Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/110/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010107
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010107.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov Mgr.
Jána Odnogu a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., nar. X.X.XXXX
v C. D. C., trvale bytom E. F. XX, trestne stíhanému pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm.
c) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 11. decembra 2025 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej

prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. júla 2025, sp.
zn. 25T/8/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. júla 2025, sp. zn. 25T/8/2024 bolo rozhodnuté tak,
že obžalovaný sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej

prokuratúry Bánovce nad Bebravou č.k. Pv 241/23/3301 - 69 zo dňa 30.01.2024, pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm.
c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

„dňa 30.07.2023 v čase približne o 00:30 hod. v E. v rodinnom dome č. XX po predchádzajúcej slovnej

hádke so svojou manželkou - poškodenou G. C., ktorá po hádke kvôli jej vlastnému mobilnému telefónu
vzala mobil obžalovaného a vbehla
s ním do spálne domu, kde zo strachu zatvorila dvere a sadla si pri dvere tak, že bola otočená chrbtom
ku dverám a nohami zapretá o posteľ, začal narážať telom do dverí, kričať
na poškodenú nech mu otvorí dvere, vulgárne jej nadával, úderom rukou rozbil sklenú výplň okna na
dverách do spálne a cez otvor dverí chytil poškodenú zozadu rukou pod krkom

a stisol ju za hrdlo, počas čoho sa poškodenej vyhrážal, aby mu vrátila jeho telefón, lebo ju zabije, na čo
sa poškodenej podarilo vytrhnúť z jeho zovretia ruky, pričom poškodenú ešte stihol cez rozbité sklo na
dverách rukou udrieť do oblasti tváre pri ľavé oko, čím poškodená utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív
hlavy - tváre v očnicovej oblasti vľavo a zakrvácanie do spojivkového vaku ľavého oka na vnútornej
strane s dobou liečenia a obmedzením v bežnom spôsobe života 2 až 3 dni a vzbudil u poškodenej
obavu o jej život a zdravie,“

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu zahlásil prokurátor odvolanie ihneď
po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Dodatočne prokurátor odvolanie odôvodnil
nasledovne:„Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 25T/8/2024-348 zo dňa 21.07.2025 bol obžalovaný A. B. C.
oslobodený podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce
nad Bebravou č.k. Pv 241/23/3301-69 zo dňa 30.01.2024 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na §
138 písm. d) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Oslobodzujúci výrok súd prvého stupňa odôvodnil v podstate tým, že kľúčový usvedčujúci dôkaz a to

výpoveď poškodenej C. z prípravného konania nebolo možné procesné použiť, lebo podľa jeho záveru
neboli splnené podmienky podľa §263 ods. 4 Tr. poriadku v spojení s § 130 Tr. poriadku, pričom v
zápisnici o výsluchu poškodenej ako aj audiovizuálnom zázname z jej výsluchu podľa súdu nie je
preukázané riadne poučenie
a najmä výslovné vyjadrenie, že svoje právo ako manželka nevyužíva a na hlavnom pojednávaní
toto právo využila. Po vylúčení tohto dôkazu ostatné vykonané dôkazy neumožňovali bez dôvodných

pochybností ustáliť, že sa stal skutok v podobe tvrdenej obžalobou. Vzhľadom na okolnosť, že
poškodená odmietla vypovedať, pričom neboli splnené zákonné podmienky na oboznámenie jej
zápisnice z prípravného konania postupom v zmysle
§ 263 ods. 4 Tr. poriadku a z ostatných vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní nebolo možné
ustáliť vinu obžalovaného za skutok mu obžalobou kladený za vinu, súd obžalovaného oslobodil podľa

§ 285 písm. a) Tr. poriadku.

S rozsudkom súdu prvého stupňa sa nestotožňujem a naopak mám za to, že súd sa
pri rozhodovaní nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, nesprávne
vyhodnotil skutkový stav veci v nadväznosti na čo vec nesprávne právne posúdil, pričom postupoval v

rozpore s ustanoveniami § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. poriadku a § 168 ods. 1 Tr. poriadku. Pri hodnotení
vykonaných dôkazov nepostupoval dôsledne v zmysle zásady uvedenej v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a v
konaní vykonané dôkazy podľa môjho názoru vyhodnotil nesprávne, pričom vecne nesprávne odmietol
aj návrh prokurátora na vykonanie dokazovania oboznámením zápisnice o výsluchu poškodenej z
prípravného konania zo dňa 01.08.2023 postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku, výsluchom

členov zasahujúcej hliadky OO PZ Bánovce nad Bebravou ppráp. C. H. I., nstržm. C. J. K., členky
stálej služby OO PZ Bánovce nad Bebravou D. E. L. L. a znalca E. E. M.. Dôkazný postup je totiž
potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Táto
požiadavka vyplýva práve
z ustanovenia § 168 ods. 1 Trestného poriadku.

Zastávam názor, že skutok tak, ako je vymedzený v obžalobe sa stal, tento napĺňa všetky obligatórne
znaky stíhaného prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c)
Tr. zákona a tohto sa dopustil obžalovaný A. B. C., ktorého vina je

v konaní jednoznačne preukazovaná a preukázaná zabezpečenými dôkazmi. Obžalovaný je
usvedčovaný najmä výpoveďou poškodenej G. C., podporne výpoveďou J. C., zápisnicou o obhliadke
miesta činu, pozitívnym zápisom o dychovej skúške, zabezpečenou lekárskou správou, znaleckým
dokazovaním k zraneniam poškodenej a ďalšími listinnými podkladmi.
Mám za to, že súd zaťažil konanie podstatnou vadou tým, že kľúčový dôkaz a to výsluch poškodenej

G. C. z prípravného konania vylúčil z hodnotenia
na základe formalistického a právne nesprávneho výkladu ustanovení § 263 ods. 4 Tr. poriadku v spojení
s § 130 Tr. poriadku.

Ustanovenie § 263 ods. 4 Tr. poriadku výslovne vyžaduje dve kumulatívne podmienky a to riadne

poučenie svedka s právom podľa § 130 Tr. poriadku a výslovné vyhlásenie
v skoršom výsluchu, že toto právo nevyužíva a vypovedať bude. Obe podmienky sú v tejto veci
preukázané. Poučenie poškodenej C. podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku vyplýva jednak z
audiovizuálneho záznamu výpovede poškodenej, ktorý bol prehratý v časti poučenia na hlavnom
pojednávaní, ako aj zo zápisnice o výsluchu poškodenej C. zo dňa 01.08.2023 v prípravnom konaní,

kde na str. 1 a 2 je uvedená citácia ustanovení § 130 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku. V predmetnej zápisnici
o výsluchu poškodenej C. zo dňa 01.08.2023 je tiež zachytený pomer poškodenej k veci a stranám,
pri ktorom je uvedené, že ide o manželku obvineného B. C. a poškodená bola tiež poučená, že bude
vypočutá ako poškodená v označenej trestnej veci za ktorú bolo dňa 01.08.2023 podľa § 206 ods. 1 Tr.poriadku vznesené obvinenie B. C.. Poškodená na osobitnú otázku povereného príslušníka PZ týkajúcu
sa vzťahu k obvinenému A. B. C. tiež uviedla, že je to jej manžel.

Zápisnica o výsluchu poškodenej C. zo dňa 01.08.2023 z prípravného konania obsahuje na str. 7
jasné vyhlásenie: „Zvlášť som bola poučená podľa § 130 Tr. poriadku, ktorému som porozumela a
uvádzam, že toto právo nevyužívam a vypovedať budem“, pričom na str. 8 poškodená po prečítaní
potvrdila súlad obsahu so svojou výpoveďou a nežiadala opravu ani doplnenie. Námietka súdu, že
nie je preukázané výslovne vyhlásenie o nevyužití práva podľa § 130 Tr. poriadku je preto v rozpore

s vykonaným dokazovaním. Zákon nevyžaduje, aby vyhlásenie bolo zachytené aj na audiovizuálnom
nosiči. Ustanovenie § 263 ods. 4 Tr. poriadku nekladie ako podmienku, aby výslovné vyhlásenie
bolo obrazovo-zvukovo zachytené. Požaduje, aby bolo v skoršom výsluchu urobené a procesné
zdokumentované tak, aby bolo overiteľné, čo spĺňa zápisnica o výsluchu autentifikovaná podpisom
poškodenej. Audiovizuálny záznam má význam verifikačný (potvrdzuje korektnosť poučenia a priebeh),
nie konštitutívny pre existenciu vyhlásenia. Redukovať dôkaznú silu riadnej zápisnice len preto, že

prehratý úsek audiovizuálneho záznamu nezachytáva aj vyhlásenie, je nedôvodné.

Účelom ustanovenia § 263 ods. 4 Tr. poriadku je presne tá situácia, ktorá nastala
v danom prípade. Poškodená C. ako manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní uplatnila právo
podľa § 130 Tr. poriadku, avšak v prípravnom konaní

po riadnom poučení vyhlásila, že toto právo nevyužíva a vypovedať bude, pričom výsluch je riadne
zadokumentovaný. Prečítanie takej zápisnice nie je obchádzaním ustanovení § 130 Tr. poriadku, ale
legálnym mechanizmom zachovania dôkaznej hodnoty skoršej, dobrovoľnej
a po predchádzajúcom zákonnom poučení uskutočnenej výpovede. Písomná zápisnica
o výsluchu poškodenej vyhotovená povereným príslušníkom PZ a riadne podpísaná poškodenou po

prečítaní, je procesné spôsobilý dôkaz. Jej degradácia len preto, že prehratý čiastkový audiovizuálny
záznam z výsluchu neobsahuje aj úplne vyhlásenie, nemá oporu v Tr. poriadku. Dôkazné prostriedky sa
hodnotia vo vzájomných súvislostiach. Ak by hypoteticky existoval reálny rozpor, súd ho musí popísať,
vysvetliť a rozhodnúť, ktorému podkladu verí
a prečo, nie automaticky vylúčiť ten v písomnej forme.

Podstatné je, že poškodená v prípravnom konaní vyhlásila, že právo podľa § 130 Tr. poriadku nevyužíva
a vypovedať bude a to je v zápisnici explicitne zaznamenané a podpísané. Prečítanie zápisnice je preto
samostatne prípustné. Nemožno opomenúť, že poškodená bola poučená v zmysle ustanovení § 130
ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku a tiež si bola vedomá skutočnosti, že vypovedá v trestnej veci toho času

obvineného A. B. C. ako jeho manželka, pričom bola poučená aj podľa § 130 ods. 1 Tr. poriadku a
svojho práva nevypovedať nevyužila, naopak z okolností veci a priebehu procesného úkonu je zrejmé,
že vypovedať chcela a aj vypovedala, keď opísala celý priebeh skutku a všetky podstatné okolnosti
prejednávanej veci. Súd namiesto materiálneho preskúmania podmienok podľa
§ 263 ods. 4 Tr. poriadku mechanicky vylúčil predmetný dôkaz z dokazovania, lebo

v audiovizuálnom zázname o výsluchu poškodenej neidentifikoval výslovné vyhlásenie, že právo podľa §
130Tr.poriadkuvprípravnomkonanínevyužíva.Takátopožiadavkanemáoporuvzákone.Rozhodujúce
je riadne poučenie a zákonnosť priebehu výsluchu. Ani súd neuviedol, že by pri skoršom výsluchu
chýbalo poučenie. Tým došlo k opomenutiu tohto dôkazu a k porušeniu povinnosti vyčerpať všetky
zákonné prostriedky vedúce k objasneniu veci.

Nezákonné vypustenie kľúčového usvedčujúceho dôkazu determinovalo výsledok konania.
Pochybnosti, ktoré vznikli až následkom procesnej vady nie sú rozumné ale umelo vyvolané vzhľadom
na samotný listinný dôkaz - zápisnicu o výsluchu poškodenej C. zo dňa 01.08.2023 z prípravného
konania. Vzhľadom na uvedené ide o vadu, ktorá mohla a aj musela spôsobiť nesprávnosť napadnutého

rozsudku.

Aj bez výpovede poškodenej pritom tvorí vykonané dokazovanie uzavretú reťaz nepriamych, navzájom
sa podporujúcich dôkazov s ktorými sa súd nevysporiadal. Rozbitá sklenená výplň dverí do spálne
(rozmer cca 20 x 70 cm, chýbajúca spodná časť, črepy

na podlahe) je konzistentná s násilným vnikaním do miestnosti, kde sa poškodená zabarikádovala.
Telefón poškodenej bol zaistený vo vedre s vodou. V kontexte bezprostredne predchádzajúcej hádky o
telefón a zabránenia jeho možného použitia ide o silnú indíciu úmyselného znehodnotenia prostriedku
komunikácie, ktorá posilňuje verziu o eskalovanom násilnom konflikte. Ďalej zdravotná dokumentáciaa znalecký posudok E. M. popisujú pomliaždenie mäkkých tkanív tváre a očnicovej oblasti vľavo so
zakrvácaním
do spojivkového vaku. Znalec označil verziu pádu za veľmi nepravdepodobnú a zranenia považoval

za adekvátne vo vzťahu k úderu alebo tlaku ruky útočníka s dobou liečenia 2-3 dni a krátkodobým
obmedzením v bežnom spôsobe života. Záznam o zákroku hliadky len potvrdzuje, že v čase prítomnosti
polície nebolo protiprávne konanie zistené. Nijako nevylučuje, že k útoku došlo pred príchodom hliadky.
Svedok J. C. potvrdil dlhodobú agresivitu obžalovaného pod vplyvom alkoholu a okolnosti bezprostredne
po skutku. Jeho výpoveď významne podporuje vyššie uvedené objektívne stopy. Súd v danom kontexte

neponúkol žiadne racionálne alternatívne vysvetlenie v prospech obhajoby. V rozpore
s ustálenou súdnou praxou súd nevyhodnotil dôkazy v súhrne, ale izolovane. Neposkytol riadne
a presvedčivo odpoveď na otázku, prečo vykonané dôkazy dávajú väčšiu váhu obhajobnej verzii
obžalovaného, ktorú považujem na podklade vykonaného dokazovania
za účelovú a nedôveryhodnú, než súboru korešpondujúcich indícii.

Skutková podstata nebezpečného vyhrážania v zmysle § 360 Tr. zákona je naplnená, ak konanie
páchateľa je spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie a posudzuje sa objektívne s
prihliadnutím na intenzitu prejavu, fyzický nátlak, bezprostrednosť
a predchádzajúce správanie páchateľa. V danej veci kumulácia násilného správania dokumentovaného
rozbitím výplne dverí, zranenia tváre poškodenej s odborným záverom

o mechanizme úderu/tlaku ruky, likvidácie telefónu poškodenej s objektívnym zabránením kontaktu
poškodenej s políciou, dlhodobého problému s alkoholom u obvineného
a predchádzajúce konflikty vytvárajú u priemernej osoby v postavení poškodeného objektívne dôvodnú
obavu. Súd sa obmedzil na poukazy o pochybnostiach a oslobodil obžalovaného spod obžaloby, hoci
tieto pochybnosti a rozhodnutie súdu sú výsledkom neúplného dokazovania a nelogického hodnotenia

dôkazov. V nadväznosti na uvedené súd tiež nesprávne právne postupoval, keď odmietol návrh
prokurátora na vykonanie dokazovania oboznámením zápisnice o výsluchu poškodenej z prípravného
konania zo dňa 01.08.2023 postupom podľa
§ 263 ods. 4 Tr. poriadku, výsluchy členov zasahujúcej hliadky 0 0 PZ Bánovce nad Bebravou ppráp.
C. H. I., nstržm. C. J. K., členky stálej služby

OO PZ Bánovce nad Bebravou D. E. L. L. a znalca E. E. M..

Rozsudokpovažujemvkonečnomdôsledkuzanepreskúmateľný,keďneobsahujepresvedčivúodpoveď
na otázku, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, prečo iné nie, ako ich vo vzájomných súvislostiach
hodnotil a prečo uprednostnil verziu obžalovaného

pred reťazcom objektívnych stôp a znaleckých záverov. Koncipované odôvodnenie rozhodnutia súdu
nezodpovedá zákonným požiadavkám a znemožňuje preskúmanie správnosti rozhodnutia.

Súd prvého stupňa sa s dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní nedostatočne vysporiadal,
nesprávne ich vyhodnotil, nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v

dôsledku čoho nesprávne rozhodol a tiež vec nesprávne právne posúdil.
Z vyššie uvedených dôvodov považujem napadnutý rozsudok za nezákonný. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku považujem za nepresvedčivé, nepreskúmateľné a rozporné
s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku.

Preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), b), c), písm. d) Tr. poriadku
zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza
č.k: 25T/8/2024-348 zo dňa 21.07.2025 v celom rozsahu, a aby v zmysle § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil
vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.“

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom obhajcu nasledovne:

„S argumentami prokurátora uvedenými v podanom odvolaní nesúhlasím a jeho odvolanie pokladám
za nedôvodné.

Mám za to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil vykonané dôkazy a postupovali v zmysle intencií odvolacieho uvedenými v zrušujúcom Uznesení Krajského súdu v Trenčíne
sp,zn.3To/84/2024-312 zo dňa 29.4.2025, podľa ktorého pokiaľ svedok nebol zákonným spôsobom
poučený alebo sa nevyjadril výslovne, či toto právo využíva alebo nie, ide

o podstatnú vadu konania, ktorú je možné odstrániť len opakovaním chybne vykonaných úkonov.

Obgsah zápisice o výslluchu poškodenej zo dňa 1.8.2023 nie je v súlade
s vyhotoveným obrazovo-zvukovým záznamom pokiaľ ide o poučenie poškodenej.

Poškodená nebola poučená podľa ust. § 130 ods. 1 Tr. por.

V danom prípade teda neboli splnené zákonné podmienky § 263 ods.4 Tr. por.
na prehratie obrazovo zvukového záznamu výpovede poškodenej z prípravného konania
na hlavnom pojednávaní.

Na hlavnom pojednávaní dňa 21.7.2025 poškodená po zákonnom poučení využila svoje právo
nevypovedať.

Ná hlavnom pojednávaní nebol produkovaný voči mne žiaden dôkaz a za takejto dôkaznej situácie, keď
namietam,žebysomsadopustilskutkuuvedenéhovobžalobe,nemoholsúdprirozhodovaníoobžalobe

vychádzaťzvýpovedepoškodenejzprípravnéhokonania,ktoránavyšenebolaobjektivizovanážiadnymi
ďaľšími dôkazmi. Vzniknuté rozpory medzi výpoveďami, ako i prípadnú dôkaznú núdzu, treba vyložiť
pri hodnotení dôkazov
v zmysle zásady „ in dubio pro reo“.

Za danej dôkaznej situácie súd správne vyhodnotil vykonané dôkazy tak, že nebolo dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý som bol obžalovaný a oslobodil ma spod obžaloby podľa § 285 písm.a/ Tr. por.

S poukazom na uvedené preto navrhujem, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora
ako nedôvodné zamietol.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na
písomných dôvodoch odvolania a navrhol rozhodnúť v zmysle návrhu uvedenom v písomných dôvodoch
odvolania. Obhajca s poukazom na obsah písomného vyjadrenia k odvolaniu prokurátora navrhol
odvolanie prokurátora zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
podklade podaného odvolania prokurátora podľa
§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem
vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v
uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Na základe preskúmania správnosti samotného odvolaním prokurátora napadnutého rozsudku
okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s
dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Pokiaľ ide o posúdenie správnosti a zákonnosti samotného napadnutého výroku rozsudku okresného

súdu, z odvolania prokurátora a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že
prokurátor v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu namietal správnosť
postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov
okresný súd dospel k záveru o nepreukázaní spáchania skutku, pre ktorý bola na obžalovaného
v prejednávanej veci podaná obžaloba. Podľa názoru odvolacieho súdu prokurátor teda namietal

nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov, v ktorom
pochybení videl prokurátor podľa dôvodov jeho odvolania vadu, zakladajúcu dôvod
pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Prokurátor tiež namietal, že
okresný súd neprečítal zápisnicu o výpovedi poškodenej z prípravného konania, ktorým nezákonnýmvypustením kľúčového usvedčujúceho dôkazu bol determinovaný výsledok konania. Tiež namietal
nesprávny postup súdu, keď odmietol jeho návrhy
na vykonanie dokazovania výsluchmi členov zasahujúcej hliadky OO PZ Bánovce

nad Bebravou a znalca E. M.. Napokon prokurátor namietal, že rozsudok okresného súdu nie je v súlade
s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por., pretože okresný súd sa s vykonanými dôkazmi nedostatočne
vysporiadal a nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, z ktorých
dôvodov považoval rozsudok okresného súdu za nepreskúmateľný.

V súvislosti s námietkou prokurátora o nesprávnom postupe okresného súdu
pri zamietnutí jeho návrhu na oboznámenie zápisnice o výsluchu poškodenej z prípravného konania zo
dňa 1.8.2023 podľa § 263 ods. 4 Tr. por., odvolací súd poukazuje úvodom na to, že predmetná trestná
vec už bola jedenkrát predmetom prieskumu odvolacím súdom, ktorý v uznesení, ktorým v poradí prvý
rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil k opätovnému prejednaniu a rozhodnutiu poukázal na to,
že pôvodné tvrdenie okresného súdu o tom, že poškodená po poučení podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Tr.

por. uviedla, že právo odoprieť vypovedať nevyužíva a vypovedať bude, nemalo oporu vo vykonanom
výsluchu poškodenej v prípravnom konaní. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 29.4.2025,
sp. zn. 3To/84/2024 uviedol aj nasledovné:

„Nie je zrejme sporné, že podľa ustálenej súdnej praxe (viď napr. R 9/1985,

R 34/1980) svedok musí byť poučený aj o práve odoprieť výpoveď a k tomuto poučeniu sa musí výslovne
vyjadriť či toto právo využíva alebo nie. Obsah jeho vyjadrenia k tomuto právu musí byť uvedený v
zápisnici o výsluchu. Iba pri splnení týchto podmienok, je možné výpoveď svedka, ktorý má právo
odoprieť výpoveď považovať za dôkaz, ktorý je v prípade potreby použiteľný na hlavnom pojednávaní
a ktorú výpoveď potom možno na hlavnom pojednávaní prečítať (resp. prehrať). Pokiaľ svedok nebol

zákonným spôsobom poučený alebo sa nevyjadril výslovne, či toto právo využíva alebo nie, ide o
podstatnú vadu konania, ktorú je možné odstrániť len opakovaním chybne vykonaných úkonov.

Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku v súvislosti s prehratím výpovede poškodenej z
prípravného konania na hlavnom pojednávaní okresný súd k splneniu zákonných podmienok uviedol,

že poškodená po poučení podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Tr. por. uviedla, že právo odoprieť vypovedať
nevyužíva a vypovedať bude. Podľa názoru odvolacieho súdu sú tieto zistenia okresného súdu v rozpore
s obsahom zápisnice o výsluchu poškodenej
z prípravného konania zo dňa 1.8.2023, resp. s vykonaným obrazovo-zvukovým záznamom.

Odvolací súd v prvom rade uvádza, že obsah zápisnice o výsluchu poškodenej zo dňa 1.8.2023 nie je
v súlade s vyhotoveným obrazovo-zvukovým záznamom pokiaľ ide o poučenia poškodenej. Na strane
7 zápisnice o výsluchu poškodenej je uvedené poučenie v znení: „Zvlášť som bol/a poučený/á podľa §
130 Tr. poriadku, ktorému som porozumel/a a uvádzam, že toto právo nevyužívam a vypovedať budem.“
Z prehratého obrazovo-zvukového záznamu však odvolací súd zistil, že poškodená bola v tejto časti

pred výsluchom poučená iba podľa
§ 130 ods. 2 Tr. por. a nie aj podľa § 130 ods. 1 Tr. por. V predchádzajúcej časti výsluchu, čo ale nie
je osobitne zachytené v písomnom znení zápisnice v rozpore s ustanovením § 58 ods. 1 písm. e) Tr.
por., ale vyplýva to z obrazovo-zvukového záznamu, bola poškodená poučená aj podľa § 130 ods. 1
Tr. por., avšak nebola vyzvaná na vyjadrenie, či dané právo využíva alebo nie. Poškodená iba uviedla,

že poučeniu porozumela. Poškodená sa teda výslovne pred výsluchom k veci nevyjadrila či dané právo
ako manželka obvineného využíva alebo nie. Z uvedených dôvodov s poukazom na vyššie uvedenú
ustálenú súdnu prax podľa názoru odvolacieho súdu dospel okresný súd k nesprávnym záverom o
splnení zákonných podmienok podľa § 263 ods. 4 Tr. por. na prehratie obrazovo-zvukového záznamu
výpovede poškodenej z prípravného konania na hlavnom pojednávaní.“

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd po vrátení veci
a po opätovnom predvolaní poškodenej a využití jej práva nevypovedať z dôvodu, že obžalovaný je jej
manžel, oboznámil na hlavnom pojednávaní prehratím výpoveď poškodenej z prípravného konania zo
dňa 1.8.2023 v časti poučení pred výsluchom a dospel k záverom, na ktoré poukazoval už odvolací

súd a to, že poškodená nebola pred výsluchom v prípravnom konaní zákonným spôsobom poučená
a výslovne sa nevyjadrila, či svoje právo podľa § 130 ods. 1 Tr. por. využíva alebo nevyužíva.
Z uvedených dôvodov preto okresný súd dospel k správnym záverom, o nesplnení podmienok na
oboznámenie jej výpovede z prípravného konania podľa § 263 ods. 4 Tr. por.Pokiaľ prokurátor v dôvodoch podaného odvolania označil vyššie uvedený postup okresného súdu za
formalistický, odvolací súd sa s týmto názorom prokurátora nestotožnil. Podľa názoru odvolacieho súdu

splnenie zákonných podmienok pre prečítanie výpovede svedka z prípravného konania postupom podľa
§ 263 ods. 4 Tr. por. nemožno považovať
za formalizmus. Z uvedeného ustanovenia výslovne vyplýva možnosť prečítania výpovede svedka, ktorý
na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť výpoveď podľa § 130 Tr. por. len za predpokladu, že
bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, o svojom práve odoprieť výpoveď nielen riadne poučený,

ale súčasne výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani námietky prokurátora, podľa ktorých výslovné vyjadrenie
poškodenej o nevyužití svojho práva nevypovedať nemusí byť zachytené na audiovizuálnom nosiči.
Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ je výsluch poškodenej zaznamenávaný aj technickými
prostriedkami, zápisnica o jeho priebehu musí byť v súlade so skutočným priebehom výsluchu

vykonaného pomocou obrazovo-zvukového záznamu. Okresný súd na jednej strane správne zistil, že
v prípade výsluchu poškodenej z prípravného konania zo dňa 1.8.2023 tomu tak nebolo a na druhej
strane z obrazovo-zvukového záznamu správne zistil, že poškodená po poučení podľa § 130 ods. 1
Tr. por. výslovne neuviedla, či toto právo ako manželka obvineného využíva alebo nie. Z uvedených
dôvodov odvolací súd nepovažoval námietku prokurátora za dôvodnú.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány

činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup
pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné.
Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to

znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky
odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť
napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V

takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu
v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne
zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých

smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné
pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd

na základe vykonaného dokazovania dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v
zmysle § 285 písm. a) Tr. por. aj na základe aplikácie zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“
bez akýchkoľvek pochybností nepreukazujú, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu,
uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, majú úplnú oporuvo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných zásad trestného
konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“.

Z vyššie citovaného obsahu odôvodnenia odvolania odvolací súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch
odvolania nenamieta, že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo
z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu rozporný
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha

vyvodenia iných záverov, iného hodnotenia dôkazov (súd mal obžalovaného uznať za vinného zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní)
s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má vyvodiť z vykonaných dôkazov, resp. ku akým
skutkovým záverom má dospieť. Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah
o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu súdu prvého stupňa
pri hodnotení vykonaných dôkazov nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd nemá

právomoc udeľovať súdu prvého stupňa záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo
prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci a aké konkrétne závery má z
vykonaných dôkazov vyvodiť). Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že má právomoc len upozorniť súd
prvého stupňa na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať.

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu
spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými
pre rozhodnutie a dal riadne odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal
prokurátor v dôvodoch svojho odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia

okresného súdu, o ktorú oprel svoj záver o nepreukázaní skutku, pre ktorý je obžalovaný trestne
stíhaný, má úplnú oporu v obsahu vykonaného dokazovania, nakoľko dôvody, ktorými odôvodňoval,
prečo nedospel k záveru o jednoznačnom a nepochybnom preukázaní spáchania skutku, majú
oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné
zdôrazniť, že okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol len to, že vykonané dôkazy bez akýchkoľvek

pochybností nepreukazujú, že by sa tento skutok stal, pričom dospel k týmto správnym záverom aj pri
odôvodnení, podľa ktorého bez výsluchu poškodenej, resp. oboznámenia jej výpovede, nebolo možné
bez pochybností dospieť k záveru o tom, že sa stal skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná
obžaloba. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu pri ustaľovaní svojich skutkových záverov
postupoval správne, keď ustálil, že z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nebolo možné bez

akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že sa skutok uvedený v podanej obžalobe stal. Z uvedených
dôvodov preto okresný súd správne aplikoval aj zásadu
„v pochybnostiach v prospech obvineného“.

Pokiaľ prokurátor namieta aj to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pretože okresný súd sa

nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a zároveň odmietol prokurátorovi
jeho návrhy na vykonanie dokazovania okrem oboznámenia zápisnice o výsluchu poškodenej aj
výsluchov členov zasahujúcej hliadky polície, I., K. a L. a tiež znalca E. M., odvolací súd sa s uvedenou
námietkou prokurátora nestotožnil. Okresný súd správne uviedol, že za dôkaznej situácie, kedy v konaní
nebola vypočutá poškodená ako priamy účastník skutku, ktorý sa mal stať dňa 30.7.2023 (výlučne

v prítomnosti iba obžalovaného, ktorý jeho spáchanie poprel a poškodenej) a nebolo možné ani prečítať,
resp. oboznámiť zápisnicu z jej výsluchu z prípravného konania, ďalšie dôkazy boli len odvodené
z výpovede poškodenej a nemali by podstatný význam pre ustálenie stíhaného skutku.

Napokon odvolací súd k výsluchu členov zasahujúcej hliadky dodáva, že títo neboli osobne prítomní

pri skutku, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, preto správne vyhodnotil okresný súd
ich výsluch za nadbytočný. Odvolací súd naviac uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe, príslušníci
zasahujúcej hliadky polície by ani nemohli byť vypočúvaní o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli
od osôb pri vykonávaní zásahu. Zasahujúci policajt, ktorý je vypočúvaný ako svedok, nesmie byť
vypočúvaný ako svedok o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v rámci žiadaného vysvetlenia od osôb

pri vykonávaní zásahu. Nemožno ho teda vypočúvať o tom, čo mu mala povedať poškodená osoba na
mieste činu. Uvedené vysvetlenie je pre neho potrebné iba pre potrebu ďalšieho riešenia situácie, teda
jeho ďalšieho postupu, aby situáciu vyhodnotil a uzatvoril či je potrebné vec riešiť dohovorom, prípadne
obmedziťosobnúsloboduurčitejosoby.Inýmvýkladombydošlokneprípustnémunahrádzaniuprocesneprípustných výpovedí svedkov už v čase pred začatím trestného stíhania bez náležitého poučenia a išlo
by tak o nezákonný dôkaz, ktorý by bol neúčinný (viď primerane napríklad R 26/1989).

Na základe uvedených skutočností odvolací súd nepovažoval námietky prokurátora uvedené
v písomných dôvodoch odvolania za dôvodné.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád,

v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však
dovolací súd nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou
v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.