Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Vladimír Sedmohradský

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-19Csp/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120209582
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Sedmohradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1120209582.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdBratislavaIVsudcomMgr.VladimíromSedmohradskýmvsporežalobkyne:O.Y.,narodená

XX.XX.XXXX, bytom S. U. XXX, XXX XX S. U., zastúpená: Mgr. Richard Bebjak, advokát, so sídlom
Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom
Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o zaplatenie 1.544,- EUR

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je do troch dní od právoplatnosti rozsudku povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.544,- EUR.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I) dňa 02.06.2020 sa žalobkyňa

domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.544,- EUR z titulu primeraného finančného zadosťučinenia
v súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

2.Vžalobeuviedla,žežalobkyňaakodlžníkažalovanýakoveriteľuzavrelidňa15.12.2011zmluvuúvere
číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1.700,- EUR s tým, že v
zmluve bola dohodnutá odplata vo výške 1.636,- EUR označená ako „príslušný poplatok“. Odplata bola
splatná v 12 mesačných splátkach po 278,- EUR, počnúc dňom 23.01.2012. Žalobkyňa žalovanému

uhradila celkovú sumu 6.846,27 EUR, tzn. o 5.146,27 EUR viac, než bola výška úveru. Poslednú splátku
vo výške 5.618,27 EUR žalobkyňa uhradila v prospech žalovaného na základe písomnej výzvy zo strany
žalovaného pod hrozbou exekučného konania. Žalobkyňa sa následne voči žalovanému domáhala
ochrany svojich práv v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. XC/
XX/XXXX, a to vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko predmetná zmluva o úvere je v rozpore s
právnou úpravou zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže neobsahuje náležitosti
vyžadované zákonom. V dôsledku toho je úver bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd Žiar nad

Hronom rozsudkom pod č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 04.08.2015 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XXCo/XXX/XXXX-144 zo dňa 30.11.2017 zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni sumu 5.146,27 EUR s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Okresný súd
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v čase uzatvárania dvojstranného právneho úkonu bola žalobkyňa
na starobnom dôchodku, preto finančné prostriedky nemohli byť čerpané pre účel jej výkonu súkromno-
podnikateľskej činnosti, resp. povolania. Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, ktorej obsah vyplnil
pracovník žalovaného, ktorý neskúmal skutočný účel poskytnutia finančných prostriedkov, tento účel

bol vyznačený na dvojstrannom právnom úkone úmyselne (absencia akéhokoľvek možného ďalšieho
účelu čerpania finančných prostriedkov v zmluve); s cieľom eventuálne pro futuro pozbaviť žalobkyňu
jej eventuálnych práv, ktoré tomuto priznávajú právne predpisy na úseku ochrany spotrebiteľa. V
zmluve o úvere absentujú základné kogentne stanovené predpoklady v zmysle zákona č. 129/2010Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to predovšetkým výška ročnej percentuálnej miery nákladov, resp.
úročenia a termín poslednej splátky plnenia. Preto je nutné úver kvalifikovať ako bezúročný a bez
poplatkov. Podľa názoru súdu výška dojednaného „príslušného poplatku“ predstavovala návratnosť

oproti poskytnutému plneniu viac ako 96%, čo je v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka
a so zaužívanou praxou pri zohľadnení úročenia úverov poskytovaných bankovými subjektmi v čase
uzatvárania dvojstranného právneho úkonu. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XC/
XX/XXXX-XX zo dňa 04.08.2015 bol následne potvrdený odvolacím súdom a nadobudol právoplatnosť
dňa 08.03.2019.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle
ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko si v súdnom konaní
vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. XC/XX/XXXX úspešne uplatnila svoje právo
navydaniebezdôvodnéhoobohatenia,kdebolokonštatovanéporušenieustanovenízákonač.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka zo strany žalovaného. Z tohto

dôvodu si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.544,-
EUR, čo predstavuje 30 % zo sumy bezdôvodného obohatenia, čo sa dá považovať za primerané
finančné zadosťučinenie. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať
z toho, že toto má plniť satisfakčnú a sankčnú funkciu, a zároveň to treba chápať ako odmenu za
to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším porušovateľom

spotrebiteľských práv. Žalobkyňa uviedla, že aj keď jej úlohou nie je ujmu preukazovať, výšku
primeraného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď žalovaný požadoval a prijal odplatu, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi a to až do rozsahu úžery pri uplatňovaní úroku 93,26% ročne. Žalobkyňa svoje právo musela
hájiť pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom, nakoľko žalovaný voči rozsudku súdu

prvej inštancie podal odvolanie. Žalovaný nekonal s požiadavkami odbornej starostlivosti a zároveň
podstatne porušil zákaz nekalých obchodných praktík a úmyselne sa snažil obísť ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch. Následne napriek právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia
žalovaný priznanú sumu z titulu bezdôvodného obohatenia dobrovoľne neuhradil a žalobkyňa musela
podať návrh na vykonanie exekúcie a až v rámci exekučného konania došlo k vymoženiu bezdôvodného

obohatenia. Žalobkyňa ako spotrebiteľka sa pustila do sporu s nepochybne ekonomicky a právne
silnejším porušovateľom spotrebiteľských práv, aj keď jej hrozilo, že v spore nebude úspešná a bude
zaviazaná na úhradu trov právneho zastúpenia žalovaného.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že neuznáva žalobkyňou vznesený nárok na finančné

zadosťučinenie ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Zdôraznil, že žalobkyňa nijakým relevantným
spôsobom vznesený nárok neodôvodnila. Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného
zadosťučinenia, žalobkyni nevznikla. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. síce priznáva spotrebiteľovi
právodomáhaťsaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia,avšaktotoustanoveniejepotrebnévykladať
reštriktívne. Pri rozhodovaní o tom, či sa prizná primerané finančné zadosťučinenie a v akej výške,

je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv
na konkrétny prípad. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú
nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov
prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Cieľom
primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých

sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen
deklaráciu porušení. Žalovaný uviedol, že rešpektuje rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom a
má za to, že toto rozhodnutie má dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej
prevencie. Vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu je prípadné priznanie náhrady finančného
zadosťučinenia za neprimerané. Žalovaný požiadal súd, aby pri posudzovaní uplatneného práva

posudzoval konkrétne okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobkyne a žalovaného a pri rozhodovaní vzal do
úvahy aj konanie žalobkyne. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v
tých prípadoch, keď porušenie práva už nie je možné napraviť inak. Súd by mal vziať do úvahy aj konanie
žalobkyne, ktorá sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sama konala v rámci
kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy, bola

oboznámenásovšeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveru,nemalaknimžiadnevýhradyazaviazala
sa ich dodržiavať. Žalobkyňa svojim podpisom na zmluve ďalej prehlásila, že si zmluvu prečítala, že
ju uzatvorila vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Za spornúoznačilžalovanýajvýškupožadovanejnáhradyfinančnéhozadosťučinenia.Žalobkyňanijakorelevantne
neodôvodnila výšku požadovaného finančného zadosťučinenia, ktoré určite nie je primerané.

5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila. Na pojednávaní dňa 28.03.2025 uviedla, že sa
pridržiava písomných tvrdení zo žaloby. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil.

6. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobkyňou, a to rozsudkom Okresného súdu Žiar
nad Hronom č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 04.08.2015 s vyznačenou právoplatnosťou a rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.11.2017 (č.l. 10 až 29).

7. Z vykonaného dokazovania, resp. zo skutočností, ktoré medzi stranami neboli sporné, mal súd za
preukázané, žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 15.12.2011 zmluvu úvere číslo
XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1.700,- EUR. Žalobkyňa na
základe zmluvy žalovanému uhradila celkovú sumu 6.846,27 EUR, pričom poslednú splátku vo výške

5.618,27 EUR uhradila v prospech žalovaného na základe písomnej výzvy zo strany žalovaného pod
hrozbou exekučného konania. Žalobkyňa následne podala voči žalovanému žalobu, ktorou sa domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom sp. zn. XC/XX/XXXX-
XX zo dňa 04.08.2015 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 5.146,27 EUR s príslušenstvom z
titulu bezdôvodného obohatenia. Okresný súd skonštatoval porušenie viacerých kogentných ustanovení

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úverov, a to predovšetkým neuvedenie výšky ročnej
percentuálnej miery nákladov v zmluve. Tiež skonštatoval, že odplata dohodnutá vo výške viac ako
96% ročne je v príkrom rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad
Hronom bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo
dňa 30.11.2017 a nadobudol právoplatnosť dňa 08.03.2019.

8. Súd na vyššie uvedený skutkový stav aplikoval právne posúdenie a dospel k záveru, že žalobe je
potrebné v celom rozsahu vyhovieť.

9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.06.2013:

„Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o

konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen„kolektívnezáujmyspotrebiteľov“).
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“

10. Súd aplikáciou vyššie uvedeného ustanovenia dospel k záveru, že nárok žalobkyne na primerané
finančné zadosťučinenie je dôvodný. Tento nárok žalobkyne vyplýva priamo z textu zákona. Podmienkou
vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej vo vzťahu k spotrebiteľovi zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
alebo osobitnými predpismi. Túto podmienku žalobkyňa splnila, nakoľko úspešne uplatnila porušenie

svojho práva na Okresnom súde v Žiari nad Hronom, ktorý konštatoval, že žalovaný porušil viacero
povinností v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, žalovaným poskytnutý
spotrebiteľský úver žalobkyni je bezúročný a bez poplatkov a žalobkyni priznal nárok na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa sa tak úspešne domohla svojich práv, v dôsledku čoho bola
povinná zaplatiť žalovanému výlučne istinu poskytnutého úveru. Žalobkyňa tak splnila základnú

podmienku na vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie. Súd pre úplnosť uvádza, že
skutočnosť, že žalobkyňa sa úspešne domohla porušenia svojich práv, nebola zo strany žalovaného
rozporovaná.

11. Súd sa nestotožnil s procesnou obranou žalovaného, že priznanie zadosťučinenia prichádza do

úvahy len v prípade, ak porušenie práva nie je možné napraviť inak. Takýto záver zo zákona nevyplýva.
Naopak, zákon explicitne konštatuje, že podmienkou na vznik nároku na primerané zadosťučinenie
je výlučne úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa na súde. Súd sa rovnako nestotožnil s
obranou žalovaného, že rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom má dostatočný sankčný charakter.Súd v prvom rade konštatuje, že aj keby to tak bolo, je táto skutočnosť irelevantná, nakoľko zákon
priznáva spotrebiteľovi nárok na primerané zadosťučinenie bez ohľadu na to, aký charakter má
rozhodnutie súdu, o ktoré spotrebiteľ svoj nárok opiera. Zároveň ale platí, že rozhodnutie Okresného

súdu Žiaru nad Hronom v žiadnom prípade nemalo dostatočný sankčný charakter, nakoľko ním
žalobkyňa len dosiahla zákonný stav, t.j. dosiahla, že nemusí platiť nezákonné úroky a poplatky. Išlo
len o ochranu práv žalobkyne, ktoré nepredstavovalo pre žalovaného žiadnu sankciu. Súd rovnako ako
irelevantnú vyhodnotil obranu žalovaného, že žalobkyni nevznikla žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala
priznanie finančného zadosťučinenia. V zmysle citovaného ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa nie je potrebné, aby takáto ujma vznikla, resp. aby spotrebiteľ musel jej vznik
preukazovať; naopak, zákon predpokladá priamy nárok spotrebiteľa na finančné zadosťučinenie, a to
práve preto, aby mal poškodený spotrebiteľ zjednodušené dôkazné postavenie. V tejto súvislosti súd
odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 30.01.2019, ktorý
vyššie uvedené závery súdu potvrdzuje. Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí konštatuje, že jedinou
relevantnou podmienkou na vznik nároku spotrebiteľa je úspešné uplatnenie jeho práv na súde, a

zároveňniejevyžadovanývznikkonkrétnejujmynastranespotrebiteľa,pričomcieľomzákonodarcubolo
uľahčeniedôkaznejsituáciespotrebiteľom.Súdnakoniecuvádza,žezhľadiskavznikunárokužalobkyne
ako spotrebiteľa je rovnako irelevantné aj jej prípadné správanie sa pri vzniku zmluvného vzťahu,
nakoľko toto správanie z už uvedených dôvodov nemá vplyv na jej právo domáhať sa primeraného
zadosťučinenia.

12. Súd tak následne pristúpil k rozhodovaniu o primeranej výške finančného zadosťučinenia. Pri
rozhodovaní vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX zo dňa 30.06.2022,
uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R48/2022, v zmysle ktorého
pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva

alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je
rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd
úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu.

13. Súd na základe zváženia individuálnych okolností prípadu dospel k záveru, že žalobkyňou

požadované finančné zadosťučinenie vo výške 1.544,- EUR je primerané. Táto suma zodpovedá
približne 90% výšky úveru poskytnutého zo strany žalovaného. Súd zohľadnil rozsah porušení zákona
pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol konštatovaný Okresným súdom Žiar nad
Hronom. Súd tiež vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa musela svoje práva aktívne a dlhodobo
brániť. Žalobkyňa pod hrozbou exekučného konania uhradila žalovanému celkovo až 6.846,27 EUR,

t.j. sumu štvornásobne prevyšujúcu poskytnutý úver. Žalobkyňa následne musela svoje práva brániť v
súdnom konaní, a to na súdoch dvoch stupňov, pričom bezdôvodné obohatenie jej bolo vydané až v
exekučnom konaní. Suma požadovaného odškodnenia predstavuje približne jednu tretinu sumy, ktorú
žalobkyňa žalovanému zaplatila nad rámec poskytnutej istiny, čo súd vyhodnotil ako primerané finančné
zadosťučinenie. Po zvážení všetkých okolností tak súd dospel k záveru, že suma vo výške 1.544,-

EUR, ktorá je nižšia ako poskytnutý úver, a zároveň predstavuje približne tretinu sumy, o ktorú sa snažil
žalovaný na úkor žalobkyne obohatiť, predstavuje primerané finančné zadosťučinenie žalobkyne. Túto
sumu tak žalobkyni prvým výrokom tohto rozsudku priznal.

14. Súd pre úplnosť uvádza, že od 01.07.2024 je účinný nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 108/2024

Z.z. V zmysle jeho prechodných ustanovení sa vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred
01.07.2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do
30.06.2024 (§ 53 ods. 1). Súd tak v konaní vychádzal z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Súd ale zároveň uvádza, že právna úprava nároku na primerané zadosťučinenie je aj podľa
nového zákona obdobná (§ 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z.z.).

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a žalobkyni, ktorý mala v konaní plný úspech, priznal voči žalovanému druhým výrokom tohto
rozsudku nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

16. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
vyšší súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.