Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 50Ek/870/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120305769
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Slobodníková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120305769.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., so sídlom: Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO:35815256, zast. Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o, so sídlom: Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO:47255706 proti povinnému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. XXX/XX, XXX XX C. C. D. vymoženie 169,85 Eur s prísl., vedenej
u súdneho exekútora: JUDr. Alena Bohovičová, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 16, 974 01 Banská Bystrica,

pod sp. zn. 6EX 296/20, o námietkach oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve
na úhradu trov súdneho exekútora, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica

dňa 25.05.2020 domáhal od povinného vymoženia 168,95 Eur s prísl. na základe exekučného
titulu – rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.01.2018, č.k. 20Csp/75/2017, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2018 a vykonateľnosť dňa 07.03.2018 (ďalej len „exekučný titul I“)
a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21.03.2018, č.k. 20Csp/75/2017, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.04.2018 a vykonateľnosť dňa 07.04.2018 (ďalej len „exekučný titul II“).

2. Poverením zo dňa 03.06.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Alena
Bohovičová, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO:35982586, ktorý ju vedie
pod sp. zn. 6EX 296/20 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Súdny exekútor dňa 06.06.2025 vydal Upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku a zároveň vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 73,80

Eur s DPH súdnemu exekútorovi.

4. Oprávnený doručil dňa 18.06.2025 súdnemu exekútorovi námietky proti Upovedomeniu o zastavení
exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, v ktorých uviedol, že podľa odbornej literatúry: Exekútor po
prijatí poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to viacerými
spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie

povinného o svojom majetku). Výsledky zisťovania zaznamená v zozname majetku povinného (bližšie
pozri § 39). (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok.
Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 380). Z oznámení – správ o majetku povinného,
vydaných súdnym exekútorom v zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) nijakým spôsobom nevyplývajú úplné majetkové
pomery povinného. Súdny exekútor vykonal zisťovanie majetku povinného len formou automatického

elektronického zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie,
z prostredia svojho Exekútorského úradu. Oprávnený ma za to, že z uvedených správ o majetkupovinného nevyplýva, že súdny exekútor dostatočne preveril a zistil majetkové pomery povinného a
jeho skutočná majetková situácia môže neopodstatňovať zastavenie exekúcie pre nemajetnosť (najme
môže vylučovať fatálne následky, viazané na uplynutie piatich rokov od začatia exekúcie alebo od

posledného zexekvovania majetku povinného). Z uvedených správ o majetku povinného nevyplýva, že
by povinný súdnemu exekútorovi poskytol súčinnosť v zmysle ustanovenia § 40 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ani predložil vyhlásenie o svojom
majetku podľa § 41 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok). Rovnako v správach o majetku povinného súdny exekútor neuvádza, že použil donucovacie

opatrenia v zmysle ustanovenia § 43a a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Oprávnený má za to, že by v danom prípade nebolo
uloženie donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Oprávnenému nie je zrejmé,
prečo počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie predajom hnuteľných vecí, ktorých
povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiaden

hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije resp. v jeho domácnosti nachádza. V prípade
povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z
čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných
povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí nevylúčený z exekúcie
v zmysle ustanovenia § 115 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok), resp. podliehajúci exekúcii. Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do
taxatívneho výpočtu vecí uvedených v ustanovení § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom
zistený, spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých
je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované
práva aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný

splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Z predložených správ o majetku povinného nijakým
spôsobom nevyplýva, že súdny exekútor za účelom zistenia hnuteľného majetku povinného: vykonal
osobné zisťovania hnuteľného majetku povinného na adrese trvalého pobytu povinného (táto zrejme nie
je prázdna); požiadal o súčinnosť tretie osoby, a to vlastníka nehnuteľnosti, kde má povinný evidovaný
trvalý pobyt, na základe akého zmluvného vzťahu užíva danú nehnuteľnosť; požiadal o súčinnosť

tretie osoby, a to o odpoveď od zamestnávateľov povinného; vykonal osobné zisťovania peňažnej
hotovosti a hnuteľného majetku povinného v sídle zamestnávateľa povinného; požiadal o súčinnosť
prípadnetretieosobyžijúcevspoločnejdomácnostispovinným;vykonalďalšieúkonyzaúčelomzistenia
majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Oprávnený poukázal

na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.12.2024, sp. zn. 68Ek/1648/2018, uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.02.2025, sp. zn. 67Ek/1291/2019 a uznesenie Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 18.02.2025, sp. zn. 40Ek/1204/2019, uznesenie Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 21.05.2025, sp. zn. 71Ek/268/2019. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený
má za to, že súdny exekútor v dostatočnom rozsahu nepreukázal splnenie zákonných podmienok

ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), aby bolo toto exekučné konania z dôvodu, že pri exekúcii na majetok
povinného sa do 5 rokov nepodarilo zistiť majetok. Prípadné zamietnutie námietok proti napadnutému
upovedomeniu a právoplatné zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) bez dostatočného zistenia aktuálnych

majetkových pomerov povinného by bolo predčasné a nezákonné. Oprávnený tiež považuje zastavenie
tohto exekučného konania za neúčelné, nakoľko síce uplynula „doba bezúspešnosti“ konania (t. j. v
stanovenej lehote 5 rokov nebol zistený nový majetok ani dosiahnutý výťažok), ale v blízkej dobe môže
(na základe predchádzajúceho zistenia a zablokovania majetku) dochádzať k uspokojeniu predmetnej
pohľadávky, pretože pohľadávka oprávneného získa poradie uspokojovanej pohľadávky (najmä po

vykonaní zistení, ktoré uvádza oprávnený vyššie, alebo aj zrážkami zo mzdy, účtu v banke atď.)
a naopak, uspokojenie pohľadávky oprávneného bude pravdepodobne bezúspešné práve v prípade
zastavenia exekúcie a nutnosti iniciovania nového exekučného konania. (Števček, M., Kotrecová, A.,
Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018,
s. 391). Je úlohou aj Okresného súdu Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného

konania v konkrétnom prípade posúdiť, či sú, alebo nie sú splnené zákonné podmienky na postup
podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), nakoľko z prípadnej aktuálnej nemajetnosti povinného nemožno vyvodzovať záver
o tom, že ani v budúcnosti nemožno očakávať takú zmenu majetkových pomerov povinného, ktorá byumožňovala úspešný výkon exekúcie. Nemenej dôležitou skutočnosťou je aj zohľadnenie oprávnených
záujmov oprávneného, lebo v prípadne zastavenie exekúcie sa môže zhoršiť jeho postavenie vo vzťahu
k povinnému, napr. strata poradia pohľadávky pri určitých spôsoboch výkonu exekúcie v prípade vedenia

viacerých exekúcii voči povinnému alebo premlčanie prejudikovaného nároku. Taktiež oprávnený má za
to, vzhľadom na vek povinného, že majetkové pomery povinného nie sú také, resp. nebudú také, že
by exekúciu bolo možné a nutné zastaviť. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený podáva námietky
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, sp. zn. 6EX 296/20 – 26 zo dňa 6. 6. 2025 a žiada, aby súd
podaným námietkam vyhovel, upovedomenie o zastavení exekúcie, sp. zn. 6EX 296/20 – 26 zo dňa 6.

6. 2025 zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému.

5. Dňa 11.07.2025 predložil súdny exekútor súdu Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzve na
úhradu trov exekútora zo dňa 06.06.2025, námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení
exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, Vyjadrenie súdneho exekútora k námietkam, lustrácie
majetku povinného.

6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora

predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

9. Podľa § 61n ods. 5 písm. b) Exekučného poriadku, exekučné konanie sa končí, ak námietky boli
podané, právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok.
10. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade,
že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu
na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti

takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu.
Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na
majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora.

11. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) považuje za dôvod pre
zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn.
relatívna nemajetnosť) a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu neexistenciu.
Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil
zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov

od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Dôvodom pre zastavenie
exekúcie teda je situácia, keď uplynulo 5 rokov od začatia exekúcie (predpokladá sa, že exekútor začal
konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm.
d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, a ak
by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré

nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne by trvali aj exekúcie proti povinným,
ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale v ktorých nebude v dlhom časovom horizonte dosiahnutý
žiadny výťažok.12. Súd po oboznámení sa s Upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekúcie,
s námietkami oprávneného a s podaním súdneho exekútora zistil, že povinný disponuje jedným
bankovým účtom s minimálnym zostatkom, inak všetky banky odpovedali s negatívnym výsledkom. V

zmysle poskytnutej súčinnosti zo Sociálnej poisťovne bol evidovaný od začiatku exekučného konania
ako zamestnávateľ, neskôr osobný asistent, a to do 30.11.2022 (príjmy nepodliehajú exekúcii - § 111
Exekučného poriadku). Iným majetkom, teda hnuteľným povinný síce disponoval, avšak jedná sa o
motorové vozidlá rok výroby 2000, 2007, teda sú to hnuteľné veci nízkej (nepatrnej) hodnoty, ktoré
by mohli byť exekúciou postihnuté, pričom výťažok z dražby týchto by nepostačoval ani na úhradu

trov exekúcie (vyhotovenie znaleckých posudkov, obhliadky, uskladnenie hnuteľných vecí - motorových
vozidiel). I napriek tomu, že povinný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných napr. na listoch vlastníctva
LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č.
XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX nachádzajúcich sa v okrese C. C., obci E. F., katastrálnom
území E. F., pričom sa jedná o G. G. H., D. H., D. H., I. H. J. K. s veľmi malými spoluvlastníckymi
podielmi vo vlastníctve povinného (napr. 9/5872, 26/8510 a pod.), postup v zmysle § 134 Exekučného

poriadku vzhľadom k existencii prednostných záložných veriteľov, tiež skutočnosti, že sa jedná o drobnú
pohľadávku, ako i to, že súdny exekútor nedisponoval súhlasom oprávneného s predajom dotknutej
nehnuteľnosti, ani návrhom na zriadenie exekučného záložného práva, bol nereálny a nehospodárny,
pričom k uspokojeniu oprávneného by zrejme nedošlo.
13. Taktiež súd lustráciou zistil, že súdny exekútor z vyššie uvedeného dôvodu zastavil už 13 exekúcií

vedených na povinného.
14. Po zistení majetkových pomerov povinného súdny exekútor dospel k záveru, že sa do piatich rokov
od začatia exekúcie nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a
ktorébystačiliaspoňnaúhradutrovexekútora,apretodňa06.06.2025vydalUpovedomeniaozastavení
exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora.

15. Pokiaľ oprávnený namietal, že súdny exekútor nezisťoval pomery povinného osobne, súd uvádza,
že súdny exekútor je v zmysle § 59 ods. 1 Exekučného poriadku povinný pri exekúcii na uspokojenie
práva na peňažné plnenie exekútor bezodkladne vykonať potrebné úkony na zistenie majetku
postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku. Súdny exekútor prednostne
zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné prostriedkami

elektronickej komunikácie. V zmysle § 2 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška č. 68/2017 Z. z.“), súdny exekútor zisťuje majetok povinného najmä
prostredníctvom osôb povinných mu poskytovať súčinnosť s nasledujúcou prioritou: a) účty povinného

v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, b) nehnuteľnosti povinného evidované v katastri
nehnuteľností, c) evidencie Sociálnej poisťovne, d) pohľadávky povinného podľa Centrálneho registra
exekúcií, e) obchodné podiely povinného podľa obchodného registra, f) vozidlá povinného podľa
evidencie vozidiel, g) iné evidencie, v ktorých sa vedú záznamy o majetku povinného.
16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súdny exekútor je povinný lustrovať majetok povinného primárne

prostredníctvom elektronických prostriedkov v dostupných registroch, resp. prostredníctvom osôb
povinných mu poskytovať súčinnosť. Podrobnejšie zisťovanie majetku povinného súdnym exekútorom
Exekučný poriadok ani vyhláška č. 68/2017 Z. z. neupravujú a v tejto súvislosti ani neukladajú súdnemu
exekútorovi žiadne ďalšie povinnosti. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného,
vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov

povinného ako aj určenie spôsobu vykonanie exekúcie patrí do kompetencie súdneho exekútora,
ktorý musí v každom individuálnom prípade zvážiť či je hospodárne a efektívne (aj vzhľadom k výške
vymáhanej povinnosti) vykonať aj ďalšie (fyzické) zisťovanie majetku povinného, napr. v mieste bydliska
povinného, prípadne na inom mieste.
17. Zo zoznamu vykonaných lustrácií majetku povinného, ktoré súdu predložil súdny exekútor, vyplýva,

že súdny exekútor počas vedenia predmetnej exekúcie vykonal lustráciu účtov povinného v bankách,
lustráciunehnuteľnostípovinného,lustráciuvsúčinnostisoSociálnoupoisťovňoualustráciumotorových
vozidiel, avšak všetky lustrácie boli s výsledkom uvedeným vyššie. Súd má za to, že súdny exekútor
pri zisťovaní majetku povinného postupoval v súlade s tým, čo mu ukladá Exekučný poriadok ako aj
vyhláška č. 68/2017 Z. z., tzn. že primárne lustroval majetok povinného elektronickými prostriedkami v

dostupných registroch a v súčinnosti s tretími osobami. Súd má teda za to, že súdny exekútor vykonal
potrebné úkony na zistenie majetku povinného postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom
vymáhanému nároku a v rozsahu, v akom mu to ukladá Exekučný poriadok a vyhláška č. 68/2017 Z.
z., avšak bezúspešne.18. K námietke oprávneného o uložení donucovacieho opatrenia povinnému podľa § 43a a nasl.
Exekučného poriadku súd uvádza, že inštitút donucovacích opatrení, ktorých účelom je zefektívniť
postup súdneho exekútora v súvislosti s exekučnou činnosťou a tým aj zabezpečiť efektívnosť

samotného exekučného konania, umožňuje súdnemu exekútorovi ich uloženie povinnému za
predpokladu, že existuje odôvodnený predpoklad, že bez ich použitia nedôjde k splneniu povinnosti
povinným, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie exekučného konania. Ich základnou funkciou
je predovšetkým funkcia prevenčná, keďže možnosť uloženia donucovacieho opatrenia má pôsobiť
preventívne a až nesplnením dotknutej povinnosti zo strany povinného, nastupuje funkcia represívna.

Inak povedané, uloženie donucovacieho opatrenia má pôsobiť na účastníka konania na strane
povinného v prvom rade preventívne za účelom dosiahnutia riadneho plnenia povinností v rámci
exekučného konania. Možno teda uzavrieť, že účelom donucovacích opatrení nie je sankcionovať
povinného za nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej výzvou súdneho exekútora, ale len takej, ktorá
je nevyhnutná pre riadne vedenie exekúcie. Za povinnosť, k splneniu ktorej nedošlo v lehote stanovenej
zákonom, exekučným súdom alebo exekútorom a ktorej splnenie je nevyhnutné pre vedenie exekúcie,

nemožno však považovať povinnosť, ktorá bola povinnému uložená exekučným titulom. Vzhľadom na
lustráciami zistenú nemajetnosť povinného v tomto konaní, uloženie donucovacieho opatrenia vo forme
peňažnej pokuty, ktorú by v súlade s § 43a ods. 2 v spojení s § 43a ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku
bolo možné povinnému uložiť, by však bolo v rozpore so zásadou vyváženosti a primeranosti, a teda v
priamom rozpore so zmyslom a účelom § 43a ods. 2 Exekučného poriadku.

19. Pokiaľ oprávnený v námietkach uviedol, že povinný je fyzickou osobou u ktorej možno predpokladať,
že takáto osoba musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od
zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom
obydlí, súd tu poukazuje na skutočnosť, že aj v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória

procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o povinnosť
tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak dôkazné bremeno
tieto skutočnosti preukázať, t. j. dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní označiť dôkazy na
preukázaniesvojichtvrdení.Úspechúčastníkatakzávisíjednakoduneseniabremenatvrdiťskutočnosti,
ktoré môžu privodiť jeho úspech v konaní a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Následky

spojené s nesplnením bremien v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto
povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za
výsledok konania. Inými slovami povedané, ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno
neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech. Oprávnený však žiadne dôkazy na
podporu svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Na to, aby súd mohol námietkam oprávneného vyhovieť

a zrušiť upovedomenie o zastavení exekúcie nestačí len tvrdenie oprávneného, že povinný musí mať
z čoho žiť, musí mať príjem možno aj mimo oficiálnych príjmov a spravidla má aj hnuteľný majetok vo
svojom obydlí, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní relevantným spôsobom preukázané.
20. Súd so zreteľom na dispozíciu právnej normy § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zdôrazňuje
predovšetkým tú skutočnosť, že dôvodom zastavenia exekúcie je nezistenie majetku, ktorý možno

zexekvovať v konkrétnom (prebiehajúcom) exekučnom konaní, a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku
povinného. Z uvedeného vyplýva, že pre vyvodenie záveru o nemajetnosti povinného je postačujúce
zistenie jeho relatívnej nemajetnosti, t.j. nemajetnosti z pohľadu konkrétneho exekučného konania a nie
nemajetnosti absolútnej. Oprávnený sa tak môže domnievať, že povinný disponuje zexekvovateľným
majetkom, avšak ak sa vykonanými lustráciami takýto majetok povinného nezistí, nemožno prijať iný

záver než ten, že povinný je v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku nemajetný, v čoho
dôsledku je povinnosťou súdneho exekútora exekúciu zastaviť.
21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd nepovažoval námietky oprávneného proti Upovedomeniu
o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora za dôvodné, preto v zmysle § 61n ods. 4
Exekučného poriadku námietky oprávneného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.