Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19Csp/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725201710
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Tagaj

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6725201710.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu:

MINIHOTOVOST, SE, IČO 04 355 211, so sídlom náměstí T.G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav,
Česká republika, právne zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, IČO: 42185190, so sídlom
Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, proti žalovanému: A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D.
XXX/XX, XXX XX E., F. E., o zaplatenie 200 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil Okresnému súdu Zvolen dňa 13.05.2025 žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaného

zaplatenia sumy 200 Eur s príslušenstvom (úroky z omeškania v miere 5% z dlžnej istiny od 15.06.2022
do zaplatenia-), ako aj náhrady trov konania.

2. Prostriedky procesného útoku žalobcu :
2.1 skutkové tvrdenia:
2.1.1žalovanýsaprostredníctvomwebovejstránkyG.registrovalapožiadalžalobcuoposkytnutieúveru
200 Eur;

2.1.2 pri registrácii a odoslaním žiadosti potvrdil, že súhlasí so „Smlouvou o zápůjčce“, ako aj
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zároveň potvrdil, že údaje poskytnuté veriteľovi sú
pravdivé a úplné;
2.1.3 na základe Smlouvy o zápůjčce č. XXXXXX zo dňa 17.05.2022, uzatvorenej podľa §2390 a nasl.
zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru, žalobca
ako veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 200 Eur, ktorý sa žalovaný ako dlžník zaviazal vrátiť spolu
s celkovými nákladmi, spojené s úverom 57 Eur, a to do 28 dní od poskytnutia úveru;

2.1.4 celkové náklady spojené s úverom tvoria výlučne odplatu 57 Eur;
2.1.5 žalovaný svoj záväzok riadne a včas nesplnil, dlh sa stal splatným 14.06.2022;
2.1.6 dňa 03.03.2025 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu, žalovaný dlh doposiaľ
neuhradil;
2.1.7 žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania v zmysle nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb.;
2.2 predložené listinné dôkazy:
2.2.1 Smlouva o úveru č. XXXXXX (č.l. 6-9);

2.2.2 výzva na úhradu zo dňa 03.03.2025 (č.l. 10);
2.2.3 výpis žalobcu z Obchodního rejstříku (č.l.11-12).3. Prostriedky procesnej obrany žalovaného v spore neboli žiadne - v súdom určenej lehote, napriek
prevzatiu výzvy dňa 27.06.2025 (č.l. 27), sa žalovaný k žalobe nevyjadril.

4. Sporné skutkové tvrdenia medzi stranami neboli žiadne (žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu
účinne nepoprel). V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že nepopretie skutkových tvrdení žalobcu
žalovaným, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
nezbavuje súd povinnosti podrobiť zmluvu o úvere a súvisiace dokumenty súdnej kontrole z hľadiska
(i) dodržania zákonných náležitostí v zmysle Obč. Z., ako aj (ii) súdnej kontrole z hľadiska prípadných

neprijateľných (a teda ex lege neplatných) zmluvných podmienok (§ 53 Obč. Z.); súd je povinný ex offo
prihliadať aj na prípadné premlčanie nárokov (§54a Občianskeho zákonníka).

5. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie uznesením č.k. 19Csp/32/2025-30 zo dňa
18.08.2025 vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby, keď dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere,
pričomnárokžalobcu,posúdenýsúdomprvejinštancieakonároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,

považoval za premlčaný, ktorý v zmysle §54a Občianskeho zákonníka nie je možné vymáhať.
Predmetnú výzvu prevzal právny zástupca žalobcu dňa 21.08.2025 (č.l. 33), avšak na túto výzvu
žiadnym spôsobom nereagoval.

6. Relevantné ustanovenia právnych predpisov:

6.1 Podľa §13 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „CSP“), na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je
ustanovené inak.
6.2 Podľa §14 CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba
adresu trvalého pobytu.

6.3 §151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné.
6.4 Podľa §257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
6.5 Podľa §262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
6.6 Podľa §297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6.7 Podľa §52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6.8 Podľa §54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

6.9 Podľa §107 ods.1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
6.10 Podľa §451 ods.1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.6.11 Podľa §456 veta prvá OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.
6.12 Podľa §657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
6.13 Podľa §2 písm. c) zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZoSÚ“), na účely tohto zákona
sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje
úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom

tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g)
až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia
podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
6.14 Podľa §3 písm. l) ZoSÚ, spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace.
6.15 Podľa §24 ods. 3 ZoSÚ, iný veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré

nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, len na základe
povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska.
6.16 Podľa §11 ods. 3 prvá veta ZoSÚ, ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by
inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná.
6.17 Podľa §2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ako

„MPS“), ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva,
ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

9. Určovanie právomoci súdov vo veciach s medzinárodným prvkom v tomto konkrétnom prípade určuje
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 (prepracované znenie) z 12.

decembra 2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(Brusel 1). Podľa čl. 1, bod 1 Brusel 1, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach
bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani
na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii). Podľa čl. 17
bod 1 písm. c/ , Brusel 1, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie

je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu,
pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: vo všetkých ostatných prípadoch
o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa
alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov
vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností. Podľa čl. 18 bod 2. Brusel 1,

druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ
bydlisko. Podľa čl. 62 bod 1. Brusel 1, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého
súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované normy súd prvej inštancie konštatuje,

že je daná právomoc aj príslušnosť tunajšieho súdu konať o žalobe žalobcu, pričom sa jedná sa
o spotrebiteľský záväzkový vzťah, na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Hoci žalobca sídli v
Českej republike, svoju podnikateľskú činnosť smeruje do Slovenskej republiky, v ktorej má žalovaný
ako spotrebiteľ bydlisko, keďže žalobca ponúka spotrebiteľom možnosť uzavrieť zmluvu o úvere
prostredníctvom slovenskej lokalizovanej stránky (G.). Žalovaný tak v danom vzťahu vystupuje ako

spotrebiteľ, pričom ide o občana SR a jeho adresa trvalého pobytu je v obvode Okresného súdu Zvolen.
Určovanie rozhodného práva pre záväzkové vzťahy vo veciach s medzinárodným prvkom v tomto
konkrétnom prípade určuje Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17. 06.
2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Podľa čl. 1 ods. 1 Rím I, toto nariadenie sa
uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch

v občianskych a obchodných veciach. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci. Podľa
čl. 2 Rím I., právny poriadok určený podľa tohto nariadenia sa uplatní bez ohľadu na to, či je, alebo
nie je právnym poriadkom členského štátu. Podľa čl. 3 bod. 1 Rím I, zmluva sa spravuje právnym
poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná
ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok,

ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Podľa čl. 6 bod 1, 2 Rím I, bez toho, aby
boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za
patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou
osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“),sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto

krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s
článkom3zvoliťrozhodnéprávoprezmluvu,ktoráspĺňapožiadavkyodseku1.Takátovoľbarozhodného
práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa
nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku
1 rozhodným. Žalobca ako zahraničná právnická osoba vykonáva podnikateľskú činnosť, predmetom

ktorej je poskytovanie spotrebiteľských úverov na základe povolenia na poskytovanie spotrebiteľských
úverov v Českej republike, ktoré mu udelila Česká národná banka, ktorej dohľadu výlučne podlieha. V
tomto prípade ide o zmluvu uzavretú medzi žalobcom ako podnikateľom a spotrebiteľom s obvyklým
pobytom na území Slovenskej republiky, pričom je súdu známe z jeho činnosti, že žalobca smeruje svoju
činnosť, ktorá je predmetom jeho podnikania i na územie Slovenskej republiky, pričom uvedená zmluva
patrí do rozsahu jeho činnosti (poskytovanie spotrebiteľských úverov). Samotná zmluva sa tak spravuje

v zmysle čl. 6 ods. 1 písm. b) Nariadenia slovenským právnym poriadkom.

11. Po právnom posúdení veci dospel okresný súd k záveru, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa
českého „ Občanského zákonníka“ a podľa českého zákona (č. 257/2016 Sb.) o spotrebiteľskom úvere;
veriteľom a poskytovateľom úveru bola právnická osoba so sídlom na území ČR. Hoci v zmluve a VPPÚ

jeuvedené,žejeuzavretápodľačeskéhoprávnehoporiadku,totozmluvnéustanovenievspotrebiteľskej
zmluve nezodpovedá požiadavkám podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Rím I, v zmysle ktorého voľba
iného právneho poriadku musí byť urobená výslovne alebo musí byť jasne preukázaná ustanoveniami
zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Priemerný spotrebiteľ nemôže tomuto zmluvnému ustanoveniu
rozumieť tak, že sa zmluva ako celok a všetky práva a povinnosti jej účastníkov spravujú právnym

poriadkom Českej republiky, ani následkom, ktoré sú s tým spojené. Aj keby zmluva ako celok bola
platná, na toto ustanovenie by bolo potrebné nahliadať ako na neplatné pre rozpor s článkom 3 ods. 1
nariadenia Rím I, keďže nejde o výslovnú voľbu právneho poriadku Českej republiky. Z tohto dôvodu súd
prvej inštancie otázku (ne)platnosti zmluvy skúmal podľa práva Slovenskej republiky, pričom aj právny
režim bezdôvodného obohatenia, pod ktorý spadá nárok na vrátenie plnenia z neplatného právneho

úkonu, sa spravuje slovenským právnym poriadkom a to s poukazom na článok 10 ods.3 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím
II), podľa ktorého rozhodným právom je právny poriadok krajiny, na území ktorej došlo k bezdôvodnému
obohateniu (v prejednávanej veci ide teda o právny poriadok Slovenskej republiky).

12. Vzhľadom na splnenie podmienok (§297 CSP) súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania, pričom oznam v zmysle §219 ods. 3 CSP bol zverejnený dňa 16.09.2025 (č.l. 37-39);
pri rozhodovaní vychádzal (a) z nesporných skutkových tvrdení, (b) z listinných dôkazov predložených
žalobcom (bod 2.2 odôvodnenia tohto rozsudku), (c) z vlastnej rozhodovacej praxe a (d) prihliadal tiež
na rozhodovaciu súdnu prax v skutkovo obdobných veciach;

12.1 súdu prvej inštancie je známe z vlastnej činnosti (zo Zoznamu veriteľov a zoznamu iných veriteľov
vedený Národnou bankou Slovenska zverejnený na webovej stránke NBS (F. /dohlad nad financnym
trhom, ako aj z tlačovej správy NBS zo dňa 9.8.2018), že spoločnosti MINIHOTOVOST, SE NBS žiadne
povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území
Slovenskej republiky neudelila, t.j. že žalobca nemá povolenie udelené NBS na poskytovanie úverov

podľa §20 ods. 1 a §24 ods. 3 ZoSÚ (žalobca v spore opak ani len netvrdil);
12.2 z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoCsp/41/2024 – 75 zo dňa 11.12.2024,
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16CoCsp/35/2023, Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
2CoCsp/16/2023, Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9CoCsp/23/2022, Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
5Co/216/2018, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13CoCsp/23/2023, Krajského súdu v Trnave sp.zn.

10CoCsp/102/2022, Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8CoCsp/1/2023, Krajského súdu v Žiline sp.zn.
9CoCsp/13/2024 je už nepochybne ustálené, že žalobca ako nebankový subjekt a ako veriteľ poskytol
žalovanému v postavení spotrebiteľa peňažnú pôžičku bez toho, aby mu bolo udelené zákonom (§24
ods. 2 ZoSÚ) vyžadované povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery, čo má podľa §11 ods. 3 ZoSÚ za
následok, že predmetná zmluva o úvere je (ex lege) absolútne neplatným právnym úkonom;

12.3 na absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať a vyvodzovať z nej dôsledky aj bez návrhu z úradnej
povinnosti (ex offo) a v ktoromkoľvek štádiu konania; predmetná zmluva o úvere je neplatná ako celok,
následkom čoho sú neplatné aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhlásené za jej neoddeliteľnú
súčasť;12.4 žalobca predloženou zmluvou o úvere nepreukázal súhlas žalovaného s obsahom danej zmluvy,
keď síce v nej bol žalovaný označený svojimi osobnými údajmi, avšak skutočnosť, že i žalovaný
predmetnú zmluvu podpísal, žalobca žiadnym spôsobom nezdokladoval; zmluva o úvere mala byť

elektronický dokument podpísaný elektronickými podpismi oboch jej účastníkov - o tom, že táto zmluva
bola skutočne podpísaná jej účastníkmi, žalobca žiaden dôkaz neprodukoval a nie je ani zrejmé, akým
technickým postupom malo k podpisu zmluvy dôjsť. Samotná poznámka „-podepsané elektronicky-“ na
zmluve (č.l. 9) takýmto dôkazom nie je. Nemožno prezumovať, že bežný občan disponuje zaručeným
elektronickým podpisom, a aj keby ním disponoval, že ho na uzavretie tejto zmluvy použil. Navyše

žalobca nepreukázal ani to, či on sám zmluvu zaručeným elektronickým podpisom podpísal. Hoci v
zmysle §40 ods.4 OZ, nie je jediný do úvahy prichádzajúci spôsob uzavretie zmluvy elektronickými
prostriedkami na diaľku jej podpísanie zaručeným elektronickým podpisom, bol to samotný žalobca,
ktorý ako spôsob uzavretia zmluvy medzi zmluvnými stranami zvolil elektronický podpis. Súčasne,
keďže uzavretie úverovej zmluvy na diaľku by predstavovalo poskytnutie finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie podľa §2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z., bolo

povinnosťou žalobcu preukázať, že dostal jasný a zrozumiteľný súhlas spotrebiteľa na použitie takejto
ponuky finančných služieb podľa §3 ods.1 zákona č. 266/2005 Z. z.

13. Vzhľadom na (absolútnu) neplatnosť zmluvy o úvere súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (z dôvodu plnenia z neplatného právneho úkonu

v zmysle§ 451 OZ), podľa ktorého by mal žalobca mať voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia (vo výške rozdielu skutočne poskytnutých finančných prostriedkov a vrátených finančných
prostriedkov žalovaným). Žaloba žalobcu bola žalovanému doručená do vlastných rúk, žalovaný
nepoprel poskytnutie finančných prostriedkov (200 Eur), ani skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že žiadne
finančné prostriedky za účelom vrátenia pôžičky žalobcovi neuhradil, preto súd uvedené považoval za

nesporné (§151 CSP).

14. Napriek vyššie uvedenému súd prvej inštancie nemohol žalobe vyhovieť, keďže podľa §54a OZ
premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať. V ustanovení §107 ods.1 OZ je upravená
subjektívna premlčacia doba, ktorá začne plynúť odo dňa, keď sa oprávnený skutočne dozvie o

vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
Subjektívna premlčacia doba začína plynúť okamihom, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z
ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a to aspoň v takej výške (objektívne
vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Pre začiatok
plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v prípade úmyselného

bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne
(fakticky) došlo. Po uplynutí premlčacej doby sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vždy
premlčí. Súd prvej inštancie konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca neuviedol, kedy skutočne
poskytol žalovanému peňažné prostriedky, zmluva však mala byť uzavretá 17.05.2022 - možno teda
dôvodne usudzovať, že v tento deň poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky vo výške 200 Eur

(nasvedčuje tomu aj žalobcovo tvrdenie o splatnosti dlhu dňom 14.06.2022) a už v tento deň poskytnutia
finančných prostriedkov mal žalobca vedomosť, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil,
pretože žalobca v rozpore so zákonmi na území Slovenskej republiky poskytoval úvery bez povolenia na
činnosť od NBS a teda si musel byť vedomý o zákonnom následku s tým spojeným (neplatnosť zmluvy
o úvere). Subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia tak uplynula

dňa17.05.2024,žalobcavšakpodalžalobunatunajšomsúdeaž13.05.2025,t.zn.pouplynutídvojročnej
subjektívnej premlčacej dobe a preto je jeho nárok premlčaný; podľa §54a OZ musel súd na premlčanie
prihliadnuť ex offo, keďže ide o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.); o náhrade trov konania

(výrok II.) rozhodol v zmysle §257 CSP v spojení s §262 ods. 1 CSP a v zmysle zásady procesnej
ekonómie – hoci mal žalovaný v spore plný úspech, v spore ich náhradu nepožadoval a preukázateľne
mu ani žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie preto o náhrade trov konania rozhodol v zmysle §257
CSP, tak že žalovanému voči žalobcovi právo na zaplatenie náhrady trov konania nepriznal. Ak si strana
náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17

základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na
náhradu trov konania nepriznáva (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo

v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa má popri
všeobecnýchnáležitostiachpodaniapodľa§127CSP(ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisa
týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci

samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo
veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.