Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. august 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-8C/343/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215219301
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1215219301.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu:

SEM s.r.o., so sídlom M. Sch. Trnavského 22, Bratislava, IČO: 35 863 889, zastúpeného spoločnosťou
Advokátska kancelária Andrej Vlk, s. r. o., so sídlom Gallayova 21, Bratislava, proti žalovanému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Hreňovou,
Koreničova 2, Bratislava, o zaplatenie 2.076.42 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.076,42 eur s 5,05 %-tným ročným úrokom od
02.07.2015 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 8,29 eur za každý, aj začatý mesiac omeškania, počnúc
mesiacom august 2015 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.08.2015 domáhal zaplatenia sumy 2.313,63 eur
s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 8,29 eur za každý, aj začatý mesiac omeškania, počnúc
mesiacom august 2015 do zaplatenia z titulu vzniknutého nedoplatku na vyúčtovacej faktúre.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca vykonáva správu bytov v bytovom dome E. F. XXX G. H. C.
XX, D., na základe Zmluvy o výkone správy č. XXXX/XXXX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou bytu F.

X G. X. I. v predmetnom bytovom dome. Na základe skutočnej spotreby jednotlivých služieb spojených
s užívaním bytu F. X G. X. I. vystavil žalobca žalovanej Vyúčtovaciu faktúru č. 2008200020/2014, v ktorej
vyúčtoval žalovanej nedoplatok v sume 2.313,63 eur. Keďže žalovaná faktúru neuhradila, dostala sa do
omeškania, a preto jej vznikla povinnosť platiť zákonný úrok z omeškania a zároveň v zmysle článku
IV, ods. 13 zmluvy o výkone správy je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 8,29 eur za každý, aj
začatý mesiac omeškania, počnúc mesiacom august 2015 do zaplatenia.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že vodomer na meranie studenej vody nie je v súlade
s vyhláškou ÚNMSR SR č. 210/200 Z. z., a že nesúhlasí s nameranými hodnotami spotreby vody. Ďalej
uviedla, že predmet konania tvoria rozhodujúce skutočnosti, resp. skutkové okolnosti uvedené v žalobe,
pričom obsahom žaloby je zaplatenie nedoplatkov za žalobcom určené obdobie roku 2014, ktoré sú
však len vo výške 237,21 eur, zvyšok žalovanej sumy tvoria nedoplatky skumulované za predchádzajúce
obdobia. Mala za to, že neurčitý, okrem výšky nároku, je aj právny dôvod žaloby, nakoľko poškodenie
merača skôr naznačuje náhradu škody, ktorá však nie je obsahom odôvodnenia žaloby.

4. Žalobca v žalobe poukazuje na skutočnú spotrebu jednotlivých služieb spojených s užívaním
bytu v období od 01.01.2014 do 31.12.2014. Podľa žalobcom predloženej Vyúčtovacej faktúry č.
2008200020/2014 boli za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 náklady spojené s plneniami a službamispojenými s užívaním bytu vo výške 2.278,77 eur, pričom žalovaná žalobcovi zaplatila za uvedené
obdobie preddavky vo výške 2.041,56 eur. Rozdiel medzi nákladmi a preddavkami za uvedené obdobie
bol vo výške 237,21 eur, v danom období tak vznikol žalovanej nedoplatok. Ak si žalobca uplatňuje

nárok vo výške 2.313,63 eur, tak tento je zložený z nedoplatku za zúčtovacie obdobie kalendárneho roka
2014 a z nedoplatkov za predchádzajúce zúčtovacie obdobia. Nakoľko je v žalobe uvedené len obdobie
pokrývajúce rok 2014, nároky vyplývajúce z predchádzajúcich kalendárnych rokov zodpovedajúce sume
2.076,42 eur (2 313,63 – 237,21) nie sú predmetom konania a súd o nich nemôže konať a rozhodovať,
pretože v tejto časti nie sú splnené procesné podmienky konania. Časť nároku vo výške 2.076,42 eur

vyplýva z nedoplatku za zúčtovacie obdobie roku 2013 (01.01.2013 – 31.12.2013) vo výške 1.306,11
eur a časť z nedoplatku za zúčtovacie obdobie roku 2012 (01.01.2012 – 31.21.2012) vo výške 1.025,11
eur, po zohľadnení úhrady poplatku za upomienku vo výške 4,80 eur a úhrady časti dlhu vo výške 250,-
eur (1 306,11 eur + 1 025,11 eur - 4,80 eur - 250 eur = 2 076,42 eur). Ďalej mala žalovaná za to, že
žalobca je právnickou osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonáva správu bytového
domu,zaktorúsapovažujeobstarávanieslužiebatovaru,ktorésprávcazabezpečujeprevlastníkovbytu

a nebytových priestorov v dome, vrátane vymáhania nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv
a iných nedoplatkov. Žalovaný ako vlastník bytu v bytovom dome je spotrebiteľom služieb od žalobcu
(§ 6 ods. 2 písm. d) a § 8 a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z., § 52 zákona č. 40/1964 Zb.) Na základe
tohto treba považovať prejednávaný spor za spotrebiteľský spor, v ktorom sa uplatňujú ustanovenia §
290 a nasl. Civilného sporového poriadku.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.10.2018 nesúhlasil s názorom, že sa jedná o spotrebiteľský spor.
Poukázalna§8bods.1zákonač.182/1993Z.z.,zktorého,akoajzozáverovodbornejliteratúryvyplýva,
že správca je ex lege priamym zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,
ktorý síce uskutočňuje svoje vlastné vyhlásenie vôle, avšak priamo na účet a v mene vlastníkov bytov

anebytovýchpriestorovvdome,ktorýmvznikajúpriamoprávaapovinnosti.Vrámcitohtosúdnehosporu
nevystupuje správca ako dodávateľ služieb, ale ako zákonný zástupca vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. Predmetný súdny spor je de facto sporom medzi vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov v dome a žalovanou, teda nejde o spotrebiteľský spor. Zároveň v danom podaní doručil aj
návrh na zmenu žaloby v časti „uvedenie rozhodujúcich skutočností“, pričom uviedol, že nedoplatok je

sume 2.313,63 eur, a to nedoplatok 237,21 eur za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 a kumulovaný
nedoplatok v sume 2 076,42 eur za roky 2012 a 2013.

6. Žalovaná v priebehu konania podala námietku premlčania. Uviedla, že žalobca žiada od žalovanej
zaplatenie sumy v celkovej výške 2.313,63 eur. Táto suma pozostáva z troch samostatných nárokov:

1. časť vo výške 770,31 eur (1 025,11 – 4,80 – 250,-) z vyúčtovacej faktúry č. 2008200020/2012 zo
dňa 28.05.2013 (právny zástupca odpočítal čiastočné úhrady od najstarších dlhov), 2. časť vo výške
1.306,11 eur z vyúčtovacej faktúry č. 2008200020/2013 zo dňa 13.08.2014, 3. časť vo výške 237,21
eur z vyúčtovacej faktúry č. 2008200020/2014 zo dňa 19.05.2015. Nakoľko ide o tri samostatné nároky,
každému nároku plynie samostatná premlčacia doba. Premlčacia doba nároku v časti 770,31 eur začala

žalobcovi plynúť dňa 29.05.2013 a uplynula dňa 29.05.2016, premlčacia doba nároku v časti 1 306,11
eur začala žalobcovi plynúť dňa 14.08.2014 a uplynula dňa 14.08.2017.

7. Námietku premlčania považoval žalobca za nedôvodnú, nakoľko k pôvodne uplatnenému nároku boli
následne doplnené len skutkové okolnosti, ktorých potreba vznikla v dôsledku nejasností, ktoré vyšli

najavo v priebehu konania.

8. V priebehu konania žalovaná strana uviedla, že žalobcom uplatňovaná suma 2.313,63 eur pozostáva
z troch častí (770,31 eur, 1.306,11 eur a 237,21 eur). Z vyúčtovacích faktúr je zrejmé, že podstatná
časť nároku žalobcu vyplýva z nedoplatkov za roky 2012 a 2013. Spotreba TÚV a SV v rokoch 2012

a 2013 bola výrazne vyššia oproti spotrebe za predchádzajúce a nasledujúce obdobia. Využívanie
TÚV a SV sa však zo strany žalovanej nezmenilo takým spôsobom, ktorý by zapríčinil uvedené
zvýšenie spotreby. Vo vyúčtovaní za rok 2013 je výslovne uvedené „Dovoľujeme si Vás informovať,
že k zdržaniu doručenia ročného vyúčtovania došlo z dôvodu spravodlivého prerozdelenia TÚV
a SV medzi jednotlivých vlastníkov v dome, nakoľko sme zistili po preverení určených meradiel –

vodomerov a ich rádiových modulov porušenie elektronických plomb a v jednom prípade aj porušenie
plomb vodomerov“. Právny zástupca žalovanej poukázal na skutočnosť, že podľa vyjadrenia žalobcu
meradlo, výrobné číslo 92368288, bolo v byte žalovanej odinštalované dňa 07.03.2012 zamestnancom
spoločnosti Certa K s.r.o. a nahradené novým meradlom, výrobné číslo 12028177. Aj toto meradlobolo tou istou spoločnosťou dňa 16.07.2013 odinštalované a nahradené novým meradlom, výrobné
číslo 33859240, pričom z Montážneho protokolu bytových vodomerov č. 13 0090 zo dňa 16.07.2013,
podpísaného žalovanou vyplýva, že na meradle, výrobné číslo 12028177, bola porušená plomba, čím

došlo k neoprávnenému zásahu do meradla. Nie je však zrejmé, akým spôsobom túto skutočnosť
žalobca zohľadnil pri tvorbe vyúčtovaní.

9. Žalobca uviedol, že v roku 2012, v období od 01.01.2012 do 07.03.2012 bol v byte žalovanej
namontovaný vodomer TÚV, ktorého počiatočný stav k 01.01.2012 bol 164,00 m3 a konečný stav pri

jeho výmene dňa 07.03.2012 bol 190,00 m3, to znamená, že za toto obdobie bola nameraná spotreba
26 m3. Dňa 07.03.2012 bol nainštalovaný nový vodomer, výrobné číslo 12022071, na ktorom bol
počiatočný stav 0,00 m3 a konečný stav k 31.12.2012 bol 31,46 m3. Celkovo tak spotreba TÚV za
rok 2012 bola 57,46 m3. Dňa 16.07.2013 bol vykonaný kontrolný odpočet TÚV, počas ktorého bolo
zistené porušenie plomby na vodomere TÚV. Bol zaznamenaný konečný stav spotreby 99918,7 m3
a vodomer bol odinštalovaný a vymenený za nový vodomer, výrobné číslo 33027196 s počiatočným

stavom 0,21 m3 a ku dňu 31.12.2013 s konečným stavom 15,45 m3. Z uvedeného vyplýva, že vodomer
s výrobným číslom 12022071 sa od počiatočnej hodnoty 31,46 m3 točil opačne smerom k hodnote
0,00 m3 a pokračoval cez maximálnu hodnotu 99999,99 m3 smerom dolu a pri odpočte bol na hodnote
99918,7m3.NazákladetýchtoskutočnostíbolaspotrebaTÚVvypočítanásúčtomnasledovnýchhodnôt:
31,46 m3 (počiatočný stav vodomera k 01.01.2013 vo výške 31,46 m3 až po dosiahnutie hodnoty 0,00

m3) + 81,29 m3 (rozdiel medzi maximálnou hodnotou vodomeru 99999,99 m3 a hodnotou pri výmene
vodomeru 99918,7 m3) + 15,45 m3 (spotreba nameraná na vodomere s výrobným číslom 33027196)
= 128,20 m3. Žalobca zároveň poukázal na zvýšenú spotrebu oboch nameraných hodnôt, aj teplej aj
studenej vody. Výstupy z meraní sú objektívnymi hodnotami, do ktorých sa nedá zasahovať.

10. Žalovaná uviedla, že v prípade skutkových okolností, kedy vodomer bežal akoby spätným chodom,
by bolo titulom naplnenie ustanovenia o náhrade škode, kde by bolo povinnosťou žalobcu preukázať
okrem iného protiprávne konanie na strane žalovanej a v prípade, ak bol spätný chod zavinený
technickou poruchou, nemalo by to byť na ťarchu žalovanej.

11. Žalobca nesúhlasil s posúdením veci ako sporu o náhradu škody, keďže ide o reálne dodanú
a spotrebovanú vodu.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o výkone správy číslo 2008/2008,
vyúčtovacími faktúrami za obdobie rokov 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014 ako i ďalšími listinami

založenými do súdneho spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

13. Na pojednávaní konanom dňa 11.09.2018 právny zástupca žalobcu založil do spisu správu o výmene
vodomeru č. 12022071 zo dňa 16.07.2013 za nový vodomer č. 12028177, prílohou ktorej bola aj
fotodokumentácia, z ktorej vyplýva, že na predmetnom vymenenom vodomere bola poškodená plomba.

14. Z vyúčtovacej faktúry č. 2008200020/2011 pre žalovanú ako odberateľa zo dňa 28.05.2012 vyplýva,
že výška preplatku v období od 01.01.2011 do 31.12.2011 predstavuje sumu 58,24 eur.

15. Z vyúčtovacej faktúry č. 2008200020/2012 pre žalovanú ako odberateľa zo dňa 28.05.2013 vyplýva

výška nedoplatku v období od 01.01.2012 do 31.12.2012 v sume 1.025,11 eur.

16. Z vyúčtovacej faktúry č. 2008200020/2013 – OPRAVA pre žalovanú ako odberateľa zo dňa
13.08.2014 vyplýva výška nedoplatku v období od 01.01.2013 do 31.12.2013 v sume 2.331,22 eur

17. Z vyúčtovacej faktúry č. 2008200020/2014 pre žalovanú ako odberateľa zo dňa 19.05.2015 vyplýva
výška nedoplatku v období od 01.01.2014 do 31.12.2014 v sume 2.313,63 eur.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol rozsudkom č. k. 8C/343/2015 – 205 zo dňa
12.02.2019, ktorým návrh na zmenu žaloby zo dňa 16.10.2018 zamietol), žalovanú zaviazal zaplatiť

žalobcovi sumu 237,21 eur s 5,05 %-ným ročným úrokom od 02.07.2015 do zaplatenia a mesačne 8,29
eur za každý aj začatý mesiac omeškania počnúc mesiacom august 2015 až do zaplatenia, všetko do
15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku súd žalobu zamietol, žalovanej priznal voči žalobcovi
nárok na 80 %-nú náhradu trov konania.19. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a to v časti výroku zamietnutí návrhu na
zmenu žaloby, zamietnutí zvyšku nároku a náhrade trov.

20. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, uznesením č. k. 5Co/234/2019 – 261 zo dňa 31.05.2022
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, vo výroku o trochách konania a vo výroku
o zamietnutí návrhu na zmenu žaloby zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti
prevyšujúcej nedoplatok za rok 2014 na základe vyúčtovacej faktúry z 19.5.2019, keď dospel k záveru,
že v žalobe žalobca uplatnil dlh na plneniach podľa § 10 bytového zákona (182/93 Z.z.) len v rozsahu
plnení, poskytnutých žalobkyni v roku 2014. V spotrebiteľskom spore preto nepripustil zmenu žaloby
v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky, keď dospel k záveru, že žalobca (správca bytového domu)
menil skutkový základ žaloby v tom smere, že peňažné plnenie predstavuje tiež nedoplatok na plneniach

za obdobie rokov 2012 a 2013. Odvolací súd uvedený postup súdu prvej inštancie nepovažoval za
správny. Domnelou zmenou žaloby žalobca uplatnené peňažné plnenie nijako nemenil. Po začatí
konania doručením žaloby súd postupuje v konaní podľa Civilného sporového poriadku, a teda skúma
splnenie procesných podmienok, za ktorých môže v spore konať. Jednou z týchto podmienok je i
existencia perfektnej žaloby, t. j. žaloby, z ktorej možno ustáliť, na akom skutkovom základe sa žalobca

domáha ochrany svojich práv. Pokiaľ je predmetom sporu peňažné plnenie, je úlohou súdu prvej
inštancie ozrejmiť si, či plnenie predstavuje jeden alebo viacero nárokov, ktoré v súdnom konaní môžu
byť uplatnené aj spolu. Ak zo žaloby a prípadne i k žalobe pripojených listinných dôkazov vyplýva
vnútorný rozpor, teda žaloba je nezrozumiteľná, je úlohou súdu prvej inštancie najskôr postupom podľa §
120 CSP, resp. podľa § 43 ods. 1 OSP, účinného v čase doručenia žaloby, vyzvať žalobcu na odstránenie

vady žaloby. Táto povinnosť je o to naliehavejšia, ak súd vo veci vydal platobný rozkaz, teda žalobu
považoval za perfektnú. Z predloženej vyúčtovacej faktúry a odôvodnenia žaloby teda vyplýval vnútorný
rozpor, keďže v tejto vyúčtovacej faktúre správca v súlade s ustálenou praxou prihliadol tiež na stav
na konte žalovanej ku 1.1.2014 i na plnenia žalovanej v roku 2014, ktoré boli započítané s dlhom za
predchádzajúce obdobie. Za tohto stavu odvolateľ správne tvrdil, že súd prvej inštancie mal žalobcu

vyzvať na odstránenie vady žaloby, spočívajúcej v jej nezrozumiteľnosti pre rozpor medzi tvrdeniami v
nej uvedenými a priloženou faktúrou ako základným listinným dôkazom, na ktorý žaloba odkazovala.
Pokiaľ tak neurobil a následne podanie žalobcu, ktoré bližšie špecifikovalo jednotlivé peňažné nároky,
tvoriace uplatnené peňažné plnenie, vyhodnotil ako návrh na zmenu žaloby, ktorú nepripustil, konanie
zaťažil vadou s následkom zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a

vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2, § 391 ods.
3 CSP). V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi vecnú opodstatnenosť žaloby i vo zvyšnej časti,
týkajúcej sa vyúčtovania obdobia r. 2012 a 2013 a v odôvodnení uvedie tiež právnu normu, ktorú v spore
aplikoval (§ 10 bytového zákona nebol súdom aplikovaný).

22. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok

23. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

24. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

25. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

27. Podľa § 52 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

29. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytom a nebytových priestorov, správu domu
vykonávaspoločenstvovlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdome(ďalejlen„spoločenstvo“)alebo
iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria

zmluvu o výkone správy (ďalej len „správca“). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní
zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého
prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

31. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytom a nebytových priestorov, správa domu

je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome

a) prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva,

b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,
d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome.

32. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytom a nebytových priestorov, správcom
môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v
predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu; správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj
podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

33. Podľa § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria
so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa
schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu
doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný
predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob

výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov,
príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv
vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie
s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa
odseku 2.

34. Podľa § 8b ods. 1 písm. e) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytom a nebytových priestorov, pri
správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky
údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.35. Podľa § 8a ods. 2 vety prvej a druhej zák. č.182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti

za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad
za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

36. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytom a nebytových priestorov, úhrady za
plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet
domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu
a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a
prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie
spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu,

odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka
vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

37. Podľa § 127 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“), ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

38. Podľa § 129 ods. 1 Civilný sporový poriadok, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho
sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto
podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

39. Podľa § 129 ods. 2 Civilný sporový poriadok, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je
podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie
odmietnuť.

40. Podľa § 129 ods. 3 Civilný sporový poriadok, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo
neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

41. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí
podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie

dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

42. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

43. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis

44. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení ku dňu splatnosti dlhu,
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. Po právoplatnosti rozsudku č. k. 8C/343/2015 – 2015 zo dňa 12.02.20190 zostalo redmetom tohto

konania zostalo zaplatenie sumy 2.076,42 eur s príslušenstvom.

46. Súd vzhľadom na princíp právnej istoty sa v prvom rade zaoberal otázkou, či v danom prípade
sa jedná o spotrebiteľský spor, keďže to bolo medzi stranami sporné. Žalovaná v priebehu konaniaprezentovala názor, že žalobca je právnickou osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti
vykonáva správu bytového domu, za ktorú sa považuje obstarávanie služieb a tovaru, ktoré správca
zabezpečuje pre vlastníkov bytu a nebytových priestorov v dome, vrátane vymáhania nedoplatkov

vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov. Žalovaná ako vlastníčka bytu v bytovom
dome je spotrebiteľom. Na základe tohto treba považovať prejednávaný spor za spotrebiteľský spor.
Žalobca nesúhlasil s názorom, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Poukázal na § 8b ods. 1 zákona č.
182/1993 Z. z., z ktorého, ako aj zo záverov odbornej literatúry vyplýva, že správca je ex lege priamym
zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorý síce uskutočňuje svoje

vlastné vyhlásenie vôle, avšak priamo na účet a v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, ktorým vznikajú priamo práva a povinnosti. V rámci tohto súdneho sporu nevystupuje správca
ako dodávateľ služieb, ale ako zákonný zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Mal
za to, že predmetný súdny spor je de facto sporom medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
v dome a žalovanou, teda nejde o spotrebiteľský spor. Súd v tejto súvislosti uvádza, že nastolená otázka
bola medzičasom riešená v uznesení Najvyššieho súdu SR z 19. augusta 2019, sp. zn. 8Cdo/172/2019,

v zmysle ktorého „Zmluva o výkone správy uzavretá v zmysle § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov predstavuje svojím charakterom spotrebiteľskú zmluvu. V zmluve o
výkone správy sú upravené najmä vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, zásady platenia úhrad za plnenia
a hospodárenie s nimi a pod. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so

zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do
fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností (§ 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.). Žalovaný (dovolateľ) vystupuje
v danom spore ako spotrebiteľ.“ Ak teda ustálená súdna prax považuje zmluvu o výkone správy svojím
charakterom za spotrebiteľskú zmluvu, súd nemal v tomto prípade dôvod sa odchýliť od takto ustálenej

súdnej praxe.

47. Aj napriek vyššie prijatým záverom (o spotrebiteľskom charaktere sporu), súd vyhodnotil obranu
žalovanej, že v danom konaní je zmena žaloby neprípustná vzhľadom na spotrebiteľský charakter
konania (§ 294 Civilného sporového konania) za právne irelevantnú. Súd viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu uvádza, že podanie žalobcu doručené súdu dňa 17.10.2018 bolo iba domnelou
zmenou žaloby, pričom žalobca peňažné plnenie, uplatnené v žalobe v rozsahu 2.313,63 eur s
príslušenstvom, nijako nemenil. Podľa názoru odvolacieho súdu (ktorým je súd prvej inštancie viazaný)
v prípade, že predloženej vyúčtovacej faktúry (č.l. 3 spisu) a odôvodnenia žaloby vyplýval vnútorný
rozpor, bolo povinnosťou súd prvej inštancie vyzvať žalobcu na odstránenie vád žaloby, spočívajúcej v

jej nezrozumiteľnosti pre rozpor medzi tvrdeniami v nej uvedenými a priloženou faktúrou ako základným
listinným dôkazom, na ktorý žaloba odkazoval. Odvolací súd konštatoval, že pokiaľ tak súd neurobil
a následne podanie žalobcu, ktoré bližšie špecifikovalo jednotlivé peňažné nároky, tvoriace uplatnené
peňažné plnenie, vyhodnotil ako návrh na zmenu žaloby, ktorú nepripustil, konanie zaťažil vadou s
následkom zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti. Vzhľadom na

vyššie uvedené bolo potrebné ustáliť, že podanie žalobcu doručené súdu dňa 17.10.2018 je potrebné
považovať iba za podanie, ktorým žalobca odstránil vady svojej žaloby.

48. V kontexte vyššie uvedeného potom súd k námietke premlčania žalovanej uvádza, že v prípade
začatia konania (podaním žaloby) sa s týmto procesným úkonom spájajú významné procesné i

hmotnoprávne účinky. V zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka je takýmto hmotnoprávnym
účinkom zastavenie plynutia premlčacej doby. Hmotnoprávne účinky nastávajú v deň kedy bola podaná
žaloba na súd. Takéto účinky nastávajú aj v prípade, ak podanie (v danom prípade žaloba), je neúplná.
Povinnosťou súdu je totiž vyzvať stranu sporu postupom podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového
poriadku na odstránenie vád podania. Nečinnosť, resp. nesprávny postup súdu v tomto smere nemôže

byť z hľadiska účinkov takéhoto podania na ťarchu strany, a to zvlášť za situácie, keď bolo zrejmé, že
žalobca sa domáhala zaplatenia sumy 2.313,63 eur. Súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že v danom
prípade sižalobcauplatnil trisamostatnénároky,pričomkaždémunárokuplyniesamostatnápremlčacia
doba. Premlčacia doba nároku v časti 770,31 eur začala žalobcovi plynúť dňa 29.05.2013 a uplynula by
dňa 29.05.2016 a premlčacia doba nároku v časti 1.306,11 eur začala žalobcovi plynúť dňa 14.08.2014

a uplynula by dňa 14.08.2017. Keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 11.08.2015, t. j. pred márnym
uplynutím premlčacej doby, súd námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú.49. Po tom ako sa súd vysporiadal s vyššie uvedenými námietkami, súd pristúpil k posudzovaniu vecnej
opodstatnenosti žaloby i vo zvyšnej časti uplatneného nároku (2.076,42 eur), týkajúcej sa vyúčtovania
obdobia rokov 2012 a 2013.

50. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a na základe vykonaného dokazovania súd dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná.

51. V konaní nebolo sporné, že žalovaná je vlastníčkou D. F. X G. X. I. v bytovom dome E. F. XXX G. H.

C. XX, D.. Žalobca vykonáva správu bytov v bytovom dome E. F. XXX G. H. C. XX, D., na základe Zmluvy
o výkone správy č. 2008/2008 zo dňa 30.04.2008. Túto zmluvu žalovaná podpísala. Podľa článku IV bod
12 Zmluvy o výkone správy č. 2008/2008 zo dňa 30.04.2008 vlastníci sú povinní uhradiť na účet domu
prípadné nedoplatky z ročného vyúčtovania za plnenia a služby spojené s užívaním bytu a nebytového
priestoru do 30 dní od doručenia vyúčtovania vlastníkovi.

52. Nesporným bolo v konaná aj to, že žalobca faktúrou č. 2008200020/2012 vyfakturoval žalovanej
za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 nedoplatok nákladov s užívaním bytu v sume 1.025,11
eur a faktúrou č. 2008200020/2013 – OPRAVA vyfakturoval žalovanej za obdobie od 01.01.2013 do
31.12.2013 nedoplatok nákladov s užívaním bytu v sume 1.306,11 eur.

53. Po vykonanom dokazovaní súd dospel právnemu záveru, že žalobca dostatočne preukázal
predloženými dôkazmi svoje skutkové tvrdenia. Ohľadom nákladov vynaložených v roku 2012 a
2013 predložil listinné dôkazy, preukazujúce výdavky na jednotlivé plnenia spojené s užívaním bytu.
Žalovaná síce neuznávala výšku vyčíslených celkových nákladov za plnenia poskytované s užívaním
bytu v roku 2012 a 2013, svoje tvrdenia však ničím nepreukázala. Doložila metrologický posudok č.

3503/622/142/14, ktorým preukazovala, že merač na meranie studenej vody výrobné číslo 92368288
nevyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám a nie je v súlade s vyhláškou č. 210/200 Z. z.
Súd však tento dôkaz nevyhodnotil ako relevantný, nakoľko toto meradlo bolo odinštalované ešte dňa
07.03.2012azároveňišloomeradlonameranieibastudenejvody.Procesnýneúspechvsporepostihuje
v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy, alebo uvedenými

dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, pričom
má však v sporovom konaní aj povinnosť svoju procesné tvrdenia aj preukázať, má dôkazné bremeno.
Nesprávnosť vyúčtovania nákladov za plnenia odvodzovala žalovaná predovšetkým z prehľadu, z
ktorého je zrejmé, že spotreba teplej a studenej vody v roku 2013 a 2012 bola výrazne vyššia
oproti spotrebe za predchádzajúce ako aj nasledujúce obdobie. Žalovaná síce namietala správnosť

vyúčtovania za rok 2012 a 2013 v položkách teplej úžitkovej vody a studenej vody, na posúdenie
správnosti vyúčtovania však nepredložila taký relevantný dôkaz, ktorým by preukázala svoje tvrdenia
o nesprávnosti tohto vyúčtovania. Pritom v sporovom konaní sa rieši spor medzi dvoma stranami,
dokazovanie je ovládané prejednávacou zásadou a zvýšenou procesnou zodpovednosťou strán v
dokazovaní. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť majú procesné strany. Žalobca predložil súdu

spôsob výpočtu, na základe ktorého dospel k údajom o spotrebe, pričom žalobca vychádzal z reálnych
odpočtov na vodomeroch. Žalovaná tieto tvrdenia žalobcu relevantným spôsobom nevyvrátila. Súd s
poukazom na zistený skutkový stav dospel k záveru, že žalovaná má nedoplatok ročného vyúčtovania
nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2012 a 2013, čím porušila zmluvné povinnosti. Vychádzajúc
z ustanovení § 6 ods. 1, § 8b a § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov

v spojení so Zmluvou o výkone správy je nesporné, že žalovaná ako vlastníčka bytu je povinná platiť
mesačné zálohové platby vo výške určenej správcom a následne na základe vyúčtovania je žalovaná
ako vlastníčka bytu povinná zaplatiť žalobcovi vyčíslený nedoplatok. Žalobca ako správca bytového
domu si na základe vyúčtovacej faktúry za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 uplatnil voči žalovanej
nedoplatok v celkovej výške 770,31 eur a na základe vyúčtovacej faktúry za obdobie od 01.01.2013

do 31.12.2013 nedoplatok vo výške 1.306,11 eur. Na základe predložených dôkazov súd uznal nárok
žalobcu v časti istiny vo výške 2.076,42 eur (1.306,11 eur + 770,31 eur) za opodstatnený a zaviazal
žalovanú na plnenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

54. Nakoľko žalovaná do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradila, dostala sa s plnením peňažného dlhu

do omeškania, a teda je žalobcovi povinná uhradiť okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 5,05 %
z dlžnej sumy 2.076,42 eur od 02.07.2015 do zaplatenia, s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení ku dňu
splatnosti dlhu.55. V súlade s článkom IV, bod 13. Zmluvy o výkone správy č. 2008/2008 súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8,29 eur za každý aj začatý mesiac omeškania počnúc mesiacom

august 2015 až do zaplatenia.

56.Súdibapreúplnosťdodáva,žepokiaľžalovanámalapochybnostiosprávnostiúdajovmeradlamohla
sa v zmysle § 30 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene
a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach obrátiť na vlastníka verejného

vodovodu a požiadať vlastníka verejného vodovodu o jeho preskúšanie. Vlastník verejného vodovodu
je povinný do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti zabezpečiť preskúšanie meradla podľa osobitného
predpisu, pričom ak by sa pri skúške meradla zistilo, že meradlo je nefunkčné z dôvodu, že nespĺňa
požiadavky stanovené osobitným predpisom, alebo že jeho údaje sa odchyľujú od skutočnosti viac,
ako pripúšťa osobitný predpis, uhradil by ten, komu bola odchýlka na prospech, druhej strane finančný
rozdiel, a to odo dňa posledného odpočtu meradla uskutočneného pred podaním žiadosti. Žalovaná

však nepreukázala, keďže to ani netvrdila, že by požiadala o preskúšanie meradla.

57. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov
konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného
poriadku).

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného
poriadku).