Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-12C/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212037
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2023:1417212037.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci

žalobcu : A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. E. X, F., zastúpená : ADVOKA, s.r.o., Komárnická 36, Bratislava,
proti žalovaným : 1. F. A., nar. X.X.XXXX, Hviezdna 10, Bratislava, 2. Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO : 00 585 441, zastúpená : JUDr. Felix Neupauer,
Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu voči žalovaným v 1/ a 2/ rade zamieta.

Žalovaným v 1/ a 2/ rade sa voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd 31.7.2017 domáhala , aby súd zaviazal žalovaných v 1/ a

2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť jej nemajetkovú ujmu 7.000 € s 0,013 % úrokom z omeškania
denne od podania žaloby až do zaplatenia, titulom ujmy, ktorú utrpela pri jeho úmyselne spáchanom
trestnom čine voči jej dcére A. G. H., ktorého bola svedkom. Žalovaný pri útoku použil ako zbraň svoje
osobné motorové vozidlo, poistené v tom čase u žalovaného v 2/ rade.

2. Žalovaný sa doteraz neospravedlnil, neprejavil žiadnu ľútosť a nepokúsil sa situáciu ani
akýmkoľvek spôsobom reparovať. Zákonná požiadavka účinnej ochrany poškodených osôb vyžaduje,

aby každý neoprávnený, kriminálny inzult do osobnostnej sféry, bol pre jeho pôvodcu spojený s citeľnými
konzekvenciami. Pekuniárne vyjadrená satisfakcia má viesť k zmierneniu nepriaznivých následkov na
strane obete a citeľne zasiahnuť majetkové hodnoty páchateľa.

3. Žalobkyňa sa bude s duševnou traumou spôsobenou konaním žalovaného, vyrovnávať veľmi dlho.
Za tento zásah do jej duševnej rovnováhy požaduje odškodnenie vo výške 7.000 €.

4. Žalovaný v 1/ rade sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu 21.11.2017. Nárok žalovanej
v celom rozsahu neuznal. Dôvodil, že už dlhé roky je v starostlivosti psychiatra, pričom jeho zdravotný
stav sa neustále zhoršuje. Vzhľadom k tomu sa dlhodobo utiekal na pôvodne rodičovskú chatu
v Tavárikovej osade v k.ú. I., kde mu ticho v prírode prinášalo úľavu.

5. Asi v máji 2014 sa situácia zhoršila pre konflikty so susedmi v osade. Žalobkyňa a jej dcéra, J. K.
H. a jeho otec začali navyšovať pozemok asi o jeden meter, pričom touto úpravou zmenili terén tak, že

počas dažďov sa začala na jeho pozemok valiť voda a bahno zalialo chodník k chate do výšky 10 cm,
v dôsledku čoho vznikali konflikty. Situáciu menovaní susedia vyriešili stavbou plotu, ktorý však postavili
na jeho pozemku. Následne začal otvorený konflikt, keď dcéra žalobkyne začala brániť v používaní
prístupovej cesty k jeho záhrade a chate. Manželka žalovaného v 1/ rade zorganizovala dňa 17.11.2014stretnutie, na ktorom prišlo k zhode riešenia vzniknutej situácie, neskôr však susedia svoj názor zmenili
a situáciu ďalej vyhrocovali ďalšími terénnymi úpravami a verbálnymi atakmi. V dôsledku zhoršujúceho
sa zdravotného stavu žalovaného prišlo začiatkom apríla 2015 z jeho strany ku skratovému konaniu,

ktoré bolo vyhodnotené ako rozporné s Trestným zákonom. Správanie žalobkyne ako i celej jej rodiny
sa naďalej zhoršuje. Z uvedeného dôvodu bol podaný návrh na súd na zriadenie vecného bremena,
spočívajúceho v práve prechodu, ktorý podala manželka žalovaného v 1/ rade.

6. Zo žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom dospela žalobkyňa k výške nemajetkovej ujmy 7.000 €.

Je pravdou, že žalovaný v 1.rade neprimerane jazdil, avšak nie cielene proti žalobkyni či jej dcére. Jeho
správanie bolo nimi vyprovokované, avšak nebol preukázaný taký zásah, ktorý by bol spôsobilý privodiť
žalobkyni nejakú ujmu. Žalovaný v 1/ rade žiadal žalobu zamietnuť.

7. Žalovaný v 2/ rade sa k žalobe písomne vyjadril dňa 21.12.2017. Nárok žalobcu považoval za
neoprávnený a bez právneho základu. Žalovaný v 2/ rade je poisťovňa a podľa zákona o PZP nie je vo

vecipasívnevecnelegitimovaný.DookruhupôsobnostizákonaoPZPpatrínáhradazabolesťasťaženie
spoločenského uplatnenia, avšak nie nároky z titulu ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Právna úprava škody neumožňuje subsumovať pod tento pojem aj náhradu nemajetkovej
ujmy, pokiaľ sa tak poistený nedohodne nadštandardne v zmluve s poisťovňou.

8. Žalovaný v 2/ rade poukázal v tejto súvislosti na judikatúru NS SR , napr. pod sp.zn. 3 Cdo 18/2013
( R 111/98 ), 3 Cdo 127/2014 ( R 127/2014 ), 3 Cdo/301/2012, 8 Cdo/219/2016, 4 Cdo/168/2009, ako
aj ÚS SR pod sp.zn. IV ÚS 60/2010, 1 ÚS 137/07.

9. Žalobkyňa v replike doručenej súdu 3.5.2018 zotrvala na dôvodoch podania žaloby v celom rozsahu.

Poukázala na to, že žalovaný v 1/ rade sa skrýva za svoj psychický stav, v trestnom konaní však nebol
uznaný za nepríčetného.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s obsahom spisového
materiálu. Vo veci rozhodol bez účasti žalovaných v 1/ a 2/rade, pretože sa na nariadené pojednávanie

nedostavili. Žalovaný v 1/rade sa na súd neustanovil bez ospravedlnenia. Žalovaný v 2/rade svoju
neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. K veci samej písomne
uviedol, že netrvá na svojej námietke nedostatku vecnej pasívnej legitimácie. Mal za to, že žalobkyňou
nebolo žiadnym spôsobom preukázané, ako malo dôjsť konaním žalovaného v 1/ rade ( a výlučne
pri vedení motorového vozidla ), k zníženiu spoločenskej dôstojnosti a vážnosti v takej miere, ktorá

by odôvodňovala priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobkyňou uvádzaná „masívna psychická
trauma“ je výlučne len v rovine jej tvrdení, bez akéhokoľvek preukázania a zároveň v príčinnej súvislosti
s konaním žalovaného v 1/rade. Žalovaný v 2/ rade považuje podanú žalobu viac-menej za špekulatívnu.
Žiadal žalobu zamietnuť.

11. Predvolanie strán sporu a ich zástupcov pôvodne smerovalo k predbežnému prejednaniu sporu.
Na ňom súd skonštatoval, že nemá prekázaný vznik a trvanie psychickej traumy žalobkyne. Navrhol
strane žalobkyne takého dôkazy v lehote doložiť. S tým nesúhlasil právny zástupca žalobkyne, ktorý mal
za to, že psychická trauma žalobkyne je dostatočne preukázaná a dôkazy sa nachádzajú v spise. Súd
z uvedeného dôvodu otvoril hlavné pojednávanie.

12. Pre neospravedlnenú neprítomnosť žalovaného v 1/ rade navrhol PZ žalobkyne, aby súd rozhodol
o veci rozsudkom pre zmeškanie.

13. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 22.6.2023 sa v celom rozsahu pridržala podanej žaloby. Uviedla,

že po predmetnom incidente, za ktorý bol žalovaný v 1/ rade odsúdený, nevedela dlho spávať. Stále sa
jej zdalo, že sa na ňu rúti auto. Užívala aj tabletky na spanie. Postupne sa s tým vyrovnala. Znova sa
to vrátilo až teraz keď začali súdy. Žalovaný v 1/ rade vo svojom konaní pokračuje. Robí rôzne prieky,
vykrikuje na ňu vulgárne slová, štartuje motorku tak, ako keby chcel proti nej vyraziť, ale neurobil to. Jej
zdravotnýstavsa zhoršil,hocitomôžebyťajvekom.Upsychiatrasaneliečila.Jeonkologickápacientka.

14. Právnyzástupcažalobkynemalzato,žejenepochybné,žesažalovanýv1/radedopustiltrestného
činu voči žalobkyni a jej rodine, pričom išlo o úmyselný trestný čin. Podstatné je, že sa za svoje konanie
doteraz neospravedlnil, neoľutoval ho ani neurobil iné kroky, aby žalobkyňu a jej rodinu ubezpečil, žesa to nezopakuje. Naopak, svojím správaním ostentatívne vyjadruje svoj nesúhlas s jeho potrestaním.
Tým zasiahol do práva na ochranu osobnosti žalobkyne. V tomto konaní má byť skúmané, či oprávnenie
žalovaného pri jeho uznaní a ospravedlnení by bolo postačujúce a úctyhodné, čo nie je ich prípad. Preto

nezostáva nič iné, než pekuniárna náhrada.

15. Z rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17.8.2021 pod č.k. 6T/13/2019-642 súd
zistil, že žalovaný v 1/ rade bol uznaný vo vzťahu k poškodenej žalobkyni a jej dcére za vinného z prečinu
výtržníctva v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví, keď dňa 25.4.2015 v čase asi o 15,30

hod. na lesnej ceste v chatovej oblasti Tavárikova osada 5865 v k.ú. I., po predchádzajúcich slovných
vulgárnych nadávkach na adresu rodiny poškodenej A. G. H., vidiac, že po lesnej ceste prichádza
poškodená A. G. H. H. H. A. A. B. C. a psom, naštartoval motorové vozidlo zn. L. M. K. up, ktorým najskôr
začal cúvať po ceste proti obom poškodeným, ktoré vozidlu ustúpili na kraj cesty, avšak následne zaradil
prvý rýchlostný stupeň a vozidlom prudko vyštartoval smerom na obe poškodené, pričom poškodená
A. B. C. pred vozidlom odskočila na stranu, avšak poškodená A. G. H. pre tesnú blízkosť svahu sa

nedokázala vozidlu vyhnúť a obvinený pravou prednou časťou vozidla narazil do jej pravého kolena, tá
následne stratila rovnováhu a spadla na zem, čím jej spôsobil zranenia – pomliaždenie pravého kolena
s natiahnutím vonkajšieho kolaterálneho väzu, podvrtnutie krčnej chrbtice s drobným vyklenovaním
medzistavcových platničiek , s rozvojom krčno-hlavového a krčno- ramenného syndrómu , ktoré si
vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou a následnú rehabilitačnú liečbu, pričom keď toto

konanie obvineného videl poškodený J. K. H., manžel poškodenej, utekal jej na pomoc, avšak obvinený
sa motorovým vozidlom rútil po ceste bez zastavenia, v dôsledku čoho poškodený musel vyskočiť na
kapotu vozidla, kde sa rukami držal, obvinený takto prešiel 15-20 m a následným prudkým brzdením
zhodil poškodeného z kapoty na zem a z miesta s vozidlom odišiel.

16. Ďalej z rozsudku vyplýva, že spolu s ďalším skutkom spáchaným dňa 25.4.2015 o 19,20 hod. na
poškodených J. K. H. a K. H., ktorým ublížil na zdraví a nebezpečne sa im vyhrážal, bol žalovaný v 1/
rade odsúdený za oba skutky k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným
odkladom na 12 mesiacov.

17. Odvolanie žalovaného v 1/rade bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.9.2022
pod č.k. 1To/52/2021 zamietnuté.

18. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

19. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

20. V prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému v 1/ rade náhradu nemajetkovej
ujmy za utrpenú psychickú traumu spôsobenú negatívnym zážitkom , keď videla žalovaného v 1/ rade
útočiť osobným motorovým vozidlom na jej dcéru, ktorej spôsobil viaceré zranenia. Mala za to, že išlo
v jej prípade o masívnu traumu, pre ktorú nemohla nejakú dobu spávať.

21. Nietpochýb,žeudalosť,ktorejbolažalobkyňasvedkom,bolapreňuvdanýmomenttraumatizujúca
a stresujúca. Avšak táto skutočnosť sama o sebe ešte bez ďalšieho neznamená automatické priznanie
nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vyžaduje sa, aby prežitá trauma
mala taký stupeň intenzity, ktorý preukázateľne spôsobil závažné následky v podobe zhoršeného

psychického zdravia, prípadne výrazného zhoršenia interakcie s inými ľuďmi, príbuznými, deťmi,
kolegami, priateľmi, alebo mal iné závažnejšie následky, ktoré podstatne sťažujú jeho existovanie
v spoločnosti , alebo aj inde.

22. Takéto skutočnosti, alebo aj iné závažné následky vzniknuté v príčinnej súvislosti so závadovým

konaním žalovaného v 1/ rade žalobkyňa nepreukázala žiadnym právne relevantným dôkazom a tak
zostali len v rovine jej tvrdení. Hoci jej súd v rámci predbežného prejednania sporu ponúkol lehotu na
doplnenie takých dôkazov, žalobkyňa ju prostredníctvom jej PZ odmietla a trvala na tom, že také dôkazy
nie sú potrebné. K tomu súd uvádza, že nemajetková ujma sa nepriznáva za jednorazový stresovýzážitok , ale za psychickú ujmu ako stav, ktorý spôsobuje poškodenej osobe výrazný diskomfort trvajúci
dlhšiu dobu, alebo aj trvalo.

23. Súd si nemôže bez ďalšieho osvojiť tvrdenú psychickú traumu ani ju vydedukovať, či vyvodiť
z opísaného a preukázaného skutku. Každý, kto psychickú traumu tvrdí, je povinný ju pred súdom
preukázať , pokiaľ si za ňu nárokuje nemajetkovú ujmu. V opačnom prípade mu hrozí strata sporu pre
neunesenie dôkazného bremena.

24. Žalobkyňa uviedla, že sa na ňou tvrdenú „masívnu“ traumu u lekára neliečila , pričom nenavrhla
ani žiadny iný dôkaz, ktorý by to preukazoval, nezdôvodnila ani výšku požadovanej nemajetkovej ujmy,
preto súd žalobu voči obom žalovaným v celom rozsahu zamietol.

25. Súd nerozhodol o veci rozsudkom pre zmeškanie s poukazom na §276 C.s.p, podľa ktorého
ak je v jednej veci viacero žalovaných a nejde o samostatné spoločenstvo podľa § 76, rozsudok pre

zmeškanie možno vydať iba ak podmienky na jeho vydanie spĺňa každý z nich. V danom prípade nešlo
o samostatné spoločenstvo žalovaných, pričom žalovaný v 2/ rade nespĺňal podmienky na vydanie
rozsudku pre zmeškanie.

26. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešným žalovaným súd

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).