Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/888/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120309838
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dubníček
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120309838.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava, IČO 45 684 618, právne zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom AK Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO 44 250 029, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. o vymoženie 354,09 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym
exekútorom JUDr. Soňa Stodolová, Exekútorský úrad Nitra so sídlom Kmeťkova 25, 949 01 Nitra pod

sp. zn. 157EX 365/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov sp. zn.
157EX 365/20 zo dňa 11.06.2025 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Soňa Stodolová, Exekútorský
úrad Nitra so sídlom Kmeťkova 25, 949 01 Nitra z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.05.2020 domáhal od

povinného vymoženia 354,09 eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 9Csp/30/2017 zo dňa 13.11.2017 v spojení s uznesením Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 9Csp/30/2017 zo dňa 23.01.2018.

2. Exekučný súd dňa 08.06.2020 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 32Ek/888/2020,
ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Soňa Stodolová vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených

účastníkov, ktorý ju vedie pod sp. zn. 157EX 365/20. Predmetné poverenie bolo doručené do
elektronickej schránky súdneho exekútora dňa 08.06.2020, kedy sa v zmysle ust. § 57 ods. 1
Exekučného poriadku začala exekúcia.

3. Súdny exekútor dňa 11.06.2025 vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1
písm. d) Exekučného poriadku, a teda z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do

piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

4. Proti upovedomeniu súdneho exekútora o zastavení exekúcie oprávnený v zákonnej lehote podal
námietky, pričom namieta, že v predmetnom exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný
skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili

aspoň na úhradu trov exekútora. Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal
aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie
osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce
v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré
umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva,

že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného, ktorý
je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musímať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v
hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Citujúc ust. §
115 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku oprávnený ďalej uviedol, že v správach súdneho exekútora

rovnako nie je uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40
Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku,
o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odôvodnené pochybnosti,
použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Pritom správy
exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané

alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Z viacerých rozhodnutí Okresného súdu
Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania možno jednoznačne vyvodzovať,
že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie, tento musí vykonať kroky k
zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc hnuteľný majetok podľa §
115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok musí exekútor aj preukázať.
Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až

j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o
to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach, pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších
vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného
uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím
exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na

uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Oprávnený má za to, že v predmetnej exekúcii neboli splnené
podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu
neexistencie majetku povinného alebo príjmov povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou
a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a preto žiada, aby súd podaným námietkam
vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči

povinnému.

5. Súdny exekútor k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve
na úhradu trov exekútora uviedol, že Súdny exekútor k vyššie uvedenému uvádza, že v priebehu
exekučného konania sa podarilo zistiť, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku, nie

je poberateľom mzdy, alebo iného príjmu, nemá účet v banke. Povinný nepreberá zásielky doručované
súdnym exekútorom v exekučnom konaní na mieste trvalého pobytu, ani iného známeho pobytu,
upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo vo všetkých konaniach doručené cestou zverejnenia v
obchodnom vestníku v súlade s ust. §61b Exekučného poriadku. Povinný má trvalý pobyt na adrese
obecHul,obecnýúrad,kammubolidoručovanézásielkyvexekučnomkonaní,ináadresa,čimiestojeho

pobytu nebolo zistené. V obci Hul sa povinný podľa oznámenia Obecného úradu dlhodobo nezdržiava.
Povinný bol naposledy evidovaný ako zamestnanec v Sociálnej poisťovni od 24.07.2017 do 30.09.2017.
Skutočnosť, že povinný má trvalý pobyt na D. E. C. a tam nemajú vedomosť o mieste jeho trvalého
pobytu, je nanajvýš neefektívne a nehospodárne ísť zaisťovať a spisovať nejaký hnuteľný majetok
povinného, ktorý by bolo možné speňažiť, na miesto jeho bydliska. Povinný sa javí ako nemajetným

pravdepodobne sa ani nezdržiava na území obce, či dokonca na území SR. Podľa lustrácie na portáli
Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou „ rodné číslo má v centrálnom registri poistencov
ukončený poistný vzťah ku dňu 30.09.2017 v poisťovni 25 - Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. z
dôvodu:ukončeniepoistnéhovzťahuvprípade,žeslovenskýzamestnanecaleboSZČOvykonávaprácu
mimo územia SR – v krajinách EÚ“. Na exekútorskom úrade bolo voči povinnému vedených niekoľko

exekučných konaní, ani v jednom z nich sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjem, ktorý by bolo možné
postihnúť exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Konania boli zastavení v súlade
s ust. § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Vzhľadom na zistené skutočnosti súdny exekútor
považuje povinného za nemajetného a teda vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods.
1 písm. d/ Exekučného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené v súlade s ust. § 61n ods. 4 druhá veta

Exekučného poriadku odstupuje súdny exekútor námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení
exekúcie a výzve na úhradu trov spolu so svojím vyjadrením k nim na rozhodnutie súdu.

6. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do
piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok
alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.7.Podľa§61nods.3Exekučnéhoporiadkuakjedôvodnazastavenieexekúcievcelosti,vupovedomení
o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov
(§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov

doručí exekútor účastníkom konania.

8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.

Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

9. Podľa § 61n ods. 5 Exekučného poriadku exekučné konanie sa končí, ak a) námietky neboli podané
alebo nie sú prípustné, doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu, b) námietky boli podané,
právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok.

10. Podľa § 61n ods. 7 Exekučného poriadku lehoty podľa odseku 1 písm. c) a d) sa predlžujú o dobu

odkladu exekúcie.

11. Posúdenie nemajetnosti povinného a teda dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá do
rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý ak po vykonaní
všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného dospeje k záveru, že je tu daný dôvod

zastavenia exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali
exekúcii a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora, vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie. Inak povedané, ak súdny exekútor v rámci exekučnej činnosti nezistí žiadny zexekvovateľný
majetok počas piatich rokov od začatia exekúcie alebo posledného zexekvovania majetku, je jeho
zákonnou povinnosťou v predmetnom konaní vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Z dikcie § 61n

ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva, že nie je na vôli, resp. rozhodnutí súdneho exekútora,
či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá alebo nie (vyjadrené slovným spojením „súdny exekútor
vydá“), práve naopak v prípade, ak nastane dôvod uvedený v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku, súdny exekútor je povinný upovedomenie o zastavení exekúcie vydať. Účelom takto zákonom
zakotveného dôvodu zastavenia exekúcie je zabrániť neprimeranej dĺžke exekučných konaní v tých

prípadoch, keď exekučné konanie nie je možné úspešne ukončiť z dôvodu, že povinný nedisponuje
dostatočným majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Vo väzbe na
uvedené exekučný súd ako irelevantnú vyhodnotil námietku oprávneného o tom, že nie je možné vylúčiť,
že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky.

12. Súdny exekútor okamihom začatia exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a
teda po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu
a to s poukazom na § 1 písm. a) v spojení s § 2 písm. a) až g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, kedy je povinný zisťovať majetok
povinného lustráciami účtov povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, nehnuteľností
povinného evidovaných v katastri nehnuteľností, lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne, pohľadávok
povinného podľa Centrálneho registra exekúcií, obchodných podielov povinného podľa obchodného
registra, vozidiel povinného podľa evidencie vozidiel a vykonaním lustrácií v iných evidenciách, v ktorých

sú vedené záznamy o majetku povinného.

13. Za účelom posúdenia správnosti a zákonnosti postupu súdneho exekútora, keď v posudzovanej
veci exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý je fyzickou osobou, exekučný súd
sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a súdnym exekútorom zistenými skutočnosťami o majetku

povinného a konštatuje, že súdny exekútor v priebehu exekúcie postupoval zákonným spôsobom
a riadne zistil majetkové pomery povinného. Súdny exekútor v priebehu exekúcie zistil, že povinný nie
je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku, nie je poberateľom mzdy, alebo iného príjmu, nemá účet
v banke. Povinný má evidovaný trvalý pobyt na adrese obec C.. V obci C. sa povinný podľa oznámeniaObecnéhoúradudlhodobonezdržiava.Jepotrebnépodotknúť,žezozistenísúdnehoexekútoravyplýva,
že povinný od 30.09.2017 nie je zamestnaný v Slovenskej republike a podľa dostupných údajov
bol ukončený poistný vzťah z verejného zdravotného poistenia ku dňu 30.09.2017 z čoho je možné

predpokladať, že povinný sa na území Slovenskej republiky nenachádza a je zamestnaný v zahraničí.
V nadväznosti na uvedené možno uzavrieť, že súdny exekútor v priebehu exekúcie vykonal lustrácie za
účelom zistenia majetku povinného, avšak ich výsledky neviedli k zisteniu, že povinný vlastní majetok,
resp. má príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov
exekútora.

14. Pokiaľ oprávnený v námietkach uvádza, že povinný je fyzickou osobou u ktorej možno predpokladať,
že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od
zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom
obydlí, exekučný súd tu poukazuje na skutočnosť, že aj v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia
zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu.

Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak
o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak
dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j. dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úspech účastníka tak závisí jednak od unesenia bremena tvrdiť
skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v konaní a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať.

Následky spojené s nesplnením bremien v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana,
ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany sporu za výsledok konania. Inými slovami povedané, ak neboli preukázané tvrdenia strany,
táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech. Oprávnený
však žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Na to, aby exekučný súd

mohol námietkam oprávneného vyhovieť a zrušiť upovedomenie o zastavení exekúcie preto nestačí len
tvrdenie oprávneného, že povinný musí mať z čoho žiť, musí mať príjem možno aj mimo oficiálnych
príjmov a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní
relevantným spôsobom preukázané. Exekučný súd napokon uvádza, že oprávnený len vo všeobecnej
rovine uvádza, že súdny exekútor nesprávne, resp. neúplne zistil majetkové pomery povinného, pričom

žiadnymspôsobomkonkrétnenepoukázalnatakýmajetokpovinného,ktorýbyexekúciipodliehal.Pokiaľ
oprávnený v konaní neoznačil dôkazy preukazujúce skutočnosť, že povinný vlastní majetok alebo má
príjmy podliehajúce exekúcii, exekučný súd nemôže prijať iný záver než ten, že tvrdenia oprávneného
uvádzané v námietkach sú len konštatáciou údajnej majetnosti povinného v dôsledku čoho je nutné
uzavrieť, že oprávnený dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol.

15. K námietke oprávneného o uložení donucovacieho opatrenia povinnému podľa § 43a a nasl.
Exekučného poriadku exekučný súd uvádza, že inštitút donucovacích opatrení, ktorých účelom je
zefektívniť postup súdneho exekútora v súvislosti s exekučnou činnosťou a tým aj zabezpečiť
efektívnosť samotného exekučného konania, umožňuje súdnemu exekútorovi ich uloženie povinnému

za predpokladu, že existuje odôvodnený predpoklad, že bez ich použitia nedôjde k splneniu povinnosti
povinným, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie exekučného konania. Ich základnou funkciou
je predovšetkým funkcia prevenčná, keďže možnosť uloženia donucovacieho opatrenia má pôsobiť
preventívne a až nesplnením dotknutej povinnosti zo strany povinného, nastupuje funkcia represívna.
Inak povedané, uloženie donucovacieho opatrenia má pôsobiť na účastníka konania na strane

povinného v prvom rade preventívne za účelom dosiahnutia riadneho plnenia povinností v rámci
exekučného konania. Možno teda uzavrieť, že účelom donucovacích opatrení nie je sankcionovať
povinného za nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej výzvou súdneho exekútora, ale len takej, ktorá
je nevyhnutná pre riadne vedenie exekúcie. Za povinnosť, k splneniu ktorej nedošlo v lehote stanovenej
zákonom, exekučným súdom alebo exekútorom a ktorej splnenie je nevyhnutné pre vedenie exekúcie,

nemožno však považovať povinnosť, ktorá bola povinnému uložená exekučným titulom. Vzhľadom na
lustráciami zistenú nemajetnosť povinného v tomto konaní, uloženie donucovacieho opatrenia vo forme
peňažnej pokuty, ktorú by v súlade s ust. § 43a ods. 2 v spojení s ust. § 43a ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku bolo možné povinnému uložiť, by však bolo v rozpore so zásadou vyváženosti a primeranosti
a teda v priamom rozpore so zmyslom a účelom ust. § 43a ods. 2 Exekučného poriadku.

16. Exekučný súd so zreteľom na dispozíciu právnej normy § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
zdôrazňuje predovšetkým tú skutočnosť, že dôvodom zastavenia exekúcie je nezistenie majetku, ktorý
možno zexekvovať v konkrétnom (prebiehajúcom) exekučnom konaní, a nie neexistenciu akéhokoľvekmajetku povinného. Z uvedeného vyplýva, že pre vyvodenie záveru o nemajetnosti povinného je
postačujúce zistenie jeho relatívnej nemajetnosti, t.j. nemajetnosti z pohľadu konkrétneho exekučného
konania a nie nemajetnosti absolútnej. Oprávnený sa tak môže domnievať, že povinný disponuje

zexekvovateľným majetkom, avšak ak sa vykonanými lustráciami takýto majetok povinného nezistí,
nemožno prijať iný záver než ten, že povinný je v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
nemajetný v čoho dôsledku je povinnosťou súdneho exekútora exekúciu zastaviť.

17. Pokiaľ oprávnený v námietkach poukazuje na niektoré rozhodnutia exekučného súdu, na tomto

miestesúduvádza,žeprisvojomrozhodovanísúvšeobecnésúdypovinnévzmyslečl.2ods.2zákonač.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych
autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za takú možno považovať len také rozhodnutia,
ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi
riadiť. V zmysle uvedeného tak tento exekučný súd v tejto veci nie je rozhodnutiami v iných exekučných

konaniach viazaný.

18. Po posúdení námietok oprávneného exekučný súd dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
Vzhľadomnaskutočnosť,žesúdnyexekútorpostupovalzákonnýmspôsobom,keďvydalupovedomenie
o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže počas piatich rokov

nezistil žiadny majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by stačili aspoň na
úhradu trov exekútora, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a námietkam
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie nevyhovel a ako nedôvodné ich podľa § 61n
ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.