Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723201362
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6723201362.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcovJUDr.AmyOdalošovejaJUDr.EvyDzúrikovej,vsporežalobcov1/A.B.,narodenejXX.XXXXXX
XXXX, Zvolen, Novozámocká 3209/11, 2/ C. D., narodenej XX. XXXX XXXX, B., E. XXXX/XX, 3/ F. B.,
narodeného XX. XXXX XXXX, B., G. XXXX/XX, 4/ H. B., narodeného XX. XXXX XXXX, I., J. B. XXXX/
XX, 5/ E. B., narodeného XX. XXXXXXX XXXX, B., E. XXXX/XX, zastúpených Advokátska kancelária

JUDr. Ivana Igazová s.r.o., Bratislava, Mýtna 2882/11, proti žalovaným 1/ KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej Advokátska
kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., Banská Bystrica, Horná 26, IČO: 36 868 299, 2/ K. L., narodenému
X. XXXXX XXXX, M., M. XXXX/X, zastúpenému advokátkou JUDr. Ing. Zuzanou Šníderovou, Očová,
Komenského 699/6, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen z 13. decembra 2023 č. k. 18C/23/2023-163 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Zvolen z 2. apríla 2025 č. k. 18C/23/2023-270, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen z 13. decembra 2023 č. k. 18C/23/2023-169 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Zvolen z 2. apríla 2025 č. k. 18C/23/2023-270 vo výroku
I. a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok), p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní1/,2/sú povinní spoločneanerozdielnezaplatiťžalobcom1/-5/náhradutrovodvolacieho
konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady

trov konania s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia druhému
zo žalovaných.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom z 13. decembra 2023 č. k. 18C/23/2023-169 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej
inštancie“) v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie z 2. apríla 2025 č. k. 18C/23/2023-270
(ďalej len ,,opravné uznesenie súdu prvej inštancie“) uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni
1/ sumu 8.000,- Eur, žalobkyni 2/ sumu 8.000,- Eur, žalobcovi 3/ sumu 8.000,- Eur, žalobcovi 4/ sumu

8.000,- Eur, žalobcovi 5/ sumu 8.000,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých príbuzných,
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhého žalovaného (I. výrok) a v prevyšujúcej časti o úrok z omeškania žalobu
zamietol (II. výrok). Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/, 2/,
3/, 4/, 5/ náhradu trov konania v rozsahu 100%, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie o výške trov konania (III. výrok).

1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia 1/ - 5/ sa žalobou domáhali voči
žalovaným 1/, 2/ náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do ich osobnostných práv usmrtením
blízkej osoby – ich matky B. B. pri dopravnej nehode zavinenej žalovaným 2/, a to každému vo výške8.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne od 2. decembra 2022. Žalobcovia 1/-5/
uviedli, že ich matka zomrela dňa XX. XXXX XXXX na následky zranení utrpených pri dopravnej nehode
dňa 6. mája 2022, kedy došlo ku kolízii medzi ňou ako chodkyňou na prechode pre chodcov a osobným

motorovým vozidlom vedeným žalovaným 2/, ktoré bolo poistené u žalovanej 1/. Žalovaný 2/ bol uznaný
za vinného z prečinu usmrtenia v konaní pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 2T/116/2022, pričom
žalovanému 2/ bola uložená povinnosť nahradiť žalobkyniam 1/ a 2/ škodu titulom náhrady nákladov
na pohreb. Žalobkyne 1/ a 2/ so zvyškom ich nárokov na náhradu škody, ako aj žalobcovia 3/-5/ s ich
nárokmi na náhradu škody boli odkázaní na občianske súdne konanie.

1.1.1. Žalobcovia 1/-5/ argumentovali, že smrťou matky došlo k závažnému zásahu do ich práva
na súkromie a rodinný život, pričom stratu matky pociťujú ako neodčiniteľnú ujmu, pretože strata
pravidelných vzťahov medzi blízkymi osobami sa nedá nijako reparovať.
1.2. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k žalobe namietala nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie.
Tvrdila, že uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nespadá pod nároky kryté povinným
zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona

č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o PZP“ alebo ,,zákon č. 381/2001 Z. z.“). Argumentovala, že pojem nemajetková ujma
nemožno zamieňať s pojmom škoda na zdraví a že slovenská právna úprava takýto nárok v rámci PZP
nepozná. Taktiež spochybňovala intenzitu väzieb medzi žalobcami 1/-5/ a nebohou B. B. a žiadala nárok

primerane znížiť, pričom poukazovala na inú judikatúru.
1.3. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen bol
uznaný vinným z prečinu usmrtenia, za čo bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody a
zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť
škodu poškodeným (žalobkyniam 1/, 2/) z titulu úhrady nákladov pohrebu vo výške 930,28 Eur a 1.134,-

Eur, poškodenej VšZP, a.s. z titulu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 23.500,55
Eur. K nároku na nemajetkovú ujmu namietal predovšetkým jej výšku, ktorú považoval za likvidačnú
vzhľadom na svoje majetkové a rodinné pomery (živiteľ rodiny, starostlivosť o chorých rodičov). Taktiež
spochybňoval intenzitu vzťahov žalobcov 1/, 2/, 4/, 5/ s matkou, pretože s ňou nežili v spoločnej
domácnosti.

1.4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 11, § 13 ods. 1, § 420 ods. 1, § 441, § 517
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších prepisov (ďalej len „OZ“
alebo ,,Občiansky zákonník“), § 4 ods. 1, 2, 4 a § 15 ods. 1 zákona o PZP.
1.5. Súd prvej inštancie sa prednostne zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 1/.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn.

2Cdo/234/2018, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) sp. zn. III.
ÚS 666/2016, nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 695/2017.
1.5.1. Uviedol, že žalovaná 1/ v konaní neuviedla žiadne také argumenty a námietky, s ktorými by sa
súdy už právoplatne nevyporiadali, pričom nebol daný žiaden dôvod na odklon od doterajšej súdnej
praxe. Mal za to, že žalovaná 1/ je v spore pasívne vecne legitimovaná 1.5.2. Poukázal na to, že

ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo
forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva s blízkou osobou. Preto fyzická
osoba a osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva v prípade,
ak došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré
sú exemplifikatívne uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Realizácia ochrany je vo

výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takomto úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, že ochrana
integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti, tzv. postmortálna ochrana, je ich osobným záujmom. Ide o
najbližších príbuzných ako manžel, druh, družka, deti, rodičia, súrodenci. Pokiaľ je daný nárok osôb
domáhajúcich sa ochrany porušených osobnostných práv, je daná aj ich aktívna vecná legitimácia.
Zodpovednosť za zásah do osobnostných práv je zodpovednosťou objektívneho charakteru, kde sa

nevyžaduje zavinenie. Navyše podľa názoru súdu prvej inštancie otázka aktívnej vecnej legitimácie
je úzko prepojená aj s posudzovaním pasívnej vecnej legitimácie v kontexte výkladu pojmu „škoda
na zdraví“ v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý bol podrobený súdnemu
prieskumu aj v súvislosti s otázkou možnosti eurokonformného výkladu nemajetkovej ujmy. Súd prvej
inštancie mal za to, že žalobcovia 1/-5/ sú aktívne vecne legitimovaní vzhľadom na preukázanie zásahu

do ich osobnostných práv, predovšetkým práva na rodinný život, práva na súkromie.
1.6. Súd prvej inštancie taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovanej 1/ ohľadom údajného
spoluzavinenia poškodenej z dôvodu prítomnosti látky Trimecain v jej organizme. Súd prvej inštancie
poukázal na závery znaleckého dokazovania z trestného konania, podľa ktorých technickou príčinounehody bola výlučne oneskorená reakcia vodiča (žalovaného 2/), pričom chodkyňa (nebohá B. B.)
vojdením na prechod pre chodcov nevytvorila vodičovi nebezpečenstvo. To, že sa znalec vyjadril k
možnosti zabránenia dopravnej nehody chodkyňou tak, že chodkyňa stojaca na prechode pre chodcov

mohla dopravnej nehode zabrániť, ak by pred opätovným začiatkom pohybu po prechode pre chodcov
vyhodnotila rýchlosť a vzdialenosť vozidla a nepokračovala by v chôdzi po prechode pre chodcov samo
osebe neznamená, že by chodkyňa svojím správaním zavinila, resp. niesla spoluzavinenie na dopravnej
nehode (uvedené zo znaleckého dokazovania nevyplynulo), pričom žalovaná 1/ neuviedla žiadne také
skutkové tvrdenia, z ktorých by takýto záver vyplynul.

1.7. Súd prvej inštancie konštatoval, že zásahom do života nebohej nielenže došlo k strate života,
ale zasiahlo sa aj do rodinného zväzku. Následky tohto zásahu do rodinného života žalobcov 1/-5/ sú
nereparovateľné, náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá žalobcom 1/-5/ vznikla, poskytnutá v peniazoch,
môže prispieť aspoň k zmierneniu vzniknutého stavu.
1.7.1. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nemá byť ocenením hodnoty ľudského života,
pretože tento má nevyčísliteľnú hodnotu, ale jej cieľom je len určitá satisfakcia za spôsobený zásah do

súkromného a rodinného života žalobcov 1/-5/ a nemôže teda na strane žiadateľa slúžiť na neprípustné
obohacovanie a na druhej strane mať likvidačný charakter voči tomu, kto je na zaplatenie nemajetkovej
ujmy zaviazaný.
1.8. Žalobcovia 1/-5/ v rámci výsluchov pred súdom prvej inštancie potvrdili, že s matkou mali všetci
veľmi dobrý vzťah, matka ako jediný žijúci rodič predstavovala pre rodinu spojovník, ktorý spájal rodinu.

Práve u matky pravidelne prebiehali rodinné stretnutia, oslavy, rodina sa stretávala na Vianoce, na Veľkú
noc, pri rôznych oslavách. Aj jednotlivo každý zo žalobcov 1/-5/ bol v kontakte s matkou a poskytoval
podľa potreby pomoc, či už v domácnosti, v záhrade alebo pri vybavovaní osobných záležitostí, či
zdravotných ťažkostí. Súd prvej inštancie nezistil, že by ktorýkoľvek zo žalobcov 1/-5/ mal byť viac
alebo menej zasiahnutý úmrtím matky, každý zo žalobcov 1/-5/ tento zásah pociťoval ako hlbokú traumu

a z výpovede žalobcov 1/-5/ taktiež vyplynulo, že ich nebohá matka vo vzťahu ku každému zo žalobcov
1/-5/ prejavovala úprimnú lásku, ani rozdielne bydliská nepredstavovali takú okolnosť, ktorá by mala
vplyv na intenzitu vzťahu k matke. Súd prvej inštancie konštatoval, že závažnosť utrpenej ujmy každý
zo žalobcov 1/-5/ prežíval zhruba rovnako. Aj keď žalobca 5/ uvádzal, že bol v životnej situácii, kedy
si bez matky nevedel predstaviť ďalší život, je zrejmé, že po úmrtí matky si našiel zamestnanie, a teda

sám ako ostatní súrodenci sa snaží aj po materiálnej stránke zabezpečiť si svoj život bez pomoci matky.
Súd prvej inštancie prihliadol tiež na okolnosti daného prípadu, kedy došlo k náhlemu úmrtiu matky
ako nezvratného následku, pričom táto na dopravnej nehode neniesla žiadnu vinu. Došlo k prerušeniu
jej života na dôchodku, kedy si užívala život so svojimi deťmi a ich rodinami, tešila sa s vnúčatami,
bola v dostatočnej kondícii na to, aby naďalej prežívala rodinné šťastie a spokojnosť, starala sa o dom,

záhradu, chov domácich zvierat.
1.9. Z výpovede žalovaného 2/ vyplynulo, že mal snahu po skutku ešte v rámci trestného konania sa
žalobcom 1/-5/ ospravedlniť za svoje konanie, avšak žalobcovia 1/-5/ v tej dobe uvedené nepovažovali
za vhodné vzhľadom na krátkosť času a citlivosť situácie. Žalovaný 2/ rešpektoval postoj žalobcov 1/-5/
a mal snahu aspoň písomne žalobcom vyjadriť sústrasť a ospravedlniť sa za svoje konanie. Okolnosť, či

sa list skutočne aj dostal do dispozičnej sféry žalobcov 1/-5/, nemal pre posúdenie nároku žalobcov 1/-5/
rozhodujúci význam. Žalovaný 2/ na pojednávaní prejavil úprimnú ľútosť nad skutkom a ospravedlnil sa
žalobcom 1/-5/ za vzniknuté následky.
1.9.1. Žalovaný 2/ poukázal na svoju životnú situáciu, kedy sa prisťahoval z cudziny na Slovensko spolu
so svojou rodinou, s rodičmi, ktorí boli v ťažkej životnej situácii vo svojej domovine. Na Slovensku si

založil rodinu, má manželku, maloleté dieťa a všetci jeho rodinní príslušníci sú odkázaní výlučne na jeho
príjem. Na území Slovenska nemajú žiaden hodnotný majetok. Rodičia žalovaného 2/ vlastnia rodinný
dom v cudzine. Žalovaný 2/ uviedol, že jediným zdrojom jeho príjmu je živnosť, kedy podniká v oblasti
rýchleho občerstvenia, pričom tento príjem nie je nadpriemerný.
1.9.2. Súd prvej inštancie zdôraznil, že hoci žalovaný 2/ nesie zodpovednosť za vzniknutú situáciu, v

prípade nároku na náhradu škody má právo, aby žalovaná 1/ ako poisťovňa plnila priznaný nárok na
náhradu škody, a to aj titulom nemajetkovej ujmy. Preto výška náhrady priznaného nároku sa nemôže
odvíjať výlučne od majetkových pomerov žalovaného 2/, súd musí vziať do úvahy aj finančné možnosti
žalovanej 1/, ktoré sú nepochybne lepšie ako na strane žalovaného 2/.
1.10. Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy súd posudzuje individuálne okolnosti každého prípadu

zvlášť, na druhej strane rozhodnutie súdu sa nemá vymykať z rámca priznaných náhrad v obdobných
prípadoch, či už smerom nahor alebo smerom nadol. Každá zo strán predložila rozhodnutia súdov o
priznaných výškach nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch na podporu svojho tvrdenia. Súdu prvej
inštancie je známa rozhodovacia činnosť ostatných súdov v tejto oblasti, či už z vlastnej činnostitunajšieho súdu alebo rozhodnutia iných súdov [napr. na rozsudok Krajského súdu Nitra z 24. septembra
2013 sp. zn. 5Co/182/2013 - priznané manžel + dve deti: 3 x 10.000,- Eur (úmrtie pri dopravnej
nehode nárazom do auta stojaceho v kolóne na diaľnici); rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 28.

októbra 2013 sp. zn. 8Co/264/2013 - priznané manželke 20.000,- Eur, dieťaťu 23.000,- Eur, rodičom 2x
10.000,- Eur (smrť chodca na prechode, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. júla 2015 sp.
zn. 12Co/465/2014: priznané manželke a deťom 3x 33.500,- Eur, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
3Cdo/18/2016: priznané manželovi a deťom 3x 23.000,- Eur.
1.10.1. V kontexte rozhodovacej praxe, a to vzhľadom na zásah do osobnostných práv žalobcov 1/-5/,

súdprvejinštancie dospelkzáveru,žesúdanédôvodynapriznanienemajetkovejujmyužalobcov1/-5/,
každému po 8.000,- Eur. Súd prvej inštancie mal za to, že takto určené sumy náhrady nemajetkovej
ujmy sú primeraná charakteru a zmyslu tejto satisfakcie.
1.11. V časti uplatneného príslušenstva (úroku z omeškania) súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd
prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobcov 1/-5/ s poukazom na nález Ústavného súdu
Českej republiky z 10. decembra 2019 sp. zn. II. ÚS 2149/17.

1.11.1. Súd prvej inštancie vychádzal z ustálenej judikatúru najvyššieho súdu (R 45/2000, rozsudok
najvyššieho súdu zo 14. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/185/2011), podľa ktorej povinnosť zaplatiť náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, v ktorom je
určená doba plnenia. Do omeškania sa dlžník dostáva až márnym uplynutím takto určenej lehoty, preto
nárok na úrok z omeškania za obdobie nebol uplatnený dôvodne, preto ho súd prvej inštancie zamietol.

1.12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“
alebo ,,Civilný sporový poriadok“).
1.12.1. Konštatoval, že žalobcovia 1/-5/ boli v konaní plne úspešní vo veci samej (priznanie istiny
nemajetkovej ujmy), pričom ich neúspech sa týkal len časti príslušenstva, čo nemalo vplyv na posúdenie

celkového úspechu. Preto priznal žalobcom 1/-5/ plnú náhradu trov konania proti žalovaným 1/, 2/.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku I. a do závislého výroku o trovách konania
( III. výrok), žalovaná 1/ podala včas odvolanie.
2.1. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.

2.2. Namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, konkrétne otázky definovania
poškodenej osoby v zmysle § 4 ods. 2 zákona o PZP. Zastávala názor, že nebolo preukázané, že
by žalobcov 1/-5/ bolo možné považovať za osoby poškodených podľa § 2 písm. g) zákona o PZP,
keďže poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu. Argumentovala, že medzi
konkrétnou ujmou poškodeného a škodovou udalosťou (prevádzkou vozidla) musí existovať priama,

nie sprostredkovaná príčinná súvislosť. Keďže žalobcovia 1/-5/ podľa jej názoru nie sú poškodenými,
nesvedčí im právo uplatňovať nároky priamo voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, a teda
nemajú aktívnu vecnú legitimáciu.
2.3. Vo vzťahu k výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy (8.000,- Eur pre každého žalobcu)
namietala, že súd prvej inštancie vychádzal z judikatúry, ktorá nekorešponduje so skutkovým stavom

prejednávanej veci. Podrobne analyzovala súdom citované rozhodnutia a poukázala na zásadné
rozdiely.
2.3.1. V prípade rozhodnutia Krajského súdu v Nitre z 24. septembra 2014 sp. zn. 5Co/182/2013 sa
jedná o prípad (dopravná nehoda, pri ktorej zahynula manželka/matka), keď traja žalobcovia (pozostalý
manželadvemaloletédeti)sadomáhalináhradynemajetkovejujmyvovýškekaždý10.000,-Eur,pričom

súd im v tomto prípade vyhovel a priznal im náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Eur každému
žalobcovi, a to najmä z dôvodu, že žalobcovia boli pozostalý manžel a dve maloleté deti.
2.3.2. V prípade rozhodnutia Krajského súdu v Žiline z 28. októbra 2023 sp. zn. 8Co/264/2013 sa jedná o
prípad (dopravná nehoda s alkoholom + vysoká rýchlosť, pri ktorej zahynul manžel/otec/syn), keď štyria
žalobcovia (pozostalá manželka vo vysokom štádiu tehotnosti, jedno maloleté dieťa, pozostalí rodičia)

sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške až 150.000,- Eur (pozostalá manželka 40.000,- Eur,
jedno maloleté dieťa 50.000,- Eur, pozostalí rodičia po 30.000,- Eur), pričom súd im priznal náhradu
nemajetkovej ujmy „len“ vo výške 63.000,- Eur (pozostalá manželka 20.000,- Eur, jedno maloleté dieťa
23.000,- Eur, každý pozostalý rodič - 10.000,- Eur).
2.3.3. V prípade rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. júla 2015 sp. zn. 12Co/465/2014 sa

jedná o prípad (dopravná nehoda s vysokou rýchlosťou v obci, pri ktorej zahynul manžel/otec), keď traja
žalobcovia (pozostalá manželka a dve maloleté deti) sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
každý 133.500,- Eur (pozostalá manželka 66.500,- Eur, maloleté deti každé po 33.500,- Eur), pričomsúd im v tomto prípade vyhovel a priznal im náhradu nemajetkovej ujmy, ale nižšiu ako požadovali, a to
vo výške 100.500,- Eur (33.500,- každému žalobcovi).
2.3.4. V prípade rozhodnutia najvyššieho súdu z 22. júna 2016 sp. zn. 3Cdo/18/2016 sa jedná o prípad

(dopravná nehoda s alkoholom, pri ktorej zahynul manžel/otec), pričom súd im priznal nemajetkovú ujmu
69.000,- Eur (23.000,- Eur každému žalobcovi).
2.4. Vytkla súdu prvej inštancie, že závery o „zhruba rovnakom“ prežívaní ujmy všetkými žalobcami
1/-5/ sú arbitrárne, nepreskúmateľné a príliš zovšeobecňujúce. Podľa nej súd prvej inštancie nekriticky
zhodnotil výsluchy a nepristúpil k diferencovaniu intenzity vzťahov, hoci z výpovedí rozdielna intenzita

vyplynula. Žalobkyňa 1/ hodnotila vzťah ako bežný, býva vo Zvolene, smútok zvládla bez odbornej
pomoci. Žalobkyňa 2/ hodnotila vzťah ako kamarátsky, býva v B., smútok zvládla sama. Žalobca 3/
síce býval s matkou, ale pracuje na turnusy v Bratislave (doma každých 10 dní), smútok zvládol sám.
Žalobca 4/ býva vo Zvolene, pomáhal, keď bolo treba, smútok zvládol sám a žalobca 5/ označil matku za
najbližšiu osobu po svojom rozvode, ktorá sa o neho starala a finančne ho podporovala, smútok zvládol
bez odbornej pomoci. Poukázala na to, že smrť matky sa u žalobcov 1/-5/ prejavila bežným smútkom

bez prejavov duševnej poruchy, či potreby vyhľadať lekársku pomoc.
2.5. Spochybnila intenzitu tvrdených väzieb poukazom na to, že hoci žalobcovia 1/-5/ tvrdili, že boli
v dennom kontakte a starali sa o matku, ani jeden z nich nevedel, že v deo tragickej nehody bola
ich matka vo Zvolene u lieeite3a. Táto skutoenos? pod3a nej narúša obraz o deklarovanej intenzite a
informovanosti v rámci rodiny.

2.6. Ialej argumentovala, že v danom prípade ide o dospelé osoby s vlastnými rodinami a domácnos?
ami (s výnimkou žalobcu 3/), ktoré sú si navzájom oporou. Uviedla do pozornosti rozdiel oproti prípadu
ESLP Dana Kontrová proti Slovenskej republike, kde priznaná suma 25.000,- Eur (cca 12.500,- Eur za
osobu) reflektovala absolútny rozvrat zmyslu života matky po strate dvoch maloletých detí. V prípade
žalobcov 1/-5/ nedošlo k strate zmyslu života ani k úplnému rozvráteniu rodinného života.

2.7. Súd prvej inštancie mal pod3a nej pri ureení výšky náhrady zoh3adni? aj vek žalobcov 1/-5/ (42 až
53 rokov) a nebohej matky (76 rokov). Vzh3adom na dažku spoloene prežitých rokov sa vz?ahy rodiea
a detí naplnili v prevažnej miere štandardných interakcií, eo by malo ma? vplyv na výšku satisfakcie.
2.8. Tiež namietala, že súd prvej inštancie nezoh3adnil satisfakciu poskytnutú žalovaným 2/ (vinníkom
nehody), ktorý prejavil úprimnú 3útos? a ospravedlnil sa. Súd prvej inštancie priznal žalobcom 1/-5/ plnú

sumu bez toho, aby toto morálne zados?ueinenie premietol do zníženia peoažnej náhrady.
2.9. Na podporu neprimeranosti priznanej výšky poukázala na štatistické údaje Národnej banky
Slovenska (2016 – 2020), pod3a ktorých bola priemerná výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy z
PZP 4.500,- Eur. Argumentovala, že k tomuto kritériu prihliadajú aj iné súdy (napr. Krajský súd v Trnave
v rozsudku z 30. novembra 2022 sp. zn. 24Co/75/2022).

2.10. Vzh3adom na uvedené navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ialej len ,,odvolací súd“
alebo ,,krajský súd“) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanej
1/ nárok náhradu trov prvoinštaneného konania a odvolacieho konania v rozsahu 100%. Alternatívne
navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcom 1/-5/ prizná náhradu
nemajetkovej ujmy v nižšej výške (ako to urobil súd prvej inštancie) a rozhodne o trovách konania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku I. a do závislého výroku o trovách konania
(III. výrok), žalovaný 2/ podal veas odvolanie.
3.1. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi pod3a § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
3.2. Vo vz?ahu k výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy uviedol, že súd prvej inštancie mal

zoh3adoova? pri ureovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy aj jeho životnú situáciu. Súd prvej inštancie
správne konštatoval, že priznaná náhrada nemajetkovej ujmy nemôže ma? likvidaený charakter.
Uvedené vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. januára 2021 sp. zn. 13Co/63/2020.
3.2.1. Poukázal na to, že z lustrácie v registri poverení vyplýva, že voei žalovanej 1/ je vedených 33
exekuených konaní, eo predstavuje reálne riziko, že žalovaná 1/ nebude plni? a povinnos? úhrady

prejde v celom rozsahu na neho. Súd prvej inštancie mal bra? oh3ad na jeho majetkové pomery, keiže
hrozí riziko, že rozsudok súdu prvej inštancie bude ma? likvidaené následky na neho a jeho rodinu.
3.3. Uviedol, že žalobcovia 1/-5/ neuniesli dôkazné bremeno a objektívne nepreukázali svoj vz?ah
s matkou. Žalobcovia 1/, 2/, 4/, 5/ (okrem žalobcu 3/) s matkou nežili v spoloenej domácnosti, majú
vlastné rodiny, prácu a niektorí bývajú vo väešej vzdialenosti (Zvolen), eo objektívne neumožoovalo

takú intenzitu starostlivosti, akú tvrdili. Aj v prípade žalobcu 3/ argumentoval jeho prácou na turnusy v
Bratislave.
3.4. Spochybnil tvrdenia žalobcov 1/-5/ o ich informovanosti a blízkom kontakte s matkou poukazom na
to, žalobcovia 1/-5/ nevedeli, že ich matka v deo nehody cestovala autobusom k lekárovi do Zvolena.Nebohá o svojej ceste neinformovala ani dcéru bývajúcu priamo vo Zvolene, s ktorou sa pod3a tvrdení
mala zvyknú? stretáva?, eo je pod3a neho v rozpore s prezentovaným obrazom o ich vzájomných vz?
ahoch.

3.5. Poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov (rozhodnutie Krajského súdu Treneín z 3. decembra
2013 sp. zn. 17Co/736/2013, ktorým manželke pozostalého súd priznal nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 4 000,- Eur) a rozhodnutie Krajského súdu Nitra z 11. mája 2021 sp. zn. 12Co/50/2020
(ktorým súd za stratu syna priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 10 000,- Eur).
3.6. Mal za to, že výška nemajetkovej ujmy je neadekvátne vysoká a neprimeraná. Argumentoval, že nie

každý žalobca sa staral o matku rovnako a taktiež je zrejmé, že nie každý poci?oval jej stratu rovnako,
prieom súd prvej inštancie mal zoh3adni? aj vek pozostalej.
3.7. Ialej vo vz?ahu k závislému výroku o trovách konania rozsudku súdu prvej inštancie (III. výrok)
namietal, že žalobcovia 1/-5/ nemali vo veci plný úspech, keiže súd prvej inštancie žalobu zamietol
v easti uplatnených úrokov z omeškania (7 % roene zo sumy 8.000,- Eur od 2. decembra 2022) s tým, že
vyeíslil, že zamietnuté príslušenstvo ku dou vyhlásenia rozsudku u každého žalobcu predstavuje sumu

576,88 Eur, celkom sumu 2.884,40,- Eur.
3.8. Vzh3adom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100
%. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobcovia 1/-5/ vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie
uviedli, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými tvrdeniami, námietkami
a dôkazmi strán. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne aj po právnej stránke správny.
4.1. K odvolaniu žalovaného 2/ (vodiea) poukázali na to, že súd prvej inštancie v odseku 31.

odôvodnenia podrobne vysvetlil, z akého dôvodu nimi uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy považoval za
primeranú. Zdôraznili, že v konaní prebehlo vyeerpávajúce dokazovanie (vrátane ich výsluchov), ktoré
potvrdilo intenzitu ich vz?ahov s matkou. Argumentovali, že priznaná suma predstavuje skôr spodnú
hranicu („minimálnu sumu“) v intenciách aktuálnej rozhodovacej praxe, prieom ak by žiadali viac, nie je
vylúeené, že by im súd prvej inštancie vyhovel.

4.2. Odmietli argumentáciu žalovaného 2/ o likvidaenom charaktere priznanej náhrady. Uviedli, že suma
8.000,- Eur za stratu matky je v súeasnej judikatúre bežne priznávaná a nie je považovaná za likvidaenú
ani pre fyzické osoby. Zároveo oznaeili obavu žalovaného 2/ z toho, že bude musie? plni? celú sumu
sám za neopodstatnenú a jeho interpretáciu za skreslenú. Vysvetlili podstatu solidárneho záväzku, ktorý
umožouje im vybra? si, od koho budú plnenie požadova?. Žalovaná 1/ je pois?ovoa s nadnárodnou

úeas?ou a lídrom na trhu.
4.3. Vo vz?ahu k závislému výroku o trovách konania (III. výrok) uviedli, že dôvodnos? žaloby bola
preukázaná v plnom rozsahu istiny. S odkazom na názor ústavného súdu uviedli, že ani prípadné
zníženie výšky nemajetkovej ujmy súdom oproti navrhovanej výške nemajetkovej ujmy nie je možné
považova? za neúspech v spore.

4.4. Mali za to, že majú nárok na príslušenstvo s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Eeskej
republiky, avšak voei výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie sa neodvolali len z dôvodu nepredlžovania
konania.
4.5. K odvolaniu žalovanej 1/ oh3adne jej námietke nedostatku pasívnej legitimácie uviedli, že jej
argumentácia predstavuje zužujúci, eisto gramatický výklad zákona o PZP, ktorý je prekonaný poeetnou

judikatúrou. Opätovne poukázali na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 666/2016, ktoré
jednoznaene konštatuje, že nemajetková ujma je krytá povinným zmluvným poistením. Ich postavenie
ako blízkych osôb (detí), ktoré vstupujú do pozície poškodených, oznaeili za notorietu súdnej praxe.
4.6. K výške náhrady vo vz?ahu k námietkam žalovanej 1/ uviedli, že súd prvej inštancie zoh3adnil
všetky relevantné kritériá: okolnosti spáchania skutku, následok v ich emocionálnej sfére, vek zomrelej

(ktorá bola bez zásadných zdravotných ?ažkostí) i dospelos? detí. V konaní nebolo preukázané
dorueenie listu, ktorého obsahom malo by? ospravedlnenie žalovaného 2/ a vzh3adom na závažnos?
ujmy by takýto úkon mal na rozhodnutie len zanedbate3ný vplyv.
4.7.Navrhli,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievodvolaním napadnutýchvýrokochpotvrdil.
Zároveo si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací pod3a § 34 CSP, vec preskúmal v medziach
daných § 379 CSP a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania pod3a § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario arozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (I. výrok) a v závislom výroku o trovách
konania (III. výrok) pod3a § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Pod3a § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožouje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedzi? len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplni? na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ialšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatoenom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vz?ah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutoenos? alebo

okolnos?. Naopak, prvoinštanený súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedeivý, premisy

zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie je dostatoene
vyeerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na ureité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty žalovaných 1/, 2/ v odvolaní.

9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia 1/-5/ sa žalobou proti žalovaným 1/, 2/ domáhali
náhrady nemajetkovej ujmy pod3a § 11, § 13 OZ z titulu ochrany osobnosti pozostalej osoby, ktorá im
vznikla v oblasti osobnostných práv (práva na súkromný a rodinný život) v dôsledku dopravnej nehody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tov. zn. Volkswagen Golf, EEV:M. doa 6. mája 2022

v meste Zvolen, ktoré viedol žalovaný 2/, pri ktorej došlo k úmrtiu nebohej B. B. (matky žalobcov 1/-5/).

10. Žalovaný 2/ bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen z 28. októbra 2022 e. k.
2T/116/2018-308 uznaný za vinného, že doa 6. mája 2022 v ease o 14:04 hod. v meste Zvolen viedol
ako vodie osobné motorové vozidla zn. Volkswagen Golf, EEV: M., v smere od sídliska Zlatý potok po

Ul. J . Jesenského, kde pred odboekou na Ul. Bela IV. na vyznaeenom prechode pre chodcov nedal
prednos? chodkyni B. B., prechádzajúcej po prechode pre chodcov z pravej strany z poh3adu vodiea,
následkom eoho došlo ku kolízii vozidla s chodkyoou, v dôsledku eoho bola chodkyoa odsotená na
vozovku, eím vodie porušil dôležitú povinnos? uvedenú v § 4 ods. 1 písm. f) zákona e. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke a poškodená B. B. pod3a znaleckého posudku vypracovaného C. C. N. ?K.,

E., C. O. XX/XXXX a C. P. E. e. 20/2022 utrpela zranenia, následkom ktorých doa XX. XXXX XXXX
zomrela,prieombezprostrednou príeinousmrtibol?ažkýopuchmozguvrámcipolytraumy(viacpoeetné
poranenia viacerých životne dôležitých orgánových systémov), ktoré utrpela ako následok dopravnej
nehody, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smr? a taký ein spáchal závažnejším spôsobom, porušením
povinnosti uloženej mu pod3a zákona, eím spáchal preein usmrtenia pod3a § 149 ods.1, ods.2 písm. a)

Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a za to bol odsúdený na trest odoatia
slobody vo výmere tri roky, prieom výkon trestu odoatia slobody súd podmieneene odložil a žalovanému
2/ uložil probaený doh3ad nad jeho správaním v skúšobnej dobe s tým, že súd ureil žalovanému
skúšobnú dobu vo výmere pä? rokov. Zároveo žalovanému 2/ bola uložená povinnos? v skúšobnej dobe
nahradi? spôsobenú škodu. Žalovanému 2/ bol uložený aj trest zákazu einnosti vies? motorové vozidlá

akéhoko3vek druhu v trvaní troch rokov. Žalovanému 2/ bola uložená povinnos? nahradi? poškodenej
žalobkyni 1/ škodu titulom úhrady nákladov pohrebu vo výške 930,28 Eur, poškodenej žalobkyni 2/
škodu titulom úhrady nákladov pohrebu vo výške 1.134,- Eur, poškodenej Všeobecnej zdravotnej pois?
ovni, a. s., Bratislava škodu titulom nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivos? vo výške 23.500,55
Eur. Poškodení žalobcovia 3/, 4/, 5/ boli s ich nárokmi na náhradu škody odkázaní na obeianske súdne

konanie a poškodené žalobkyne 1/, 2/ boli so zvyškom ich nárokov na náhradu škody odkázané na
obeianske súdne konanie.11. Uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen z 28. októbra 2022 e. k. 2T/116/2018-308,
ktorý nadobudol právoplatnos? doom 2. decembra 2022, vychádzajúc z ustanovenia § 193 CSP
bola preukázaná zodpovednos? žalovaného 2/ za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti

žalobcov 1/-5/.

12. Pre posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 1/ je rozhodujúce vyriešenie otázky, eo treba
rozumie? pod pojmom škoda použitým v zák. e. 381/2001 Z.z.. Odvolací súd je toho názoru, že pre
úeely tohto zákona treba pojem škoda vyklada? extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahaoa

aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu obeianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných
práv pozostalých, spoeívajúci v zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život spôsobený
usmrtením blízkej osoby pri prevádzke motorových prostriedkov. Pokia3 k nemajetkovej ujme došlo
v priamej príeinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, je potrebné, vychádzajúc zo zásady
ekvity, vyklada? nielen konkrétny právny predpis, ale v širšej súvislosti i právny poriadok upravujúci
dotknutú oblas?. Pod3a názoru odvolacieho súdu, je absolútne logické a legitímne, aby nemajetková

ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody v priamej príeinnej súvislosti s prevádzkou
motorového vozidla bola považovaná za škodu pod3a § 4 ods. 2 zákona e. 381/2001 Z. z., preto
takáto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Úeelom poistenia zodpovednosti
zaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovýchvozidieljetotižzmierni?dôsledkyvšetkýchškôd,kuktorým

došlo v súvislosti s touto prevádzkou, prieom najzávažnejším dôsledkom tejto (poistnej) udalosti je
spôsobenie smrti. V koneenom dôsledku v tomto smere sa uberá i aktuálna judikatúra Súdneho dvora
EÚ (ialej len ,,SDEÚ“ alebo ,,Súdny dvor EÚ“ ).

13. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetné výkladové otázky s jednoznaeným záverom vyriešil

Súdny dvor EÚ v rozsudku z 24. októbra 2013 vo veci C-22/12 Q. B. proti P. E., N. B..

14. Pokia3 ide o uvedený judikatúrny záver Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12, je nesporné, že tento
je v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie záväzným výkladovým rámcom a prameoom pre
výkladaaplikáciunoriemúniovéhoprávavovšetkých elenskýchštátochEÚ,sretrospektívnymúeinkom

(rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/94 Richardson) s tým, že výklad úniového práva poníma
záväznos? nielen s úeinkami per partes, ale s oh3adom na jednotu systému Európskej únie (na úeely
používania úniového práva), má aj všeobecnú záväznos?.

15. Súdny dvor EÚ totiž zabezpeeuje nielen jednotný výklad a používanie zakladajúcich zmlúv, ako

prameoov úniového práva, ale odvodzuje z nich aj nové pravidlá prostredníctvom výkladu existujúcich
prameoov práva v rámci svojej rozhodovacej einnosti. Prostredníctvom judikatúry Súdneho dvora EÚ
nevyhnutnedochádza„kskrytej“normotvorbeprostredníctvomsúdnehoorgánu,navonokprezentovanej
ako výklad prameoov práva a vypaoanie medzier v práve. Úloha Súdneho dvora EÚ ako neformálneho
normotvorcu je všeobecne akceptovaná s tým, že rozhodnutiam Súdneho dvora sa bez akýchko3vek

výhrad priznáva všeobecná precedentná záväznos?.

16. Požiadavka jednotnej aplikácie a interpretácie úniového práva vo vnútri EÚ znamená, že význam
pojmov úniového právneho poriadku nemôže by? v jednotlivých elenských štátoch rôzny, ale musí
spoeíva? na objektívnych kritériách definovaných úniovým právom (Jordens-Vosters, 69/79, 10. januára

1980 s. 75, bod 6), prieom aplikácia, úeinnos? a záväznos? úniového práva nemôže by? v jednotlivých
štátoch rozdielna (Zerbone, 94/77, 31. januára 1978, Zb. s. 99, body 25 a 26).

17. Odvolací súd zdôrazouje, že vnútroštátny súd je všeobecným súdom aplikácie úniového práva,
pretože je povinný v rámci svojich právomocí zabezpeei? úplný úeinok úniových právnych noriem

achráni?práva,ktorétietonormypriznávajújednotlivcom(R.aBonifaci,C-6a9/90,19.novembra 1991,
Zb. s. I-5357, bod 32; Factortame, C-213/89, 19. júna 1990, Zb. s I-2433, bod 19). Je povinný zabezpeei?
právnym subjektom právnu ochranu najmä vtedy, ak to vyplýva z priamo úeinných ustanovení, ale
aj prostredníctvom využitia nepriameho úeinku práva EÚ tak, že bude vyklada? všetky procesné
ustanovenia eurokonformným spôsobom tak, aby ich aplikácia prispela k realizácii požiadavky na

zabezpeeenie úeinnej súdnej ochrany práv, ktoré fyzickým a právnickým osobám vyplávajú z úniového
právneho poriadku (Kronberger, T-18/07, Úz. 21. mája 2008, Zb. s UU-77, bod 49; Unibet, C-432/05,
13. marca 2007, Zb. s. I-2271, bod 44). Vnútroštátny súd je v rámci svojich právomocí a vo3nej úvahy,
ktorú mu priznáva vnútroštátne právo, povinný vyklada? vnútroštátne ustanovenia eo najviac v súlades právom EÚ tak, aby ich následná aplikácia prispela k vykonaniu úniového práva (Lucchini, C-119/05,
18. júla 2007, Zb.s. I-6199, body 60 a 61).

18. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade bolo pri aplikácii zákona o PZP vychádza? z jeho
eurokonformného výkladu a riadi? sa záväzným výkladom Súdneho dvora EÚ. Štát totiž môže poruši?
právo únie aj vtedy, ak jeho súd vydá súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore s judikatúrou
Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-224/01 Köbler, 30. septembra 2003, Zb. s.
I-10239, bod 56; Brassere du p?cheur a Factortame, C-46 a 48/93, 5. marca 1996, Zb. s. I-1029, bod 57).

19. ,,Škodou pre úeely zákona e. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spoeívajúca v zásahu do osobnostných práv
pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu
takejto ujmy je pois?ovoa pasívne legitimovaná.“ (vii rozsudok najvyššieho súdu z 31. júla 2017 sp.

zn. 6 MCdo 1/2016, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod
R 61/2018). Z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu z 31. júla 2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016 ialej
vyplýva: ,,Pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie pois?ovne je rozhodujúce riešenie otázky, eo
treba rozumie? pod pojmom škoda (použitým v ZoPZP). Pre úeely tohto zákona treba pojem škoda
vyklada? extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahaoa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí

pozostalým (po blízkej osobe, usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového
vozidla) z titulu obeianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, spoeívajúci v
zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život. Úeelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou
motorových vozidiel je zmierni? dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj pod3a
dôvodovej správy k zodpovednostnému zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším

dôsledkom tejto udalosti. Pokia3 pod3a súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen
obeianskoprávnu zodpovednos? za škodu, ale aj obeianskoprávnu zodpovednos? za neoprávnený
zásah do osobnostných práv, musí by? aj táto zodpovednos? predmetom poistného krytia. Ak
by mal plati? výklad pojmu škoda vychádzajúci z textu ZoPZP (gramatický výklad), resp. výklad
vychádzajúci výluene z ustanovení O. z. o zodpovednosti za škodu, teda ak by náhrada nemajetkovej

ujmy pozostalých nemala by? predmetom poistného krytia, prinášalo by to znaené majetkové riziko
subjektov zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktoré by v individuálnych prípadoch mohlo
vies? aj k ich bankrotu. Zároveo by to však mohlo znamena? aj neistotu pozostalých v tom smere,
ei im prisúdená náhrada bude aj skutoene poskytnutá, resp. riziko, že v prípadoch insolvencie
(platobnej neschopnosti) zodpovedného subjektu táto nebude vymožite3ná. Neprijate3nos? týchto

dôsledkov vyžaduje extenzívnu interpretáciu pojmu škoda pre úeely ZoPZP tak, že doo patrí aj
náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých a teda že aj táto náhrada je
predmetom poistného krytia. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov totiž nemožno opomína? ich
úeel a zmysel, prieom platí, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od
neho smie (a dokonca musí) odchýli?, ak to vyžaduje úeel zákona, história jeho vzniku, systematická

súvislos? a pod. Rozširujúci výklad pojmu škoda pre úeely zodpovednostného zákona je pritom aj
ústavne konformným, pretože zmierouje, resp. odstraouje disproporciu medzi zákonným úrazovým
poistením, t. j. poistením pri pracovných úrazoch, a povinným zmluvným poistením zodpovednosti
za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Ak totiž dôjde pri dopravnej nehode k úmrtiu
zamestnanca, ustanovenie § 94 zákona e. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení neskorších

zmien a doplnení) zakladá pozostalým, ktorými sú manžel alebo manželka a nezaopatrené die?a, nárok
na jednorazové odškodnenie vo výške 730-násobku denného vymeriavacieho základu, najviac však
vo výške 46 485,40 Eur (u manžela alebo manželky). Toto odškodnenie, i kei je limitované, nie je nie
iné ako náhrada nemajetkovej ujmy, poskytovaná z úrazového poistenia. Niet žiadneho rozumného
dôvodu, pre ktorý by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých pri usmrtení ich blízkeho ako zamestnanca

pri dopravnej nehode mala by? predmetom poistného krytia (aj kei pod3a iného zákona), zatia3 eo
v prípadoch, ak by nešlo o zamestnanca, by to tak by? nemalo. Pri výklade pojmu škoda pre úeely
ZoPZP treba vychádza? z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve. Zodpovednostný zákon bol
totiž výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené t. e. platnou Smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto
zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto
pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo
škody“, ei používa termíny „akáko3vek ujma alebo škoda“ alebo „akáko3vek škoda“. Komunitárneprávo chápe škodu ako majetkovú aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje škodu majetkovú aj
nemajetkovú (tu por. napr. rozsudok SD EÚ zo 6. mája 2010 vo veci C-63/09 Axel Walz proti Clickair
SA). Napokon bez významu tu pod3a dovolacieho súdu nemôže by? ani to, že k správnemu chápaniu

pojmu škoda aj súvislostí zodpovednosti za ou v komunitárnom práve nemožno dospie? izolovane od
základov, na ktorých bolo komunitárne právo budované, teda na jednej strane od právnych poriadkov
tých elenských štátov Európskej únie, ktorých demokratické fungovanie nebolo (na rozdiel od situácie
v dnešných tzv. postsocialistických štátoch) prerušené, na druhej strane potom aj od tých historických
prameoov práva na území dnešnej Slovenskej republiky (niekdajšieho Eeskoslovenska), o ktorých

demokratickom pôvode (charaktere) nevznikol dôvod pochybova?. . Pri nazeraní na problém aj z tohto
uhla poh3adu potom nemožno nevidie? to, že slovenský Obeiansky zákonník (zákon prijatý ešte v
prostredí unitárnej Eeskoslovenskej socialistickej republiky v roku 1964) je napriek jeho poeetným
novelizáciám (vrátane tých po roku 1989) stále predpisom majúcim pôvod v dobe neslobody (tu pre
prípad záujmu por. zákon e. 480/1991 Zb.). Podstatnejšie tu však je, že základom úpravy obeianskeho
práva tzv. prvej Rozhodnutia vo veciach obeianskoprávnych Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov

SR 8/2018 17 republiky (Eeskoslovenskej republiky v rokoch 1918 – 1938) sa stal dodnes v Rakúsku
platnýVšeobecnýobeianskyzákonníkzroku1811(cisárskypatente.946),medzipojmamiškodaaujma
nerozlišujúci (v tejto súv. por. najmä Komentáo k Obecnému zákonníku obeanskému, František Roueek
– Jaromír Sedláeek, CODEX Bohemia 1998, V. díl, § 1293, str. 672) a takýto nedostatok rozlišovania
sa týkal i niekdajšieho uhorského práva, platného v rovnakom ease na Slovensku (tu por. najmä výklad

o ujme utrpenej na osobnom záujme, resp. nemateriálnej škode v publikácii Nástin súkromného práva
platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, M. M. G. R. a M. K. I., HEURÉKA 1998, str. 363).
Okrem uvedeného vyššie však už súeas?ou spoloene budovaného právneho poriadku Eeskoslovenskej
republiky po roku 1918 sa stal o. i. aj zákon e. 81/1935 Sb. z. a n. o jazde motorovými vozidlami, ktorý
(v rámci oddielu VIII. nazvaného Zodpovednos? za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel)

ustanovil zodpovednos? (prevádzkovate3a a vodiea) za škodu aj vtedy, „ak bol niekto na tele alebo na
zdraví poškodený alebo usmrtený“ (§ 45 ods. 1 zákona) i následok neúeinnosti akýchko3vek dohovorov,
ktorými by sa na ujmu poškodeného vylúeili alebo obmedzili predpisy o povinnej zodpovednosti (§ 55
zákona). Prvé z takýchto ustanovení evidentne nešlo chápa? inak, než ako zahrnutie do pojmu škoda
spôsobená prevádzkou motorového vozidla i dnešnej náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých po obeti

dopravnej nehody (keiže usmrtenie znamená a vždy znamenalo zánik právnej subjektivity primárne
poškodeného a takto i možnosti uplatoovania akejko3vek náhrady ním samotným – eo neplatí a ani
nemôže plati? o pozostalých). Druhé sa síce týkalo len vylúeenia prípadných dohovorov medzi škodcom
a poškodeným na ujmu druhej z takých osôb, popri oom tu však bola už v roku 1935 (v rámci oddielu
IX. zákona, nazvaného Zaistenie nárokov tretích osôb na náhradu škôd spôsobených prevádzkou

motorových vozidiel) taktiež uzákonená povinnos? držite3a registrovaného motorového vozidla poisti?
sa proti následkom zodpovednosti u niektorej z komerených pois?ovní (§ 56 ods. 1 zákona). Takéto
poistenie sa eo do rozsahu muselo týka? celého rozsahu pojmu škoda pod3a takéhoto zákona, teda i
dnešnej nemajetkovej ujmy pozostalých.“ S uvedeným právnym názorom najvyššieho súdu sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožouje.

20. I z uznesenia ústavného súdu z 11. októbra 2016 sp. zn. III. ÚS 666/2016 oh3adne nemajetkovej
ujmy vo vz?ahu k povinnému zmluvnému poisteniu vyplýva, že pojem „škoda“ použitý v zákone
e. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednos? za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla je ústavne konformným spôsobom interpretovate3ný extenzívne tak, že zahaoa

aj nemajetkovú ujmu pod3a ustanovení Obeianskeho zákonníka o ochrane osobnosti, s cie3om
maximálne možnej miery rešpektovania cie3ov relevantnej úniovej regulácie. Ústavný súd konštatoval
nevyhnutnos? eurokonformného výkladu pojmu škoda na zdraví pod3a zákona o povinnom zmluvnom
poistení. Povinné zmluvné poistenie má v zmysle záveru ústavného súdu pokrýva? aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode.

21. ,,12.Žalovaná 2/ namieta nesprávne právne posúdenie sporu odvolacím súdom v otázke existencie
priamej príeinnej súvislosti medzi škodou (nemajetkovou ujmou žalobcov na ich osobnostných právach)
a škodovou udalos?ou (dopravnou nehodou spôsobenou žalovaným 1/ s následkom úmrtia blízkej
osoby žalobcov - poistnou udalos?ou); tvrdiac, že v prejednávanej veci je nárok žalobcov vylúeený

ustanovením § 5 ods.1 písm. h/ ZoPZP. Na preukázanie opodstatnenosti dovolacieho dôvodu pod3a §
421 ods. 1 písm. a/ CSP poukázala najmä na právne závery rozhodnutia najvyššieho súdu R 61/2008,
a tiež na ialšie súvisiace rozhodnutia najvyššieho súdu (sp.zn. 1Cdo 129/2008, 5Cdo 126/2009, 6Cdo
89/2011, 6MCdo 7/2013). 13. Dovolací súd má zato, že žalovaná 2/ zákonu zodpovedajúcim spôsobomvymedzila právnu otázku, pri riešení ktorej - pod3a názoru žalovanej 2/ - sa odvolací súd odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 14. Dovolate3ka tvrdí, že medzi dopravnou nehodou
s následkom smrti blízkej osoby a zásahom do osobnostných práv pozostalých nemôže zásadne

nikdy by? príeinná súvislos?, pretože nejde o priamy, ale sprostredkovaný dôsledok škodovej udalosti.
Uvedenou ,,novou” právnou argumentáciou sa dovolate3ka napriek už jednoznaene formulovaným a
ustáleným právnym záverom najvyššieho súdu o krytí nárokov pozostalých po obetiach dopravných
nehôd na náhradu nemajetkovej ujmy povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu a
existencii pasívnej legitimácie pois?ovní v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy pred všeobecnými

súdmi (vii R 61/2018, ako aj ialšie 2 Cdo 41/2018, 2 Cdo 52/2018, 2 Cdo 131/2018, 3 Cdo 24/2018, 3
Cdo 174/2019, 4 Cdo 91/2018, 4 Cdo 87/2020, 6 Cdo 143/2017, 6 Cdo 219/2017, 6 Cdo 226/2017, 8
Cdo 6/2018) opätovne snaží spochybni? tieto judikované závery, hoci už podala dovolania vo viacerých
skutkovo a právne obdobných sporoch a mala možnos? oboznámi? sa s tým, že dovolací súd je jednotný
v otázke výkladu pojmu škody a jej dôsledkov do osobnostných práv pozostalých elenov rodiny, ktoré
nastolilaajvtomtoprípade.15.Záversúduo(ne)existenciipríeinnejsúvislostiniejezaloženýnaaplikácii

právnych noriem na zistený skutkový stav; spoeíva na vyhodnotení skutkových podkladov, ku ktorým
dospel súd v rámci dokazovania. Výsledkom tejto einnosti súdu nie sú závery právne, ale skutkové
závery. Právnou otázkou tu je iba vymedzenie tých právnych skutoeností, medzi ktorými treba zis?ova?
vz?ah príeinnej súvislosti. Otázka príeinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku,
ktorá môže by? riešená len v konkrétnych súvislostiach (R 28/2008, 5 Cdo 126/2009, 3 Cdo 130/2010).

Dovolací súd sa preto zaoberal otázkou príeinnej súvislosti v prejednávanej veci pre úeely dovolacieho
konania práve v týchto intenciách; t.j. z poh3adu právnej relevantnosti existujúcich skutoeností (pzn.
dovolate3kou nepopieraných) príeina - následok, medzi ktorými pod3a názoru žalovanej 2/ niet príeinnej
súvislosti za žiadnych okolností. 16. S dovolacou argumentáciou žalovanej 2/ je možné stotožni? sa len
v rovine všeobecnej právnej teórie, v zmysle ktorej v konaní o náhradu škody spôsobenej prevádzkou

dopravného prostriedku súd skúma existenciu všetkých predpokladov vzniku práva poškodeného na
náhradu škody voei škodcovi, ktorému sa ustanovuje povinnos? škodu nahradi?, a tými sú v zmysle
§ 427 OZ : škodná udalos? vyplývajúca z osobitnej povahy prevádzky dopravného prostriedku, škoda
a príeinná súvislos? medzi škodnou udalos?ou a škodou (tzv. kauzálny nexus). Pokia3 niektorý z
týchto predpokladov nebude v konaní zistený a preukázaný, nemôže by? žalobca v spore úspešný,

ako to správne uvádza aj dovolate3ka. Pri posudzovaní existencie príeinnej súvislosti súd vychádza z
toho, že protiprávna udalos? musí by? jednou z hlavných príein vzniku škody, nemôže by? ved3ajšou
príeinou. Nestaeí pritom iba pravdepodobnos? príeinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz o jej
existencii (R 28/1980). K záveru o existencii príeinnej súvislosti súd dospieva na základe logického
posúdenia a zhodnotenia všetkých okolností a povahy konkrétneho prípadu. Dôkazné bremeno vo vz?

ahukpríeinnejsúvislostipritomza?ažujevždypoškodeného.17.Otázkouvznikuzodpovednostnéhovz?
ahu následkom úmrtia blízkej osoby pri dopravnej nehode, zásahom do osobnostných práv pozostalých
a z toho vyplývajúcimi nárokmi poškodených sa dovolací súd už v minulosti zaoberal, ako správne
uviedol v napadnutom rozhodnutí aj odvolací súd, a to konkrétne v rozhodnutí zo 17. februára 2011
sp.zn. 5Cdo 265/2009, v ktorom vyslovil právny záver, že zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby,

spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo
domáha? sa ochrany osobnosti pod3a ustanovení Obeianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. V
odôvodnení uviedol, že ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vz?
ahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z
nich dôjs? k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym

zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva rodinný život môže by? ialšiemu úeastníkovi
vz?ahu spôsobená taká ujma, ktorá mu eiastoene alebo úplne bráni naplno napaoa? jeho citové
potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku
ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z elenov rodinného
vz?ahu, pozostalá osoba môže utrpie? citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a

takisto aj spoloeenstva (vz?ahu) s blízkou osobou. 18. Zo záverov tohto rozhodnutia vychádzalo aj
ialšie rozhodnutie dovolacieho súdu z 26. septembra 2013 sp.zn. 3Cdo 228/2012, publikované aj ako
judikát R 128/2014. V odôvodnení tohto rozhodnutia dovolací súd uviedol, že zákon nedefinuje pojem
zásah ani nepodáva výpoeet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu by? dotknuté osobnostné
práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie, ktoré má v zákone

uvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenos? zásahu a jeho objektívna spôsobilos?
negatívne dopadnú? na chránené osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom
a poškodením (ohrozením) niektorého z osobnostných práv musí by? vz?ah príeinnej súvislosti. Ak
ureité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osobaprávo najmä domáha? sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté
primerané zados?ueinenie (§ 13 ods. 1 Obeianskeho zákonníka). Na inom mieste ,,Úeastníkom, ktorý
je v rámci tohto právneho vz?ahu nosite3om uvedeného oprávnenia (subjektom ochrany), je fyzická

osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Úeastníkom, ktorý je nosite3om povinnosti upusti?
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstráni? následky zásahov alebo
poskytnú? primerané zados?ueinenie, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila ureitého
konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv (je pôvodcom, resp. subjektom
zásahu). Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca

je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako tiež zistenie,
že žalovaný sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za
zásah do jeho chránených osobnostných práv. Obe zis?ovania sú súeas?ou skúmania, kto je v tom
- ktorom konaní vecne legitimovaný”. 19. Ako už bolo vyššie spomenuté, otázka pasívnej legitimácie
pois?ovne v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla už bola judikovaná rozhodnutiami dovolacieho súdu (vii bod 14 tohto

rozhodnutia). V judikáte R 61/2018 najvyšší súd vyslovil - pojem „škoda“ treba vyklada? extenzívne v tom
zmysle, že zahaoa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým po blízkej osobe, usmrtenej pri
dopravnejnehodevsúvislostisprevádzkoumotorovéhovozidlaztituluobeianskoprávnejzodpovednosti
za zásah do osobnostných práv, spoeívajúci v zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život. Pokia3
pod3asúdnejpraxeusmrteniepridopravnejnehodevyvolávanielenobeianskoprávnuzodpovednos?za

škodu, ale aj obeianskoprávnu zodpovednos? za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí by? aj
tátozodpovednos?predmetompoistnéhokrytia.20.Vovšetkýchcitovanýchrozhodnutiachdovolacísúd,
hoc aj nie vždy výslovne, avšak z h3adiska právne jediného možného logického výkladu dospel k záveru,
že dopravná nehoda s následkom smrti blízkej osoby predstavuje priamu a hlavnú príeinu zásahu
do osobnostných práv pozostalých, nejde teda len o druhotný, sprostredkovaný zásah, ako to tvrdí

žalovaná 2/. Iný záver ani nemožno prija?, pretože ak je existencia priamej príeinnej súvislosti jedným zo
zákonných predpokladov úspešného uplatnenia nemajetkovej ujmy žalobcov v spore, dovolací súd by
v týchto prípadoch nemohol dospie? k už konštantne judikovanému záveru o pasívnej legitimácii pois?
ovní v prípadoch náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých následkom smrti blízkej osoby pri dopravnej
nehode, ak by zaujal právny názor, že ide len o subsidiárny, nepriamy následok poistnej udalosti, t.j.

dospel by k záveru o neexistencii priamej príeinnej súvislosti.“(vii uznesenie najvyššieho súdu z 22.
februára 2022 sp. zn. 9Cdo/87/2021).

22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie ialej oh3adne nemajetkovej ujmy vo vz?ahu
k povinnému zmluvnému poisteniu správne poukázal i na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.

2Cdo/234/2018 a nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 695/2017

23. Na základe toho tak treba uzavrie?, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona e. 381/2001 Z.z.
treba vyloži? tak, že poistenie zodpovednosti kryje (za splnenia ostatných podmienok v ods. 4) aj nároky
pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy pod3a § 13 ods. 2 OZ a pozostalí môžu tieto nároky v

zmysle § 15 ods. 1 zákona e. 381/2001 Z. z. uplatni? priamo proti pois?ovate3ovi, a to rovnako ako
všetky ostatné nároky na náhradu škody. V posudzovanej veci žalobcovia 1/ - 5/ majú nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy voei žalovanej 1/. Túto ujmu tak v zmysle § 4 ods. 2 a 4 zákona e. 381/2001 Z. z. kryje
poistenie zodpovednosti za škodu, takže žalovaná 1/ je povinná nahradi? žalobcom 1/-5/ aj túto ujmu.
23.1. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti aj na dôležitos? ústavnokonformného výkladu právnych

predpisov, keiže súd musí nielen rešpektova? právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerova?
k spravodlivému výsledku. Právo musí by? predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom
právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez oh3adu na zmysel a úeel toho
ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie
práva bez ialšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade

s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo je spoloeenský normatívny systém,
ktorého úeelom je rozumné usporiadanie vz?ahov medzi elenmi spoloenosti. Už z tejto základnej
funkcie práva vyplýva, že riešenia, ktoré sa požiadavke rozumného usporiadania vz?ahov prieeia, sú
neprijate3né. Súdu jednoznaene vždy prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, ei mechanická aplikácia
zákona nemôže prinies? absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby ju takouto interpretáciou

pomocou redukcie ad absurdum odmietol a zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a úeelom
zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý. Výklad dotknutého zákona e. 381/2001 Z. z. ueinený
žalovanou 1/ uvedené požiadavky nespaoa.23.2. Eurokonformný, ako i lingvistický výklad, sú v súlade s definovaním pojmov európskym deliktným
právom, ktorý chápe škodu na zdraví ako ujmu (zhoršenie) telesného alebo duševného zdravia. Preto
nárok z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zahaoa aj ujmu

v emoenej sfére žalobcov 1/-5/. V kontexte vyššie uvedeného sa javí nadbytoené argumentova?
špecifikami dotknutých hmotnoprávnych inštitútov vnútroštátneho práva (náhrada škody a náhrada
nemajetkovej ujmy) z h3adiska pojmoslovia poškodených osôb a druhovým vymedzením škody na
zdraví pod3a Obeianskeho zákonníka (§ 449 ods. 1). Dôvodom je neprípustne zužujúci výklad
pojmu ujma na zdraví (abstrahujúci duševné zdravie eloveka). Eurokonformným výkladom oblasti

harmonizovanej právom Európskej únie sa preto prinavracia komplexný význam pojmu zdravie a s tým
spojené odškodnenie jeho obidvoch zložiek (telesnej a psychickej).

24. Vzh3adom na uvedené odvolací súd (zhodne s názorom prvoinštaneného súdu) uvádza, že
žalovaná 1/ je pasívne vecne legitimovaná, pretože pod3a ustanovenia § 15 ods. 1 zákona e. 381/2001
Z.z. vzniklo žalobcom 1/-5/ právo uplatni? svoj nárok i priamo proti pois?ovate3ovi zodpovednej osoby,

prieom žalobcovia 1/-5/ sú aktívne legitimovanými v spore.

25. Pod3a názoru odvolacieho súdu žalobcovia 1/-5/ sa oprávnene domáhali práva na ochranu
osobnosti (§ 11 a nasl. OZ), pretože morálna satisfakcia (§ 13 ods.1 OZ) nie je v danom prípade
postaeujúca. Žalobcom 1/-5/ vzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 a 3

OZ), keiže protiprávnym konaním žalovaného 2/ došlo k nezvratnej deštrukcii medzi3udských väzieb,
tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcov 1/-5/.

26. Odvolací súd zdôrazouje, že súeas?ou práva na ochranu osobnosti je aj právo na súkromie
a rodinný život. Právo na súkromie zahaoa aj právo fyzickej osoby vytvori? a udržiava? vz?ahy

s inými 3udskými bytos?ami. Obzvláš? v citovej oblasti, aby fyzická osoba mohla rozvíja? vlastnú
osobnos?. Smr? ako absolútna strata predstavuje sama o sebe závažný zásah do práva na ochranu
osobnosti, prieom spôsobuje ?ažké psychické rozpoloženie. V prípade fungujúcej rodiny (ako to bolo
v posudzovanej veci) má za následok dlhotrvajúcu nemožnos? vyrovna? sa so stratou blízkeho eloveka.
Protiprávne narušenie týchto vz?ahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na rodinný život.

Ako bolo uvedené, súeas?ou práva na ochranu súkromia je aj rodinný život spoeívajúci v udržiavaní
a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami. Konanie
žalovaného 2/, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou elena rodiny, je neoprávneným
zásahom do osobnostných práv pozostalých elenov rodiny.
26.1. Pokia3 je v konaní preukázaný harmonický rodinný vz?ah s dobre vyvinutými sociálnymi a

citovými väzbami, je pochopite3né, že náhla a neeakaná smr? jedného z rodinných príslušníkov spôsobí
pozostalým nielen pocit úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku, ale zároveo stratu možnosti vies? s nebohou
osobou súkromný život. Pozostalí túto stratu prežívajú len ve3mi ?ažko a easto sa takáto udalos? môže
premietnu? do ich psychického zdravia s nenávratnými dôsledkami. Vzh3adom na závažnos? ujmy v
dôsledku pretrhnutia medzi3udských väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života pozostalých,

a tým intenzívneho zásahu do ich osobnostných práv, práva na súkromie a rodinný život, za ktoré
následky nie je možná len morálna satisfakcia, je na mieste, aby pozostalí po obeti boli zároveo finanene
vykompenzovaní, hoci žiadna suma nedokáže vyrovna? pretrvávajúcu boles? a sklamanie zo smrti
blízkeho. Oprávnenými osobami v prípade autonehody sú teda napríklad otec, matka, partner, deti, starí
rodieia, ale aj osoby, ktoré nemajú rodinnú príbuznos?, no ujma je nato3ko závažná, že vznikla potreba

náhrady nemajetkovej ujmy.

27. Obeiansky zákonník neureuje minimálnu ani maximálnu hranicu nemajetkovej ujmy. Posúdenie
výšky nemateriálnej ujmy je závislé od úvahy súdu. Maximálna suma peoažného zados?ueinenia,
ktorú môže súd prizna? je ohranieená výškou žalobcom požadovaného peoažného zados?ueinenia,

ktorá musí by? zrejmá zo žalobného návrhu. I kei výška nemateriálnej umy je predmetom vo3nej
úvahy súdu, táto úvaha sa musí opiera? o preskúmate3né h3adiská. Uplatnenie vo3nej úvahy sa tak
nesmie sta? nepreskúmate3nou 3ubovô3ou súdu mimo rámec akejko3vek kontroly. Pri ureení výšky
nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu, akú ujmu mohol neoprávnený zásah
vyvola?. Nemožno presne zisti? skutoenú ujmu. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je

ureovaná základnými zákonnými kritériami. A to predovšetkým závažnos?ou vzniknutej ujmy a okolnos?
ami, za ktorých k porušeniu práva došlo. Za závažnú ujmu treba považova? ujmu, ktorú fyzická osoba
vzh3adom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a
dôsledky považuje za ujmu znaenú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívneh3adisko, teda to, ei by predmetnú ujmu takto v danom mieste a ease (v tej istej situácii) vnímala aj každá
iná fyzická osoba. Kvantifikácia „odškodnenia“ nemajetkovej ujmy prirodzene neznamená bezhranienú
neobmedzenos?. Primárne je preto potrebné vychádza? z individuálnych okolností prípadu a stretu

práv postihnutej osoby a osoby, ktorá spôsobila neoprávnený zásah. Výška náhrady nemajetkovej
ujmy zosobouje hodnotu práva nemateriálnej povahy, týkajúceho sa osobnej integrity eloveka, vrátane
3udskej dôstojnosti.

28. ,,Samotná závažnos? ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu

osobnosti nie je jediným a výlueným kritériom pre ureenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
ureení tejto výšky súd musí prihliadnu? aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto
okolnosti môžu by? významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah
spôsobila.“ (vii rozsudok najvyššieho súdu z 28. apríla 1998 sp. zn. 1Cdo 89/97, publikovaný
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 29/2001).

29. Odvolací súd konštatuje, že protiprávnym konaním žalovaného 2/ došlo k neoprávnenému zásahu
do práv na ochranu osobnosti žalobcov 1/-5/, a to do práva na ich súkromný a rodinný život, ktorý bol
smr?ou ich blízkych, príbuzných osôb natrvalo narušený.
29.1. V konaní bolo preukázané, že medzi nebohou B. B. a medzi žalobcami 1/-5/ boli vytvorené
vzájomné sociálne, morálne, citové, kultúrne vz?ahy v rámci ich súkromného a rodinného života, prieom

(spolu)vytvárali harmonické rodinné prostredie. Smr?ou matky žalobcov 1/-5/ pri dopravnej nehode
spôsobenej výluene zavinením žalovaného 2/ došlo k nezvratnému ukoneeniu tohto spolužitia, a teda
k pretrhnutiu najintenzívnejších interpersonálnych väzieb. Vzniknutá trauma je zo života žalobcov 1/-5/
neodstránite3ná. Skutoenos?, že nebohá B. B. bola v ease dopravnej nehody vo veku 76 rokov, že
žalobcovia 1/-5/ boli plnoletými osobami, prieom žalobcovia 1/, 2/, 4/, 5/ nežili v spoloenej domácnosti

s tým, že žalobcovia 1/-5/ neboli existenene závislými osobami od nebohej B. B., nemá vplyv na citovú
ujmu žalobcov 1/-5/, ich emociálne útrapy, smútok, pocity stresu, frustrácie a ,,stratu spoloeenstva
s milovanou osobou“. Strata blízkej osoby (matky žalobcov 1/-5/) protiprávnym konaním žalovaného
2/ spôsobila pretrhnutie citových väzieb v najbližších medzi3udských vz?ahoch, eím žalobcovia 1/-5/
(pozostalé osoby) prišli o možnos? tieto vz?ahy ialej rozvíja?, eím došlo k zásahu do práva na rodinný

život ako integrálnej súeasti súkromného života chráneného ustanoveniami o ochrane osobnosti. Citové
väzby a vz?ahy s inými 3uimi tvoria centrálny obsah 3udského života, prieom zásah do tohto okruhu
špecifických medzi3udských vz?ahov spôsobujúci smr? blízkej osoby je súeasne zásahom do práva
usporiada? si vlastný život pod3a svojich predstáv, do spoloených plánov.
29.2. Pokia3 žalovaní 1/, 2/ poukázali na to, že žalobcovia 1/-5/ v deo dopravnej nehody nemali

vedomos? o tom, že nebohá B. B. išla do Zvolena k 3udovému lieeite3ovi, odvolací súd konštatuje,
že nebohá B. B. bola plnoletou osobou, osobou spôsobilou na právne úkony a nemala povinnos?
oznamova? žalobcom 1/-5/ svoje aktivity ani miesto svojho pohybu. Neoznámenie miesta pohybu
nebohej B. B. v deo dopravnej nehody žalobcom 1/-5/ neznamená, že medzi žalobcami 1/-5/ neboli
vytvorené najintenzívnejšie interpersonálne väzby.

30. Odvolací súd uvádza, že prvoinštanený súd pri ureovaní výšky priznanej nemajetkovej ujmy
v peniazoch postupoval v súlade so zákonom, kei poukázal na všetky relevantné skutoenosti, ktoré
zoh3adnil pri ureení nemajetkovej ujmy v zmysle vyššie uvedených právnych úvah, ktoré odvolací
považuje za rozhodujúce pre tento prípad.

31. Pri ureení výšky nemajetkovej ujmy je nevyhnutné zoh3adni? aj samotný úeel náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Náhrada nemajetkovej ujmy v rámci primeraného zados?ueinenia
sleduje predovšetkým funkciu satisfakenú, pretože rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je možné
exaktne kvantifikova? a vyeísli?.

31.1. Z § 13 ods. 3 OZ vyplýva, že jediným kritériom, pod3a ktorého má súd posúdi? a prizna?
náhradu nemajetkovej ujmy, je závažnos? vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k zásahu do
práva na ochranu osobnosti. Rozhodnutie o priznaní výšky nemajetkovej ujmy v prípade straty blízkej
osoby je mimoriadne nároené, pretože vo vnútri každej rodiny dochádza k vzniku neopakovate3ných
individuálnych vz?ahov a smr? spôsobuje následné pretrhnutie väzieb vo vnútri rodiny v dôsledku straty

jej elena. Takýto zásah je u každej fyzickej osoby individuálny a je preto potrebné citlivo a individuálne
posudzova? výšku náhrady nemajetkovej ujmy. Posudzovanie výšky nemajetkovej ujmy nemožno
vžiadnomprípadeznevažova?týmspôsobom,abybolavnímanáako,,cena3udskéhoživota“.Zmyslomnáhrady nemajetkovej ujmy nie je kompenzova? fyzickú absenciu zomrelého, ale pokúsi? sa nahradi?
pozostalým nemateriálnu ujmu, prejavujúcu sa v ich konkrétnych subjektívnych pocitoch.
31.2. Z tohto dôvodu ani nie je možná presná finanená náhrada a úeelom peoažného zados?ueinenia

môže by? iba jej zmiernenie. Z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov vyplýva, že pri výške
nemajetkovej ujmy sa neprihliada na výšku priemerného zárobku ani na výšku minimálneho zárobku
ani eventuálne na majetkové hodnoty, ktoré je možné nadobudnú? za priznanú majetkovú ujmu.
31.3.Pokia3žalovaní 1/,2/vyeítajúprvoinštanenému súduvýškupriznanejnemajetkovejujmy,odvolací
súd poukazuje na to, že prvoinštanený súd správne vysvetlil, aké kritériá vzal do úvahy pri ureení výšky

nemajetkovej ujmy a týmto záverom z h3adiska ich správnosti nemožno nie vyeíta?. Preto odvolací súd
považuje jeho rozhodnutie v danom smere za správne a vzh3adom na všetky okolnosti ureujúce túto
výšku ju odvolací súd považuje za primeranú.
31.4. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného 2/ odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný
2/ svoje všeobecné tvrdenia o svojich majetkových pomeroch nepodložil žiadnymi právne relevantnými
dôkazmi, hoci jeho povinnos?ou bolo nielen tvrdi? rozhodujúce skutoenosti, ale aj oznaei? dôkazné

prostriedkynapreukázaniesvojichtvrdení. Vzh3adomnauvedenézobsahuspisuniejemožnévyvodi?,
že priznané finanené plnenie by malo pre žalovaného 2/ likvidaený charakter.
31.5. Ospravedlnenie žalovaného 2/ v konaní pred súdom prvej inštancie za spôsobenú smr? matke
žalobcov 1/-5/ (k následkom spôsobeného zásahu) je relevantný len do tej miery, v akej môže skutoene
ovplyvni? vnímanie ujmy zo strany sekundárnych obetí, prieom ospravedlnenie sa žalovaného 2/ je

možné vníma? ako prejav zmierni? prežívané utrpenie žalobcov 1/-5/. Pod3a názoru odvolacieho
súdu ospravedlnenie sa žalovaného 2/ je tým prípadom, kde by sa iba morálne zados?ueinenie vo
forme ospravedlnenia nejavilo ako postaeujúci prostriedok nápravy, preto súd prvej inštancie správne
postupoval pod3a § 13 ods. 3 OZ a priznal žalobcom 1/-5/ nárok na nemajetkovú ujmu.

32. Ialej odvolací súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu z 28. novembra 2024 sp. zn.
4Cdo/53/2023, z ktorého vyplýva: ,,22. Dovolací súd poukazuje, že z ustanovenia § 822 Obeianskeho
zákonníka vyplýva, že pri poistení zodpovednosti za škodu poistite3 v prípade poistnej udalosti nahradí
za poisteného škodu, za ktorú poistený zodpovedá škodcovi. Poistite3 teda pod3a poistných podmienok
preberá za poisteného povinnos? nahradi? poškodenému škodu. Je len logické, že pod3a § 823

Obeianskeho zákonníka platí všeobecná zásada, že náhradu platí poistite3 poškodenému. Zaplatením
náhrady škody za poisteného sa poistite3 nestáva zodpovednostným subjektom namiesto poisteného,
ani nejde o prevzatie dlžoby poisteného voei poškodenému, ktorá mu vznikla zo zodpovednosti za
škodu. Dôsledkom tejto skutoenosti je, že poškodený nemá priame právo na plnenie proti pois?
ovate3ovi. Poškodený musí svoje právo na náhradu škody uplatni? voei tomu, kto za škodu zodpovedá,

t. j. voei poistenému. Poistite3 potom plní poškodenému namiesto poisteného. Iba výnimoene má
poškodený priame právo na náhradu škody voei poistite3ovi, a to vtedy, ak tak ustanovujú osobitné
predpisy.Takýmtoosobitnýmpredpisomjenapr.zákonopovinnomzmluvnompoistenízodpovednostiza
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ktorého aplikácia pre posúdenie vz?ahu z poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pripadá i v tomto prípade do úvahy.

23. Z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, má poistený právo, aby náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla hradil pois?
ovate3 priamo poškodenému (§ 4 a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení ), prieom
poškodený má nárok (na rozdiel od úpravy v § 823 OZ, ktorá však na možnú osobitnú úpravu odkazuje)
uplatni? si právo na jej náhradu priamo voei pois?ovate3ovi (§ 15 ods. 1, veta druhá zákona o povinnom

zmluvnom poistení). Poškodený pri škode spôsobenej mu prevádzkou motorového vozidla tak má právo
uplatni? si jej náhradu voei zodpovednému subjektu - škodcovi (§ 420, resp. § 427 a nasl. Obeianskeho
zákonníka), ale aj priamo voei pois?ovate3ovi (§ 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Z
vyššieuvedenéhotedapredovolacísúdvyplýva,žepoškodenýmámožnos?vo3by,eisiuplatnínárokna
náhradu škody spôsobenej mu prevádzkou motorového vozidla iba voei škodcovi, ei priamo voei pois?

ovate3ovi z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti škodcu za škodu spôsobenú motorovým
vozidlom alebo si svoj nárok uplatní voei obom týmto subjektom súeasne. Plnenie na náhradu škody
mu však patrí len jeden krát, teda plnenie jedného z týchto subjektov (pois?ovate3, poistený/škodca)
spôsobuje zánik nároku na náhradu škody poškodeného voei druhému subjektu (soluené úeinky plnenia
poskytnutého poškodenému jedným z týchto povinných subjektov v o vz?ahu k povinnosti druhého

povinného subjektu plni? poškodenému). 24. Dovolací súd je tiež názoru, že vz?ahy medzi škodcom,
poškodenýmapois?ovate3omnavzájomjepotrebnérozlišova?.Zatia3eovz?ahpoškodenéhoaškodcu
je vz?ahom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (vyplývajúci z § 427
a nasl. Obeianskeho zákonníka), tak vz?ah medzi pois?ovate3om a poisteným škodcom je vz?ahomz poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (zák. o povinnom zmluvnom
poistení). Tento vz?ah medzi pois?ovate3om a poisteným škodcom je ureený a vzájomné plnenie je
limitované zákonnými i zmluvnými poistnými podmienkami, ktoré upravujú napr. do akých limitov je pois?

ovate3 povinný a komu plni? pri náhodnej poistnej udalosti, prípadne v akých prípadoch a do akého
rozsahu si môže, ak za poisteného škodu nahradí, uplatni? pois?ovate3 regresný nárok voei poistenému
škodcovi a pod. Vz?ah poškodeného a pois?ovate3a škodcu je vz?ahom špecifickým vyplývajúcim
zo záväzku pois?ovate3a z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla voei poistenému škodcovi plni? náhradu škody priamo poškodenému, prieom poškodenému

osobitný zákon o povinnom zmluvnom poistení dáva i priamy nárok voei pois?ovate3ovi na plnenie,
ktorým mu bude táto škoda nahradená (v § 15 ods. 1). Povinnos? pois?ovate3a plni? poistné plnenie
priamo poškodenému je teda záväzkom pois?ovate3a voei poistenému (škodcovi) vyplývajúci z ich
zmluvného poistného vz?ahu (§ 823 Obeianskeho zákonníka; § 4 a § 15 ods. 1 veta prvá zákona
o povinnom zmluvnom poistení), teda plní poškodenému aj kei si tento priamo náhradu škody voei
nemu neuplatní. Táto povinnos? mu vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej so zodpovedným škodcom

ako poisteným, resp. zo zákona o povinnom zmluvnom poistení. V prípade, že si poškodený uplatní
priamo nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voei pois?ovate3ovi pod3a
§ 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, prípadné premleanie tohto nároku sa posudzuje
pod3a rovnakej právnej úpravy ako platí na premleanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, t.
j. premleanie priameho nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového

vozidla voei pois?ovate3ovi pod3a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ako aj nároku
na náhradu škody voei zodpovedajúcemu škodcovi pod3a § 427 Obeianskeho zákonníka sa posudzuje
pod3a ustanovení o behu premleacej lehoty pri náhrade škody upravenej v Obeianskom zákonníku,
teda pod3a § 106 Obeianskeho zákonníka (na ktoré ustanovenie odkazuje zákonná poznámka e. 22
pri § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Z § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom

poistení (a poznámky k nemu) teda jednoznaene vyplýva, že na premleanie nároku poškodeného
voei pois?ovate3ovi sa neaplikuje § 104 Obeianskeho zákonníka ako sa domnieva žalovaná. Nárok
poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voei pois?ovate3ovi a
nárok na náhradu tejto škody voei škodcovi sa však premleujú samostatne. Poškodený preto v snahe
predís? premleaniu nároku si musí svoj nárok uplatni? voei každému povinnému subjektu veas (vii napr.

rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/9/2013 z 27. augusta 2014). Uplatnenie nároku len voei jednému z
povinnýchsubjektov(napr.lenvoeiškodcovi)neznamenáuplatnenienárokuajvoeidruhémupovinnému
subjektu(napr.voeipois?ovate3ovi).Medzipoškodenýmapois?ovate3omajvprípadepriamehonároku
poškodeného na náhradu škody pod3a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, nejde o
vz?ah zodpovednosti za škodu, nako3ko zodpovednostný vz?ah vzniká len medzi poškodeným a tým,

kto mu spôsobil škodu, teda škodcom (pois?ovoa ním nie je). Poškodený sa ani nestáva úeastníkom
právneho vz?ahu z poistenia škodcu (neviaže ho zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, nie je jej úeastníkom a ani sa nestáva úeastníkom tohto vz?ahu po
poistnej udalosti), má len v zmysle osobitného predpisu priznaný osobitný priamy nárok voei pois?
ovate3ovi na náhradu škody spôsobenej poisteným škodcom. Priamy nárok poškodeného voei pois?

ovate3ovi zo zákonného zmluvného poistenia škodcu upravený v § 15 ods. 1 zákona o povinnom
zmluvnom poistení je posilnením postavenia poškodeného pri tomto type náhrady škody. Ide o zvýšenú
ochranu poškodeného, aby jeho právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil
poistnú zmluvu takým spôsobom, že by pois?ovate3 vo vz?ahu k nemu síce mohol odmietnu? plnenie
z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobi? vo vz?ahu k poškodenému. 25. Aj napriek tomu, že

zákon o povinnom zmluvnom poistení výslovne neupravuje nárok poisteného voei pois?ovate3ovi na
náhradu toho, eo priamo poistený (škodca) ako náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla uhradil poškodenému, zmyslu a úeelu právnej úpravy, ktorou je poistná ochrana zodpovednej
osoby (poisteného) a jej právo, aby za neho pois?ovate3 náhradu škody zaplatil priamo poškodenému,
by odporoval taký názor, pod3a ktorého by poistený nemal právo, aby mu pois?ovate3 uhradil to, eo

poškodenému na náhradu škody poistený (škodca) ako priamy zodpovedný subjekt zaplatil, teda, že
by nemal nárok na refundáciu takéhoto plnenia (regresný nárok poisteného voei pois?ovate3ovi, ktorý
neplnil poškodenému, hoci plni? mal). Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za
škodu spravidla stanovujú, že v prípade náhrady škody priamo škodcom poškodenému, ak tento nárok
spadá pod rozsah poisteného krytia, bude táto úhrada škodcovi (poistenému) zo strany pois?ovne

kompenzovaná. Ak si poškodený svoj nárok na náhradu škody žalobou uplatní iba voei poistenému
(škodcovi), nemá to žiaden vplyv na poistný vz?ah medzi poisteným a pois?ovate3om a ani právne
postavenie poisteného sa tým nemôže zhorši?. Poistený preto môže následne od pois?ovate3a žiada?
náhradu toho, eo na základe súdneho rozhodnutia poškodenému z titulu jeho zodpovednosti za škoduspôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhradil (vii obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/5/2020
z 21. októbra 2020). 26. Dovolací súd teda dospel k záveru, že žalobcami uplatnený nárok voei pois?
ovate3ovi je nárokom regresným, vyplývajúcim z poistenia zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, ktorý nahrádza plnenie poisteného poskytnuté poškodenému na
náhradu škody spôsobenej motorovým vozidlom poisteného škodcu. Žalobcovia 1/ a 2/ sú osoby
zodpovedné za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u
žalovanej (EVE: I. XXX W.). Podstatou tohto druhu poistenia zodpovednosti za škodu je totiž právo
poisteného (škodcu), aby za neho poistite3 nahradil poškodenému to, eo je mu on sám povinný plni? z

titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 427 OZ, § 4, § 15 ods. 1
zák. zákona o povinnom zmluvnom poistení). Regresný nárok poisteného voei pois?ovate3ovi nie je ani
nárokom na náhradu škody, pretože ak poistený spôsobí škodu, je za spôsobenú škodu zodpovedný
(je povinný škodu nahradi?) a pois?ovate3 sa nestáva osobou zodpovednou za škodu na miesto neho.
Poistený však má v zmysle zákonnej úpravy poistenia jeho zodpovednosti za škodu nárok, aby v zmysle
uzavretejpoistnejzmluvyopoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla

pois?ovate3 za neho nahradil poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. Podstatným vo vz?
ahu pois?ovate3 a poistený je práve dohodnutý poistný vz?ah (zákonné i zmluvné poistné podmienky),
pretože ten limituje rozsah povinnosti pois?ovate3a plni? poškodenému, možnosti odmietnutia plnenia
vo vz?ahu k poistenému, ale aj rozsah prípadného regresného nároku pois?ovate3a voei poistenému,
ak pois?ovate3 za poisteného plní priamo poškodenému. Z práv a povinností vyplývajúcich z poistného

vz?ahu možno vyvodi? aj rozsah regresného nároku poisteného voei pois?ovate3ovi, ak plnil poistený
priamo poškodenému, prieom pois?ovate3 plnenie poškodenému neposkytol. Právo zodpovedajúce
regresnému nároku si tak pois?ovate3, ako aj škodca musia vzájomne uplatni?. Poistený (škodca) má
voei pois?ovate3ovi nárok na úhradu plnenia poskytnutého poškodenému na náhradu škody (eo vyplýva
z jeho práva, aby náhradu škody za neho plnil pois?ovate3 priamo poškodenému - § 4, § 15 ods. 1

veta prvá zákona o povinnom zmluvnom poistení), avšak v prípade uplatnenia nárokov pois?ovate3a
zodpovedajúcim právu pois?ovate3a odmietnu? seasti alebo celé plnenie (§ 5, § 7 zákona o povinnom
zmluvnom poistení), prípadne zodpovedajúcim právu pois?ovate3a na náhradu plnenia pod3a § 12
zákona o povinnom zmluvnom poistení, môže by? výška tejto regresnej náhrady poistenému nižšia
ako plnil poškodenému na náhradu škody, prípadne žiadna. Teda, ak poistený (škodca) plní priamo

poškodenému, tak pois?ovate3 je mu povinný nahradi? toto jeho plnenie s tým, že môže voei nemu
uplatni? výhrady v rozsahu poistných limitov, resp. v rozsahu zníženom o plnenie, ktoré môže pois?
ovate3 voei poistenému seasti alebo celkom odmietnu? plni? zo zmluvných alebo zákonných dôvodov,
alebo ktoré by inak mohol uplatni? v rámci nároku vyplývajúceho z § 12 zákona o povinnom zmluvnom
poistení (regresný nárok pois?ovate3a). To znamená, že plnenie pois?ovate3a voei poistenému, ktorý

uhradil sám náhradu škody poškodenému, nemusí by? v koneenom dôsledku v rovnakej výške, ako
bola uhradená náhrada škody poisteným poškodenému.“

33. Pokia3 súd prvej inštancie poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov (vii odsek 31.
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), odvolací súd konštatuje, že zo súdom prvej inštancie

uvedených rozhodnutí všeobecných súdov vyplýva, že pri strate rodinného príslušníka (rodiea, die?a?
a) sa prisudzuje nemajetková ujma v rozpätí 10.000,- Eur - 33.500,- Eur, prieom súd prvej inštancie
postupoval v súlade s nálezom ústavného súdu z 5. decembra 2017 sp. zn. III. ÚS 288/2017,
publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod e. 46/2017, z ktorého vyplýva:
„Pri ureovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveo zoh3adoova? svoju vlastnú

rozhodovaciu einnos?, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodova? v porovnate3ných veciach
rovnako a v ich judikatúre by tak mal existova? vz?ah priamej úmernosti medzi závažnos?ou ujmy a
výškou priznanej náhrady.“
33.1. Odvolací súd odkazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 22. februára 2022 sp. zn. 9Cdo/87/2021,
ktorým dovolací súd odmietol dovolanie žalovanej 2/ (Kooperativy pois?ovne, a.s. Vienna Insurance

Group), proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 28. júla 2020 sp.zn. 6Co/51/2020, ktorým Krajský súdu
v Nitre potvrdil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 21. decembra 2019 e.k. 5C/5/2019-138, ktorým
bola uložená povinnos? žalovaným povinnos? spoloene a nerozdielne zaplati? žalobkyni 1/ (manželke
nebohého) nemajetkovú ujmu v sume 20.000,- Eur; žalobkyni 2/ (dcére nebohého) nemajetkovú ujmu v
sume 8.500,- Eur a žalobcovi 3/ (nevlastnému synovi nebohého) nemajetkovú ujmu v sume 8.500,- Eur.

33.1.1. Najvyšší súd uznesením z 27. júna 2019 sp. zn. 2Cdo/235/2018 odmietol dovolanie žalovanej
2/ (Kooperativy pois?ovne, a.s. Vienna Insurance Group) proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27.
marca2018sp.zn.11Co/236/2017,ktorýmzmenil rozsudok Okresnéhosúdu Žilinaz5.októbra2012e.
k. 8C/221/2008-62 tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnos? spoloene a nerozdielne zaplati? žalobkyni1/ sumu 9 958,18 Eur (manželke nebohého), žalobkyni 2/ sumu 8 298,48 Eur (dcére nebohého),
žalobcovi 3/ (synovi nebohého) sumu 8 298,48 Eur a žalobcovi 4/ (synovi nebohého) sumu 8 298,48
Eur a vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej easti žalobu zamietol, potvrdil.

33.1.2. Najvyšší súd uznesením z 29. novembra 2018 sp. zn. 8Cdo/177/2018 odmietol dovolanie
žalovanej 2/ (Slovenskej kancelárie pois?ovate3ov) proti rozsudku Krajského súdu v Treneíne sp. zn.
5Co/124/2018 z 5. septembra 2018, ktorým Krajský súd v Treneíne potvrdil rozsudok Okresného súdu
Prievidza z 23. apríla 2018 e. k. 17 C 19/2017-102, ktorým uložil žalovaným 1/, 2/ povinnos? zaplati?
žalobkyni (dcére nebohej) sumu 15 000,- Eur.

34. Ak žalovaná 1/ v odvolaní poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 30. novembra
2022 sp. zn, 24Co/75/2022 oh3adne výšky priznanej nemajetkovej ujmy (4.500,- Eur, ktorý prihliadol
na štatistické údaje náhrady nemajetkovej ujmy z PZP zverejnených Národnou bankou Slovenska),
uvedené rozhodnutie nie je rozhodnutím súdnych autorít, ktoré by boli pre odvolací súd v zmysle
ustanovenia § 193 CSP záväzným, ani nie je považované za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho

súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP.

35. Vzh3adom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku
(I. výrok) pod3a ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania
(III. výrok) v zmysle aplikovanej zásady úspechu pod3a § 255 ods. 1 CSP považuje taktiež za správny.

35.1. V posudzovanej veci žalobcovia 1/-5/ uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
kde výška plnenia závisela od úvahy súdu s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, pretože
spôsobenú nemajetkovú ujmu nebolo možné objektívne vyeísli? na základe pevne daných kritérií, resp.
ukazovate3ov a od žalobcov 1/-5/ nebolo možné spravodlivo žiada?, aby pri formulácii petitu žalobného
návrhu dokázali predvída?, akými úvahami sa súd bude pri rozhodovaní o výške priznanej náhrady

ubera?, preto súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania vo vz?ahu k uplatnenému nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcami 1/-5/ správne rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, a to
na základe zásady úspechu.
35.2. ,,Ak sa žalobca domáha ochrany svojej osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,
tak pri uplatnení nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je žalobca povinný uvies? jeho požadovanú

výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že presné ureenie výšky plnenia je závislé vždy od úvahy
súdu.“ (uznesenie najvyššieho súdu z 23. februára 2011 sp. zn. 5MCdo 7/2010 z 23. februára 2011).
35.3. ,,Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej § 142 ods. 3 OSP,
ktoré sa uplatoovalo ako lex specialis vo vz?ahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 OSP. Z uvedeného
síce vyplýva, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku

na náhradu trov sa pod3a Civilného sporového poriadku zoh3adouje každý neúspech), avšak ani nová
právna úprava nevylueuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov
v prípadoch, kei výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z h3adiska
výsledkuvzásadezhodneakopod3adoterajšejúpravy.AkCivilnýsporovýporiadok(predtýmObeiansky
súdny poriadok) vylueuje uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o trovách

konania (§ 419, § 420 a § 421 CSP), bolo by proti logike pripusti?, aby ich prieskum bol automaticky
posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenos? s?ažnosti pod3a el. 127 ods. 1 ústavy v
takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho rozporu s princípmi spravodlivého súdneho
konania.“ (vii uznesenie ústavného súdu z 8. februára 2017 sp. zn. I. ÚS 56/2017).
35.4. ,,Aj napriek tomu, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri

rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa pod3a Civilného sporového poriadku zoh3adouje každý
neúspech), ani nová práva úprava nevylueuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov
na náhradu trov v prípadoch, kei výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a
to z h3adiska výsledku v zásade zhodne, ako pod3a doterajšej úpravy.“ (nález ústavného súdu z 15.
apríla 2020 sp. zn. II. ÚS 399/2019).

36. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného 2/ odvolací súd ialej poukazuje na to, že
príslušenstvo poh3adávky (úrok z omeškania) nebolo žalobcami 1/-5/ uplatoované ako kapitalizovaná
hodnota a samostatná vec. Úroky sú príslušenstvom poh3adávky (t. j. veci hlavnej) pod3a ustanovenia
§ 121 ods. 3 Obeianskeho zákonníka znášajú osud hlavnej veci, preto ak sú uplatnené spolu s istinou,

netvoria osobitný predmet konania a nejde ani o spojenie dvoch samostatných vecí. (vii uznesenie
najvyššieho súdu z 29. októbra 2015 sp. zn. 2MCdo 13/2014).36.1. Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej
istine bez príslušenstva, keiže príslušenstvo (úrok z omeškania) nebolo vyeíslené v žalobe. (vii
uznesenie najvyššieho súdu z 27. novembra 2008 sp. zn. 6Obo/243/2007).

36.2. Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci pri uplatnení nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatoovanou a priznanou výškou nároku, nako3ko
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania sa vychádza jedine z výšky prisúdenej sumy náhrady nemajetkovej ujmy (nie z výšky
uplatoovanej náhrady nemajetkovej ujmy), prieom pri zis?ovaní pomeru úspechu/neúspechu nebolo

možné prihliada? na príslušenstvo poh3adávky (úrok z omeškania), keiže nárok na príslušenstvo
poh3adávky nebol žalobcami 1/-5/ uplatoovaný ako kapitalizovaná hodnota a samostatná vec.
36.3. Vzh3adom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP,
kei žalobcom 1/ - 5/ priznal proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

37. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1

v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva :,,Súd prizná strane náhradu trov konania
pod3a pomeru jej úspechu vo veci.“ V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia 1/-5/, preto odvolací
súd rozhodol, že im ich náhradu priznáva v rozsahu 100% voei žalovaným 1/, 2/. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozsudku, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

38. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie (II. výrok) zostal nedotknutý (§ 367
ods. 2 CSP).

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo

podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.