Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010107
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010107.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov Mgr.
Jána Odnogu a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., nar. X.X.XXXX
v Bánovciach nad Bebravou, trvale bytom D. E., trestne stíhanému pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. a § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 29. apríla 2025 prejednal odvolanie obžalovaného

A. B. C. a prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza, zo dňa 30.9.2024, sp. zn. 25T/8/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, zo dňa 30.9.2024, sp. zn. 25T/8/2024 bol obžalovaný A. B. C.
uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe,
že dňa 30.07.2023 v čase približne o 00:30 hod. v D. F. G. H. E. XX po predchádzajúcej slovnej hádke
so svojou manželkou - poškodenou I. C., ktorá po hádke kvôli jej vlastnému mobilnému telefónu vzala
mobil obžalovaného a vbehla s ním do spálne domu, kde zo strachu zatvorila dvere a sadla si pri dvere

tak, že bola otočená chrbtom ku dverám a nohami zapretá o posteľ, začal narážať telom do dverí, kričať
na poškodenú nech mu otvorí dvere, vulgárne jej nadával, úderom rukou rozbil sklenú výplň okna na
dverách do spálne a cez otvor dverí chytil poškodenú zozadu rukou pod krkom a stisol ju za hrdlo, počas
čoho sa poškodenej vyhrážal, aby mu vrátila jeho telefón, lebo ju zabije, na čo sa poškodenej podarilo
vytrhnúť z jeho zovretia ruky, pričom poškodenú ešte stihol cez rozbité sklo na dverách rukou udrieť do
oblasti tváre pri ľavé oko, čím poškodená utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre v očnicovej

oblasti vľavo a zakrvácanie do spojivkového vaku ľavého oka na vnútornej strane s dobou liečenia a
obmedzením v bežnom spôsobe života 2 až 3 dni a vzbudil u poškodenej obavu o jej život a zdravie.

Bol za to odsúdený nasledovne:

„Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024,

§ 37 písm. m/ Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona a § 54 Trestného zákona na trest
povinnej práce vo výmere 180 (stoosemdesiat) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona trest povinnej práce je obžalovaný povinný vykonať najneskôr do
jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona trest povinnej práce je obžalovaný povinný vykonávať osobne a
vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu.“Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal obžalovaný
odvolanie v zákonnej lehote čo do výroku o vine a prokurátor podal v zákonnej lehote odvolanie čo do

výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Podané odvolanie písomne odôvodnil obžalovaný prostredníctvom obhajcu nasledovne:

„Moje odvolanie smeruje čo do výroku o vine a náväzne na to i čo do výroku o treste.

Súdu prvého stupňa vytýkam nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, v dôsledku čoho súd
nesprávne ustálil skutkový stav a následne na to nesprávne rozhodol i v otázke viny, ako i vo výroku o
treste, ktoré naň obsahovo nadväzuje.
Odvolanie podávam z dôvodov uvedených v ust. § 321 ods.l písm.b/, písm.c/, písm. d/ Tr. por. t.j.
-pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie

-ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých
objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďaľšie dôkazy
-ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie trestného zákona
Odvolanie podávam z dôvodu, že som sa nedopustil skutku, pre ktorý ma súd prvého stupňa uznal
vinným.

Ako som už uviedol v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní, poškodenej som sa
nevyhrážal zabitím. Mne bolo vznesené obvinenie na základe výpovede poškodenej, ktorá výpoveď
je nevieryhodná, keďže jej výpoveď je v podstatnom rozpore s tým, čo poškodená uvádzala hliadke
Polície dňa 30.7.2023 teda bezprostredne po tom, čo sa mal stať údajný skutok, pre ktorý som bol
uznaný vinným. Zo záznamu služby OO PZ Bánovce nad Bebravou zo dňa 30.7.2023 spísanou hliadkou

Polície vyplýva, že to bola poškodená, ktorá bola značne pod vplyvom alkoholu, ako i to, že táto sa
odmietla podrobiť dychovej skúške na alkohol. V zázname spísanou hliadkou polície je uvedené, že
žiadne protiprávne konanie zistené nebolo, ani neboli zistené žiadne zranenia. Hliadka Polície pritom
vyťažila poškodenú aj na to, či som ju mal zbiť, pričom poškodená uviedla polícii, že nie. Hliadka ktorá
spisovala záznam vyťažovala mňa i poškodenú, pričom poškodená neuviedla, že by som sa jej mal

vyhrážať zabitím, ako to neskôr začala uvádzať v trestnom oznámení.
Záznam zo služby OO PZ Bánovce nad Bebravou z 30.7.2023 nepochybne preukazuje moju výpoveď
a obranu, že som sa žiadnej trestnej činnosti voči poškodenej nedopustil.
Poškodená bola pritom vypočúvaná hliadkou Polície v mojej neprítomnosti a pokiaľ by sa stali
skutočnosti uvádzané v obžalobe, určite by tieto uviedla hliadke.

Mám za to, že pri ustálení skutkového stavu a mojej viny pochybil súd prvého stupňa, keď vychádza
z výpovede poškodenej z prípravného konania, ktorá výpoveď nebola potvrdená žiadnym ďalším
objektívnym dôkazom a naopak bola v hrubom rozpore s jej vyjadrením voči hliadke polície, ktorá
poškodenú vyťažovala bezprostredne po údajnom spáchaní skutku.
Poukazujem tiež na zásada ústnosti v trestnom konaní a kontradiktórnosť trestného konania, podľa

ktorej súd favorizuje dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní. Poškodená na hlavnom pojednávaní
nevypovedala, teda neprodukovala voči mne dôkaz, z ktorého vychádzali orgány činné v trestnom
konaní v prípravnom konaní pri vznesení obvinenia resp. pri podávaní obžaloby. Pokiaľ by si poškodená
stála za svojimi tvrdeniami učinenými na Polícii, určite by nemala problém ich zopakovať na hlavnom
pojednávaní. V tejto súvislosti poukazujem na to, že na uznanie viny súdom na rozdiel od dôkaznej

situácie pri podávaní obžaloby, vyžaduje trestný poriadok pokiaľ ide o dôkaznú situáciu jednoznačný
a nepochybný záver, že sa skutok stal, že sa ho dopustil obžalovaný a že skutok po právnej stránke
naplňuje znaky žalovaného trestného činu. Táto zásada platí o to viac, že výpoveď poškodenej z
prípravného konania je v rozpore s tým, čo predtým uvádzala hliadke polícii, ohľadom kritického dňa.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza prakticky iba z výpovede poškodenej, ktorej vieryhodnosť

namietam.
Z hľadiska vyhodnocovania vieryhodnosti resp. nevieryhodnosti poškodenej treba vziať zreteľ i na tú
skutočnosť, že v kritický deň bola poškodená značne pod vplyvom alkoholu o čom svedčí i to, že
poškodená sa odmietla podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu.
Na hlavnom pojednávaní som bol vypočutý ja ako obžalovaný, kde som vypovedal zhodne ako v

prípravnom konaní, teda, že som sa nedopustil trestnej činnosti.
Vo svojich výpovediach som poukázal na rozpory vo výpovedi poškodenej, ktoré žiaľ na hlavnom
pojednávaní nemohli byť odstránené, keďže poškodená sa na hlavné pojednávanie nedostavila.
Rovnako neboli odstránené rozpory medzi mojou výpoveďou a výpoveďou poškodenej ani v prípravnomkonaní, keďže poškodená bola vypočutá v neprítomnosti mňa, ako i môjho obhajcu. Mám za to, že takáto
dôkazná núdza, pri vyhodnocovaní dôkazov, nemôže byť vyložená v môj neprospech a že je zároveň v
rozpore som všeobecne uznávanou zásadou in dubio pro reo.

Aj keď nie je mojou povinnosťou dokazovať moju nevinu, ja som navrhoval na preukázanie mojej obrany
vykonanie dôkazu a to osobný výsluch poškodenej na hlavnom pojednávaní, aby som mohol vyvrátiť
jej tvrdenia a odstrániť rozpory v jej výpovediach, k čomu však nedošlo, keďže poškodená využila svoje
právo odoprieť výpoveď.

Mám za to, že za danej dôkaznej situácie nebolo možné konštatovať, že moja vina bola preukázaná
jednoznačne a nepochybne a preto mal súd prvého stupňa postupovať v zmysle zásady „in dubio pro
reo“ a vzniknuté rozpory vyhodnotiť v môj prospech a mal ma spod obžaloby oslobodiť.
V mojom prípade absentuje subjektívna i objektívna stránka prečinu pre ktorý som bol uznaný vinným.
Mám za to, že postupom orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní i súdu boli porušené
základné ustanovenia trestného poriadku, pretože dôkazy, ktoré svedčili v môj prospech súd nevzal do

úvahyaprizisťovanískutkovéhostavuavinynebralnatietodôkazyzreteľavzniknutérozporyvyhodnotil
v môj neprospech.
S poukazom na uvedené preto navrhujem, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm.b,c,d, Tr. por.
napadnutý rozsudok zrušil a podľa ust. § 322 ods.l Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
prejednanie s tým, že v konečnom dôsledku sa domáham oslobodenia spod obžaloby podľa ust. § 285

písm.a/ Tr. por., t.j. že skutok uvedený v obžalobe sa nestal.“
Prokurátor dodatočne písomne odôvodnil podané odvolanie nasledovne:

„Výrok o treste súd prvého stupňa odôvodnil po zvážení všetkých rozhodných skutočností pre účely
určenia druhu a výmery trestu a prihliadal na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok,

formu zavinenia páchateľa, pohnútku, vzájomný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, osobu
páchateľa jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tejto súvislosti vychádzal zo všeobecných zásad
ukladania sankcií v zmysle § 33a Tr. zákona ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §
34 Tr. zákona. Súd tiež prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a u obžalovaného
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m) Tr.

zákona. Súd dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a na naplnenie jeho represívnej zložky,
ako i individuálnej, či generálnej prevencie, ale i zložky výchovnej, bude postačujúci aj trest povinnej
práce vo výmere 180 hodín, ktorý trest súd považuje za postačujúci a primeraný. Pri jeho ukladaní
súd prihliadol na predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol doposiaľ jedenkrát súdom
trestaný podmienečným trestnom odňatia slobody. Prihliadol aj na priestupkovú minulosť obžalovaného,

ktorý bol doposiaľ päťkrát postihnutý v priestupkovom konaní, v jednom prípade aj za priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu. Súd pri ukladaní trestu prihliadol aj na skutočnosť, že predmetného skutku
sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ktorá okolnosť by
síce sama o sebe evokovala ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody, avšak vzhľadom na
novú trestnú politiku vyjadrenú v novelizovanom Trestnom zákone účinnom od 06.08.2024 má súd za to,

že je možné uložiť obžalovanému i alternatívny trest k trestu odňatia slobody v podobe trestu povinnej
práce. Tu súd poukázal na skutočnosť, že obžalovaný je riadne zamestnaný ako riaditeľ spoločnosti,
účtovník - špecialista, pričom konateľkou tejto spoločnosti je poškodená a od prepustenia obžalovaného
z výkonu väzby obžalovaný v tejto spoločnosti aj naďalej pokračuje, kde dokonca s poškodenou
aj spolupracuje. Podľa priebežnej správy z probácie obžalovaný sa probácii riadne podrobuje. Súd

prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovanému hrozí reálna premena trestu odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov.

S rozsudkom okresného súdu vo výroku o vine a konaním, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo sa
v plnom rozsahu stotožňujem, nestotožňujem sa však s výrokom o treste, pretože súdom uložený

trest povinnej práce vo výmere 180 hodín podľa môjho názoru vzhľadom na závažnosť spáchaného
prečinu, spôsob jeho spáchania a jeho následok ako i osobu obžalovaného je neprimerane mierny,
nespravodlivý a nie je ani spôsobilý splniť účel tak individuálnej, ako ani generálnej prevencie, či
výchovný účel u obžalovaného. Mám za to, že účel trestu v prípade obžalovaného možno dosiahnuť len
nepodmienečným trestom odňatia slobody.

Ustanovenia § 54 a nasl. Tr. zákona upravujúce podmienky pre ukladanie trestu povinnej práce nemožno
interpretovať izolovane od iných ustanovení Trestného zákona upravujúcich zásady ukladania trestov. V
záujme predchádzania nedostatočných záverov je potrebné skúmať naplnenie podmienok pre uloženietrestu povinnej práce aj v kontexte s rešpektovaním všeobecných zásad pre ukladanie trestov v zmysle
ustanovení § 34 Tr. zákona a všeobecných zásad ukladania sankcii podľa § 33a Tr. zákona.
V konkrétnych súvislostiach uvádzam, že hoci súd pri rozhodovaní o treste povinnej práce prihliadol

na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, formu a zavinenie páchateľa ako i vzájomný
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy, nesprávne a
nedostatočne vyhodnotil zistené poznatky.
Súd pri rozhodovaní o uložení trestu povinnej práce nezohľadnil riadne skutočnosť, že obžalovaný sa
dopustil stíhanej trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre jeho inú úmyselnú

trestnú činnosť, za ktorú mu bol uložený výchovný podmienečný trest odňatia slobody s probačným
dohľadom, obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov alebo iných návykových
látok ako aj ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou, ktoré odsúdenie, sankcia a
ochranné opatrenie však zjavne nemalo žiadny výchovný účinok a neviedlo podľa očakávania ku
korekcií jeho správania. Neúcta obžalovaného k dodržiavaniu právnych predpisov je charakterizovaná
aj opakovaným páchaním priestupkov, kedy ma obžalovaný evidovaných celkom šesť záznamov z toho

štyri na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a jeden proti občianskemu spolunažívaniu zo
dňa 23.12.2022, kedy fyzicky napadol svoju manželku I. C., a teda práve poškodenú v prejednávanej
trestnej veci.
Z hľadiska ďalších rozhodných skutočností pre určenie druhu a výmery trestu si dovolím poukázať najmä
na skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa bližšie a riadne nezohľadnil a to, že k spáchaniu trestnej činnosti

došlo v danom prípade násilným spôsobom, kedy fyzickému útoku sa poškodená musela aktívne brániť
pri čom jej boli spôsobené aj ľahké zranenia. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný sa v danom prípade
rovnako ako aj v minulosti dopustil násilného konania voči poškodenej.
Súd prvého stupňa neprihliadol ani na motív konania obžalovaného, ktorým bola zjavná žiarlivosť voči
poškodenej a uvedenú skutočnosť pri svojom rozhodovaní nezohľadnil.

Obžalovaný v danom prípade nerešpektoval ani uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze užívania
alkoholických nápojov a podmienky protialkoholického liečenia ambulantnou formou, keď vedome
pred spáchaním trestného činu pristúpil k užívaniu alkoholických nápojov. Pretrvávajúcim problémom
s alkoholom u obžalovaného nasvedčujú aj výpoveď poškodenej, svedka G. C. a správa o povesti
obžalovaného. U obžalovaného bol napriek uvedeným skutočnostiam znalcom z odvetvia psychiatrie

konštatovaný syndróm závislosti od alkoholu.
V súvislosti s uloženým alternatívnym trestom povinnej práce je potrebné poukázať aj na samotný
nekritický postoj obžalovaného v priebehu celého trestného konania. Obžalovaný v danom prípade
neprejavil ani len formálnu ľútosť nad svojím správaním a svoj skutok neoľutoval. Uvedenú skutočnosť
súd pri ukladaní alternatívneho trestu absolútne nezohľadnil.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a to i z hľadiska primeranosti ukladaného trestu zastávam
názor, že pre dosiahnutie individuálnej i generálnej prevencie je potrebné uložiť obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom súčasne sú splnené všetky zákonné podmienky a takýto
trest by zodpovedal všetkým zásadám pre ukladanie trestov ako i účelu trestu.
Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr.

poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 25T/8/2024-303 zo dňa 30.09.2024
vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa §
360 ods. 2 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona s poukazom
na § 37 písm. m) Tr. zákona podmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby so
zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia

podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona.“

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania obžalovaného na neverejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa
§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov

rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú
povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania
svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Na základe preskúmania postupu, predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozsudku odvolací súd
zistil, že na hlavnom pojednávaní dňa 30.9.2024 bol prehratý obrazovo-zvukový záznam výpovede
poškodenej z prípravného konania bez toho, aby na taký postup boli splnené zákonné podmienky.Okresný súd po tom ako poškodená na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení využila svoje právo
odoprieť výpoveď z dôvodu, že obžalovaný je jej manžel, podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prehral obrazovo-
zvukový záznam jej výpovede z prípravného konania. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že možnosť

čítania zápisnice z prípravného konania, resp. jej prehratia na hlavnom pojednávaní v prípade ak svedok
využije právo odoprieť výpoveď podľa § 130 Tr. por., upravuje špeciálne ustanovenie § 263 ods. 4 Tr.
por.. Z uvedeného dôvodu pri existencii takej procesnej situácie na hlavnom pojednávaní nemožno
postupovať podľa ustanovenia § 263 ods. 1 Tr. por. Aj napriek uvedenému pochybeniu okresného
súdu, ktoré okresný súd naprával v odôvodnení napadnutého rozsudku však podľa názoru odvolacieho

súdu dospel k nesprávnym záverom o možnosti čítania, resp. prehratia obrazovo-zvukového záznamu
výpovede poškodenej z prípravného konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd
v súvislosti s prehratím jej výpovede z prípravného konania uviedol, že poškodená po poučení podľa
§ 130 ods. 1, ods. 2 Tr. por. uviedla, že právo odoprieť vypovedať nevyužíva a vypovedať bude, ktoré
závery okresného súdu ale nemajú oporu vo vykonanom výsluchu poškodenej v prípravnom konaní.

Podľa § 130 ods. 1 Tr. por. právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom rade,
jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obvinených viac a svedok je v uvedenom
pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných obvinených len vtedy, keď
nemožno oddeliť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej sa obvineného, s ktorým je svedok
v tomto pomere.

Podľa § 130 ods. 2 Tr. por. svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi,
osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom
pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu. Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať

ajvtedy,akbyvýpoveďouporušilspovednétajomstvoalebotajomstvoinformácie,ktorámubolazverená
ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.

Podľa § 263 ods. 4 Tr. por. zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje
právo odoprieť výpoveď podľa § 130, možno prečítať len za predpokladu, že bol pred výsluchom, ktorého

sa zápisnica týka, o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo
nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.

Podľa § 265 ods. 5 Tr. por. ustanovenia odsekov 1 až 4 o čítaní zápisnice o výpovedi sa primerane
použijú aj na prehranie zvukového a obrazového záznamu o výsluchu vykonaného prostredníctvom

videokonferenčného zariadenia.

Nie je zrejme sporné, že podľa ustálenej súdnej praxe (viď napr. R 9/1985, R 34/1980) svedok musí
byť poučený aj o práve odoprieť výpoveď a k tomuto poučeniu sa musí výslovne vyjadriť či toto právo
využíva alebo nie. Obsah jeho vyjadrenia k tomuto právu musí byť uvedený v zápisnici o výsluchu. Iba

pri splnení týchto podmienok, je možné výpoveď svedka, ktorý má právo odoprieť výpoveď považovať
za dôkaz, ktorý je v prípade potreby použiteľný na hlavnom pojednávaní a ktorú výpoveď potom možno
na hlavnom pojednávaní prečítať (resp. prehrať). Pokiaľ svedok nebol zákonným spôsobom poučený
alebo sa nevyjadril výslovne, či toto právo využíva alebo nie, ide o podstatnú vadu konania, ktorú je
možné odstrániť len opakovaním chybne vykonaných úkonov.

Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku v súvislosti s prehratím výpovede poškodenej
z prípravného konania na hlavnom pojednávaní okresný súd k splneniu zákonných podmienok uviedol,
že poškodená po poučení podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Tr. por. uviedla, že právo odoprieť vypovedať
nevyužíva a vypovedať bude. Podľa názoru odvolacieho súdu sú tieto zistenia okresného súdu

v rozpore s obsahom zápisnice o výsluchu poškodenej z prípravného konania zo dňa 1.8.2023, resp.
s vykonaným obrazovo-zvukovým záznamom.

Odvolací súd v prvom rade uvádza, že obsah zápisnice o výsluchu poškodenej zo dňa 1.8.2023 nie je
v súlade s vyhotoveným obrazovo-zvukovým záznamom pokiaľ ide o poučenia poškodenej. Na strane

7 zápisnice o výsluchu poškodenej je uvedené poučenie v znení: „Zvlášť som bol/a poučený/á podľa §
130 Tr. poriadku, ktorému som porozumel/a a uvádzam, že toto právo nevyužívam a vypovedať budem.“
Zprehratéhoobrazovo-zvukovéhozáznamuvšakodvolacísúdzistil,žepoškodenábolavtejtočastipred
výsluchom poučená iba podľa § 130 ods. 2 Tr. por. a nie aj podľa § 130 ods. 1 Tr. por. V predchádzajúcejčasti výsluchu, čo ale nie je osobitne zachytené v písomnom znení zápisnice v rozpore s ustanovením
§ 58 ods. 1 písm. e) Tr. por., ale vyplýva to z obrazovo-zvukového záznamu, bola poškodená poučená
aj podľa § 130 ods. 1 Tr. por., avšak nebola vyzvaná na vyjadrenie, či dané právo využíva alebo

nie. Poškodená iba uviedla, že poučeniu porozumela. Poškodená sa teda výslovne pred výsluchom
k veci nevyjadrila či dané právo ako manželka obvineného využíva alebo nie. Z uvedených dôvodov
s poukazom na vyššie uvedenú ustálenú súdnu prax podľa názoru odvolacieho súdu dospel okresný
súd k nesprávnym záverom o splnení zákonných podmienok podľa § 263 ods. 4 Tr. por. na prehratie
obrazovo-zvukového záznamu výpovede poškodenej z prípravného konania na hlavnom pojednávaní.

Hoci táto okolnosť nebola odvolaním obžalovaného namietaná, odvolací súd bol povinný na túto vadu
prihliadať s poukazom na rozsah svojej prieskumnej povinnosti, vymedzený ustanovením § 317 ods. 1
druhá veta Tr. por. v spojení s ustanovením § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por.

Ako vyplýva, z dôvodov odvolania obžalovaného (viď vyššie citované dôvody odvolania), obžalovaný
namietal správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorých

vyvodil skutkové a právne závery o vine obžalovaného z konania, ktoré mu kládla obžaloba za vinu.
Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že obžalovaný namieta existenciu vád napadnutého rozsudku
v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

V súvislosti s otázkou v odvolaní obžalovaného namietaného nevysporiadania sa so všetkými

skutkovými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.
Podľatohtoustanoveniaorgányčinnévtrestnomkonaníasúdhodnotiadôkazypodľasvojhovnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon

pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej
skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej
činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom
rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi
skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní

vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné.

Zákonný rámec zdôvodnenia presvedčenia súdu založeného aj na správnej aplikácii ustanovenia §
2 ods. 12 Tr. por. obsahuje ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak rozsudok obsahuje
odôvodnenie, súd v ňom uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové

zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom
na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie
výroky, treba odôvodniť aj tieto.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákonnou náležitosťou odôvodnenia rozsudku musí byť aj
riadne odôvodnenie zistenia konkrétnych skutkových okolností prípadu, rozhodných z hľadiska aplikácie
príslušných zákonných ustanovení. V súvislosti s uvedeným odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa

uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich
postupe,pričomvylúčeniesvojvôlesazabezpečujeviacerýmiprostriedkami,vrátaneichpovinnostisvoje
rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.
Riadne odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu.

Ako vyplýva z obsahu skutkovej vety napadnutého rozsudku, okresný súd dospel k záveru o vine
obžalovaného zo spáchania trestného činu na základe nasledovných skutkových zistení:

„dňa 30.07.2023 v čase približne o 00:30 hod. v D. v rodinnom dome č. 29 po predchádzajúcej slovnej

hádke so svojou manželkou - poškodenou I. C., ktorá po hádke kvôli jej vlastnému mobilnému telefónu
vzala mobil obžalovaného a vbehla s ním do spálne domu, kde zo strachu zatvorila dvere a sadla si pri
dvere tak, že bola otočená chrbtom ku dverám a nohami zapretá o posteľ, začal narážať telom do dverí,
kričať na poškodenú nech mu otvorí dvere, vulgárne jej nadával, úderom rukou rozbil sklenú výplň oknana dverách do spálne a cez otvor dverí chytil poškodenú zozadu rukou pod krkom a stisol ju za hrdlo,
počas čoho sa poškodenej vyhrážal, aby mu vrátila jeho telefón, lebo ju zabije, na čo sa poškodenej
podarilo vytrhnúť z jeho zovretia ruky, pričom poškodenú ešte stihol cez rozbité sklo na dverách rukou

udrieť do oblasti tváre pri ľavé oko, čím poškodená utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre
v očnicovej oblasti vľavo a zakrvácanie do spojivkového vaku ľavého oka na vnútornej strane s dobou
liečenia a obmedzením v bežnom spôsobe života 2 až 3 dni a vzbudil u poškodenej obavu o jej život
a zdravie.“

Podľa uvedených skutkových zistení okresného súdu sa mal obžalovaný poškodenej vyhrážať a mal jej
spôsobiť zranenia. Obhajoba najmä namietala, že sa okresný súd nevysporiadal s tou skutočnosťou, že
krátko po tom ako sa mal stať skutok, sa dostavili na miesto policajti, poškodená mala byť značne pod
vplyvom alkoholu, nemali byť u nej zistené žiadne zranenia, nemalo byť zistené rozbitie okna a nemala
uvádzať nič o tom, že by sa jej mal obžalovaný vyhrážať alebo ju fyzicky napadnúť.

Pokiaľ ide o odôvodnenie okresného súdu týkajúce sa obhajobou namietaných skutočností, okresný súd
v tejto súvislosti uviedol nasledovné:

„Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že poškodená pri príchode hliadky do ich rodinného domu dňa
30.07.2023vskorýchrannýchhodináchneuviedla,žebysajejbolobžalovanývyhrážalzabitím,alebože

by ju bol fyzicky napadol a preto považuje jej neskoršiu výpoveď za nepravdivú, pričom v tejto súvislosti
poukázal na záznam zo služby OO PZ Bánovce nad Bebravou, kde bolo konštatované, že žiadne
protiprávne konanie zistené nebolo súd poznamenáva, že ide len o konštatovanie prítomnej hliadky,
ktoré je v rozpore so zistenými zraneniami poškodenej popísanými v lekárskych správach z toho istého
dňa 30.07.2023 v poobedných hodinách, pričom aj konštatovanie, že sa na mieste nenašlo rozbité okno

nasvedčuje tomu, že zrejme došlo k nedorozumeniu, ktoré mohlo byť spôsobené i stavom poškodenej,
ktorú príslušníci označujú ako javiacu sa pod vplyvom alkoholu, nakoľko z neskoršej obhliadky miesta
činu vyplynulo, že na mieste bolo rozbité sklo na dverách spálne.“

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu vôbec nevyplýva ako sa okresný

súd vysporiadal s tým, že poškodená mala utrpieť zranenia, najmä či sa jednalo o zranenia, ktoré
mohli byť viditeľné v čase príchodu hliadky polície a tiež sa nevysporiadal s tým, či k zraneniam
poškodenej, ktoré boli potvrdené až v poobedňajších hodinách nemohlo dôjsť aj v inej dobe vzhľadom
na popisovaný stav ovplyvnenia alkoholom u poškodenej. Rovnako okresný súd nedal v odôvodnení
napadnutého rozsudku dostatočné odpovede, prečo podľa jeho názoru poškodená po príchode hliadky

tejtobezprostredneneoznámilakonanie,ktoréhosamalobžalovanýpodľaobžalobydopustiťanásledne
ho mala začať popisovať až s určitým časovým odstupom. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení v súvislosti
s vysporiadaním sa s obranou obžalovaného uvádza, že „zrejme došlo k nedorozumeniu“, uvedené
vyjadrenie podľa názoru odvolacieho súdu už samo o sebe navodzuje dojem iba určitého stupňa
pravdepodobnostianeistoty,čovzbudzujepochybnostiojednoznačnostiskutkovýchzáverovokresného

súdu.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že konanie predchádzajúce napadnutému
výroku trpí podstatnými vadami preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť
objasnenie veci a právo obhajoby v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por., že napadnutý rozsudok

trpí chybami pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení a preto že sa okresný súd nevyporiadal so
všetkýmiokolnosťamivýznamnýmiprerozhodnutievzmysle§321ods.1písm.b)Tr.por..Pretoodvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, keďže doplnenie konania odvolacím súdom by
mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu zamerať svoju činnosť na odstránenie vyššie vytýkaných
nedostatkov a tiež na riadne objasnenie skutkových okolností, rozhodných z hľadiska ustanovení
Trestného zákona. Až potom bude možné na správne zistený skutkový stav veci správne aplikovať
príslušné ustanovenia Trestného zákona, pričom podľa § 327 ods. 1 Tr. por. je okresný súd v ďalšom
konaní viazaný pokynmi a právnymi názormi, vyslovenými v tomto uznesení odvolacieho súdu. Úlohou

okresného súdu bude dôsledne sa zaoberať aj argumentáciou obhajoby v tomto odvolacom konaní. Pri
hodnotení dôkazov bude povinnosťou okresného súdu dôsledne postupovať aj v súlade s ustálenou
súdnou praxou, podľa ktorej ak súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatnýchbodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť
len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď R 6/1970).

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.