Rozsudok – Ostatné – Opatrovníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoPs/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124276420
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124276420.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci starostlivosti o posudzovanú: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX,
E. E., právne zast.: ProAdvokat, s.r.o., so sídlom Cementárenská cesta 17, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 54 864 313, o návrhu navrhovateľa: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, E. E.,
za účasti Okresnej prokuratúry Banská Bystrica a Mesta Banská Bystrica, o obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony a ustanovenie opatrovníka, o odvolaní opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 38Ps/1/2024-223 zo dňa 15.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 38Ps/1/2024-223 zo dňa 15.04.2025 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I.
Súd obmedzuje A. B., nar. XX.XX.XXXX spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá na:
- vykonávať všetky právne úkony majetkoprávneho charakteru, najmä vykonávanie správy vlastníctva
nehnuteľností a hnuteľných vecí,

- disponovať finančnými prostriedkami nad sumu 1 500 eur mesačne ako vreckovým,

- disponovať s účtom v banke a vlastniť bankomatovú kartu,

- uzatvárať zmluvy, najmä zmluvy o pôžičke, úverové zmluvy, zmluvy o prevode vlastníctva k hnuteľným
a nehnuteľným veciam, darovacie zmluvy, obchodné zmluvy, zmluvy, ktorými by na seba vzala voči
veriteľovi zodpovednosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník (teda vystupovala ako ručiteľ),

- spísať závet, uzatvárať dohody v dedičskom konaní,

- samostatne rozhodovať o svojom zdravotnom stave, najmä duševnom zdraví, hospitalizácii, nutnosti
a dĺžke liečby,

- rozhodovať o potrebe sociálnej starostlivosti, umiestnení v zariadení sociálnej starostlivosti,

- vykonávať pasívne volebné právo,

- samostatne vystupovať v trestnom a občianskom konaní,- samostatne konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, úradnými inštitúciami
a vybavovať si úradné záležitosti.

II. F. A. B., nar. XX.XX.XXXX ustanovuje opatrovníka Mesto Banská Bystrica, ktorý je oprávnený
a povinný zastupovať A. B., nar. XX.XX.XXXX pri právnych úkonoch a spravovať jej majetok vo veciach,
v ktorých je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená.

III. Opatrovník je oprávnený na všetky úkony, ktoré sú bežné a na úkony, ktoré nie sú bežné je potrebný
súhlas súdu.

IV. Opatrovník je povinný každý rok k 30.06. a k 31.12. predkladať súdu správy o A. B., nar. XX.XX.XXXX
a o stave jej majetku.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VI. Trovy dôkazov platí štát.“

2. Dňa 17.04.2024 bol na Okresnom súde Banská Bystrica podaný návrh navrhovateľa na obmedzenie

spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj „posudzovaná“).
3. Posudzovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 02.07.2024 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žiadala podaný návrh zamietnuť a navrhovateľovi uložiť povinnosť nahradiť jej trovy konania a trovy
právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.
4. Uznesením sp. zn. 38Ps/1/2024 zo dňa 26.07.2024 okresný súd v konaní ustanovil znalca z odboru

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria A. G. E. za účelom vypracovania znaleckého posudku.
5. Dňa 13.08.2024 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k vyjadreniu posudzovanej,
v ktorom okrem iného uviedol, že obmedziť jeho sestru v spôsobilosti na právne úkony navrhol na
základe vykonaného dokazovania, aby nejakým spôsobom nebolo nedôvodne zasiahnuté do jej práv.
6. Dňa 06.12.2024 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok č. 122/2024 vypracovaný

ustanovenou znalkyňou A. G. E.. Znalkyňa na základe zdravotnej dokumentácie posudzovanej,
spisového materiálu a vlastného vyšetrenia dospela k záveru, že posudzovaná trpí závažným duševným
ochorením – Paranoidnou schizofréniou s postpsychotickým defektom osobnosti, teda chorobným
narušením pôvodnej osobnosti. Ide o stav trvalý, nejedná sa o prechodnú poruchu, ale o celoživotné
ochorenie, liečbou len čiastočne ovplyvniteľné. Liečba je symptomatická, udržujúca. Za súčasných

medicínskych možností je prognóza ochorenia neistá, nedá sa úplne vyliečiť. U posudzovanej sú
narušené úsudkové schopnosti a kritickosť, ktoré sú schizofrénne zmenené v dôsledku duševného
ochorenia, ktorým trpí. Je paranoidne nastavená voči rodine, odmieta členov rodiny, obviňuje ich z toho,
že ich zaujímajú len jej peniaze. Narušené sú u nej adaptačné a kompenzačné mechanizmy osobnosti,
je u nej znížená frustračná tolerancia, teda tolerancia na záťaž, stres, konflikty, nedokáže reálne posúdiť

životné situácie, nedokáže primerane hospodáriť s vyššou sumou finančných prostriedkov a s majetkom.
Zlyháva v sociálnej, pracovnej aj osobnej sfére. Bez akéhokoľvek posúdenia môže podľahnúť rôznym
názorom a nátlaku inej osoby, kde bude v nevýhode, je tu riziko jej zneužitia. Posudzovaná je schopná
porozumieť a komunikovať rečou o svojich zámeroch, ale pre duševné ochorenie nie je schopná
vykonať adekvátne rozhodnutie, zvoliť si správne riešenie, porozumieť voľbe a posúdiť ju. Znalkyňa

odporučilaobmedziťposudzovanúnaprávneúkonyvoblastimajetkoprávnehocharakteru,disponovania
s finančnými prostriedkami nad sumu 1200 - 1500 Eur, v oblasti uzatvárania zmlúv, spísania závetu,
rozhodovania o svojom zdravotnom stave, hospitalizácii, o potrebe sociálnej starostlivosti a umiestnení
v zariadení sociálnej starostlivosti, voliť a byť volená, samostatne vystupovať pred štátnymi orgánmi,
orgánmi územnej samosprávy, úradmi, súdmi.

7. Dňa 23.01.2025 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie posudzovanej k predloženému znaleckému
posudku. V prípade, ak okresný súd rozhodne obmedziť posudzovanú na právne úkony, posudzovaná
navrhla ustanoviť jej za opatrovníka partnera E. H., ktorého súhlas s ustanovením do tejto funkcie bol
predložený súdu. Posudzovaná uviedla, že je pripravená prijať potrebnú pomoc a podporu odborníkov.
8. Uznesením zo dňa 30.01.2025 okresný súd pribral do konania ako účastníka konania E. H., partnera

posudzovanej. Okresný súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 07.02.2025.
Pojednávania sa zúčastnil navrhovateľ, posudzovaná, jej právny zástupca, navrhovaný opatrovník,
prokurátorka a znalkyňa. Uznesením sp.zn. 38Ps/1/2024 zo dňa 05.03.2025 okresný súd pribral do
konania ako účastníka konania Mesto Banská Bystrica.9. Dňa 07.03.2025 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie posudzovanej prostredníctvom jej
právneho zástupcu, v ktorom predložila potvrdenie o výplate finančných prostriedkov v prospech
posudzovanej zo dňa 25.02.2025, podľa ktorého má garantovanú rentu vo výške 1.000.000 USD,

z ktorých jej aktuálne ostáva vyplatiť celkovo sumu 836.565,38 USD, ktoré jej budú naďalej vyplácané
mesačne vo výške 5.000 USD (teda nejde o doživotnú rentu) a oznámenie správcu po poručiteľovi
A. H. zo dňa 26.05.2025, ktoré obsahuje menoslov potenciálnych dedičov vrátane posudzovanej,
pričom dedičské konanie stále prebieha. Posudzovaná v podaní tiež predložila späťvzatie súhlasu
E. H. na ustanovenie za hmotnoprávneho opatrovníka pre posudzovanú. Posudzovaná uviedla, že

pokiaľ okresný súd podanému návrhu vyhovie, súhlasí, aby jej za hmotnoprávneho opatrovníka bolo
ustanovené Mesto Banská Bystrica. Žiadala tiež, aby v takom prípade jej bola ponechaná suma 1.800 –
2.000 Eur mesačne ako tzv. vreckové, a to s ohľadom na index rastu spotrebiteľských cien, cien energií,
prípadne iných relevantných položiek.
10.Uznesenímsp.zn.38Ps/1/2024zodňa31.03.2025okresnýsúdkonanievočiE.H.,nar.XX.XX.XXXX
zastavil.Napojednávanídňa15.04.2025saposudzovanánezúčastnila,právnyzástupcaospravedlniljej

neúčasť na pojednávaní z dôvodu jej psychického rozpoloženia, aktuálne je na liečbe, reaguje výborne,
len má psychické vypätie z účasti na pojednávaní. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu, posudzovaná
súhlasila s obmedzením jej spôsobilosti na právne úkony tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania.
Právny zástupca ďalej uviedol, že posudzovaná nenamietala, aby jej opatrovníkom bolo Mesto Banská
Bystrica, chcela len, aby to bol niekto tretí, nezávislý. Uviedla mu tiež aktuálne mesačné výdavky,

a to za byt 265 Eur, nákupy 400 Eur, strava 300 Eur, oblečenie 400 Eur, masáž, kaderník, pedikúra
100 Eur, výlety do 400 Eur mesačne. Právny zástupca uviedol, že posudzovaná má záujem, aby sa
konanie čím skôr ukončilo, aby sa skončil jej psychický stres. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že
s posudzovanou komunikoval prostredníctvom sms. Čo sa týkalo ustanovenia mesta za opatrovníka
posudzovanej, toto by posudzovaná uvítala, nevyjadrila sa k tejto možnosti negatívne alebo odmietavo.

Vzhľadom k tomu, aká je tu nedôvera zo strany posudzovanej voči rodine, ak by sa aj niekto z rodiny
prihlásil, myslí si, že by z princípu odmietla kohokoľvek.
11. Okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 10 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 231 CMP, § 248 CMP, §27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku jeho rozhodnutia a návrhu vyhovel. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony súdom je

opatrením v záujme tých, ktorí nemajú možnosť ovládať svoje konanie alebo posúdiť jeho následky.
Predpokladom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby podľa § 10 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je 1/ skutočnosť, že fyzická osoba trpí duševnou poruchou, 2/ duševná porucha fyzickej
osoby je dlhodobejšieho charakteru, nie je len prechodná, 3/ fyzická osoba nie je schopná robiť právne
úkony v dôsledku duševnej poruchy. Okresný súd dospel k záveru, že podaný návrh je dôvodný, pričom

konštatoval, že v danej veci ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu. Súd v predmetnej veci
vypočul znalkyňu, navrhovateľa, posudzovanú, navrhovaného opatrovníka – partnera posudzovanej, vo
veci sa vyjadrilo Mesto Banská Bystrica a prokuratúra, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi
a znaleckým posudkom.
12. Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd preukázané, že posudzovaná trpí závažným duševným

ochorením Paranoidnou schizofréniou s postpsychotickým defektom osobnosti, teda chorobným
narušením pôvodnej osobnosti. Samotné konštatovanie duševného ochorenia u posudzovanej
neodôvodňuje jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, no odôvodňuje to správanie a konanie
posudzovanej,ktorým,hocisitosamaneuvedomuje,ohrozujeseba,atonielenvmajetkoprávnejoblasti,
ale aj, čo sa týka jej zdravotného stavu. Posudzovaná je k svojmu ochoreniu nekritická, opakovane bola

z dôvodu vysadenia liečby hospitalizovaná, podstúpila aj elektroliečbu. Posudzovaná v čase relapsu
ochorenia odmieta stravu, trpí nespavosťou, vyhadzuje veci, je verbálne agresívna. Posudzovaná
v krátkom období pred poslednou hospitalizáciou, kedy bolo vysoko pravdepodobné, že si nie je úplne
vedomá následkov svojho konania, darovala svojmu partnerovi chatu a garáž. Posudzovaná celé roky
financuje v každej oblasti svojho partnera, čo za iných okolností by samozrejme bolo výlučne vecou

posudzovanej, tiež pred piatimi alebo šiestimi rokmi spísala závet, ktorým celý svoj majetok odkázala
pre prípad smrti svojmu partnerovi, no v niekoľkých prepúšťacích správach z psychiatrickej kliniky sa
uvádzajú vyjadrenia posudzovanej, kde posudzovaná hovorí o psychickom a fyzickom týraní partnerom,
o tom, že sa na nej priživuje, že už s ním nechce byť, že ho vyhodila z bytu, čo z pohľadu okresného
súdu vzbudzuje vážne pochybnosti o uvedomovaní si následkov konania posudzovanej. Posudzovaná

je paranoidne nastavená voči svojej rodine, čo vyplýva nielen z vyjadrení navrhovateľa, z jednotlivých
lekárskych prepúšťacích správ, ktoré sú obsahom znaleckého posudku, ale aj z konaní vedených
na okresnom súde, v rámci ktorých bola posudzovaná opakovane nedobrovoľne hospitalizovaná na
psychiatrickom oddelení. Vzhľadom na prístup posudzovanej k liečbe v minulosti až do súčasnosti,okresný súd konštatoval, že dodržiavanie liečby posudzovanou do budúcna je neisté, čo vzbudzuje
pochybnosti o tom, že posudzovaná svojím správaním a konaním nebude ohrozovať svoju existenciu.
Na základe vyjadrenia znalkyne tiež musí okresný súd konštatovať, že posudzovaná ani v prípade

dodržiavania liečby nie je schopná jasného úsudku, nakoľko jej úsudkové schopnosti sú oslabené,
schizofrénne zmenené, čo ju robí zraniteľnou, ľahšie ovplyvniteľnou, zvýšene sugestibilnou, môže byť
zneužitá inými ľuďmi vo svoj prospech.
13. Znalkyňa odporučila okresnému súdu na základe znaleckého vyšetrenia obmedziť posudzovanú
v spôsobilosti na právne úkony tak, že táto nie je spôsobilá robiť právne úkony a vybavovať si svoje

právne záležitosti, rozhodovania majetkoprávneho charakteru (najmä vykonávania správy vlastníctva
nehnuteľností a hnuteľných vecí), disponovania s finančnými prostriedkami nad 1.200 – 1.500 Eur,
manipulovania s účtom v banke, nie je spôsobilá uzatvárať žiadne zmluvy o pôžičke, úverové zmluvy,
zmluvy o prevode vlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, darovacie zmluvy, obchodné zmluvy,
zmluvy, ktorými by na seba vzala voči veriteľovi zodpovednosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí
dlžník (vystupovala ako ručiteľ), nie je schopná spísať závet, uzatvárať dohody v dedičskom konaní, nie

je spôsobilá samostatne rozhodovať o svojom zdravotnom stave, najmä duševnom zdraví, hospitalizácii,
nutnosti a dĺžke liečby, nie je spôsobilá rozhodovať o potrebe sociálnej starostlivosti, umiestnení
v zariadení sociálnej starostlivosti, nie je spôsobilá vykonávať aktívne a pasívne volebné právo, teda
voliť a byť volená, nie je spôsobilá na účasť v trestnom a občianskom konaní, nie je spôsobilá
samostatného konania pred štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, úradnými inštitúciami

a vybavovania si úradných záležitostí. Na základe vyšetrenia posudzovanej znalcom, posudzovaná je
spôsobilá zaobstarať si základné životné potreby (stravovanie, hygiena, starostlivosť o svoje osobné
veci, nákupy, starostlivosť o domácnosť, rozhodovania o osobných vzťahoch, záujmoch a pod.).
14. Okresný súd sa vo väčšine obmedzení posudzovanej spôsobilosti na právne úkony stotožnil
s odporúčaniami znalkyne. Posudzovaná vzhľadom na vykonané dokazovanie aj podľa okresného súdu

nie je spôsobilá robiť právne úkony v oblasti majetkoprávnej, v oblasti uzatvárania zmlúv, disponovania
s účtom v banke a vlastnenia bankomatovej karty, nie je spôsobilá spísať závet, uzatvárať dohody
v dedičskom konaní, nakoľko si plne neuvedomuje následky svojho konania, a to ani v čase, kedy
dodržiava liečbu. Hoci sa posudzovaná v priebehu konania vyjadrila, že za posledných šesť rokov si
dokázala nasporiť sumu 200.000 Eur, súd musí konštatovať, že takúto sumu si nasporila len vďaka

príspevkom (či už pravidelným alebo mimoriadnym) zo strany jej bývalého manžela, no minimálne
za posledný rok dokázala minúť viac než 143.000 Eur, ako vyplýva z predložených výpisov z účtu.
Posudzovaná svoje finančné prostriedky prevádzala aj na účet svojho partnera (ktorý tieto prostriedky
označuje ako svoje úspory), v čase nedodržiavania liečby na svojho partnera previedla majetok
v značnej hodnote (chata, garáž), napísala na neho osobný automobil, svojho partnera vyživuje v každej

oblasti. Okresný súd mal vzhľadom na ochorenie posudzovanej výrazné pochybnosti, že tieto úkony
posudzovaná vždy vykonala pri plnom vedomí. Napokon, ako bolo konštatované znalkyňou, pokiaľ
posudzovanáajjevsociálneúnosnejremisii,jejúsudokjeužschizofrénnezmenenýanásledkomtohoje
výrazne ovplyvniteľná svojím okolím, je zraniteľná, jej úsudok je oslabený, u posudzovanej bola lekármi
konštatovaná aj kortikálna atrofia, čo má negatívny vplyv na pamäť, pozornosť a úsudok posudzovanej.

Vzhľadom k tomu, že posudzovaná dlhodobo nedodržiavala liečbu, dochádza u nej k rozpadu osobnosti,
ktorý stav sa nedá zvrátiť žiadnou liečbou.
15. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že keďže posudzovaná dlhodobo
nedodržiava liečbu, opakovane bola napriek jej nesúhlasu hospitalizovaná, podstúpila aj elektroliečbu,
v čase relapsu ochorenia odmieta stravu, trpí nespavosťou, vyhadzuje veci, zbavuje sa majetku, je

verbálne agresívna, mal za to, že je nevyhnutné posudzovanú obmedziť aj v oblasti rozhodovania o jej
zdravotnom stave, duševnom zdraví, hospitalizácii, nutnosti a dĺžke liečby, rozhodovania o potrebe
sociálnej starostlivosti a umiestnení v zariadení sociálnej starostlivosti. Okresný súd mal tiež za to,
že je nevyhnutné z dôvodu právnej ochrany posudzovanej obmedziť posudzovanú aj v samostatnom
konaní pred súdmi a pred štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, úradnými inštitúciami a pri

vybavovaní úradných záležitostí.
16. Okresný súd v rovine odporúčania znalkyne obmedziť posudzovanú v oblasti aktívneho a pasívneho
volebného práva sa stotožnil s názorom prokuratúry, kedy ani podľa okresného súdu nie je nevyhnutné
obmedziť posudzovanú aj v oblasti aktívneho volebného práva, teda práva voliť. Ohľadne pasívneho
volebnéhoprávavšakposudzovanávzhľadomnasvojpsychickýzdravotnýstavmôžebyťzneužitáinými

osobamivosvojprospech,snegatívnymidôsledkamipreposudzovanú,pretookresnýsúdposudzovanú
obmedzil na právnych úkonoch aj v tomto smere.
17. Čo sa týkalo sumy (tzv. vreckové), s ktorou posudzovaná môže disponovať, tak okresný súd
zvažoval výšku tejto sumy, no vzhľadom na doterajší príjem a životnú úroveň posudzovanej mal zato, že suma 1.500 Eur ako tzv. vreckové je adekvátna, pričom táto suma má slúžiť len pre potreby
posudzovanej, nie potreby jej partnera. Posudzovaná sa vyjadrila, že by chcela cestovať po Slovensku,
preto je v záujme posudzovanej, aby sa tomuto záujmu venovala. Aj v iných konaniach týkajúcich sa

obmedzenia spôsobilosti na právne úkony okresný súd ponecháva posudzovaným „akési vreckové“,
ktoré však zohľadňuje aj výšku ich príjmu. V tejto sume zároveň nie sú zahrnuté záväzky posudzovanej
vo forme pravidelných platieb, tieto záväzky bude za posudzovanú z prostriedkov posudzovanej plniť
ustanovený opatrovník, nakoľko tento je oprávnený za posudzovanú uskutočňovať právne úkony, a teda
ajdisponovaťsjejúčtom.Vprípade,žeposudzovanábudeznejakéhodôvodupotrebovaťväčšífinančný

obnos, obráti sa na opatrovníka, a pokiaľ nepôjde o bežný úkon, takýto úkon musí schváliť súd.
18. Okresný súd mal na základe vykonaného dokazovania za to, že v danom prípade sú
splnené predpoklady pre obmedzenie spôsobilosti posudzovanej na právne úkony tak, ako vyplývajú
z predloženého znaleckého posudku aj z výpovede znalkyne na pojednávaní, pričom dospel k tomuto
záveru v kontexte so všetkými ostatnými dôkazmi vykonanými v tomto konaní. Okresný súd, s
prihliadnutím na odporúčania prokurátorky, obmedzil posudzovanú na právne úkony v rozsahu, ako

uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. Zdôraznil, že účelom obmedzenia posudzovanej na právne úkony
nie je komplikovať jej život a diskvalifikovať ju z oblasti uskutočňovania právnych úkonov, ale účelom je
ochrana posudzovanej, ktorá si bohužiaľ nie je s ohľadom na jej zdravotný stav plne vedomá následkov
svojho konania. Napokon, sama posudzovaná s obmedzením jej spôsobilosti na právne úkony v rozsahu
vykonaného dokazovania súhlasila.

19. Okresný súd zamietol návrh mesta Banská Bystrica na doplnenie dokazovania k zisteniu aktuálneho
zdravotnéhostavuposudzovanejodjejošetrujúcejlekárkyA.I.B.,čiposudzovanádodržiavapredpísanú
liečbu, či chodí na kontroly, či užíva predpísané lieky. Ochorenie posudzovanej je nezvratné, aj v čase
sociálnej remisie je vzhľadom na dlhodobé nedodržiavanie liečby úsudok posudzovanej schizofrénne
zmenený, následkom čoho je výrazne ovplyvniteľná svojím okolím, je zraniteľná, jej úsudok je oslabený.

Teda ak aj posudzovaná v súčasnosti dodržiava predpísanú liečbu, jej myslenie je zmenené a ani
za takejto situácie si nie je plne vedomá následkov svojho konania. Čo sa týka poukazu mesta na
nezrovnalostí záveru znalkyne a výsluchu posudzovanej na pojednávaní, keď uviedla, že si uvedomuje,
že musí brať lieky, čo má byť v rozpore so záverom znalkyne zo str. 53 znaleckého posudku, v ktorom
sa uvádza, že náhľad na ochorenie zo strany posudzovanej je sporný, tak okresný súd považoval za

podstatnéuviesť,ževzásadetejtovýhrademestanerozumie,záveryznalkynevychádzajúzdlhodobého
správania posudzovanej od minulosti do súčasnosti (čo preukazujú aj početné lekárske správy, či
nedobrovoľné hospitalizácie posudzovanej), pričom pokiaľ sa posudzovaná vyjadrila, že si uvedomuje,
že musí brať lieky, neznamená to, že liečbu aj skutočne bude dodržiavať, keďže v dodržiavaní
liečby dlhodobo a opakovane zlyhávala. Okresný súd sa zároveň nestotožnil s vyjadrením mesta, že

znalecký posudok neobsahuje reálny záver (znalkyňa sa riadne vysporiadala so zadanou znaleckou
úlohou, vychádzala zo všetkých dostupných zdrojov a vlastného vyšetrenia posudzovanej) a tiež
neporozumelvyjadreniumestaorozporevsume(sktoroumôžedisponovaťposudzovaná),ktorúuviedla
znalkyňa a ktorú uviedol právny zástupca posudzovanej. Okresný súd v ods. 38. napadnutého rozsudku
odôvodnil, akou úvahou sa spravoval pri určení sumy vreckového pre posudzovanú.

20. Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené aj s konaním o ustanovenie
opatrovníka posudzovanej osoby. Posudzovaná pôvodne navrhla, aby jej v prípade obmedzenia
spôsobilosti na právne úkony bol za opatrovníka ustanovený jej partner E. H., no vzhľadom na
obsah a spôsob vyjadrení partnera posudzovanej na pojednávaní a skutočnosti, ktoré vyplynuli,
tak z vyjadrení posudzovanej, ako aj partnera posudzovanej, okresný súd mal vážne pochybnosti

o vhodnosti ustanovenia partnera posudzovanej do funkcie jej opatrovníka. Okresný súd sa tiež stotožnil
a zdôraznil vyjadrenie prokurátorky o tom, že ak by bol za opatrovníka posudzovanej ustanovený
jej partner, dochádzalo by ku kolízii záujmov, nakoľko partner navrhovateľky je živený z prostriedkov
posudzovanej. Napokon, okresnému súdu bolo doručené odvolanie súhlasu partnera posudzovanej
s ustanovením za jej opatrovníka, následkom čoho konanie voči nemu zastavil. Posudzovaná je

zároveň paranoidne nastavená voči svojej rodine, nemá k nej dôveru, súrodenci a rodičia posudzovanej
nesúhlasili s ustanovením do funkcie opatrovníka pre posudzovanú, okresný súd preto vylúčil blízke
osobyposudzovanejzmožnostiustanoveniazaopatrovníkapreposudzovanú.Keďžesúduniejeznáma
iná fyzická osoba, ktorej by dôverovala tak posudzovaná ako aj súd, pribral do konania ako účastníka
konania Mesto Banská Bystrica, ktoré ustanovil posudzovanej za opatrovníka. Zamestnankyňa mesta

na pojednávaní žiadala doplniť dokazovanie dopytom na kamarátku posudzovanej, ktorá by jej mohla
byť ustanovená za opatrovníčku, prípadne dopytom na posudzovanú, aby takúto osobu označila.
Vychádzajúczvyjadreniaposudzovanej,ktorázaopatrovníkazokruhufyzickýchosôbnavrhlalensvojho
partnera, keďže nie je iná osoba, ktorej by v tomto smere plne dôverovala a z vyjadrenia prostredníctvomprávneho zástupcu, že súhlasí s tým, aby jej bolo za opatrovníka ustanovené Mesto Banská Bystrica,
ako aj vychádzajúc zo skutočnosti, že posudzovaná má značné úspory, bude jej aj do budúcnosti
vyplácaná mesačná renta 5.000 USD (až do sumy viac než 830.000 Eur), prichádza do úvahy ako

dedička ďalšieho majetku po bývalom manželovi, mal okresný súd za to, že je nevyhnutné ochrániť
majetok posudzovanej, aby bola zabezpečená jej budúcnosť a aby nebola prípadne zneužitá osobou,
ktorej bezvýhradne nedôveruje. Okresný súd mal za to, že verejný opatrovník, ktorého zamestnanci
majú právnické vzdelanie, je vzhľadom na všetky okolnosti tohto prípadu, najschopnejší vykonávať
správu majetku posudzovanej tak, aby posudzovaná neutrpela ujmu, posudzovanú zastupovať pri

právnych úkonoch a dohliadať na jej zdravotný stav. Je povinnosťou mesta Banská Bystrica starať
sa o svojich občanov. V prípadoch, kedy neexistuje dôveryhodná fyzická osoba, ktorá by mohla
byť ustanovená za opatrovníka posudzovanej osoby, úlohu opatrovníctva v zmysle zákona preberá
na seba verejný opatrovník. Mesto ako verejný opatrovník si je vedomé svojich práv a povinností
vyplývajúcich z funkcie opatrovníka, nakoľko je ako opatrovník v obdobných konaniach ustanovované
súdom opakovane. S ohľadom na uvedené, okresný súd návrh mesta na doplnenie dokazovania

dopytom kamarátky posudzovanej ohľadne jej možného opatrovníctva zamietol. Okresný súd zároveň
ustanovenému opatrovníkovi vymedzil jeho práva a povinnosti, spôsob zastupovania posudzovanej, ako
aj povinnosť predkladať súdu dvakrát ročne správy o posudzovanej a o stave jej majetku. V konaní
vznikli trovy znaleckého dokazovania, o náhrade ktorých okresný súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 1
CMP tak, že ich platí štát. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania
súd v prejednávanej veci nezistil. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku sa navrhovateľ, právny zástupca posudzovanej a prokurátorka vzdali práva podať odvolanie.
21. Proti tomuto rozsudku podalo rozsiahle odvolanie Mesto Banská Bystrica (ďalej aj len
„odvolateľ“), na ktoré sa na tomto mieste odkazuje, z dôvodov podľa § 62 ods. 1 CMP, podľa § 365

ods. 1 písm. h) CSP, podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, § 2 ods. 1 CMP, § 62 ods. 1 CMP, § 365
ods. 1 písm. h) CSP, § 248 ods. 1 CMP. Vyčítal okresnému súdu, že neúplne zistil skutočný stav
veci, keď v ods. 33. rozsudku vychádzal len zo znaleckého posudku č. 122/2024 zo dňa 29.11.2024
vypracovaného A. G. E. (ďalej len „Znalecký posudok“), pričom okresný súd vyhlásil napadnutý rozsudok
dňa 15.04.2025. Podľa odvolateľa v Znaleckom posudku, hoci tento obsahuje aj vlastné vyšetrenie (str.

40 a nasl. Znaleckého posudku) nie je zmienka o skutkových okolnostiach, na základe ktorých znalkyňa
a následne aj okresný súd skonštatoval skutočnosti uvedené v ods. 33 napadnutého rozsudku. Nie je
v ňom zmienka, na základe čoho okresný súd ustálil, že v čase vydania rozsudku bol zdravotný stav
posudzovanej taký, že nielenže bola u posudzovanej skonštatovaná psychická porucha, ale zároveň
skutočný zdravotný stav posudzovanej bol taký, že v dôsledku tejto dušenej poruchy posudzovaná nevie

posúdiť následky všetkých právnych úkonov vo výroku I. rozsudku uvedených. Mesto Banská Bystrica
na pojednávaní dňa 15.04.2025 (prvé pojednávanie, ktorého sa objektívne mohlo zúčastniť z dôvodu
pribratia do konania až uznesením okresného súdu zo dňa 05.03.2025), navrhlo podľa § 35 CMP a
§ 36 CMP vykonanie dokazovania k aktuálnemu zdravotnému stavu posudzovanej, a to vyžiadania si
informácií od ambulantného lekára - psychiatra posudzovanej, či posudzovaná od konca roka 2024,

kedy bol vypracovaný Znalecký posudok až doteraz dodržiava predpísanú liečbu, či pravidelne chodí na
kontrolyavyjadreniekjejaktuálnemuzdravotnémustavu.Návrh,ktorýmsazačalokonanienaokresnom
súde, je zo dňa 17.04.2024. Na str. 13 Znaleckého posudku je pri lekárskej prepúšťacej správe FNsP B.
Bystrica - Psychiatrická ambulancia z vyšetrenia A. B. zo dňa 11.06.2024 o.i. uvedené: „Objektívne: Stav
pacientky je aktuálne na svojej úrovni uspokojivo kompenzovaný, počas vyšetrenia pokojná, lucídna,

orientovaná, euthýmna, bez floridnej psychotickej symptomatiky náf. poruchy po ECT redukované.“ Súd
I. inštancie v citovanej časti rozsudku uviedol len určité predpoklady a skutkové zistenia podľa lek.
správ z predchádzajúcich rokov. Znalkyňa však súčasne na str. 47 Znaleckého posudku k zdravotnému
stavu posudzovanej uviedla, že: „V súčasnosti je jej stav v sociálne únosnej remisii, kompenzovaný,
nie sú prítomné u posudzovanej manifestné psychotické prejavy v zmysle porúch vnímania, myslenia,

paticky zmenenej nálady, či neprimeraného správania..“ Ďalej však znalkyňa v Znaleckom posudku
na str. 47 uvádza (časť „Symptomatológia“), že posudzovaná „nie je kritická ku svojmu zdravotnému
stavu, nespolupracuje pri liečbe, je u nej narušený úsudok a kritickosť, nesúhlasila s navrhovanými
hospitalizáciami, ktoré museli byť opakovane potvrdzované súdom (r. 2023, 2024), je u nej narušený
úsudok a kritickosť, v dôsledku toho nedokáže reálne hodnotiť rôzne životné situácie“, čo však znalkyňa

posúdila vo vzťahu k predošlým hospitalizáciám posudzovanej.“ Vo vlastnom vyšetrení posudzovanej
uskutočnenom dňa 07.11.2024 však nie sú uvedené skutočnosti, skutkové okolnosti, na základe ktorých
by bolo možné skonštatovať, že posudzovaná nebola kritická ku svojmu zdravotnému stavu. (Tu aj
rozpor s dôkazom, a to výsluchom posudzovanej na pojednávaní dňa 07.02.2025, keď posudzovanáo.i. uviedla: „uvedomujem si, že musím brať lieky.“) Rovnako tak, ak (na str. 47 Znaleckého posudku)
znalkyňa uviedla, že u posudzovanej „je narušený úsudok a kritickosť (pozn. uvedené aj v odôvodnení
rozsudku)vdôsledkutohonedokážereálnehodnotiťrôzneživotnésituácie“,niejezrejmé,akékonkrétne

„životné situácie“ tým znalkyňa mala na mysli, na základe akých skutočností dospela znalkyňa k tomuto
(aktuálnemu!) zisteniu a ak je pravdivé, ako a či uvedené bolo súdom I. inštancie posúdené vo výroku I.
rozsudku, keď výrok súdu má obsahovať výslovne len tie konkrétne, jasne špecifikované právne úkony,
na ktoré nie je posudzovaná spôsobilá, aby nedošlo k neprimeranému, aj nezákonnému obmedzeniu
na ľudských právach v dôsledku rozsahu obmedzenia mimo aktuálnej potreby podľa § 10 ods. 1

Občianskeho zákonníka „Takisto vo vyššie citovanom odôvodnení rozsudku súd I. inštancie uviedol
nie skutkové zistenia, len domnienky, že „dodržiavanie liečby posudzovanou je neisté, čo vzbudzuje
pochybnosti o tom, že posudzovaná svojím správaním a konaním nebude ohrozovať svoju existenciu.“,
čo je v rozpore s článkom 6 C.M.P. Súd v súlade s článkom 6 C.M.P. a § 217 ods. 1, prvá veta C.S.P.
obligatórne rozhoduje podľa stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia, o to viac, že predmetom konania je
rozhodovanie o osobnom stave. Podľa článku 2 ods. 2 C.S.P. : „Právna istota je stav, v ktorom každý

môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutýspravodlivo.“MestoBanskáBystricacitovalozNálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 313/2012-52 zo dňa 28.11.2012, v zmysle ktorého
v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nemožno vychádzať len z obsahu Znaleckého

posudku.
22. Odvolateľ vyčítal okresnému súdu, že výroku na jednej strane rozhodol tak, že posudzovaná „nie
je spôsobilá uzatvárať zmluvy, najmä zmluvy o pôžičke, úverové zmluvy, zmluvy o prevode vlastníctva
k hnuteľným a nehnuteľným veciam, darovacie zmluvy, obchodné zmluvy, zmluvy, ktorými by sa seba
vzala voči veriteľovi zodpovednosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník (teda vystupovala

ako ručiteľ), a na druhej strane v tomto istom výroku rozhodol tak, že posudzovaná „nie je spôsobilá
disponovať finančnými prostriedkami nad sumu 1 500 eur mesačne ako vreckovým, disponovať s účtom
v banke a vlastniť bankomatovú kartu.“; § 218 ods. 1, prvá veta C.S.P.: „Obsah rozhodnutia vo veci
samej vysloví súd vo výroku rozsudku.“ Civilný sporový poriadok bližšie neuvádza vlastnosti výroku
rozhodnutia, no z ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj Ústavného súdu

Slovenskej republiky je zrejmé, že podstatnou vlastnosťou obsahu výroku súdu je jeho nerozpornosť,
určitosť, logickosť, t.j. absencia logických chýb (správne aplikovanie logických operácií). Aj keby sa
posudzovaná v konaní pred súdom I. inštancie bližšie nevyjadrila ako trávi svoj voľný čas a na aký
účel používa finančnú hotovosť, je táto časť výroku I. Rozsudku nevykonateľná a v rozpore so C.S.P.,
pretože súd I. inštancie rozhodol ako o úkonoch, na ktoré nie je posudzovaná spôsobilá uzatváranie

zmlúv (typy zmlúv vymedzené exemplifikatívne) a na druhej strane jej určil mesačnú výšku „vreckového“
podľa bodu 38 Rozsudku na bežné výdaje vo výške 1 500 Eur mesačne ako hotovosť (viď „nie je
spôsobilá vlastniť bankomatovú kartu“), pričom je zrejmé, že vzhľadom na túto výšku (predstavujúcu
cca priemernú nominálnu mesačnú mzda zamestnanca hospodárstva SR, za 1Q 2025 výšku 1518
Eur) a ďalšie, v konaní vykonané dôkazy posudzovaná vykonávala a aj bude vykonávať, uzatvárať

rôzne typy zmlúv spotrebiteľského charakteru, napr. služby v rámci cestovania, ubytovania, wellness,
spotrebiteľských zmlúv uzatváraných na diaľku, a pod., teda ak chcel súd I. inštancie takto rozhodnúť
za účelom uvedeným v bode 39 Rozsudku „...účelom obmedzenia posudzovanej na právne úkony nie
je komplikovať jej život a diskvalifikovať ju z oblasti uskutočňovania právnych úkonov, ale účelom je
ochrana posudzovanej, ktorá si bohužiaľ nie je s ohľadom na jej zdravotný stav plne vedomá následkov

svojho konania.“, týmto výrokom I. Rozsudku súd I. inštancie naopak rozhodol v rozpore so záujmami
posudzovanej; je ťažko predstaviteľné ako by fakticky mohla posudzovaná disponovať samostatne s
touto sumou, ak zároveň nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy.“ V nadväznosti na uvedené súd I. inštancie
ani bližšie nevymedzil rozsah obmedzenia spôsobilosti v disponovaní s touto hotovosťou, resp. časť
výroku I. rozsudku k obmedzeniu spôsobilosti posudzovanej uzatvárať zmluvy.

23. V odvolaní odvolateľ zdôraznil, že súhlasí s dôležitým záväzkom a nepopierateľnou kompetenciou
výkonu funkcie verejného hmotnoprávneho opatrovníka pre fyzické osoby, avšak ustanoveniu obce
za verejného opatrovníka musí prechádzať vykonanie dokazovania, ktorého výsledkom je skutkové
zistenie, že v danom prejednávanom prípade nie je vhodná fyzická osoba, ktorá by túto funkciu
mohla vykonávať, resp. s jej výkonom nesúhlasí, vrátane poučenia súdom, čo v sebe zahŕňa funkcia

hmotnoprávneho opatrovníka. Ak aj v konaní pred okresným súdom bolo zistené, že posudzovaná
nesúhlasí s ustanovením nikoho z rodinných príbuzných za jej opatrovníka, posudzovaná sa v rámci
výsluchu na pojednávaní dňa 07.02.2025 vyjadrila, že „Dôverujem pánovi Žilkovi, mojim kamarátkam,
známym a dlhoročnému priateľovi, ktorý sa aj vyjadril v rámci konania...“. Odvolateľ namietal záveryokresného súdu, že „Keďže súdu nie je známa iná fyzická osoba, ktorej by dôverovala tak posudzovaná
ako aj súd, pribral do konania ako účastníka konania mesto Banská Bystrica, ktoré ustanovil
posudzovane za opatrovníka.“ „Súd tu v bode 41 Rozsudku ďalej uviedol, že pri rozhodovaní o

hmotnoprávnom opatrovníkovi vychádzal aj zo skutočnosti, že posudzovaná má značné úspory, bude
jej do budúcnosti vyplácaná mesačná renta 5000 USD, prichádza do úvahy ako dedička ďalšieho
majetku po bývalom manželovi. Uvedené skutkové zistenia však nijako nesúvisia, nie sú relevantné pri
dôvodnosti ustanovenia Mesta Banská Bystrica za hmotnoprávneho opatrovníka, ani nie sú dôvodom na
vylúčenie zisťovania možných fyzických osôb za vhodného opatrovníka podľa § 27 ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Zo skutočností, v bode 41 Rozsudku uvedených, nevyplýva, že uvedené je prekážkou
ustanovenia za opatrovníka fyzickej osoby, o to viac, keď súd I. inštancie v tomto nevykonal nijaké
dokazovanie, dopyt, výsluch osôb, ktoré posudzovaná označila na pojednávaní dňa 07.02.2025 za
kamarátky, ku ktorým má dôveru. Na základe uvedených skutočností Mesto Banská Bystrica navrhuje,
aby odvolací súd Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, spisová značka 38Ps/1/2024 - 223 zo
dňa 15.04.2025 vo výrokoch I. a II. zrušil podľa § 389 ods. 1, písm. c) C.S.P.“.

24. K doručenému odvolaniu sa podrobne vyjadril prokurátor okresnej prokuratúry, ktorá sa po vyhlásení
rozsudku vzdala práva na podanie odvolania, nakoľko voči žiadnemu z výrokov predmetného rozsudku
nemala výhrady. „Mesto Banská Bystrica bolo do predmetného konania o obmedzenie spôsobilosti na
právneúkonyposudzovanejpribratéuznesenímOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.38Ps/1/2024-150
zo dňa 05.03.2025 ako subjekt, ktorý prichádzal do úvahy na ustanovenie do funkcie hmotnoprávneho

opatrovníka posudzovanej pre prípad, že dôjde k obmedzeniu jej spôsobilosti na právne úkony. Mesto
Banská Bystrica teda v predmetnom konaní nevystupuje ako procesný opatrovník posudzovanej“, preto
podľa § 359 CSP má prokuratúra za to, že Mesto Banská Bystrica nie je subjektom oprávneným podať
odvolanie proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým došlo k obmedzeniu spôsobilosti na
právne úkony posudzovanej, nakoľko tento výrok nie je v jej neprospech. V zmysle § 248 ods. 1 zákona

č. 161/2015 Z. z. CMP síce je konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony spojené s konaním
o ustanovení opatrovníka, uvedené však neznamená, že opatrovník je oprávnený podať odvolanie
proti ktorémukoľvek výroku rozsudku súdu vydanému v takomto konaní. O právach a povinnostiach
ustanoveného hmotnoprávneho opatrovníka rozhodol súd prvej inštancie len výrokmi II., III. a IV. (a
výrokom V. o náhrade trov konania ako výrokom, ktorý je závislý na predchádzajúcich výrokoch),

a teda samotným výrokom I. o obmedzení spôsobilosti na právne úkony posudzovanej nie je právne
postavenie Mesta Banská Bystrica nijako dotknuté. Odvolanie Mesta Banská Bystrica proti výroku I.
rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle § 386 písm. b) CSP odmietnuť ako odvolanie
podané neoprávnenou osobou. Mesto Banská Bystrica v podanom odvolaní namieta, že rozsudok súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho, resp. neúplného zistenia skutočného stavu veci, nakoľko pri

posúdení otázky obmedzenia spôsobilosti na právne úkony posudzovanej vychádzal súd prvej inštancie
len zo znaleckého posudku zo dňa 29.11.2024, pričom nedoplnil dokazovanie vyžiadaním si informácií
od ambulantného lekára posudzovanej – psychiatra k jej aktuálnemu zdravotnému stavu. Prokuratúra
sa nestotožnila s odvolateľom, pričom zhodne s názorom súdu prvej inštancie považovala návrh Mesta
Banská Bystrica na ďalšie dokazovanie za nedôvodný. Dokazovaním vykonaným v rámci predmetného

konania bolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pre obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony posudzovanej podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. existencia duševnej
poruchy u posudzovanej, ktorá nie je len prechodná, v dôsledku ktorej je posudzovaná schopná
robiť len niektoré právne úkony. Vykonaným znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané,
že posudzovaná trpí duševnou poruchou – paranoidnou schizofréniou s postpsychotickým defektom

osobnosti (t. j. chorobným narušením pôvodnej osobnosti), ktorá nie je len prechodná a pre ktorú
posudzovaná nie je spôsobilá uskutočňovať právne úkony v znalcom vymedzenom rozsahu. V dôsledku
tejto duševnej poruchy sú úsudkové schopnosti a kritickosť posudzovanej oslabené, schizofrénne
zmenené, na základe čoho môže mať problémy primerane vyhodnotiť zložité, nové situácie, náročné
na plánovanie, predvídanie, domyslenie právnych úkonov, ktoré by ju mohli zaväzovať k plneniu

materiálnych alebo finančných povinností. Posudzovaná nedokáže v plnom rozsahu domyslieť dôsledky
svojho konania. Taktiež je zvýšene sugestibilná, teda môže podliehať názorom iných ľudí, ktorí by ju
mohli využiť vo svoj prospech. Posudzovaná je paranoidne nastavená voči rodine. Taktiež sú u nej
narušené adaptačné a kompenzačné mechanizmy osobnosti, t. j. tolerancia na záťaž, stres, konflikty,
nedokáže reálne posúdiť životné situácie, nedokáže primerane hospodáriť s vyššou sumou finančných

prostriedkov a majetkom. Zlyháva v sociálnej, pracovnej aj osobnej sfére. Je potrebné uviesť, že
znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie posudzovanej
zachytávajúcej jej zdravotný stav už od roku 2019 a zároveň mal k dispozícii aj dokumenty týkajúce sa
tzv. nedobrovoľných hospitalizácií posudzovanej na psychiatrickom oddelení, resp. konaní o prípustnostiprevzatia v zdravotníckom zariadení, už od roku 2005. Znalec mal teda možnosť posúdiť vývoj a
prejavy duševnej poruchy posudzovanej za dostatočne dlhé obdobie, na základe čoho si znalec (a
následne aj súd) mohol urobiť potrebný obraz o duševnom stave posudzovanej. U posudzovanej sa

dlhodobo konštantne striedajú obdobia, kedy sa jej psychický stav zhorší (a to až do takej miery,
že si jej stav vyžiada aj akútnu hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení zdravotníckeho zariadenia)
s obdobiami remisie. V čase relapsu ochorenia je posudzovaná nekritická k svojmu zdravotnému
stavu, odmieta hospitalizáciu aj predpísanú liečbu, odmieta stravu, trpí nespavosťou, vyhadzuje
veci, alebo sa inak zbavuje majetku, je verbálne agresívna. Toto opakované zhoršenie psychického

stavu je u posudzovanej spôsobené aj jej celkovým nedostatočným náhľadom na jej ochorenie,
kedy posudzovaná v minulosti opakovane vysadzovala predpísanú medikamentóznu liečbu. Znalec
konštatoval, že zhoršenie zdravotného stavu sa u posudzovanej nedá dopredu predvídať, pričom k
nemu môže prísť pri nedodržaní liečebného režimu, ale aj pri psychickej alebo telesnej záťaži (napr.
aj pri nedostatku spánku, pri bežnej viróze alebo chrípke). Znalec pri výsluchu uviedol, že k zhoršeniu
zdravotného stavu posudzovanej v roku 2024 došlo aj napriek tomu, že bola nastavená na depotnú (t. j.

injekčnú) formu liečby, ktorá jej bola podávaná raz za mesiac. To, že sa posudzovaná aktuálne nachádza
v stave remisie, nie je pre rozhodnutie o jej spôsobilosti na právne úkony rozhodujúce. Stav remisie
neznamená úplné vymiznutie duševnej poruchy a rovnako ani navrátenie schopnosti posudzovanej
uskutočňovať všetky právne úkony. Doplnenie dokazovania vyžiadaním správy od ošetrujúceho lekára
posudzovanej o jej aktuálnom zdravotnom stave by preto nemalo nijaký vplyv na závery písomného

znaleckého posudku a závery znalca prezentované na pojednávaní. Účelom rozhodnutia o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony je poskytnúť ochranu fyzickej osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, do
budúcna, a preto nie je možné zohľadňovať len jej aktuálny duševný stav, ale je potrebné prihliadnuť aj
na priebeh duševnej poruchy v minulosti a na prognózu jej ďalšieho vývoja.
25. Prokuratúra vo svojom vyjadrení uviedla, že sa nemôže stotožniť ani s námietkou odvolateľa, že

okresný súd rozhodol len na základe znaleckého posudku. Za účelom náležitého zistenia skutkového
stavu a preukázania splnenia podmienok pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony okrem
znaleckého dokazovania vykonal okresný súd aj ďalšie dokazovanie, a to výsluch posudzovanej,
výsluch navrhovateľa, výsluch partnera posudzovanej – E. H., pričom si do konania zabezpečil aj
listinné dôkazy – potvrdenie o vyplácanej rente posudzovanej, výpisy z bankových účtov posudzovanej,

dôkazy o prevode nehnuteľného majetku posudzovanou na jej partnera. Rovnako aj týmito dôkaznými
prostriedkami mal súd preukázaný vplyv znalcom zistenej duševnej poruchy na konanie posudzovanej
(správanie sa posudzovanej voči blízkym osobám a okoliu, nakladanie s jej majetkom, postoj k jej
zdravotnému stavu a predpísanej liečbe), pričom vyhodnotením všetkých získaných dôkazov jednotlivo
a zároveň v ich vzájomnej súvislosti súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o dôvodnosti

obmedzenia spôsobilosti na právne úkony posudzovanej v stanovenom rozsahu. Prokuratúra sa
nestotožnila ani s námietkou odvolateľa týkajúcou sa vnútornej rozpornosti výrokovej časti rozsudku,
keď súd prvej inštancie vo výroku I. posudzovanú obmedzil v spôsobilosti na právne úkony tak, že
nie je spôsobilá na uzatváranie zmlúv, a zároveň jej ponechal oprávnenie samostatne disponovať s
finančnými prostriedkami vo výške 1.500 Eur mesačne. Uvedené časti výroku I. je potrebné vykladať

vo vzájomnej súvislosti, a teda pokiaľ bude posudzovaná nakladať s uvedenou finančnou čiastkou,
bude oprávnená aj uzatvárať zmluvy, prostredníctvom ktorých sa bude toto nakladanie s uvedenou
finančnou čiastkou realizovať (napr. bežné spotrebiteľské zmluvy). Za nedôvodné považuje prokuratúra
aj odvolanie voči výroku II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie posudzovanej ustanovil za opatrovníka
Mesto Banská Bystrica. Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo zistiť žiadnu fyzickú osobu, ktorá by

bola schopná (a aj ochotná) vykonávať funkciu hmotnoprávneho opatrovníka posudzovanej, a preto bolo
potrebné za opatrovníka ustanoviť Mesto Banská Bystrica ako orgán miestnej správy. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žiadna osoba z okruhu rodinného prostredia posudzovanej nemá záujem
vykonávať funkciu opatrovníka posudzovanej z dôvodu dlhodobo narušených vzájomných vzťahov s
posudzovanou. Rovnako nepripadalo do úvahy ani ustanovenie partnera posudzovanej do tejto funkcie,

nakoľko tento v priebehu konania svoj súhlas s ustanovením do funkcie opatrovníka odvolal.
26. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazoval na výsluch posudzovanej vykonaný na pojednávaní dňa
07.02.2025, tak prokuratúra vo svojom vyjadrení poukázala na to, že posudzovaná uviedla, že dôveruje
kamarátkam, známym a dlhoročnému priateľovi, ktorý sa aj vyjadril v rámci konania, k tomuto je
potrebné uviesť, že sa jedná len o všeobecné vyjadrenie posudzovanej bez presného konkretizovania

určitej osoby, ktorá by podľa posudzovanej mohla vykonávať funkciu opatrovníka, prípadne ktorú by
posudzovaná ako opatrovníka preferovala. Naopak, posudzovaná prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v podaní zo dňa 07.03.2025, ako aj na pojednávaní dňa 15.04.2025 uviedla, že by bola
najradšej, keby bola za opatrovníka ustanovená nejaká tretia – nezávislá osoba, čím dala okresnémusúdu zreteľne najavo svoju vôľu, že nemieni za prípadného opatrovníka označiť žiadnu konkrétnu
osobu z okruhu jej priateľov a známych. Posudzovaná súhlasila s ustanovením mesta Banská Bystrica
za opatrovníka. Pokiaľ má byť za opatrovníka ustanovená fyzická osoba, táto musí byť vo vzťahu k

opatrovanej v určitom bližšom vzťahu tak, aby jej boli známe pomery a potreby opatrovanej, nakoľko
bez týchto poznatkov nie je predpoklad, že bude funkciu opatrovníka vykonávať riadne a v záujme
opatrovanej. V danom konaní nebola zistená žiadna osoba (okrem partnera posudzovanej), ktorá by
bola s posudzovanou v tak blízkom vzťahu, aby jej tento umožňoval zastávať funkciu jej opatrovníka,
pričom je zrejmé, že bežné vzťahy medzi kamarátmi a známymi, s ktorými je opatrovaná v sporadickom

kontakte, takúto kvalitu nedosahujú. Prokuratúra navrhla, aby odvolací súd odvolanie mesta Banská
Bystrica proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. b) CSP odmietol a rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
27. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol (č.l. 275 spisu), že napadnutý rozsudok považuje
za vecne a právne správny, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Predmetné
odvolanie považoval za obštrukciu zo strany mesta, cieľom ktorej je dosiahnutie toho, aby mesto

nebolo ustanovené za hmotnoprávneho opatrovníka posudzovanej napriek tomu, že s ustanovením
posudzovanej za hmotnoprávneho opatrovníka Mesto Banská Bystrica aj samotná posudzovaná
súhlasila.
28. Posudzovaná vo svojom vyjadrení uviedla (č.l. 276 spisu), že „Sme toho názoru, že opatrovník je
oprávnený vyjadrovať sa primárne k tým častiam rozhodnutia, ktoré sa týkajú samotného opatrovníctva

a výkonu tejto funkcie, nie však ku všetkým skutkovým a právnym záverom súdu. K osobe opatrovníka
– výroku II. rozsudku: V súlade s § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka: Ak sa za opatrovníka nemôže
ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka,
ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené
vystupovať svojím menom.“ Súd v odôvodnení konštatoval, že súdu po vykonanom dokazovaní nebola

známa fyzická osoba, ktorá by bola objektívne vhodná ako opatrovník a súčasne by jej dôverovala
aj posudzovaná. Za tejto situácie, keď neexistovala konkrétna fyzická osoba, ktorá by bola súčasne
vhodná, známa a akceptovaná samotnou posudzovanou, súd správne a zákonne pristúpil k ustanoveniu
opatrovníka – mesta Banská Bystrica, čím zabezpečil kontinuitu a zákonnosť výkonu opatrovníckej
funkcie.“

29. Odvolateľ vo svojom vyjadrení (č.l. 293 spisu) uviedol, že sa nestotožnil s názorom prokuratúry,
že skutkový záver k duševnému stavu posudzovanej bol zistený len na základe znaleckého posudku
A. G. E., je dostačujúci. Určite znalkyňa riadne, v súlade s § 16 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych
predpisov vykonala aj vlastné vyšetrenie posudzovanej, no podľa neho nie v súlade s rozhodnutím

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/227/2017 zo dňa 21.06.2017, z ktorého časť,
s ktorou sa stotožnil, i citoval. Takisto Mesto Banská Bystrica zastáva názor, že ak súd I. inštancie mienil
rozsudkom dbať na to, aby posudzovaná aj pri prítomnosti duševnej poruchy nebola obmedzovaná
v bežnom živote, tak „nedostatočne zohľadnil jej záľuby, záujmy a preferencie čo sa týka používania
finančných prostriedkov; súd I. inštancie síce obmedzil jej spôsobilosť na nakladanie s finančnými

prostriedkamiaždovýšky1500Eurmesačneaajvrozsahuvlastneniabankomatovejkarty,novovýroku
Rozsudku uviedol, že nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy, a to nasledovne: „uzatvárať zmluvy, najmä
zmluvy o pôžičke, úverové zmluvy, zmluvy o prevode vlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam,
darovacie zmluvy, obchodné zmluvy, zmluvy, ktorými by si na seba vzala voči veriteľovi zodpovednosť,
že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník (teda vystupovala ako ručiteľ).“ Podľa Mesta Banská

Bystrica je potrebné rozoznávať, o aké zmluvné typy ide a tieto presnejšie rozčleniť do výroku rozsudku,
vzhľadom na reálne uskutočňované záujmy, záľuby posudzovanej. Pri rozhodnutí, že posudzovaná
nie je spôsobilá disponovať s účtom v banke, okresný súd nezohľadnil to, že menovaná uskutočňuje
uzatváranie zmlúv aj prostredníctvom webových sídiel ako zmluvného typu zmluvy o zájazde podľa
zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach

podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zmlúv na diaľku. Obsahom
spisu nie je dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že súd I. inštancie urobil konkrétny dopyt na fyzické
osoby, ktoré ako priateľky spomenula posudzovaná na pojednávaní dňa 07.02.2025 s poučením,
vysvetlením, čo zahŕňa funkcia opatrovníka. Podľa Mesta Banská Bystrica je uvedené povinnosťou
súdu, aj keď posudzovaná na pojednávaní dňa 07.02.2025 neuviedla mená, priezviská a ďalšie údaje o

týchto osobách a aj keď posudzovaná prostredníctvom svojho advokáta v písomnom vyjadrení zo dňa
07.03.2025 súhlasila s ustanovením Mesta Banská Bystrica za hmotnoprávneho opatrovníka.30. Posudzovaná vo svojom vyjadrení na č.l. 305 spisu uviedla, že v plnom rozsahu sa pridržiava
predošlého vyjadrenia, pričom poukázala na skutočnosť, že opatrovník neuviedol žiadne nové
skutočnosti, ktoré by spochybňovali relevantné závery súdu prvej inštancie.

31. Vo svojom vyjadrení navrhovateľ na č.l. 310 spisu uviedol, že sa plne stotožnil s vyjadrením Okresnej
prokuratúry Banská Bystrica a odvolanie, tak ako aj vyjadrenie Mesta Banská Bystrica, v predmetnej
veci považuje za nedôvodné.
32. Krajský súd v Žiline (ďalej aj len ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní Mesta
Banská Bystrica vo veci obmedzenia spôsobilosti A. B., nar. XX.XX.XXXX, koná podľa § 34 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP z dôvodu, že skutočný stav veci zistil súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov
správne a v dostatočnom rozsahu a nebolo potrebné doplniť, ani zopakovať dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny.
33. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ išlo o odvolanie odvolateľa a v ňom tvrdených

skutočnostiach,taknarozhodnutiekrajskéhosúdu,akosúduodvolacieho,vzmyslepodanéhoodvolania
nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo
odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu a v ňom doložených listín
a vykonaných dôkazov. Odvolateľ nevzniesol žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť
pojednávania nasledujúca po výmene písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom by mohla

zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002 č.
64336/01 vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo/218/2009, sp.zn. 3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012, sp.zn. 7Cdo/56/2011).
34. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/

ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, neboli zistené procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a) CSP.
35.Vtomtoprípadeodvolacísúd,alekonštatuje,žesúdprvejinštancievykonalvšetkyrelevantnédôkazy

navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri
rozhodovaní vychádzal.
36. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom odvolateľa odvolací súd uvádza, že hodnotenie dôkazov v
zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi

predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej
sily jednotlivých dôkazov. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť podľa zistení odvolacieho súdu,

vo veci konania o návrhu navrhovateľa na obmedzenie svojprávnosti A. B., nar. XX.XX.XXXX, napriek
odvolaniu, splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil
rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd
ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo
vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti

tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým
dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku. Súd má povinnosť
dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke
preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie
dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie

o obmedzení svojprávnosti A. B., nar. XX.XX.XXXX, aj veľmi podrobne a presvedčivo, dostačujúco
odôvodnil. Okolnosti namietané odvolateľom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu,
ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.
37. Posúdením odvolateľom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu
spisového materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému

rozhodnutiu ako okresný súd.
38. Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v druhom diele Civilného mimosporového
poriadku v ustanoveniach § 231 až § 251.39. Podľa § 231 CMP, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a/ obmedzení
spôsobilostifyzickejosobynaprávneúkony,b/zmeneobmedzeniaspôsobilostifyzickejosobynaprávne
úkony, c/ navrátení spôsobilosti na právne úkony.

40.Podľa§233ods.1CMP,návrhnazačatiekonaniamôžepodaťblízkaosoba,poskytovateľzdravotnej
starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, o koho spôsobilosti sa má konať. Ustanovenie
§ 233 ods. 1 CMP vymedzuje okruh aktívne legitimovaných subjektov oprávnených podať návrh na
začatie konania o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby a o navrátení spôsobilosti na právne úkony.
41. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je u každej fyzickej osoby veľmi závažným zásahom do

jej základných práv a slobôd, a preto rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony môže vydať
jedine súd v osobitnom súdnom konaní, a to výlučne z dôvodov, ktoré sú výslovne uvedené v zákone.
V zmysle § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, takýmto dôvodom môže
byť iba tá skutočnosť, že fyzická osoba je v reálnom živote schopná robiť iba niektoré právne úkony,
pretože: a/ trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, b/ nadmerne požíva alkoholické nápoje,
iné omamné prostriedky alebo jedy.

42. Platná právna úprava Občianskeho zákonníka pri identifikácii možného rozsahu zásahu do
spôsobilosti fyzických osôb na právne úkony diferencuje, pričom z ustanovenia Občianskeho
zákonníka vyplýva možnosť súdu: - obmedziť spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony alebo
pozbaviť fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony. Napriek dikcii vyplývajúcej z hmotného práva
treba konštatovať, že moderné právne úpravy, ako aj rozhodnutia európskych súdnych autorít v snahe

o zachovanie relevantného a rovného postavenia osôb so zdravotným postihnutím netoleruje možnosť
úplného pozbavenia fyzickej osoby spôsobilosti na právne úkony. Tak ako vyplýva z čl. 12 Dohovoru,
právny systém štátu musí rešpektovať spôsobilosť osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých
oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými, v právnych vzťahoch musia existovať primerané a
účinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv.

Tieto záruky musia byť primerané tomu, do akej miery si uvedené opatrenia vyžadujú ochranu záujmov
danej osoby, musia podliehať pravidelnej a nezávislej kontrole a predchádzať, resp. zabraňovať konfliktu
záujmov. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony súd vydá vtedy, ak
existuje niektorý zo zákonných dôvodov, teda fyzická osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len
prechodná alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov, či jedov a v

dôsledku týchto osoba nie je schopná robiť niektoré, resp. žiadne právne úkony. Samotná existencia
faktorov umožňujúcich obmedziť rozsah spôsobilosti konať s právnym následkom sama osebe nestačí
a rozhodnutie súdu je viazané na predpoklad, že z uvedených dôvodov fyzická osoba nie je spôsobilá
robiť právne úkony. Existencia uvedených predpokladov je predmetom dokazovania, pričom súd v tomto
konaní v zmysle základných princípov je povinný zistiť skutočný stav veci a je povinný vykonať dôkazy

potrebné na zistenie skutočného stavu, aj keď ich účastníci nenavrhli (čl. 6 Základných princípov, §
35, 36 CMP). Duševná porucha ani existencia závislosti spôsobujúcej obmedzenie spôsobilosti konať
s právnym následkom nemôže byť krátkodobá. Občiansky zákonník v § 10 predpokladá, že ide o stav
trvalý po určitú kvalifikovanú dobu.
43. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak fyzická osoba

pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov
alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho
spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
44. Podľa § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o
ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

45. Podľa § 27 ods. 2 OZ, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil
spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil,
je súdom ustanovený opatrovník.
46. Podľa § 28 OZ, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a
ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

47. Podľa § 30 OZ, ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k
stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.
48. Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo
výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej
opatrovníka.

49. Podľa § 277 ods. 1 CMP, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka.
50. Podľa § 277 ods. 2 CMP, súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje
povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov.51. Pri určení rozsahu obmedzenia nie je súd viazaný návrhom, ak sa konanie začalo na návrh. Súd
je povinný v rozsudku okrem identifikácie osoby uviesť rozsah obmedzenia. Rozhodnutie o obmedzení
spôsobilosti sa týka len realizácie právnych úkonov a nezbavuje človeka možnosti samostatne konať

v bežných záležitostiach každodenného života. K týmto záležitostiam môže patriť používanie MHD,
zabezpečenie stravovania, ošatenia, využívanie poštových služieb a pod. Rozsudok o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony je rozhodnutím o osobnom stave, po nadobudnutí právoplatnosti je
záväznýergaomnes(§43CMP)amákonštitutívneúčinky.Konanieoobmedzeníspôsobilostinaprávne
úkony je obligatórne spojené s konaním o ustanovenie opatrovníka. V rozsudku, ktorým súd vysloví

rozsah obmedzenia, bude ďalší, tzv. závislý výrok, o ustanovení opatrovníka.
52. Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony súd obmedzil, je súdom
ustanovený opatrovník (obligatórne opatrovníctvo). V zmysle § 27 ods. 3 OZ sa uprednostňuje príbuzný
fyzickej osoby alebo iná vhodná osoba, ak jej niet, orgán miestnej správy alebo jeho zariadenie, pokiaľ
je oprávnené vystupovať vo svojom mene (verejný opatrovník). Ustanovenie verejného opatrovníka
má byť vo vzťahu k skôr uvedenej možnosti len subsidiárne. Práva a povinnosti opatrovníka zahŕňajú

zabezpečenie starostlivosti o osobu opatrovanca, starostlivosť o jeho majetok a v neposlednom rade
zastupovanie opatrovanca, a to v rozsahu, v akom je opatrovanec na relevantné úkony nespôsobilý.
Zástupcom nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
53. Súd prvej inštancie v predmetnej veci postupoval správne, keď po vyhodnotení vykonaného
dokazovania rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony posudzovanej, majúc preukázané, že

táto trpí psychickou poruchou trvalého charakteru, z dôvodu ktorej jej bolo potrebné poskytnúť ochranu
vo forme jej obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony. V danom prípade súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania, a teda z celého sumáru dôkazov, ako vyplývajú najmä z odôvodnenia
napadnutého rozsudku, dostatočne zistil skutočný stav veci. Zo znaleckého posudku súdom prvej
inštancie ustanovenej znalkyne z odboru psychiatria vyplýva, že A. B., nar. XX.XX.XXXX trpí závažným

psychotickým ochorením v zmysle diagnostikovaného záveru, posudzovaná trpí závažným duševným
ochorením Paranoidnou schizofréniou s postpsychotickým defektom osobnosti, teda chorobným
narušením pôvodnej osobnosti. Samotné konštatovanie duševného ochorenia u posudzovanej
neodôvodňuje jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, no odôvodňuje to správanie a konanie
posudzovanej,ktorým,hocisitosamaneuvedomuje,ohrozujeseba,atonielenvmajetkoprávnejoblasti,

ale aj čo sa týka jej zdravotného stavu. Posudzovaná je k svojmu ochoreniu v prevažnej miere nekritická,
opakovane bola z dôvodu vysadenia liečby hospitalizovaná, podstúpila aj elektroliečbu. Posudzovaná
v čase relapsu ochorenia odmieta stravu, trpí nespavosťou, vyhadzuje veci, je verbálne agresívna.
Posudzovaná v krátkom období pred poslednou hospitalizáciou, kedy bolo vysoko pravdepodobné, že si
nie je úplne vedomá následkov svojho konania, darovala svojmu partnerovi chatu a garáž. Posudzovaná

celé roky financuje v každej oblasti svojho partnera, čo za iných okolností, tak ako to konštatoval
i okresný súd, by samozrejme bolo výlučne vecou posudzovanej, tiež pred piatimi alebo šiestimi rokmi
spísala závet, ktorým celý svoj majetok odkázala pre prípad smrti svojmu partnerovi, no v niekoľkých
prepúšťacích správach z psychiatrickej kliniky sa uvádzajú vyjadrenia posudzovanej, kde posudzovaná
hovorí o psychickom a fyzickom týraní partnerom, o tom, že sa na nej priživuje, že už s ním nechce

byť, že ho vyhodila z bytu, čo z pohľadu nielen okresného súdu, ale i odvolacieho súdu, vzbudzuje
vážne pochybnosti o uvedomovaní si následkov konania posudzovanej. Posudzovaná je paranoidne
nastavená voči svojej rodine, čo vyplýva nielen z vyjadrení navrhovateľa, z jednotlivých lekárskych
prepúšťacích správ, ktoré sú obsahom znaleckého posudku, ale aj z konaní vedených na okresnom
súde, v rámci ktorých bola posudzovaná opakovane nedobrovoľne hospitalizovaná na psychiatrickom

oddelení, z vyjadrení v prejednávanej veci, zo skutočností, ktoré vyšli najavo na ústnom pojednávaní.
Vzhľadom na prístup posudzovanej k liečbe v minulosti až do súčasnosti ak okresný súd konštatoval,
že dodržiavanie liečby posudzovanou do budúcna je neisté, čo vzbudzuje pochybnosti o tom, že
posudzovanásvojímsprávanímakonanímnebudeohrozovaťsvojuexistenciu,taksuvedenýmzáverom
odvolací súd rozhodne súhlasí. Na základe najmä vyjadrenia znalkyne, ale i z konania posudzovanej,

ktoré vyplýva z lekárskych správ ako sú uvedené v Znaleckom posudku, a to pri posúdení jednotlivo, ale
i v vzájomne, tiež musí i odvolací súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania konštatovať, že
posudzovaná ani v prípade dodržiavania liečby nie je schopná jasného úsudku, nakoľko jej úsudkové
schopnosti sú oslabené, schizofrénne zmenené, čo ju robí zraniteľnou, ľahšie ovplyvniteľnou, zvýšene
sugestibilnou a predpoklad, že môže byť zneužitá inými ľuďmi v jej neprospech je o to vyšší. Uvedené

ochorenie je trvalého charakteru. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozsahom obmedzenia spôsobilosti
na právne úkony určeným súdom prvej inštancie, ktorým tento zasiahol do jej právnej sféry v miere
nevyhnutnej na zabezpečenie jej ochrany, a to tak, že táto nie je spôsobilá robiť právne úkony
a vybavovať si svoje právne záležitosti, rozhodovania majetkoprávneho charakteru (najmä vykonávaniasprávy vlastníctva nehnuteľností a hnuteľných vecí), disponovania s finančnými prostriedkami nad
1.500 Eur, manipulovania s účtom v banke, nie je spôsobilá uzatvárať žiadne zmluvy o pôžičke,
úverové zmluvy, zmluvy o prevode vlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, darovacie zmluvy,

obchodné zmluvy, zmluvy, ktorými by na seba vzala voči veriteľovi zodpovednosť, že pohľadávku
uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník (vystupovala ako ručiteľ), nie je schopná spísať závet, uzatvárať
dohody v dedičskom konaní, nie je spôsobilá samostatne rozhodovať o svojom zdravotnom stave,
najmä duševnom zdraví, hospitalizácii, nutnosti a dĺžke liečby, nie je spôsobilá rozhodovať o potrebe
sociálnej starostlivosti, umiestnení v zariadení sociálnej starostlivosti, nie je spôsobilá vykonávať aktívne

a pasívne volebné právo, teda voliť a byť volená, nie je spôsobilá na účasť v trestnom a občianskom
konaní, nie je spôsobilá samostatného konania pred štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy,
úradnými inštitúciami a vybavovania si úradných záležitostí. Uvedené obmedzenia považoval odvolací
súd za dostatočne určité, zrozumiteľné, ktorý záver nespochybnil ani výrok o vreckovom, ktorého
výška bola samozrejme posudzovaná s prihliadnutím na majetkové pomery posudzovanej. Z uvedených
dôvodov nemohol potom odvolací súd dať za pravdu odvolateľovi ani v tejto časti jeho odvolania. Na

základe vyšetrenia posudzovanej znalcom, posudzovaná je spôsobilá zaobstarať si základné životné
potreby (stravovanie, hygiena, starostlivosť o svoje osobné veci, nákupy, starostlivosť o domácnosť,
rozhodovania o osobných vzťahoch, záujmoch a pod.). Pripomína odvolací súd, že posudzovaná
je v konaní zastúpená kvalifikovaným zástupcom-advokátom a odvolanie proti tejto časti rozsudku
okresného súdu nepodala.

54. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky odvolateľa, tak tieto podľa výsledkov vykonaného
odvolacieho konania nemali vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. V prejednávanej veci súd
prvej inštancie v súlade so zákonom vykonal všetky potrebné poučovacie aktivity a vyšetrovacie úkony
týkajúce sa zisťovania potrebných skutočností, pričom po zistení zdravotného stavu prostredníctvom
znaleckého skúmania (znaleckým posudkom a výsluchom znalkyne), výsluchom navrhovateľa a osoby,

o spôsobilosť ktorej sa koná, správne zistil, že je na mieste obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
Hoci je zdravotný stav A. B., nar. XX.XX.XXXX možno považovať v určitých fázach ochorenia za
stabilizovaný v prípade pravidelného užívania liekov, nemožno podľa odvolacieho súdu prehliadnuť
skutočnosť, že posudzovaná trpí závažným psychotickým ochorením v chronickom priebehu trvalého
charakteru, ktoré môže u nej mať dramatický priebeh s dopadom na jej telesné, duševné zdravie, ako

aj na sociálnu a finančnú situáciu, čo potom zakladá dôvod pre ingerenciu súdu vo veci jej ochrany.
Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutím o obmedzení spôsobilosti A. B., nar. XX.XX.XXXX na právne
úkony bolo teda potrebné vždy sledovať záujem tej osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná, a až následne
záujem verejný, či tretích osôb, čo okresný súd vo svojom rozhodnutí nepochybne dodržal.
55. V súvislosti, podľa obsahu odvolania, s namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku

odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí v zmysle § 220 ods. 2 CSP vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej. Neodôvodnenie súdneho rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a
súčasne porušuje právo účastníka na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je
aj právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii

obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho
závery, ku ktorým dospel na základe zhodnotenia skutkového stavu veci, boli prijateľné, racionálne a v
neposlednom rade aj spravodlivé, a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné
otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam a ktoré
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní

napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tento vyššie uvedené kritériá pre odôvodnenie rozhodnutí
v zmysle § 220 ods. 2 CSP spĺňa.
56. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd
prvej inštancie na zistený skutočný stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym
právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,

ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis,
ale ho nesprávne vyložil.
57. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom Mesta Banská Bystrica k výberu opatrovníka obmedzovanej A.
B., nar. XX.XX.XXXX, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, ktorým podľa neho mal
byť predovšetkým príbuzný alebo iná vhodná osoba, odvolací súd uvádza, že ho nemohol vyhodnotiť

ako taký, ktorý by mal vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu. V prejednávanej veci sa
okresnému súdu nepodarilo nájsť opatrovníka z okruhu príbuzných, či iných vhodných fyzických osôb
a ustanovil za opatrovníka právnickú osobu (orgán miestnej správy, príp. jeho zariadenie alebo obec),
pričom tento postup bol vo vyvolanom odvolacom konaní vyhodnotený ako vecne správny. Z § 27 ods.3 OZ vyplýva, že ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby, ani iná osoba, ktorá
spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví za opatrovníka orgán miestnej správy, príp.
jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať vo svojom mene (§ 18 ods. 1). Odvolací súd si je vedomý,

že ustanoviť za opatrovníka právnickú osobu by malo byť skôr výnimkou, pretože prvoradou zostáva
povinnosť súdu ustanoviť za opatrovníka predovšetkým niekoho z príbuzných alebo inú osobu, ktorá
by bola ochotná túto funkciu zodpovedne vykonávať a má na to všetky predpoklady, avšak vzhľadom
na skutočnosť, že z okruhu príbuzných a ani blízkych osôb, s dôrazom na osobitosť prejednávanej
veci, za ktorú je možné považovať majetkové pomery obmedzovanej, bol postup okresného súdu vecne

správny, v tomto smere odvolací súd odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP. Nemožno v tejto rovine prehliadnuť, že i samotná
obmedzovaná navrhovala ustanoviť za opatrovníka Mesto Banská Bystrica, čo je nepochybne prejav
dôvery a za situácie osobitosti prejednávanej veci, tak ako vyplýva i z odôvodnenia napadnutého
rozsudku, keď okresný súd poradie stanovené v § 27 ods. 3 OZ dodržal, tak v línií príbuzných, ako
i blízkych osôb, nebolo namieste potom rozširovať okruh týchto osôb, tak ako navrhovalo Mesto Banská

Bystrica, a to najmä s ohľadom na majetkové pomery A. B., ňou vyjadrenú vôľu a prejavenú dôveru
v Mesto Banská Bystrica. Treba mať na pamäti, že funkcia opatrovníka je zodpovednou funkciou,
obzvlášť za situácie, aká je daná v prejednávanej veci. K vyjadreniu odvolateľa, že obsahom spisu
nie je dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že okresný súd urobil konkrétny dopyt na fyzické osoby, ktoré
ako priateľky spomenula posudzovaná na pojednávaní dňa 07.02.2025 s poučením, vysvetlením, čo

zahŕňa funkcia opatrovníka, čo malo byť povinnosťou súdu, „aj keď posudzovaná na pojednávaní
dňa 07.02.2025 neuviedla mená, priezviská a ďalšie údaje o týchto osobách a aj keď posudzovaná
prostredníctvom svojho advokáta v písomnom vyjadrení zo dňa 07.03.2025 súhlasila s ustanovením
Mesta Banská Bystrica za hmotnoprávneho opatrovníka.“, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku okresného súdu, ako i odôvodnenie tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom

konštatuje, že v tejto argumentácii odvolateľa nenašla premietnutie objektívna skutočnosť, ktorou sú
vysoko nadpriemerné majetkové pomery obmedzovanej, ako i jej vyjadrenia v rovine osoby opatrovníka.
58. Vzhľadom na obmedzenie menovanej v spôsobilosti na právne úkony súd prvej inštancie postupoval
správne, keď pristúpil k ustanoveniu opatrovníka na jej zastupovanie v rozsahu vyslovených obmedzení.
Pokiaľ ide o výber osoby opatrovníka, napriek dôvodom jeho odvolania, odvolací súd konštatuje,

že okresný súd dospel k vecne správnym záverom, ak za danej skutkovej situácie ustanovil za
opatrovníka Mesto Banská Bystrica, v podrobnostiach i v tejto časti odvolací súd odkazuje na dostatočné
odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu za použitia § 387 ods. 1, 2 CSP
59. V odvolaní odvolateľ uviedol, že v napadnutom rozsudku nie je zmienka, na základe čoho okresný
súd ustálil, že v čase vydania rozsudku bol zdravotný stav posudzovanej taký, že nielenže bola u

posudzovanej skonštatovaná psychická porucha, ale zároveň skutočný zdravotný stav posudzovanej
bol taký, že v dôsledku tejto dušenej poruchy posudzovaná nevie posúdiť následky všetkých právnych
úkonov vo výroku I. rozsudku uvedených. Odvolateľ uviedol, že na pojednávaní dňa 15.04.2025 (prvé
pojednávanie, ktorého sa objektívne mohol zúčastniť z dôvodu pribratia do konania až uznesením
súdu zo dňa 05.03.2025) navrhol podľa § 35 CMP a § 36 CMP vykonanie dokazovania k aktuálnemu

zdravotnému stavu posudzovanej, a to vyžiadania si informácií od ambulantného lekára - psychiatra
posudzovanej, či posudzovaná od konca roka 2024, kedy bol vypracovaný Znalecký posudok až
„doteraz“ dodržiava predpísanú liečbu, či pravidelne chodí na kontroly a vyjadrenie k jej aktuálnemu
zdravotnému stavu. V súvislosti s touto argumentáciou odvolateľa odvolací súd považuje za podstatné
uviesť, že ju veľmi citlivo posúdil, a to i vo väzbe na všetky skutočnosti vyplývajúce z vykonaného

dokazovania v konaní pred okresným súdom. Vykonaným znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že posudzovaná trpí duševnou poruchou – paranoidnou schizofréniou s postpsychotickým
defektom osobnosti (t. j. chorobným narušením pôvodnej osobnosti), ktorá nie je len prechodná a pre
ktorú posudzovaná nie je spôsobilá uskutočňovať právne úkony v znalcom vymedzenom rozsahu. Vo
väzbe na tieto skutočnosti nebola odvolateľom poskytnutá žiadna konkrétna argumentácia, ktorá by

vyvracala záver, že ide o duševnú poruchu, ktorá nie je prechodná, a že v dôsledku tejto duševnej
poruchy nie sú úsudkové schopnosti a kritickosť posudzovanej oslabené, že nie sú schizofrénne
zmenené, na základe čoho nemôže mať problémy primerane vyhodnotiť zložité, nové situácie,
náročné na plánovanie, predvídanie, domyslenie právnych úkonov, ktoré by ju mohli zaväzovať k
plneniu materiálnych alebo finančných povinností. Odvolateľ relevantne nespochybnil, že posudzovaná

nedokáže v plnom rozsahu domyslieť dôsledky svojho konania, a že je zvýšene sugestibilná, teda môže
podliehaťnázorominýchľudí,ktoríbyjumohlivyužiťvosvojprospech,ažesúunejnarušenéadaptačné
a kompenzačné mechanizmy osobnosti, t. j. tolerancia na záťaž, stres, konflikty, nedokáže reálne
posúdiť životné situácie, nedokáže primerane hospodáriť s vyššou sumou finančných prostriedkov amajetkom. Ak bolo konštatované, že obmedzovaná zlyháva v sociálnej, pracovnej aj osobnej sfére,
tak z odvolania nie je možné konštatovať skutočnosti, ktoré by tieto závery spochybňovali. Pripomína
odvolací súd, že znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie

posudzovanej zachytávajúcej jej zdravotný stav už od roku 2019 a zároveň mal k dispozícii aj závery z
tzv. nedobrovoľných hospitalizácií posudzovanej na psychiatrickom oddelení, resp. konaní o prípustnosti
prevzatia v zdravotníckom zariadení, už od roku 2005. Napriek námietkam odvolateľa je namieste
konštatovanie, že znalec mal teda dostatočný podklad posúdiť vývoj a prejavy duševnej poruchy
posudzovanej za dostatočne dlhé obdobie, na základe čoho si znalec (a následne aj okresný súd) urobil

dostatočný potrebný obraz o duševnom stave posudzovanej. Len pre úplnosť v tejto rovine odvolací súd
dopĺňa, že vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania okresným súdom a jeho výsledky, by prípadné
doplnenie dokazovania vyžiadaním správy od ošetrujúceho lekára posudzovanej o jej aktuálnom
zdravotnom stave, že užíva lieky a chodí na prehliadky, nemalo vplyv na závery písomného znaleckého
posudku a ani na závery znalca prezentované na pojednávaní a skutočnosti konštatované ohľadom
zdravotného stavu obmedzovanej, jeho nezvratnosti okresným súdom, ktoré v konečnom dôsledku ani

obmedzená a ani jej právny zástupca nielenže nevyvracali, ale ani ich správnosť nenapadli odvolaním,
podľa ich vyjadrenia bolo napadnuté rozhodnutie okresného súdu nimi považované za vecne správne.
Podľa odvolacieho súdu zostalo odvolateľom nezodpovedané, ak bolo konštatované, že zdravotný stav
obmedzovanej je nezvratný, ktorý záver nebol odvolateľom spochybnený, ako by správa o aktuálnom
stave posudzovanej, prípadne to, či užíva lieky, keď sama obmedzovaná uviedla, že nie vždy lieky

užíva, dokázali vyvrátiť všetky skutočnosti uvádzané odvolateľom v odvolaní vyplynuli z dokazovania.
Pripomína odvolací súd na tomto mieste, že účelom rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony je poskytnúť ochranu fyzickej osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, do budúcna.
60. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že okresný súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz vyjadrenie
od ambulantného lekára - psychiatra posudzovanej k jej aktuálnemu zdravotnému stavu, z dôvodov

uvádzaných odvolateľom odvolací súd ešte uvádza, že zo znaleckého posudku, ako aj z výsluchu
znalkyne (vid zápisnica č.l. 125 spisu) vyplývalo, že aj v období sociálne únosnej remisie je posudzovaná
schopná porozumieť následkom svojho konania len čiastočne, nakoľko úsudok posudzovanej je celkovo
v dôsledku schizofrénie zmenený. Ochorenie u posudzovanej došlo do chronického štádia, a teda
je možné konštatovať, že stav posudzovanej je trvalý a podľa súčasných medicínskych možností

sa jej stav nedá výraznejšie liečbou ovplyvniť v zmysle dlhodobej remisie. V dôsledku ochorenia u
posudzovanej došlo k postpsychotickému defektu osobnosti (chorobnému narušeniu/rozpadu pôvodnej
osobnosti), pričom tento postprocesuálny defekt sa nedá liečbou zvrátiť. Jedná sa o stav trvalý, ktorý
je u posudzovanej daný aj v čase remisie. Odvolací súd len pre komplexnosť posúdenia uvádza,
že neuniklo jeho pozornosti, že v jednej prepúšťacej správe bola u posudzovanej popisovaná už aj

kortikálna atrofia, t.j. odbúravanie mozgových buniek, čo je ďalší nepriaznivý prognostický faktor pre
posudzovanú, a že prejavy poruchy pamäte u posudzovanej sa prejavili aj pred okresným súdom pri
jej výsluchu na pojednávaní dňa 07.02.2025, pri ktorom posudzovaná okresnému súdu najskôr uviedla,
že na začiatku vzťahu s jej partnerom za neho zaplatila dlh, pričom o niekoľko minút neskôr uviedla,
že si vôbec nespomína, že by za neho zaplatila nejaké dlhy, ktoré skutočnosti nenašli premietnutie

v odvolaní. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť
pravidlálogickéhomyslenia,ktorétradičnálogikaformulujedozákladnýchlogickýchzásad.Ideozásadu
totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu
vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň
platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných

tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé
tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (primerane Najvyšší sud SR sp.zn. 6 M Cdo 1/2010, tak ako to je
v prejednávanej veci), ktoré postuláty boli v napadnutom rozhodnutí okresného súdu dodržané.
61. Odvolateľ v odvolaní poukázal na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku, v zmysle ktorých
„Objektívne: Stav pacientky je aktuálne na svojej úrovni uspokojivo kompenzovaný, počas vyšetrenia

pokojná, lucídna, orientovaná, euthýmna, bez floridnej psychotickej symptomatiky náf. poruchy po
ECT redukované.“ Podľa odvolateľa „Z uvedeného teda nevyplýva stav posudzovanej, čo sa týka
vývoja stavu jej psychiatrickej diagnózy v takej kvalite, závažnosti, ktorá by odôvodňovala obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony.“ V súvislosti s touto argumentáciou odvolateľa odvolací súd považuje za
podstatné konštatovať, že bez akýchkoľvek pochybností je možné vyvodiť, že stav je primárne k dátumu

vyšetrenia „aktuálne na svojej úrovni uspokojivo kompenzovaný“, čo však neznamená, že spochybňuje
stav obmedzovanej, prípadne vylučuje závery znalkyne, ktoré boli namietané odvolateľom, ak sa
v tejto správe uvádza, že je uspokojivo kompenzovaný. Uvedenie „uspokojivo kompenzovaný“ podľa
odvolacieho súdu, bez ďalšieho, nevylučuje nevyvracia, ale ani nespochybňuje potrebu obmedzeniaspôsobilosti na právne úkony obmedzenej. Vo vzťahu k svojim záverom odvolací súd upriamuje
pozornosť na to, že v tejto správe je i uvedenie „na svojej úrovni“, ktoré nenašlo premietnutie v odvolaní.
Je namieste podľa odvolacieho súdu venovať pozornosť celému zneniu tejto správy, a nie jednotlivo

z textu vytrhnutým slovám, pretože ak bola vyšetrovaná pacientka, s dôrazom aktuálne na svojej úrovni
kompenzovaná, uvedené nevyvracia a nespochybňuje závery znaleckého dokazovania.
62. Odvolateľ poukazuje vo svojom vyjadrení na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 2Cdo/227/2017 zo dňa 21.06.2017, v zmysle ktorého rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne
úkony musí vychádzať z komplexného posúdenia schopnosti posudzovaného samostatne „pôsobiť“ v

spoločnosti, t.j. tieto zistenia nemajú vychádzať len z lekárskych správ ako podkladov, ale aj z výsluchu
posudzovanej, z výsluchu osôb, s ktorými je posudzovaná v kontakte, s ďalšími listinnými dôkazmi,
a to podľa toho, v akých oblastiach sa posudzovaná zapája do spoločenského života, do pracovných
povinností (rozsahu vykonávania prace podľa pracovnej zmluvy, dohôd podľa Zákonníka práce a i.).
V súvislosti s týmto poukazom odvolateľa odvolací súd uvádza, že okresný súd podľa obsahu spisového
materiálu, rozsahu vykonaného dokazovania, teda i výsluchu posudzovanej, účastníkov, vykonaných

ďalších výsluchov svedkov, znalkyne a i ostatných dôkazov vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré
tvorilo pevný základ napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Závery okresného súdu sú súladné
i v zmysle konštatovaní, ktoré vyplývajú z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 M Cdo 1/2010, že
„Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z
hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v

porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o
posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa
zákona dôkaz vykonáva.“
63. K poukazom odvolateľa v odvolaní na str. 47. Znaleckého posudku k zdravotnému stavu
posudzovanej, a to „Ďalej však znalkyňa v Znaleckom posudku na str. 47 uvádza (časť

„Symptomatológia“), že posudzovaná „nie je kritická ku svojmu zdravotnému stavu, nespolupracuje
pri liečbe, je u nej narušený úsudok a kritickosť, nesúhlasila s navrhovanými hospitalizáciami, ktoré
museli byť opakovane potvrdzované súdom (r. 2023, 2024), je u nej narušený úsudok a kritickosť,
v dôsledku toho nedokáže reálne hodnotiť rôzne životné situácie“, čo však znalkyňa posúdila vo
vzťahukpredošlýmhospitalizáciámposudzovanej.“Vovlastnomvyšetreníposudzovanejuskutočnenom

dňa 07.11.2024 však nie sú uvedené skutočnosti, skutkové okolnosti, na základe ktorých by bolo
možné skonštatovať, že posudzovaná nebola kritická ku svojmu zdravotnému stavu. (Tu aj aj rozpor
s dôkazom, a to výsluchom posudzovanej na pojednávaní dňa 07.02.2025, keď posudzovaná o.i.
uviedla: „uvedomujem si, že musím brať lieky.“) Rovnako tak, ak tu (na str. 47 Znaleckého posudku)
znalkyňa uviedla, že u posudzovanej „je narušený úsudok a kritickosť,(pozn. uvedené aj v odôvodnení

Rozsudku) v dôsledku toho nedokáže reálne hodnotiť rôzne životné situácie“ , nie je zrejmé, aké
konkrétne „životné situácie“ tým znalkyňa mala na mysli, na základe akých skutočností dospela znalkyňa
k tomuto (aktuálnemu!) zisteniu a ak je pravdivé, ako a či uvedené bolo súdom I. inštancie posúdené
vo výroku I. Rozsudku, keď výrok súdu má obsahovať výslovne len tie konkrétne, jasne špecifikované
právne“, odvolací súd považuje na tomto mieste za dôležité uviesť, a to v kontexte ku všetkým

skutočnostiam vyplývajúcim zo znaleckého posudku a z citovanej odvolacej argumentácie v tomto
odseku, že nie je dostatočne zrejmé, ako môže sama skutočnosť, ktorú akcentoval odvolateľ, uvedená
obmedzovanou „uvedomujem si, že musím brať lieky“, bez ďalšieho, privodiť nesprávnosť záverov
okresného súdu v spojitosti so závermi znaleckého dokazovania, že ochorenie u posudzovanej došlo
do chronického štádia, a teda je možné konštatovať, že stav posudzovanej je trvalý a podľa súčasných

medicínskych možností sa jej stav nedá výraznejšie liečbou ovplyvniť v zmysle dlhodobej remisie a
že v dôsledku ochorenia u posudzovanej došlo k postpsychotickému defektu osobnosti (chorobnému
narušeniu/rozpadu pôvodnej osobnosti), ktorý postprocesuálny defekt sa nedá liečbou zvrátiť. Vo vzťahu
k tvrdeniu odvolateľa, že nie je dostatočné uvedenie, že „v dôsledku toho nedokáže reálne hodnotiť
rôzne životné situácie“ , nie je zrejmé, aké konkrétne „životné situácie“ tým znalkyňa mala na mysli,

na základe akých skutočností dospela znalkyňa k tomuto (aktuálnemu!) zisteniu a ak je pravdivé,
ako a či uvedené bolo súdom I. inštancie posúdené vo výroku I. Rozsudku, keď výrok súdu má
obsahovať výslovne len tie konkrétne, jasne špecifikované právne“, odvolací súd odkazuje na všetky
závery plynúce zo znaleckého posudku s dôrazom potom najmä na jeho ods. III. a skutočnosti tam
uvedené, ktoré nepochybne v dostatočnom rozsahu, obsahu, ako i špecifikácie dávajú odpoveď na

tieto dotazy odvolateľa, ktorú odpoveď v konečnom dôsledku obsahuje i rozsudok okresného súdu vo
výrokovej časti a zodpovedajúcom odôvodnení. Podľa zistení odvolacieho súdu výroky napadnutého
rozsudku okresného súdu spĺňajú kritériá jasnosti, určitosti a vykonateľnosti, a to napriek odvolacím
námietkam, najmä vo vzťahu k str. 47. znaleckého posudku (č.l. 93 rub spisu) a zvýrazneniu odvolateľompoužitého označenia „životné situácie“. Bez akýchkoľvek pochýb, podľa odvolacieho súdu, zostáva
použitie termínu „životné situácie“, vzhľadom na celý obsah strany 47 znaleckého posudku, str. 46,
na ktoré potom už len nadväzuje záver znaleckého posudku pod označením III., z ktorých skutočností

niet dôvodu vyhovieť tejto odvolacej námietke odvolateľa a vyhodnotiť ju ako dôvodnú. Vo vzťahu
k odvolaniu spochybňujúceho závery znaleckého dokazovania, odvolací súd pripomína, že podľa
„...ustálenej súdnej praxe od iných dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom podaným
ústne či písomne líši tým, že jeho hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej
správnosti, súd pritom hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické

odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a
významný dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky.
Znalec musí vychádzať z odborných znaleckých záverov a nielen zo skutočností, ktoré príslušná osoba
alebo osoby vnímajú svojimi zmyslami a na rozdiel od ostatných dôkazov ide jednoznačne o listinný
dôkaz. „Znalec aj v prejednávanej veci musel vychádzať z náročnej odbornej verifikácie relevantných
skutkových okolností“, „Len znalec samotný so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti a

zistené doplňujúce informácie ( odborná literatúra, poznatky z praxe v danom odbore), prehľadným a
logickým zdôvodnením vyloží svoje odborné závery a podklady, z ktorých pri zodpovedaní tej ktorej
dielčej odbornej otázky postupoval.“(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 Cdo 41/2010), ktoré
postuláty boli v znaleckom posudku jednoznačne, napriek námietkam odvolateľa dodržané.
64. K odvolacej argumentácii, že okresný súd uviedol nie skutkové zistenia, ale len domnienky, že

„dodržiavanie liečby posudzovanou je neisté, čo vzbudzuje pochybnosti o tom, že posudzovaná svojím
správaním a konaním nebude ohrozovať svoju existenciu.“, čo je v rozpore s článkom 6 C.M.P.“, k citácii
článku 2 ods. 2 CSP, k citácií a poukazu na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I.
ÚS 313/2012-52 zo dňa 28.11.2012 ods. 36, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
2Cdo/227/2017 zo dňa 21.06.2017, odvolací súd uvádza, že okresný súd napriek nesúhlasu odvolateľa

vykonal aj iné dôkazy ako len znalecký posudok z odvetia psychiatrie, a to najmä výsluch potencionálne
postihovaného človeka, a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych
interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými, napr. spoločnosťou), majetkových, rodinných,
politických a pod. Ku znaleckému posudku podľa zistení odvolacieho súdu okresný súd nepristupoval
nekriticky, ale hodnotil ho vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi.

65. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie
o návrhu navrhovateľa na obmedzenie svojprávnosti obmedzovanej, odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

66. K odvolaniu odvolateľa a jeho dôvodom odvolací súd považuje pre komplexnosť posúdenia ešte
uviesť, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predpokladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je
možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou
tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej

republiky. Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že právo A. B., nar. XX.XX.XXXX na vykonanie
spravodlivého procesu bolo v konaní okresného súdu dodržané napriek námietkam Mesta Banská
Bystrica.
67. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení
poukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak

takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. so závermi
vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „...Aj keď judikatúra súdov iných
štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutiečeského súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne
konformný výklad ustanovenia“.
68. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.
69. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej

inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP. Súdom prvej inštancie zvolenej
argumentácii okresného súdu, podľa zistení odvolacieho súdu, nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti,
dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu ochrany záujmov A. B., nar. XX.XX.XXXX, vytknúť.

Odvolací súd na tomto mieste v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého
rozsudku okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.
70. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách účastníkov a trovách dôkazov je v súlade so zákonom.
V konaniach prejednávaných podľa CMP nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania,
ak tento zákon neustanovuje inak. V konaniach o spôsobilosti na právne úkony je osobitná úprava v

§ 251 CMP o trovách dôkazu, ktoré platí štát a trovách účastníkov pri zjavne bezdôvodnom návrhu
na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, pri podaní ktorého je navrhovateľ povinný nahradiť
ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo jej zástupcovi alebo štátu vzniknuté trovy. Bez
vykonania ďalších dôkazov znaleckým dokazovaním a výsluchom posudzovanej nebolo možné dospieť
k názoru, že návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony osoby, o ktorej spôsobilosť ide, je

dôvodný. Súd prvej inštancie preto správne aplikoval § 251 ods. 1 CMP. O trovách odvolacieho konania
vychádzajúc z rovnakých úvah rozhodol aj odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
71. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.