Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117226431
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7117226431.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopligovej v spore žalobcu: SVB Zvonárska 9, Košice, so
sídlom v Košiciach, Zvonárska 9, IČO: 50 657 097, zastúpený JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou
so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, IČO: 31 303 064, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
v D., E. X, zastúpenej Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, IČO:
35 537 116, o zaplatenie 2.404,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského
súdu Košice zo dňa 20. marca 2024 č.k. 19C/1/2018 – 563 v spojení s opravným uznesením zo dňa
3. apríla 2024 č.k. 19C/1/208-581

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku II.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví uložil
žalovanej povinnosť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 2.205,51 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 255,24 eur od 26.12.2014 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 384,78 eur od 26.1.2015 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 384,78 eur od 26.2.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania

o výške 5,05 % ročne zo sumy 384,78 eur od 26.3.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 384,78 eur od 26.4.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 384,78 eur od 26.5.2015 do zaplatenia (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
(výrok II). Vo vzťahu k zaplateniu sumy 2.001,88 eur s príslušenstvom žiadnej zo strán náhradu trov
konania nepriznal (výrok III.) a vo zvyšku nároku žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 83,46 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu 4.406,17
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 306,97 eur od 26.12.2014 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 812,13 eur od 26.1.2015 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 812,13 eur od 26.2.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 812,13 eur od 26.3.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 812,13 eur od 26.4.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 %

ročne zo sumy 812,13 eur od 26.5.2015 do 31.5.2015, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 773,52 eur od 1.6.2015 do 31.5.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
755,31 eur od 1.6.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 62,69 eur
od 2.7.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 32,68 eur od 1.7.2016do zaplatenia, a to titulom nedoplatku na platbách spojených s užívaním bytu č. 1 a č. 3 a nebytového
priestoru a nedoplatku na úhradách preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu
v Košiciach, na Zvonárskej 9.

3. Súd tak rozhodol potom, ako uznesením zo dňa 25.1.2019 č.k. 19C/1/2018-150 konanie prerušil do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 35C/468/2013,
v ktorom rozsudkom zo dňa 20.9.2018 č.k. 35C/468/2013-461 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 23.9.2020 č.k. 11Co/170/2019-631 súd určil, že priestory nachádzajúce sa v bytovom

dome na Zvonárskej ulici č. 9, súpisné č. XXX, postavenom na parcele registra „C“ parc. č. XXXX,
zapísaný na LV č. XXXXX, k.ú. F. G., obec D. - F. G., menovite: priestor č. XX-X - vchod X, 1.
poschodie, s ktorým je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti 494/10000 pod B10, priestor č. XX-X - vchod 9, 1. poschodie, s ktorým
je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
o veľkosti 329/10000 pod B11, priestor č. XX-X - vchod 9, podkrovie, s ktorým je nerozlučne spojený

spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 969/10000
pod B12, sú spoločnými časťami a spoločnými zariadeniami bytového domu na E. H. X, F. F. H. XXX,
postavenom na parcele registra „C“ parcelné č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXXX, k.ú. F. G., obec Košice
- Staré Mesto, ako i rozhodol o novej veľkosti spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k jednotlivým bytom
a nebytovým priestorom.

4. Vychádzajúc z opravného vyúčtovania za sporné obdobie, ktoré žalobca vykonal následne na
podklade rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 20.9.2018 č.k. 35C/468/2013-461 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.9.2020 č.k. 11Co/170/2019-631 tak, že v opravnom
vyúčtovaní nezahrnul pôvodné nebytové priestory č. 12-4 až 12-6 s tým, že príspevok do fondu

prevádzky, údržby a opráv bol určený vo výške, ako bola schválená ešte na schôdzi vlastníkov bytov
a nebytových priestorov zo dňa 18.7.2006 a ako bola potvrdená aj na schôdzi vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 9.12.2010, súd prvej inštancie vo veci rozhodol najprv rozsudkom pre
zmeškanie žalovanej zo dňa 10.9.2021 č.k. 19C/1/2018-2876. Pre nesplnenie podmienok pre vydanie
kontumačného rozsudku, rozsudok pre zmeškanie vo výroku II. a III. zrušil Krajský súd v Košiciach

uznesením zo dňa 28.4.2023 sp. zn. 5Co/77/2022 a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie.
Výrok I. rozsudku zo dňa 10.9.2021 č.k. 19C/1/2018-2876, ktorým súd konanie o zaplatenie 2.001,86
eur s príslušenstvom zastavil, nadobudol právoplatnosť dňa 9.11.2021.

5. Pri opätovnom rozhodovaní o nároku žalobcu na zaplatenie: a) za byt č. 1: nedoplatkov z vyúčtovania

za rok 2014 v sume 30,13 eur a za rok 2015 v sume 15,61 eur a mesačných zálohových platieb za byt
č. X v sume 144,60 eur podľa zálohového predpisu za obdobie od 01 – 06/2015, celkovo 867,50 eur, b)
za byt č. X: nedoplatkov z vyúčtovania za rok 2014 v sume 30,91 eur, za rok 2015 v sume 16,02 eur,
mesačných zálohových platieb podľa predpisu v sume 152,24 eur za obdobie od 01 – 06/2015 celkovo
913,44 eur, c) za nebytový priestor č. 1: nedoplatkov za mesačné zálohové platby v sume 111,39 eur

podľa zálohového predpisu za obdobie od 01 – 06/2015, celkovo 556,95 eur, súd prvej inštancie najskôr
skúmal, či existuje žalovanou tvrdená prekážka litispendencie nároku žalobcu na úhradu nedoplatkov za
užívanie nebytového priestoru č. 1 vo vzťahu k sporu sp. zn. 24C/503/2015. Zo zistenia, že predmetom
sporu sp. zn. 24C/503/2015 je nárok žalobcu na úhradu nedoplatkov za nebytový priestor č. 1 za obdobie
od septembra 2012 do 31.12.2014 a v tomto spore ide o nárok na úhradu nezaplatených preddavkov na

nebytový priestor č. 1 od 1.2.2015 do 30.6.2015, súd uzavrel, žalovanou tvrdený nedostatok procesnej
podmienky neexistuje.

6. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vyšiel zo zistenia z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn.
35C/468/2013, podľa ktorého s vlastníckym podielom k bytu č. 1 je nerozlučne spojený spoluvlastnícky

podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 1032/10000, s bytom č. 3
podiel vo veľkosti 1089/10000 a nebytovým priestorom č. 1 podiel vo veľkosti 777/10000. Vychádzal
tiež z predpisu mesačnej zálohovej platby za užívanie bytu č. 1 a č. 3 a za užívanie nebytového
priestoru v rozhodnom období, z výpovede svedkyne A. I., ako i zo žalobcom predloženého vyúčtovania
nákladov spojených s užívaním a správou bytov a nebytových priestorov v bytovom dome E. X D. za

rok 2014 a z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním a správou bytov a nebytových priestorov
za obdobie 1.1.2015 do 30.6.2015, z ktorého zistil, že v období od 1.1.2015 do 30.6.2015 žalovaná
neplatila predpísané zálohové platby sa byt č. 1 J. H. 3 a nebytový priestor č. 1. Vychádzal aj z nespornej
skutočnosti, že správca vykonal ročné vyúčtovanie za rok 2014, ktoré bolo žalovanej doručené dňa2.6.2015 a žalovaná ho reklamovala pre nezrozumiteľnosť, ako i že vykonal ročné vyúčtovanie za rok
2015, ktoré bolo doručené žalovanej oneskorene, že žalovaná zaplatila v januári 2015 za byt č. X platbu
13 eur a za byt č. X sumu 13,37 eur, ako aj že počas sporného obdobia žalovaná nezaplatila žiadne

úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv a že na bytovom dome boli vykonané rekonštrukčné práce,
ktoré boli schválené na schôdzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, na ktoré žalovaná nijako
neprispela.

7. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa § 10 ods. 1, § 10 ods. 2 až 7, § 8 a) ods. 1 až 4 zákona č.

182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „zákon o vlastníctve bytov“). Nárok
žalobcu na úhradu nedoplatku z vyúčtovania za rok 2014 a 2015 za byt č. 1 a č. 3 súd žalobcovi
nepriznalsodôvodnením,žejevtejtočastinepreukázaný,pretoževyúčtovanianezohľadňujúvrozsudku
sp.zn. 35C/468/2013 stanovený skutočný spoluvlastnícky podiel žalovanej ako vlastníka na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Súd nepovažoval za
dôvodnú žalobu ani v časti nároku žalobcu na úhradu nedoplatku z vyúčtovania za rok 2015 a na úhradu

zálohových platieb za obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015, teda v časti týkajúcej sa úhrady za plnenia
- služby, pri ktorých bolo potrebné vykonať ročné vyúčtovanie. Dôvodil, že ak bolo vykonané ročné
vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2014 a za obdobie od 1.1 až 30.6.2015, súd nemohol priznať
zálohové platby a nedoplatky z ročného vyúčtovania za rok 2014 a za obdobie od 1.1.2015 - 30.6.2015
z dôvodu, že tieto nezohľadňujú zmenené spoluvlastnícke podiely na byte č. 1 a č. 3 a nebytovom

priestore č. 1.

8. Dôvodiac, že povinnosť prispievať do tohto fondu je daná na základe zákona (§ 10 ods. 1, § 7b ods. 5
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) a tak vo vzťahu k platbe do fondu prevádzky, údržby
a opráv nevzniká preplatok či nedoplatok, súd konštatoval, že ani prípadné nesprávne vyúčtovanie či

nevyúčtovanie platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv nemôže spôsobiť zánik povinnosti žalovanej
platiť úhradu do fondu prevádzky, údržby a opráv domu. Súd preto žalobcovi voči žalovanej priznal nárok
na úhradu preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv domu za obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015
za byt č. X J. H. X a za obdobie od 1.2.2015 - 30.6.2015 za nebytový priestor č. X, reflektujúc skutočné
spoluvlastnícke podiely, a to nasledovne: 6x 137,02 eur + 6x 144,59 eur + 5x 103,17 eur, t.j. spolu vo

výške 2.205,51 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej
pohľadávky súd odôvodnil aplikáciou § 517 ods. l a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. l nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, zmeneného nariadením vlády SR č. 20/2013
Z.z., ktorým sa ustanovujú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

9. O nároku na náhradu trov konania, pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie žaloby, súd rozhodol podľa §
257 CSP s prihliadnutím na dôvod čiastočného späťvzatia žaloby, ktorým bolo rozhodnutie súdu v spore
sp. zn. 35C/468/2013 o určenie vlastníckeho práva, v ktorom žalobca nevystupoval ako strana sporu,
vydané po podaní žaloby na súd. O nároku na náhradu trov konania vo zvyšnej časti súd rozhodol podľa
§ 255 ods. l CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v rozsahu 91,73 % (2.205,51,29 eur z 2404,29

eur) voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,46 %.

10. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podala včas
odvolanie žalovaná. Navrhla zrušiť rozsudok v jeho napadnutej časti a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10.1. V odvolaní žalovaná namietla, že sudkyňa JUDr. Ing. Andrea Škapincová PhD., nie je zákonný
sudca. V tejto súvislosti žalovaná tvrdila, že ak zákonná sudkyňa JUDr. Blažena Spyrczová, ktorej bola
pridelená vec pod sp. zn. 13Csp/313/17, predložila JUDr. Emílii Guľovej podpredsedníčke Okresného
súdu Košice I tento spor na preradenie do registra „C“ s odôvodnením, že v danom prípade sa nejedná

o spotrebiteľský spor v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a dňa 5.1.2018 JUDr. Emília Guľová
súhlasila s prevedením veci do registra „C“, týmto nesprávnym procesným postupom Okresného súdu
Košice I dňa 8.1.2018 došlo k odňatiu zákonného sudcu JUDr. Blaženy Spyrczovej, k prevedeniu do
registra „C“ a prideleniu veci novej sudkyni JUDr. Zuzane Stolárovej a spisovej značky 19C/1/2018, ktorá
vo veci vydala platobný rozkaz, ktorý bol na základe odporu podaného zo strany žalovanej zrušený.

Týmto procesným postupom súdu došlo podľa názoru žalovanej k nezákonnej zmene zákonného sudcu.
V prílohe odvolania žalovaná predložila kópiu listiny na č.l. 10 sp.zn. 13Csp/313/17, z ktorej vyplývajú
uvedené skutočnosti. Poukázala zároveň na č.l. 11 súdneho spisu, na ktorom sa nachádza Potvrdenie,
v ktorom je uvedené, že spis tunajšieho súdu č.k. 13Csp/313/2017 prijatý dňa 22.12.2017 v právnej vecinavrhovateľa SVB E. X, D. proti A. B. C. o 4.406,17 eur s prísl. bol dňa 8.1.2018 14:34:31 prevedený
do oddelenia Občianskoprávne veci a je vedený pod sp. zn. 19C/1/2018 a bol pridelený na prejednanie
a rozhodnutie sudcovi tunajšieho súdu JUDr. Zuzana Stolárová. Dodala, že Krajský súd v Košiciach v

uznesení zo dňa 28.4.2023 sp. zn. 5Co/77/2022, IČS: XXXXXXXXXX, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku II. a III. konštatoval, že predmetná vec je spotrebiteľská vec.

10.2. Ďalej žalovaná namietla nezrozumiteľnosť a zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku
tvrdiac, že nie je možné z neho zistiť z akého dôvodu súd pri vydaní rozhodnutia nevychádzal

z ročných vyúčtovaní vykonaných predchádzajúcim správcom, hoci povinnosť správcu bytového
domu bola vykonať ročné vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov
a preddavkových platieb najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka. Podľa názoru žalovanej
pre rozhodnutie vo veci samej bolo právne irelevantné akú výšku mesačných zálohových platieb
a mesačných platieb za správu a preddavkov do fondu opráv správca bytového domu predpísal
žalovanej platiť vo vystavených mesačných zálohových predpisoch v období mesiacov 1.1.2014 do

30.6.2015, lebo rozhodný bol len výsledok ročných vyúčtovaní za rok 2014 a za rok 2015. Namietajúc,
že bod 24 odôvodnenia rozsudku je nezrozumiteľný žalovaná tvrdila, že „Nie je zrejmé na aký iný
dizajn prešiel BYTY - SERVIS spol. s r.o. v roku 2015 a čo má spoločné zmena dizajnu v roku 2015
s ročnými vyúčtovaniami za rok 2014, nie je zrejmé o akom konkrétnom rozdiele vo formáte súd vedie
úvahu a ktoré konkrétne vyúčtovanie malo 3 strany a akým spôsobom súd vyhodnotil vo vzťahu k

správnosti vykonaných ročných vyúčtovaní uvádzané tvrdenie svedkyne A. I., že vyúčtovanie všetkých
nimi spracovaných bytov je rovnaké a porovnáva sa mesačný zálohový predpis a náklad, keď je zrejmé,
že porovnaním mesačných zálohových predpisov (t.j. predpísaných platieb ) a skutočných ročných
nákladov vzniknutých na priestor, nie je možné dôjsť k zisteniu nedoplatku alebo preplatku ročného
vyúčtovania, ktoré sa zisťuje porovnaním skutočných nákladov a zaplatených platieb a nie predpísaných

platieb. Matematickým rozdielom medzi predpísanou zálohovou platbou a skutočným ročným nákladom
na predmetný priestor je možné zistiť len tú skutočnosť, či správca bytového domu adekvátne nastavil
výšku mesačných zálohových predpisov. Z napadnutého odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť akú
relevanciu pre vydanie rozhodnutia vo veci mali vyššie uvádzané nezmyselné tvrdenia o tom, akým
spôsobom správca zisťuje nedoplatky alebo preplatky ročných vyúčtovaní za služby spojené s užívaním

bytu alebo nebytového priestoru a príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu.“
Namietla, že formulácia textu na strane 8 v bode 25. a 26 odôvodnenia napadnutého rozsudku je úplne
nezrozumiteľná, poukázala aj na bod 28 odôvodnenia rozsudku a súdu vytkla, že v odôvodnení rozsudku
nezrozumiteľne uvádza a zmiešava číselné údaje z ročných vyúčtovaní, mesačných zálohových platieb
a fondu opráv a z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť o čom súd koná, výška a právny titul

pohľadávok uplatnených žalobcom (preddavky, poplatky, zálohové platby), čím došlo k porušeniu práva
žalovanej na spravodlivý proces.

10.3. Akcentujúc, že svedkyňa A. I. potvrdila, že ani ostatní vlastníci neprispievali do fondu prevádzky,
údržby a opráv bytového domu E. XXX/X, D., žalovaná zopakovala, že navrhovala žalobu zamietnuť aj z

dôvodu, že zo strany žalobcu ide o zjavné zneužitie práva, lebo ani ostatní vlastníci v rozhodnom období
kalendárnych rokov 2014 a 2015 neprispievali do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že rozsudok je správny a nedôvodná je námietka
žalovanej, že B. I. mala byť nezákonnou sudkyňou. Citoval znenie ustanovenia § 363 CSP ako i

z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2019, sp. zn. 6Cdo/119/2018 a tvrdil, že odvolanie
žalovanej neobsahuje náležitosti odvolania podľa § 363 CSP, lebo v odvolaní chýba odvolací návrh a
zároveň chýbajú odvolacie dôvody, špecifikované podľa § 365 ods. 1 CSP, a to aj napriek tomu, že
odvolanie bolo spísané právnou zástupkyňou žalovanej, ktorá je advokátkou. Žalobca preto z opatrnosti
navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalovanej odmietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V prípade, ak by odvolací súd pristúpil k meritórnemu prieskumu
rozhodnutia, navrhol potvrdiť rozsudok a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

12. Žalovaná nevyužila právo na repliku.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané
včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávaniapodľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1 a 2 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej je nedôvodné.

14. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky relevantné tvrdenia strán
a skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 191
a nasl. CSP, v súlade so zákonom a zásadami ustálenými v právnej praxi, starostlivo prihliadajúc na
rozhodujúce skutkové tvrdenia a relevantné argumenty sporových strán a dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Uplatnený nárok žalobcu po právnej stránke súd

správne kvalifikoval, pričom aplikované hmotnoprávne normy aj správnym spôsobom interpretoval. O
právach a povinnostiach sporových strán súd vyvodil zodpovedajúce závery a správne rozhodol, ak
žalobe čo do istiny 2.205,51 eur s príslušenstvom vyhovel. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym
záverom súdu prvej inštancie, že nárok v tejto časti bol žalobou na súde uplatnený dôvodne. Výšku
priznanej sumy 2.205,51 eur titulom úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv domu s príslušenstvom
žalovaná v odvolaní nespochybnila, žalovaná namietala nezrozumiteľnosť záverov súdu tvrdiac, že

súd „v odôvodnení rozsudku nezrozumiteľne uvádza a zmiešava číselné údaje z ročných vyúčtovaní,
mesačných zálohových platieb a fondu opráv a z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť o čom súd
koná, výška a právny titul pohľadávok uplatnených žalobcom (preddavky, poplatky, zálohové platby)“,
čím došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Tento odvolací dôvod
nie je v posudzovanom prípade naplnený.

15. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je
možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a

v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Jeho
integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie (I. ÚS 26/94).

16. Odvolací súd poukazuje na stabilizovanú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej sa posudzuje
spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06), a preto k záveru o opodstatnenosti námietky

porušenia práva na spravodlivý súdny proces s následkom zrušenia rozhodnutia z tohto dôvodu, môže
dôjsťzásadneibavprípadoch,aknadriadenýsúddospejeknázoru,ženamietanéarelevantnéprocesné
pochybenia zo strany súdu umožňujú prijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý a vzhľadom
na to aj jeho výsledok môže vyznievať ako nespravodlivý, avšak nie v prípadoch, keď zo strany súdu síce
k určitému pochybeniu došlo, avšak jeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným

porušením ústavou garantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemala
podstatný dosah (m. m. IV. ÚS 320/2011). Platí totiž, že nie každé porušenie Civilného sporového
poriadku zo strany súdu má automaticky za následok porušenie ústavou garantovaného základného
práva, v danom prípade predovšetkým základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. IV. ÚS 104/2012, I. ÚS

9/2013, IV. ÚS 629/2012, II. ÚS 372/2012, II. ÚS 373/2012), tak, ako sa domnieva žalovaná, nakoľko na
základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces sa zásadne nazerá ako na právo
„výsledkové“, to znamená, že sa posudzuje, či požiadavkám vyplývajúcim z obsahu tohto základného
práva zodpovedá súdny proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok je (bude)
spravodlivé (por. m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).

17. V danom prípade súd pri rozhodovaní veci postupoval v súlade so zákonom. Náležite vzal na zreteľ,
že v sporovom konaní je súd v zásade limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a že sporové
konanie sa riadi princípom formálnej pravdy a posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a
aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva, a

teda že strana sporu je povinná tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé
privodiť jej úspech v spore a každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik
jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Táto povinnosť strany sporu má kľúčový význam a predstavuje
jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 Základných princípov CSP).

18. V odôvodnení preskúmavanej časti rozsudku, ako ani v samotnom postupe súdu pred jeho
vydaním, odvolací súd nevzhliadol také nedostatky, ktoré by odvolací súd oprávňovali k vysloveniu
záveru o porušení žalovanou namietaných práv, vrátane námietky nezákonného sudcu. Podľa názoru
odvolacieho súdu rozsudok v jeho napadnutej časti nie je možné považovať za zjavne neodôvodnenýani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založené na právnych záveroch nemajúcich oporu v
zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení
právnych predpisov. Z hľadiska odvolacích námietok žalovanej nie je dôvod na spochybnenie záverov

napadnutého rozsudku, keďže tie sú dostatočne a presvedčivo zdôvodnené.

19. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutej časti rozsudku dospel odvolací súd k
záveru, že rozsudok je v jeho napadnutých výrokoch dostatočne zrozumiteľný a určitý. Súd prvej
inštancie v ňom totiž uviedol úvahy, pre ktoré považoval žalobu žalobcu v časti za dôvodnú a pre ktoré

zamietol žalobu žalobcu v zostávajúcej časti, ako i dôvody, pre ktoré vyhodnotil ako neopodstatnenú
obranu žalovanej. Z odôvodnenia rozsudku je úplne zrejmé, prečo neprisvedčil námietkam žalovanej
a z akých právnych úvah vychádzal, zhodnotiac pritom všetky žalobné námietky a argumentáciu
žalobcu i žalovanej v priebehu sporu na súde prvej inštancie. Odvolací súd nevzhliadol nedostatočne
odôvodneným a nezrozumiteľným rozhodnutie súdu ani v bode v bode 24., 25., 26. a 28. odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Všetky námietky žalovanej podľa kontextu v rámci odvolania, vyjadrujú skôr

nesúhlas žalovanej s odôvodnením rozsudku a vyhovením žalobe (sčasti).

20. Opodstatnenou nie je ani odvolacia námietka žalovanej, že z rozsudku nie je možné zistiť, z akého
dôvodu súd pri vydaní rozhodnutia nevychádzal z ročných vyúčtovaní vykonaných predchádzajúcim
správcom. Z odôvodnenia rozsudku je totiž nepochybné, že súd v tomto smere rozhodol v prospech

žalovanej ak nevychádzal z ročných vyúčtovaní za rok 2014 a 2015 a žalobcovi nepriznal voči žalovanej
nárok na úhradu nedoplatkov z vyúčtovania za rok 2014 a 2015 za byt č. 1 J. H. 3, vychádzajúc pritom
z úsudku, že žalobcom v spore predložené vyúčtovania nezohľadňujú v rozsudku sp.zn. 35C/468/2013
stanovený skutočný spoluvlastnícky podiel žalovanej ako vlastníka na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a z rovnakého dôvodu žalobcovi potom nepriznal voči žalovanej ani nárok na úhradu

zálohových platieb za rok 2014 a za obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015, teda v časti týkajúcej sa úhrady
za plnenia - služby, pri ktorých bolo potrebné vykonať ročné vyúčtovanie, nakoľko tieto nezohľadňovali
zmenené spoluvlastnícke podiely na byte č. 1 a č. 3 a nebytovom priestore č. 1 a iným dôkazom žalobca
svoj nárok voči žalovanej v tejto časti nepreukázal. Dôvodiac, že povinnosť prispievať do tohto fondu je
daná na základe zákona (§ 10 ods. 1, § 7b ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov)

a tak vo vzťahu k platbe do fondu prevádzky, údržby a opráv nevzniká preplatok či nedoplatok, súd
konštatoval,žeaniprípadnénesprávnevyúčtovaniečinevyúčtovanieplatiebdofonduprevádzky,údržby
a opráv nemôže spôsobiť zánik povinnosti žalovanej platiť úhradu do fondu prevádzky, údržby a opráv
domu. Správnosť tohto záveru súdu žalovaná v odvolaní nespochybnila.

21.Poukazomnauvedenéodvolacísúdpopreskúmanívecidospelkzáveru,ženiejedôvodnánámietka
žalovanej týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej odôvodnenosti písomného vyhotovenia
rozhodnutia prvoinštančného súdu, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody svojho rozhodnutia. Rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd pri svojom rozhodovaní rešpektoval kautely

určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, pri výklade a
aplikácii zákonných predpisov sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalovaná sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
súdneho rozhodnutia súdu (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS

188/06).

22. Neboli zistené ani vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. c) CSP, t.j. že rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd.

23. Odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej, že vo veci rozhodol nezákonný sudca vyhodnotil ako
neopodstatnenú.

24. Odvolací súd po preskúmaní, či sudca bol v danej veci určený v súlade s rozvrhom práce a či súd
(ne)bol správne obsadený dospel k záveru, že v posudzovanej veci sa celkom zjavne o nesprávne

obsadený súd, resp. o nezákonného sudcu, nejedná.

24.1. Právo na zákonného sudcu je zaručené v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.24.2. Uvedený príkaz predstavuje pre každú stranu sporu rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho
veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad (procesných pravidiel). Ak nekoná

zákonný sudca, platí, že súd je nesprávne obsadený.

24.3. Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu,
upravujú ustanovenia § 3 ods. 3 a 4 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení neskorších predpisov.

24.4. Podľa § 3 ods. 3 tohto zákona, zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na
príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o
prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa
rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom
rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj

sudca určený podľa odseku 4.

24.5. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce
(§ 3 ods. 4 zák. č. 757/2004 Z.z.).

24.6. Súčasťou základného práva na zákonného sudcu je aj zásada prideľovania súdnej agendy sudcom
(spĺňajúcim uvedené predpoklady) a určenia zloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v
rozvrhu práce tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený
pre rôzne dôvody a rozličné účely výber súdov a sudcov „ad hoc“.

24.7. Ústavný súd opakovane judikuje, že za zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy je zásadne
potrebné považovať toho, kto bol určený na prejednanie a rozhodnutie v súlade s rozvrhom práce súdu
(por. napr. I. U´S 52/97, II. U´S 47/99, II. U´S 118/02, III. U´S 46/04, III. U´S 46/2012, IV. U´S 161/08).
Pojem zákonného sudcu vykladá tak, že ním je sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na súd toho
stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, že podľa rozvrhu

práce ide o sudcu oprávneného konať a rozhodnúť určitý druh agendy.

24.8. Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z.z., na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt
riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva
na príslušný kalendárny rok.

24.9. Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 757/2004 Z.z., rozvrh práce obsahuje: a) určenie senátov, samosudcov,
súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd, b)
zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; v rozvrhu práce sa tiež uvedie, ktorý
z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi a organizuje činnosť senátu, c)

určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov senátov a súdnych úradníkov
tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v prejednávanej
veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi
alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony, d) spôsob a podmienky zaraďovania hosťujúcich
sudcov do rozvrhu práce s odkazom na zoznam hosťujúcich sudcov pre obvod príslušného krajského

súdu, e) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu
a ak sa zmení personálne obsadenie súdu, f) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce
z dôvodu výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré
vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka, g) spôsob prideľovania vecí samosudcom
a senátom v prípade nemožnosti využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov

spôsobenej v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí
v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, h) rozvrh služieb určujúci samosudcov alebo senáty a
spôsob ich zastupovania v prípade, ak ide o nemožnosť prideľovania vecí náhodným výberom, ak
ide o rozhodovanie o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú
prehliadku,opríkazenaodpočúvanieazáznamtelekomunikačnýchčinností,opríkazenavyhotovovanie

obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na
použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitného zákona a o neodkladnom opatrení podľa
osobitného predpisu, i) ustanovenie maximálneho rozdielu v počte pridelených vecí podľa § 51 medzi
senátmi, samosudcami a súdnymi úradníkmi, j) zaradenia sudcov do jednotlivých grémií a kolégií, k)spôsob poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve a ich zastupovanie 16) (ďalej len "notársky
rozvrh"), l) zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone
súdnictva, do jednotlivých súdnych oddelení, m) ďalšie náležitosti, ak tak ustanoví osobitný zákon.

24.10. Podľa § 51 ods. 1 veta prvá zák. č. 757/2004 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, veci
určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo
samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

24.11. V prípade, ak sudca bude určený v rozpore s rozvrhom práce, právo na zákonného sudcu
vyplývajúce z čl. 48 ods. 1 Ústavy sa nerešpektuje a v takom prípade treba súd považovať za nesprávne
obsadený.

25. Odvolací súd po preskúmaní, či sudca bol v danej veci určený v súlade s rozvrhom práce a či súd

(ne)bol správne obsadený dospel k záveru, že vec prejednala a vo veci rozhodla zákonná sudkyňa,
určená v súlade s Rozvrhom práce Okresného súdu Košice I, účinného v žalovanou namietanom období
a v rozvrhu práce stanovenými pravidlami určovania zákonného sudcu (v článku 3 Rozvrhu).

25.1.Tenvrozhodnomobdobívčlánku3bod2vetaprváurčoval,ževeciurčenépodľapredmetukonania

sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, sudcom a súdnym úradníkom náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom
tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Podľa článku 3. bod 16 Rozvrhu práce,
ak bola vec zapísaná do nesprávne určeného súdneho registra, môže (mohla byť) byť prevedená podľa
pokynu predsedu súdu do správne určeného súdneho registra s novou spisovou značkou najneskôr do

30 dní odo dňa zapísania veci do pôvodného súdneho registra a u neodkladných opatrení do 5 dní odo
dňa zapísania veci do pôvodného súdneho registra. V prípade návrhu na vydanie platobného rozkazu,
ktorý je podaný na tlačive podľa vzoru uvedenom v osobitnom predpise (§ 265 ods. 2 CSP) môže (mohla
byť) byť vec prevedená do správneho súdneho registra v lehote 5 pracovných dní odo dňa zapísania
veci do pôvodného registra. Ak bola vec prevedená podľa pokynu predsedu súdu do správne určeného

registra a dostala novú spisovú značku, nemožno opakovane namietať nesprávne určenie registra, do
ktorého bola vec zaradená. Sudca, ktorému bola vec prevedená, stáva sa jej zákonným sudcom.

26. V korelácii s uvedeným za stavu, ak sudkyňa JUDr. Blažena Spyrczová, ktorej bola pridelená vec pod
sp. zn. 13Csp/313/17, predložila podpredsedníčke Okresného súdu Košice I tento spor na preradenie

do registra „C“, ktorá dňa 5.1.2018 súhlasila s prevedením veci do registra „C“, je nutné konštatovať, že
týmto procesným postupom súdu nedošlo k nezákonnej zmene zákonného sudcu, a to napriek tomu,
že pri rozhodovaní posudzovanej veci je (bolo) potrebné aplikovať aj zákonné ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa. Odvolacia námietka žalovanej v tomto smere je preto neopodstatnená.

27. Napokon rozsudku súdu prvej inštancie v jeho preskúmavanej časti nemožno vytknúť ani
nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP, alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

28. V danej veci bolo nesporné, že správu bytového domu na E. X K. D. od 1.7.2016, teda i v
čase rozhodnutia súdu prvej inštancie a rozhodnutia odvolacieho súdu, vykonávalo (vykonáva), resp.

zabezpečuje na tento účel založené (vzniknuté) spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov
SVB E. X, D. F. F. E. X, IČO: 50657097, ktoré vzniklo zo zákona dňa 1.7.2016 podľa § 8a ods. 8 zák. č.
182/1993 Z.z. V zmysle zákona spoločenstvo vykonáva správu domu na účet vlastníkov a vo vlastnom
mene je oprávnené vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov (§ 7b ods. 2 cit.
zákona). Žalobca teda z titulu svojho postavenia nepochybne je oprávnený aj na vymáhanie pohľadávky

od žalovanej, ktorá vznikla titulom nezaplatením príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv domu
v predpísanej výške, tak, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.29. So zreteľom na uvedené ako nedôvodnú odvolací súd posúdil i odvolaciu námietku žalovanej, ktorou
namieta zjavné zneužitie práva žalobcom, ak ani ostatní vlastníci v rozhodnom období kalendárnych
rokov 2014 a 2015 neprispievali do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu, a na tomto

základe sa dovoláva odmietnutia súdnej ochrany. Výkonom práv a povinností v zákonnom rámci sa totiž
nezasahuje bez právneho dôvodu do práv a oprávnených záujmov iných a v takom prípade nemožno
hovoriť ani o zneužití práva, ani o výkone práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho
zákonníka, ktorého aplikácia nesmie viesť k oslabovaniu ochrany subjektívnych práv ustanovených
zákonom, a tým k nežiadúcemu narušovaniu právnych vzťahov. Preto pokiaľ žalobca v súlade so svojimi

zákonom ustanovenými povinnosťami podanou žalobou vymáha od žalovanej ako vlastníčky bytov v
bytovom dome pohľadávku vzniknutú nezaplatením predpísaných úhrad do fondu prevádzky, údržby
a opráv domu, v žiadnom prípade nemožno konštatovať zneužitie práva zo strany žalobcu, ani že by
žalobca konal protiprávne alebo v rozpore s dobrými mravmi.

30. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

iné rozhodnutie o nároku žalobcu, než ako rozhodol súd prvej inštancie, ktorý žalobcovi aj žalovanej
vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali všetky svoje procesné
práva.

31. Poukazom na uvedené je nutné konštatovať, že žalobcovi sa vecnú správnosť rozsudku v odvolaní

nepodarilo spochybniť. Odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňujúc so správnymi, presvedčivými a
zákonu zodpovedajúcimi dôvodmi preskúmavanej časti rozsudku, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP),
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok v jeho napadnutej časti, a to okrem výroku
II., voči ktorému nebolo podané odvolanie, nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudol
právoplatnosť.

32. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, na základe čoho mu
odvolací súd priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

35.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).