Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/96/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925010693
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6925010693.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka,
LL.M. a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a Mgr. Ivany Datlovej, v trestnej veci obvineného
A. B., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. januára 2026, prejednal sťažnosť prokurátora
Okresnej prokuratúry Revúca, proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca
sp. zn. 1T/81/2025 zo dňa 26. novembra 2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp. zn. 1T/81/2025 zo dňa 26.11.2025 samosudca Okresného súdu Rimavská
Sobota, pracovisko Revúca, podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, v spojení s § 215 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku, trestné stíhanie obvineného A. B., pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom

základe, že

po tom, čo 9. júna 2025 nastúpil na výkon ústavného ochranného protitoxikomanického liečenia v
Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom, n. o., C. D., ktoré mu bolo uložené na základe uznesenia
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Nt/80/2015 zo dňa 12. novembra 2015, právoplatné toho
istého dňa, v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Nt/26/2023 zo dňa

13. októbra 2023, právoplatné toho istého dňa, dňa 25. júla 2025 sa rozhodol v ochrannom liečení
nepokračovať a to napriek poučeniu o trestnoprávnych následkoch svojvoľného ukončenia ochranného
liečenia a z Odborného liečebného ústavu psychiatrického, n. o., Predná Hora odišiel v čase o 18.30
hod.,

zastavil, pretože je dostatočne odôvodnený záver, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod

na postúpenie veci.

Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor okresnej prokuratúry v zákonnej lehote sťažnosť, ktorej
písomné dôvody doručil okresnému súdu dňa 02.12.2025. V sťažnosti v podstatnom uviedol, že
ochranné liečenie neprebiehalo plynule, ale bolo opakovane svojvoľne prerušované obvineným. Prvá
časť liečenia trvala od 18.03.2024 do 22.04.2024 a druhá od 09.06.2025 do 25.07.2025. Za svojvoľné

ukončenie liečenia bol obvinený už právoplatne odsúdený, pričom následne bol opätovne vyzvaný
na pokračovanie vo výkone liečenia, na čo aj nastúpil. Za tejto situácie podľa jeho názoru nebolo
možné považovať ochranné liečenie za ukončené zo zákona ku konkrétnemu dátumu, keďže jeho
výkon nebol súvislý. Zákonný záver o jeho ukončení mohol byť prijatý len rozhodnutím súdu podľa §
448 Trestného poriadku, ktoré bolo vydané až uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
08.08.2025,atozdôvodu,žeúčelliečenianebolomožnédosiahnuť.Dotohtorozhodnutiaboloochranné

liečenie právoplatne uložené a vykonateľné. Obvinený tak napriek riadnemu poučeniu o trestnoprávnych
následkoch opätovne a svojvoľne ochranné liečenie ukončil, čím podľa jeho názoru naplnil znakyskutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Prvostupňový súd preto podľa
prokurátora nesprávne právne posúdil vec a predčasne zastavil trestné stíhanie. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal
dňa 12.12.2025 na Okresný súd Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, obžalobu na obvineného A.
B., pre trestný čin právne kvalifikovaný ako prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. f) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené
v obžalobe.

Samosudca Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, následne napadnutým uznesením,
podľa 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,
zastavil trestné stíhanie obvineného.

Okresný súd vychádzal zo záveru, že v posudzovanej veci neboli splnené zákonné podmienky na
opätovné zahájenie ochranného liečenia ústavnou formou, keďže toto liečenie malo byť podľa názoru
súdu ukončené zo zákona už ku dňu 18.06.2024, t. j. uplynutým zákonnej trojmesačnej lehoty. Za tejto
situácie preto obvinený nebol v rozhodnom období povinný ochranné liečenie vykonávať. Z uvedeného
dôvodu súd dospel k záveru, že obvinený sa nemohol dopustiť konania, ktoré mu bolo kladené za vinu

v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 1T/81/2025, keďže nemohlo dôjsť k mareniu výkonu ochranného
liečenia, na ktorého výkon už nebol povinný.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj dôvodov uvedených v sťažnosti prokurátora,
dospel k záveru, že sťažnosť nebola dôvodne podaná.

Podľa § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu
alebo iného orgánu verejnej moci tým, že dopustí sa závažného konania, aby zmaril účel ochranného
liečenia alebo ochrannej výchovy, ktoré mu uložil súd, alebo inak, najmä útekom z ústavu, výkon takých
rozhodnutí podstatne sťažuje.

Citované ustanovenie chráni záujem spoločnosti na riadnom výkone rozhodnutí súdov alebo iných
orgánov verejnej moci. Podstata objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona spočíva v závažnom konaní,
ktorým páchateľ úmyselne marí alebo podstatne sťažuje účel ochranného liečenia uloženého súdom.

Nevyhnutným obligatórnym znakom tejto skutkovej podstaty je teda existencia účelu ochranného
liečenia, ktorý je objektívne spôsobilý byť konaním páchateľa zmarený. Z hľadiska subjektívnej stránky
sa vyžaduje úmyselné zavinenie [§ 15 Tr. zák.]. Tento trestný čin je prečinom [§ 10 ods. 1 písm. b)
Tr. zák.]. Medzi zákonné znaky prečinu podľa § 10 Trestného zákona nepatria len znaky uvedené v
osobitnej časti Trestného zákona, ale aj znak závažnosti prečinu v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia.

Preto súd je povinný vždy skúmať, či nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 2
Trestného zákona [tzv. materiálny korektív].

V posudzovanom prípade však krajský súd považoval za rozhodujúcu skutočnosť, že objektívna stránka
uvedeného trestného činu nebola naplnená z dôvodov materiálneho korektívu. Zo správy Odborného

liečebného ústavu psychiatrického, n. o., Predná Hora zo dňa 31.07.2025 jednoznačne vyplývalo, že
vzhľadom na konanie A. B. a celkový priebeh ochranného liečenia, teda opakovanú nespoluprácu
menovaného, jeho agresívne správanie a opakované svojvoľné ukončenia hospitalizácie, nebolo možné
dosiahnuť účel ochranného liečenia. Svedok A. E. E., primár OLUP Predná Hora vo svojej výpovedi
uvedené skutočnosti potvrdil a navyše uviedol, že v prípade A. B. existuje vysoký predpoklad, že nebude

dodržiavať abstinenciu. Zdravotnícke zariadenie konštatovalo, že u A. B. ochranné liečenie v ústavnej
forme svoj účel neplní a navrhlo jeho ukončenie, na základe čoho potom Okresný súd Banská Bystrica
uznesením sp. zn. 2Nt/80/2015 zo dňa 8.8.2025 rozhodol podľa § 488 ods. 1 ods. 2 Trestného poriadku,
§ 74 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona tak, že ukončil u A. B. ochranného protitoxikomanického liečenieústavnou formou z dôvodu, že účel ochranného liečenia nie je možné u neho dosiahnuť. Za tohto stavu
nebolo možné dospieť k záveru, že obvinený svojim konaním maril účel ochranného liečenia, keďže
tento účel objektívne nebolo možné dosiahnuť. Ak ochranné liečenie neplnilo svoj účel, nemohol byť

naplnený základný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného
rozhodnutia.

Krajský súd pritom prisvedčil argumentácii prokurátora v tom smere, že ochranné liečenie nebolo možné
považovať za ukončené zo zákona uplynutím zákonnej lehoty ku konkrétnemu dátumu, keďže jeho

výkon nebol súvislý. Táto skutočnosť však sama osebe nepostačovala na záver o trestnej zodpovednosti
obvineného.Rozhodujúcimbolo,žeabsentovalobligatórnyznakskutkovejpodstaty–objektívnastránka
spočívajúca v zmarení účelu ochranného liečenia.

Z uvedených dôvodov krajský súd uzavrel, že konanie obvineného nenaplnilo znaky skutkovej podstaty
trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, a

preto považoval rozhodnutie okresného súdu v konečnom dôsledku za správne a zákonné, keď trestné
stíhanie obvineného A. B. zastavil, pretože je dostatočne odôvodnený záver, že tento skutok nie je
trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na uvedené krajský súd sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúra podľa § 193 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne pomerom hlasov 3:0
(§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.