Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-61Cpr/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321205872
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Jančovičová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1321205872.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobcu: V.

F., narodený: XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária MARCEL
BIZNÁR, s. r. o., IČO: 36 868 221, so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, proti žalovanému: VOLKSWAGEN
SLOVAKIA, a.s., IČO: 35 757 442, so sídlom J. Jonáša 1, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Pavol
Rak, PhD., advokát, so sídlom Palisády 29/A, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru výpoveďou a o určenie, že pracovný pomer naďalej trvá, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 08.06.2021 je neplatná.

II. Súd žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer naďalej trvá z a m i e t a .

III. Žalobcovi s a p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 28.10.2021 proti žalovanému domáhal, aby súd I. určil, že
výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 08.06.2021 je neplatná a pracovný pomer naďalej
trvá, II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku
vo výške 3.028,30 eur mesačne od 01.09.2021 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o určení
neplatnosti výpovede zo dňa 08.06.2021 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z náhrady

mzdy za mesiac september 2021 v sume 3.028,30 eur od 06.10.2021 do zaplatenia a z náhrady
mzdy v sume 3.028,30 eur mesačne za každý ďalší kalendárny mesiac trvania povinnosti žalovaného
poskytovať žalobcovi náhradu mzdy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí výplatného termínu
tretí pracovný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca do zaplatenia, III. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 470,76 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 07.09.2021 do
zaplatenia, IV. a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca žalobu odôvodnil najmä nasledovne. Žalobca na základe pracovnej zmluvy zo dňa
15.06.1995 v znení neskorších zmien a doplnkov pracoval u žalovaného na pracovnej pozícii referent
výroby. Žalovaný listom č. VW/R zo dňa 08.06.2021 skončil so žalobcom pracovný pomer výpoveďou.
Pracovný pomer mal skončiť uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby, dňa 31.08.2021. Žalovaný
odôvodnil výpoveď z pracovného pomeru závažným porušením pracovnej disciplíny podľa § 63 ods.
1 písm. e) zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce). Podľa bodu 1 odôvodnenia výpovede sa
mal žalobca dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že na pridelenom služobnom

vozidle žalovaného mal neodborne a nedovolene urobiť resp. nechať urobiť kabeláž od zadných
svetiel, neodborne a nedovolene mal navŕtať resp. nechať navŕtať kontakty do karosérie vozidla
pod pravým zadným svetlom, mal vykonať, resp. nechať vykonať demontáž zadnej výstuhy zadného
nárazníka a mal vykonať, resp. nechať vykonať demontáž a následnú nesprávnu montáž krytunádrží za zadnou nápravou, pričom malo dôjsť k použitiu neoriginálnych dielov. Ďalej sa mal podľa
bodu 2 odôvodnenia výpovede žalobca dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny porušením
interného predpisu žalovaného organizačnej smernice č. 05 Služobné vozidlá a ich používanie (ďalej

aj „organizačná smernica“) a podľa bodu 3 odôvodnenia výpovede mal uvedeným konaním spôsobiť
aj škodu v odhadovanej výške 430 eur bez DPH, čím mal žalovanému spôsobiť riziko odobratia
technického preukazu príslušnými orgánmi Policajného zboru, riziko bezprostredného ohrozenia
bezpečnosti účastníkov cestnej premávky neodbornými zásahmi do vozidla v rozpore s technickou
dokumentáciou vozidla a riziko zrušenia záruky na pridelené služobné vozidlo. Uvedeným konaním

mal podľa odôvodnenia výpovede žalobca ohroziť život a zdravie zamestnancov žalovaného pri
plnení pracovných úloh so služobným vozidlom z dôvodu neodborne a nedovolene upravovaného
vozidla. Závažné porušenie pracovnej disciplíny malo spočívať v úmyselnom poškodení majetku
žalovaného. Žalobca listom zo dňa 19.07.2021, doručeným dňa 22.07.2021, oznámil žalovanému,
že výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný
uvedené oznámenie neakceptoval a žalobcovi vydal potvrdenie o zamestnaní a zápočtový list, v

ktorom trvá na tom, že pracovný pomer skončil dňa 31.08.2021 uplynutím výpovednej doby a prestal
žalobcovi prideľovať prácu. Podľa odôvodnenia výpovede malo závažné porušenie pracovnej disciplíny
spočívať predovšetkým v neodbornom zásahu do prideleného služobného vozidla. Žalovaný nechal
dňa 01.05.2021 na vozidle vykonať montáž spájacieho zariadenia. Túto montáž vykonala montážna
organizácia Zdeno Sklenák, Studienka 660, IČO: 41 103 114 (ďalej aj „montážna organizácia“).

Táto montážna organizácia je zmluvným pracoviskom pre montáž spájacích zariadení. Montážna
organizácia dňa 24.06.2014 uzavrela Dohodu o zriadení zmluvného pracoviska s dovozcom AUTOCAR
- Ťažné Zariadenia, s.r.o., so sídlom Kocmál 460/22, Dolný Kubín, IČO: 36 408 905, ktorý je
autorizovaným dovozcom spájacích zariadení značky AUTO-HAK (ďalej aj „dovozca“). Dovozca
poskytol žalobcovi na montáž trojročnú záruku, o čom vydal žalobcovi záručný list a vydal mu aj

certifikát o typovom schválení spájacieho zariadenia a o jeho homologizácii. Z uvedeného vyplýva,
že nešlo o neodborný zásah do prideleného služobného vozidla, nakoľko montáž vykonal pracovník
zaškolený dovozcom tohto spájacieho zariadenia, pričom montáž bola vykonaná v súlade s predpismi
týkajúcimi sa montáže spájacích zariadení. Za prípadný neodborný zásah do služobného vozidla
uvedenou montážou spájacieho zariadenia nezodpovedá žalobca, ale montážna organizácia. Žalovaný

výpoveď odôvodnil porušením ustanovení viacerých interných predpisov žalovaného, a to Prílohy
č. 1 Pracovného poriadku zo dňa 25.05.2018, časť závažné porušenie pracovnej disciplíny, bodu
2.7.1.2 písm. e) Kolektívnej zmluvy pre roky 2019-2023 a bodu 4.4 organizačnej smernice č. 05
Služobné vozidlá a ich používanie. Vo vzťahu k interným predpisom žalovaného žalobca uviedol,
že samotné porušenie interného predpisu zamestnávateľa nemôže predstavovať porušenie pracovnej

disciplíny. Takisto súd pri posudzovaní porušenia pracovnej disciplíny a jej závažnosti nie je viazaný
internými predpismi zamestnávateľa. Žalobca sa nemohol dopustiť porušenia bodu 4.4 organizačnej
smernice porušením zákazu svojvoľne opravovať/vymieňať originálne diely na služobnom vozidle,
nakoľko pridelené služobné vozidlo nedal opraviť a ani nedal vymeniť originálne diely. Pod pojmom
oprava je potrebné rozumieť uvedenie vozidla do stavu spred udalosti, ktorá spôsobila jeho poškodenie

alebo jeho uvedenie do pôvodného stavu po jeho opotrebovaní. Montážou spájacieho zariadenia bol
na vozidle inštalovaný nový komponent, ktorý na vozidle dovtedy nebol. Pri montáži boli navyše použité
originálne diely. Organizačná smernica vo vzťahu k montážam komponentov zakazuje iba montáž iného
evidenčného čísla vozidla, iného zvláštneho evidenčného čísla alebo iného interného evidenčného čísla.
Na základe vyššie uvedených skutočností nie je možné konštatovať ani závažné porušenie pracovnej

disciplíny v zmysle bodu 2.7.1.2 písm. e) Kolektívnej zmluvy na roky 2019-2023 úmyselným poškodením
služobného motorového vozidla pri jeho neoprávnenom použití, ako to uviedol v odôvodnení výpovede
žalovaný, nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k poškodeniu a ani k neoprávnenému použitiu služobného
vozidla. Montážou spájacieho zariadenia na služobné vozidlo prostredníctvom zmluvného pracoviska
dovozcu spájacieho zariadenia žalobca neporušil žiadne ustanovenie všeobecne záväzného právneho

predpisu a ani žiadne ustanovenie interného predpisu žalovaného, a preto nemôže ísť o neoprávnené
použitie služobného vozidla. Žalovaný ďalej výpoveď odôvodnil porušením bližšie nešpecifikovaného
ustanovenia organizačnej smernice o povinnosti žalovaného oznámiť pri odovzdávaní služobného
vozidla všetky známe závady a skutočnosti odovzdávaného vozidla. Žalobca sa nemohol dopustiť
porušenia povinnosti oznámiť „známe závady odovzdávaného vozidla“, nakoľko montáž spájacieho

zariadenia zmluvným pracoviskom dovozcu spájacieho zariadenia prostredníctvom pracovníka, ktorý
je na takúto montáž vyškolený, nemôže byť považovaná za vadu vozidla. Podľa bodu 3 odôvodnenia
výpovede sa mal žalobca dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny zavineným konaním,
ktorým mal žalovanému spôsobiť škodu v odhadovanej výške 430 eur bez DPH. Žalobca k uvedenémudôvodu výpovede uviedol, že nie sú naplnené pojmové znaky škody a ani zodpovednosti za škodu.
Škoda je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi
ako všeobecným ekvivalentom. V tomto prípade žalobca svojim konaním nespôsobil žalovanému ujmu

v podobe znehodnotenia prideleného služobného vozidla, ale pridelené služobné vozidlo zhodnotil.
Montážou spájacieho zariadenia osobou, ktorá je na takúto montáž zaškolená, došlo k rozšíreniu
možnosti užívania predmetného vozidla. Po uvedenej montáži bolo možné využívať vozidlo nielen na
prepravu osôb a nákladu, ale aj na vlečenie prívesu o maximálnej hmotnosti 1500 kg. Žalobca uvedenou
montážou spájacieho zariadenia neporušil žiadnu povinnosť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej

súvislosti s ním. Nedopustil sa preto žiadneho zavineného konania, ktorým by žalovanému spôsobil
škodu. Z uvedeného dôvodu sa preto nemohol žalobca dopustiť závažného porušenia pracovnej
disciplíny úmyselným poškodením majetku žalovaného v zmysle Prílohy č. 1 pracovného poriadku.
Žalovaný v bode 3 odôvodnenia výpovede uviedol aj údajné vytvorenie rizika pre žalovaného v podobe
možného odobratia technického preukazu príslušnými orgánmi Policajného zboru. Žalovaný bližšie
nešpecifikoval, v čom by malo spočívať uvedené riziko. Dôvody zadržania osvedčenia o evidencii časť

I a časť II policajtom sú taxatívne vymenované v § 72 ods. 1 a v § 72a ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z ďalších
častí odôvodnenia výpovede možno usudzovať, že riziko zadržania uvedeného dokladu malo spočívať
v nespôsobilosti alebo technickej nespôsobilosti vozidla na cestnú premávku, na základe čoho by bol
policajt oprávnený zadržať uvedený doklad v zmysle § 72 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke.

Nespôsobilosť vozidla na prevádzku v cestnej premávke je upravená v § 45 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z.
z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Podľa § 45 ods. 2 písm. b) zákona o prevádzke vozidiel by nebolo vozidlo spôsobilé na
prevádzku v cestnej premávke, ak by išlo o vykonanie neoprávnených zásahov do vozidla, systému,
komponentualebosamostatnejtechnickejjednotkyaleboakbybolododatočnevybavenéneschváleným

systémom, komponentom alebo samostatnou technickou jednotkou. Ako už bolo vyššie spomenuté,
montáž spájacieho zariadenia zmluvným pracoviskom dovozcu spájacieho zariadenia prostredníctvom
pracovníka, ktorý je na to vyškolený, nie je neoprávneným zásahom do vozidla alebo jeho komponentu,
resp. dodatočným vybavením vozidla neschváleným komponentom. Oprávnenosť zásahu do vozidla v
podobe montáže spájacieho zariadenia, resp. jeho dodatočné vybavenie schváleným komponentom, je

v zmysle § 116 ods. 9 zákona o cestnej premávke možné preukázať dokladom o typovom schválení
a homologizácii spájacieho zriadenia alebo potvrdením, ktoré vydal výrobca vozidla alebo zástupca
výrobcu vozidla, nakoľko ide o doklady, na základe ktorých je možné zapísať spájacie zariadenie
do osvedčenia o evidencii časti II. Po vykonaní montáže spájacieho zariadenia bol žalobcovi vydaný
potrebný doklad, a to doklad o typovom schválení a homologizácii spájacieho zariadenia (certifikát). Čo

sa týka technickej nespôsobilosti vozidla, tak tá je upravená v § 2 a 3 vyhlášky Ministerstva dopravy
a výstavby SR č. 134/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej
premávke v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška“). Technickú nespôsobilosť vo všeobecnosti
definuje § 2 vyhlášky ako každý stav na vozidle, ktorý môže bezprostredne ohroziť prevádzkové
vlastnosti vozidla, vplyvom ktorých môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti cestnej premávky, alebo každý

stav, ktorý môže byť zdrojom ohrozenia bezpečnosti, životného prostredia, verejného zdravia alebo
zdrojom znečistenia alebo poškodenia cesty. Žalovaný nepreukázal žiadne ohrozenie bezpečnosti
cestnej premávky v dôsledku montáže spájacieho zariadenia. Ako bolo vyššie spomenuté, za prípadné
ohrozenie bezpečnosti cestnej premávky montážou uvedeného spájacieho zariadenia by nemohol niesť
zodpovednosť žalobca, ale montážna organizácia, ktorá zabezpečila montáž spájacieho zariadenia

pracovníkom, ktorý je na takýto úkon vyškolený. Na základe vyššie uvedeného je riziko „možného
odobratia TP zo strany orgánov kontroly PZ“ ako dôvod výpovede bezdôvodnou a účelovou obavou
žalovaného, ktorá nie je založená na skutkovom stave a nezodpovedá ani ustanoveniam všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktoré oprávňujú policajtov, resp. príslušné orgány Policajného zboru
zadržať osvedčenie o evidencii časť II (technický preukaz). Rovnako nedôvodné je preto aj odôvodnenie

výpovede ohrozením života a zdravia zamestnancov žalovaného pri plnení pracovných úloh so
služobným vozidlom z dôvodu neodborne a nedovolene upravovaného vozidla. Celé odôvodnenie
výpovede o spôsobení škody žalovanému montážou spájacieho zariadenia na pridelené služobné
vozidlo je bezpredmetné aj vzhľadom na skutočnosť, že si žalobca uvedené služobné vozidlo od
žalovaného odkúpil do svojho výlučného vlastníctva. Ak sa žalobca predsa len dopustil porušenia

pracovnej disciplíny tým, že nechal na pridelenom služobnom vozidle vykonať montáž spájacieho
zariadenia, tak nemožno dané porušenie pracovnej disciplíny kvalifikovať ako závažné. Žalobca
pracoval pre žalovaného viac ako 26 rokov a počas tohto obdobia sa nedopustil žiadneho porušenia
pracovnej disciplíny. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.5 Cdo 74/2008 zo dňa 29.09.2009, podľa ktorého „Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní
o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie
intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba

zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia
konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia
pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.“ Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný nemôže bez bližšieho odôvodnenia konštatovať závažné porušenie pracovnej
disciplíny iba poukázaním na ustanovenie prílohy pracovného poriadku a kolektívnej zmluvy, ktoré určité

konanie kategoricky pre všetkých zamestnancov označujú ako závažné porušenie pracovnej disciplíny,
ale musí porušenie pracovnej disciplíny hodnotiť individuálne vo vzťahu k danému zamestnancovi podľa
konkrétnych okolností daného prípadu. Ak bol žalovaný presvedčený o tom, že zo strany žalobcu
došlo k menej závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, tak bol oprávnený v súvislosti s porušením
pracovnej disciplíny písomne upozorniť žalovaného na možnosť výpovede. Následne, ak by sa žalobca
v nasledujúcich šiestich mesiacoch po tomto písomnom upozornení opäť dopustil porušenia pracovnej

disciplíny, tak by bol žalovaný oprávnený dať žalobcovi výpoveď. Kvalifikáciu údajného porušenia
pracovnej disciplíny ako závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje žalobca za účelovú s cieľom
vyhnúť sa vyššie uvedenému postupu, ktorý by bol v snahe čo najskôr skončiť pracovný pomer so
žalobcom časovo náročnejší ako výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Ďalším
dôvodom neplatnosti výpovede je vzhľadom na absenciu závažného porušenia pracovnej disciplíny

aj porušenie zákazu výpovede žalovaným podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. V čase,
keď bola žalobcovi daná výpoveď, bol žalobca uznaný dočasne za práceneschopného od 03.06.2021
do 24.06.2021 a následne od 24.06.2021 do 19.07.2021. Žalovaný tak dal žalobcovi výpoveď z
pracovného pomeru v ochrannej dobe. Za dočasne práceneschopného žalobcu uznal jeho ošetrujúci
lekár MUDr. H. G., poskytujúci zdravotnú starostlivosť v mene spoločnosti MEDIX - CO, s. r. o., so

sídlom Malé námestie 22, Malacky, IČO: 35 956 968. Podľa § 12a ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhoduje o uznávaní žalobcu
za dočasne práceneschopného jeho ošetrujúci lekár, ktorým je všeobecný lekár, s ktorým má žalobca
uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o jeho

dočasnej pracovnej neschopnosti pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti. Z potvrdenia o zamestnaní
a zápočtového listu vyplýva, že uznanie žalobcu za dočasne práceneschopného v čase výpovede z
pracovného pomeru žalovaný nepopiera. Žalobca má tiež dôvodnú pochybnosť o tom, či bola v zmysle
§ 74 Zákonníka práce výpoveď riadne vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov, nakoľko v
odôvodnení výpovede žalovaný uviedol, že výpoveď bola s odborovou organizáciou prerokovaná dňa

09.06.2021. Výpoveď však bola vyhotovená už dňa 08.06.2021. Žalobca v žalobe citoval zákonné
ustanovenia,naktorépoukázalvobsahužalobyasúčasnesižalobouuplatnilpeňažnýnároknanáhradu
mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a vrátenie zrážky zo mzdy.

3. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listiny: výpoveď z pracovného pomeru č. VW/R zo dňa

08.06.2021,oznámeniezodňa19.07.2021sosplnomocnenímasdoručenkou,potvrdenieozamestnaní
a zápočtový list zo dňa 31.08.2021, dohodu o zriadení zmluvného pracoviska zo dňa 24.06.2014,
potvrdenie o montáži spájacieho zariadenia zo dňa 01.05.2021, záručný list zo dňa 01.05.2021, certifikát
ťažného zariadenia, pracovný poriadok žalovaného zo dňa 25.05.2018, organizačnú smernicu č. 05
Služobné vozidlá a ich používanie, kolektívnu zmluvu pre roky 2019-2023, kúpnu zmluvu o kúpe

jazdeného motorového vozidla zo dňa 15.07.2021, vyúčtovanie mzdy za mesiac jún 2021, júl 2021 a
august 2021, výmenný list - poukaz vystavený ošetrujúcim lekárom. Osobný spis zamestnanca - žalobcu
vedený žalovaným, navrhol vyžiadať od žalovaného.

4. Dňa 15.03.2022 sa k žalobe písomne vyjadril žalovaný, ktorý vyjadrenie odôvodnil nasledovne.

Uviedol, že nesúhlasí so skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobe ani s ich právnou kvalifikáciou
a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.
Skončenie pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou zo strany žalovaného podľa § 63 ods. 1 písm.
e) Zákonníka práce považuje za platné. Ako dôvody údajnej neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou zo strany žalovaného žalobca uvádza, že: (i) nešlo o neodborný a nedovolený zásah do

služobného motorového vozidla; (ii) neporušil pracovnú disciplínu; (iii) zásahom žalobcu nedošlo k
škode na majetku žalovaného; (iv) výpoveď bola žalobcovi daná v ochrannej dobe, teda v čase keď bol
uznaný za práceneschopného; (v) výpoveď nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Žalobca
v predmetnej žalobe tvrdí, že montáž spájacieho zariadenia bola vykonaná vyškoleným pracovníkom zasúčasného dodržania predpisov týkajúcich sa montáže spájacích zariadení, a preto nie je tento zásah
do služobného motorového vozidla možné považovať za neodborný. Žalovaný kategoricky nesúhlasí
s tvrdením o odbornosti predmetného zásahu, keďže montáž spájacieho resp. ťažného zariadenia na

vozidlo modelu Caddy značky Volkswagen je z dôvodu prekročenia limitu celkovej povolenej hmotnosti
vozidla a priori vylúčená. Podľa technickej špecifikácie výrobcu vozidla na predmetné vozidlá nie je
možné na základe homologizácie domontovať oficiálne ťažné zariadenie, nakoľko by tým došlo k
prekročeniu limitu povolenej hmotnosti. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že pri obhliadke vozidla
spoločnosťou IMPA Bratislava a.s. bola zistená nesprávna montáž krytu zadného nárazníka ako aj

použitie neoriginálnych dielov. Neodbornosť týchto zásahov vyplýva aj z fotodokumentácie pripojenej
k výpovedi. Žalovaný má za to, že aj v prípade, ak by montáž spájacieho zariadenia AUTO-HAK
na služobné motorové vozidlo vykonanú montážnou organizáciou Zdeno Sklenák, Studienka 660,
IČO: 41 103 114 bolo možné posúdiť ako odborný zásah do vozidla, tento zásah je stále potrebné
považovať za neoprávnený. Žalobca ďalej tvrdí, že zásah do prideleného služobného motorového
vozidla modelu Caddy s prideleným evidenčným číslom vozidla L. nebol neoprávneným zásahom,

nakoľko z jeho strany nedošlo k porušeniu internej smernice zakazujúcej svojvoľné opravy resp.
výmeny originálnych dielov. Žalovaný s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí a naďalej trvá na záveroch
uvedených v liste č. VW/R, ktorým žalovaný so žalobcom skončil pracovný pomer výpoveďou. Žalobca
svojím zavineným konaním uskutočnil zásah do vlastníckeho práva žalovaného, na ktorý nebol
oprávnený. Svojvoľne a nedovolene dňa 01.05.2021 urobil, resp. nechal urobiť kabeláž od zadných

svetiel, nedovolene navŕtal resp. nechal navŕtať kontakty do karosérie vozidla pod pravým zadným
svetlom, vykonal resp. nechal vykonať demontáž zadnej výstuhy zadného nárazníka, vykonal resp.
nechal vykonať demontáž a následnú nesprávnu montáž krytu nádrže za zadnou nápravou, pričom
pri týchto úpravách navyše došlo k použitiu neoriginálnych dielov. Dňa 31.05.2021 bolo žalobcom
predmetné služobné vozidlo odovzdané na pracovisku žalovanému, pričom hore uvedené úpravy

žalobca nenahlásil. Dňa 01.06.2021 bola optickou kontrolou vozidla zistená nefunkčnosť brzdových
svetiel a odrhnutie resp. vyčnievanie spojlerov na predných kolesách. Následne po demontáži zadných
svetiel a obhliadke podvozku na zdvíhacom zariadení, pracovníkmi spoločnosti IMPA Bratislava a.s.,
bolo zistené: (i) neodborné a nedovolené vykonanie kabeláže zadných svetiel na oboch stranách
vozidla; (ii) neodborné a nedovolené navŕtanie kontaktov do karosérie vozidla, a to pod pravým

zadným svetlom; (iii) demontovanie zadnej výstuhy zadného nárazníka, pričom došlo k použitiu iných
ako originálnych skrutiek a nesprávnemu domontovaniu krytu nádrží za zadnou nápravou; a (iv)
absentovanie záslepiek štvorcového tvaru za listovými perami. Žalovaný má za to, že úpravy vykonané
žalobcom na služobnom motorovom vozidle je potrebné považovať za porušenie zákazu svojvoľne
opravovať resp. vymieňať originálne diely na služobných motorových vozidlách upraveného v bode 4.4

internejorganizačnejsmerniceč.05Služobnévozidláaichpoužívanie(ďalejaj„organizačnásmernica“).
Organizačná smernica týmto ustanovením zakazuje svojvoľné úpravy a opravy zverených motorových
vozidiel a jej porušenie je potrebné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny oprávňujúce
k okamžitému skončeniu pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný
naviac podotýka, že žalobca týmito úpravami na služobnom vozidle vykonal aj neoprávnený zásah

do vlastníckeho práva žalovaného, pričom takýto zásah do majetkovej sféry žalovaného je potrebné
považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny oprávňujúce k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že
montážou spájacieho zariadenia nedošlo ku škode na majetku žalovaného. Podľa žalobcovho tvrdenia
sa predmetná úprava má posudzovať ako rozšírenie možnosti užívania motorového vozidla. V zmysle

vyššie uvedeného montáž oficiálneho spájacieho zariadenia na vozidlo modelu Caddy nie je povolená,
z tohto dôvodu nemohlo ani dôjsť k rozšíreniu užívania predmetného motorového vozidla. Navyše
neodborným postupom, použitím neoriginálnych dielov a nesprávnym nasadením krytu nadrží nad
zadnou nápravou bola na vozidle spôsobená škoda. Žalovanému tak danou neodbornou a nedovolenou
úpravou služobného vozidla vznikla vyčísliteľná škoda vo výške servisnej opravy vozidla a to v sume

470,76 eur. Cena opravy uvedená vo výpovedi z pracovného pomeru vo výške 432,96 eur bola len
odhadovanou sumou na opravu vozidla, skutočné výdavky na opravu boli spoločnosťou IMPA Bratislava
a.s. vyfakturované až po vykonaní opravy vozidla. O predmetnom navýšení sumy skutočnej škody bol
žalobca náležite oboznámený, čo aj potvrdil svojim podpisom na rozhodnutí škodovej komisie. Žalobca
vznik škody vo výške 470,76 eur potvrdil a uznal dňa 20.08.2021 a to vlastnoručným podpisom na

rozhodnutí škodovej komisii z dňa 09.07.2021, zároveň svojim podpisom vyslovil súhlas s vykonaním
jednorazovej zrážky zo mzdy vo výške 470,76 eur. Z dôvodu vyššie preukázanej škody na vozidle
a na základe žalobcom udeleného súhlasu bola žalovaným následne vykonaná zrážka zo mzdy
vo výške 470,76 eur. Okrem vyššie uvedeného žalobca svojím konaním vystavil žalovaného rizikuzadržania osvedčenia o evidencii a to časti I a časti II v zmysle § 72 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle uvedeného je policajt
oprávnený zadržať osvedčenie o evidencii vozidla v prípade, ak „je vozidlo nespôsobilé alebo technicky

nespôsobilé na cestnú premávku“. Podľa technickej špecifikácie výrobcu, nie je možné na základe
homologizáciedomontovaťoficiálnespájacie,resp.ťažnézariadenienavozidlomodeluCaddy,keďžeby
takouto montážou došlo k prekročeniu limitu celkovej povolenej hmotnosti vozidla. Naviac, neodbornou
montážou neoriginálnych dielov na motorové vozidlo došlo k znefunkčneniu brzdových svetiel, pričom
sa dané vozidlo v súlade s § 72 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke v zmysle § 3 písm. d)

bod 1. vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 134/2018 Z.z., ktorou sa upravujú podrobnosti
o prevádzke vozidiel v cestnej premávke (ďalej aj „vyhláška“), stalo nespôsobilé na cestnú premávku.
Týmito vyššie popísanými neodbornými zásahmi sa v zmysle vyššie uvedených ustanovení vozidlo
modelu Caddy s prideleným evidenčným číslom vozidla L. stalo nespôsobilým na cestnú premávku,
čím žalobca vystavil žalovaného riziku zadržania osvedčenia o evidencii vozidla. Navyše žalobca
svojim konaním vystavil v zmysle § 138 ods. 1 prím. a) zákona o cestnej premávke žalovaného riziku

uloženia pokuty za správny delikt použitia vozidla ktoré nespĺňa podmienky na cestnú premávku, a to
vo výške 3.500 eur. O úprave vykonanej žalobcom sa žalovaný dozvedel až dňa 02.06.2021, teda až
32 dní po vykonaní predmetnej úpravy. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca zavineným konaním
vystavil žalovaného riziku uloženia pokuty príslušným orgánom. Tvrdenie žalobcu o bezpredmetnosti
spôsobenej škody z dôvodu následného odkúpenia služobného vozidla do výlučného vlastníctva

žalobcu, považuje žalovaný za neopodstatnené a irelevantné pre posúdenie konania žalobcu. Žalovaný
skončil pracovný pomer so žalobcom výpoveďou na základe závažného porušenia pracovnej disciplíny,
pri ktorom bola žalovanému spôsobená vyššie uvedená škoda, avšak vznik samotnej škody nemá vplyv
na skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Naviac žalovaný
podotkol, že k skončeniu pracovného pomeru so žalobcom došlo pred uzatvorením kúpnej zmluvy

na služobné vozidlo. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že došlo k porušeniu zákazu výpovede
podľa § 64 ods. 1 prím. a) Zákonníka práce. Žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom pre vyššie
preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. V
zmysle § 64 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce sa zákaz výpovede z dôvodu ochrannej doby nevzťahuje
na výpoveď danú zamestnancovi „z dôvodu, pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný

pomer, ak nejde o zamestnankyňu na materskej a o zamestnanca na rodičovskej dovolenke“. Výnimka
obsiahnutá v ustanovení § 64 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľovi skončiť
pracovný pomer aj so zamestnancom, na ktorého by sa inak vzťahoval zákaz výpovede podľa § 64 ods.
1 Zákonníka práce, a to pre dôvody, pre ktoré môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer so
zamestnancom. Zamestnávateľ môže v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so zamestnancom

skončiť pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný je toho názoru, že
neodborné a nedovolené zasahovanie do jeho majetku - služobného motorového vozidla z vyššie
uvedených dôvodov, predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny. Keďže došlo k závažnému
porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, mohol žalovaný uplatniť výnimku zo zákazu výpovede
obsiahnutú v ustanovení § 64 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, a teda postup žalovaného pri skončení

pracovného pomeru výpoveďou bol v súlade s pracovnoprávnymi predpismi. Tvrdenie žalobcu, že
žalovaný sa chcel vyhnúť postupu skončenia pracovného pomeru výpoveďou pri menej závažnom
porušení pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) druhá veta Zákonníka práce, je absurdné.
Žalovaný sa nemôže vyhnúť nejakému konaniu, ku ktorému nie je povinný. Žalovaný vo vzťahu k
žalobcovi postupoval štandardne ako ku každému inému zamestnancovi. K žalobcovej pochybnosti o

platnostivýpovedezdôvodunedodržaniapostupuupravenéhov§74Zákonníkaprácežalovanýuvádza,
žehmotnoprávnapodmienkaplatnostivýpovedejezachovanávprípade,„akzástupcoviazamestnancov
prerokujú výpoveď predtým, než zamestnávateľ voči zamestnancovi prejaví vôľu skončiť s ním pracovný
pomer jednostranne“. Z tohto dôvodu je bezpredmetné, že k vyhotoveniu textového znenia výpovede
došlo dňa 08.06.2021, t.j. pred prerokovaním výpovede zo zástupcami zamestnancov. Relevantným

je moment prejavu vôle žalovaného voči žalobcovi skončiť pracovný pomer výpoveďou, teda moment
doručenia výpovede do sféry vplyvu žalobcu. Výpoveď z pracovného pomeru bola podľa žalobcom
podpísanej poštovej doručenky, žalobcovi doručená dňa 16.06.2021, teda až po prerokovaní predmetnej
výpovede so zástupcami zamestnancov (uskutočneného dňa 09.06.2021). Z vyššie uvedeného má
žalovanýzato,žepriskončenípracovnéhopomerusožalobcomvýpoveďou,bolazjehostranydodržaná

hmotnoprávna podmienka ustanovenia § 74 Zákonníka práce a teda, že došlo k platnému skončeniu
pracovného pomeru.5. Žalovaný k vyjadreniu k žalobe pripojil nasledovné listiny: fotodokumentáciu vykonaných úprav,
výpoveď z pracovného pomeru č. VW/R, organizačnú smernicu č. 05 Služobné vozidlá a ich používanie,
faktúru č. 2170 102671 vystavenú spoločnosťou IMPA Bratislava a.s. dňa 23.06.2021, rozhodnutie

škodovej komisie zo dňa 09.07.2021, kúpnu zmluvu o kúpe jazdeného motorového vozidla zo
dňa 15.07.2021, potvrdenie o montáži spájacieho zariadenia spoločnosťou Zdeno Sklenák zo dňa
01.05.2021, hlásenie nehody/škody na služobnom vozidla zo dňa 02.06.2021, poštovú doručenku zo
dňa 16.06.2021.

6. Podaním zo dňa 10.05.2022 sa vo veci vyjadril žalobca, ktorý najmä uviedol, že trvá na podanej
žalobe tak, ako bola spísaná dňa 28.10.2021. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že výpoveď z
pracovného pomeru považuje za platnú. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že predmetný zásah do
motorového vozidla bol vykonaný neodborne a neoprávnene, že žalobca porušil internú organizačnú
smernicu č. 05 Služobné vozidlá a ich používanie, a že žalobca spôsobil žalovanému škodu vo výške
470,76 eur. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca uznal vznik škody a súhlasil s vykonaním jednorazovej

zrážky zo mzdy, že žalobca vystavil žalovaného riziku uloženia pokút zo strany orgánov Policajného
zboru, ako aj riziku odobratia dokladov k predmetnému vozidlu, poprel porušenie zákazu výpovede a
uviedol, že pred doručením výpovede došlo k jej prerokovaniu so zástupcami zamestnancov. Žalovaný
navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
Žalovaný uviedol, že montáž ťažného zariadenia na vozidlo bola „z dôvodu prekročenia limitu celkovej

povolenej hmotnosti vozidla a priori vylúčená.“ Žalovaný zjavne nerozlišuje medzi najväčšou technicky
prípustnou celkovou hmotnosťou vozidla a najväčšou technicky prípustnou hmotnosťou jazdnej súpravy.
Ide o dva rozdielne údaje, ktoré sa v zmysle § 4 ods. 6 písm. e) vyhlášky Ministerstva dopravy a
výstavby SR č. 133/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o dokladoch vozidla vyznačujú v
osvedčení o evidencii časť II. Legálne definície týchto pojmov sú upravené v Nariadení Komisie (EÚ)

č. 1230/2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009, pokiaľ
ide o požiadavky na typové schválenie v prípade hmotností a rozmerov motorových vozidiel a ich
prípojných vozidiel, a mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (ďalej
len „nariadenie“). Nariadenie obsahuje ako ekvivalent pojmu najväčšia technicky prípustná celková
hmotnosť pojem technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť a ako ekvivalent pojmu najväčšia

technickyprípustnáhmotnosťjazdnejsúpravypojemtechnickyprípustnámaximálnenaloženáhmotnosť
jazdnej súpravy. Podľa čl. 2 ods. 7 nariadenia technicky prípustná maximálna naložená hmotnosť vozidla
(v osvedčení o evidencii časť II uvedená ako najväčšia technicky prípustná celková hmotnosť vozidla) je
„maximálna hmotnosť vozidla stanovená výrobcom na základe spôsobu jeho konštrukcie konštrukčných
parametrov.“ Najväčšia technicky prípustná celková hmotnosť vozidla teda predstavuje hmotnosť, ktorú

nesmie vozidlo prekročiť po tom, čo doň nastúpia cestujúci alebo doň naložia náklad. Podľa čl. 2 ods. 8
nariadenia technicky prípustná maximálne naložená hmotnosť jazdnej súpravy (v osvedčení o evidencii
časť II uvedená ako najväčšia technicky prípustná hmotnosť jazdnej súpravy) je „maximálna hmotnosť
stanovená pre jazdnú súpravu motorového vozidla s jedným alebo viacerými prípojnými vozidlami na
základe spôsobu jeho konštrukcie a konštrukčných parametrov alebo maximálnej hmotnosti stanovenej

pre jazdnú súpravu ťahača a návesu.“ Najväčšia technicky prípustná hmotnosť jazdnej súpravy teda
predstavuje hmotnosť, ktorá nesmie byť prekročená po tom, čo doň nastúpia cestujúci alebo doň naložia
náklad a pripoja príves s nákladom. Zo samotného údaja o najväčšej technicky prípustnej celkovej
hmotnosti vozidla nemožno vyvodiť, či je možné vykonať na vozidle na základe homologizácie montáž
ťažného zariadenia. Taktiež k „prekročeniu limitu povolenej hmotnosti“ nemôže dôjsť iba samotným

pripojením prívesu k vozidlu, ale až naložením nadmerného nákladu do vozidla a prívesu. Žalovaný
sa odvoláva na bližšie nešpecifikované „technické špecifikácie výrobcu“ bez toho, aby ich pripojil k
svojmu vyjadreniu alebo aspoň konkretizoval. Z osvedčenia o evidencii časť II k predmetnému vozidlu zo
dňa 25.08.2021 vyplýva, že najväčšia technická prípustná celková hmotnosť vozidla je 2175 kg (riadok
32) a najväčšia technicky prípustná hmotnosť jazdnej súpravy je 3475 kg (riadok 34). Ďalej je v tomto

doklade uvedené, že najväčšia technicky prípustná hmotnosť prípojného vozidla brzdeného je 1300
kg a nebrzdeného 750 kg (riadok 35). Priamo z osvedčenia o evidencii časť II k predmetnému vozidlu
teda vyplýva, že výrobca vyslovene počíta s možnosťou montáže ťažného zariadenia a vlečenia prívesu
predmetným vozidlom. Ďalej z tohto dokladu vyplýva, že na vozidlo bolo neskôr namontované ťažné
zariadenie triedy A50-X. Ide o ťažné zariadenie rovnakej triedy, ako ťažné zariadenie namontované

na vozidlo dňa 01.05.2021. Ak by na predmetné vozidlo nebola možná montáž ťažného zariadenia na
základe homologizácie, tak by montážna organizácia nevydala potvrdenie o montáži ťažného zariadenia
apríslušnýorgánPolicajnéhozborubynemoholzapísaťťažnézariadeniedoosvedčeniaoevidenciičasť
II. Montáž ťažného zariadenia po odkúpení vozidla žalobcom neviedla k odobratiu dokladov vozidla a anik uloženiu pokuty zo strany príslušného orgánu Policajného zboru, ale k zápisu ťažného zariadenia do
osvedčenia o evidencii časť II. Rovnako mohlo byť ťažné zariadenie zapísané do osvedčenia o evidencii
časť II aj v čase, keď bolo ešte vo vlastníctve žalovaného. Ak žalovaný uvádza, že montáž ťažného

zariadenia na vozidlo modelu Caddy je a priori vylúčená, tak zjavne nerozlišuje medzi jednotlivými
verziami tohto modelu. Z technických dát pre model Caddy modelový rok 2019, z poznámok k tabuľkám
hmotnosti vyplýva, že ťažné zariadenie nemožno namontovať na vozidlo modelu Caddy so 7 sedadlami.
Z osvedčenia o evidencii časť II (riadok 25.1.) vyplýva, že predmetné vozidlo má len 5 miest na sedenie.
Z dokumentu „Technické údaje Caddy 06/2021“, ktorý je zverejnený na webovom portáli spoločnosti

Porsche Slovakia s.r.o. predávajúcej vozidlá žalovaného (https://www.vwuzitkove.sk/caddy/cenniky-
akatalogy), vyplýva, že pre nové modely Caddy už obmedzenie montáže ťažného zariadenia neplatí.
Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že montáž ťažného zariadenia vykonala montážna organizácia,
ktorá je zmluvným pracoviskom autorizovaného dovozcu ťažných zariadení. Za prípadnú neodbornosť
montáže ťažného zariadenia tak môže zodpovedať jedine montážna organizácia. Žalobca v pozícii
spotrebiteľa si nechal na služobnom vozidle, ktoré si plánoval v dohľadnej dobe odkúpiť od žalovaného,

vykonať odborne spôsobilou osobou montáž ťažného zariadenia. Žalobca by mohol byť zodpovedný
za neodbornú montáž ťažného zariadenia iba vtedy, ak by si ju nechal vykonať osobou bez odbornej
spôsobilostialeboakbyjuvykonalsvojpomocne.Tvrdeniežalovanéhoopoužitíneoriginálnychdielovpri
montáži ťažného zariadenia je zavádzajúce. Pri montáži ťažného zariadenia došlo k použitiu niekoľkých
neoriginálnych skrutiek a matíc, čo vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie a vyjadrenia žalovaného.

Skrutky a matice vzhľadom na ich rozmery, hospodársky účel a hodnotu nepredstavujú náhradné diely
v pravom slova zmysle, ale spotrebný materiál. Dokonca aj spoločnosť IMPA Bratislava s. s., ktorá
uviedla vozidlo do stavu spred montáže ťažného zariadenia, fakturovala použité matice ako „materiál“
a nie ako náhradné diely. Z pripojenej fotodokumentácie nie je zrejmé, aké konkrétne skutočnosti chce
žalovaný uvedenou fotodokumentáciou preukázať. Z pripojenej fotodokumentácie žalovaného navyše

nie je zrejmé, v akom momente bola fotodokumentácia vyhotovená. Z fotodokumentácie je zrejmé
iba to, že bola vyhotovená počas odstraňovania prípravy na montáž ťažného zariadenia v spoločnosti
IMPA Bratislava a. s., teda táto fotodokumentácia nezachytáva vozidlo v stave, v akom ho žalovaný
prebral od žalobcu. Žalovaný uvádza určité vady vozidla, ktoré mali byť zistené obhliadkou vozidla v
priestoroch spoločnosti IMPA Bratislava, a.s. bez toho, aby svoje tvrdenia podložil odborným vyjadrením

tejto spoločnosti alebo iným dôkazom. Keďže žalobca predmetné vozidlo užíval a plánoval si ho od
žalovaného odkúpiť, tak je nelogické, aby na vozidle vykonal nejakú úpravu, ktorá by znefunkčnila
brzdovésvetlá.Akbynavozidlenebolifunkčnébrzdovésvetlá,takbyvozidložalobcoviohlásiloporuchu,
čo sa nestalo. Žalobca si nebol vedomý tohto, že by na vozidle neboli funkčné brzdové svetlá. Tieto
tvrdenia žalovaného sú tak prinajmenšom nepresvedčivé. Určité pochybnosti o objektívnosti údajného

záveru o neodbornosti vykonanej prípravy na montáž ťažného zariadenia na predmetnom vozidle
vzbudzuje aj skutočnosť, že spoločnosť IMPA Bratislava, a.s. je zmluvným partnerom žalovaného. K
obhliadke predmetného vozidla žalobca ďalej uvádza, že boli vykonané dve obhliadky. Prvýkrát došlo
k obhliadke vozidla v priestoroch žalovaného dňa 31.05.2021. Vtedy žalovaný nespozoroval na vozidle
žiadne vady. Následne dňa 02.06.2021 bol žalobca vyzvaný na ďalšiu obhliadku vozidla, pri ktorej už

žalovaný vyhodnotil, že na vozidle nefungujú brzdové svetlá a pod touto zámienkou dal vozidlo na
obhliadku na zdvíhacom zariadení. Následne dostal žalobca príkaz, aby vyplnil, podpísal a odovzdal
tlačivo „hlásenie nehody/škody na služobnom vozidle“, pričom ako popis priebehu poškodenia uviedol
„montáž ťažného zariadenia + úprava elektroinštalácie“. Z uvedeného postupu žalovaného je zrejmé,
že druhá obhliadka vozidla bola vykonaná účelovo s cieľom nájsť na vozidle nejaké poškodenia,

ktoré by mohol pripísať zavinenému konaniu žalobcu, kvalifikovať to ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny a na základe toho dať žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru. Žalobca navrhol, aby
súd v zmysle § 195 ods. 1 CSP nariadil jeho výsluch ako strany konania za účelom preukázania
vyššie uvedených skutočností o obhliadkach vozidla, ako aj ďalších okolností týkajúcich sa ukončenia
pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného. K montáži ťažného zariadenia je potrebné

uviesť, že v čase obhliadky vozidla nebolo na vozidle ťažné zariadenie umiestnené, ale bola na ňom
uskutočnená iba príprava pre montáž ťažného zariadenia. Žalovaný uvádza, že mu žalobca nenahlásil
uvedenú úpravu vozidla. Keďže nešlo o poškodenie vozidla, tak žalobca nebol v zmysle interných
predpisov žalovaného povinný žalovanému nahlásiť vykonanie prípravy na montáž ťažného zariadenia.
V zmysle bodu 4.4 Organizačnej smernice č. 05 Služobné vozidlá a ich používanie (ďalej aj „smernica“)

bol žalobca povinný nahlásiť iba technické poruchy vozidla. Príprava vozidla na montáž ťažného
zariadenia nepredstavuje technickú poruchu. Žalovaný opätovne uviedol, že montáž ťažného zariadenia
považujezaporušeniezákazusvojvoľneopravovať/vymieňaťoriginálnedielynaslužobnýchmotorových
vozidlách v zmysle bodu 4.4 smernice bez toho, aby uvedené tvrdenie zdôvodnil. Montáž ťažnéhozariadenia, resp. príprava vozidla na túto montáž nie je opravou a ani výmenou dielov na vozidle, ale
montážou nového komponentu, ktorý na vozidle predtým nebol, resp. prípravou na túto montáž. Takisto
matice a skrutky nepredstavujú náhradné diely, čo žalobca zdôvodnil vyššie, keďže ide len o spotrebný

materiál. Prípravou vozidla na montáž ťažného zariadenia bola rozšírená možnosť jeho užívania aj o
vlečenie prívesu, keďže pri danej verzii vozidla je montáž ťažného zariadenia prípustná. Ak už žalovaný
konanie žalobcu kvalifikoval ako porušenie smernice a považoval skrutky a matice za náhradné diely,
tak mal zobrať do úvahy, že ide o drobné náhradné diely a na základe toho aj posudzovať intenzitu
porušenia pracovnej disciplíny. Žalovaný uviedol, že vznik samotnej škody nemá vplyv na skončenie

pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Z odôvodnenia výpovede
však vyplýva, že spôsobenie škody žalovanému malo byť ťažiskovým dôvodom, z ktorého žalovaný
vyvodzoval, že došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Žalovaný v odôvodnení výpovede
vyslovene uviedol, že žalobca „spôsobil zamestnávateľovi zavineným konaním škodu v odhadovanej
výške opravy cca 430 eur bez DPH“. Na základe toho aj kvalifikoval konanie žalobcu podľa Prílohy č. 1 k
pracovnému poriadku, časť závažné porušenie pracovnej disciplíny a bodu 2.7.1.2 písm. e) Kolektívnej

zmluvy ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ak neboli kumulatívne naplnené všetky predpoklady
zodpovednosti za škodu podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, medzi ktoré patrí aj samotný vznik škody
ako majetkovej ujmy, tak nebol ani potenciálne daný dôvod pre výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny. Vo vzťahu k zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa §
179 ods. 1 Zákonníka práce žalobca poukázal na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3

Cdo 318/2009 zo dňa 21.10.2010 (str. 4-5), podľa ktorého „Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi
za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov
uvedených v § 182 a 185 (§ 179 ods. 1 Zákonníka práce). Z ustanovenia § 179 vyplýva, že pre
vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady:

vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, protiprávny úkon,
porušeniepovinnostipriplnenípracovnýchúlohalebovpriamejsúvislostisnimialeboúmyselnékonanie
proti dobrým mravom, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, zavinenie na
strane zamestnanca. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje
splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za

škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá.“ Žalovaný uviedol, že porušenie organizačnej smernice
žalovaného je potrebné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný vo výpovedi
a ani vo svojom vyjadrení nezdôvodnil, prečo by malo porušenie jeho interného predpisu v tomto
konkrétnomprípadepredstavovaťzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny.Žalovanýžiadnymspôsobom
nezohľadnil osobu žalobcu, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, intenzitu údajného

porušenia konkrétnej povinnosti, situáciu, v ktorej k porušeniu malo dôjsť a dôsledky tohto porušenia
pre žalovaného. Žalovaný vychádza iba zo svojich interných predpisov, konkrétne z prílohy č. 1
k Pracovnému poriadku, ktorá akékoľvek „úmyselné poškodenie majetku VW SK“ kategoricky pre
všetkých zamestnancov a pre všetky situácie bez ohľadu na výšku škody, okolnosti, za ktorých ku škode
malo dôjsť a osobu zamestnanca kvalifikuje ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Tento interný

predpis neberie žiadny ohľad na to, či ide o nového zamestnanca alebo dlhoročného zamestnanca, ktorý
si po dobu niekoľkých desaťročí vzorne plnil svoje pracovné povinnosti. To isté platí aj pre bod 2.7.1.2
písm. e) Kolektívnej zmluvy, ktorý je vo vzťahu k služobným vozidlám konkrétnejším ustanovením.
Z hľadiska týchto ustanovení interných predpisov je úplne irelevantné, či bola na služobnom vozidle
spôsobená bagateľná škoda alebo totálna škoda, čo nezodpovedá správnej aplikácii § 63 ods. 1

písm. e) a § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobca v tejto súvislosti už v žalobe poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/74/2008 zo dňa 29.09.2009. Žalobca poukazuje aj na
bod 16 odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo/125/2017 zo dňa 28.11.2018, podľa
ktorého „Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným
porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Tieto pojmy, napriek tomu,

že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani
neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk
pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny.
Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho
tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita

porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky
porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. (3
Cdo 173/2006, 1 Cdo 80/2007, 3 Cdo 218/2007).“ Žalobca tiež poukázal aj na odôvodnenie (str. 8)
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 12/2008 zo dňa 31.03.2008. Žalovaný pri posudzovanízávažnosti údajného porušenia pracovnej disciplíny vôbec nevzal do úvahy osobu žalobcu. Žalobca
pracoval u žalovaného 26 rokov, pričom žalovaný v odôvodnení výpovede z pracovného pomeru a
ani vo svojom vyjadrení neuviedol, že by bol žalobca počas tejto doby upozornený na porušenie

svojich povinností, pracovných postupov alebo porušenie pracovnej disciplíny. Vzhľadom na tieto
skutočnosti týkajúce sa osoby žalobcu ako zamestnanca by aj prípadné porušenie pracovnej disciplíny
nedosahovalo dostatočnú intenzitu odôvodňujúcu skončenie pracovného pomeru. Pri posudzovaní
závažnosti porušenia pracovnej disciplíny mal žalovaný vziať do úvahy aj výšku údajne vzniknutej škody,
jej charakter, ako aj charakter poškodenej veci. Výšku údajnej škody mal žalovaný porovnať s výškou

jeho mzdy. Z vyúčtovaní mzdy vyplýva, že žalobca patrí do 12. tarifnej triedy, čomu v zmysle prílohy
č. 1 ku kolektívnej zmluve zodpovedá tarifná mzda vo výške 2.158 eur. Okrem toho žalobca dostával
skupinové hodnotenia, jednorazové platby a iné benefity. Údajná škoda vo výške 470,76 eur, resp.
432,96 eur je tak v porovnaní so mzdou žalobcu nepomerne nízka na to, aby mohlo byť jej spôsobenie
považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pri posudzovaní tejto výšky údajnej škody
je tiež potrebné vziať do úvahy, že malo ísť o škodu spôsobenú na motorovom vozidle. Náklady na

opravy poškodení na motorových vozidlách sa zväčša pohybujú v neporovnateľne vyšších sumách, ako
je výška údajnej škody spôsobená žalobcom, a to obzvlášť v značkových autorizovaných servisoch,
medzi ktoré patrí aj spoločnosť IMPA Bratislava, a.s.. Táto spoločnosť vykonáva na základe zmluvy
so žalovaným autorizovaný servis pre vozidlá značky Volkswagen, čo navyšuje náklady akejkoľvek
opravy vykonanej v tomto servise. Výška údajnej škody je tak vzhľadom na skutočnosť, že malo

ísť o škodu na motorovom vozidle, ktorej následky mali byť odstraňované v autorizovanom servise,
bagateľnou škodou, ktorá neodôvodňuje ukončenie pracovného pomeru so žalobcom pre závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal účelnosť týchto nákladov na
odstránenie následkov údajnej škody zavinenej žalobcom. Za účelné by bolo možné považovať jedine
náklady na odstránenie následkov údajnej škody. Keďže v danom prípade nedošlo k znehodnoteniu

vozidla, ale k rozšíreniu možnosti jeho užívania, tak nie sú naplnené pojmové znaky škody. Takto
určená škoda nezodpovedá skutočnej škode v zmysle § 186 ods. 1 Zákonníka práce. Z listinných
dôkazov, ako aj z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že v čase doručenia výpovede žalobcovi, t. j. dňa
16.06.2021, ešte žalovaný nevynaložil žiadne náklady na uvedenie vozidla do stavu spred prípravy na
montáž ťažného zariadenia, keďže faktúra mu bola vystavená až dňa 23.06.2021 a dokonca ani vôbec

nepreukázal, že túto faktúru uhradil. V čase doručenia výpovede z pracovného pomeru žalobcovi tak
neboli naplnené predpoklady pre vznik škody ako majetkovej ujmy. Žalovaný taktiež nepreukázal, že
všetky pracovné výkony a všetok materiál uvedený vo faktúre vystavenej spoločnosťou IMPA Bratislava
a.s. boli vynaložené práve v súvislosti s týmto údajným poškodením. Údajné zavinené poškodenie
vozidla žalobcom nebolo spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Podľa

§ 220 ods. 1 Zákonníka práce je plnením pracovných úloh „výkon pracovných povinností vyplývajúcich
z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je
predmetom pracovnej cesty.“ Podľa § 220 ods. 2 Zákonníka práce „V priamej súvislosti s plnením
pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred
začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie,

ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť.“ Pri posudzovaní splnenia
tohto zodpovednostného predpokladu ide hlavne o to, či konanie zamestnanca z vecného, časového
alebo miestneho hľadiska možno považovať za činnosť konanú pre zamestnávateľa. V podstate ide
o to, či pri činnosti, ktorou bola škoda spôsobená, zamestnanec sledoval plnenie pracovných úloh
z objektívneho aj subjektívneho hľadiska. Pritom platí, že pri zodpovednosti za škodu spôsobenú

zavineným porušením povinností z pracovného pomeru v súvislosti s plnením pracovných úloh nejde
o akúkoľvek, teda aj nepriamu súvislosť, ale iba o priamu súvislosť. K údajnému poškodeniu vozidla
jeho prípravou na montáž ťažného zariadenia nedošlo počas pracovnej cesty na vozidle, počas výkonu
činnosti na príkaz žalovaného alebo počas úkonov potrebných na výkon práce. Žalobca nechal na
vozidle vykonať prípravu na montáž ťažného zariadenia mimo pracovného času, mimo miesta výkonu

práce a táto montáž nemá ani žiadny vecný súvis s plnením pracovných úloh. Súvislosť s plnením
pracovných úloh je v tomto prípade len nepriama, bez akejkoľvek vecnej, časovej alebo miestnej priamej
súvislosti s plnením pracovných úloh a vychádza iba zo skutočnosti, že išlo o vozidlo, ktoré bolo
žalobcovi pridelené ako služobné. Aj z uvedeného dôvodu nemôže žalobca za údajnú škodu na vozidle
spôsobenú prípravou montáže ťažného zariadenia zodpovedať podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce.

Priamavecná,časováamiestnasúvislosťkonaniažalobcusplnenímpracovnýchpovinnostísavyžaduje
nie len pre vyvodenie zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, ale aj
pre naplnenie kvalifikačných znakov porušenia pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny
nemožno považovať akékoľvek konanie žalobcu, ktorým mal žalovanému spôsobiť škodu alebo porušiťnejakú právnu povinnosť, vrátane konania, ktoré nemá žiadny priamy vecný, časový a miestny súvis s
plnením pracovných povinností. Žalovaný žalobcovi nepreukázal ani zavinenie. Právna teória definuje
zavinenie ako vnútorný psychický vzťah škodcu ku konaniu a výsledkom tohto konania. Ak by príprava

vozidla na montáž ťažného zariadenia bola vykonaná neodborne a bola by tým spôsobená žalovanému
škoda, tak žalobca nemôže mať na takejto škode ako výsledku svojho konania zavinenie. Žalobca tým,
že nechal na vozidle vykonať prípravu na montáž ťažného zariadenia, nechcel žalobcovi spôsobiť škodu,
jehokonanienesmerovalokspôsobeniuškodlivéhonásledkužalobcovi,aletýmsledovalvlastnúpotrebu
rozšíriť možnosti užívania prideleného služobného vozidla. Úmyselné zavinenie žalobcu na spôsobení

škody žalovanému v zmysle odôvodnenia výpovede je preto vylúčené. Takisto žalobcovi nemožno
pripísať vo vzťahu k údajnému škodlivému následku jeho konania ani zavinenie z nedbanlivosti, keďže
nechalprípravuvozidlanamontážťažnéhozariadeniavykonaťmontážnejorganizácii,ktorájezmluvným
pracoviskom autorizovaného dovozcu ťažných zariadení, takže oprávnene očakával, že príprava vozidla
na montáž ťažného zariadenia bude vykonaná odborne bez toho, aby bola na vozidle spôsobená škoda.
Žalovaný uviedol, že žalobcu náležite oboznámil s požadovanou náhradou škody, avšak svoje tvrdenie

nepreukázal. Žalovaný bol v zmysle § 191 ods. 2 Zákonníka práce povinný prerokovať požadovanú
náhradu škody so žalobcom a oznámiť mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa zistenia vzniku
údajnej škody. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že vznik údajnej škodu zistil dňa 02.06.2021 a jej výšku
mal ustálenú dňa 23.06.2021, kedy mu spoločnosť IMPA Bratislava, a. s. vystavila faktúru. Žalovaný
nepreukázal, že v lehote jedného mesiaca odo dňa 02.06.2021, resp. odo dňa 23.06.2021 prerokoval so

žalobcom túto náhradu škody, keďže rozhodnutie škodovej komisie žalobca podpísal až dňa 20.08.2021.
Žalovaný dôvodnosť výpovede z pracovného pomeru odvodzuje od zodpovednosti žalobcu za údajnú
škodu na vozidle, ktorej vznik mal byť podľa neho preukázaný tým, že žalobca dňa 20.08.2021 uznal
rozhodnutie škodovej komisie. Takéto uznanie rozhodnutia škodovej komisie je možné považovať
nanajvýš za uznanie záväzku nahradiť škodu podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce. Z ustálenej súdnej

praxe je zrejmý názor, podľa ktorého uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v civilnom
sporovom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky resp. rozsahu nároku zamestnávateľa.
Uznanie záväzku nezakladá zodpovednosť zamestnanca za škodu, keďže samotné uznanie záväzku
na náhradu škody podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce nie je samostatným zaväzovacím dôvodom,
ani sa ním nezakladá domnienka o existencii dlhu v čase uznania. Uznanie záväzku zamestnanca

nahradiť zamestnávateľovi požadovanú škodu podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce, je jednostranným
právnym úkonom zamestnanca, ktorý musí obsahovať súhlas so zodpovednosťou zamestnanca i súhlas
s požadovanou výškou náhrady škody. Uznanie záväzku nahradiť škodu v požadovanej výške však nič
nemení na skutočnosti, že právnym dôvodom vzniku tohto záväzku môže byť len zavinené protiprávne
konanie zamestnanca, s ktorým Zákonník práce spája jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu. S

uznaním záväzku na náhradu škody je spojený ten právny následok, že pre uplatnenie takto uznaného
peňažného nároku platí desaťročná premlčacia lehota. Ak neboli naplnené predpoklady zodpovednosti
za škodu v zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce, tak je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu, ktorú
mu zrazil z čistej mzdy spolu s príslušenstvom. Rozhodnutie škodovej komisie podpísané žalobcom
predstavuje uznanie záväzku na náhradu škody, ktoré však nespĺňa náležitosti písomnej dohody

zamestnanca a zamestnávateľa o spôsobe náhrady škody v zmysle § 191 ods. 3 Zákonníka práce.
Toto rozhodnutie škodovej komisie neobsahuje dostatočnú konkretizáciu povinnosti, ktorú mal žalobca
porušiť a škody, ktorú mal týmto konaním spôsobiť. Taktiež nejde o osobitnú písomnú dohodu o spôsobe
náhrady škody medzi zamestnancom a zamestnávateľom v zmysle § 191 ods. 3 Zákonníka práce. V
zmysle § 191 ods. 4 Zákonníka práce bol žalovaný povinný náhradu škody a obsah dohody o spôsobe

náhrady škody vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, čo žalovaný nepreukázal. V zmysle §
191 ods. 2, 3 a 4 Zákonníka práce má zamestnávateľ najskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, kedy
sa o vzniku škody dozvedel, prerokovať so zamestnancom náhradu škody a oznámiť mu ju. Ešte pred
oznámením požadovanej náhrady škody je zamestnávateľ povinný túto náhradu škody prerokovať so
zástupcami zamestnancov. Po jej oznámení sa zamestnanec môže rozhodnúť, či ju uzná alebo nie. Ak ju

uzná, tak následne musí zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov vopred prerokovať obsah návrhu
dohody o spôsobe náhrady škody. Zamestnávateľ nemôže so zástupcami zamestnancov súčasne
prerokovať požadovanú náhradu škody a navrhovaný obsah dohody o spôsobe náhrady škody, keďže
pred oznámením požadovanej náhrady škody zamestnancovi nie je zrejmé, či zamestnanec takúto
náhradu škody uzná a nie je zrejmý ani spôsob náhrady, s ktorým bude zamestnanec súhlasiť. Tento

postup žalovaný zjavne nedodržal, keďže oznámenie o požadovanej náhrade škody žalobcovi, uznanie
záväzku na náhradu škody a dohodu o spôsobe jej náhrady spojil do rozhodnutia škodovej komisie,
ktoré dal podpísať žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nepreukázal naplnenie predpokladov
zodpovednosti za škodu podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práca a ani naplnenie podmienok pre uplatnenienáhrady škody voči žalobcovi zrážkou z jeho čistej mzdy. Žalovaný sa v odôvodnení výpovede a vo
svojom vyjadrení snaží navodiť dojem, že konanie žalobcu malo mať pre žalovaného výrazne negatívne
dôsledky. Konkrétne malo ísť o riziko zadržania osvedčenia o evidencii časť I a časť II a riziko uloženia

pokuty za správny delikt. Uvedené tvrdenia žalovaného sú len nepodložené irelevantné špekulácie.
Žalovaný založil svoje tvrdenie o hrozbe zadržania osvedčenia o evidencii časti I alebo časti II na základe
§ 72 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke na tvrdení, že na vozidlá modelu Caddy nie je možné
namontovať ťažné zariadenie, čo nezodpovedá, ako bolo uvedené vyššie, technickým dátam výrobcu
a ani údajom v osvedčení o evidencii časť II, pričom tvrdenie žalovaného vychádza z evidentného

zamenenia pojmov najväčšia technicky prípustná hmotnosť vozidla a najväčšia technicky prípustná
hmotnosťjazdnejsúpravyazúčelovéhotvrdenia,žesamotnýmzapojenímprívesuzavozidlobezohľadu
nahmotnosťnákladumôžedôjsťkjehopreťaženiu.ŽiadnypríslušníkPolicajnéhozborunemôžezadržať
osvedčenie o evidencii časť I a časť II podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, ak vodič
vozidla disponuje potvrdením o montáži ťažného zariadenia a dokladom o jeho typovom schválení,
keďže ide o doklady, na základe ktorých môže držiteľ vozidla požiadať o zápis spájacieho zariadenia

do osvedčenia o evidencii v zmysle § 116 ods. 9 zákona o cestnej premávke. Okrem toho bola na
vozidle vykonaná iba príprava na montáž ťažného zariadenia, ktorá nebola viditeľná voľným okom bez
dôkladnej obhliadky vozidla, čo dokazuje aj skutočnosť, že žalovaný zistil vykonanie prípravy na montáž
ťažného zariadenia až pri dôkladnej obhliadke vozidla na zdvíhacom zariadení. Preto je vylúčené, aby
vôbec príslušník Policajného zboru pri prípadnej cestnej technickej kontrole zistil, že bola na vozidle

vykonaná príprava na montáž ťažného zariadenia. Nepodložené tvrdenie žalovaného o znefunkčnení
brzdových svetiel žalobca popiera, pričom k účelovosti tohto tvrdenia sa žalobca vyjadril už vyššie. O
to viac je účelové tvrdenie žalovaného, že k znefunkčneniu brzdových svetiel malo dôjsť „neodbornou
montážou neoriginálnych dielov“, keďže žalovaný za použité neoriginálne náhradné diely považuje
matice a skrutky. Žalovaný neuviedol súvislosť medzi charakterom použitých matíc a skrutiek a údajnou

nefunkčnosťou brzdových svetiel na vozidle. Žalobca popiera vznik akejkoľvek skutočnosti v dôsledku
ktorej by sa vozidlo stalo technicky nespôsobilým na prevádzku v cestnej premávke. Keďže žalobca
nespozorovalúdajnúnefunkčnosťbrzdovýchsvetielaanimujuvozidlonenahlásilo,taktútonefunkčnosť
brzdových svetiel by nemohol spozorovať ani príslušník Policajného zboru, a preto je vylúčené, aby
bolo žalovanému z tohto dôvodu v zmysle § 72 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke zadržané

osvedčenieoevidenciičasťIalebočasťII.Takistojevylúčenérizikouloženiapokutypríslušnýmorgánom
Policajného zboru v zmysle § 138 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke z dôvodu, že vozidlo
nespĺňa podmienky na cestnú premávku. Výška pokuty 3 500 € je navyše horným limitom pri ukladaní
pokút za tento správny delikt. Správny orgán musí pri ukladaní takejto pokuty v zmysle § 139 ods. 1
zákona o cestnej premávke vždy zohľadňovať závažnosť, následky a čas trvania protiprávnej činnosti.

Žalovaný vo svojom vyjadrení argumentuje ako dôvodom výpovede z pracovného pomeru pre závažné
porušenie pracovnej disciplíny znefunkčnením brzdových svetiel, z čoho vyvodzuje, že sa vozidlo
stalo technicky nespôsobilým na prevádzku v cestnej premávke a z dôvodu, že podľa neho výrobca
nedovoľuje montáž ťažného zariadenia. Napriek tomu, že žalovaný z týchto tvrdení vyvodzuje platnosť
výpovede z pracovného pomeru, tak nielenže tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, ale

ich neuviedol ani v odôvodnení výpovede. Žalovaný v odôvodnení výpovede uvádzal ako dôvod hrozby
možného odobratia technického preukazu k vozidlu zo strany orgánov Policajného zboru iba prípravu
vozidla na montáž ťažného zariadenia a dokonca ani neuviedol, že sa vozidlo malo stať technicky
nespôsobilým na prevádzku v cestnej premávke. Takisto žalovaný v odôvodnení výpovede neuviedol, že
mal žalobca vystaviť žalovaného riziku uloženia pokuty za správny delikt. Je neprípustné, aby žalovaný

v súdnom konaní dodatočne rozširoval skutkové vymedzenie výpovede z pracovného pomeru. Žalovaný
sa len snaží účelovými a nepodloženými tvrdeniami, ktoré v odôvodnení výpovede neuviedol, presvedčiť
súd o závažnosti údajného porušenia pracovnej disciplíny. Žalovaný sa v odôvodnení výpovede, ako
aj vo svojom vyjadrení snaží účelovým spôsobom preukázať, že údajné zavinené porušenie povinností
zo strany žalobcu malo mať pre žalovaného závažné negatívne dôsledky, aby tak mohol tvrdiť, že z

dôvodu závažnosti týchto negatívnych dôsledkov ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny bez
ohľadu na iné kritériá pre posudzovanie závažnosti porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by nemali
byť v tomto prípade relevantné. Žalovaný v odôvodnení výpovede zašiel až tak ďaleko, že mal podľa
neho žalobca „bezprostredne ohroziť bezpečnosť účastníkov cestnej premávky“ a „ohroziť život a
zdravie zamestnancov zamestnávateľa pri plnení pracovných úloh s takýmto služobným vozidlom“.

Žalovaný argumentoval, že sa vozidlo malo stať zavineným konaním žalobcu technicky nespôsobilým
na prevádzku v cestnej premávke, avšak neuviedol, prečo malo byť podľa neho vozidlo bezprostredne
nebezpečné pre účastníkov cestnej premávky. Technická nespôsobilosť vozidla na prevádzku v cestnej
premávke, ktorú navyše žalovaný nepreukázal, bez ďalšieho neznamená aj bezprostredné ohrozenieúčastníkov cestnej premávky týmto vozidlom. Obzvlášť nedôvodné je v tomto prípade údajné ohrozenie
života a zdravia zamestnancov žalovaného, keďže vozidlo bolo pridelené ako služobné vozidlo výlučne
žalobcovi. Jediný zamestnanec žalovaného, ktorý by mohol byť potenciálne týmto vozidlom ohrozený je

tak samotný žalobca. Z odôvodnenia výpovede, ako aj z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že k žiadnemu
negatívnemu následku pre žalovaného v dôsledku prípravy vozidla na montáž ťažného zariadenia
reálne nedošlo, čo má bezpochyby vplyv na závažnosť údajného porušenia pracovnej disciplíny. Tieto
špekulácie žalovaného sú len irelevantnými hypotézami. Pri konštruovaní takýchto hypotéz o možnom
negatívnom následku konania zamestnanca pre zamestnávateľa by mohol zamestnávateľ ukončiť

pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny prakticky s ktorýmkoľvek zamestnancom
bez toho, aby vzal do úvahy aj iné kritériá pre posudzovanie závažnosti konania, ktoré považuje za
porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný uviedol, že následné odkúpenie vozidla žalobcom považuje
za irelevantné a neopodstatnené. Zamestnanci žalovaného, ktorým je pridelené služobné vozidlo, majú
v určitých časových intervaloch nárok na odkúpenie prideleného služobného vozidla, čo vyplýva aj z
bodu 5 smernice, v ktorom je uvedené „Zamestnanci s osobne prideleným SA skupiny 4T si môžu

aktuálne vozidlo vymeniť za eco up!e-up! už po 9 mesiacoch veku vozidla, pričom ostáva zachované
právo odkúpenia SA.“ Žalobca si plánoval pridelené služobné vozidlo do niekoľkých mesiacov odkúpiť
od žalovaného, na základe čoho nechal na ňom vykonať ešte pred jeho odkúpením prípravu na montáž
ťažného zariadenia. Táto skutočnosť je okolnosťou, za ktorej malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny
a má bezpochyby výrazný vplyv na závažnosť konania, ktoré žalovaný označuje za porušenie pracovnej

disciplíny. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný zistil vykonanie prípravy na montáž
ťažného zariadenia dňa 02.06.2021, dňa 14.06.2021 odovzdal vozidlo spoločnosti IMPA Bratislava a.
s., ktorá mu dňa 23.06.2021 vystavila faktúru a dňa 15.07.2021 už žalovaný predal vozidlo žalobcovi.
Namiesto toho, aby žalovaný ponúkol žalobcovi vozidlo na predaj po zistení vykonania prípravy na
montáž ťažného zariadenia, tak dal najprv túto prípravu na montáž ťažného zariadenia odstrániť, aby

mu vznikol nejaký náklad, ktorý by mohol označiť za škodu a až následne predal vozidlo žalobcovi.
Žalovaný takto účelovo vynaložil náklad, ktorý ešte pred jeho vynaložením a vyčíslením označil za
škodu, konanie, ktoré viedlo k príprave montáže ťažného zariadenia označil za závažné porušenie
pracovnej disciplíny, dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru, a keď už vozidlo poslúžilo ako
zámienka pre výpoveď z pracovného pomeru a stalo sa pre žalovaného prebytočným, tak ho odpredal

žalobcovi. Žalovaný vo výpovedi z pracovného pomeru zakrýva iný dôvod výpovede z pracovného
pomeru, ktorý vo výpovedi neuviedol. Keďže neboli naplnené podmienky pre ukončenie pracovného
pomeru výpoveďou z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, tak žalovaný porušil aj zákaz
výpovede podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Ak dá zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý bol
uznaný za dočasne práceneschopného, výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny,

pričom sa v konaní pred súdom preukáže neplatnosť takejto výpovede, tak dochádza ku kumulácii
tohto dôvodu neplatnosti výpovede spolu s porušením zákazu výpovede podľa § 64 ods. 1 písm. a)
Zákonníka práce. Tvrdenie žalovaného, že postupoval voči žalobcovi štandardne ako ku každému
inému zamestnancovi je irelevantné, keďže v tomto konaní sa má posúdiť zákonnosť výpovede z
pracovného pomeru v tomto konkrétnom prípade. Žalovaný nebol povinný postupovať podľa § 63

ods. 1 písm. e) druhá veta Zákonníka práce, avšak nebol ani oprávnený vypovedať pracovný pomer
pre závažné porušenie pracovnej disciplíny iba na základe ustanovení svojich interných predpisov,
podľa ktorých sa pri posudzovaní závažnosti porušenia pracovnej disciplíny neposudzujú konkrétne
okolnosti prípadu. Žalovaný uviedol, že výpoveď z pracovného pomeru bola vopred prerokovaná
so zástupcami zamestnancov dňa 09.06.2021, avšak toto svoje tvrdenie nepreukázal. Z doručenky

predloženej žalovaným vyplýva, že žalovaný nedodržal ani zákonom stanovený postup pre doručovanie
výpovede. Podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce mal žalovaný žalobcovi výpoveď zaslať ako doporučenú
zásielku s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“. Žalovaný použil doručenku s poznámkou
„doporučene“. Okrem toho žalovaný uvádza vo výpovedi inú adresu žalobcu, ako je adresa, na ktorú
mu zaslal výpoveď, čo je pri jednostranných adresovaných právnych úkonoch neprípustné. Žalovaný

mal v zmysle § 38 ods. 2 Zákonníka práce zaslať žalobcovi výpoveď na poslednú adresu, ktorá mu je
známa, a nie zároveň aj na adresu, ktorú eviduje vo svojom internom systéme. Súd zároveň uznesením
zo dňa 12.04.2022 žalobcu v zmysle § 319 CSP vyzval, aby súdu predložil pracovnú zmluvu, na
základe ktorej vznikol pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným. K uvedenej výzve súdu žalobca
uvádza, že pracovnú zmluvu z roku 1995 nemá k dispozícii. Táto pracovná zmluva bola následne

menená a dopĺňaná, pričom vzájomné práva a povinnosti žalobcu a žalovaného boli počas trvania
pracovného pomeru menené aj kolektívnymi zmluvami a ich zmenami a doplnkami. Aj z uvedeného
dôvodu žalobca už v žalobe navrhol, aby súd vyžiadal od žalovaného osobný spis zamestnanca-
žalobcu vedený žalovaným, ktorého súčasťou by mala byť aj pracovná zmluva z roku 1995 vrátanejej zmien a dodatkov. Žalovaný taktiež bezpochyby disponuje všetkými kolektívnymi zmluvami a ich
zmenami a dodatkami. Žalobca preukázal vznik a trvanie pracovného pomeru predložením výpovede z
toho pracovného pomeru, potvrdenia o zamestnaní a zápočtového listu a vyúčtovaní miezd. Žalovaný

nepoprel,žežalobcaboljehozamestnancomamedzistranamijespornéibato,čipracovnýpomertrváaj
po 31.08.2021. Nepredloženie pracovnej zmluvy zo strany žalobcu ako zamestnanca v konaní o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou nie je prekážkou pre pokračovanie v konaní. To
vyplýva aj z § 186 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Súd si takisto môže preveriť vznik pracovného pomeru a dĺžku

jeho nesporného trvania aj vyžiadaním údajov od Sociálnej poisťovne. Napriek tomu je však v zhode
so súdom žalobca presvedčený, že pre účely konania by bolo vhodné zabezpečiť znenie pracovnej
zmluvy, jej zmien a dodatkov, a preto žalobca opätovne navrhol, aby súd vyžiadal od žalovaného celý
osobný spis žalobcu vedený žalovaným vrátane pracovnej zmluvy, jej zmien a dodatkov. Ak by žalobca
napokon pôvodnú pracovnú zmluvu z roku 1995 alebo jej zmeny a dodatky našiel, tak by ich mohol
predložiť súdu aj on, ale nevie odhadnúť kedy, a či vôbec sa mu podarí tieto dokumenty vzhľadom na

tak dlhý časový odstup od vzniku pracovného pomeru nájsť. Okrem náhrady mzdy s príslušenstvom až
do času, kedy žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci, dlžnej mzdy s príslušenstvom a priznania
nároku na náhradu trov konania si žalobca uplatňuje aj náklady na oznámenie žalobcu žalovanému,
že trvá na ďalšom zamestnávaní zo dňa 19.07.2021, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 22.07.2021.
Toto oznámenie je potrebné považovať aj za predžalobnú výzvu, keďže ním právny zástupca žalobcu

ešte pred uplynutím výpovednej doby požiadal žalovaného o stanovisko k mimosúdnemu riešeniu sporu
a pripojil splnomocnenie oprávňujúce podať v mene žalobcu žalobu o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru. Žalobca k vyjadreniu pripojil: technické dáta Caddy platné pre modelový rok 2019,
technické údaje Caddy 06/2021, Osvedčenie o evidencii časť II zo dňa 25.08.2021.

7. Vo vyjadrení zo dňa 13.01.2023 žalovaný najmä uviedol, že nesúhlasí so skutkovými tvrdeniami
uvedenými vo vyjadrení žalobcu v žalobe a replike ani s ich právnou kvalifikáciou a žiadal, aby súd
žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. Skončenie pracovného
pomeru so žalobcom výpoveďou zo strany žalovaného podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce
považuje za platné. Ako dôvody údajnej neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo

strany žalovaného žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že: (i) nešlo o neodborný a nedovolený zásah
do služobného motorového vozidla; (ii) neporušil pracovnú disciplínu; (iii) zásahom žalobcu nedošlo
k škode na majetku žalovaného; (iv) výpoveď nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov; (v)
výpoveď nebola žalobcovi riadne doručená. Neodborný a nedovolený zásah do služobného motorového
vozidla. Žalobca tvrdí, že montáž spájacieho zariadenia bola vykonaná vyškoleným pracovníkom za

súčasného dodržania predpisov týkajúcich sa montáže spájacích zariadení, a preto nie je tento zásah
do služobného motorového vozidla možné považovať za neodborný. Neodbornosť však spočívala vo
faktickom vykonaní montáže, a to najmä v: (i) nesprávne vykonanej kabeláži zadných svetiel na oboch
stranách vozidla; (ii) nesprávnom navŕtaní kontaktov do karosérie vozidla, a to pod pravým zadným
svetlom;(iii)nesprávnedemontovanejzadnejvýstuhyzadnéhonárazníkaanesprávnemudomontovaniu

krytu nádrží za zadnou nápravou; a (iv) následnom nenamontovaní záslepiek štvorcového tvaru za
listovými perami. Vyššie uvedené úmyselné zásahy boli potvrdené i pri obhliadke vozidla spoločnosťou
IMPA Bratislava a.s., pričom ich neodbornosť vyplýva aj z fotodokumentácie pripojenej k výpovedi.
Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že aj v prípade, ak by montáž spájacieho zariadenia AUTO-HAK
na služobné motorové vozidlo vykonanú montážnou organizáciou Zdeno Sklenák, Studienka 660, IČO:

41 103 114 bolo možné formálne posúdiť ako odborný zásah do vozidla, tento zásah je stále potrebné
považovať za neoprávnený. Montáž spájacieho zariadenia žalobcom na jemu zverené služobné vozidlo,
ktorésavčasevykonanéhozásahunachádzalovovýlučnomvlastníctvežalovaného,bolaneoprávnená.
Žalobca bez súhlasu žalovaného vykonal zásah do vozidla, na ktorý mu v tom čase nebolo udelené
žiadne oprávnenie. Žalobca svojvoľne, nedovolene a teda úmyselne dňa 01.05.2021 urobil, resp. nechal

urobiť kabeláž od zadných svetiel, nedovolene navŕtal resp. nechal navŕtať kontakty do karosérie
vozidla pod pravým zadným svetlom, vykonal resp. nechal vykonať demontáž zadnej výstuhy zadného
nárazníka, vykonal resp. nechal vykonať demontáž a následnú nesprávnu montáž krytu nádrže za
zadnou nápravou. Žalobca vedel a bol uzrozumený s tým, že vykonáva nepovolený zásah do predmetu
cudzieho vlastníckeho práva, a preto tento zásah z pohľadu subjektívnej stránky (zavinenia) predstavuje

najvyššiu formu zavinenia - t.j. priamy úmysel. Dňa 31.05.2021 bolo žalobcom predmetné služobné
vozidlo odovzdané na pracovisku žalovanému pričom hore uvedené úpravy žalobca nenahlásil. Dňa
01.06.2021 bola optickou kontrolou vozidla zistená nefunkčnosť brzdových svetiel a odrhnutie resp.
vyčnievanie spojlerov na predných kolesách. Následne po demontáži zadných svetiel a obhliadkepodvozku na zdvíhacom zariadení, pracovníkmi spoločnosti IMPA Bratislava a.s., bolo zistené: (v)
neodborné a nedovolené vykonanie kabeláže zadných svetiel na oboch stranách vozidla; (vi) neodborné
a nedovolené navŕtanie kontaktov do karosérie vozidla, a to pod pravým zadným svetlom; (vii)

demontovanie zadnej výstuhy zadného nárazníka, pričom došlo k použitiu iných ako originálnych
skrutiek a nesprávnemu domontovaniu krytu nádrží za zadnou nápravou; a (viii) absentovanie záslepiek
štvorcového tvaru za listovými perami. Porušenie pracovnej disciplíny. Úpravy vykonané žalobcom
na služobnom motorovom vozidle je nevyhnutné považovať za úmyselné porušenie zákazu svojvoľne
opravovať resp. vymieňať originálne diely na služobných motorových vozidlách upraveného v bode

4.4 internej organizačnej smernice č. 05 Služobné vozidlá a ich používanie (ďalej len „organizačná
smernica“). Organizačná smernica týmto ustanovením zakazuje svojvoľné úpravy a opravy zverených
motorových vozidiel a jej porušenie je potrebné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny
oprávňujúce k okamžitému skončeniu pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Žalovaný podotkol, že aj v prípade, ak by súd dospel k názoru, že k porušeniu zákazu svojvoľne
opravovať resp. vymieňať originálne diely na služobných motorových vozidlách (v zmysle horeuvedenej

organizačnej smernice) nedošlo, stále sa žalobca dopustil úmyselného neoprávneného zásahu do
vlastníckeho práva žalovaného. Takýto zásah do majetkovej sféry žalovaného je bez ohľadu na ostatné
okolnosti (napr. smernice a pod.) potrebné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny
oprávňujúce k okamžitému skončeniu pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. V zmysle ústavou garantovaných základných práv (čl. 20 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava

Slovenskej republiky), má žalovaný právo na ochranu svojho majetku pred nedovolenými zásahmi.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že len žalovaný mal právo vykonať resp. povoliť úpravy na veciach v
jeho výlučnom vlastníctve. Zásah žalobcu do motorového vozidla nebol odsúhlasený žalovaným, zásah
nevyplýval ani z pokynu žalovaného ako zamestnávateľa a nevyplýval ani z dohodnutého druhu práce
žalobcu, a preto je v zmysle ústavou garantovaných práv nutné považovať tento zásah za nedovolený

zásah do vlastníckeho práva žalovaného. Škoda na majetku žalovaného. Žalovaný naďalej odmieta
a nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že montážou spájacieho zariadenia nedošlo ku škode na majetku
žalovaného. Podľa žalobcovho absurdného tvrdenia sa predmetný neoprávnený zásah má dokonca
posudzovať ako rozšírenie možnosti užívania motorového vozidla. S takýmto posúdením situácie,
keď sa flagrantné porušenie vlastníckeho práva vydáva za akési vylepšenie cudzej veci, absolútne

nemožno súhlasiť. Zároveň poukázal, že vznik škody vo výške 470,76 eur je medzi stranami sporu
nepochybný, keďže žalobca vznik predmetnej škody dňa 20.08.2021 svojim vlastnoručným podpisom
na Rozhodnutí škodovej komisie zo dňa 09.07.2021 potvrdil a jej výšku uznal. Týmto podpisom
zároveň vyslovil súhlas s vykonaním jednorazovej zrážky zo mzdy vo výške 470,76 eur. Zároveň
ako dôkazný prostriedok prikladá mailovú komunikáciu so zástupcami zamestnancov zo 04.06.2021

a 08.06.2021, v ktorej p. H. F. a p. Z. W. ako zástupcovia odborovej organizácie ZO OZ KOVO VW
SK vyjadrili súhlas s návrhom na náhradu škody. Tvrdenie žalobcu o bezpredmetnosti spôsobenej
škody z dôvodu následného odkúpenia služobného vozidla do výlučného vlastníctva žalobcu, považuje
žalovaný za neopodstatnené a irelevantné pre posúdenie konania žalobcu. Žalovaný skončil pracovný
pomer so žalobcom výpoveďou na základe závažného porušenia pracovnej disciplíny, pri ktorom bola

žalovanému spôsobená vyššie uvedená škoda, avšak vznik samotnej škody nemá vplyv na skončenie
pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalobca svojim úmyselným
konaním vykonal neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalovaného. Práve týmto úkonom došlo
k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Žalobcovi bolo žalovaným pridelené služobné motorové
vozidlo na výkon jeho pracovných povinností. Žalovaný však žalobcovi žiadnym právnym ani faktickým

úkonom nedal právo s ním nakladať ako s (žalobcovým) vlastným motorovým vozidlom. Skutočnosť,
že zamestnanci majú možnosť odkúpiť pridelené služobné vozidlo, nezakladá (i) právny nárok na jeho
odkúpenie, a ani (ii) súhlas s úpravou vozidla pred jeho odkúpením. Benefit vo forme služobného
motorového vozidla s možnosťou jeho následného odkúpenia, ako ho poskytuje žalovaný, teda za
žiadnych okolností nezakladá právny nárok na jeho odkúpenie. Keďže k nepovolenej úprave došlo v

čase, keď sa vozidlo nachádzalo vo výlučnom vlastníctve žalovaného, považuje žalobcove tvrdenia o
relevantnosti jeho záujmu odkúpiť predmetné motorové vozidlo za irelevantné. Prerokovanie výpovede
so zástupcami zamestnancov. Žalovaný ako dôkaz prerokovania skončenia pracovného pomeru so
zástupcami zamestnancov predkladá „Zápis z prerokovania“ datovaný 03.06.2021. K prerokovaniu
výpovede z pracovného pomeru zo strany žalovaného so zástupcami zamestnancov - výborom OO

MOV v súlade s § 74 Zákonníka práce, došlo v zmysle vyššie uvedeného „Zápisu z prerokovania“ dňa
09.06.2021. Odlišné dátumy prerokovania a vypracovania „Zápisu z prerokovania“ je možné vysvetliť
nasledovne: Dňa 03.06.2021 bolo p. F. za prítomnosti svedkov, a to p. K. a p. E. ako zástupkyni OO
MOV, žalobcovi oznámené, že sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny a súčasne sažalovaný pokúsil so žalobcom dohodnúť na skončení pracovného pomeru formou dohody. Keďže sa
žalobca a žalovaný na skončení pracovného pomeru nedohodli, žalovaný musel predmetný skutok riešiť
podľa ustanovení Zákonníka práce o následkoch závažného porušenia pracovnej disciplíny. Následne

dňa 09.06.2021 bola, na riadnom zasadnutí výboru OO MOV, prerokovaná výpoveď z pracovného
pomeru. Z dôvodu zvoleného postupu a pokusu riešiť skončenie pracovného pomeru dohodou došlo pri
vyhotovovaní„Zápisuzprerokovania“kprehliadnutiuzléhodátumuvyhotovenia.Žalovanýpretouviedol,
že k prerokovaniu skončenia pracovného pomeru ako aj k vyhotoveniu Zápisu z tohto prerokovania
došlo dňa 09.06.2021. Chyba v písaní neznamená, že k prerokovaniu výpovede nedošlo. Doručovanie

výpovede. Žalovaný ďalej uviedol, že výpoveď z pracovného pomeru bola podľa žalobcom vlastnoručne
podpísanej poštovej doručenky, žalobcovi doručená dňa 16.06.2021. Skutočnosť, že poštová doručenka
neobsahovala dôvetok „do vlastných rúk“ a skutočnosť, že na doručenke bola uvedená iná než posledná
žalovanémuznámaadresažalobcu,nespôsobujeneplatnosťprávnehoúkonu,aksizamestnanectakúto
zásielku od pošty sám (vlastnoručne) prevzal. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 16 Co 176/97, SR č. 8/1998 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15

CoPR 3/2015. Teda ak si zamestnanec, v zmysle uvedených rozhodnutí, od pošty prevezme zásielku
napriek vyššie spomínaným nedostatkom, nebude takéto doručovanie spôsobovať neplatnosť právneho
úkonu. Žalobca si výpoveď z pracovného pomeru prevzal sám, čo patrične potvrdil vlastnoručným
podpisom na doručenke. Údajné porušenie zákazu výpovede. Žalovaný opätovne nesúhlasí s tvrdením
žalobcu, že došlo k porušeniu zákazu výpovede podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Žalobca

vo svojom tvrdení nijako nekonkretizoval, aký dôvod by mal žalovaného viesť k údajnému zakrývaniu
iného „dôvodu výpovede z pracovného pomeru“. Žalobca ani neuvádza, aký iný dôvod by mal byť
skutočným dôvodom skončenia jeho pracovného pomeru. Žalovaný podotýka, že vo vzťahu k žalobcovi
postupoval štandardne ako ku každému inému zamestnancovi a tvrdenie o zakrývaní iného dôvodu
skončenia pracovného pomeru považuje za absurdné. Žalovaný naďalej zastáva názor, že neodborné

a nedovolené zasahovanie do jeho majetku - služobného motorového vozidla, predstavuje závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Keďže došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany
žalobcu, mohol žalovaný uplatniť výnimku zo zákazu výpovede obsiahnutú v ustanovení § 64 ods.
3 písm. b) Zákonníka práce, a teda postup žalovaného pri skončení pracovného pomeru výpoveďou
bol v súlade s pracovnoprávnymi predpismi. Na základe vyššie uvedeného, predovšetkým na základe

skutočnosti, že žalobca vedome a úmyselne zasiahol do vlastníckeho práva zamestnávateľa, vystavil
zamestnávateľa riziku administratívnych sankcií a spôsobil zamestnávateľovi škodu, žalovaný žiadal,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. K vyjadreniu
žalovaný pripojil mailovú komunikáciu zo dňa 04.06.2021 s p. L. W. a zo dňa 08.06.2021 s p. M. F..

8. Uznesením č.k. B3-61Cpr/14/2021-259 zo dňa 01.03.2024 súd vylúčil peňažný nárok uplatnený
žalobcom na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a na zaplatenie 470,76 eur s
príslušenstvom na samostatné konanie, ktoré je vedené na Mestskom súde Bratislava IV pod spisovou
značkou 11Cpr/3/2024. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2024.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu súdneho spisu a výsluchom žalobcu. Na pripojení
osobného spisu žalobca nezotrval. Súd iné dôkazy nevykonal, strany sporu ďalšie dôkazy v konaní
nežiadali vykonať.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 28.02.2024 zotrval na podanej žalobe, zároveň

poukázal na to, že žalovaný nepreukázal ani prerokovanie výpovede odborovou organizáciou. Žalovaný
síce poukázal na záznam z prerokovania, avšak toto tvrdenie nepreukázal, nakoľko sa v spise tento
záznam nenachádza.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 28.02.2024 taktiež zotrval na svojich vyjadreniach

a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vo vzťahu k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu
týkajúceho sa absencie záznamu z prerokovania výpovede uviedol, že tento doloží do spisu, že ho
nemá so sebou. Výpoveď mala byť prerokovaná mailovou formou, ak sa nemýli. Prerokovanie keď
tak doloží. Na pojednávaní dňa 10.04.2024 právny zástupca žalovaného najmä uviedol, že z nejakých
technických príčin žalovaný doručil právnemu zástupcovi žalovaného listiny až po týždni. Požiadal o

odročenie pojednávania z dôvodu, že si musí vyžiadať vyjadrenie klienta (žalovaného) k informáciám
týkajúcim sa predmetného prerokovania výpovede, a to aj v kontexte vyjadrenia žalobcu.12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10.04.2024 uviedol, že aj námietka vo vzťahu k
dátumom uvedeným na tých záznamoch bola známa už aj na predchádzajúcom pojednávaní a žiadosť o
odročenie pojednávania nie je dôvodná, vo vyjadrení žalobcu zo dňa 09.04.2024 je už zhrnutie toho, na

čo poukazoval už skôr. Na predmetnom pojednávaní predniesol záverečnú reč, v rámci ktorej zotrval na
podanej žalobe a svojich doposiaľ podaných vyjadreniach, najmä uviedol, že neboli splnené podmienky
na rozviazanie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, žiadal, aby súd žalobe vyhovel.

13. Na pojednávaní dňa 10.04.2024 právny zástupca žalovaného predniesol záverečnú reč, v ktorej

zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a žiadal žalobu zamietnuť.

14. Vzhľadom na § 153 ods. 1 a 2 CSP a s poukazom na samotný obsah aj námietku žalobcu,
na listiny, ktoré žalovaný predložil dňa 08.03.2024 (č.l. 264 v súdnom spise) a v súvislosti s ktorými
žiadal dňa 10.04.2024 o odročenie pojednávania, súd neprihliadol. Súd poukazuje na to, že strany
sporu sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (§ 149 CSP,

Čl. 5, 8, 17 CSP) včas, a teda aj návrhy na vykonanie dôkazov. Súd poukazuje na to, že napriek
zákonnému poučeniu (a to aj písomným poučením CSP), napriek ústnemu poučeniu zo strany súdu
a postupu podľa § 181 ods. 2 CSP na pojednávaní dňa 28.02.2024, ale najmä napriek tomu, že
žalobca už v písomnom štádiu konania (§ 167 CSP) výslovne namietal, že žalovaný nepreukázal
prerokovanie výpovede, žalovaný predložil listinu označenú ako „zápis z prerokovania skončenia

pracovného pomeru výpoveďou za závažné porušenie pracovnej disciplíny“ a „uznesenie výboru zo
dňa 9.6.2021“ až dňa 08.03.2024, a to bez uvedenia skutočnosti, z akého relevantného dôvodu
ich strana nepredložila už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania. Žalovaný predmetné listiny nepreložil napriek námietkam žalobcu ani v písomnom štádiu
konania, ani na pojednávaní dňa 28.02.2024 a ani obratom po pojednávaní, ale až dňa 08.03.2024,

pričom žalovaný vôbec nešpecifikoval dôvodnosť takto oneskoreného predloženia predmetných listín,
keď súdne konanie prebieha už od roku 2021. Čo potvrdila aj samotná žiadosť právneho zástupcu
žalovaného na pojednávaní dňa 10.04.2024 o odročenie pojednávania, pričom žalobca vo vyjadrení zo
dňa 09.04.2024 uviedol, že „ak by súd na predložený zápis z prerokovania výpovede a na predložené
uznesenie výboru prihliadal, tak žalobca zváži ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania“ (pozn. súdu:

vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.04.2024 sa nachádza v súdnom spise na č.l. 280). „Prostriedky procesnej
obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe (§ 167 ods. 2 a 4) a prostriedky procesného
útoku, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (§ 167 ods. 3) sú
predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167.“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ,
J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Civilny´ sporovy´ poriadok. Komenta

´r. Praha: C. H. Beck, 2016. s. 578). „V individuálnych pracovnoprávnych sporoch (§ 316 až 323)
sa ustanovenie § 153 o sudcovskej koncentrácii konania neaplikuje na procesné úkony zamestnanca
(§ 320). Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany zamestnávateľa podliehajú
sudcovskej koncentrácii konania.“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S.,
BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Civilny´ sporovy´ poriadok. Komenta´r. Praha: C. H. Beck,

2016. s. 579).

15. Žalobca v rámci výsluchu na pojednávaní dňa 28.02.2024 najmä uviedol, že do zamestnania
k žalovanému nastúpil v roku 1995 ako radový zamestnanec, v roku 2000 bol v riadiacej funkcii,

zaradený do stredného manažmentu, až do samotnej výpovede. Prechádzal jednotlivými úsekmi v
rámci VOLKSWAGENU. Popri zamestnaní si robil vysokú školu, ktorú ukončil v roku 2019. Od tej
doby jeho nadriadený, pán F. neustále s ním viedol boj a z jeho strany to bol bossing, túto situáciu
riešil priamo s centrálou, nakoľko pán F. mal za ženu neter pána N., všetky precedenty, ktoré on
robil vo VOLKSWAGENE boli zametené pod koberec, samotný pán F. mal veľký precedens voči

VOLKSWAGENU, keď vlastne svoje služobné auto si prerobil za niekoľko desiatok tisíc eur na oveľa
vyššiu radu, a keďže toto mu prešlo, bol preradený na iné pracovisko a po roku bol vrátený na
ešte vyššiu funkciu, preto sa toto rozhodol riešiť, lebo v Bratislave by sa nedovolal pravdy. Počas
vyšetrovania bol neustále napádaný, až do času, keď svoje služobné auto odovzdával do vozového
parku VOLKSWAGENU Bratislava s tým, že na toto auto mal predkupné právo a teda prejavil vôľu,

aby si toto osobné služobné vozidlo odkúpil, na to bola pripravená aj zmluva, v rámci toho keďže jeho
servis odchádzal na dovolenku, tak si dovolil pred pripraviť elektroinštaláciu na riadne zabudovanie
ťažného zariadenia pod nárazník s tým, že tento servis je certifikovaný na montáž tohto ťažného
zariadenia, to auto je vyrobené na to, aby tam to ťažné zariadenie mohlo byť namontované, to si zistildopredu, s tým, že sa toto vozidlo 31.05. odovzdávalo do vozového parku úplne funkčné, bez žiadnych
nefunkčných súčastí alebo svetiel, ktoré boli potom uvádzané žalovaným, cez odovzdávací protokol,
ktorý podpísal pani F., ktorá je preberací technik týchto vozidiel, ktorá mu volala na druhý alebo tretí

deň od odovzdania, že je nefunkčné ľavé zadné svetlo, preto auto rozobrali a našli tam predprípravu
elektrických káblov, doslova mu povedala, aby doniesol fľašu chlapcom, ktorí mu to tam opravia, aby
to bolo úplne funkčné, čo bola nepovie, že úplne bežná vec, ale vždycky s týmito pracovníkmi, ktorí
nie sú zamestnanci VOLKSWAGENU, takéto veci opravovali, keď bolo niečo nefunkčné, nebolo to za
fľašu, ale teda poznal ich desiatky rokov, takže v tomto nevidel žiaden problém, preto zvolil k tomu,

spísal sa nový preberací protokol, kde bolo uvedené, že bolo nefunkčné ľavé zadné svetlo, čo on
dovtedy nevedel, čiže bol uvedený do omylu a hneď v podstate na druhý deň bol na personálnom
útvare, s tým, že bol vedený s ním rozhovor k výpovedi, čo bol z toho prekvapený. Počas tohto
rozhovoru sa psychicky zrútil, lebo to nečakal, hypotéka, tri malé deti a vtedy exmanželka zomierala na
rakovinu a tá situácia bola pre neho nezvládnuteľná, preto išiel k lekárovi. Lekárka, ktorá ho vypisovala,
zastupujúca lekárka, kde bolo zdravotné stredisko pre VOLKSWAGEN mu volala na tretí alebo štvrtý

deň, že s ním musí byť ukončená PN-ka z dôvodu enormného tlaku zo strany VOLKSWAGENU, preto
si zobral kartu a išiel k pánovi G. do Studienky, kde mu on po týždni volal v tom istom kontexte, že
zo strany VOLKSWAGENU bol vytvorený nátlak na neho a musí ukončiť PN-ku. Vtedy ukončil PN-ku
a v takomto stave nastúpil do VOLKSWAGENU. Tie útoky potom neprestávali, hneď na druhý deň,
ako išiel na maródku tak som mal kontrolu z VOLKSWAGENU pred dverami, ktorým som neotvoril. To

je takisto nezvyčajná záležitosť a v rámci toho, že pôsobil ako riadiaci pracovník a tieto návštevy on
vykonával pravidelne tak nikdy sa neznížili k takýmto šikanovaniu zo strany zamestnávateľa, jednalo
sa vždy o ľudí, ktorých viedli tzv. proces znižovania PN a to bol riadne proces nastavený, aby to
ten človek cítil spolupatričnosť, nie to aby sme ho prenasledovali. Nastúpil do zamestnania, situácia
bola nepríjemná pre neho aj pre kolegov, keďže tam potom mal ešte tri mesiace výpovednú lehotu

až do stavu k 01.09. kedy dostal výpoveď. Na výstupnom liste zamestnanca mu boli predelené rôzne
zariadenia v rámci VOLKSWAGENU, ktoré figurovali ževraj na jeho meno, ktoré v živote nepodpísal,
snažili sa mu zosobniť nejaké zariadenia a hmotnú zodpovednosť za tieto zariadenia. V rámci jeho
funkcie riadiaceho pracovníka viedol desiatky rozhovorov s pracovníkmi, kde mali porušenie pracovnej
disciplíny, závažnosť pracovnej disciplíny, ako keď prišli pod vplyvom alkoholu do zamestnania, nikdy

sme neviedli rozhovor s tým, že by mala byť výpoveď vždy sme sa snažili dohodnúť, či už to bolo
porušenie pracovnej disciplíny alebo prispievanie na detské domovy to bola tzv. pokuta pre toho
pracovníka, to bolo v stovkách eur pre toho pracovníka, záležalo teda o akého pracovníka sa jednalo a
bolo to na dobrovoľnej báze toho pracovníka, či teda sa chce takýmto spôsobom zaviazať, že už nebude
ďalej vykonávať tie jeho príchody pod vplyvom alebo nie. Viedol rozhovory s pánom F., jeho priamym

nadriadeným, myslí si, že kvôli tomu sa VOLKSWAGEN postavil proti jeho osobe. Pán F. síce dostal
výpoveď z VOLKSWAGENU, ale žiaľ až potom, čo on odišiel. Na otázky súdu žalobca uviedol, najmä,
že predkupné právo na vozidlo vyplývalo z pozície riadiaceho, svoje služobné auto má ten človek na
tejto funkcii právo si ho odkúpiť ako prvý, inak ide potom do zlosovania pre ostatných zamestnancov
VOLKSWAGENU, čo bolo upravené internými predpismi zamestnávateľa. Predkupné právo si uplatnil

tri týždne pred samotným odovzdaním toho vozidla, zhruba v tom čase ako bola prevedená montáž
elektrického zariadenia, až na základe toho sa robila tá predpríprava. Najskôr uplatnil predkupné právo
a potom prebehla montáž. Princíp je taký, že VOLKSWAGEN nevlastní tie autá, tie vlastní Porsche
Inter Auto, cez ktoré sa nakupujú služobné autá pre VOLKSWAGEN a následne ich vracia do Porsche
Inter Auto, ktoré robí administratívne prevody tých vozidiel na ďalšieho majiteľa. VOLKSWAGEN do

tohto vzťahu, procesu nezasahuje. Dôvod odovzdania vozidla bolo uplatnenie predkupného práva. Ešte
podotkol, že v tomto prípade nikto, tretia osoba nemá právo sadnúť do tohto vozidla a jazdiť to auto
ďalej, tak ako bolo uvedené, že mohlo prísť k ohrozeniu nejakého pracovníka VOLKSWAGENU alebo
mohlo prísť k ohrozeniu v rámci cestnej premávky, nemohlo, lebo to auto nemôže jazdiť, keďže si
uplatňujete to predkupné právo. Na otázku aký bol dôvod predprípravy toho ťažného zariadenia žalobca

uviedol, že jeho technik odchádzal na dovolenku a on, tým, že doma chová kone a potrebuje ťažné
zariadenie kvôli ťahanie vozíku, slamy, sena a takéto veci, čiže potreboval celý ten proces urýchliť. Vie
s odstupom času, že to nemal robiť, ale robil to v dobrej mienke, nie preto, aby niekomu, niečomu,
uškodil. K rozhovoru na personálnom uviedol, že tam bol pán F., pán F., jeho priamy nadriadený, a
nejakí prísediaci, nevie presne kto, s tým, že rozhovor bol vedený hneď od začiatku s tým, že boli

pripravené papiere na dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, čiže na tom rozhovore sa dopočul, že
sa dopustil hrubého porušenia pracovnej disciplíny, dali mu na podpis dohodu o skončení pracovného
pomeru, nakoľko nevidia možnosť sa nejakým spôsobom dohodnúť, tak im tam vysvetľoval jeho rodinnú
situáciu, ale to bolo bez odozvy, že má zvážiť svoj postoj, lebo pán F. (personálny riaditeľ) on mádosah aj na ďalších zamestnávateľov v okolí a bude mať problém sa zamestnať. Nevidel dôvod na
takéto konanie. Žalobca navrhol, aby to riešili ako v iných prípadoch, že je ochotný prispieť na detský
domov. Po tom rozhovore navštívil lekára, lebo to nevedel spracovať psychicky. Na otázky právneho

zástupcu žalobcu žalobca najmä uviedol, že sa nestretol u žalovaného s obdobným prípadom, že by
bola spôsobená škoda na majetku s následným ukončením pomeru. Poškodení zariadení, služobného
vozidla u žalovaného bolo veľa, ale sa to riešilo cez poisťovňu, nerozväzovali sme pracovným pomer,
naopak zamestnancov sa snažili udržať v zamestnaní až na pár výnimiek v 2007 keď bola kríza, ale
takýmto spôsobom nie. Na otázky právneho zástupcu žalovaného žalobca najmä uviedol, že si preveril

možnosť montáže ťažného zariadenia na vozidle priamo v Porsche Inter Auto na Vajnorskej, kde majú
na to oddelenie, servis. Pani E., vedúca odborov bola tiež pri rozhovore týkajúcom sa dohody o skončení
pracovného pomeru. On v rámci predkupného práva odkupoval skoro každé jedno služobné vozidlo,
ktoré mu bolo pridelené, vo výnimočných prípadoch nie, asi 10-12 krát. Celá výpoveď žalobcu je na
zvukovom zázname z pojednávania zo dňa 28.02.2024.

16. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie
vo veci.

17.Žalobcaakozamestnanecažalovanýakozamestnávateľdňa12.06.1995uzatvorilipracovnúzmluvu
s nástupom do práce dňa 15.06.1995.

18. Listom zo dňa 08.06.2021 číslo VW/R DJ/XX/XXXX žalovaný skončil so žalobcom pracovný
pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z obsahu predmetného listu vyplýva nasledovné
zdôvodnenie: V súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce a bodu č. 2.7.11 písm.
a) Kolektívnej zmluvy VW SK platnej pre roky 2019-2024, končíme s Vami pracovný pomer výpoveďou

z dôvodu: závažného porušenia pracovnej disciplíny. Závažného porušenia pracovnej disciplíny ste
sa dopustili porušením Pracovného poriadku v zmysle prílohy č. 1 zo dňa 25.5.2018, časť závažné
porušenie pracovnej disciplíny, a to úmyselným poškodením majetku VW SK, porušením ustanovenia
bodu 2.7.1.2 písmeno e) KZ na roky 2019-2024 a organizačnej smernice č. 05 Služobné vozidlá bod 4.4,
kde je uvedený prísny zákaz svojvoľne opravovať/vymieňať originálne diely na služobnom vozidle. 1. Na

pridelenom služobnom vozidle zamestnávateľa Caddy L neodborne a nedovolene urobil resp. nechal
urobiť kabeláž od zadných svetiel, neodborne a nedovolene navŕtal resp. nechal navŕtať kontakty do
karosérie vozidla pod pravým zadným svetlom, vykonal resp. nechal vykonať demontáž zadnej výstuhy
zadného nárazníka, vykonal resp. nechal vykonať demontáž a následnú nesprávnu montáž krytu nádrží
za zadnou nápravou, pričom prišlo k použitiu neoriginálnych dielov (viď priložená fotodokumentácia).

2. Súčasne úmyselne porušil povinnosť oznámiť pri odovzdávaní služobného vozidla všetky známe
závady a skutočnosti odovzdávaného vozidla, čím sa dopustil porušenia OS 05 Služobné vozidlá. 3.
Súčasne konaním popísaným v bode 1 a 2 spôsobil zamestnávateľovi zavineným konaním škodu v
odhadovanej výške opravy cca 430 eur bez DPH (viď priložená cenová ponuka), čím vytvoril riziko pre
zamestnávateľa: - v podobe možného odobratia TP zo strany orgánov kontroly PZ, - bezprostredného

ohrozenia bezpečnosti účastníkov cestnej premávky neodbornými zásahmi do vozidla v rozpore s
technickou dokumentáciou vozidla s ktorou bol preukázateľne oboznámený dňa 27.10.2020 pri prevzatí
vozidla Caddy L do užívania, - zrušenia záruky na uvedené motorové vozidlo z dôvodu neodborného
zásahu, - z dôvodu ohrozenia života a zdravia zamestnancov zamestnávateľa pri plnení pracovných
úloh s takýmto služobným vozidlom z dôvodu neodborne a nedovolene upravovaného vozidla. V súlade

s ustanovením § 62 ods. 1 a ods. 4 ZP a podľa platnej Kolektívnej zmluvy pre rok 2019-2024 je
výpovedná doba dva mesiace, čo znamená, že začne plynúť odo dňa 01.07.2021 a skončí dňom
31.08.2021. Predmetné skončenie pracovného pomeru bolo prerokované s OO MOV dňa 09.06.2021.
Do skončenia pracovného pomeru ste povinný ukončiť všetky práce, ktoré pre Vás vyplynuli z pracovnej
náplne a odovzdať zapožičané inventárne predmety. Zároveň ste povinný zachovávať mlčanlivosť o

výrobných, obchodných a organizačných skutočnostiach, ktoré majú zostať dôverné. Je potrebné, aby
ste personálnemu útvaru odovzdali potvrdený výstupný list. Zamestnávateľ doručuje výpoveď na adresu
trvalého pobytu zamestnanca uvedenú v systéme SAP-HR a zároveň na adresu, ktorá mu je známa z
Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti doručeného dňa 04.06.2021.

19. Z kópie doručenky (č.l. 118 v súdnom spise) súd zistil, že žalobcovi mala byť doručená výpoveď dňa
16.06.2021 na adresu R. XXX. Zásielka bola doručovaná doporučene, bez označenia „do vlastných rúk“.20. Z dokumentu zo dňa 02.06.2021 „hlásenie nehody/škody na služobnom vozidle súd zistil, že na
vozidle pridelenom žalobcovi, EČV: L typ vozidla Caddy mala byť 01.05.2021 zrealizovaná montáž
ťažného zariadenia a úprava inštalácie káblov.

21. Z dokumentu ponuka (2) spoločnosti IMPA Bratislava, a.s. zo dňa 03.06.2021 súd najmä zistil, že
držiteľom vozidla EČV: L typ vozidla Caddy, bol žalovaný. Na predmetom vozidle mali byť vykonané
práce a použitý materiál v sume 432,96 eur.

22. Listom zo dňa 19.07.2021 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu najmä oznámil
žalovanému, že výpoveď z pracovného pomeru, ktorú mu dal žalovaný podľa ustanovenia § 63
ods. 1 písm. e) Zákonníka práce listom zo dňa 08.06.2021 považuje za neplatnú a trvá na ďalšom
zamestnávaní. Predmetné oznámenie bolo doručené žalovanému dňa 22.07.2021.

23. Z potvrdenia o zamestnaní, Zápočtového listu zo dňa 31.08.2021 žalobcu súd zistil, že žalobca bol

zamestnancom žalovaného od 15.06.1995 do 31.08.2021. Ako dôvod skončenia pracovného pomeru je
uvedený § 63 výpoveď zo strany zamestnávateľa, PPD. Z prehľadu práceneschopností spadajúcich do
obdobia jedného roku pred skončením zamestnania je uvedené obdobie od 03.06.2021 do 23.06.2021
a od 24.06.2021 do 18.07.2021. Ku dňu skončenia pracovného pomeru sa zamestnancovi započítalo
26 rokov a 78 dní doby trvania pracovného pomeru.

24. Z dokumentu zo dňa 24.06.2014 súd zistil, že AUTOCAR-Ťažné zariadenia s.r.o., Autorizovaný
dovozca ťažných zariadení značky AUTO-HAK uzatvoril dohodu s montážnou firmou Autoservis Zdeno
Sklenák, IČO: 41 103 114.

25. Súd ďalej zistil, že Zdeno Sklenák, IČO: 41 103 114 vydal dňa 01.05.2021 potvrdenie o montáži
spájacieho zariadenia triedy A50-X značky AUTO-HAK na motorové vozidlo EČV: L typ vozidla Caddy
spolu so záručným listom k montáži, certifikátom a vyhlásením, že spájacie zariadenie bolo na
vozidlo namontované v súlade s predpismi týkajúcimi sa montáže spájacích zariadení a pracovníkmi
vyškolenými na túto činnosť a za správnosť montáže preberá plnú zodpovednosť. Toto potvrdenie

slúži pre zápis spájacieho zariadenia do dokladov vozidla príslušným štátnym orgánom oprávneným
vykonávať takýto zápis.

26. Z bodu 3.4.1. pracovného poriadku žalovaného vyplýva, že podnet na výpoveď zo strany VW SK
obsahujúci konkrétny dôvod predkladá útvaru Personálna starostlivosť príslušný vedúci zamestnanec.

Útvar Personálna starostlivosť preverí dôvod výpovede, prerokuje ju s odborovou organizáciou, ktorej
je zamestnanec členom a doručí ju zamestnancovi do vlastných rúk, resp. pokiaľ je zamestnanec
neprítomný, zabezpečí doručenie poštovým podnikom ako doporučenú zásielku do vlastných rúk na
poslednú známu adresu zamestnanca. Odborová organizácia je povinná prerokovať výpoveď zo strany
VW SK do 7 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti od VW SK. Inak sa uplatní § 232

ods. 3 Zákonníka práce.

27. Z bodu 3.4.2. pracovného poriadku žalovaného vyplýva, že VW SK neukončuje so žiadnym
zamestnancom pracovný pomer výpoveďou za prvé menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.

28. Z bodu 3.5.1. pracovného poriadku žalovaného okrem iného vyplýva, že závažné porušenia
pracovnej disciplíny, ktoré môžu viesť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru sú príkladmo
uvedené v prílohe č. 1 tohto pracovného poriadku.

29. Z prílohy č. 1 pracovného poriadku žalovaného okrem iného vyplýva, že za menej závažné porušenie

pracovnej disciplíny sa považuje aj porušenie ustanovení tohto pracovného poriadku.

30. Z prílohy č. 1 pracovného poriadku žalovaného okrem iného vyplýva, že za závažné porušenie
pracovnej disciplíny sa považuje aj úmyselné poškodenie majetku VW SK, rozkrádanie alebo úmyselné
poškodenie majetku organizácie... vrátane poškodenia služobného motorového vozidla pri jeho

neoprávnenom použití. Súd zároveň zistil, že z pracovného poriadku vyplýva samostatná špecifikácia
závažného porušenia pracovnej disciplíny u vedúceho zamestnanca (str. 72 pracovného poriadku).31. Z organizačnej smernice č. 05 Služobné vozidlá a ich používanie vyplýva najmä, že ...zamestnanci
VW SK používajú služobné vozidlo podľa potreby najmä na plnenie pracovných úloh.

32. Z organizačnej smernice č. 05 Služobné vozidlá a ich používanie bodu 4.4 vyplýva tiež, že je prísne
zakázané svojvoľne opravovať/vymieňať originálne diely na služobnom vozidle (neplatí pre opravy a
testovanie služobného vozidla skupiny 1 a v zmysle prílohy č. 9 tejto OS).

33. Z organizačnej smernice č. 05 Služobné vozidlá a ich používanie bodu 7 vyplýva tiež, že všetkým

podľa kapitoly 3 menovaným užívateľom služobného vozidla sa dôrazne odporúča, aby pre prípad
vzniku škody na služobnom vozidle vlastným zavinením uzatvorili poistnú zmluvu za škody spôsobené
zamestnávateľovi pri výkone povolania ako aj za škody spôsobené pri súkromnom použití služobného
vozidla (§ 179 a nasl. Zákonníka práce). V prípadoch, že služobné vozidlo používajú aj rodinní príslušníci
odporúčame uzatvoriť poistnú zmluvu pre súkromné použitie služobného vozidla aj pre nich. V opačnom
prípade sú náklady za škodu spôsobenú zamestnancom ako aj rodinným príslušníkom účtované

primerane na ťarchu zamestnanca VW SK.

34. Z kolektívnej zmluvy uzatvorenej medzi odborovou organizáciou Moderné odbory Volkswagen a
žalovaným ako zamestnávateľom z bodu 2.7.1.2 písm. e) vyplýva, že VW SK alebo zamestnanec môžu
písomne skončiť pracovný pomer okamžite len výnimočne, a to iba z dôvodov uvedených v § 68 a § 69

Zákonníka práce. Závažné porušenia pracovnej disciplíny, ktoré môžu viesť k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru sú najmä: rozkrádanie alebo úmyselné poškodenie majetku organizácie... vrátane
poškodenia služobného motorového vozidla pri jeho neoprávnenom použití.

35. Z kolektívnej zmluvy uzatvorenej medzi odborovou organizáciou Moderné odbory Volkswagen

a žalovaným ako zamestnávateľom z bodu 2.7.1.2 vyplýva, že výpoveď alebo okamžité sknčenie
pracovného pomeru je VW SK povinný vopred prerokovať s odborovou organizáciou, inak je neplatné.
Odborová organizácia je povinná prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany VW SK do desiatich (10) pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti od VW SK...

36. Z kúpnej zmluvy o kúpe jazdeného vozidla zo dňa 15.07.2021 súd zistil, že žalobca ako kupujúci si
od Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o. ako predávajúceho odkúpil ojazdené motorové vozidlo VW
Caddy EČV: BT XXXBY.

37. Z výmenného listu - poukazu vystaveného MUDr. H. G., súd zistil, že žalobca bol PN v trvaní od

03.06.2021 do 24.06.2021 a od 24.06.2021 do 19.07.2021.

38.ZfotodokumentácievozidlaCaddyLzodňa02.06.2021(č.l.100až106vsúdnomspise)súdzistil,že
na predmetnom vozidle bola vykonaná určitá montáž, realizácie ktorej bola napokon v konaní nesporná.

39. Z dokumentu interná faktúra (2) spoločnosti IMPA Bratislava, a.s. zo dňa 23.06.2021 súd najmä zistil,
že držiteľom vozidla EČV: L bol žalovaný. Na predmetom vozidle mali byť na základe prijatia zákazky
zo dňa 14.06.2021 vykonané práce a použitý materiál v sume 470,76 eur.

40.ZosvedčeniaoevidenciičasťIIzodňa25.08.2021súdnajmäzistil,ževlastníkomdotknutéhovozidla

sa stal žalobca. Na predmetnom vozidle je zapísané spájacie zariadenie A50-X.

41. Z technických dát pre model Caddy modelový rok 2019, z poznámok k tabuľkám hmotnosti vyplýva,
že ťažné zariadenie nemožno namontovať na vozidlo modelu Caddy so 7 sedadlami. Z osvedčenia o
evidencii časť II (riadok 25.1.) vyplýva, že predmetné vozidlo má len 5 miest na sedenie.

42. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 04.06. a 08.06.2021 vypláva, že žalovaný riešil poškodenie
služobného vozidla žalobcu v súvislosti so zaplatením spôsobenej škody v sume 432,96 eur.

43. Z pripojených listín (č.l. 219 až 228 v súdnom spise) súd najmä zistil, že žalobcovi napríklad listom zo

dňa30.04.2019žalovanýoznámil,ženazákladevýsledkovkoncernu,spoločnostiaosobnýchvýsledkov
žalobcu v roku 2018, bol žalobcovi priznaný ročný bonus v celkovej výške brutto 7.000 eur. Z ďalšieho
listu zo dňa 30.04.2019 vyplýva, že žalobca bol na základe jeho ročného hodnotenia zaradený do
skupiny Tarif PLUS 2 a stupňa S1. Systém Tarif PLUS je špeciálnou formou odmeňovania určenoupre zamestnancov s potenciálom osobného prínosu, dlhodobo vynikajúcimi pracovnými výsledkami a
dispozíciou využívať svoje tvorivé schopnosti. Žalovaný ďakoval žalobcovi za jeho doterajšie pracovné
výsledky s tým, že sa teší na ďalšiu spoluprácu. Listom zo dňa 20.05.2020 žalovaný oznámil žalobcovi,

že na základe výsledkov koncernu, spoločnosti a osobných výsledkov žalobcu v roku 2019, bol žalobcovi
priznaný ročný bonus v celkovej výške brutto 6.940 eur. Listom zo dňa 21.05.2021 žalovaný oznámil
žalobcovi, že mu priznal za obchodný rok 2020 bonus v celkovej výške brutto 2.260 eur. Z ďalšieho listu
zo dňa 21.05.2020 vyplýva, že žalobcu sa žalovaný rozhodol odmeniť ako zamestnanca v systéme Tarif
PLUS v roku 2020 mimoriadnou odmenou vo výške 1.600 eur brutto.

44. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy žalobcu zo dňa 25.05.2020 s účinnosťou odo dňa 01.06.2020
súd zistil, že zotrvanie v systéme Tarif PLUS je podmienené zaradením zamestnanca na relevantné
pracovné miesto a jeho vysokým pracovným výkonom.

45. Z listu zo dňa 01.08.2020 súd zistil, že žalobcovi bolo ako benefit pridelené služobné vozidlo.

46. Súd zistil, že dňa 29.05.2019 sa mal žalobca dopustiť menej závažného porušenia pracovnej
disciplíny vedúceho zamestnanca tým, že porušil pracovný poriadok nevykonaním povinností
súvisiacich so sledovaním a odsúhlasovaním dochádzky podriadených zamestnancov v systéme SAP
evidencie dochádzky... tým, že uvoľnil pracovníka z pracovného procesu za účelom zúčastnenia sa

futbalového zápasu ako hráča teamu VW SK a nezabezpečil, aby bol pracovníkovi nahratý v dochádzke
odchod z pracoviska a následný príchod na pracovisko... Uvedené vzal dňa 06.08.2019 žalobca na
vedomie.

47. Súd na základe zisteného skutkového stavu vec právne posúdil nasledovne.

48. Podľa § 316 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj
„CSP“) individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a
zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.

49. Podľa § 17 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“ alebo „Zákonník práce“) (1)
Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. (2) Právny úkon, na ktorý
neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný
súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami
zamestnancov,aleboprávnyúkon,ktorýsaneurobilformoupredpísanoutýmtozákonom,jeneplatný,len

ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. (3) Neplatnosť právneho úkonu nemôže
byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom
neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

50. Podľa § 36 ZP k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v

prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a , § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2 a § 240 ods.
9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to strana
sporu nenamietne.

51. Podľa § 38 ods. 1 a 2 ZP (1) Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich
sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte

alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku. (2) Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela
na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a
poznámkou "do vlastných rúk". Zamestnávateľ nesmie určiť pre zásielku odbernú lehotu kratšiu ako
desať dní.

52. Podľa § 47 ods. 1 ZP (Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru) odo dňa, keď vznikol pracovný
pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť
mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatnépracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b)
zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej
zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

53. Podľa § 59 ods. 1 ZP pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým
skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

54. Podľa § 61 ods. 1 a 2 ZP (1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj

zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. (2) Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

55. Podľa § 62 ods. 1 ZP ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

56. Podľa § 62 ods. 4 ZP výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako
podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu
doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.

57. Podľa § 62 ods. 7 ZP výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

58. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov,

ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný
pomer,alebopremenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny;premenejzávažnéporušeniepracovnej
disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

59. Podľa § 63 ods. 4 ZP pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite
skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov
ododňa,keďsaodôvodevýpovededozvedel,apreporušeniepracovnejdisciplínyvcudzineajdodvoch
mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede
vznikol.

60. Podľa § 63 ods. 6 ZP ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej
disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.

61. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) ZP zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe,

a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si
túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú
liečbu až do dňa ich skončenia.

62. Podľa § 64 ods. 3 písm. b) ZP zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi z
dôvodu, pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer, ak nejde o zamestnankyňu
na materskej dovolenke alebo o zamestnanca na otcovskej dovolenke; ak je daná zamestnankyni
alebo zamestnancovi výpoveď z tohto dôvodu pred nástupom na materskú dovolenku alebo otcovskú
dovolenku tak, že by výpovedná doba uplynula v čase tejto materskej dovolenky alebo otcovskej

dovolenky, skončí sa výpovedná doba súčasne s materskou dovolenkou alebo otcovskou dovolenkou.

63. Podľa § 68 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba
vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne
pracovnú disciplínu.

64. Podľa § 74 ZP výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo
okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovaťvýpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,

že k prerokovaniu došlo.

65. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Na predĺženie trvania

pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak tento zákon neustanovuje
inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa § 64
ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na
súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do
šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej
dobe.

66.Podľa§79ods.1ZPakzamestnávateľdalzamestnancovineplatnúvýpoveďaleboaksnímneplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej

zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

67. Podľa § 81 ZP zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny
nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného
predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a
odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy
vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má

podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať
liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril
zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v
rozporesoprávnenýmizáujmamizamestnávateľa,f)zachovávaťmlčanlivosťoskutočnostiach,oktorých
sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným

osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej
činnosti, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa
týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého
pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa
so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj

zmenu bankového spojenia.

68. Podľa § 82 ZP vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä a) riadiť
a kontrolovať prácu zamestnancov, b) utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a
ochranu zdravia pri práci, c) zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv a dodržiavať zásadu poskytovania rovnakej
mzdyzarovnakúprácualebozaprácurovnakejhodnotypodľa§119a,d)utváraťpriaznivépodmienkyna
zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb, e) zabezpečovať,
aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny, f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných
opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

69. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujúzanesporné.(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

70. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd posúdil žalobu v časti o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou ako dôvodnú (výrok I.) a v časti o určenie,
že pracovný pomeru naďalej trvá súd žalobu z dôvodu, že ide o výrok, ktorý je nadbytočný, žalobu
zamietol (výrok II.).71. Súd v prvom rade poukazuje na to, že žaloba bola podaná v zákonom ustanovenej prekluzívnej
hmotnoprávnej dvojmesačnej lehote, v rámci ktorej je možné uplatniť na súde neplatnosť skončenia

pracovného pomeru, a teda najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer
skončiť.Keďževtomtoprípademalpracovnýpomerskončiťdňom31.08.2021,súdkonštatuje,žežaloba
bola na súde podaná včas, keďže bola podaná dňa 28.10.2021.

72. Sporným v konaní bola v zásade dôvodnosť celej podanej žaloby vzhľadom na to, že žalobca sa

domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou datovanou dňa 08.06.2021.
Sporným bolo predovšetkým to, či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a či toto porušenie možno
charakterizovať ako závažné, pre ktoré by bol daný dôvod skončenia pracovného pomeru podľa § 63
ods. 1 písm. e) Zákonníka práce v spojení s § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Sporným tiež bolo, či boli splnené
všetky zákonom ustanovené hmotnoprávne podmienky výpovede v zmysle kogentných ustanovení
Zákonníka práce.

73. Nesporným bolo, že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom na
základe pracovnej zmluvy dňa 15.06.1995 vznikol pracovný pomer a tento trval nepretržite vyše 26
rokov. Nesporným bolo doručenie výpovede žalobcovi dňa 16.06.2021, aj keď súd poukazuje na to, že
toto bolo realizované iba s doručenkou a nie aj s poznámkou „do vlastných rúk“ (§ 38 ods. 1 a 2 ZP). Súd

mal v konaní taktiež za preukázané, že žalobca bol zamestnancom s výbornými pracovnými výsledkami,
čomu zodpovedalo aj opakované peňažné odmeňovanie či poskytovanie bonusov a benefitov, a to aj
formou poskytnutia služobného motorového vozidla. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pokiaľ aj
v konaní súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný sa mal dňa 29.05.2019 dopustiť
menej závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že v minulosti nezabezpečil evidenciu jedného

podriadenéhovdochádzkevjedenkonkrétnydeň,kedysamaltentozamestnaneczúčastniťfutbalového
zápasu ako hráča teamu VW SK, tento ojedinelý „skutok“ nemá relevantný vplyv na výsledok tohto
sporu. Samotný žalovaný ako zamestnávateľ aj po predmetnej udalosti naďalej odmeňoval žalobcu
ako vynikajúceho zamestnanca, tento neprišiel o benefity v spoločnosti žalovaného a uvedené nie je
relevantné ani z právneho hľadiska, najmä s ohľadom na to, že zamestnancovi môže zamestnávateľ

dať výpoveď, iba ak bol zamestnanec v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s menej závažným
porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Je zrejmé, že pokiaľ k
tomuto upozorneniu došlo dňa 06.08.2019, je toto konanie žalobcu pre tento spor právne bezvýznamné
aj v prípade ak by išlo o opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to práve vzhľadom
na uplynutie zákonom ustanovenej lehoty na možné uplatnenie tohto výpovedného dôvodu. Súd však

napriek uvedenému pre úplnosť poukazuje na to, že aj pri posúdení osoby žalobcu ako zamestnanca a
pri zhodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny, ktorá je predmetom tohto sporu, súd má za to,
že takéto ojedinelé konanie žalobcu počas tak dlhoročného trvania pracovného pomeru u žalovaného
a vzhľadom na všetky okolnosti tejto veci, nemôže byť posúdené inak, ako zanedbateľné (menej
závažné). Súd mal za preukázané, že žalobca ako dlhoročný zamestnanec žalovaného, pracoval pre

žalovaného vyše 26 rokov. Žalovaný v konaní nielenže netvrdil, že by bol žalobca priemerný alebo
dokonca problémový zamestnanec, naopak, v konaní bolo preukázané, že išlo o výkonného, kvalitného
a samotným žalovaným odmeňovaného zamestnanca.

74. Možno sa preto len domnievať, či práve dlhoročné fungovanie žalobcu a zaužívané zvyklosti pri

odpredaji ojazdených služobných motorových vozidiel u žalovaného ako zamestnávateľa, mohlo byť
výsledkom konania žalobcu, ktorý nielenže nespochybnil, ale naopak potvrdil, že dal zrealizovať na
jemu pridelenom motorovom vozidle Caddy montáž spájacieho zariadenia triedy A50-X. Súd v tejto
súvislosti však poukazuje najmä na nasledovné skutočnosti. Žalobca v konaní preukázal, že technicky
aj právne montáž predmetného spájacieho zariadenia na danom type vozidla bola možná, čo mal

súd za preukázané najmä základe potvrdenia o montáži spájacieho zariadenia zo dňa 01.05.2021, z
technických dát pre vozidlo Caddy modelový rok 2019 ale napokon najmä z osvedčenia o evidencii
- časti II zo dňa 25.08.2021, z ktorého vyplýva, že na predmetnom 5-miestnom vozidle Caddy bolo
nielen namontované, ale aj oficiálne zaevidované spájacie zariadenie rovnakej triedy A50-X, ktorého
montáž mala byť dôvodom závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobcu. Súd poukazuje na to, že

žalobca v konaní vypovedal, že u žalovaného existovala možnosť tzv. predkupného práva na odkúpenie
služobného vozidla zamestnancom, ktorému bolo toto služobné vozidlo pridelené. Je zrejmé, že malo
ísť o bežnú prax, samotný žalobca uviedol, že on sám takto odkúpil služobné vozidlo cca 10 až 12-
krát. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný toto skutkové tvrdenie žiadnym spôsobomnepoprel, preto ho súd považoval za nesporné. Napokon žalovaný nepoprel ani žiadnym spôsobom
nespochybnil, že k obhliadke vozidla a k zisteniu predmetnej montáže došlo práve z toho dôvodu,
že žalobca odovzdal dotknuté motorové vozidlo spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia za účelom

realizácie prevodu vlastníckeho práva na žalobcu, ktorý si mal uplatniť toto tzv. predkupné právo.
Žalovaný neuviedol v konaní žiaden iný dôvod, pre ktorý by žalobca odovzdal predmetné vozidlo do
„vozového parku“. Súd tiež poukazuje na to, že z dokladov doložených v konaní je zrejmé to, že
potvrdzujú prax zaužívanú u žalovaného, že prevod vozidla sa realizuje tak, že sa toto odovzdá najskôr
spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia, ktorá prevod realizuje. Zo samotných dokladov spoločnosti

IMPA Bratislava, a.s., ktorá mala vykonať na vozidle opravu zistenej montáže, vyplýva, že žalovaný
bol držiteľom vozidla a napokon z kúpnej zmluvy zo dňa 15.07.2021 vyplýva, že žalobca ako kupujúci
odkúpil predmetné motorové vozidlo nie od žalovaného ale od vlastníka vozidla Porsche Inter Auto
Slovakia, spol. s r.o. ako predávajúceho. Uvedené potvrdzuje skutočnosti uvedené žalobcom v rámci
jeho výsluchu na pojednávaní dňa 28.02.2024. Nebolo teda preukázané ani to, že dotknuté vozidlo bolo
v rozhodnom čase majetkom žalovaného. Teda tvrdenie, že žalobca mal úmyselne poškodiť majetok

žalovaného v konaní preukázané nebolo.

75. Podstatou tohto sporu teda bolo, či bol daný dôvod výpovede v dôsledku žalovaným tvrdeného
závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobcom v dôsledku toho, že žalobca mal dňa 01.05.2021
nechať nainštalovať montážne zariadenie do služobného vozidla, ktoré mu bolo pridelené. Čo sa týka

závažnosti a intenzity porušenia pracovnej disciplíny, bez ohľadu na interné predpisy žalovaného ako
zamestnávateľa, túto otázku posudzuje súd v súdnom spore s ohľadom na konkrétne okolnosti. Súd
predovšetkýmpoukazujenato,žeotejtootázkeohľadomposudzovaniazávažnostiporušeniapracovnej
disciplíny existuje ustálená rozhodovacia prax súdov a judikatúra. Závažnosť porušenia pracovnej
disciplíny posudzuje a vyhodnocuje súd individuálne, a to najmä s ohľadom na osobu zamestnanca,

na riadne plnenie jeho pracovných povinností, vzhľadom na charakter porušenej pracovnej povinnosti,
konkrétne okolnosti daného prípadu, dĺžku trvania pracovného pomeru a podobne.

76. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti tejto veci súd konanie žalobcu nevyhodnotil ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Súd mal za preukázané, že žalobca nechcel porušiť pracovnú disciplínu,

jeho úkony vo vzťahu k služobnému motorovému vozidlu smerovali k odkúpeniu tohto vozidla, v podstate
to bol dôvod, pre ktorý bol zistený aj dotknutý zásah do tohto vozidla, a to bol dôvod, pre ktorý žalobca
dal v danom čase (aj keď ešte pred prevodom vozidla do jeho vlastníctva) zrealizovať montáž spájacieho
zariadenia na dotknutom vozidle. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalobca dal uskutočniť
dotknutú montáž až v čase, keď sa k predmetnému vozidlu realizovali úkony smerujúce k jeho odkúpeniu

do vlastníctva žalobcu. Jeho konanie aj vzhľadom na všetky okolnosti a aj vzhľadom na výpoveď žalobcu
na pojednávaní, nemožno hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny s takou intenzitou, ktorá
by odôvodňovala skončenie pracovného pomeru so žalobcom z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny, čo predstavuje najvyššiu intenzitu porušenia pracovnej disciplíny. Súd dospel k záveru, že
konanie žalobcu, na základe ktorého mu bola daná výpoveď, nenapĺňa znaky závažného porušenia

pracovnej disciplíny.

77. Pokiaľ aj žalovaný poukázal na jeho interné predpisy, súd poukazuje na to, že jednak z nich
vyplýva, že samotný žalovaný v jednotlivých ustanoveniach napríklad nejasne odlišuje závažné od
menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď napríklad za menej závažné porušenie pracovnej

disciplíny sa považuje aj porušenie ustanovení tohto pracovného poriadku (príloha č. 1 pracovného
poriadku žalovaného). Pričom však ďalej súd poukazuje na to, že samotný žalovaný už v pracovnom
poriadku uvádza aj to, čo považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Avšak stále ide o
porušenie ustanovení pracovného poriadku, ktoré paušálne považuje za menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Odhliadnuc od uvedeného, žalovaný považuje za závažné porušenie pracovnej

disciplíny napríklad aj fyzické napadnutie.., preukázateľné požitie alkoholických nápojov či omamných
a psychotropných látok.. a podobne. A v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že takého konanie,
vychádzajúc zo zásad elementárnej logiky, nemožno porovnávať (a to aj s ohľadom na všetky okolnosti
tejto veci) s montážou ťažného zariadenia na motorové vozidlo, ktoré bolo už v procese odkúpenia do
vlastníctva zamestnanca (žalobcu), čo je zjavne bežná prax žalovaného. Žalovaný tieto tvrdenie žalobcu

vôbec nespochybnil. Rovnako tak neuviedol, ako napríklad mohlo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia jeho
zamestnancov v dôsledku dotknutej montáže, ktorá mala byť vykonaná odborným pracovníkom. Pokiaľ
tiež ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny špecifikované v pracovnom poriadku žalovaného,
toto predpokladá poškodenie služobného motorového vozidla pri jeho neoprávnenom použití. V danomprípade žalovaný netvrdil, že by žalobca predmetné vozidlo použil neoprávnene, a že by pri tom vzniklo
poškodenie.Napokonnemožnosastotožniťanistvrdením,žebyžalobcamalopravovaťalebovymieňať
originálne diely na služobnom vozidle. Montáž spájacieho zariadenia nepredstavuje ani opravu ani

výmenu dielov.

78. „Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP je
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ musí závažné porušenie pracovnej disciplíny
zamestnancom preukázať. Preukazovanie závažného porušenia pracovnej disciplíny nemožno viazať

len na § 81 a § 82 ZP, v ktorých sú všeobecne obsiahnuté základné povinnosti zamestnancov a
vedúcich zamestnancov, ale aj na povinnosti zamestnancov, ktoré sú obsiahnuté v ďalších vnútorných
predpisoch zamestnávateľa, napr. v pracovnom poriadku (§ 84 ZP). Pri hodnotení intenzity porušenia
pracovnej disciplíny zamestnancom súd prihliada k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú vykonáva, k
doterajšiemu postoju k plneniu pracovných povinností, k situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny
došlo, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, k

dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa, či zamestnanec svojim konaním spôsobil
zamestnávateľovi škodu, v akej výške a pod. Súd pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny
nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ hodnotí určité konanie zamestnanca v pracovnom poriadku alebo
inom vnútornom predpise.“ (z poznámky k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/173/2006 zo
dňa 01.09.2007, 68/2007 ZSP).

79. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa splnenia podmienky prerokovania výpovede v zmysle
§ 74 ZP súd poukazuje na to, že „s požiadavkou, aby výpoveď bola prerokovaná spôsobom vylučujúcim
pochybnosti o tom, konkrétne aká výpoveď a z akého dôvodu bola (neskôr) daná, je logicky spojená
požiadavka prerokovania výpovede podľa § 74 Zákonníka práce takým spôsobom, ktorý vylúči prípadné

pochybnosti o tom, či výpoveď bola vôbec takto (vopred) prerokovaná.“ (uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 3MCdo 14/2013 zo dňa 03.04.2014, R 34/2014). V danej veci žalovaný vôbec nepreukázal,
že by na základe preukázateľne doručenej písomnej žiadosti adresovanej príslušným zástupcom
zamestnancov vopred prerokoval dotknutú výpoveď. „Žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie by mala
byť konkrétna. Mal by v nej byť skutkovo dostatočne vymedzený dôvod skončenia, aby zástupcovia

zamestnancov mali možnosť kvalifikovane sa vyjadriť ku skončeniu pracovného pomeru na základe
dostatočných informácií.“ (BARANCOVÁ, H. a kol.: Zákonník práce. Komenta´r. Bratislava: C. H.
Beck, 2017. s. 696). Napriek námietkam žalobcu ani v rámci písomného štádia súdneho konania,
žalovaný nepredložil ani písomnú žiadosť doručenú zástupcom zamestnancov v zmysle § 74 ZP
a ani nepreukázal, že by danú výpoveď vopred prerokoval. Pod prerokovaním je pritom potrebné

rozumieť výmenu názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom (§ 237 ods.
1 ZP). Súd tiež poukazuje na to, že z výpovede datovanej dňa 08.06.2021 vyplýva, že žalovaný mal
prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov dňa 09.06.2021, ale samotné riadne prerokovanie
výpovede žalovaný nepreukázal. Žalobca v rámci výsluchu uviedol, že dňa 03.06.2021 sa zúčastnil
stretnutia na personálnom útvare žalovaného, kde s ním bol vedený rozhovor k výpovedi. Z uvedeného

vyplýva, že prerokovanie výpovede vopred spôsobom, ako to ustanovuje zákon, v tomto konaní
nebolo preukázané. Pritom „z požiadavky, že výpoveď má byť vopred prerokovaná vyplýva to, že
zamestnávateľ sa na odborovú organizáciu musí obrátiť skôr, než k výpovedi pristúpi, a že zároveň
by medzi doručením žiadosti odborovej organizácii o prerokovanie a samotným vykonaním výpovede
mala ubehnúť primeraná doba tak, aby odborová organizácia mala priestor k veci zaujať stanovisko

a toto stanovisko oznámiť zamestnávateľovi.“ (z odseku 26. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 2CoPr/6/2018 zo dňa 27.03.2019). „Hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede
okrem písomnej formy, nezameniteľného skutkového vymedzenia jej dôvodov a jej doručenia druhému
účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu, ... je aj povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď
so zástupcami zamestnancov, v zmysle § 74 Zákonníka práce. Účinky splnenia tejto povinnosti

zamestnávateľa nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného
pomeru alebo priložený návrh výpovede k žiadosti o prerokovanie adresovaný príslušnému odborovému
orgánu obsahuje náležitosti výpovede z pracovného pomeru určené ustanovením § 61 Zákonníka práce
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/72/2006).“ (odsek 23. odôvodnenia rozsudku Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 2CoPr/6/2018 zo dňa 27.03.2019).

80. V danej súvislosti súd poukazuje aj na to, že ani samotná výpoveď z hľadiska jej obsahu bez ďalšieho
nespĺňa požiadavku ustanovenú v § 61 ods. 2 ZP, podľa ktorého dôvod výpovede sa musí vo výpovedi
skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Súd dospel k záveru, že bezďalších skutočností, ktoré boli v súdnom konaní preukázané z listín odlišných od výpovede, je zrejmé,
že dotknutá výpoveď datovaná dňa 08.06.2021 neobsahuje napríklad ani uvedenie času respektíve
dátumu, teda jednoznačnú špecifikáciu skutku či konania žalobcu, ktoré malo byť dôvodom výpovede.

Pokiaľ by súd alebo ktorákoľvek tretia osoba mala k dispozícii len dotknutú výpoveď, je zrejmé, že
pri absencii tak základného údaju, akým napríklad celkom nepochybne je uvedenie toho, kedy malo
dôjsť zo strany zamestnanca k porušeniu pracovnej disciplíny, takého vymedzenie z hľadiska určitosti
a nezameniteľnosti nemôže obstáť. A to aj s ohľadom na plynutie prekluzívnych lehôt ustanovených
Zákonníkom práce. Pretože pri absencii ďalších listín alebo skutkových tvrdení, by nebolo zrejmé

ani to, kedy sa žalovaný dozvedel o dôvode výpovede a či bola zachovaná lehota podľa § 63 ods.
4 ZP. Taktiež vo výpovedi absentujú konkrétne skutočnosti, k tvrdeniu, že žalobca mal úmyselne
porušiť povinnosť oznámiť pri odovzdávaní služobného vozidla všetky známe závady a skutočnosti,
čím sa dopustil porušenia OS 05 Služobné vozidlá. Žalovaný vôbec nekonkretizuje toto konanie ani
ustanovenie interného predpisu, od ktorého takéto porušenie odvodzuje. Rovnako tak vo vzťahu k
ohrozeniu zdravia a života neuvádza konkrétne skutkové okolnosti, na základe ktorých dospel k takejto

špecifikácii výpovedného dôvodu.

81. Súd tiež poukazuje na to, že zo samotnej organizačnej smernice žalovaného číslo 05 Služobné
vozidlá a ich používanie bodu 7 vyplýva tiež, že samotný žalovaný predpokladá používanie nielen
užívateľom služobného vozidla (zamestnancom) ale aj jeho rodinnými príslušníkmi a tiež predpokladá,

že môže dôjsť k vzniku škody na služobnom vozidle zavinením a pre tento prípad odporúča uzatvorenie
poistnej zmluvy za škody spôsobené zamestnávateľovi pri výkone povolania ako aj za škody spôsobené
prisúkromnompoužitíslužobnéhovozidla(§179anasl.Zákonníkapráce).Jepretominimálnerozporné,
že ak by aj došlo k poškodeniu služobného vozidla a k vzniku škody, z akých dôvodov žalovaný ihneď
pristúpil za opísaných okolností tejto veci k tak závažnému úkonu, akým je nepochybne skončenie

pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, a to z ním deklarovaného
dôvodu, ktorým mal byť v zásade zavinený zásah do vozidla a následný vznik škody. Teda ide o situáciu
(možný vznik škody na služobnom vozidle), ktorú predpokladá aj interný predpis žalovaného.

82. Odhliadnuc od uvedeného súd najmä poukazuje na to, že

„...povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim
z pracovného pomeru [§ 47 ods. l písm. b) ZP] a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi
predpismi (najmä ustanoveniami § 81 a § 82 ZP), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo
pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne
postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto

porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí
dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje
medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny.
Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité
skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru [§ 68 ods. l písm. b) a § 63

ods. l písm. e), časť vety pred bodkočiarkou ZP). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia
závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z
akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní
o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie
intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba

zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia
konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia
pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.“ (Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/81/2010 zo dňa 27.05.2010, R 3/2012).
„Posúdenie negatívneho vplyvu porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom na stav pracovnej

disciplíny bezprostredne na pracovisku môže byť len jedným (nie jediným) z kritérií pri hodnotení stupňa
intenzity porušenia pracovnej disciplíny.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/173/2006 zo
dňa 01.09.2007, 68/2007 ZSP).
„... súd však nemôže ustúpiť od názoru, že otázka - či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia
pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom

prípade ide, je vždy závislá od výsledku posúdenia individuálnych, jedinečných skutkových okolností
každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Pri
týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie vúvahu iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá)...“. (odsek
34.3. odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoPr/10/2023 zo dňa 27.09.2023).
„Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného

pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca
zavinené aspoň z nedbanlivosti a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. ZP na účely skončenia
pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným
porušením pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od
konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu

pracovnýchpovinností,spôsobaintenzitaporušeniakonkrétnychpracovnýchpovinností,akoajsituácia,
v rámci ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca
spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. (judikát NS SR R 74/2008).“ (komentár WK ASPI k § 63 ZP,
s. 12, odsek 71.).

83. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, súd dospel k záveru, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi

listom zo dňa 08.06.2021 je neplatná. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný porušil pracovnú
disciplínu, a už vôbec nie závažným spôsobom dosahujúcim takú intenzitu porušenia, ktorá by
odôvodňovala aj okamžité skončenie pracovného pomeru. Taktiež nebolo preukázané, že by boli
splnené hmotnoprávne podmienky výpovede. Navyše výpoveď bola daná žalobcovi v ochrannej dobe,
počas toho, ako bol žalobca uznaný za dočasne práceneschopného, čo bolo v konaní nesporné, a keďže

súd dospel k záveru, že žalovaný sa nedopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, je aplikácia
ustanovenia § 64 ods. 3 ZP vylúčená a zamestnávateľ nebol oprávnený dať zamestnancovi (žalobcovi)
výpoveď, keďže tento bol v ochrannej dobe /§ 64 ods. 1 písm. a) ZP/.

84. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a právne posúdenie veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výroku I. výrokovej časti tohto rozsudku a žalobe ako dôvodnej v časti určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 08.06.2021 vyhovel (výrok I.) Súd však zamietol žalobu v časti
určenia, že pracovný pomer naďalej trvá (výrok II.). Uvedené však neznamená opak, avšak predmetný
návrh respektíve výrok o trvaní pracovného pomeru je, vzhľadom na určenie neplatnosti výpovede
a zákonné ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka práce, nadbytočný. Podľa citovaného ustanovenia ak

zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že
trvánatom,abyhonaďalejzamestnával,jehopracovnýpomersanekončí,svýnimkou,aksúdrozhodne,
že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. V
danom prípade žalobca listom zo dňa 19.07.2021 oznámil žalovanému ako zamestnávateľovi nielen
to, že výpoveď zo dňa 08.06.2021 považuje za neplatnú, ale aj to, že trvá na ďalšom zamestnávaní,

pričom žalovaný v konaní túto skutočnosť nepoprel a ani neuviedol akékoľvek dôvody, pre ktoré by od
neho nebolo možné spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Keďže súd rozhodol tak,
že žalovaný dal žalobcovi neplatnú výpoveď, výrok o trvaní pracovného pomeru by bol v danej veci
nadbytočný. „...súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 147/2008 zo
dňa 11. decembra 2008, v zmysle ktorých „ustanovenie § 77 Zákonníka práce priznáva účastníkom

pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany
tohto vzťahu; tým je však zároveň - z aspektu ... § 137 písm. c/ CSP) vylúčené, aby sa niektorý z
nich z rovnakého právneho dôvodu (základu) žalobou... domáhal proti druhému účastníkovi určenia,
že pracovný pomer trvá (rozhodnutie o takejto určovacej žalobe by predpokladalo prejudiciálne posúdiť
platnosť alebo neplatnosť skončenia pracovného pomeru). Právo účastníka pracovnoprávneho vzťahu

domáhať sa určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu uvedeného v § 77 Zákonníka práce zaniká
márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty. Pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77
Zákonníka práce nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba vychádzať z toho, že pracovný
pomer bol skončený platne; na podaní žaloby o určenie trvania tohto pracovného pomeru nemôže
mať žalobca v takom prípade naliehavý právny záujem... a tento nedostatok predstavuje samostatný a

prvoradý dôvod, pre ktorý jeho určovacia žaloba nemôže obstáť a treba ju bez ďalšieho zamietnuť. ...súd
potom uvádza, že žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem (ktorý je podmienkou procesnej
prípustnostiurčovacejžaloby,anaktoréhoexistenciusúdvkonaníprihliadaexoffo)napodaníurčovacej
žaloby, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia
osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. Prípady osobitného postupu v

zmysle vyššie uvedeného vyplývajú tiež z § 77 Zákonníka práce. V zmysle tohto ustanovenia neplatnosť
skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo
dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Uvedené ustanovenie (§ 77 Zákonníka práce) priznávaúčastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu
druhej strany tohto vzťahu; tým je však zároveň - z aspektu § 137 písm. c) CSP - vylúčené, aby sa
niektorý z nich z rovnakého právneho dôvodu (základu) žalobou podanou v zmysle § 137 písm. c)

CSP domáhal proti druhému účastníkovi určenia, že pracovný pomer trvá. Z uvedeného vyplýva, že
žalobkyňa (tým, že riadne v lehote dvoch mesiacov napadla na súde neplatnosť samotnej výpovede - §
77 Zákonníka práce) nemohla mať súčasne naliehavý právny záujem i na požadovanom určení, že jej
pracovný pomer naďalej trvá. Absencia naliehavého právneho záujmu na takomto určení, bola potom
dôvodom pre zamietnutie žaloby v tejto časti. Navyše ...súd dodáva, že pokiaľ by súd právoplatným

rozsudkom vyslovil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobkyni bola neplatná (§ 77 Zákonníka
práce), bolo by potrebné potom vychádzať z toho, že takýto pracovný pomer bol skončený neplatne
a teda takýto pracovný pomer neskončil a naďalej trvá (samostatný výrok o takomto určení už nie je
potrebný).“ (odsek 32. a 33. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2CoPr/6/2018
zo dňa 27.03.2019).

85.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania
(§ 262 ods. 1 CSP). O tomto nároku súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého, súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech,
súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku III. výrokovej časti
tohto rozsudku a priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pre

úplnosť súd dodáva, že napriek zamietnutiu časti žaloby (výrok II.) čo sa týka podstaty sporu, žalobca
bol v konaní plne úspešný a výrok, ktorým žiadal, aby súd určil, že jeho pracovný pomer trvá bol iba
nadbytočný z dôvodu, že v prípade určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pracovný pomer
v zásade trvá a nebolo o tom potrebné rozhodnúť aj samostatným výrokom.

86. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto

rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV /§ 362 ods.
1 CSP/.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1
CSP/.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1
CSP/.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.

Ak strana sporu nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom, druhá strana môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /§ 220 ods. 1 CSP/.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.