Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/56/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121205391
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8121205391.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

29C/56/2021

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcov: 1./ A. B. C., D. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., G. XXXX/X, 2./ H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., I. XXXX/XX, 3./ I. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., G. XXXX/XX, 4./ I. J. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - E., L. XXXX/XX,
zastúpených Mgr. Miroslavom Balážom, advokátska kancelária Prešov, ul. Sládkovičova 8, IČO: 42 238
871, proti žalovanému: Xylo Machinery SK s.r.o., Prešov, Lučenecká cesta 1335/21, Zvolen 960 01, IČO:

31 733 085, zastúpenému: BDO Legal s.r.o., Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO:
51 803 330, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

29C/56/2021

I. U r č u j e , že nehnuteľnosti parc. reg. CKN č. XXXX o výmere 2933 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, č. 3010 o výmere 1471 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX

o výmere 844 m2, druh pozemku: ostatná plocha, č. XXXX o výmere 1341 m2, druh pozemku: ostatná
plocha, č. XXXX/X o výmere 587 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/X o výmere
2059 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/X o výmere 3091 m2, druh pozemku:
ostatná plocha, č. XXXX/X o výmere 485 m2, druh pozemku: ostatná plocha, č. XXXX/X o výmere 556
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie zapísané na LV č. XXXX k.ú. F., obec F., okres A.
p a t r i a d o d e d i č s t v a po H. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX v podiele 1/4
v pomere k celku.

II. P r i z n á v a žalobcom v 1. až 4. rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

29C/56/2021

1. Právny predchodca žalobcov (ďalej poručiteľ) žalobou doručenou súdu dňa 28.06.2021 sa domáhal
určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX kat. úz. F. a to v

podiele 1/4 z celku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom I. E. a M. E., ktorí boli jeho rodičmi. Výmerom
o vlastníctve pôdy zo dňa 30.04.1948 jeho právni predchodcovia nadobudli do vlastníctva pozemkyzapísané pôvodne v pozemno-knižnej vložke č. XX, každý vo výške podielu 1/2 označené ako časť
parc. XX, XX, XXX/X, grafické označenie XXX roľa o výmere 17 264 m2, časť parcely XXX/X, grafické
označenie XXX, XXX/X roľa o výmere 11 510 m2, časť parcely XXX/X, grafické označenie XXX roľa o

výmere 11 510 m2 a časť parcely XXX/X, XXX/X, grafické označenie XXX roľa o výmere 5755 m2.

3. Vyššie uvedené nehnuteľnosti boli pridelené do vlastníctva právnym predchodcom poručiteľa podľa
nariadenia č. 104/1945 skonfiškované pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti M. N.. Z uvedeného dôvodu
je preto potrebné v otázke nadobudnutia vlastníctva pridelencami postupovať podľa ust. Občianskeho

zákonníka č. 151/1950 Sb., v zmysle ktorého podľa § 114 prídelcovia nadobudli vlastníctvo k prídelu, na
základe úradného výroku v zmysle ust. § 562 zák. č. 141/1950 Sb.

4. Podľa identifikácie parciel vyhotovenej Správou katastra Prešov zo dňa 21.12.1993 boli vlastníkmi
parciel vyznačených ako časti pozemno-knižných parciel XXX/X, XXX/X, XXX/X, ktorým podľa stavu v
evidencii zodpovedali parcely XXX/XXX, XXX/XXX, XXX a XXX/XXX, čomu zodpovedal aj LV č. XXXX

kat. úz. F..

5. Po smrti otca, M. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX predmetné nehnuteľnosti titulom dedenia
nadobudla matka poručiteľa v podiele 1/2. Po smrti matky poručiteľa I. E. nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, na základe osvedčenia o dedičstve pod sp. zn. 26D/1442/2003 nadobudol právny

predchodca žalobcov, ako aj jeho súrodenci O. E., I. I. a M. E. spoluvlastnícky podiel, každý v podiele 1/4.

6. Ako podielový spoluvlastník uvedených nehnuteľností bol zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. F.
ešte v novembri roku 2004.

7. Následne bol na LV č. XXXX kat. úz. F. vedený ako vlastník parc. registra C a to CKN XXXX o výmere
2933 m2, XXXX o výmere 1471 m2, XXXX o výmere 844 m2 a XXXX o výmere 1341 m2.

8. Z identifikácie parciel zo dňa 22.05.2013 v konaní 28C/113/2011 bolo nesporne preukázané, že parc.
registra EKN XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX a XXX/XXX zapísané na LV č. XXXX zodpovedajú vyššie

uvedeným parcelám ako aj parcele CKN XXXX o výmere 557 m2 a XXXX o výmere 558 m2.

9. Poručiteľ ani jeho súrodenci, ako aj ich právni predchodcovia, po ktorých nehnuteľnosti zdedil,
nikdy nepreviedli vlastnícke právo na tretiu osobu, teda štát alebo žalovaného a teda tento
nemohol nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti zákonným spôsobom. Je preto nespochybniteľné a

nevyvrátiteľné, že poručiteľ a jeho súrodenci ako aj ich právni predchodcovia nemohli stratiť vlastníctvo
k nehnuteľnostiam bez toho, aby tieto na základe zákona a v súlade so zákonom nepreviedli na inú
osobu kúpnou alebo darovacou zmluvou a ani im neboli vyvlastnené vyvlastňovacím rozhodnutím.
10. O vlastníctve súrodencov poručiteľa už bolo vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam rozhodnuté
právoplatným rozhodnutím súdu vedeného na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 28C/113/2011.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 21.01.2019 pod sp. zn. 16Co/15/2018 rozsudok súdu I.
inštancie potvrdil. Vyššie uvedené rozhodnutia sa už premietli aj do zápisu v katastri nehnuteľností, kde
na LV č. XXXX kat. úz. F. je zapísaný v súčasnosti z pôvodných žalobcov a jeho súrodencov už iba M.
E. a v prípade I. I. a O. E. už ich právni nástupcovia. Zároveň v 1/4, ktorá zodpovedá spoluvlastníckemu
podielu na predmetných nehnuteľnostiach patriacemu jemu, je zapísaný ako vlastník žalovaný.

11. Žalovaný žiadal žalobu, ako nedôvodnú zamietnuť. V odôvodnení vyjadrenia uviedol, že poručiteľ
používa na niekoľkých miestach identifikáciu parciel z XX.XX.XXXX. Žalovaný predmetnú listinu
nepozná a preto ju žiada predložiť. Poručiteľ ďalej tvrdí, že ani on a ani jeho právni predchodcovia nikdy
nepreviedli vlastnícke právo na tretiu osobu a preto boli vždy vlastníkmi, čo jej nepravdivým tvrdením.

Jeho právni predchodcovia nikdy neboli zapísaní ako vlastníci, ani sa vlastníkmi nikdy nemohli stať.

12. Parcely uvedené vo výmere nikdy nezodpovedali žalovaným parcelám, keďže tieto vytvoril iba
geodet, ktorý spracovával príslušný geometrický plán v konaní 28C/113/2011. Predmetné parcely z
výmeru zahŕňali aj parcely, ktoré sú dnes vo vlastníctve VÚC, Palivá a.s., ako aj ďalších súkromných

spoločností.

13. V záverečnej časti žaloby poručiteľ poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov 28C/113/2011,
ktorý rozhodoval o určení vlastníctva jeho súrodencov predmetným rozsudkom. Žalovaný aj v tomtokonaní poukazuje hlavne na skutočnosť, že ich právni predchodcovia sa nikdy nestali, ani nikdy nemohli
stať vlastníkmi. Výmer, o ktorom tvrdí, že zakladá jeho vlastníctvo nikdy nebol realizovaný ďalšími
listinamitak,akotopredpokladáprídelovékonanievtomtoobdobí.Žalovanýpoukazujenazásadunemo

plus iuris. Konfiškácia majetku vlastníkov uvedeného vo výmere bola jednoznačne vykonaná svojím
rozhodnutím v čase, keď už tento pán M. N. mladší nežil. Nikdy nebola vykonaná vo vzťahu k jeho
dedičom, teda M. E. na základe výmeru, o ktorý ako nadobúdací titul sa opierajú žalobcovia nadobudol
pozemky od nevlastníka, pretože štát sa týmto vlastníkom v roku 1948 nestal.

14. Dedičia nehnuteľností zapísaných v pozemno-knižnej vložke č. XX kat. úz. F. ako osoby, ktoré
nekolaborovalinemohlimaťnikdyplatneskonfiškovanýmajetok.Zuvedenéhodôvodubolnutnýprechod
tohto majetku na štát v rámci úprav druhej pozemkovej reformy, čo sa v uskutočnilo v roku XXXX.
Na základe tejto konfiškácie v roku XXXX sa oprávnene štát stal vlastníkom časti pozemkov, ktoré sú
predmetom sporu a ktoré boli následne v roku XXXX hospodárskou zmluvou prevedené na spoločnosť
Piloimpregna n. p. Košice.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností, je preto dnes jasné, prečo v roku XXXX neboli vyhotovené
a schválené grafické rozdeľovacie plány a následne vydané prídelové listiny, nakoľko už v tom čase sa
vedelo, že konfiškácia z roku XXXX bola vadná a preto bola zrušená tak, ako to vyplýva z poznámky
pod bodom K. v pozemno-knižnej vložke č. XX.

16. Nie len z dôvodov intabulácie, ale aj z dôvodov nevydania listín, ktoré v tom čase zo zákona povinné
boli, nemohli sa výmery premietnuť do zmien v pozemno-knižnej vložke č. XX. V tom čase sa podľa
iných skúsenosti precízne viedli všetky zápisy zmien nehnuteľnosti. M. E., ako právny predchodca
žalobcov, potom v roku XXXX dostal pridelený iba svoj pozemok pod domom a nikdy pred tým, ani

potom nebol vlastníkom pozemkov uvedených vo výmere. Právny predchodca žalobcov, resp. jeho
právny predchodca nebol bdelý. Za intabulácie bol povinný zmenu vlastníctva premietnuť do príslušnej
evidencie, pričom tak nikdy neurobil. Ani za svojho následného života nebol bdelý, keď pri konfiškácii
v roku XXXX nenamietal zápis v prospech štátu. Nedožadoval sa svojho vlastníctva od roku XXXX do
roku XXXX. Ak by bol M. E. bdelý, namietol by svoje oprávnenie aj v roku XXXX, keď sa prevádzali

jeho pozemky do práv štátneho podniku. Z uvedeného dôvodu pán M. E. zavinil tento spor a uviedol
do omylu svojich dedičov. Súčasne M. E. nikdy nebol vlastníkom pozemkov a výmer z roku XXXX a
dokonca nebola ani dodržaná 10 ročná lehota užívania a užívanie žalobcom doposiaľ žiadnymi dôkazmi
nepreukázal.

17. Veľké problémy v tomto konaní spôsobuje aj skutočnosť, že od vyvlastnenia predmetných pozemkov
do roku 1971 došlo niekoľkokrát k prečíslovaniu parciel. Táto skutočnosť je uvedená aj v znaleckom
posudku Ing. Tarasoviča a spôsobuje pre orientáciu množstvo problémov pri posudzovaní jednotlivých
listín. Taktiež v roku XXXX boli iné čísla parciel v pozemnoknižnej vložke č. XX. Kúpa v rámci konkurznej
podstaty taktiež mala iné parcely, ktoré boli následne v roku XXXX prečíslované na dnešné čísla.

Zorientovať sa v tejto problematike je taktiež ťažké a z uvedeného dôvodu spracované geometrické
plány v roku XXXX nie sú presné a navyše neodzrkadľujú ani náhodou stav, resp. nadobudnutie parciel
podľa výmeru právnych predchodcov žalobcov z roku XXXX.

18. Poručiteľ až po nariadení prvého pojednávania, súdu doručil vyjadrenie k podaniu žalovaného, v

ktorom uviedol, že skutočnosť, že si jeho právni predchodcovia nedali výmer o vlastníctve zapísať v
pozemkovej knihe neznamená, že sa prestali cítiť byť vlastníkmi týchto pozemkov a neznamená ani to,
že právo k týmto pozemkom stratili.

19. Z rozsudku Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 28C/113/2011 zo dňa 25.10.2017 vyplýva, že súd

považuje právnych predchodcov žalobcov za vlastníkov nehnuteľností na základe vydržania. Aj jeho
právni predchodcovia vstúpili dobromyseľne do držby na základe výmeru z roku XXXX a predmetné
parcely aj riadne užívali. Súd ustálil, že predložený výmer považuje za listinu, na základe ktorej právni
predchodcovia vstúpili do oprávnenej držby. Vyporiadal sa pritom aj s námietkami žalovaného ohľadne
konfiškácie majetku po M. N., ako aj s námietkami ohľadom vnosu pozemkov do družstva. Zároveň sa

vyporiadal s argumentom žalovaného o tom, že má prihliadať aj na prípadné vydržanie z jeho strany, keď
konštatoval, že toto nebolo osvedčené. Nakoľko jeho právni predchodcovia a nielen oni sa od zmeny
spoločenských pomerov v roku XXXX domáhali svojho vlastníckeho práva z čoho je zrejmé, že sa cítili
ako vlastníci predmetných nehnuteľností, bola podaná žaloba na súd. Súd mal za to, že aktivita jehoprávnych predchodcov, ako aj ich nástupcov svedčala v ich prospech, čo sa týka dobromyseľnosti pre
vydržanie. Vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu bol napadnutý odvolaním žalovaného, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Prešove dňa 21.01.2019 pod sp. zn. 16Co/15/2018, ktorý rozhodnutie potvrdil.

Voči uvedenému rozsudku bolo podané dovolanie, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp.
zn. 6Cdo/169/2020 odmietnuté. Rovnako podľa jeho vedomostí bol žalovaný neúspešný aj v prípade
ústavnej sťažnosti, ktorú spomína vo svojom písomnom vyjadrení.

20. Žalovaný až na pojednávaní konanom dňa 22.06.2022 predložil vyjadrenie, v ktorom namietal, že

poručiteľ nikdy nebol vlastníkom sporných nehnuteľností; opätovne zopakoval argumentáciu o nulitnom
správnom akte, ktorým bol skonfiškovaný majetok odo dňa XX.XX.XXXX M. N. mladšiemu, ktorý zomrel
ešte XX.XX.XXXX. Z uvedených dôvodov je potom nemysliteľné, aby sa právni predchodcovia žalobcov
stali vlastníkmi sporných nehnuteľností na základe výmeru zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že ani nemohli
byť dobromyseľní v čase, keď sa mali údajne ujať držby sporných nehnuteľností. Poukázal na to, že M.
E. bol členom roľníckej komisie, teda bol znalý miestnych pomerov a určite mal vedomosť o tom, že M.

N. mladší zomrel v januári roku XXXX. Ak súd dôjde k záveru, že výmer nie je perfektným titulom pre
nadobudnutie vlastníckeho práva, mohla jeho vydaním započať iba vydržacia doba, ktorá v tom čase
bola 32 rokov. Intertemporálne ust. § 566 zák. č. 151/1950 Zb. stanovovalo, že kratšie lehoty sa počítajú
od01.01.1951.Poručiteľvšakvydržanímnikdynemoholnadobudnúťvlastníckeprávo,nakoľkoužvroku
XXXX bolo v pozemno-knižnej vložke č. XX pre kat. úz. F. zapísané vlastnícke právo Československého

štátu. Práve uvedený zápis svedčí o vlastníckom práve štátu k sporným nehnuteľnostiam. Pozemková
kniha totiž slúžila na evidenciu práv k nehnuteľnostiam. Konfiškácia nehnuteľnosti bola poznamenaná na
pozemno-knižnej vložke na základe návrhu z roku XXXX a následne však bolo zapísané iba vlastníctvo
Československého štátu.

21. Žalovaný má za to, že v konaní 28C/113/2011 sa súdy nesprávne vyporiadali so zásadnou právnou
argumentáciou a to súbehu nároku podľa zák. č. 229/1991 Zb., resp. podľa zák. č. 503/2003 Z.z.
a nároku podľa predpisov občianskeho práva. Súdy túto právnu otázku vyriešili záverom Ústavného
súdu SR II. ÚS 249/2011, podľa ktorého uplatnenie reštitučných nárokov nebráni tomu, aby sa svojho
nároku domáhali žalobou podľa všeobecných predpisov občianskeho práva. Celý právny záver nálezu

Ústavného súdu SR je nasledovný, teda že reštitučné zákony, aj keď majú vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku povahu lex specialis nevylučujú možnosť v prípade, ak sa zistí, že ustanovenia lex
specialis nemožno na daný prípad uplatniť, domáhať sa ochrany vlastníckeho práva podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka.

22. Ak podľa zák. č. 229/1991, resp. č. 503/2003 Z.z., oprávneným osobám patrí nárok na reštitúciu aj
v prípade, ak boli ich nehnuteľnosti prevzaté štátom bez právneho dôvodu, potom je nepochybné, že
poručiteľovi patril nárok na reštitúciu, ktorý si dokonca aj uplatnil a toto konanie je riadne vedené. Podľa
konštantnej judikatúry v prípade súbehu reštitučného nároku a nároku na vydanie veci, resp. určenie
vlastníckeho práva, má reštitučný nárok prednosť a preto žaloba o určenie vlastníckeho práva musí

byť zamietnutá. Od právneho postulátu lex specialis derogat legi generali je odvodený aj nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení na strane poručiteľa. V konaní 28C/113/2011
nebolo sporné, že si právni predchodcovia žalobcov uplatnili reštitučný nárok pred príslušným správnym
orgánom. Z toho dôvodu je potrebné hodnotiť žalobu ako predčasne podanú, keďže o reštitučnom
nároku právneho predchodcu žalobcov nebolo právoplatne rozhodnuté. Z hľadiska hmotného práva,

teda nie je ustálené, či tomuto patrí reštitučný nárok alebo nie. Konanie 28C/113/2011 sa týkalo iba časti
reštitučného nároku. Pokiaľ aj príslušný správny orgán konanie prerušil do právoplatného skončenia
konania 28C/113/2011 jeho postup bol nesprávny, nakoľko prednosť malo mať rozhodnutie správneho
orgánu vo veci reštitučného nároku. Súd nemôže ustúpiť nesprávnej úvahe správneho orgánu a
rozhodnúť v rozpore so zákonom len z dôvodu, že správny orgán konanie nezákonne preruší na čas

do právoplatného rozhodnutia súdu. Tomuto záveru nebráni ani ust. § 194 ods. 1 CSP, keďže v danom
prípade súd nerieši otázku, o ktorej je oprávnený rozhodovať iný orgán, ale ide o nedostatok naliehavého
právneho záujmu, ktorý vyplýva z hmotného práva.

23. Za ďalšiu nevyriešenú predbežnú otázku v rozhodnutiach súdov v konaní 28C/113/2011 považuje

žalovaný absenciu zohľadnenia skutočnosti, že žalovaný nadobudol časť sporných nehnuteľností v
konkurze. Všeobecne platí doktrína, že kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu
nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel
vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu nie je vlastníkom veci.24. Skutočnosť, že žalovaný nadobudol časť sporných nehnuteľností v konkurze vedenom podľa ust.
zák. č. 328/1991 Zb., však žiadnym spôsobom túto zaužívanú doktrínu neoslabuje.

25. Za zmienku stojí aj závažný rozpor v titule vlastníckeho práva, ktoré mali konajúce súdy v konaní
28C/113/2011 ustáliť. Okresný súd Prešov vo svojom rozhodnutí ustálil, že vlastnícke právo malo
svedčať žalobcom na základe vydržania. Krajský súd v Prešove v rozsudku pod sp. zn. 16Co/15/2018
však uvádza, že vlastnícke právo má žalobcom svedčať na základe výmeru o vlastníctve pôdy.

Žalovanému je zrejmé, že právoplatné rozhodnutia súdov v tomto konaní nie je spôsobilý zmeniť,
považuje však za potrebné ustáliť akým spôsobom mali žalobcovia nadobudnúť vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam v tomto spore. Ak súd považuje výmer o vlastníctve pôdy z roku XXXX za
perfektný, nie je možné hovoriť o vydržaní vlastníckeho práva. Právnemu predchodcovi žalobcov v
takom prípade malo patriť vlastnícke právo na základe výmeru. To znamená, že v roku XXXX sa právni
predchodcovia poručiteľa žalobcov mali stať vlastníkmi sporných nehnuteľností. Skutočnosť, že títo si

nedali vlastnícke právo zapísať do pozemnoknižnej vložky sporná nie je. Uvedená skutočnosť logicky
znamená, že aj po roku XXXX musel byť v pozemnoknižnej vložke č. XX pre kat. úz. F. zapísaný ako
vlastník M. N..

26. Až na základe iného titulu bolo dňa XX.XX.XXXX rozhodnuté o knihovnej žiadosti tak, že v

pozemnoknižnej vložke bolo poznamenané vlastnícke právo v prospech Československého štátu.
Skutočnosť, že súdy v konaní 28C/113/2011 neboli schopné presne pomenovať titul, na základe ktorého
malo žalobcom svedčiť vlastnícke právo k sporným pozemkom spôsobilo, že uvedené rozhodnutia sú
absolútne nespravodlivé a arbitrárne. Z výsledkov vykonaného dokazovania v konaní 28C/113/2011
vyplýva, že poručiteľ, resp. jeho právni predchodcovia sa cítia byť vlastníkmi sporných nehnuteľností na

základe výmeru z XX.XX.XXXX nie na základe vydržania a žalovaný odvodzuje svoje vlastnícke právo
od konfiškácie, ktorá bola vykonaná a zapísaná v roku XXXX. Žalovaný je v danom spore presvedčený,
že vo vzťahu k právnym titulom vlastníckeho práva možno u žalovaného uvažovať o vydržaní a to
nie vo vzťahu k nadobúdacím titulom po roku XXXX, ale odvodene od týchto titulov. To znamená, že
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudol ich vlastník vydržaním ku dňu účinnosti zák.

č. 509/1991 Zb. Žalovaný nadobudol sporné nehnuteľnosti dobromyseľne spoliehajúc sa na správnosť
údajov katastra. Skutočnosť vytknutá Najvyšším súdom SR, teda že žalovaný sa mohol oboznámiť s
hospodárskou zmluvou z roku 1971, na základe ktorej mala byť prevádzaná iba správa a nie vlastnícke
právo, čím podľa Najvyššieho súdu SR nemal byť dobromyseľný, nemá logickú oporu. Ak sa prevádzala
správa, vlastnícke právo patrilo štátu. Potom procesom privatizácie prešlo vlastnícke právo na právneho

predchodcu žalovaného. Všetky prevody sporných nehnuteľností prebiehali pod taktovkou štátu a boli
odobrené príslušnými správnymi orgánmi. Rovnako tak pokiaľ nedostatok dobromyseľnosti v konaní
28C/113/2011 súd videl v tom, že právna predchodkyňa poručiteľa sa domáhala nároku na úhradu
náhrady za užívanie nehnuteľnosti bez právneho titulu, resp. aj vylúčenia nehnuteľnosti z konkurznej
podstaty vo všetkých konaniach bola neúspešná. Dokonca aj súdy aprobovali posúdením predbežných

právnych otázok v sporoch, ktoré iniciovala právna predchodkyňa poručiteľa, že vlastnícke právo jej
nepatrí.

27. Ďalší prípustný spôsob vydržania žalovaný odvodzuje od právnych titulov po roku 1989. Sporné
nehnuteľnosti nadobudli právni predchodcovia žalovaného od spoločnosti Drevokombinát Šariš a.s. V

konaní 28C/113/2011 súdy plošne tvrdili, že žalovaný nemal byť dobromyseľný, nakoľko sa žalobcovia
mali domáhať náhrady za užívanie nehnuteľností, resp. vydanie nehnuteľnosti. Treba však brať do
úvahy, že nehnuteľnosti v danom čase vlastnilo viacero vlastníkov. Vo vzťahu k nadobúdacím titulom
je možné prelomiť zásadu nemo plus iuris v prospech dobromyseľného nadobúdateľa. Žalovaný, resp.
jeho právni predchodcovia boli vždy dobromyseľní, pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva od

spoločnosti Drevokombinát Šariš a.s. Žalovaný zámerne uvádza Drevokombinát Šariš a.s., nakoľko táto
vrámciprivatizačnéhoprojektunadobudlacelýareálvtedajšiehoPiloimpregnan.p.Následnéprevodysa
realizovali tak, že scudziteľom bola spoločnosť Drevokombinát Šariš a.s. Žalovaný vo svojom vyjadrení
ďalej poukázal na judikatúru súdov Slovenskej republiky, Českej republiky, ako aj Európskeho súdu pre
ľudské práva s tým, že dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v materiálnom

právnom štáte poskytnutá súdna ochrana aj pred pôvodným, teda skutočným vlastníkom. Žalovaný
má za to, že v danej veci je potrebné správne aplikovať všeobecný princíp spravodlivosti, ktorý sa
má uplatňovať v prípade kolízie vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a dobromyseľnosti nového
nadobúdateľa. Nie je možné poručiteľa považovať za bdelého vlastníka, ktorý sa náležite staral osvoje vlastníctvo. Prvotný dôvod vzniknutej právnej situácie stretu dvoch právnych princípov ohľadom
sporných pozemkov je pripočítateľný výhradne poručiteľovi, resp. jeho právnym predchodcom, ktorí si
neplnili povinnosť požiadať o zápis ich vlastníckeho práva do katastra na základe výmeru. V prípade,

ak by si totiž povinnosť zapísať vlastnícke právo do pozemkovej knihy splnili, boli by sporné pozemky
vyvlastnené štátom tak, ako sa tomu stalo vo vzťahu k ostatným vlastníkom pozemkov nachádzajúcich
sa v areáli vtedajšej Piloimpregna n.p., ktorým následne po zmene režimu vznikol reštitučný nárok voči
štátu.

28. V čase nadobudnutia sporných pozemkov žalovaný vychádzal zo zápisov v katastri nehnuteľností a
nemal žiadne informácie, ktoré by spochybňovali vlastníctvo predávajúceho, od ktorého nehnuteľnosti
kúpil. Pokiaľ mal Najvyšší súd SR v odôvodnení uznesenia 6Cdo/169/2020 poukazovať na možnosť
žalovaného vynaložiť aktivitu a oboznámiť sa s dostupnou listinou, žalovaný uvádza, že k tejto listine
on sám nemohol mať žiaden prístup, nakoľko sa jedná o zbierku listín katastra, ktorá nie je verejne
prístupná. Názor Najvyššieho súdu SR v zásade znamená, že kupujúci sa v právnom štáte nemôže

spoliehať na štátom vedenú evidenciu nehnuteľností a ani na predchádzajúce súdne rozhodnutia, ktoré
sa vysporadúvali s otázkou vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalobcu, ale je povinný vždy a
za každých okolností skúmať postupy štátu pri vykonaní jeho úkonov a prijať k nim vždy svoj právny
názor, na ktorý sa má výlučne spoliehať. Takýto výklad je nezlučiteľný s atribútmi a princípmi právneho
štátu, v ktorom musí platiť dôvera a právna istota vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam a úkonom

štátu. Kúpna cena nehnuteľností zodpovedala vtedajším trhovým cenám nehnuteľností a preto nebola
v nápadnom nepomere k hodnote nehnuteľnosti. A ak by žalovaný aj prístup k hospodárskej zmluve
z roku XXXX mal, z tejto vyplýva, že štát sa v danom čase skutočne považoval za vlastníka sporných
nehnuteľností. Všetky tieto okolnosti objektívneho aj subjektívneho charakteru založili od počiatku u
žalovaného, ako nadobúdateľa nehnuteľnosti dobromyseľnosť, že kúpnu zmluvu uzatvoril s vlastníkom

nehnuteľnosti a že sa stal ich vlastníkom.

29. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, výsluchom
žalobcu, oboznámením spisu 28C/113/2011, reštitučnými spismi, ako aj ďalším spisovým materiálom
zistil tento skutkový stav:

30. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa 30.04.1948 vydalo výmer
o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/145 Zb.n.SNR, ktorým boli do vlastníctva
právnych predchodcov žalobcu M. E. a jeho manželke I. B. pridelené pôdohospodárske nehnuteľnosti
v kat. úz. P. označené ako časť parc. č. XX, XX, grafické označenie 1, časť parc. XXX/X, grafické

označenie XXX roľa o výmere 17 264 m2, časť parc. č. XXX/X, grafické označenie XXX, XXX/X
roľa o výmere 11 510 m2, časť parc. č. XXX/X, grafické označenie XXX roľa o výmere 11 510 m2,
časť parc. č. XXX/X, XXX/X, grafické označenie XXX roľa o výmere 5755 m2. V zmysle článku
IV. výmeru sa tento považoval za verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenej
pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihový súd urobí záznam vlastníckeho

práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Z obsahu spisu 28C/113/2011 a
zároveň vyplýva, že Nariadením Slovenskej národnej rady č. 64/1946 Zb. boli dňa 01.03.1945 pozemky,
ktoré sú predmetom sporu skonfiškované ich pôvodnému vlastníkovi M. N. mladšiemu. Tieto pozemky
boli následne prerozdeľované povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave
jednotlivým prídelcom. Jednými z týchto prídelcov boli aj právni predchodcovia poručiteľa, ktoré sporné

pozemky dostali do vlastníctva na základe vyššie uvedeného výmeru. Uvedený výmer však nebol
zapísaný do pozemkovej knihy. Nakoľko k takému zápisu nedošlo, štát na nich naďalej hľadel ako na
skonfiškované pozemky, teda ako na majetok štátu.

31. Dňa 29.09.1948 bola spísaná zápisnica, predmetom ktorej bolo odovzdanie nehnuteľnosti po

bývalom vlastníkovi prídelcom do držby a úžitku na základe prídelového plánu schváleného ORK pod
č. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a prevzatie týchto nehnuteľností prídelcami do držby a úžitku a to
ku dňu XX.XX.XXXX. Z uvedenej zápisnice vyplýva, že pred odovzdaním držby a úžitku predmetných
nehnuteľností prídelcovia zaplatili najmenej prvú splátku a to 10 % prídelovej ceny. Dňa 21.05.1953
vyhotovilo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy konečný prídelový plán s rozvrhom

prídelových cien a splátkovým plánom v zmysle, ktorého mali právni predchodcovia žalobcov za
pridelené pozemky zaplatiť prídelovú cenu 101.797,00 Kčs. Z listu Štátnej sporiteľne v Bratislave
zo dňa XX.XX.XXXX adresovaného právnym predchodcom poručiteľa vyplýva, že sporiteľňa ich
vyzvala na zaplatenie nedoplatku za pridelený pôdohospodársky majetok vo výške 19.699,20 Kčs. Zprehlásenia právneho predchodcu poručiteľa zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že v súvislosti so založením
celoobecnéhoJRDvobciĽuboticesarozhodoldaťsvojpoľnohospodárskymajetoktieždoužívaniatohto
JRD. Súčasne odovzdal pri sústreďovaní živočíšnej výroby tiež na neho pripadajúcu čiastku dobytka

s prihliadnutím na výšku obhospodarovaného pozemku. Z listu finančného odboru ONV v Prešove
zo dňa XX.XX.XXXX, označeného ako ,,konanie o likvidácii pohľadávok s MPPR- nesúlad medzi
účtovným a skutočným stavom, žiadosť o odstránenie´´ adresovaného Odboru vodného hospodárstva
pre veci poľnohospodárstva a lesníctva vyplýva zoznam prídelcov a žiadosť odboru VPLH, aby
boli urobené opatrenia k odstráneniu nesúladu aj v prípade právneho predchodcu poručiteľa v tom

smere, že prídelcovi boli pridelené pozemky, ktoré neboli celkom zaplatené a sú v obhospodarovaní
štátneho majetku. Cena, ktorá v tom čase nebola ešte zaplatená predstavovala sumu 10.205,00 Kčs.
Rozhodnutím Odboru vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárstva a lesníctva ONV v Prešove
zo dňa 28.07.1965 vyplýva, že odbor podanému návrhu Finančného odboru zo dňa 11.05.1965 vyhovel,
na základe čoho odpísal z účtu vedeného na Finančnom odbore pre prídelcov - právnych predchodcov
poručiteľa sumu 10.205,00 Kčs. Z potvrdenia Finančného odboru zo dňa 25.04.1966 vyplýva, že právny

predchodca poručiteľa má k osobnému vlastníctvu vyrovnané aj úroky.

32. Dňa 21.12.1993 Katastrálny úrad - Správa katastra Prešov identifikovala parcely právneho
predchodcu poručiteľa, tak že parc. č. XXX/X bola premietnutá na parc. č. XXX/XXX, parc. č. XXX/X na
parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/X na parc. č. XXX/XXX a XXX/XXX. Právni predchodcovia poručiteľa

mali vyššie uvedené parcely evidované aj v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX.

33. Dňa XX.XX.XXXX zomrel právny predchodca poručiteľa, M. E., po ktorom nehnuteľnosti vedené na
LV č. XXXX na základe výsledkov konania o dedičstve pod sp. zn. 19D/795/1995 nadobudla jeho matka.

34. Po smrti matky I. E., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX na základe osvedčenia o dedičstve pod sp.
zn. 26D/1442/2003 nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX nadobudol poručiteľ, ako aj jeho ďalší traja
súrodenci I. I., O. a M. E. každý v podiele 1/4.

35. Z obsahu spisu 28C/113/2011 vyplýva, že právna predchodkyňa poručiteľa I. E. bola zapísaná ako

výlučná vlastníčka nehnuteľností vedených na LV č. XXXX na základe výpisu z listu vlastníctva zo
dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX (č. l. 14 a 15) a poručiteľ so svojimi súrodencami, ako podielový
spoluvlastník vyššie uvedených nehnuteľností na základe výpisu z listu vlastníctva zo dňa 18.11.2004
(č.l. 19).

36. Právny predchodca poručiteľa dňa 29.12.1993 vyzval spoločnosť Drevokombinát Šariš a.s. na
finančné vyporiadanie s odôvodnením, že dňa 01.06.1992 si uplatnil na pozemkovom úrade uznanie
vlastníckeho práva k pozemkom, pričom táto požiadavka bola splnená. Vzhľadom na to, že predmetné
pozemky sú zastavané areálom spoločnosti, požiadal aj o finančnú náhradu. Právny predchodca
poručiteľa zaslal spoločnosti Drevokombinát Šariš a.s. výzvu na finančnú náhradu aj listom zo dňa

28.02.1994. Dňa 28.05.1996 bola Okresnému súdu Prešov doručená žaloba zo strany právnych
predchodcov žalobcov, kde ako žalovaný bola označená spoločnosť Drevokombinát Šariš a.s. Listom zo
dňa 25.01.2006 brat poručiteľa O. E. vyzval spoločnosť KRONOSPAN Slovakia s.r.o. na vyporiadanie
vlastníctva k sporným pozemkom. Uvedenú výzvu zopakoval dňa 27.03.2006. Rovnakú výzvu zaslal
poručiteľsosvojimisúrodencamiprostredníctvomprávnehozástupcu(č.l.381a382spisu29C/56/2021)

aj podaním zo dňa 25.04. a 12.06.2006.

37. Dňa 17.05.1958 podal Odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v Prešove
knihovnú žiadosť o poznačení konfiškátu adresovanú Ľudovému súdu v Prešove. Uvedenou žiadosťou
navrhol, aby bolo vydané uznesenie, ktorým by súd povolil zápis vo vložke č. XX a XXX kat. úz. F. na

nehnuteľnosti č. 1 zapísané na mene M. N. a spol. pod K. v F.. Poznamenať sa mala konfiškácia majetku
pre Československý štát. Dňa 13.09.1958 vydal Ľudový súd v Prešove uzn. č. 1041/58, ktorým vyššie
uvedený zápis povolil. Dňa 30.06.1971 bola medzi Okresným národným výborom, finančným odborom
ako odovzdávajúcou organizáciou a spoločnosťou Piloimpregna n.p., ako preberajúcou organizáciou
uzatvorená hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku v zmysle ust. § 347 zák. č.

109/1964 Zb. Uvedenou hospodárskou zmluvou malo dôjsť k prevodu správy k nehnuteľnostiam v
kat. úz. F. zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XX. Správa k týmto pozemkom sa mala previesť
bezodkladne, pričom dôvodom prevodu správy malo byť územné rozhodnutie ONV odboru výstavby na
plánovanú investičnú výstavbu Drevokombinátu Šariš. Následne medzi spoločnosťou DrevokombinátŠariš a.s., ako predávajúcim a žalovaným, ako kupujúcim, bola dňa 15.08.1997 uzatvorená kúpna
zmluva č. XXXXXX, predmetom ktorej bol predaj sporných nehnuteľností. Na základe tejto kúpnej
zmluvy bol vklad povolený dňa XX.XX.XXXX pod Q. XXXX/XX.

38. Zo Správy katastra Prešov (č. l. 199 spisu 28C/113/2011) vyplýva, že výmer z roku 1948 nebol
premietnutý a zapísaný do pozemkovej knihy aj keď v tom čase mal zápis do pozemkovej knihy
právotvorný účinok a o zápise rozhodoval príslušný Ľudový súd. Až po roku 1950 zápis do pozemkovej
knihy mal iba evidenčný účinok a účastníci zmlúv mali o zápis žiadať sami. Právni predchodcovia

poručiteľa, však o zápis nepožiadali a tak sčasti aj sami zapríčinili vzniknutú situáciu s tým, že
prídely neboli premietnuté do žiadneho z operátov a preto sa skonfiškovaný majetok považoval za
majetok štátu. Okolité konfiškované pozemky, ako pozemky štátu boli zastavané a štát s nimi nakladal
ako so svojimi. Následne listina - výmer bol do katastra nehnuteľností zapísaný ako verejná listina
záznamom. Záznam je úkon katastra, pri ktorom nevznikajú ani nemenia sa práva zápisom do katastra
nehnuteľností. Pri zápise sa skúma listina iba z formálneho hľadiska, teda neskúma sa obsahová

stránka listiny. V technickej správe v ROEP bol LV č. XXXX navrhnutý na zrušenie s poukazom na
identifikáciu predmetných parciel na parcely C-KN. Predmetné pozemky majú od dávnej minulosti
svojich vlastníkov, nakoľko sú zastavané a tak podliehajú reštitúcií. O tejto skutočnosti boli katastrom
žalobcoviainformovaní,abysiuplatnilireštitučnýnárok.Vkonaní28C/113/2011bolonariadenéznalecké
dokazovanie znalcom Ing. Andrejom Tarasovičom, ktorý vo veci podal znalecký posudok č. 2/2014, ktorý

identifikoval nehnuteľností, ktoré vznikli z nehnuteľnosti pôvodne zapísaných v pozemnoknižnej vložke
č. XX pre kat. úz. F. ako mpč. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X, ktoré boli skonfiškované a následne z
nich vznikli prídely v prospech právnych predchodcov žalobcu. Vyššie uvedené parcely boli následne
identifikovanégeometrickýmplánomč.XXXX/XXXXakoparc.C-KNXXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X M. XXXX/X toho času vedené na LV č. XXXX kat. úz. F..

39. Brat poručiteľa, O. E. vo svojej výpovedi uviedol, že si presne pamätá o aké parcely sa jedná, pretože
jeho rodičia vlastnili a mali ich od roku XXXX a na týchto pozemkoch pracovali až do roku XXXX, kedy
vzniklo družstvo. Neskôr na týchto pozemkoch vznikol drevokombinát, avšak podľa neho ku žiadnemu
vyvlastneniu zo strany štátu nedošlo. Oni si v roku XXXX alebo XXXX - XX uplatňovali reštitúciu, ale bolo

rozhodnuté, že im reštitúcia nepatrí, pretože boli evidovaní ako vlastníci predmetných pozemkov. Vtedy
im bol vydaný aj list vlastníctva. Následne po smrti matky v katastri zistili, bolo to v roku XXXX, že tento
listvlastníctvaužneexistujeažejevlastníkomniektoiný.PodľaO.E.nedošlopristavbedrevokombinátu
nikdy k vyvlastneniu uvedených pozemkov.

40. K tomuto tvrdeniu brata poručiteľa bolo predložené oznámenie Okresného úradu Prešov zo dňa
21.09.1998 (č. l. 243 spisu 28C/113/2011), z ktorého vyplýva, že listom doručeným Pozemkovému úradu
v Prešove dňa XX.XX.XXXX evidovaným pod č. XXXX/XX si M. E. uplatnil reštitučný nárok na vydanie
nehnuteľnosti, ktoré boli výmerom Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. XXXX/
XX pridelené do vlastníctva M. E. a jeho manželke I.. Podmienkou pre vydanie nehnuteľností bolo, že

uvedené nehnuteľnosti prešli na štát alebo na právnické osoby v dobe od 25.02.1948 do 01.01.1990. Na
požiadanie Okresného úradu bol predložený list vlastníctva č. XXXX a uzn. č. 19D/795/95 o dedičskom
konaní po nebohom M. E.. Podľa uvedených dokladov dotknuté nehnuteľnosti sú vo vlastníctve I. E. a
vzhľadom na uvedenú skutočnosť, potom nie je potrebné zo strany Okresného úradu Prešov reštitučný
nárok riešiť.

41. Sestra poručiteľa v konaní 28C/113/2011 uviedla, že sa o tieto pozemky viac menej nezaujímala. Čo
sa týka práce chodili tam pomáhať chlapci, ona ostávala doma a pomáhala matke v domácnosti, preto
sa bližšie k tomu vyjadriť nevedela.

42. Ďalší brat poručiteľa M. E. uviedol, že na predmetné pozemky chodil ako malý chlapec, ťahal kravy,
keď otec sial. Pamätá si, že to boli pozemky jeho rodičov.

43. Poručiteľ vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ ide o konfiškát, každý kto robil u pána na R. dostal taký
podiel a to každý rovnako na centimeter. Na nich sa robilo a potom sa museli odovzdávať kontingenty.

Pozná tieto pozemky, keďže tam ako chlapec pásol kravy. Pokiaľ by sa tam nerobilo a neodovzdávali
kontingenty, bolo by sa to celé skonfiškovalo. Potom začali vznikať družstva a družstvo uvedené
pozemky zabralo. Jeho otec ďalej pracoval, ale na iných pozemkoch, ktoré mu boli vymerané. Potomneskôr ich rodičia odovzdali, aby družstvo na nich robilo. Vie, že neskôr sa na uvedených pozemkoch
budovalo, robila sa tam píla, bol tam drevokombinát a potom mal uvedené pozemky Kronospan.

44. V konaní 28C/113/2011 boli realizované svedecké výpovede podľa návrhu žalovaného a to svedkov
A. D., M. A., J. P. G., ako aj znalca Ing. Andreja Tarasoviča.

45. Svedok A. D. pracuje u žalovaného, pracoval aj u jeho právnych predchodcov od roku XXXX. Od roku
XXXX bol technickým riaditeľom a to do roku XXXX. V súčasnosti je technický manažér pre investície v

zahraničí. Od roku XXXX do roku XXXX pracoval na oddelení starostlivosti o základné fondy, kde riešili
problémy s pozemkami. Do roku XXXX žiadne problémy neboli. Problémy nastali až po privatizácii, tá
bola v roku XXXX - XXXX, areál sa delil na viacero firiem. Bola tam firma Dezén, Polytrans a potom
Drevokombinát v konkurze. Všetky tieto eseročky kúpil Kronospan, Drevokombinát ostal v likvidácii.
Pozemok, ktorý nebol kúpený a ktorý bol problematický pri vstupe, na iné si nepamätá. Pamätá si len
z histórie, že v roku XXXX sa realizovala kúpa, resp. vyvlastnenie jednotlivých pozemkov. Svedok ešte

potvrdil, že si pamätá, že keď v roku XXXX Kronospan kupoval pozemky, tak kupoval celý majetok so
všetkými pozemkami.

46. Svedok M. A. bol zamestnancom firmy Kronospan od roku XXXX, najprv vedúci finančného
oddelenia, potom finančný riaditeľ. On sa zúčastňoval prevodu hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí na

spoločnosti Kronospan a bol priamo pri tom, takže má vedomosť, že keď Kronospan kupoval obchodné
podiely od predchádzajúcich eseročiek a neskôr aj torzo majetku od Drevokombinátu, tak vždy majitelia
dbali o to, aby ten prevod tohto majetku bol majetok nezaťažený, resp. vyporiadaný, aby tam neboli
nejaké spory. Podľa jeho vedomosti to boli roky XXXX až XXXX, nebol žiaden spor ohľadne majetku,
ktorý Kronospan získaval.

47.VovecibolavypočutásvedkyňaJ.P.G.,zamestnankyňaOkresnéhoúradu-pozemkovéhoalesného
odboru Prešov, ktorá k veci uviedla, že v zmysle zákona o reštitúciách č. 53/2013 Z.z. si žiadatelia
(žalobcovia) uplatnili reštitúciu legitímnym spôsobom v zákonnej lehote, ktorá bola preskúmaná a bolo
vydané aj rozhodnutie, kedy bola priznaná štyrom deťom pôvodných vlastníkov náhrada s tým, že

bolo rozhodnuté o pridelení náhradného pozemku. Robí sa to vtedy, keď sú tam zákonné prekážky
o pridelení toho pôvodného pozemku. K dispozícii má úrad pôvodný výmer bez pečiatky. Niekde bol
s pečiatkou, niekde pečiatka chýbala. Potom prídelovú listinu z XX.X.XXXX, ktorá ale obsahovala
len nejakú časť parciel a potom identifikáciu parciel a výpis z účtu. Ľudia, ktorým boli pridelené tieto
pozemky, mali platiť v splátkach za nich. Keď sa ale tieto pozemky potom vnášali do družstiev, tak už

sa potom neplatilo. Mala k dispozícii ešte aj rozhodnutie ONV v Prešove z XX.X.XXXX, kde sa jedná
aj o M. E. a o odpustení prídelovej ceny. Svedkyňa doniesla aj rozhodnutie Okresného úrad - odboru
pozemkového, poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva zo dňa XX.X.XXXX, kde dedičstvo po M.
N., I. S. sa nepriznáva vlastnícke právo k nižšie uvedeným skonfiškovaným nehnuteľnostiam, ktoré sú
tam uvedené. Dôvodom boli zákonné prekážky s tým, že tie pozemky boli zastavané. Bolo to ešte podľa

reštitučného zákona č. 229/1991 Zb. Svedkyňa sa vyjadrila aj k tomu, že M. N. zomrel v januári XXXX a
ku konfiškácii jeho majetku došlo až v XXXX roku. Svedkyňa uviedla, že prídelové konanie jednoducho
prebehlo. Existuje množstvo prídelových listín z tohto majetku, ktorý bol skonfiškovaný. To rozhodnutie
bolo právoplatné, dokonca ešte v roku XXXX ohľadne I. S. sa nevedelo, že M. N. zomrel v januári XXXX,
to sa zistilo až v roku XXXX. Svedkyňa uviedla., že reštitučný zákon bol prijatý preto, aby zmiernil škody

a odstránil krivdy, ktoré boli spáchané v rokoch 1948 až 1990. Výmery, ktoré boli dané v roku 1948 a
neboli zapísané, pretože nebola zaplatená celá časť tej ceny, pretože boli následne vzaté do družstva.
Podľa svedkyne nesie štát zodpovednosť za chaos, ktorý spôsobil, a keď tam vznikal závod na týchto
pozemkoch, tak si štát nezisťoval tieto prídelové listiny. V roku 1972 parcely, kde boli gazdovské polia,
boli vyvlastnené, ale tie, čo mali prídelcovia, tak štát bral ako celok, že sú to skonfiškované pozemky od

M. N. a nezaoberal sa prídelcami. Podľa svedkyne žalobcovia boli ukrivdený v tejto veci, pretože prišli
o vlastníctvo, ktoré síce nebolo zapísané v pozemkovej knihe, ale podľa prídelovej listiny a výmerov
im patrilo. Svedkyňa založila do spisu aj právoplatný rozsudok krajského súdu ohľadne reštitučných
nárokov po I. T., pretože tam sa tiež jedná o pozemky po M. N. v areáli žalovaného.

48. Svedkyňa ďalej uviedla, že čo sa týka reštitučného konania, tak začali konanie a bolo rozhodnuté, že
náhrada im patrí. Krajský súd však toto rozhodnutie zrušil a vo veci sa ďalej nekonalo, pretože konanie
prerušili a to práve do ukončenia tohto sporu. Svedkyňa potvrdila, že na daných nárokov v Ľuboticiach
boloviacvzmyslereštitučnéhozákonaabolivyriešenétak,žeboldanýnáhradnýpozemokreštituentom.Čo sa týka grafických plánov, ktoré súdu svedkyňa predložila ešte skôr, a prečo sú bez pečiatky
uviedla, že niekde jednoducho pečiatka chýbala. Pre nich grafické plány nie sú podstatné, podstatná
je identifikácia katastra nehnuteľnosti. Svedkyňa potvrdila aj to, že v roku 1993 právna predchodkyňa

žalobcov si uplatnila reštitučné nároky podľa zák. č. 229/91 Zb. Predložila však zároveň list vlastníctva,
kde bola uvedená ako vlastníčka. Boli to duplicitné listy vlastníctva, preto reštitúcia neprebehla. Potom,
keď prišlo k ROEP a vykryštalizovali sa duplicity a zapisovali sa poslední vlastníci ako vlastníci, začali
súdne spory. Následne bola uplatnená reštitúcia z roku 2003. Z ich pohľadu je reštitučné konanie
prerušené a bude sa pokračovať až vtedy, keď bude predložený právoplatný rozsudok z tohto konania.

49. Súd vypočul znalca Ing. Andreja Tarasoviča na pojednávaní na žiadosť žalovaného, ktorý podal
námietky k znaleckému posudku s poukazom na to, že predpisy z roku 1945 a 1947 špecifikujú
polohopisné náčrty v znaleckom posudku predloženom v tomto konaní a má za to, že grafické
znázornenie pôvodnej nehnuteľnosti je nepresné a znalec nepoužil tie technické podklady, ktoré
upravujú, aké podklady by mali byť použité a to úradná pečať, potvrdzujúca doložka, doložka

schválených polohopisných náčrtov.

50. Znalec na pojednávaní k týmto námietkam uviedol, že doterajšia právna prax po roku 1991 bola taká,
že výmery o prídele boli verejné listiny a boli podkladom jednak pre reštitučné konanie, ako aj podkladom
pre ROEP. Vyplýva to z metodického návodu, ktorý vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva. Všetky

tie výmery po druhej pozemkovej reforme boli prenesené na operát dokumentácie pozemkových
úradov a všetci spracovatelia geometrických plánov alebo ROEP vychádzali z tohto operátu. Počas
celej 20-ročnej praxe považujú geodeti výmer ako verejnú listinu. Prečo neboli výmery zapísané ako
vlastníctvo, znalec uviedol, že výmery z rokov 1948 až 1950 boli v nástupe socializmu v čase, keď sa
zakladali družstvá a sceľovali pôdy. Ľudia dostali výmery a následne im tá pôda aj tak bola zobratá do

družstiev, preto si tie výmery už jednoducho nedali pozapisovať, pretože to považovali za bezpredmetné.
Zapisovalo sa málo čo z tých výmerov a bolo to len vtedy, keď ľudia chceli na tých pozemkoch stavať.
To, či ľudia reálne gazdovali na tých pozemkoch, tak k tomu sa znalec vyjadriť nevie. Znalec uviedol, že
pri spracovaní znaleckého posudku vychádzal z toho, z čoho vychádzať mal a z dokumentov, ktoré boli
prístupné. Napríklad rozdeľovací plán, kde nebol len prídel 229, ale bolo to rozdelené medzi rôznych

prídelcov, čo vyznačil vo svojom znaleckom posudku. Prideľovanie pozemkov na základe výmerov malo
rôzne fázy a myslí si, že prístupom, aký má právny zástupca odporcu by mohli byť spochybnené všetky
výmery a celý právny stav po roku 1990. Nikto ich kroky ako geodetov na základe týchto výmerov
doposiaľtakýmtospôsobomnespochybňoval.Každýgeodetpracujesoperátomarozdeľovacímiplánmi.

51. Poručiteľ so svojimi súrodencami si podaním zo dňa 01.03.2004 na Obvodnom pozemkovom
úrade Prešov uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z. vo vzťahu k
nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pôvodne v pozemno-knižnej zápisnici č. XX, kat. úz. F. a
to k parcelám XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX a XXX/XXX. Z obsahu uvedeného podania vyplýva, že
reštitučný nárok na predmetné pozemky, resp. ich podiely po pôvodnom vlastníkovi nebol uplatnený

nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb.

52. Obvodný pozemkový úrad v Prešove rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX pod č. U./XXXXX-XX/G.
rozhodol, že poručiteľ so svojimi súrodencami podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. sú oprávnenými
osobami v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) zák. č. 503/2003 Z.z. na priznanie práva na náhradu za pozemky

v katastrálnom území F. označené vo výmere o vlastníctve pôdy č. X kat. úz. P. ako vložka č. 49
časť parcely XXX/X, grafické označenie XXX, roľa o výmere 17.264 m2, časť parcely XXX/X, grafické
označenie XXX, XXX/X roľa o výmere 11.510 m2, časť parcely XXX/X, grafické označenie XXX, roľa vo
výmere 11.510 m2 a časť parcely XXX/X, XXX/X, grafické označenie XXX, roľa vo výmere 5.755 m2,
ktoré prešli do vlastníctva štátu prevzatím nehnuteľností bez právneho dôvodu. Obsahom uvedeného

rozhodnutia bol aj popis stavu uvedených nehnuteľností v čase prechodu na štát, ako aj terajšieho
stavu podľa katastra nehnuteľnosti na základe identifikácie parciel zo dňa XX.XX.XXXX. Z dôvodu, že
pozemkypredmetureštitučnéhonároku,aleboichčastísúvovlastníctveprávnickýchosôb,ktorénemajú
postavenie povinných osôb podľa § 4 ods. 1 zákona a niektorí boli po prevode a prechode do vlastníctva
štátu, alebo inej právnickej osoby zastavané, nie je možné vlastníctvo k pôvodným pozemkom, alebo

ich častiam navrátiť. Oprávneným osobám sa za pozemky uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia
priznáva právo na náhradu z celkovej zabranej výmere 46.002 m2 v podiele 1 pre každú oprávnenú
osobu. Vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 14.06.2010 podsp.zn. 6Sp/2/2010 s dátumom právoplatnosti 19.10.2010 zrušil rozhodnutie Obvodného pozemkového
úradu a vrátil na ďalšie konanie.

53. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že Obvodný pozemkový úrad správne a úplne zistil
skutkový stav a na základe toho aj správne rozhodol, že navrhovatelia, teda poručiteľ so súrodencami
sú oprávnenými osobami podľa § 2 ods. 1 zák. a nehnuteľnosti prešli na štát v období od 25.02.1948
do 10.01.1990 spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 písm. o) zákona, teda prevzatím bez právneho
dôvodu. Správne uviedol, že pri uzatvorení hospodárskej zmluvy zo dňa 30.06.1971 neboli dostatočne

preskúmané prídely 2. pozemkovej reformy a nebol dostatočne zistený právny stav vlastníctva k
prevádzaným nehnuteľnostiam v dôsledku čoho sa nehnuteľnosti vo vlastníctve právnych predchodcov
navrhovateľov považovali za vlastníctvo Československého štátu v správe ONV. ONV Prešov preto v
čase uzatvorenia hospodárskej zmluvy prevádzal na Piloimpregnu, n.p. Košice viac práv, než mu v
danom čase patrilo.

54. V tomto prípade k prechodu nehnuteľností, ktoré sú predmetom reštitučného nároku žalobcov
došlo na základe hospodárskej zmluvy zo dňa 30.06.1971 uzatvorenej v rozpore so zákonom, pričom
nehnuteľnostizastavanímobjektovPiloimpregny,n.p.Košiceostalivofaktickejdržbeaužívaníštátu,čím
bol daný dôvod pre posúdenie prechodu vlastníctva na štát podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona. Stotožnil sa
však s námietkou navrhovateľov, že Obvodný pozemkový úrad pri posudzovaní, kto je povinnou osobou

neuviedol všetky skutočnosti, ktoré tvorili podklad rozhodnutia a nevyhodnotil nadobudnuté dôkazy v
súlade s hmotno-právnymi predpismi.
55. Obvodný pozemkový úrad po zrušení veci rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX pod č. U./XXXXX-
XX/G. prerušil správne konanie vo veci uplatneného reštitučného nároku na dobu do rozhodnutia o
predbežnejotázke.Zodôvodneniarozhodnutiavyplýva,žedňaXX.XX.XXXXsplnomocnenázástupkyňa

navrhovateľov správnemu orgánu doložila fotokópie žalôb o určenie vlastníckeho práva k parcelám
EKN, konkrétne XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX a XXX/XXX katastrálne územie F.. Súd I. inštancie
dopĺňa, že ide o žaloby vedené pod sp.zn. 28C/113/2011 a 17C/113/2011.

56. Vo vzťahu k predmetným sporným parcelám však predbežná otázka už bola vyriešená rozsudkom

Okresného súdu Prešov zo dňa 25.10.2017 pod sp.zn. 28C/113/2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 21.01.2019 pod sp.zn. 16Co/15/2018, ktorým bolo určené vlastnícke právo k
parcelám tvoriacich predmet reštitučného nároku, t.č. vedených na LV č. XXXX kat. úz. F., avšak iba vo
vzťahu súrodencov poručiteľa.

57. Poručiteľ v konaní 28C/113/2011 podaním zo dňa 06.05.2011 uviedol, že sa k žalobe svojho brata
O. E. nepripája a nepredkladá ani splnomocnenie na právne zastupovanie. Uviedol, že jeho vlastníctvo
k pozemkom bolo potvrdené 2x Obvodným pozemkovým úradom, listom vlastníctva, ako aj dedičským
konaním 26D/1442/2003 (č.l. 27 spisu 28C/113/2011).

58. Podľa § 137 CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

59. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka,
(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;

najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
(2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

60. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka,
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide

o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

61. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou
existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom tento musí
byť daný aj v čase rozhodovania.
62. Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez

toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné
právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka (uznesenie Ústavného súdu SR zo 06.10.2017 pod sp.zn.
II.ÚS/590/2017).

63. Určovacia žaloba predpokladaná ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak
tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva, alebo neistoty v právnom vzťahu,

ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch, ktorých určovacia žaloba
účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného vzťahu a jej prostredníctvom
možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov.

64. Poručiteľ naliehavosť právneho záujmu na uvedenej určovacej žalobe vyvodil zo záverov konania

28C/113/2011 s tým, že on ani jeho súrodenci, ako aj ich právni predchodcovia nikdy nepreviedli
vlastnícke právo na tretiu osobu - štát, alebo žalovaného a teda žalovaný nemohol predmetné
nehnuteľnosti nadobudnúť zákonným spôsobom. Je preto nespochybniteľné a nevyvrátiteľné, že
právni predchodcovia poručiteľa, ani samotný poručiteľ a jeho súrodenci nemohli stratiť vlastníctvo k
nehnuteľnostiam bez toho, aby tieto na základe zákona a v súlade so zákonom nepriviedli na inú osobu

kúpnou, alebo darovacou zmluvou a ak im neboli vyvlastnené vyvlastňovacím rozhodnutím.

65. Súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 17.10.2022 žalobu právneho predchodcu žalobcov o určenie
vlastníckeho práva zamietol pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu poručiteľa na uvedenej
určovacej žalobe.

66. Za právne významnú otázku považoval existenciu konkurencie reštitučného nároku právneho
predchodcu žalobcov, o ktorom ešte právoplatne rozhodnuté nebolo a žaloby o určenie vlastníckeho
práva na základe Občianskeho zákonníka. Vo svojom rozhodnutí poukázal na rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky reprezentovanú rozhodnutiami 3Cdo/115/2016, 6Cdo/64/2018,

4Cdo/130/2017,3Cdo/205/2009,6Cdo/71/2011,6Cdo/67/2018,1Cdo/186/2013,akoajnarozhodovaciu
prax Ústavného súdu Slovenskej republiky reprezentovanú rozhodnutiami I. ÚS 460/2017, III. ÚS
177/2013, ako aj IV. ÚS 558/2020, z ktorých vyplýva, že ak sa možno domáhať ochrany práva postupom
podľa reštitučného predpisu ako špeciálneho ak je daný reštitučný nárok, nemožno uplatniť nárok na
ochranu vlastníctva podľa všeobecných právnych predpisov najmä podľa § 126 Občianskeho zákonníka

a to ani formou určenia vlastníckeho práva podľa § 137 písmena c) CSP.

67. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 03.12.2024 pod sp. zn. 2Co/12/2023 rozhodol o
pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami žalobcu H. E., narodeného XX.XX.XXXX, zomrelého
XX.XX.XXXX, ktorými sú toho času označení žalobcovia v 1. až 4. rade.

68. Zamietol návrh strán na prerušenie konania a zrušil rozsudok súdu I. inštancie a vec vrátil na ďalšie
konanie.

69. Krajský súd v Prešove v predmetnom uznesení poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky 6Cdo/55/2021, 1Cdo/193/2021, ako aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky IV. ÚS 372/2021, v zmysle ktorých sa javí ako opodstatnený záver v tom, že na strane žalobcov
je daný naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby, keď predmetné nehnuteľnosti prešli
do vlastníctva právneho predchodcu žalovaného (bývalého Československého štátu) bez právneho
dôvodu a o reštitučnom nároku pôvodného žalobcu a jeho súrodencov, resp. ich právnych nástupcov

preukázateľne rozhodnuté nebolo.

70. Vzhľadom na závery vyjadrené v uvedených rozhodnutiach platí, že podaná žaloba je prípustná
a právny predchodca žalobcov aj mal aktívnu legitimáciu na jej podanie. Podstatným je zároveň užvyššie spomínaný akcent na dodržaní princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia,
že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká
odpoveď. Uvedené sa vzťahuje aj na prejednávanú vec, keď je zrejmé, že o tej istej právnej otázke za

rovnakej skutkovej situácie už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní 28C/113/2011 o žalobe súrodencov
právneho predchodcu žalobcov k totožným nehnuteľnostiam tak, že jej v celom rozsahu vyhovel.

71. Súd I. inštancie rozhodol o pripustení zmeny žaloby z dôvodu úmrtia právneho predchodcu žalobcov
v súlade s navrhovanou zmenou nachádzajúcou sa na č.l. 535.

72. Žalovaný vo vyjadrení k rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove opätovne zotrval na svojom
stanovisku neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na predmetnej žalobe odkazom
na rovnaké rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, na ktoré súd I. inštancie už poukazoval vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí.

73. Zdôraznil závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 96/2022, ktoré
sa týkali konania 28C/113/2011, zo záverov ktorého vyplýva, že Ústavný súd SR vôbec nepreskúmaval
správnosť uvedeného rozhodnutia z hľadiska súbehu reštitučného nároku a určovacej žalobe a sám
uviedol, že dostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia nemožno stotožňovať s jeho správnosťou. Práve
vyriešenie tejto právnej otázky je podstatné pre ustálenie právneho názoru o neexistencii naliehavého

právneho záujmu na podaní určovacej žaloby na čom bolo založené rozhodnutie súdu I. inštancie v
konaní pred Okresným súdom pod sp. zn. 29C/56/2021 a rovnako v konaní 17C/113/2011. Zo súdneho
spisu rovnako vyplýva, že aj Krajský súd v Prešove v konaní pod sp. zn. 6Sp/2/2010 je toho názoru, že
žalobcomreštitučnýnárokpatrí,avšakrozhodnutiesprávnehoorgánuzrušilibapreformálnynedostatok.

74. Žalovaný plne rešpektuje princíp právnej istoty, avšak tento nie je naplnený predovšetkým vtedy,
ak súd rozhoduje správne v súlade so zákonom a judikatúrou najvyšších súdnych autorít a nie podľa
rozhodnutia, kde nastalo pochybenie v procesnej obrane žalovaného. Iba tak môžu byť naplnené
legitímne očakávania účastníkov právnych vzťahov, že štátne orgány budú v skutkovo a právne
porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako. Iba takýto postup rešpektuje princíp právnej istoty a jeho

dôsledné dodržiavanie sa významne pozitívne prejavuje aj v rámci celkového nazerania spoločnosti na
význam a úlohu práva.

75. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného zaujali písomné stanovisko, v ktorom uviedli, že pokiaľ ide o
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/115/2016, chcú poukázať na skutočnosť, že

v tam prejednávanej veci boli predmetom konania nehnuteľnosti znárodnené oproti spornému prípadu.
Podstatnejšie je, že uvedený rozsudok bol zrušený rozhodnutím Ústavného súdu SR vo veci vedenej
pod sp. zn. IV. ÚS 65/2019.

76. K nálezu Ústavného súdu SR pod sp. zn. ÚS 460/17 sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v

rozhodnutí 6Cdo/55/2021 zo dňa 25.04.2024, kde uviedol, že tento nález sa nezaoberal prípadom, kedy
došlokzabratiuvlastníckehoprávabezprávnehodôvodu.VovzťahukrozhodnutiuNajvyššiehosúduSR
6Cdo/64/2018 žalovaný len účelovo cituje tú časť, ktorá mu vyhovuje pre podporu jeho právneho názoru.
V predmetnom rozhodnutí však Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného zastáva aj ten názor, že
možnosť domáhať sa ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov zostáva zachovaná a

to aj žalobou o určenie vlastníckeho práva.

77. Súd I. inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu si opätovne pripojil spisy v predmete konania o
uplatnených reštitučných nárokoch zo strany právneho predchodcu žalobcov, ako aj jeho nebohých
súrodencov, z ktorých bolo nesporne vyplýva, že do rozhodnutia súdu I. inštancie rozsudkom zo dňa

28.05.2025 nebolo vydané rozhodnutie o uvedených reštitučných nárokoch zo strany správneho orgánu.

78.Vzmyslevyššieuvedeného,potomsúdI.inštancievzhľadomnavyslovenýprávnynázorodvolacieho
súdu, ktorým bol viazaný, musel dospieť k záveru, že na strane žalobcov je daný naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe, ktorá bola podaná ešte zo strany ich právneho predchodcu.

79. Princípom právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa
pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS
80/99, III. ÚS 356/2016). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutíorgánov verejnej moci. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej
otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie je ústavne neudržateľná. Aj keď právne závery
všeobecných súdov v ich rozhodnutiach nemajú povahu precedensu, napriek tomu protichodné závery

vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu princípu právnej istoty (IV. ÚS 499/2011).

80. Aj zo záverov rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo/133/1999, 2MCdo/2/2014,
5MCdo/16/2010 vyplýva, že pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá
otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, ju súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku, posúdi

ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.

81. Potom vzhľadom na viazanosť právneho názoru odvolacieho súdu je vylúčené, aby súd I. inštancie
posúdil hmotnoprávny vzťah právneho predchodcu žalobcu a žalovaného rozdielne ako v konaní
28C/113/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 16Co/15/2018 a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 6Cdo/169/2020.

82. Krajský súd v Prešove v odôvodnení svojho rozhodnutia totižto uviedol, že o tej istej právnej
otázke za rovnakej skutkovej situácie už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní 28C/113/2011 o žalobe
súrodencov právneho predchodcu žalobcu k totožným nehnuteľnostiam tak, že žalobe bolo v plnom
rozsahu vyhovené.

83. Z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 16Co/15/2018 vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov
(rodičia poručiteľa) sa stali vlastníkmi sporných pozemkov na základe výmeru o vlastníctve pozemkov.
Povydanítohtoaktuimpredmetnépozemkyneboliodňatéžiadnymautoritatívnymrozhodnutím,boliako
vlastníci pozemku sporných pozemkov zapísaní v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX k.ú. F. a preto
ich právni nástupcovia (súrodenci poručiteľa) boli oprávnení podať žalobu o určenie vlastníckeho práva.

K odvolacej námietke žalovaného o prednosti špeciálneho zákona č. 229/1991 Zb. uviedol, že sporné
pozemky neboli právnym predchodcom poručiteľa nikdy skonfiškované, odobraté resp. znárodnené.

84. Odvolací súd na zdôraznenie skutkových okolností svedčiacich v prospech súrodencov
poručiteľa ako vlastníkov sporných nehnuteľností uviedol, že dňa XX.XX.XXXX vydalo Povereníctvo

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave výmer o vlastníctve pôdy pridelenej podľa
nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR., ktorým boli do vlastníctva M. E. a jeho manželke I. B. (rodičia
poručiteľa) pridelené poľnohospodárske nehnuteľnosti v k.ú. P. a to parcely označené ako časť parc.
XX,XX graf. ozn. X, časť parc. XXX/X graf. ozn. XXX, roľa o výmere 17 264 m2, časť parcely XXX/X graf.
ozn. XXX. XXX/X, roľa o výmere 11 510 m2, časť parc. č. XXX/X graf. ozn. XXX, roľa o výmere 11 510

m2, časť parc. XXX/X, XXX/X graf. ozn. XXX, roľa o výmere 5755 m2. V zmysle článku IV. výmeru sa
tento považoval za verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej
nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihový súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech
prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Bývalým vlastníkom bol M. M.. Dňa XX.XX.XXXX
bola spísaná zápisnica, predmetom ktorej bolo odovzdanie nehnuteľnosti po bývalom vlastníkovi

prídelcom do držby a úžitku na základe prídelového plánu schváleného ORK pod č. XXXX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX a prevzatie týchto nehnuteľností prídelcami do držby a úžitku k XX.XX.XXXX. Z uvedenej
zápisnice vyplýva, že pred odovzdaním držby a úžitku predmetných nehnuteľností prídelci zaplatili
najmenej prvú splátku prídelovej ceny. Dňa 21.05.1953 vyhotovilo Povereníctvo pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy konečný prídelový plán s rozvrhom prídelových cien a splátkovým plánom,

v zmysle ktorého rodičia poručiteľa za pridelené pozemky mali zaplatiť prídelovú cenu 101 797 Kčs.
Z listu Štátnej sporiteľne v Bratislave zo dňa 17.04.1957 adresovaného rodičom poručiteľa vyplýva,
že sporiteľňa ich vyzvala na zaplatenie nedoplatku za pridelený poľnohospodársky majetok vo výške
19 699,20 Kčs. Z prehlásenia právneho predchodcu zo dňa 04.05.1959 vyplýva, že v súvislosti so
založením celoobecného JRD v obci Ľubotice sa rozhodol dať jeho poľnohospodársky majetok tiež

do užívania tohto JRD. Súčasne odovzdal pri sústreďovaní živočíšnej výroby tiež na neho pripadajúcu
čiastku dobytka. Z listu finančného odboru ONV v Prešove zo dňa 11.05.1965, označeného ako konanie
o likvidácii pohľadávok z MPPR - nesúlad medzi účtovným a skutočným stavom, žiadosť o odstránenie,
vyplýva zoznam prídelcov a žiadosť odboru VPLH, aby boli urobené opatrenia na odstránenie nesúladu
aj v prípade právneho predchodcu žalobcov. Cena, ktorá v danom čase nebola zaplatená predstavovala

sumu 10 205 Kčs, ktorá bola následne uhradená, čo nesporne vyplýva z potvrdenia Finančného odboru
zo dňa 25.04.1966.85. Dňa 21.12.93 Katastrálny úrad správa katastra Prešov identifikovala parcely právneho predchodcu
poručiteľa tak, že parc. č. XXX/X bola premietnutá na parc. č. XXX/XXX, parc. č. XXX/X na parc. č.
XXX/XXX, parc. č. XXX/X na parc. XXX/XXX a XXX/XXX. Právni predchodcovia poručiteľa mali vyššie

uvedené premietnuté parcely evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k.ú. F..

86. Vo vzťahu k výmeru právnych predchodcov poručiteľa bolo v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 6Cdo/169/2020 konštatované, že aj jeho fotokópia bola spôsobilým dôkazným
prostriedkom. V konaní 28C/113/2011 bol predložený ako dôkaz výmer v jeho fotokópii, ktorá bola

spôsobilá byť dôkazným prostriedkom, keďže obsahovala aj odtlačok okrúhlej pečiatky vydávajúceho
orgánu. Jeho originál sa nachádzal v pripojenom spise Krajského súdu v Prešove pod sp. zn.
6Sp/2/2010. Súd I. inštancie preto mohol konštatovať, že kópia výmeru o vlastníctve pôdy z 30.04.1948
predložená v spise súhlasila s jej originálom.

87.Zároveňuvedenývýmertakpoformálnej,akoajobsahovejstránkespĺňalvšetkyzákonnépodmienky

a náležitosti. Ide o perfektnú listinu majúcu charakter listiny verejnej, spôsobilej preukázať vlastníctvo
prídelcov.

88. Vzhľadom na argumentáciu žalovaného, že výmer zo dňa 30.04.1948 o vlastníctve pôdy
vydaný Povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č.

104/1946 nie je spôsobilým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, súd I. inštancie poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/45/2012, 4Cdo/123/2003, na základe ktorých možno dospieť
k jednoznačnému záveru, že predmetný výmer je prídelovým rozhodnutím, ktorý má charakter verejnej
listiny, čoho dôsledkom bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v ňom uvedených a
to napriek tomu, že tento neobsahoval určenie prídelovej ceny a predpokladá jej neskoršie určenie.

89. V zmysle záverov uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k otázke
správnosti výmeru a jeho súladu s platnými právnymi predpismi možno konštatovať, že takýto správny
akt treba považovať za právny a bezchybný, ktorý nie je možné v súčasnosti preskúmavať a z ktorého
musí súd v zmysle ust. § 194 ods. 2 CSP vychádzať. Ani v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to

oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto rozhodnutie označiť za nulitný akt. Za nulitný
akt totiž možno považovať len taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad
rámec právomoci toho - ktorého orgánu. Pokiaľ bolo rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného
orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať len procesným postupom v rámci správneho súdnictva,
a teda nepodlieha preskúmaniu všeobecným súdom.

90. Okrem iného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Cdo/123/2003 bol vyslovený názor,
že výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli, aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcu k
pridelenýmnehnuteľnostiamasúvkladu-schopnýmilistinamistým,žemimorámecsprávnehosúdnictva
všeobecnýsúdniejeoprávnenýskúmaťvecnúsprávnosťsprávnehoaktuamôžehopreskúmavaťlenso

zreteľom na to, či ide o akt nulitný, teda vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom.

91. Nariadenie č. 104/1946 Sb. n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa
Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR upravovalo, ako to vyplýva
z jeho názvu vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR.

92. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmere o vlastníctve pôdy bolo oprávnené
Povereníctvo poľnohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú listinu dokazujúcu
vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný
knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného

ospravedlnenia. Z uvedeného je zrejmé, že ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a
obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi
právnymi dôsledkami. Ak výmer kompetentný orgán nevydal, prípadne v ňom chýbajú požadované
podstatné náležitosti, nejde o listinu verejnú.

93.Právnymdôsledkomtakejtolistinyniejetedajejneplatnosť,aleskutočnosť,želistinapovahuverejnej
listiny nemá, a teda nie je spôsobilá vyvolať účinky podľa § 1 ods. 2 Nariadenia.94. V posudzovanej veci výmer zo dňa 30.04.1948 spĺňal tak po formálnej, ako aj obsahovej stránke
všetky zákonné podmienky a náležitosti a bol vydaný orgánom k tomu kompetentným. Je v ňom uvedené
kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datované

a opatrené odtlačkom okrúhlej pečiatky a podpisom povereníka, obsahuje mená a priezviská bývalého
vlastníka, ako aj označených osôb, v prospech ktorých sa vydáva a presné označenie nehnuteľností,
ktorých sa týka a ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Keďže
k nadobudnutiu vlastníctva prídelcom zásadne nebolo treba intabulácie, nedostatok zápisu nemá vplyv
na vlastníctvo prídelu. Z hľadiska vlastníctva nebola preto ani v danom prípade rozhodujúca skutočnosť,

že v pozemkovej knihe nie je urobený zápis o prídelovom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 28.10.2009 pod sp. zn. 4Cdo/48/2008).

95. Rovnako je nesprávna argumentácia žalovaného, že právni predchodcovia poručiteľa sa prídelu
vzdali v prospech JRD. Vzdanie sa prídelu umožňoval zákon č. 141/1950 Zb. účinný od 01.01.1951
v ust. § 132 ods. 1, podľa ktorého vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný alebo že

sa ho vlastník vzdá a ide o jednostranný úkon, ktorým vlastník stráca svoje vlastnícke práva a dochádza
tak k jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu.

96. Zo strany žalovaného nebol predložený žiaden dôkaz o takom právnom úkone urobenom právnymi
predchodcami poručiteľa v písomnej forme, obsahom ktorého by bol ich prejav smerujúci k vzdaniu sa

vlastníctva k nehnuteľnostiam prideleným im výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 30.04.1948 v prospech
JRD.

97. Skutočnosť, že z prehlásenia právneho predchodcu poručiteľa zo dňa 04.05.1959 vyplýva, že v
súvislosti so založením celoobecného JRD v obci Ľubotice sa rozhodol dať svoj poľnohospodársky

majetok do užívania, nespôsobuje zánik vlastníckeho práva k vneseným nehnuteľnostiam. Okrem iného,
z ustanovenia zákona č. 69/1949 Sb. a následne zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych
družstvách vyplýva, že vlastníctvo k združeným pozemkom zostávalo zachované, pričom družstvo k nim
malo iba právo družstevného užívania.

98. Žalovaný vlastnícke právo k sporným pozemkom odvodzuje z knihovnej žiadosti o poznačenie
konfiškátu adresovanú Ľudovému súdu v Prešove, odborom poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva rady ONV v Prešove zo dňa 17.05.1958. Uvedenou žiadosťou odbor navrhol, aby bolo
vydané uznesenie, ktorým by súd povolil zápis vo vložke č. XX a XXX k.ú. F. na nehnuteľnosti č. 1
zapísané na mene M. M. a spol. bod K. v F.. Poznamenať sa mala konfiškácia majetku v prospech

Československého štátu. Dňa 13.09.1958 Ľudový súd v Prešove vydal uznesenie č. 1041/58, ktorý
vyššie uvedený zápis povolil.

99. Dňa 30.06.1971 bola medzi Okresným národným výborom, finančným odborom ako odovzdávajúcu
organizáciu a spoločnosťou Piloimpregna n.p. ako preberajúcou organizáciou uzatvorená hospodárska

zmluva o prevode správy národného majetku v zmysle ust. § 347 zákona č. 109/1964 Zb., Hospodársky
zákonník. Uvedenou hospodárskou zmluvou malo dôjsť k prevodu správy k nehnuteľnostiam v k.ú.
F., zapísaných v pozemkovo knižnej vložke č. XX. Správa k týmto pozemkom sa mala previesť
bezodplatne, pričom dôvodom prevodu správy malo byť územné rozhodnutie ONV odboru výstavby
na plánovanú investičnú výstavbu ,,Drevokombinátu Šariš“. Medzi spoločnosťou Drevokombinát Šariš

a.s. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola dňa 15.08.1997 uzatvorená kúpna zmluva
č. XXXXXX, predmetom ktorej bol predaj sporných nehnuteľností, ktorej vklad bol povolený dňa
30.10.1997.

100. V zmysle vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú všeobecné súdy

oprávnené skúmať vecnú správnosť právneho aktu len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný, ktorý je
nulitný v tom prípade, ak bol vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom.

101. Ústavný súd Českej republiky vo svojich nálezoch pod sp. zn. II. ÚS 129/98 a I. ÚS 485/98 judikoval,
že pokiaľ bol konfiškačný výmer ONV vydaný voči niekomu, kto už majetok nevlastnil, bol vydaný v

rozpore s vtedy platným právnym poriadkom, podľa ktorého sa jednalo o ničotný právny akt, na základe
ktorého nemohlo vlastníctvo prejsť na štát.102. Na základe uvedeného je potom možné konštatovať, že Odbor poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva rady ONV Prešove svojim rozhodnutím o opätovnej konfiškácii zo dňa 17.05.1958
postupoval v rozpore s vtedy platným právnym poriadkom, keďže konfiškačný výmer opätovne vydal

voči osobe, ktorá už predmetný majetok nevlastnila, a preto s poukazom na vyššie citované nálezy
Ústavného súdu Českej republiky tento možno považovať za ničotný právny akt.

103. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 6Cdo/169/2020 sa zaoberal opodstatnenosťou
argumentácie žalovaného ako dovolateľa o existencii prekážky veci právoplatne rozhodnutej v súvislosti

s vylučovacou žalobou.

104. Uviedol, že rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu nie je právnou skutočnosťou,
ktorá by mala sama osebe za následok vylúčenie tejto veci zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej
podstaty. Predmetom a účelom vylučovacej žaloby nie je teda určenie vlastníctva, to znamená, že nerieši
saňouzmenazápisuvkatastrinehnuteľností,apretovýroksúdnehorozhodnutia,ktorýmsavyhovietejto

žalobe nie je spôsobilým podkladom pre zmenu v úradnej evidencii. V konaní o vylučovacej žalobe môže
byť otázka vlastníctva riešená iba ako otázka predbežná a to len za predpokladu, že má pre rozhodnutie
sporu právny význam, pričom súd sa touto otázkou vyporiadava iba v odôvodnení rozhodnutia a nie
v samotnom enunciáte. Jej účelom je dosiahnuť vylúčenie určitého majetku zo súpisu a predísť jeho
speňaženiu. Na druhej strane prostredníctvom určovacej žaloby nemožno dosiahnuť vylúčenie veci z

konkurzu vzhľadom na dikciu § 78 ods. 8 Zákona o konkurze. Z toho vyplýva, že tieto dva druhy žalôb
majú rozličný zmysel a význam, pričom za účelom dosiahnutia úplnej právnej ochrany majetku tretej
osoby sa vzájomne dopĺňajú. Ak sa teda žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri
ktorej je v katastri nehnuteľností ako vlastník zapísaný niekto iný, má vo vzťahu k tejto tretej osobe
nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

105. Vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti Drevokombinát Šariš a.s., resp. prebiehajúce
konkurzné konanie a možnosť právnej predchodkyne poručiteľa podať žalobu o vylúčenie veci zo súpisu
konkurznej podstaty v zmysle § 78 ods. 4 Zákona o konkurze, nezakladalo absenciu jej naliehavého
právneho záujmu na určení vlastníctva k nim, prípadne na určení, že tieto patria do dedičstva po

poručiteľoch.

106. V konkrétnom prípade ani neobstojí argumentácia žalovaného, že sporné nehnuteľnosti nadobudol
jeho právny predchodca v konkurznom konaní, keďže z obsahu spisu 28C/113/2011 nesporne vyplýva,
že predmetné nehnuteľnosti jeho právny predchodca nadobudol kúpnou zmluvou č. XXXX/XX, ktorej

vklad bol povolený XX.XX.XXXX, teda v čase pred vyhlásením konkurzu na majetok predávajúceho,
spoločnosť Drevokombinát Šariš a.s., ktorý bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Košiciach pod
sp. zn. K 399/97 dňa 19.02.1998.

107. Vo vzťahu ku kolízii dvoch ústavných hodnôt, a to princíp ochrany dobrej viery ďalšieho

nadobúdateľa (žalovaného) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (právneho
predchodcu žalobcov), Krajský súd v Prešove v rozhodnutí 16Co/15/2018 uviedol, že právni
predchodcovia poručiteľa od pridelenia sporných pozemkov tieto skutočne obhospodarovali, a teda mali
ich vo faktickej držbe. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že tieto pozemky v roku 1959
v súvislosti so založením celoobecného JRD v obci Ľubotice boli odovzdané do užívania JRD, a teda

tieto nemali vo faktickej držbe. V konaní bolo preukázané, že právni predchodcovia poručiteľa sa cítili
byť vlastníkmi aj po novembri 1989, čo nesporne vyplýva z výziev právnemu predchodcovi žalovaného
zo dňa 29.12.1993 a 28.02.1994, ako aj žaloba zo dňa 28.05.1996.

108. Z obsahu spisu teda vyplýva, že od roku 1993 sa právni predchodcovia poručiteľa aktívne domáhali

náhrady za obmedzenie ich vlastníckeho práva od právneho predchodcu žalovaného, preto dospel k
záveru, že ako právni predchodcovia poručiteľa, tak aj jeho súrodenci boli bdelými vlastníkmi od času
nadobudnutia ich vlastníckeho práva v roku 1948. Pokiaľ žalovaný svoje vlastnícke právo odvodzuje
od vydržania a to na základe hospodárskej zmluvy zo dňa 30.06.1971 a na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej so spoločnosťou Drevokombinát Šariš a.s. v roku 1997 uviedol, že z hospodárskej zmluvy o

prevode správy národného majetku vyplýva, že Okresný národný výbor, finančný odbor v Prešove ako
odovzdávajúca organizácia previedol správu národného majetku - sporných pozemkov na spoločnosť
Piloimpregna n. p. Košice ako preberajúcu organizáciu. Predmetom uvedenej zmluvy tak bol výslovne
prevod správy k určitému majetku - sporným nehnuteľnostiam. V uvedenej zmluve nebola ani zmienka oprevode vlastníckeho práva sporných pozemkov na spoločnosť Piloimpregna n. p.. Z uvedeného dôvodu
v spojení so skutočnosťou, že právni predchodcovia poručiteľa sa voči spoločnosti Drevokombinát Šariš
a.s. domáhali náhrady za neoprávnené užívanie sporných pozemkov, má odvolací súd za to, že právny

predchodca žalovaného nemohol byť pri zachovaní odbornej starostlivosti dobromyseľný v tom, že je
vlastníkom sporných nehnuteľností.

109. Najvyšší súd Slovenskej republiky k dovolacej námietke žalovaného v rozhodnutí 6Cdo/169/2020
odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/71/2011 a 6Cdo/107/2011

uviedol, že obe vyššie označené rozhodnutia dovolacieho súdu neriešia právne následky uplatnenia
zásady ,,nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ (nikto nemôže na iného previesť
viac práv, než má sám) rozdielne, a teda si neodporujú v závere, že jej uplatnenie znamená, že
platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnosti toto právo nikdy nenadobudol a teda ho ani nemohol ďalej platne
previesť. Rozdielnosť medzi týmito rozhodnutiami spočíva iba v tom, že v rozhodnutí pod sp. zn.

6Cdo/71/2011 dovolací súd po konštatovaní toho záveru sa v ďalšom zaoberal aj možnosťou prelomenia
tejto zásady ochranou dobrej viery nadobúdateľa, keď pripustil jej prelomenie za situácie, že bolo nad
akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ bol dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol.
V rozhodnutí pod sp. zn. 6Cdo/107/2011 sa dovolací súd prelomením tejto zásady v prospech ochrany
dobrej viery nadobúdateľa už nevenoval, keďže konštatoval, že odvolací súd sa vecou z tohto pohľadu

vôbec nezaoberal.

110. Napriek uvedenému dovolací súd poznamenal, že odvolací súd možnosti prelomenia uvedenej
zásady posudzoval práve s ohľadom na závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky pod
sp. zn. I. ÚS 549/2015, keď zohľadnil špecifické okolnosti a individuálne súvislosti tohto prípadu, ku

ktorým došlo pri kolízií dvoch ústavných hodnôt - princípu ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa
(žalovaného) a princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (žalobcu). Uzavrel, že
právnych predchodcov žalobcov, resp. žalobcov nebolo možné považovať za nebdelých vlastníkov
týchto nehnuteľností, keďže od času ich nadobudnutia v roku 1948 uvedené pozemky fakticky užívali
až do ich odovzdania v roku 1959 do správy JRD Ľubotice, ktorá skutočnosť nemala za následok

stratu ich vlastníckeho práva a od roku 1993 sa aktívne domáhali náhrady za obmedzenie vlastníckeho
práva k nim od právneho predchodcu žalovaného, konkrétne spoločnosti Drevokombinát Šariš a.s.
Na druhej strane právny predchodca Drevokombinátu Šariš a.s. (spoločnosť Piloimpregna n. p.)
tieto pozemky nadobudol hospodárskou zmluvou z 30.06.1971 len do správy, teda nešlo o prevod
vlastníckeho práva k nim a v spojení so skutočnosťou, že sa právni predchodcovia žalobcov domáhali

od jeho nástupcu spoločnosti Drevokombinát Šariš a.s. náhrady za neoprávnené užívanie sporných
pozemkov, nemohla byť spoločnosť Drevokombinát Šariš a.s., ktorá tieto pozemky následne kúpnou
zmluvou v roku 1997 previedla na žalovaného pri zachovaní odbornej starostlivosti dobromyseľná
v tom, že bola ich vlastníkom. Prelomenie vyššie uvedenej zásady nemožno potom automaticky
uplatňovať na každého nadobúdateľa nehnuteľnosti, ale k nej dochádza len celkom výnimočne,

pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že takýto nadobúdateľ bol dobromyseľný, že vec riadne
podľa práva nadobudol. Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie
ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej
veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť
dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ

nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a
povahu prípadu požadovať, nemal príp. nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti
subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri nehnuteľností takéto právo svedčí.

111. V prejednávanej veci zistený skutkový stav podľa názoru dovolacieho súdu dobrú vieru

žalovanéhokonštatovaťneumožňuje.Lensamotnáskutočnosť,žepredávajúcibolzapísanýakovlastník
nehnuteľnosti nemohla sama osebe založiť dobrú vieru žalovaného, že predávajúcemu svedčí aj platný
právny titul, na základe ktorého je jeho vlastnícke právo v evidencii zapísané. Pod bežnú opatrnosť,
ktorú bolo možné od neho požadovať je nutné zahrnúť požiadavku aktívneho zistenia konkrétnych
skutočností vedúcich k presvedčeniu, že spoločnosť Drevokombinát Šariš a.s., ako právny nástupca

spoločnosti Piloimpregna n.p. v čase predaja disponoval platným nadobúdacím vlastníckym titulom.
Vynaložením potrebnej aktivity bola zistiteľná a dostupná listina (hospodárska zmluva z 30.06.1971
založená i v katastrálnom spise), na základe ktorej došlo v roku 1971 k prevodu správy (nie vlastníctva)
týchto pozemkov z Okresného národného výboru, finančného odboru v Prešove ako odovzdávajúcejorganizácie na spoločnosť Piloimpregna n. p. Košice, dostupný bol aj jej obsah a zistiteľná bola aj
informácia, ktorou disponoval Drevokombinát Šariš a.s., že právni predchodcovia žalobcov ho vyzvali (a
v tomto smere podali žalobu na súd) na poskytnutie náhrady za neoprávnené užívanie týchto pozemkov

(a to v čase ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy so žalovaným). Pochybnosti o platnom nadobúdacom
titule spoločnosti Drevokombinát Šariš a.s. a predtým spoločnosti Piloimpregna n. p. tak žalovaný mohol
mať. S prihliadnutím na skutočnosť, že právnych predchodcov poručiteľa nebolo možné považovať za
nebdelých vlastníkov a žalovaného za dobromyseľného nadobúdateľa pozemkov je potrebné považovať
záver odvolacieho súdu za správny, že v danej veci nebolo možno uprednostniť princíp ochrany nového

nadobúdateľa, teda žalovaného pred ochranou bdelých pôvodných vlastníkov.

112. Na základe vyššie uvedených skutočností v súlade s citovaným princípom právnej istoty, súd
I. inštancie s poukazom na právoplatné rozhodnutie v konaní 28C/113/2011, v ktorom bola riešená
tá istá právna otázka za rovnakej skutkovej situácie o žalobe súrodencov poručiteľa k totožným
nehnuteľnostiam ako v konaní predmetnom, vyhovel žalobe žalobcov a rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku I. rozsudku.

113. Súd I. inštancie zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom povereného
zamestnanca správneho orgánu rozhodujúceho o reštitučnom nároku poručiteľa žalobcov za účelom
zistenia, aký bude jeho ďalší postup v súvislosti s uplatnenými reštitučnými nárokmi poručiteľa, ako aj

jeho nebohých súrodencov. Podľa názoru súdu I. inštancie návrh na doplnenie dokazovania označený
žalovaným je bez právneho významu, pokiaľ o reštitučnom nároku poručiteľa doposiaľ rozhodnuté
nebolo, čo nesporne vyplynulo z pripojených administratívnych spisov správneho orgánu.

114. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

115. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

116. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným
žalobcom voči neúspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

29C/56/2021

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.