedenia starej exekúcie, v rámci ktorej bol voči povinnému vymožený nárok vo výške
427,20 eur. Povinný síce využil prostriedky procesnej obrany v rámci predmetnej exekúcie, avšak
v tomto štádiu sú už možnosti prieskumu zo strany exekučného súdu obmedzené len na skúmanie

existencie neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok. Rozsah
ochrany spotrebiteľa je tak oproti základnému konaniu značne zúžený. Po posúdení vyššie uvedených
námietok povinného dospel súd k záveru, že povinný v rámci nich nešpecifikoval konkrétne ani jednu
zmluvnú podmienku, ktorú by bolo možné v kontexte ust. § 53 ods. 1 a § ods. 4 Občianskeho zákonníka
považovať za neprijateľnú a zároveň ani nešpecifikoval aký vplyv by mala mať tá ktorá neprijateľná

zmluvná podmienka na vymáhaný nárok. Pokiaľ ide o ex offo skúmanie neprijateľných zmluvných
podmienok súdom, to je založené najmä na posúdení jednotlivých zmluvných ustanovení s ohľadom
na to, či nevytvárajú nerovnovážny stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom, pričom aj tu musí byť
splnená podmienka súvislosti medzi vymáhaným nárokom a neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd
preskúmal predmetnú zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty a dospel k záveru, že vymáhaný
nárok, ktorý bol na jej základe priznaný súdom nemá pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Na

základe vyššie uvedených námietok povinného preto nie je možné zastaviť predmetnú exekúciu.

28. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal aj trovy exekúcie, resp. ich výšku a formu
vyčíslenia. Súdny exekútor podľa povinného nepostupoval pri vyčísľovaní trov exekúcie v súlade s
ust. § 5 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a ust. § 201

Exekučného poriadku, keďže trovy exekúcie vyčíslil jednou sumou, namiesto vyčíslenia jednotlivých
zložiek predbežných trov. Súd v prvom rade dáva do pozornosti skutočnosť, že právne predpisy, resp. ich
ustanovenia, na ktoré povinný odkázal, stratili účinnosť dňa 31.03.2017. Znenie Exekučného poriadku
účinné do 31.03.2017 stanovilo v ust. § 201 ods. 1 povinnosť súdneho exekútora určiť v upovedomení
o začatí exekúcie predbežné trovy exekúcie (odmena mala byť vyčíslená najviac v rozsahu ako pri

upustení od exekúcie; náhrada výdavkov a náhradu za stratu času mala byť vyčíslená len v rozsahu
ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie) a povinného upozorniť, že ak
dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísliť ich výšku. Ust. § 201 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zároveň zakotvilo možnosť účastníkov konania
vzniesť u súdneho exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti

trovám exekúcie. Podľa aktuálne účinného znenia Exekučného poriadku /§ 61a ods. 1 písm. e) a f)/
musí upovedomenie o začatí exekúcie popri náležitostiach podľa ust. § 61 ods. 1 obsahovať výšku
trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšku
trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú
povinnosť v lehote podľa písmena e), čo upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 25.06.2025 spĺňa.

Exekučný poriadok účinný od 01.04.2017 už zároveň neumožňuje podať voči trovám exekúcie námietky.
Namietané skutočnosti ohľadom vyčíslenia trov exekúcie zároveň ani nenaplňujú žiadny z dôvodov na
zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

29. Zastavenie exekúcie má byť výsledkom porušenia ktoréhokoľvek z princípov exekučného konania

na základe dôvodov výslovne uvedených v zákone. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie
exekúcie dospel k záveru, že tento návrh je v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko povinný súdu
nepreukázal ani jeden dôvod, pre ktorý by mal súd jeho návrhu vyhovieť.

30. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle §

61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

31. Súd záverom uvádza, že nebude rozhodovať o odklade predmetnej exekúcie, ako to žiadal povinný
v návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko to spadá do kompetencie súdneho exekútora v zmysle ust.
§ 61h an. Exekučného poriadku.

32.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

33. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.34. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

35. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

36. Podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“),
základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo
viacerých osôb; zníženie sa uplatní pri zastupovaní druhej a ďalšej osoby.

37. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej

odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

38. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška

peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

39. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na

náhradu trov exekučného konania vo výške 33,56 eur. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu
trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie, s prihliadnutím na
skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o návrhu na zastavenie exekúcie v celom
rozsahu úspešný, keďže nedošlo zastaveniu a ani k čiastočnému zastaveniu prebiehajúcej exekúcie
súdom.

40.Súdpriznaloprávnenémunáhraduúčelneuplatnenýchtrovkonania,pozostávajúcichztrovprávneho
zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Celkové trovy oprávneného činia sumu 33,56 eur /1 úkon právnej služby vo výške 12,45 eur + režijný
paušál za rok 2025 vo výške 14,84 + DPH/. Súd uvedené trovy právneho zastúpenia oprávneného

považoval za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s
návrhom povinného na zastavenie exekúcie a preto o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku II. tohto uznesenia.

41. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané

na základe dodatku k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku na vykonanie exekúcie,
vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.