Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724200605
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724200605.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloleté deti X. N., nar. X.X.XXXX a X. N., nar. XX.X.XXXX, zastúpených v konaní kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., pochádzajúcich z matky P.. P. N., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, X. X. Q., právne zastúpenej U.. Mariánom Galenekym, advokátom

so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa a otca Bc. S. N., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX,
právne zastúpeného JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom so sídlom Hlavné námestie 80, Kežmarok,
v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č. k. 16P/13/2024-71 zo dňa 9.7.2024, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka maloletých detí podala návrh na zvýšenie výživného na maloletú X. zo sumy 150 eur na sumu
350 eur mesačne a na maloletého X. zo sumy 100 eur na sumu 250 eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že:

I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Poprad, pracovisko Kežmarok, č. k. 16P/4/2023 - 34 zo dňa

18.8.2023, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na mal. deti tak, že z v y š u j e výživné zo strany
otca u mal. X. N. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 280 eur mesačne a u mal. X. N. zo sumy 100
eur na sumu 250 eur mesačne, počnúc dňom 1.2.2024, ktoré je otec p o v i n n ý platiť do rúk matky
vždy do 15. dňa v mesiaci.

II. Zaostalé výživné za obdobie od 1.2.2024 do 30.6.2024 v sume 1400 eur je otec povinný uhradiť v 50,-

eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok až do zaplatenia.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného rozsudku zhodnotil, že na strane otca maloletých detí
došlo k zmene pomerov a to zvýšením jeho príjmu. V roku 2023 dosahoval príjme vo výške 950 eur
mesačne, od 1.2.2024 je jeho priemerný čistý príjem vo výške 1841 eur mesačne. Z uvedeného dôvodu

a to zmeny pomerov na strane otca vo výške príjmu zvýšil výživné na maloleté deti.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods.
4, ods. 5 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o
rodine“), § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine.

5. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti napadnutému rozsudku vo výroku I. a II. podal odvolanie otec. Argumentoval tým, že súd
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Súdom určené výživné je podľa jeho názoru neprimerané vo
vzťahu k oprávneným potrebám maloletých detí a majetkovým pomerom otca. Samotné odôvodnenie
napadnutého rozsudku je nedostatočné, značne arbitrárne a z uvedeného odôvodnenia ani nevyplývajú
všetkynavecsavzťahujúceskutočnosti.Zároveňsúddanúvecnesprávneprávneposúdil.Podľanázoru
otca oprávnené potreby maloletých detí neboli vyčíslené objektívne a boli umelo navýšené. Súd prvej

inštancie síce v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pri hodnotení nákladov na maloleté deti
vychádzal z bežných porovnateľných výdavkov na maloleté deti v ich vlastnom veku a neakceptoval
v plnej výške výdavky uvedené matkou, avšak otcovi nie je známe, nakoľko to napadnutý rozsudok
neobsahuje, v akej výške súd vyčíslil konečne výdavky na maloleté deti a aké výdavky považoval za
neprimerané. Otec vidí zjavnú neprimeranosť výdavkov na maloleté deti najmä vo výdavkoch na stravu,

nakoľko maloleté deti majú zabezpečené stravovanie v školskom zariadení, teda primerané mesačné
výdavky na stravovanie na jedno maloleté dieťa je výške maximálne 100 eur mesačne. Primerané
výdavky na ošatenie pre maloleté deti predstavuje sumu 40 eur mesačne. Ostatné výdavky boli zo strany
matky navýšené oproti skutočnému stavu. Celkové primerané výdavky na maloletú X.iu tak predstavujú
maximálne sumu 380 eur mesačne a maloletého X. sumu 360 eur mesačne. K svojim majetkovým

pomerom otec uviedol, že jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie posledných 18 mesiacov,
teda od januára 2023 do júna 2024, vrátane všetkých príplatkov a nadčasov, činí sumu 1559,13 eur.
Určenie príjmu zo strany súdu prvej inštancie vo výške tisíc 1841 eur považuje za absolútne nesprávne,
nezhodujúce sa so súdnou praxou vyhodnotenia príjmu povinného rodiča. Konajúci súd bol povinný
hodnotiť jeho príjem minimálne za obdobie 12 kalendárnych mesiacov, nakoľko mu však bol počas roka

2023 krátený jeho príjem a tento bol následne doplatený, je nevyhnuté spriemerovať jeho príjem za
obdobie 18 kalendárnych mesiacov t. j. od januára 2023. Priemerovanie príjmu zo strany súdu prvej
inštanciezarok2024jezjavnenesprávne,nakoľkoreálnetakýtopríjemvbudúcnostidosahovaťnebude.
Jehopravidelnémesačnévýdavkysapohybujúcelkovovovýške1400euratietobolisúduprezentované
na pojednávaní. Nemožno podľa jeho názoru opomenúť ani fakt, že jeho výdavky sa zvýšili tým, že mu

bol počas roka 2023 príjem ponížení a on bol nútený požičiavať si peniaze aby vedel pravidelne a riadne
prispievať na výživu maloletých detí. Otec zároveň namietal stanovenie počtu vyživovacích povinností
na jeho strane, kde súd prvej inštancie v bode 11 odôvodnenia napadnutého rozsudku vychádzal len
z dvoch vyživovacích povinností, pričom neprihliadol na skutočnosť, že mu septembri pribudne tretia
vyživovacia povinnosť. Takýto postupu súdu prvej inštancie považoval za nesprávny. Súd prvej inštancie

mal teda pri použití metodického pokynu MS SR o určení výšky výživného vychádzať s percentuálneho
základu vo výške 12% pri maloletom X. a 13% pri maloletej X., zohľadňujúc to, že má 3 vyživovacie
povinnosti. Otec ďalej poukázal na pravidelný mesačný príjem matky, ktorý po započítaní daňového
bonusu na maloleté deti predstavuje sumu 1846 eur, teda príjem matky je v konečnom o súhrne vyšší
o 286 eur mesačne. Otec zároveň namietal to, že matka poberá aj prídavky na maloleté deti, pričom

polovica týchto prídavkov by mala byť započítaná ako výživné na jedno dieťa. Otec zároveň poukázal na
to, že matka mu neumožňuje styk s maloletými deťmi. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v argumentácii
voči výroku I. napadnutého rozsudku, má za to, že aj samotný výrok II. napadnutého rozsudku o určení
dlžného výživného je nesprávny. Zároveň nie je možné akceptovať postup súdu prvej inštancie, ktorýpriznal dlžné výživné za obdobie od 01.02.2024, nakoľko matka podala návrh na zvýšenie výživného
neskôr a nie sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by malo byť priznané zvýšenie výživného
pred dňom začatia súdneho konania. Otec vo svojom odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd

zrušil výrok I. a II. napadnutého rozsudku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, eventuálne odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku sám vo veci rozhodol.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, pretože
ho považuje za zákonný a správny. Čo sa týka namietania výdavkov na maloleté deti zo strany otca

uviedla, že otec na informatívnom stretnutí len uviedol, že nesúhlasí s návrhom, a namietal neprimerané
zvýšené náklady na deti, avšak k výške nákladov, ktoré ona riadne zdokladovala nezaujal žiadne iné
stanovisko a to ani po nariadení pojednávania. Zároveň poukázala na to, že tvrdenie otca, že výdavky
na maloleté deti sú neprimerane vysoké sa nezakladá na pravde, nakoľko riadne a podrobne odôvodnila
vyčíslené náklady na maloleté deti a preukázala ich aj predloženými listinnými dôkazmi. Vyčíslené
náklady riadne odôvodnila aj na pojednávaní. K stanovisku otca doplnila, že strava maloletých detí

nepozostáva iba z obedu počas školského roka, ale je potrebné zabezpečiť stravu počas celého roka,
počnúc raňajkami, desiatou, obedom, olovrantom a večerou. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že otec
nepozná potreby maloletých detí, ktoré vrátane stravy predstavuje značné náklady, ktoré v prevažnej
miere uspokojuje výhradne matka maloletých detí. Pokiaľ otec vo svojom odvolaní namietal výpočet
výšky jeho priemerného mesačného zárobku považuje za nevyhnutné uviesť, že od marca 2024 je

otcov mesačný zárobok zjavne vyšší, pričom za obdobie od marca do júna 2024 jeho príjem dosahuje
sumu 1924,75 eur. V čase konania o rozvod manželstva v roku 2023, kedy mal otec pozastavený
výkon služobnej činnosti a poberal iba 60% zo svojej mzdy, matka pri určení výživného a uzavretí
rodičovskej dôvody na túto nepriaznivú situáciu otca prihliadala. Pokiaľ otec uvádza, že jeho priemerné
mesačné náklady sú vo výške 1400 eur mesačne k tomu namietala, že otec tieto výdavky nijako

bližšie nešpecifikoval, ani nepreukázal, taktiež nepreukázal skutočnosť, že si mal požičiavať peniaze v
roku 2023, aby mohol riadne a včas prispievať na výživu svojich maloletých detí. Súd prvej inštancie
postupoval správne, ak v čase rozhodovania neprihliadal na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, keďže
v čase rozhodnutia ešte neexistovala.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zvýšenie výživného je v záujme maloleté
deti a zodpovedná zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca.

9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že kolízny opatrovník pri spracovaní
svojho vyjadrenia nevzhliadol na skutočnosti, ktoré tvoria obsah jeho odvolania. Takýto postup kolízneho

opatrovníka považuje za čisto formalistický. Kolízny opatrovník nezobral objektívne do úvahy majetkové
pomery otca a obmedzil sa len na záujem maloletých detí, ktorý ani bližšie nešpecifikoval. K vyjadreniu
matky otec uviedol, že už na informatívnom stretnutí namietal výdavky na maloleté deti prezentované
matkou. K týmto výdavkov sa vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 11.03.2024. Svoje majetkové
pomery, aj svoje výdavky riadne zdokladoval. Opätovne namietal, že vyčíslenie jeho príjmu zo strany

matky, ako aj súdu prvej inštancie je nesprávne, nezohľadňujúce bežnú prax súdov. Je absolútne
nesprávne posudzovať jeho príjem za posledné 3 mesiace, respektíve posledného pol roka, ale je
nevyhnutné priemerovať jeho príjem za dlhšie časové obdobie, dobu 18 kalendárnych mesiacov. V
ďalšom zotrval na svojom podanom odvolaní.

10. Otec maloletých deti v ďalšom svojom podaní predložil rodný list maloletej U. N. narodenej
XX.XX.XXXX a žiadal, aby to, že sa mu narodilo ďalšie dieťa súd zohľadnil pri svojom rozhodovaní.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom a rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d)CSP a v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom

sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality

a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania rozhodoval o podanom odvolaní otca, ktorý svojím

odvolaním namietal výrok I. a II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Jeho podstatná
argumentácia spočívala v tom, že nesúhlasí so zvýšením výživného na maloleté deti z dôvodu, že súd
prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho príjem v dôsledku čoho pri určení výšky vyživovacej povinnosti
vychádzal z vyššieho príjmu, než aký reálne dosahuje. Zároveň namietal výšku odôvodnených nákladov
na maloleté deti uvádzaných matkou ako neprimerané, pričom súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozsudku neustálil výšku výdavkov na odôvodnené potreby maloletých detí. Odvolanie
otca zahŕňalo aj argumentáciu, že súd prvej inštancie pri zvýšení výživného na maloleté deti nezobral
do úvahy to, že mu má pribudnúť ďalšia vyživovacia povinnosť.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho konania sa na základe odvolania podaného otcom bol celý

napadnutý rozsudok z dôvodu odvolania podaného otcom voči výrokom I. a II., s nimi súvisiaci výrok
III., ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol, keďže v konaní týkajúcich sa maloletých detí
súd nie je viazaný rozsahom podaného návrhu.

17. Výška vyživovacej povinnosti zo strany otca k maloletým deťom bola naposledy určená rozsudkom

Okresného súdu Poprad č. k. 16P/4/2023-34 zo dňa 18.8.2023, ktorý bolo manželstvo účastníkov
konania rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
prispievať na výživu maloletej X. sumou vo výške 150 eur mesačne a na výživu maloletého X. vo výške
100 eur mesačne. V čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom bývali maloleté deti v spoločnej
domácnosti s matkou, maloletá X. navštevovala 6. ročník základnej školy a maloletý X. 3. ročník

základnej školy. Príjem otca bol vo výške 940 eur mesačne.

18.Vzhľadomnazistenýskutočnýstavsúduprvejinštanciejemožnékonštatovať,žeodvolacienámietky
otca k rozsahu dokazovania a z toho vyplyvajúcej potreby zistenia skutočného stavu a dôsledného
vyhodnotenia vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie sú dôvodné. Zo zisteného skutočného stavu

nie je totiž možné prijať záver v prvom rade o skutočných príjmových pomeroch na strane otca a ani jeho
majetkových pomeroch, ktoré sú podstatné pre správne určenie vyživovacej povinnosti vychádzajúc zo
základnej zásady zakotvenej v zákone o rodine, že životná úroveň dieťaťa sa odvíja od životnej úrovne
rodičov. Otec v konaní predložil potvrdenie o svojom príjme za rok 2023 a rok 2024, pričom uvádzal,
že v roku 2023 mal príjem znížený na sumu 940 eur z dôvodu, že bol postavený mimo službu a v roku

2024 mu bola doplatená mzda za rok 2023. Z uvedeného potvrdenia o mzde nie je možné jednoznačne
konštatovať,čimubolacelámzdadoplatenálenvjanuári2024,aleboajvďalšíchmesiacoch,keďžejeho
príjem za mesiace február až jún je značne rozdielny v porovnaní s rokom 2023 ( január až apríl) kedy
bol jeho príjem v jednotlivých mesiacoch porovnateľný. K týmto skutočnostiam súd otca nevypočul, aninedoplnil dokazovanie vyžiadaním si správy o výške doplatenej mzdy od jeho zamestnávateľa. Taktiež je
potrebné, aby otec predložil riadny mzdový list, z ktorého by bolo zrejmý aj počet odpracovaných hodín.

19. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

21. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

22. Základnou podmienkou správneho určenia výživného je vyhodnotenie nákladov na dieťa.
Vyhodnotenie nákladov sa urobí reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku.
Samozrejme že pri stanovení výšky mesačných nákladov sa prihliada na nevyhnutné náklady (bývanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady,

ktoré súvisia so školskou a záujmovou činnosťou, náklady na mobilný telefón, pomerná časť nákladov
na bývanie). Súd pri posudzovaní otázky zahrnie do oprávnených nákladov aj náklady na voľnočasové
aktivity tak, aby dieťa sa podieľalo na životnej úrovni rodiča. Vyčíslenie nákladov a následne stanovený
rozsah výživného musí zodpovedať tým mesačným nákladom, ktoré maloleté dieťa má. Následne pri
stanovení rozsahu však súd musí prihliadnuť aj na mieru osobnej starostlivosti o dieťa zo strany oboch

rodičov .

23. V tomto smere sa tak súd náležitým spôsobom nevyrovnal pri stanovení rozsahu výživného s
aktuálnymi potrebami maloletých detí vo vzťahu k spotrebnému výživnému. Pre stanovenie výšky
spotrebnej zložky sú rozhodujúce aktuálne potreby dieťaťa ako jeden z limitujúcich faktorov. Tu síce

platí, že povinný rodič môže byť zaviazaný k uspokojeniu potrieb dieťaťa iba v takej miere, v akej to
umožňujújehopomery,nemožnovšaknaprotitomuuzavrieť,žebytietopotrebymalibyťneobmedzenéa
kritérium pre stanovenie hornej hranice spotrebnej zložky predstavujú iba príjmy, možností a schopnosti
rodiča. Bez pochyby možno spotrebovať takmer akékoľvek množstvo peňažných prostriedkov, je však
možné pre potreby určenia výšky spotrebnej zložky výživného zohľadniť iba odôvodnené potreby, teda

také, ktoré slúžia k zabezpečeniu dieťaťa po stránke materiálnej, takže je tam najmä strava, bývanie,
oblečenie, zdravotná, sociálna starostlivosť (štúdium, záujmová činnosť) a to v kvalite zodpovedajúcej
životnej úrovni jeho rodičov.

24. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie pre reálne zistenie a následné ustálenie

príjmov otca v hore naznačenom smere s prihliadnutím na podiel matky na výžive maloletých detí,
na celkovú životnú úroveň oboch rodičov, pri komparácií oprávnených výdajov maloletých. Pri určení
rozsahu výživného sa musí tiež vyrovnať s mierou osobnej starostlivosti matky a premietne ju do plnenia
vyživovacej povinnosti zo strany matky, zistí majetkové pomery oboch rodičov, zároveň vezme do úvahy
argumentáciu účastníkov konania prednesenú v rámci konania pred súdom prvej inštancie, ale aj v

rámci odvolacieho konania a túto v rámci rozhodnutia vyargumentuje. Dôsledné zistenie a ustálenie
príjmu rodičov, ako aj oprávnených potrieb maloletého dieťaťa a riadne odôvodnenie výšky priznaného
výživného je potrebné aj z dôvodu posúdenia, či došlo k relevantnej zmene pomerov zakladajúcej dôvod
na prípadnú zmenu rozhodnutia v budúcnosti. Príjem otca je potrebné zistiť minimálne za obdobie
jedného roka pred podaním návrhu matkou až do rozhodnutia súdu. Otec je taktiež povinný riadne

preukázať svoje výdavky, ktoré uvádzal mesačne vo výške 1400 eur. Uvedené výdavky otca je súd prvej
inštancie povinný skúmať nielen z dôvodu preukázania výdavkov otca, ale aj z hľadiska posúdenia jeho
celkových majetkových pomerov a životnej úrovne otca.

25. Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje neúplne alebo nesprávne zistený skutočný

stav veci. Predovšetkým v prípade pomerov na strane otca absentuje hlbšie skúmanie, v zmysle
uvedeného vzhliadol odvolací súd nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, čo sa usiloval zdôvodniť
v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia. Každopádne, bez riadneho vyporiadania sa so zákonnými
kritériami určovania výživného, učinil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nepreskúmateľným. Pokiaľsa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie týmito podstatnými
skutočnosťami nezaoberal, nevyhodnocoval ich a rozhodnutie odôvodnil len stručnou všeobecnou
konštatáciou, ním prijaté rozhodnutie týkajúce sa vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu

je nedostatočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. V novom rozhodnutí posúdi súd prvej inštancie
opätovne nielen príjmové pomery na strane otca, ale aj jeho celkovú životnú úroveň a rozhodne o určení
vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o rodine.

26. Odvolaciemu súdu taktiež nie je zrejmé, z akých dôvodov súd prvej inštancie pristúpil k zvýšeniu

výživného odo dňa 1.2.2024 a nie odo dňa podaného návrhu matkou, pričom pre takýto postup nie je
žiadny dôvod. V novom rozhodnutí po zistení skutočného stavu veci, ustálením životnej úrovne oboch
rodičov a odôvodnených potrieb maloletého syna, súd prvej inštancie rozhodne o zvýšení výživného
odo dňa podaného návrhu resp. odôvodní z akých dôvodov v prevyšujúcej časti zamietol. Súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí zároveň určí výšku dlžného výživné pre každé dieťa samostatne, keďže
výživné sa určuje na každé dieťa osobitne odvíjajúc sa od jeho odôvodnených potrieb.

27. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere a zistení skutočného stavu veci bude môcť súd
prvej inštancie vo veci opätovne rozhodnúť.

28. Odvolací súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP a z toho vyplývajúcu povinnosť súdu

na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Po vrátení veci a doplnení dokazovania
za účelom zistenie skutočného stavu, musí súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne
uviesť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z akého dôvodu
nevykonal ostatné dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, z akých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Odôvodnenie

súdneho rozhodnutia musí byť presvedčivé, jasné a zrozumiteľné. Povinnosť súdu poskytnúť dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia ( preskúmateľnosť súdneho rozhodnutia) je spojené s garanciu práva
na spravodlivé súdne konanie. Z recentnej judikatúry Ústavného súdu SR je možné vyvodiť záver,
že ak odôvodnenie rozhodnutia neposkytuje odpoveď na podstatné argumenty strán a tak porušuje
požiadavku čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. čl 46 ods. 1 Ústavy SR, ide o nesprávny procesný postup súdu

porušujúci právo na spravodlivý proces.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).