Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. apríl 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 51C/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124202771
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Halková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:8124202771.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Evou Halkovou, v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.X.XXXX,

bytomC.X,B.,zastúpená:JUDr.MartinaKožárováJenčová,advokátkasosídlomSlovenská69,Prešov,
proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, IČO: 36 022 047 so
sídlom Karloveská 2, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, o zaplatenie 38.076,48 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 38.076,48 € s 9,5 % ročným úrokom z omeškania
od 9.7.2024 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou na Okresný súd Prešov domáhala voči žalovanému zaplatenia
38.076,48 € s 9,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanému do zaplatenia do zaplatenia, a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou s veľkosťou podielu 5/8 nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely
registra „E“ č. XXXX/XX, trvalý trávny porast o výmere 2072 m2 a č. 1374/110, trvalý trávny porast

o výmere 2629 m2 (ďalej ako „Nehnuteľnosti“). Nehnuteľnosti tvoria koryto vodného toku D., čo
vyplýva aj z Rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-
OSZP3-2021/030860-04-PG z 6.9.2021 (ďalej aj „Rozhodnutie OÚ Prešov“), podľa ktorého pozemky s
parcelnými číslami KN E XXXX/XX s výmerou 2072 m2 a KN E č. XXXX/XXX s výmerou 2629 m2, k.
ú. B. sú súčasťou umelého koryta vodného toku D., do ktorého boli v minulosti odvedené vody tohto
vodného útvaru.

3. S poukazom na zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), uviedla, že správcom daného
vodného toku je žalovaný, ktorý užíva parcely žalobkyne bez toho, aby mal k ich užívaniu akýkoľvek
právny titul. Podľa § 452 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“) sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, keďže zaberá jej pozemky bez
úhrady náhrady.

4. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia navrhla žalobkyňa vychádzať zo znaleckého posudku E.
F. E., č. 11/2023 (ďalej aj „ZP č. 11/2023“), ktorým bola ocenená parcela G. H. I. XXXX/XX, aj parcela
KN E č. XXXX/XXX. Znaleckým posudkom bol nájom určený vo výške 6,48 €/m2/rok.5. Žalobkyňa si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie jej nehnuteľnosti za 2
roky spätne, od 28.3.2022 do 28.3.2024 vo výške 38.076,40 € spolu so zákonným úrokom z omeškania,
odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že uplatnený nárok nemožno uznať celom rozsahu, keďže
žaloba je založená na nepravdivých tvrdeniach a proti štátnemu podniku ako označenému žalovanému
je nedôvodná, keďže medzi stranami sporu neexistuje žiadny právny vzťah, z ktorého by žalobkyni
ako veriteľovi vzniklo právo na požadované, či iné plnenie od žalovaného ako dlžníka. Zdôraznil, že

Nehnuteľnosti tvoria koryto vodného toku, tento pozemok je ex lege majetkom štátu, s poukazom na
článok 10 ods. 1 Ústavy ČSSR č. 100/1960 Zb., na ktorý nadviazal aj článok 4 Ústavy SR č. 460/1992
Zb., a vodný zákon. S poukazom na judikatúru uviedol, že vlastníctvo vodného toku je dané Slovenskej
republike, avšak nie je oddelené od vlastníctva pozemku, po ktorom vodný tok tečie a ktorý teda nemôže
byť vo vlastníctve iných subjektov. Predmetný pozemok označený žalobkyňou za vlastný, nie je užívaný
žalovaným, ako sa nepravdivo uvádza v žalobe. Namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, keďže nie je

možné aplikovať ustanovenia § 6 zákona o štátnom podniku upravujúci majetkové postavenie štátneho
podniku: žalovaný nemôže niesť viac zodpovednosti ako mu vyplýva zo správy vodných tokov, prípadne
niesť zodpovednosť namiesto niekoho iného, či dokonca byť takto zodpovednostne označovaný bez
jasného právneho základu. K prípadnému dokazovaniu o výške poberaného nároku, navrhol nariadiť
znalecké dokazovanie.

7. Žalobkyňa v podanej replike zdôraznila, že súdy sa už v minulosti zaoberali otázkou aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne v obdobnom spore, pričom dospel k záveru, že táto je daná. Poukázala na § 120
OZ, podľa ktorého stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku. Aj umelé koryto
D., ako vodná stavba, nie je súčasťou pozemku, a teda argumentácia žalovaného neobstojí. Námietku

žalovaného, týkajúcu sa nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, označila za absolútne nedôvodnú,
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/42/2020 z 27.4.2021. K námietke
žalovaného, že stavebné úpravy na Nehnuteľnostiach nevykonal žalovaný, ani jeho právny predchodca,
uviedla, že je nedôvodná. Otázka, kto bol investorom, resp. kto vykonával úpravy vodného toku, nie pri
vydaní bezdôvodného obohatenia, relevantná. Zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu.

8. Z dôvodu uplatnenia námietky miestnej nepríslušnosti žalovaným, Okresný súd Prešov postúpil spor
na prejednanie miestne príslušnému Mestskému súd Košice (ďalej len „súd“).

9. Strany sporu v ďalšom priebehu konania zotrvali na svojich tvrdeniach. Žalovaný na pojednávaní dňa

25.4.2025 upustil od popretia výšky nároku a voči ZP č. 11/2023 nemal námietky a nenavrhoval nariadiť
ďalšie znalecké dokazovanie.

10. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: výpis z LV č. XXXX k.
ú. B., okres Prešov, Rozhodnutie OÚ Prešov, snímka parcely registra E č. XXX/XX k. ú. B., snímka

parcely registra E č. XXXX/XXX k. ú. B., ZP č. 11/2023, rozhodnutie ONV Prešov, č. 5125/76 z
21.1.1977, rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 15C/13/2018-661 z 23.3.2023, a zistil nasledovný,
pre rozhodnutie vo veci relevantný, skutkový stav:

11. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou Nehnuteľnosti, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 5/8.

12.NehnuteľnostisúsúčasťouumeléhokorytavodnéhotokuD..Správcom vodnéhotokuD.ježalovaný.

13. Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a
vybraných zložiek životného prostredia, dňa 6.9.2021 rozhodol (Rozhodnutie OÚ Prešov), že podľa

ustanovenia § 43 ods. 7 vodného zákona, pozemky s parc. č. KN E XXXX/XX s výmerou 2072 m2 a KN
E 1374/110 s výmerou 2629 m2, katastrálne územie B., sú súčasťou umelého koryta vodného toku D.,
do ktorého v minulosti boli odvedené vody tohto vodného útvaru. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že podľa dostupných dokladov bolo dňa 21.1.1977 Okresným národným výborom v Prešove, odborom
poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva pod č. Pôd 5125/76 vydané povolenie k trvalému

užívaniu na stavbu úpravy toku D. v rozsahu od km 1,728 po km 4,539 na prietok Q 100 ročných vôd v
množstve 225 m3/sec. Pôvodné koryto vodného toku D. bolo pri vytváraní nového koryta zasypávané
zeminou. Predmetné pozemky sa nachádzajú v území nad mostom ponad vodný tok D. J. K. B. L. M. B.
a železničnou traťou. Tvar koryta vodného toku D. od mosta na ulici B. L. až za posudzované pozemkyje rovnaký. Vonkajšie hranice predmetných pozemkov z ľavej a z pravej strany kopírujú na katastrálnej
mape zakreslené hranice pozemku s parcelným číslom G. XXXXX/XX, ktorý je evidovaný v katastrálnej
mape ako druh pozemku vodná plocha. Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzujú, že v posudzovanom

území, kde sa aj nachádzajú uvedené pozemky, ide o novovytvorené koryto vodného toku D. ľudskou
činnosťou (umelo vytvorené dno a brehy, vytvorená nová terasa), do ktorého bola voda v minulosti
odvedená.

14. Strany sporu nemajú upravené vzťahy ohľadom Nehnuteľností, súvisiacich s pretekaním koryta

rieky D..

15. Podľa ZP č. 11/2023 je všeobecná ročná hodnota nájmu Nehnuteľností za obdobie od 10/2021 do
10/2023 vrátane, určená polohovou diferenciáciou spolu 60.924,96 €/m2 (pri parcele KN E č. XXXX/XX
ide o sumu 26.853,12 € a pri parcele KN E č. XXXX/XXX o sumu 34.071,84 €).

16. Okresný súd Košice I rozsudkom z 23.3.2023, č. k. 15C/13/2018-661 vyhovel žalobe v spore
medzi totožnými stranami sporu, týkajúceho sa okrem iných, aj predmetných Nehnuteľností, o vydanie
bezdôvodného obohatenia za predchádzajúce obdobie.

17. Zistený skutkový stav súd podriadil pod zákonné ustanovenia:

18. Podľa § 120 OZ, stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

19. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

21. Podľa § 139 ods. 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní
všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

22. Podľa čl. 11 odsek 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), každý má
právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých, vlastníctvo a rovnaký zákonný obsah a ochranu.

23. Podľa čl. 20 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

24. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

26. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

27. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

28. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

29. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.30. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak

ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods.

2 OZ, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Podľa § 43 ods. 1 a 2 vodného zákona, vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich
povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho
súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom

sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované
hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj
povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.
Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha
so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, je tento pozemok korytom. Ak preteká vodný tok po

pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy,
v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.

33. Podľa § 43 ods. 4 vodného zákona, upraveným korytom je koryto pôvodne prirodzeného vodného
toku, ktorého trasa, pozdĺžny profil alebo priečny profil boli cielenou ľudskou činnosťou pozmenené.

34. Podľa § 43 ods. 7 vodného zákona, riečny materiál v koryte je súčasťou vodného toku.

35. Podľa § 48 ods. 1 vodného zákona, správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o
zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt s cieľom zachovať alebo zlepšovať stav

vôd. Správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

36. Podľa § 48 ods. 2 vodného zákona, správu vodných tokov vykonávajú: a) správca vodohospodársky
významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia ministerstva, b) správcovia drobných
vodných tokov, ktorými sú správca vodohospodársky významných vodných tokov a štátne organizácie,

ktorým bola prevedená správa podľa § 51 ods. 1.

37. Podľa § 48 ods. 4 vodného zákona, správa vodných tokov zahŕňa tieto činnosti: a) sledovať stav
vodných tokov a pobrežných pozemkov z hľadiska zabezpečenia funkcií vodného toku, b) udržiavať
korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody, c)

udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch tak, aby
sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky, d)
spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich neupravené úseky brehovými porastmi, e) udržiavať
a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné ostrovy z vodného toku, čo
je nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku, f) zabezpečovať potrebnú úpravu

vodných tokov, g) prevádzkovať a udržiavať v riadnom stave vodné stavby zabezpečujúce funkcie
vodného toku alebo slúžiace vodnému toku, ktoré má správca vodného toku v správe alebo v užívaní,
prípadne je povinný ich prevádzkovať z iného dôvodu, h) zabezpečovať revitalizácie vrátane údržby
po realizovaných revitalizáciách, i) poskytnúť odber povrchových vôd z vodných tokov na závlahy a
na ich iné užívanie, j) vytvárať podmienky na zabezpečenie všeobecného používania vôd a ostatných

funkcií vodného toku, k) sledovať odber vôd a vypúšťanie odpadových vôd, ako aj iné nakladanie s
vodami vo vodnom toku, l) sledovať vody vo vodnom toku z hľadiska možných príznakov mimoriadneho
zhoršenia vôd, m) poskytovať technické a iné podklady, odborné stanoviská potrebné na rozhodovanie
a na inú správnu činnosť orgánu štátnej vodnej správy, ak ich má k dispozícií, n) oznamovať orgánu
štátnej vodnej správy závažné nedostatky, ktoré zistí vo vodnom toku a v inundačnom území, spôsobené

prírodnými vplyvmi alebo inými vplyvmi a navrhovať opatrenia na ich odstránenie, o) zabezpečovať
ochranu pred povodňami podľa osobitného predpisu a odvádzanie alebo prečerpávanie vnútorných vôd,
p) umiestňovať a udržiavať zariadenia na zisťovanie údajov vo vodnom toku, q) zabezpečovať úlohy
prevádzkovateľa vodnej cesty a vytyčovať plavebnú dráhu za náhradu, r) viesť evidenciu pozemkov,ktoré tvoria koryto a inundačné územie, ak sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodného toku,
s) oznamovať údaje potrebné pre vodnú bilanciu, t) evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej
vodnej správy, ktoré sa týkajú vodných tokov, a sledovať dodržiavanie podmienok a povinností určených

v týchto rozhodnutiach, u) vydávať súhlas na státie plávajúceho zariadenia58a na vodnom toku alebo
inej vodnej ploche, ktorého súčasťou je aj súhlas vydaný podľa osobitného predpisu, v) vydávať súhlas
na zriadenie požičovne plavidiel, w) vydávať súhlas na prevádzku prístaviska, prekladiska, výväziska
alebo kotviska.

38. Podľa § 52 ods. 1 písm. a) vodného zákona, vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich
časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby
sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením
pri prevádzke vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej
činnosti. Vodnými stavbami sú najmä a) stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vrátane
terénnych úprav s tým spojených.

39. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, podnik je výrobcom tovaru (výrobky,
práce a služby), ktorý svoju podnikateľskú činnosť prevádzkuje samostatne na základe hospodárenia
na vlastný účet; pritom na seba berie primerané hospodárske riziko.

40. Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, podnik je právnickou osobou;
vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
Podnik nezodpovedá za záväzky štátu alebo iných subjektov. Štát nezodpovedá za záväzky podniku,
pokiaľ zákon neustanovuje inak.

41. Podľa § 6 ods. 1 - 3 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, podnik spravuje veci a majetkové
práva zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva nadobudnuté v priebehu podnikania.
Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu.
Podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v konaní pred súdom a orgánmi
verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je

sporné.
Podnik má právo majetok, ktorý spravuje, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi
predpismi; podnik nemôže týmto majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb. Majetok sa môže
podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom alebo ak tak ustanoví
medzinárodná zmluva.

42. Podľa § 215 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
rozhodne na základe zisteného skutkového stavu a skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa
CSP.

43. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

44. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

45. Súd v civilnom sporovom konaní rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
postupom podľa CSP. Zistený skutkový stav tak tvoria predovšetkým výsledky dokazovania, ale aj

ďalšie zákonom predvídané skutočnosti. Strany sporu majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú
povinnosť. V sporom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednávacia
zásada. Strany sporu sú v ňom povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Sú
povinné predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je na rozhodnutí súdu, ktorý z navrhnutých

a predložených dôkazov vykoná. Strana, ktorá nepredloží dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe predložených a vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu
nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.46. V prejednávanom spore dospel súd na základe vykonaného dokazovania, aplikujúc vyššie uvedené
zákonné ustanovenia k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

47. Súd ako prvú skúmal vecnú legitimáciu strán sporu, čo je stav vyplývajúci z hmotného práva,
kedy jedna strana civilného súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o
ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný). Strana na opačnej procesnej strane (žalovaný), je
subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až samotné konanie ukáže, či

procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či žalobca a
žalovaný sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu o ktorom súd
v spore rozhoduje.

48. Žalobkyňa preukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a to najmä predloženými listinnými dôkazmi
(výpis z LV), z ktorých vyplýva že v žalovanom období bola podielovou spoluvlastníčkou Nehnuteľností.

Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v spore, keďže štátny podnik koná v mene vlastníka majetku
v konaní pred súdom. Žalovaný ako právnická osoba hospodári s majetkom štátu, a je zapísaný v
obchodnom registri.

49. Otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako štátneho podniku sa zaoberal opakovane

Najvyšší súd SR, ktorý napr. v uznesení sp. zn. 4Obdo/42/2020 z 27.4.2021 uviedol, že štátny podnik
v právnych vzťahoch nevystupuje ako Slovenská republika zastúpená štátnym podnikom, ale koná
samostatne ako štátny podnik a preto je vecne legitimovaným subjektom v súdnych sporoch, či už
aktívne alebo pasívne. ... Žalovaný ako samostatná právnická osoba, ktorej bolo osobitným zákonom, t.
j. zákonom č. 111/1990 Zb., dané oprávnenie vystupovať v právnych vzťahoch samostatne vo vlastnom

meneanavlastnúzodpovednosť,jevdanomprípadetýmzodpovednostnýmsubjektom,ktorýjepovinný
vydať bezdôvodné obohatenie.

50. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 9Cdo/30/2023 z 29.6.2024 v spore s totožnými sporovými
stranami uviedol, že štátny podnik je samostatným subjektom práva, čomu zodpovedá skutočnosť, že

vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

51. Súd skúmal, či nedošlo k poštátneniu pozemkov pod vodným tokom v zmysle vtedy platného
vodného zákona k 1.4.1975, pričom dôkazné bremeno o tejto skutočnosti zaťažovalo žalovaného.
Vykonaným dokazovaním, s poukazom na Rozhodnutie OÚ Prešov súd zistil, že nehnuteľnosti neboli

k 1.4.1975 zavodnené. Na pozemku žalobkyne sa vtedy nenachádzal vodný tok, či už v prirodzenom
alebo v umelom koryte. Zavodnenie nastalo až po tomto období.

52. Koryto vodného toku rieky D. prechádzajúce Nehnuteľnosťami žalobkyne je umelé, rozhodol
o tom príslušný správny orgán. Na Nehnuteľnostiach žalobkyne sa nachádza vodná stavba. Súd sa

stotožnil s tvrdením žalovaného, že vodný tok je vo vlastníctve Slovenskej republiky a jeho umelé koryto
je súčasťou vodného toku. Vodný tok a stavba nie sú súčasťou pozemku. Neznamená to však, že
užívaním, vykonávaním správy vodného toku na pozemku žalobkyne, keďže sa správa vykonáva podľa
vodného zákona, nedochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, pretože na
vznik bezdôvodného obohatenia nie je potrebná protiprávnosť.

53. Cieľom zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia v OZ ako osobitného právneho inštitútu
mimozmluvného záväzkového práva, je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného
právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov. O bezdôvodnom obohatení
možno hovoriť, ak absentuje právny dôvod tejto majetkovej nerovnováhy. Jeho funkciou je náprava

nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu
(reparačná, reštitučná funkcia). V širších právnych súvislostiach možno uvažovať aj o funkcii výchovno-
preventívnej.

54. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie
obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/17/2009).55. V prejednávanom spore ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktorý je jedným zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia. Založený je na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku

chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom
ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu takto
získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili
aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože
za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. Žalovaný sa ako správca umelého koryta rieky D.,

na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, keďže užíval (zaberal) jej Nehnuteľnosti v spornom období bez
právneho dôvodu, teda bez riadne uzavretej nájomnej alebo obdobnej zmluvy. Bezdôvodné obohatenie
savzťahujeajnastav,keďobohatenývrátaneverejnoprávnehosubjektuvyužívapozemokbezprávneho
dôvodu na účely umelého koryta rieky.

56. Súd považoval sumu bezdôvodného obohatenia žiadanú žalobkyňou za primeranú a dôvodnú,

keďže vychádzala zo ZP č. 11/2023, voči ktorému v spore neboli námietky. Súd zohľadnil pri výpočte
výšky istiny výšku podielu žalobkyne. Keďže všeobecná hodnota nájmu parcely KN E č. XXXX/XX bola
v predmetnom období od 10/2021 do 10/2023 26.853,12 €, na žalobkyňu pripadá 5/8 tejto sumy, čo
je 16.783,20 €. V prípade parcely roku č. KN E č. XXXX/XXX ide o sumu 21.294,90 € (5/8 zo sumy
34.071,84 € - všeobecná hodnota nájmu parcely v predmetnom období), čo je spolu 38.078,10 €. Keďže

žalobkyňa si uplatnila sumu 38.076,48 €, súd žalobe vyhovel. Žaloba bola žalovanému doručená dňa
8.7.2024, súd preto priznal žalobkyni aj zákonný úrok z omeškania od 9.7.2024, v súlade s § 563 a
§ 517 OZ.

57. Podľa už konštantnej judikatúry národných (napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09), aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany,
ktorájunastolila.Jevšaknevyhnutné,abyboloreagovanéna podstatné a relevantné argumenty strán.

58. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP tak, že
úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania sa

rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

59. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým či v danom prípade
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Súd v predmetnej veci nemal za

preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ani výnimočnosť okolností u strán sporu,
a preto nevidel priestor pre aplikáciu § 257 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).