Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoCsp/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122205989
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122205989.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XX. XXXXXXXX XXX, XXX XX C., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3,
811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku č.k. 24Csp/99/2022-122 zo
dňa 06.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred súdom prvej inštancie

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. „Súd u r č u j e, že úver poskytnutý na základe Žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty č. XXX

XXX zo dňa 01.06.2004 je bezúročný a bez poplatkov.
II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach Tatra banky, a.s.
pre medzinárodné kreditné karty k Žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty č. XXX XXX zo dňa
01.06.2004 v Článku X. Osobitné ustanovenia, bod 10.8., v znení: „Banka má okrem práva na
započítanie v zmysle Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a. s., aj právo započítať
akékoľvek svoje pohľadávky (a to aj nesplatné a premlčané) voči držiteľovi celkového úverového
rámca a/alebo držiteľovi Karty proti akýmkoľvek pohľadávkam týchto osôb voči banke, najmä proti

pohľadávkam držiteľa celkového úverového rámca a/alebo držiteľa Karty z účtu alebo iných účtov,
a pohľadávkam nesplatným, premlčaným, proti pohľadávkam z vkladov, ako aj proti pohľadávkam
znejúcim na inú menu. Započítavací prejav smerujúci k započítaniu vo forme osobitného oznámenia
je banka oprávnená nahradiť informáciou o započítavacej platbe na príslušnom účte (bezhotovostnom
prevode a následnom pohybe na účte).“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.
III. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach Tatra
banky, a.s. k Žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty č. XXX XXX zo dňa 01.06.2004 v Článku

IV. Spoločné ustanovenia, bod 4.2. Započítanie a plnenie záväzkov, odsek 4.2.7., v znení: „Ak banka
neurčí inak, plní klient najprv príslušenstvo pohľadávky banky a až následne istinu tejto pohľadávky. V
prípade viacerých pohľadávok banky, ak nie je stanovené inak, plní klient najskôr pohľadávku banky,ktorej splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak plní klient pohľadávku najskôr
splatnú.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV . Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach Tatra

banky, a.s. k Žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty č. XXX XXX zo dňa 01.06.2004 v Článku
IV. Spoločné ustanovenia, bod 4.8. Bankové informácie, odsek 4.8.8., v znení: „Banka je oprávnená
nahrávať telefonické hovory s klientmi, ktorých predmetom môžu byť záväzkové vzťahy banky a klienta
a klient súhlasí s tým, aby tieto záznamy boli v prípade potreby použité ako dôkaz. Ak by záznamy
obsahovali osobné údaje klienta alebo tretej osoby, ustanovenia bodov 4.8.2., 4.8.3, 4.8.4 a 4.8.5. tohto

článku sa použijú primerane.“, je neprijateľnou zmluvou podmienkou.
V. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach Tatra
banky, a.s. k Žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty č. XXX XXX zo dňa 01.06.2004 v Článku IV.
Spoločné ustanovenia, bod 4.9. Rozhodcovská doložka a riešenie sporov, odsek 4.9.1., v znení: „Banka
a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov
a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym

rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave (ďalej „Rozhodcovský súd“), a to podľa Štatútu a
Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie Rozhodcovského súdu bude záväzné pre
banku aj pre klienta, pričom banka a klient sa zava¨zujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti
uložené v rozhodcovskom náleze.“, je neprijateľnou zmluvou podmienkou.
VI. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o výške

trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 52 ods. 1 až 3,4, § 54 ods. 1 a 2, § 298 ods. 1 a 2, § 879j,
§ 879f ods. 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), § 23a
ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 1, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 6, § 4 ods. 1,

2 a 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 7 Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili
zmluvu, ktorú je nutné vzhľadom na charakter zmluvných strán považovať za zmluvu spotrebiteľskú.

Žalovaný je bankovým subjektom, pričom predmetom jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov
bankovým spôsobom. Žalobkyňa pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver v zmysle č.
258/2001 Z.z. Žalobkyňa sa v danom konaní domáha určenia, že predmetný úver je bezúročný a

bez poplatkov a súčasne žiada o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. V prípade uzatvárania
spotrebiteľských zmlúv, ktoré spadajú pod úpravu zákona č. 258/2001 Z.z., tento právny predpis
upravoval v § 4 ods. 2 náležitosti, ktoré musia byť uvedené v zmluve. Uvedené znamená, že musia
byť výsledkom zmluvného konsenzu oboch jej účastníkov a zároveň musia byť uvedené správnym
spôsobom bez zavádzania a skresľovania spotrebiteľa.

4. Konštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanom prípade sa jedná o spotrebiteľský
úver formou revolvingu. Pokiaľ aj ide o úverovú zmluvu typu revolvingového úveru, teda úveru, ktorý
znamená v praxi úver obnovujúci sa, ten funguje na princípe mesačných splátok spotrebiteľa, ktoré si
môže opakovane z účtu aj vybrať. Dané však neznamená, že nie je možné pri zmluve, ktorá

obsahuje len úverový rámec a mesačné splátky, poskytovateľom peňažnej služby vymedziť povinnosti
dlžníka, t.z. v danom prípade žalobkyne tak, aby bolo možné zo strany dlžníka vedieť už pri podpise
zmluvy,naakénárokyokremvráteniaistiny,ktorúodžalovanéhovyčerpá,máposkytovateľslužbyprávo.
Je zrejmé, že údaj o RPMN sa dá určiť na začiatku revolvingového vzťahu, pretože v tomto období
výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú vlastne

v tomto čase zistiteľné. Nemožno pripustiť situáciu, že uvedenie jednotlivých čiastok úveru by
bolo svojvoľné, pretože musí obsahovať prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa vedel
už na začiatku úverového vzťahu zorientovať, aké nároky vo vzťahu k nemu môže žalobca uplatniť.
Spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy musí byť informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v

priebehu tohto vzťahu, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, o spôsobe a
termíne skončenia zmluvného vzťahu. Rovnako spotrebiteľ musí byť bezodkladne informovaný o
zmene ročnej percentuálnej miere nákladov.Poukázal na to, že súdy už opakovane konštatovali, že je prekonaný názor dodávateľov o nemožnosti
vypočítať RPMN vzhľadom na revolvingovú povahu úverov (pozri rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 10.10.2012, sp.zn. 17Co/215/2012, Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.3.2014, sp.zn.

2Co/135/2013 a Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.10.2013, sp.zn. 6Co/138/2013). Pokiaľ zákon
o spotrebiteľských úveroch určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia, či ide o
revolving,resp.inýdruhúveru),akcentujúcjejdôležitosťzákonnýmznením,žeakniejeRPMNuvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch), preto dodávateľ finančnej služby na profesionálnom finančnom trhu

nemôže túto skutočnosť zanedbávať. V čase uzatvorenia zmluvy je možné vypočítať RPMN z hodnoty
úverového rámca, ktorý sa poskytuje spotrebiteľovi a ktorá hodnota v čase uzatvorenia zmluvy je
nemenná. S poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. súd považoval predmetný
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

5. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., v zmysle ktorého

od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Uvedené predstavuje určitý postih, sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom
predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Účelom právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybností
poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru
a poplatkoch. Žalovaná ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom

úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, a to priamo v zmluve, so sankciou straty práva
na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z.). V predmetnej
veci, v zmluve uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným nie je uvedený úrok ako ani iné
poplatky. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Z uvedených dôvodov súd považoval žalobu za dôvodnú a určil, že predmetný

úver zo dňa 01.06.2004 je bezúročný a bez poplatkov.

6. Vo vzťahu k prípustnosti žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, súd prvej inštancie
poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017 z 30.01.2019,
podľa ktorého zánik záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by

znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkamivspotrebiteľskýchzmluváchžalobounasúde,čoodporuječlánku46ods.1ÚstavySRako
smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade
žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh
žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými

podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.).

7. Súd prvej inštancie podrobil žalobkyňou označené zmluvné podmienky prieskumu s ohľadom na §
53 Občianskeho zákonníka, pričom zistil, že žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť zmluvné dojednania

vo vopred predtlačenej formulárovej zmluve a už vonkoncom nie v Obchodných podmienkach Tatra
banky, a.s. pre medzinárodné kreditné karty k Žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty a rovnako
ani vo Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s., preto možno konštatovať, že namietané
zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané.

8. Konštatoval, že žalobkyňou žalované neprijateľné zmluvné podmienky boli mnohými rozhodnutiami
súdov a krajských súdov - judikované ako neprijateľné zmluvné podmienky a ani v tomto prípade
žalovaný nepreukázal, aby aspoň jedna z nich bola individuálne dohodnutá so samotným spotrebiteľom,
a ich charakter v zmluvnom vzťahu bol nepochybne taký, že spôsobovali hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa.

9. Pokiaľ ide o prvé dve zmluvné podmienky (obsiahnuté vo výroku II. a III. rozsudku) oprávňujúce
banku započítať akékoľvek svoje pohľadávky (a to aj nesplatné a premlčané) voči spotrebiteľom proti
akýmkoľvek pohľadávkam týchto osôb voči banke z účtu alebo iných účtov a oprávňujúce banku
započítať plnenie klienta najprv na príslušenstvo pohľadávky a až následne na istinu tejto pohľadávky,

t.j. oprávnenie banky bez zohľadnenia vôle a dokonca aj proti vôli spotrebiteľa rozhodnúť o spôsobe
započítania, je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tieto zmluvné podmienky sú hrubo
nevyvážené, pretože nerešpektujú nepochybný a oprávnený ekonomický záujem spotrebiteľa na tom,aby najskôr splatil istinu úveru, ktorá je základom pre úročenie pohľadávky, ale pripúšťajú v tak
závažnej otázke, akou je rozhodnutie o účele platby spotrebiteľa ľubovôľu dodávateľa, teda jeho
svojvoľné rozhodnutie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny

pohľadávky. Vzťah sa tak v tejto otázke stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa
nepredvídateľným.Aksanajskôrzapočítavapríslušenstvopohľadávkyanapokonajsplátkaistinyúveru,
jetozjavnenevýhodnéprespotrebiteľa,pretožesatýmtoneznižujeistina,ktorása úročí, ale účelovo sa
znižujú platby, ktoré nepredstavujú samotnú istinu úveru, ale plnenia s ňou súvisiace. Takýto postup
je potrebné považovať za postup v rozpore so zákonom, právom EÚ a teda ide o neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Na podporu argumentácie viď rozsudky Okresného súdu Prešov sp.zn. 19Csp/19/2022
zo dňa 19.09.2023, sp.zn. 8Csp/1/2023 zo dňa 27.04.2023, sp.zn. 17Csp/96/2022 zo dňa 18.08.2023.

10. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku umožňujúcu banke nahrávať telefonické hovory s klientmi, ktorých
predmetommôžubyťzáväzkovévzťahybankyaklientaaklientzároveňsúhlasístým,abytietozáznamy
boli v prípade potreby použité ako dôkaz (zmluvná podmienka obsiahnutá vo výroku IV. rozsudku), súd

prvej inštancie poukázal na to, že dodávateľ je oprávnený na základe predmetnej zmluvnej podmienky aj
bezsúhlasuspotrebiteľazaznamenávaťkomunikáciu, ktorá následne môže byť potenciálne spôsobilá
pôsobiť ako dôkaz voči spotrebiteľovi, čo stavia dodávateľa do informačne a dôkazne nepochybne
výhodnejšej pozície ešte predtým, ako by nejaký súdny spor vôbec vyvstal (viď obdobne rozsudok
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 11C/253/2011 zo dňa 07.12.2015 potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co/45/2016 zo dňa 24.04.2017, rozsudok Okresného súdu Prešov
sp.zn. 16Csp/107/2023 zo dňa 05.03.2024). Vzhľadom k tomu, že ani táto zmluvná podmienka nebola
individuálne dojednaná a je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, je zrejmé, že žalobkyňa
individuálny súhlas s nahrávaním telefonických hovorov neudelila a nemala vedomosť o uvedenom
oprávnení banky.

11. Rovnako nebola individuálne dojednaná ani rozhodcovská doložka (obsiahnutá vo výroku
V. rozsudku). Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere svedčí o tom,
že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala vôľu, ale ani možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať
individuálne. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej

autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba
znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne
forma uzavretej zmluvy. Úver bol poskytnutý na základe štandardnej formulárovej zmluvy obsahujúcej
rozhodcovskú doložku včlenenú do Všeobecných obchodných podmienok.

Platnosťou tohto zmluvného dojednania by žalobkyňa stratila právo brániť sa voči nárokom veriteľa
na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, resp. tejto možnosti predchádza nutnosť prípadné
spory riešiť prednostne v rozhodcovskom konaní. Jezrejmé,žežalobkyňasitútodoložkunevymienila.
Žalovaný v konaní nepreukázal, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť rozhodcovskú doložku neprijať, a
to bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, resp. jej

neuzavretia, pričom na preukázanie individuálneho dojednania ho v zmysle § 53 ods. 3 OZ ťažilo
dôkazné bremeno. Uvedeným zmluvným dojednaním sa žalobkyňa reálne vzdala svojho práva na
účinnú ochranu v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je potrebné považovať za neprijateľné.
Súd prvej inštancie okrem toho poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.

ÚS 438/2018 z 11.06.2019, v zmysle ktorého sa pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v
spotrebiteľských veciach vyžaduje, aby spotrebiteľ mal možnosťvyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy
nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Ako už bolo naznačené, z obsahu danej
zmluvy o úvere však nevyplýva, že by žalobkyňa ako spotrebiteľ vôbec mala možnosť pri uzatváraní

zmluvy sa k tejto rozhodcovskej doložke vôbec vyjadriť. Súčasne poukázal na to, že obdobné zmluvné
podmienky boli opakovane vyhlásené za neprijateľné (k tomu pozri napr. rozhodnutia Okresného súdu
Prešov sp.zn. 29Csp/33/2020, 15Csp/95/2020, 14Csp/187/2020, 9Csp/35/2022, či Krajského súdu v
Prešove sp.zn.13Co/97/2019 a iné).

12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“).

II.Odvolanie žalovaného

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote, v celom rozsahu odvolanie

žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

14. Žalovaný v odvolaní namietal neprípustnosť predmetnej žaloby z viacerých dôvodov. Zo skutkového
stavu ustáleného v konaní možno jednoznačne dospieť k záveru, že všetky nároky zo zmluvy, z

jej porušenia ako aj z jej prípadnej neplatnosti, a to nároky ako na jednej tak aj na druhej strane
(ďalej len „nároky zo zmluvy“) sú aktuálne bezpredmetné. Jednak zanikli, napr. čiastočným splnením
záväzku na vrátenie úveru, najmä sú však dávno premlčané, resp. neuplatniteľné. Napr. nárok na
plnenie záväzku vrátiť úver, kde je premlčaná aj vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorým bol
tento nárok priznaný (aj keby totiž nebol rozhodcovský rozsudok nulitný jeho vykonateľnosť by bola
premlčaná najneskôr v roku 2020, tak ako uvádza v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, podotýka,

že na základe zverejnených údajov z registra exekúcií sa na žalovaného nevedie exekúcia, preto
nemožno uvažovať ani o spočívaní premlčacej doby), alebo napríklad tiež nárok na vydanie prípadného
bezdôvodného obohatenia majúceho pôvodu či už úrokoch alebo poplatkoch prijatých žalovaným alebo
v akýchkoľvek iných nárokoch.

15. V tejto súvislosti poukázal aj na § 54a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého premlčané právo
zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať. Preto sú prípadné nároky žalovaného alebo jeho právnych
nástupcov bezpredmetné de facto v absolútnej rovine.

16. Odvolateľ je presvedčený, že na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok ako aj vo vzťahu

k bezúročnosti a bezpoplatkovosti tu nie je naliehavý právny záujem. Podľa jeho názoru osobitné
predpisy zakladajú právo domáhať sa takéhoto určenia iba za účelom reálnej ochrany práv spotrebiteľa.

17. Zdôraznil, že žiadna zmluvná podmienka obsiahnutí v tejto zmluve nie je z objektívneho hľadiska
spôsobila nijako negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené je presvedčený,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke
prípustnosti žaloby.

18. Ako bolo v konaní preukázané pohľadávka z predmetného úveru bola postúpená na tretiu osobu,

žalovaný aktuálne nie je zmluvnou stranou a je presvedčený, že na strane žalovaného by mal
vystupovať postupník. S ohľadom na uvedené je žalovaný presvedčený, že súd prvej inštancie
dospel s ohľadom na nedostatok pasívnej legitimácie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Zároveň absenciou riadneho odôvodnenia žalovanému súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil v uplatnení procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces.

19. V konaní namietal taktiež premlčanie nároku na domáhanie sa neprijateľnosti zmluvných podmienok
ako aj na vyslovenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd sa v odôvodnení rozsudku tým vôbec
nezaoberal. S ohľadom na uvedené je žalovaný presvedčený, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne premlčania uplatnených nárokov
a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň absenciou riadneho
odôvodnenia súd žalovanému nesprávnym procesným postupom znemožnil v uplatnení procesných
práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Je presvedčený, že obidve tieto
práva sú v predmetnej veci premlčané, čo namietal a súd to nezohľadnil. Dôsledkom prihliadnutia na

námietku premlčania malo byť zamietnutie žaloby. Má za to, že obdobne ako právo na domáhanie sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu tak aj tieto práva sú premlčateľné.

20. K záveru súdu prvej inštancie o absencii RPMN žalovaný uviedol, že v danom prípade nebolo možné
vzhľadom na povahu úveru (revolvingový úver prostredníctvom kreditnej karty) vopred jednoznačne

určiť parametre úveru potrebné pre jej výpočet. Zákon v tom čase neobsahoval ani tzv. dodatočné
predpoklady, ktorými sa tento nedostatok parametrov potrebných pre výpočet RPMN odstránil v
neskoršej právnej úprave. V čase uzavretia zmluvy teda neboli známe a ani zákonom určené iné
dodatočné parametre ako absolútna suma reálne čerpaného úveru (dlžník mohol čerpať akúkoľveksumu v rámci poskytnutého maximálneho rámca), vopred nebolo možné odvodiť ani počet a termíny
splátok istiny (keďže okrem ďalšieho podmienky pre splácanie úveru boli viazané len na uhradenie
minimálnej splátky určenej ako dohodnuté % z výšky reálne čerpaného úveru). Tieto parametre bez

ktorýchnebolomožnéRPMNvypočítaťpritakýchtoúverochbolizákonnoufikciouzavedenéanastavené
legislatívou až následne neskôr, kedy sa stanovili tzv. dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN pre
takýto typ úverov. Preto v tom čase postupoval v súlade s vtedy platnou zákonnou úpravou, podľa
ktorej pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty
(§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť

spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za
ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania
zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

21. K neprijateľnej podmienke spočívajúcej na zakotvení rozhodcovskej doložky žalovaný dodal, že táto

je v predmetnom čase absolútne irelevantná nakoľko spoločný rozhodcovský súd bankových asociácii
zanikolatakétozmluvystratiliplatnosťzozákona.Riešenietejtootázkynemážiadnyvplyvnapostavenie
žalobcu. Predmetná rozhodcovská doložka zo zákona zanikla a rozhodcovský rozsudok vydaný na jej
základe je s ohľadom na uplynutie premlčacej lehoty nevykonateľný.

22. Ohľadom nahrávania telefonických hovorov žalovaný uvádza, že podľa jeho názoru samotná
skutočnosť, že o komunikácii týkajúcej sa zmluvného vzťahu sa vytvorí hodnoverný dôkaz, nemôže
zakladať hrubú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami. Naopak má za to, že zabezpečenie dôkazu
je zároveň v záujme oboch zmluvných strán. V duchu aktuálnej právnej úpravy GDPR má za to, že ide
dokonca o režim zákonného spracovania osobných údajov v režime tzv. oprávneného záujmu, preto sa

nám javí úvaha o neprijateľnosti predmetnej podmienky ako neodôvodnená, arbitrárna a nepodložená
reálnou argumentáciou.

III.
Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu

23. Žalobkyňa sa v nadväznosti na odvolanie podané žalovaným uviedla, že v zmysle rozhodnutí
najvyšších súdnych autorít (uznesenie Ústavného súdu SR PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.06.2022,
rozsudok vo veci C-448/17 zo dňa 20.09.2018, rozsudok vo veci C-807/19 zo dňa 26.11.2020, rozsudok
vo veci C-725/19 zo dňa 17.05.2022 a rozsudok v spojených veciach C-693/19 a C-831/19 zo dňa

17.05.2022)súdnesmierezignovaťnapovinnosťexoffopreskúmaťaidentifikovaťnekalosťobchodných
praktík, zmluvných ustanovení a platnosť právneho úkonu z hľadiska rozporu či súlade s právnym
poriadok a dobrými mravmi. Iba takýmto prieskumom je možné naplniť ciele Smernice Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa majú
štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1). Povinnosťou

vnútroštátneho súdu je vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu Smernice. Súmernú
odpoveď na všetky námietky čo do zmyslu a účelu žaloby dáva rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp.zn. 6Cdo/127/2017, z 30.01.2019 a uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS 124/2020, z
15.04.2020, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť banky proti rozsudku Najvyššieho súdu SR,
sp.zn. 6Cdo/127/2017. Rovnaké právne závery vyplývajú z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn.

6Cdo/27/2018, z 28.03.2019. Žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn.
7Cdo/149/2020, z 24.08.2022, podľa ktorého súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky
obsiahnutej v zmluve, aj keď ide o zmluvnú podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná
a aj keď už nie je používaná.

24. K napadnutiu výroku o trovách konania žalobkyňa uvádza, že v prípade ak spotrebiteľ uspeje
s vyhlásením aspoň jednej zmluvnej podmienky za neprijateľnú tak mal v konaní 100 % úspech a prizná
sa mu plná náhrada trov konania. Uvedené zodpovedá aj cieľom ochrany spotrebiteľa a možnosti nechať
si konkrétnu zmluvnú podmienku posúdiť súdom a znášanie trov konania spotrebiteľom čo len čiastočne
by mohlo od uplatňovanie jeho práv odradiť. S poukazom na uvedené argumenty navrhuje postupom

podľa § 390 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a súčasne si žalobkyňa
uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

IV.Konanie o odvolaní

25. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

26. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Odvolací súd prihliadol na to, že v odôvodnení rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS
78/05).

27. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Na potvrdenie správnosti a vo vzťahu k
odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovne.

28. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP odvolací súd uvádza, že skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo

uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

29. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,

keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení
dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor

medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok
hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie
nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej
súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a
z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

30. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia vychádzajúce zo Žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty č. 427 584
zo dňa 01.06.2024 (č.l. 5 spisu), Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s. (č.l. 6-15
spisu), Obchodných podmienok Tatra banky, a.s. pre medzinárodné kreditné karty (č.l. 16-17 spisu)

a vyjadrení strán sporu, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil, sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

31. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,
ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Nesprávnym právnymposúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretovalaleboakzosprávnychskutkovýchzáverovvyvodilnesprávneprávnezávery(napr.Najvyšší

súd SR, sp.zn. 7Cdo/7/2010).

32. Po vyhodnotení odvolacích námietok žalovaného odvolací súd konštatuje, že nezaznamenal
žiadne pochybenie v právnom posúdení žalobkyňou uplatneného nároku súdom prvej inštancie, ktorý
vyhodnotením jednotlivých dôkazov samostatne aj vo vzájomných súvislostiach dospel k správnemu

právnym záverom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru a o
neprijateľnosti zmluvných podmienok.

33. Súd prvej inštancie správne právne kvalifikoval zmluvný vzťah medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom
a žalovaným ako dodávateľom ako vzťah spotrebiteľský založený na základe zmluvy - Žiadosť o vydanie
súkromnej kreditnej karty zo dňa 01.06.2004 (ďalej len ako ,,Zmluva“) v súlade s ustanoveniami v tom

čase účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter tohto
zmluvného vzťahu nebol žalovaným namietaný.

34. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobu považuje za neprípustnú pretože nesmeruje k reálnej
právnej ochrane žalobcu a akékoľvek nároky žalobcu z danej zmluvy by v tejto dobe mali byť dávno

premlčané. Odvolací súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňuje z dôvodu, že v súčasnej dobe už
existuje rozsiahla judikatúra ktorá má zato, že je na mieste skúmať neprijateľné zmluvné podmienky
a iné zákonu odporujúce zakotvenia v spotrebiteľských zmluvách aj napriek tomu, že daný zmluvný
vzťah už v súčasnosti netrvá.

35.Napotvrdeniesvojejargumentácieodvolacísúd poukazujevtomtoprípadenapríkladnarozhodnutie
Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 124/2020 z 15.04.2020, ktoré hovorí: „Obiter dictum ústavný súd
na podporu záverov v napadnutom rozsudku poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie
(ďalej len ,,Súdny dvor“) a na doslova kľúčovú smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), najmä jej čl. 6, podľa ktorého sa členské štáty majú

postarať, aby nekalé (neprijateľné) podmienky spotrebiteľov nezaväzovali.“ ,,Spotrebiteľ má právo, aby
jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto
slova zmysle nie je rozhodujúce, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto
neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá
negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej

podmienky za neprijateľnú, t. j. či tak činí počas plnenia záväzkov zo zmluvy alebo až následne. Danosť
právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami nie je časovo limitovaná a takýto stav trvá, až kým dodávateľ neukončí používanie
neprijateľnej zmluvnej podmienky (C-618/10, bod 52). Existujú dva dominantné spôsoby, ktorými môžu
spotrebitelia docieliť ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ten prvý je založený na

žalobe osobitného subjektu proti dodávateľovi so záväznosťou pre každého (abstraktná kontrola podľa
§ 301 a Civilného sporového poriadku) a druhý spôsob predpokladá individuálny spor spotrebiteľa.
Obidva postupy sledujú rovnaký cieľ zbaviť spotrebiteľov účinkov neprijateľných zmluvných podmienok.
V prípade individuálneho sporu na rozdiel od abstraktnej kontroly sa zmluva v prípade pochybnosti
o jej obsahu vykladá v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rozsudok o určení

konkrétnej zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti v individuálnej veci predstavuje
pre naplnenie právnej istoty spotrebiteľa štandardný prostriedok ochrany. Bez toho, aby boli dotknuté
práva z premlčania, takýto rozsudok predstavuje popri právnej istote o povahe zmluvnej podmienky aj
základ pre prípadné ďalšie práva spotrebiteľa (napr. právo na reštitučné plnenie, právo na satisfakciu,
právo na postúpenie pohľadávky vzniknutej plnením na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky) a má

aj celospoločenský význam, pretože pre dodávateľa vzniká povinnosť ukončiť používanie judikovanej
neprijateľnej podmienky.“

36. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú
podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju

povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (por. uznesenie Najvyššieho súdu
SR 7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20).37. Súdny dvor Európskej únie v tomto smere uviedol v bode 38 rozsudku C-776/19 až C-782/19 cit.: „Z
tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi
vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu

zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej
podmienkysúdom,takženávrhpodanýspotrebiteľomnaúčelykonštatovanianekalejpovahypodmienky
uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať
nijakej premlčacej lehote.“

38. Ohľadom tvrdenia žalovaného o jeho pasívnej vecnej legitimácie odvolací súd uvádza, že vecnú
legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho
práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Úverová zmluva, ktorej preskúmanie
je predmetom tohto konania, bola uzavretá medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovaným ako
dodávateľom.Podľatvrdeniastrándošlokpostúpeniupohľadávky,vyplývajúcejztohtohmotnoprávneho

vzťahu. Žalovaný je napriek postúpeniu pohľadávky, stále zmluvnou stranou predmetnej zmluvy. Aj keď
došlo k postúpeniu pohľadávky, tým nezanikol hmotnoprávny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným. Je
to práve žalovaný, ktorý prípadné neprijateľné zmluvné podmienky skoncipoval a predložil žalobkyni na
podpis, nikto iný.

39. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného o premlčaní nároku na domáhanie sa neprijateľnosti
zmluvných podmienok ako aj na vyslovenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov odvolací súd uvádza,
že je síce pravda, že súd prvej inštancie sa týmto v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal.
Avšak odvolací súd sa s touto otázkou vyrovnal v odvolacom konaní a to tak, že ju posúdil ako
nedôvodnú.

40. V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka sa premlčujú len majetkové práva,
nie o určenie práva alebo právnej skutočnosti, ktoré len deklarujú určitý právny stav. Aj pri žalobe o
určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ide v podstate o určenie, že príslušná úverová zmluva
v časti dohodnutých úrokov, prípadne poplatkov je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom. Preto

tak ako žaloba o absolútnu neplatnosť napr. kúpnej zmluvy (ktorej predmetom je tiež finančné plnenie)
nepodlieha premlčaniu, tak premlčaniu nepodlieha ani žaloba o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru, ktorou sa len deklaruje právna skutočnosť, ktorá nastala zo zákona v dôsledku zákonnej fikcie,
v tomto prípade uvedenej v § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ktorá platí
bez ohľadu na to, či ju spotrebiteľ uplatnil alebo nie. Premlčaniu podlieha len právo na peňažné plnenie

vyplývajúce z vyššie uvedenej fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Tie isté závery platia aj
pri žalobe o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, aj v tom prípade súd vyhovením žalobe len
deklaruje neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorá je neplatná ex tunc v takom prípade a premlčaniu
by podliehalo len majetkové právo, ktoré by sa uplatnilo v dôsledku súdneho rozhodnutia o neprijateľnej
zmluvnej podmienke. Odvolací súd teda zastáva názor, že nároky uplatnené touto žalobou premlčaniu

nepodliehajú. (por. rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 11Csp/7/2022 z 20.05.2022).

41. V danom prípade teda ide o spotrebiteľský spor, t.j. spor so slabšou stranou a súd je z úradnej
povinnosti povinný skúmať či boli dodržané všetky zákonné podmienky a náležitosti, tak ako stanovuje
Občiansky zákonník v prípade spotrebiteľských zmlúv, ako aj zákon č. 258/2001 Z.z. v prípade

spotrebiteľského úveru.

42. Vo vzťahu k absencii uvedenia RPMN v revolvingovej zmluve odvolací súd uvádza, že v tomto
smere sa nie je možné stotožniť s argumentáciou žalovaného. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/140/2020 zo dňa 29.06.2022, ktorý v obdobnej veci

posúdeniauvedeniaRPMNvzmluveorevolvingovomúverez20.12.2006podľazákonač.258/2001Z.z.
konštatoval: ,,Navyše, zodpovedanie uvedenej otázky by ani nebolo spôsobilé s ohľadom na okolnosti
prejednávaného prípadu privodiť dovolateľke procesný úspech a pozitívny výsledok v spore, nakoľko
daný spor vynikal osobitosťou zmluvného vzťahu medzi stranami sporu (tzv. revolvingový úver), na ktorú
dostatočne zreteľne poukázali oba súdy nižších inštancií. Pre revolvingový úver je typické, že konkrétny

výpočet RPMN a ani údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa nie je možné pre povahu revolvingu v čase
kontraktácie zmluvného vzťahu vypočítať vopred, pretože v danom čase nie sú presne známe podstatné
náležitosti pre toto zadefinovanie, keď celý úver sa priebežne čerpá a dopĺňa, a teda nie je možné
v zmluve zakladajúcej takýto vzťah uviesť konkrétny percentuálny údaj RPMN, pre ktorého vyčíslenieje potrebné mať zastabilizované vstupné údaje o výške úveru, období, splátkach úveru a úrokoch
s poplatkami. Preto neuvedenie konkrétnej a presnej RPMN v zmluve o revolvingovom úvere vzhľadom
najehocharakternemôžemaťzanásledok,žeúverbudebezúročnýabezpoplatkov.Zákonnánáležitosť

uviesť výšku RPMN je splnená uvedením tzv. indikatívneho výpočtu RPMN (t. j. akási „vzorová“ RPMN
vyjadrená prostredníctvom výpočtu za reprezentatívne zvolených premenných), tak ako tomu bolo aj
v posudzovanom prípade, čo správne zohľadnili súdy nižších inštancií.“

43. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.

1CoCsp/6/2025-139 zo dňa 24.07.2025, v ktorom sa odvolací súd sa stotožnil v plnom rozsahu so
záverom súdu prvej inštancie, že preskúmaním žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty D. zo
dňa 11.11.2005 súd konštatoval, že v nej nie je uvedený žiaden výpočet RPMN, a to ani indikatívny,
pritom práve odkázal na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 8Cdo/140/2020 zo dňa
29.06.2022. Poukazom na to, že súčasťou zmluvy nie je údaj o RPMN, súdy daný úver hodnotili ako
úver bezúročný a bezpoplatkový, a to v súlade s § 4 ods. 2 písm. g) zákona číslo 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu 11.11.2005.

44. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci nebola žalobkyňa oboznámená v čase uzatvorenie
Zmluvy so žiadnym výpočtom RPMN a to ani s jeho indikatívnym.

45. Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nedospel k inému záveru, ako súd prvej inštancie, t.j. že pre
absenciu údaja RPMN je poskytnutý úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov ohľadom
na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. ak ročná percentuálna miera nákladov nie je
uvedená. Vzhľadom na uvedené nepovažoval odvolanie žalovaného za opodstatnené ani v tejto časti.

46. Pokiaľ by aj odvolací súd súhlasil s odvolacími námietkami žalovaného ohľadne uvedenia RPMN
v Zmluve, žalovaný vo svojom odvolaní vôbec nenamietal ďalší dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie
posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v
Zmluve uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným nie je uvedený úrok ako ani iné poplatky, a preto
s poukazom na § 4 ods. 5 zákona. č. 258/2001 Z.z. (účinného v čase uzavretia Zmluvy), veriteľ nemôže

od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
S uvedeného dôvodu tento záver nebol predmetom odvolacieho prieskumu odvolacieho súdu, ktorý sa
stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úver aj
z tohoto dôvodu.

47. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že právny základ pre určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v článku IV. Spoločné ustanovenia, bod 4.2 ods. 4.2.7.,
bod 4.8 ods. 4.8.8, a bod 4.9, odsek 4.9.1 Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s.
a v článku X. bod 10.8 Obchodných podmienok Tatra banky, a.s. pre medzinárodné kreditné karty je
daný ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a spočíva v nevyváženosti práv a povinností

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nepreukázaní ich individuálneho dojednania.

48. V prípade neprijateľnej zmluvnej podmienky je potrebné vykonať analýzu značnej nerovnováhy v
neprospech spotrebiteľa, ktorej predmetom je zameranie na účinok privedený zmluvnou podmienkou.
Z toho plynie, že značná nerovnováha bude v podstate generálne prezumovaná, pokiaľ sa nepreukáže

opak spočívajúci v preukázaní nižšej úrovne, resp. miery nerovnováhy. Vychádzajúc z generálnej
prezumpcie odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ žalovaný nepreukázal opak spočívajúci v existencii
nižšej úrovne, resp. miery nerovnováhy, tak zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

49. Z obsahu spisu je nepochybné, že vo Všeobecných obchodných podmienkach Tatra banky, a.s.,
bola v bode 4.9, ods. 4.9.1 upravená rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory zo zmluvy o úvere
by mali byť riešené prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Odvolací súd nevidí
dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského
súdu v Prešove z 27.9.2010, v zmysle ktorého „zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve

uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto
zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia preexekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh

na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne
aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka bolo upravené v OZ až od 1.1.2008, a teda nie je aplikovateľné na predmetnú
vec. Spotrebiteľská zmluva bola uzavretá dňa 01.06.2004. Na veci to však nič nemení, pretože súdu
nič nebráni judikovať nekalosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka zakotvenej do zákona od 1.4.2004.

50. Pre posúdenie prijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky je bez právneho významu okolnosť,
že príslušný rozhodcovský súd (Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie) je odo dňa
zverejnenia rozhodnutia v Obchodnom vestníku dňa 02.01.2019 oficiálne zrušený. Odvolací súd
súčasne poznamenáva, že zmluvné podmienky obdobného, resp. rovnakého znenia boli v minulosti

opakovane právoplatne určené za neprijateľné aj rozsudkami okresných a krajských súdov. K právnemu
posúdenia rozhodcovskej doložky s obdobným obsahom tiež zaujal závery najvyšší súd v množstve
svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná
zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a
povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu

(k tomu porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR napríklad sp.zn. 1ECdo
12/2014, 4ECdo 92/2014, 5Cdo 44/2013, I. ÚS 510/2023, IV. ÚS 364/2022).

51. Žalovaný taktiež nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že by zmluvná podmienka
spočívajúca v nahrávaní a uchovávaní telefonickej komunikácie banky s klientom mala byť neprijateľná.

Tvrdí, že takáto podmienka nezakladá nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, naopak má zato, že
zabezpečovaniedôkazovtýmtospôsobomjevzáujmeobochzmluvnýchstrán.Natomtomiesteodvolací
súdmápotrebuzdôrazniť,žezaznamenávanieapoužitiezaznamenávanejkomunikácieniejezozákona
vylúčené. Musí však podliehať istej kvalite a dôkazné bremeno preukázania, že nezakladá značnú
nerovnováhu v zmluvnom vzťahu zaťažuje dodávateľa. Odvolací súd je toho názoru, že predmetná

zmluvná podmienka je jednoznačne len v prospech žalovaného, keďže z podmienky tak, ako je
formulovaná, nevyplýva, že je povinnosťou veriteľa zaznamenávanú komunikáciu vydať spotrebiteľovi,
ak by táto mala svedčiť v jeho prospech, teda v neprospech žalovaného ako veriteľa. Ak by chcela
žalobkyňa uniesť v prípadnom spore dôkazné bremeno, musí jej veriteľ túto komunikáciu predložiť, čo
však predmetné ustanovenie zmluvnej podmienky veriteľovi neukladá a teda dlžníkovi nezabezpečuje.

Z danej zmluvnej podmienky nie sú zrejmé všetky okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jej neskoršiu
možnú realizáciu vrátane podmienok ukončenia dispozície s ňou aj s ohľadom na ochranu osobných
údajov. Naviac, ak nebol preukázaný individuálny súhlas žalobkyne a zrozumiteľné poučenie o použití
jej biometrických údajov vzhľadom na to, že je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok.

52. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.
13CoCsp/37/2024-209 zo dňa 22.01.2025, ktorý vo svojom rozhodnutí určil obsahovo obdobnú zmluvnú
podmienku uvedenú všeobecných obchodných podmienkach za neprijateľnú, a to v znení: „Klient
súhlasí s tým, že z dôvodu bezpečnosti môžu byť telefonické hovory s Klientom v telefónom centre
automaticky nahrávané a Klient súhlasí s použitím týchto záznamov ako dôkazu v prípade reklamácie

alebo sporu“ alebo podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/46/2022 z 27. októbra 2022 v
časti biometrických údajov: ......Používanie technológie rozpoznávania odtlačkov prstov, rozpoznávania
hlasu a tváre v mobilnom bankovníctve alebo pri overovaní biometrických podpisov je v súčasnosti
alternatívnou k používaniu hesiel. Biometria si rýchlo nachádza svoje uplatnenie z dôvodu rastúceho
využívania aplikácií mobilného bankovníctva a rýchlych zmien v potrebách zákazníkov.

Autentifikácia pomocou hlasového rozpoznávania slúži okrem iného aj na to, aby zákazník mohol
používať tento spôsob autentifikácie, musí najskôr kontaktovať inštitúciu a požiadať o nahratie hlasovej
vzorky. Následne môže byť zákazník overený na základe svojho hlasu a môže požadovať informácie od
svojej inštitúcie alebo vykonávať finančné transakcie.
Vzťah biometrických údajov - hlasová biometria a GDPR indikuje významne závažne chránenú

oblasť biometrie spotrebiteľa, čo bez individuálneho súhlasu a bez preukázateľného zrozumiteľného
poučenia spotrebiteľa o použití jeho biometrických údajov a naviac s uchovávaním na dobu 10 rokov
len na prospech unesenia dôkazného bremena banky je bez akýchkoľvek pochybností neprijateľnou
podmienkou19. Odvolací súd so zreteľom na hore uvedené zastáva názor, že zmluvná podmienka uvedená v
zmluvných dojednaniach k predmetnej zmluve bod 15.22 „klient súhlasí s tým, aby všetky jeho hovory
s call centrom spoločnosti boli nahrávané a uchovávané po dobu 10 rokov po uskutočnení hovoru a v

prípade potreby použité ako dôkaz v súdnom alebo arbitrážnom konaní“, je neprijateľná, a teda neplatná
pre rozpor s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravované
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná
podmienka, ktorou si dodávateľ dojednal uchovávanie nahratých hovorov s call centrom po dobu 10
rokov je neprimeraným zásahom do súkromia spotrebiteľov v rozpore s dobrými mravmi, navyše za

situácie,žeuvedenázmluvnápodmienkanebolaindividuálnedojednaná,spôsobujevzmysle§53ods.1
Občianskeho zákonníka značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Uvedená podmienka je neprijateľná. V súlade s ust. § 298 CSP odvolací súd preto vo
výroku rozsudku uviedol celé znenie zmluvnej podmienky, ktorú považoval za neprijateľnú.

53.Ipodľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdovsúdnemusídaťodpoveď

navšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každújednupoznámku,čipripomienkuúčastníkakonania,ktorýjunastolil.Jevšaknevyhnutné,abybolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia

ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už
nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

54. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny

postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

55. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 CSP).

56. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).