Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124204634
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5124204634.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika
a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci navrhovateľa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/X, D., zastúpeného: STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom
Dolný Val 574/7, Žilina,
IČO: 47 246 863, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: E. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr.

XX.XX.XXXX, zastúpený ustanoveným opatrovníkom: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom H.
XXXX/XX, D., zastúpenej právnou zástupkyňou: JUDr. Monika Kizek, advokátka, so sídlom Mariánske
námestie 31, Žilina, v konaní o určenie otcovstva, o odvolaní opatrovníčky muža, ktorého otcovstvo malo
byťurčené,protirozsudkuOkresnéhosúduŽilinač.k.9Pc/20/2024-188zodňa12.novembra2025,takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vo výroku I. konanie o
návrhu navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX, zo dňa 12.04.2024, ktorý bol doručený Okresnému súdu
Žilina dňa 15.04.2024, na určenie otcovstva voči mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: E. C., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX zastavil, vo výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov

konania nemá nárok na náhradu trov konania, vo výroku III. rozhodol, že štátu sa priznáva nárok na
náhradu trov konania vo výške 132,56 EUR, vo výroku IV. rozhodol, že navrhovateľ A. B. je povinný
nahradiť štátu trovy vo výške 132,56 EUR na účet Okresného súdu Žilina do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ zobral na pojednávaní konanom dňa

12.11.2025 návrh na určenie otcovstva v celom rozsahu späť s tým, že právna zástupkyňa ustanovenej
opatrovníčky so späťvzatím súhlasila, preto súd prvej inštancie konanie o návrhu na určenie otcovstva
zastavil. Čo sa týka trov konania, poukázal na ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nároknanáhradutrovkonania,akCMPneustanovujeinakstým,žemedzikonaniaourčenierodičovstva
patrí aj konanie o určenie otcovstva, čo bolo predmetom tohto konania, preto súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. § 53 CMP. Pre priznanie nároku

na náhradu trov konania samo osebe nepostačuje, že trovy konania vznikli, k tomuto zákonnému
predpokladu musí pristúpiť ďalšia požiadavka, a to, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
Podľa názoru súdu prvej inštancie, podanie návrhu na určenie otcovstva nebolo zo strany navrhovateľa
celkom zjavne neúspešným. Navrhovateľ mal právo takýto návrh podať a so zreteľom aj na výpoveď
niektorých svedkov a aj jeho matky, mohol legitímne nadobudnúť presvedčenie, že označený domnelý
otec je naozaj jeho biologickým otcom. V prospech návrhu sa vyjadrili aj niektorí svedkovia vypočutí na

pojednávaní (I. B. - matka navrhovateľa, F. J. - sestra navrhovateľa, E. K.). Zákon o rodine pripúšťa, aby
sa takýto návrh podal aj v prípade, ak domnelý otec nežije (§ 95 Zákona o rodine). V predmetnej vecidomnelý otec zomrel pred podaním návrhu. Smrť muža, ktorému svedčí tretia domnienka otcovstva,
zásadne nebráni znaleckému skúmaniu v konaní (a teda ani podať takýto návrh).
O prípustnosti podať návrh na zapretie otcovstva bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina zo

dňa 15.11.2022, sp.zn. 13Pc/14/2022, čo umožnilo navrhovateľovi podať návrh na určenie otcovstva.
Keďže znalecké dokazovanie mohlo určiť otcovstvo len nepriamo, s určitou pravdepodobnosťou,
navrhovateľ zvážil doteraz zistený skutkový stav veci a návrh zobral späť.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že konanie o určenie otcovstva je upravené v
§ 104 a nasl. CMP, v ktorom účastník nenesie dôkazné bremeno. Nemá dôkaznú povinnosť, pretože

v mimosporovom konaní sa uplatňuje vyšetrovacia procesná zásada, ktorej obsah realizuje v celom
rozsahu súd tak, že je povinný zistiť skutočný stav veci (§ 35 CMP). Preto, okrem iného, ani nie
je nevyhnutné, aby ktorýkoľvek účastník konania bol v konaní zastúpený právnym zástupcom. Ak to
sociálny status ktoréhokoľvek účastníka konania odôvodňuje, môže využiť bezplatnú právnu pomoc.
Súd nezistil ani také majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery ustanovenej opatrovníčky
domnelého otca, v dôsledku ktorých by priznanie uplatnených trov konania bolo spravodlivé. V konaní

súd nekonštatoval obštrukčné konania ani jedného účastníka konania. Keďže súd nezistil také okolnosti
prípadu (skutkové ani iné), pre ktoré by bolo spravodlivé priznať opatrovníčke domnelého otca nárok na
náhradu trov konania, resp. jej právnej zástupkyni, súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov
konania nemá nárok na náhradu trov konania.
V ďalšom súd prvej inštancie rozhodoval o trovách štátu, ktoré vznikli vo výške 132,56 EUR. Pri vykonaní

znaleckého dokazovania ako jedného z dôkazných prostriedkov nejde o trovy konania, ktoré ex lege
platí štát, a preto súd zaviazal navrhovateľa, ktorý predmetný dôkaz navrhol vykonať, na úhradu týchto
trov konania.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a to do výroku II. o trovách konania, podala odvolanie

opatrovníčka domnelého otca prostredníctvom splnomocneného zástupcu ( č. l. 194 spisu). Odvolanie
odôvodnila v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V ďalšom poukázala na to, že navrhovateľ sa
návrhom zo dňa 12.04.2024, doručeného 15.04.2024, domáhal určenia, že nebohý E. C. je jeho
otcom. Navrhovateľ napokon po roku a 7 mesiacoch vedenia konania vzal v celom rozsahu návrh

späť, v dôsledku čoho sa konanie zastavilo. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nesprávne
právne posúdil vec, keď neaplikoval na rozhodovanie o trovách konania § 53 CMP. Po doručení
návrhu na určenie otcovstva sa opatrovníčka dňa 06. júna 2024 vyjadrila k návrhu navrhovateľa,
kde poprela tvrdenia navrhovateľa. Prvé pojednávanie bolo vytýčené na termín 11. septembra
2024, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania z odboru

genetika. Dňa 17.10.2024 bol zaevidovaný dokument od znalkyne, ktorá oboznamovala súd, že bez
priameho mužského potomka nie je možné vykonať dokazovanie DNA formou porovnávania mužských
chromozómov a pravdepodobnosť príbuzenstva bude nižšia. V zmysle vyjadrenia znalkyne súd vytýčil
ďalšiepojednávanienadeň20.novembra2024,kdepoučilnavrhovateľaovyjadreníznalkyne,tentotrval
na návrhu a na vykonaní dokazovania z odboru genetiky. Právna zástupkyňa opatrovníčky na uvedenom

pojednávaní oboznámila súd a navrhovateľa s tým, že, podľa jej názoru, pre navrhovateľa uplynula
premlčacia doba na domáhanie sa obnovy dedičského konania s ohľadom na právoplatnosť rozhodnutia
o dedičstve. Navrhovateľ aj naďalej trval na pokračovaní v konaní a na vykonaní dokazovania. Dňa
14.04.2025 bol opatrovníčke doručený znalecký posudok, ku ktorému sa vyjadrila. V zmysle záverov
vyplývajúcich zo znaleckého posudku je vyššia pravdepodobnosť, že navrhovateľ a opatrovník nie sú

v príbuzenskom vzťahu synovec – teta. Z uvedeného je zrejmé, že je viac pravdepodobné, že ani medzi
navrhovateľom a domnelým otcom nie je príbuzenský vzťah. Navrhovateľ sa k znaleckému posudku
nevyjadril, ďalší termín konania sa konal dňa 26. mája 2025, na ktorom navrhol vypočuť znalkyňu. Na
ďalšom termíne dňa 25. júna 2025 po vypočutí znalkyne, ktorá sa vyjadrila, že ani ďalšou metódou
nebude možné odstrániť neistotu pri určení otcovstva, nakoľko opatrovníčka má ďalších bratov, z ktorých

je jeden dlhodobo nezvestný a nebude možné s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou určiť, ktorý
z bratov je otcom navrhovateľa v prípade, ak by testy DNA potvrdili zhodu. Aj napriek tomu navrhovateľ
trval na vykonaní ďalšieho dokazovania, avšak trovy preddavku nezaplatil. Na nariadenom pojednávaní
dňa 12. novembra 2025 zobral návrh späť.
Opatrovníčka mala za to, že navrhovateľ od doby vyjadrenia znalkyne dňa 17.10.2024 si musel

byť vedomý toho, že dokazovanie nepreukáže s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou otcovstvo
medzi ním a domnelým otcom. Navrhovateľ svojím konaním zapríčinil nariadenie ďalších troch
pojednávaní (spolu 5 pojednávaní, ktorých sa musela zúčastniť právna zástupkyňa opatrovníčky,
nakoľko opatrovníčka pracuje v zahraničí, čo uviedla aj súdu). Navrhovateľ mal dostatok priestoru, abykonanie ukončil už skôr, no rozhodol sa v ňom pokračovať, aj keď bolo zjavne neúspešné. Opatrovníčka
má za to, že v zmysle § 53 CMP je možné spravodlivo požadovať, aby navrhovateľ ako neúspešný
v konaní (po dispozitívnom úkone späťvzatia návrhu) bol zaviazaný na náhradu trov konania. Práve

aktivitou zo strany opatrovníčky a jej právnej zástupkyne navrhovateľ napokon zobral návrh späť. Aj
svedkovia, najbližšie osoby domnelého otca, navrhnutí opatrovníčkou, popreli akúkoľvek vedomosť
o tom, že by domnelý otec mal syna a že by práve ním mal byť aj navrhovateľ. Súd prvej inštancie síce
má vyhľadávaciu zásadu, avšak opatrovníčka má za to, že významnou mierou prispela k tomu, že bola
v konaní úspešná.

Trvala na tom, že po výsledkoch znaleckého dokazovania sa navrhovateľ rozhodol zotrvať v konaní
a nezobral návrh späť, vznikli opatrovníčke trovy konania, ktoré by jej neboli vznikli (v potrebe účasti
na ďalších troch pojednávaniach). Neúspech v konaní z dôvodu podania návrhu až po smrti domnelého
otca preto musí byť vykladaný na ťarchu navrhovateľa, ktorý sa mohol domáhať určenia otcovstva aj
počas života domnelého otca, kde by bolo možné vykonať dokazovanie z odboru genetiky. Ako prílohu
k odvolaniu zaslala opatrovníčka vyčíslenie trov právneho zastúpenia a navrhla, aby odvolací súd zmenil

rozsudok okresného súdu vo výroku II. tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť opatrovníčke na účet
právneho zástupcu trovy konania vo výške 1.122,35 EUR titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch
dní od právoplatnosti uznesenia.

4.Navrhovateľvpodanídoručenomsúdudňa16.12.2025(č.l.205súdnehospisu)savyjadrilkodvolaniu

opatrovníčkydovýrokuII.Uviedol,žeodvolaniepovažujezanedôvodné,súdprvejinštancievecsprávne
právne posúdil, rozhodnutie je vecne správne. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nezistil také
okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať opatrovníčke domnelého zomrelého otca nárok
na náhradu trov konania. Poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 15.11.2022
č.k. 13Pc/14/2022-29 súd pripustil, aby navrhovateľ v zmysle § 96 Zákona o rodine zaprel otcovstvo

k matrikovému otcovstvu rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 29.06.2023 sp.zn. 51Pc/26/2022,
kde bolo určené, že matrikový otec L. B. nie je biologickým otcom navrhovateľa z matky I. B.. Na základe
týchto rozhodnutí navrhovateľ podal návrh na určenie otcovstva k zomrelému domnelému otcovi E. C.,
a to na tom základe, že cca v desiatom roku jeho života mu matka I. B. povedala, že E. C. je jeho otcom,
nakoľko tomu predchádzal z jeho strany záujem o neho, pričom z jeho strany boli smerované otázky

na matku, ktorá to potvrdila. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktoré však nepotvrdilo a ani
nevylúčilo, že by bol nebohý E. C. biologickým otcom navrhovateľa. Tak, ako to konštatovala znalkyňa,
keby bol dostupný DNA profil zomrelého domnelého otca, alebo iného mužského príbuzného z otcovskej
línie, bolo by možné potvrdiť, resp. vyvrátiť spoločného mužského predka, a teda nepriamo i biologické
otcovstvo zomrelého muža. Keďže tieto DNA profily alebo biologické vzorky nie sú k dispozícii, resp.

keďže nebohý E. C. nemá žiadneho mužského príbuzného, nie je možné znaleckým dokazovaním
potvrdiť, resp. vylúčiť otcovstvo nebohého E. C.. Z tohto dôvodu sa navrhovateľ rozhodol zobrať návrh
späť. Sama opatrovníčka nedokázala skutočnosť, že nebohý E. C. je navrhovateľovým otcom, vyvrátiť,
sama priznala, že mama navrhovateľa sa jej asi pred tridsiatimi rokmi priznala, že má syna s jej bratom,
E. C.. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ podal návrh dôvodne, avšak vzhľadom na skutočnosť, že

po nebohom nie sú biologické vzorky, resp., že nebohý nemá žiadnych mužských príbuzných, nebolo
možné jeho otcovstvo potvrdiť znaleckým dokazovaním. Z tohto dôvodu navrhovateľ považuje námietku
opatrovníčky za nedôvodnú a navrhol, aby krajský súd vo výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil.

5. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), postupom bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario vec prejednal na základe odvolania
podaného v zákonnej lehote osobou oprávnenou - opatrovníčkou domnelého zomrelého otca, za

aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CMP s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné,
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387 ods. 1,2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3 : 0.

7. Podľa § 49 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy
konania, ktoré platí štát.8. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

9. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov
môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí
úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

10. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupov rozhodnutia súdu prvej
inštancie v časti o nároku na náhradu trov konania (výrok II.), ktorým súd prvej inštancie žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

12. Civilný mimosporový poriadok v ust. § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania
v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ
zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti náhrady trov konania (pokiaľ nejde
o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka (§ 57 CMP). Všeobecné
pravidlo, podľa ktorého si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich

nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, je prelomené v dvoch prípadoch. V prvom prípade
v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov, môže súd priznať
náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to
možno spravodlivo požadovať (§ 53 CMP) a v druhom prípade vo všetkých konaniach podľa Civilného
mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Ak nie sú

splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 53 alebo § 55 CMP, súd v meritórnom rozhodnutí rozhodne
o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP).
Medzi konania vo veciach určenia rodičovstva sa zaraďuje aj konanie o určení otcovstva, nakoľko všetky
tieto konania vymenované v § 53 CMP môžu začať len na návrh. Na priznanie nároku na náhradu trov
konania samo osebe nepostačuje, že trovy konania vznikli v konaniach vo veciach o určenie rodičovstva,

teda aj v danom konaní o určení otcovstva, k uvedenému zákonnému predpokladu musí pristúpiť ďalšia
požiadavka, a to že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Túto skutočnosť, či je to s ohľadom
na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd skúmať ex offo. Nárok na náhradu trov konania vzniká
účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech. Podľa § 110 CMP s konaním o určení otcovstva je spojené
konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Ide teda o obligatórne

spojenie konania o určenie otcovstva s konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, konkrétne
s konaním o výkone rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

13. Opatrovníčka domnelého otca v odvolaní namietla výrok o trovách prvoinštančného konania, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď mala za to, že bolo spravodlivé,

s ohľadom na okolnosti prípadu, priznať jej náhradu trov konania, a to vzhľadom k správaniu sa
samotného navrhovateľa. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vychádzal z § 53 CMP,
keďže ide o osobitnú, samostatnú úpravu v konaní, akým bolo aj dané konanie o určenie otcovstva
kplnoletémudieťaťu.Ustanovenie§53CMPjevýnimkouzozásadypodľa§52CMP,akpripúšťavtomto
zákonnom ustanovení v uvedených konaniach rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady

úspechu v konaní.
Vzhľadom aj k návrhu navrhovateľa, ktorý bol presvedčený, že ním určený zomrelý domnelý otec E.
C. môže byť jeho otcom, kedy v rámci predchádzajúcich konaní bolo zapreté otcovstvo k jeho otcovi
zapísaného v matrike, navrhovateľ získal informáciu od matky, že zomrelý E. C. by mal byť jeho otcom,
nebolo možné uprieť navrhovateľovi za takýchto okolností podať návrh na určenie rodičovstva – teda

otcovstva k nemu ako k plnoletému dieťaťu. Navrhovateľ chcel mať preukázané otcovstvo, a to aj
znaleckým dokazovaním z dôvodu pochybností na strane príbuzných domnelého zomrelého otca. Ak
súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti otca nahradiť náklady na znalecké dokazovanie, uvedené
odvolací súd považoval za spravodlivé riešenie.
Vo vzťahu k náhrade trov konania účastníkov, odhliadnuc od náhrady spočívajúcej v trovách znaleckého

dokazovania, a to vzhľadom aj k návrhu navrhovateľa, k výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa, t. j. takýto úspech
opatrovníčky domnelého zomrelého otca k okolnostiam danej veci nebolo možné vyvodiť v rovine
povinnosti navrhovateľa hradiť trovy konania, ktoré vznikli opatrovníčke zomrelého domnelého otca,ak práve pre okolnosti veci by nebolo možné spravodlivo požadovať takúto náhradu trov opatrovníčke
zomrelého domnelého otca. Ustanovenie § 53 CPM, ktoré vecne správne aplikoval súd prvej inštancie,
ponecháva na zvážení súdu, či vzhľadom na konkrétne okolnosti konania, okolnosti, ktoré predchádzali

konaniu, ako aj celkový postoj účastníkov, možno mať spravodlivo za to, že je dôvodné uložiť povinnosť
procesne neúspešnému účastníkovi znášať trovy procesne úspešného účastníka.
Súd prvej inštancie za aplikácie § 53 CMP nezistil, že vzhľadom k späťvzatiu návrhu navrhovateľa by
bolo možné spravodlivo požadovať, aby trovy súdneho konania hradil navrhovateľ, s čím sa odvolací súd
stotožňuje v celom rozsahu a odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie napadnutého rozsudku,

konkrétne na odseky 20. až 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu
stotožňuje. Vzhľadom na okolnosti danej veci konania, správania sa navrhovateľa, jeho právo podať
návrh a na druhej strane skutočnosti, že chcel mať otcovstvo potvrdené znaleckými testami DNA, ktoré
však ale nebolo možné realizovať, aby sa zistilo s určitou pravdepodobnosťou otcovstvo domnelého
zomrelého otca, nebolo možné v zmysle § 53 CMP priznať opatrovníčke zomrelého domnelého otca
trovy súdneho konania proti navrhovateľovi vynímajúc náhradu trov znaleckého dokazovania, na ktoré

bol zaviazaný práve navrhovateľ a proti tomuto výroku navrhovateľ odvolanie nepodal.

14. Odvolací súd nezistil opodstatnenosť pre priznanie trov súdneho konania opatrovníčke zomrelého
domnelého otca ani cez aplikáciu § 55 CMP s akcentom na hájenie a sledovanie záujmov plnoletého
dieťaťa zdôrazňujúc, že bolo predovšetkým v záujme plnoletého dieťaťa, aby bol ustálený osobný status

plnoletého dieťaťa a určené otcovstvo k nemu, pretože každé dieťa má právo, nielen v zmysle početným
medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná, ale aj v zmysle vnútroštátnej
právnej úpravy a v neposlednom rade určité morálne etické právo poznať oboch svojich rodičov
zahrňujúc tak tiež, aby si obidvaja rodičia riadne a zodpovedne plnili všetky práva a povinnosti, ktoré
im z rodičovstva k dieťaťu vyplývajú. Rovnako v konaní neboli zistené, tak, ako to uviedol aj súd

prvej inštancie, také majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery ustanovenej opatrovníčky
domnelého otca, v dôsledku ktorých by priznanie uplatnených trov konania bolo spravodlivé vzhľadom
na okolnosti prípadu.

15. Odvolacie námietky opatrovníčky domnelého otca odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné

a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1
CSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).