Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 54Ek/2810/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125420276
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Brenkus
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125420276.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35937874, so sídlom: Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava; proti
povinnému: A. B. C., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXXX/XX, XXX XX B.; vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Ján Debnár, sídlo exekútorského úradu: Krné 84, 962 12 Detva; pre
vymoženie istiny 7.459,20 Eur s príslušenstvom, rozhodujúc o návrhu na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa

31.10.2025 domáhal od povinného vymoženia istiny 7.459,20 Eur s príslušenstvom, a to na základe
exekučného titulu – Výkaz nedoplatkov č. 2521114713 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.
s. dňa 28.05.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.06.2025 (ďalej len „exekučný
titul“).

2. Súd na základe predmetného Návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 03.11.2025 Poverenie na

vykonanie exekúcie sp. zn. 54Ek/2810/2025 (ďalej len „Poverenie na vykonanie exekúcie“) súdnemu
exekútorovi JUDr. Ján Debnár, sídlo exekútorského úradu: D. XX, XXX XX E., ktorý exekúciu vedie pod
sp. zn. 199EX 895/25.

3. Dňa 13.01.2026 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Banská Bystrica podanie, v ktorom zaslal
súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie oprávneného.

4. V Návrhu na zastavenie exekúcie povinný žiada o zastavenie exekúcie z dôvodu, že potvrdzuje, že
slovenskú poisťovňu nemá, lebo žije vo F. od roku 1993 a na Slovensko chodil len na dovolenku. Zároveň
vyhlasuje, že ošetrenie na Slovensku platila len francúzska poisťovňa a na slovenskú bol naposledy
v roku 2016, a drží si len slovenskú národnosť, preto asi ten omyl.

5. Vo vyjadrení oprávnený oznamuje, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí
a žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo. Oprávnený vo svojom vyjadrení uvádza, že: cit.: „Doklady
zaslané povinnou oprávnený neakceptuje. Na odhlásenie povinnej zo zdravotného poistenia je potrebné
doložiť relevantný doklad o zdravotnom poistení vo F., alebo napr. pracovnú zmluvu, potvrdenie o
bydlisku v štáte EU /doklad o registrovanom bydlisku/ či formulár S041 FR. Na doklade musí byť
uvedený dátum vzniku /poistenia, bydliska. Na základe vyššie uvedeného oprávnený aj naďalej trvá na

pokračovaní predmetnej exekúcie.“6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uvádza, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný
v zákonnej lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.

7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b)exekučný titul bol zrušený,

c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu;
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný

účinok, rozhoduje súd prednostne.

11. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví
a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na
zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie
exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.

14.Exekučnýsúdvkonaníonávrhupovinnéhonazastavenieexekúcieskúmaoprávnenosťadôvodnosť
začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia

exekučného konania, t.j. moment doručenia návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom
tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na
zastavenie exekúcie podal.

15. V exekučnom konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, nakoľko

v rámci exekučného konania sa vykonáva to, čo bolo judikované v konaná nachádzacom. Exekučný
súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej ktoré zakladá právo oprávneného a povinnosť povinného
na splnenie určitej povinnosti a nenahrádza a nemôže nahrádzať súd ani iný orgán v základom konaní
v jeho rozhodovacej činnosti.

16. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť
vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými
prostriedkami,resp.žežiadneopravnéprostriedkyužnemajúodkladnýúčinok.Materiálnaprávoplatnosť
rozhodnutiavyjadruje,žemedziúčastníkmi,naktorýchsaprávoplatnosťvzťahuje,sanastolilkvalitatívnenový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný
medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú,
čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna

právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať
po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálne právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska
zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

17. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia

exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase od začatia exekučného konania, t. j. dňom
v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie
exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal
namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní.

18. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným

titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán,
v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci
samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči
tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí,
prípadne ho akokoľvek preskúmavať.

19.Súdpopreskúmanínávrhunavykonanieexekúciespolusexekučnýmtitulomapriloženýmiprílohami
mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosti uvedené vo výroku exekučného
titulu nesplnil, v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že
exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané

na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.

20. Každý, voči ktorému bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný
ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako
o tom bol, v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom

povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky,
toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza dôvody, ktoré nastali ešte pred vydaním
exekučného titulu, že slovenskú poisťovňu nemá, lebo žije vo F. od roku 1993 a na Slovensko chodil len

na dovolenku, že ošetrenie na Slovensku platila len francúzska poisťovňa a na slovenskú bol naposledy
v roku 2016, a drží si len slovenskú národnosť, súd uvádza, že predmetom skúmania v tomto štádiu
konania nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a ktoré nastali ešte pred vznikom
exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu,
resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych

záverov orgánu, ktorý daný exekučný titul vydal. V danom štádiu konania už nijakým spôsobom nemôže
súd zasahovať alebo posudzovať dôvody, pre ktorý bol exekučný titul vydaný. Jeho obsahom je viazaný
a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa
do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní
sú pre exekučné konanie bez právneho významu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31.07.2008, sp.

zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“
vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd
právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd
v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci

rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré
mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup súdu v základom konaní a je vykonateľným
rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný.

22. Súd uvádza, že pokiaľ povinný s exekučným titulom, prípadne procesným postupom oprávneného

v základnom (nachádzacom) konaní nesúhlasí, jeho procesnou obranou bolo podanie opravného
prostriedku (v prípade Výkazu nedoplatkov mohol povinný za zákonom stanovených podmienok podať
v lehote 15 dní námietky proti výkazu nedoplatkov).23. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného
ustanovenia zákona, u ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia
v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný

musíuviesťokolnosti,ktorépodľanehopovznikuexekučnéhotituluspôsobilizánikvymáhanéhonároku,
zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na
všetky vyššie uvedené skutočnosti musí súd konštatovať, že povinný nepredložil relevantný dôkaz na
základe ktorého, by exekúcia proti nemu vedená mohla byť zastavená. Súd konštatuje, že oprávnený sa
v exekučnom konaní domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Súd

dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie
ozastaveníexekúcie,apretonávrhpovinnéhonazastavenieexekúcievzmysle§61lods.3Exekučného
poriadku zamietol. (I. výrok).

24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

27. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov
konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.