Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317216911
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1317216911.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcov: 1./ M. Š., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, A., 2./ V. Š., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, A., 3./ K. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, A., 4. / V. V., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, A.,
všetci zastúpení BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Laurinská 4, Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovaným:

1./ J.. M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, A., 2./ Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XXX,
F. R., 3./ V.. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. H. XXXX/XX, A., 4./ D. Q., rod. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. L. XXX/XX, V., všetci zastúpení JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, Guothova 20, Bratislava, IČO: 50
483 412, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaných 1./,2./, 3./,4./ proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava IV sp. zn. B3-61C/48/2017 - 219 zo dňa 29. októbra 2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobcovia 1./,2./, 3./,4./ nemajú voči žalovaným 1./,2./, 3./,4nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Súd určuje, že žalobca 1./
M. Š., narodený XX.XX.XXXX a žalobkyňa 2./ V. Š.Á., narodená XX.XX.XXXX, sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi (podiel 1/1) nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území V., obec V., okres
B., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela registra "C" číslo XXX/XXX, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 37 m2 (ďalej len „ nehnuteľnosť č. I.“) . II. Súd určuje, že

žalobca 3./ K.V.,narodený01.01.1949ažalobkyňa4./V.V.,narodenáXX.XX.XXXX,súbezpodielovými
spoluvlastníkmi (podiel 1/1) nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území V., obec V., okres
Senec, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela registra "C" číslo XXX/XXX, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 31 m2 (ďalej len „ nehnuteľnosť č. II.“). III. Žalobcom 1./ až
4./ sa priznáva proti žalovaným 1./ až 4./ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.
1.1. Vo svojom rozhodnutí citoval výpovede žalobcov (pozri odsek 14. až 17. odôvodnenia napadnutého

rozsudku) a uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že žalobca 1./ a žalobkyňa 2./
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi (podiel 1/1) nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
vedenom pre katastrálne územie V., a to pozemkov parcely registra "C" evidované na katastrálnej
mape parcelné číslo XXX/XXX o výmere 304 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a
parcelné číslo XXX/XXX o výmere 41 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a stavby súpisné
číslo XXXX, záhradnej chaty, postavenej na pozemku parcelné číslo XXX/XXX. Tieto nadobudli do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov pozemok parcelné číslo 187/169 o výmere 345 m2 v celosti
na základe kúpnej zmluvy č. XK XXXX.XX zo dňa 22.12.2003 od Slovenského pozemkového fondu,
IČO : 17 335 345 vkladom do katastra nehnuteľností povoleným dňa 06.05.2004 pod číslom V XXXX/XX.Uvedené žalobcovia 1./, 2./ preukázali tak listom vlastníctva ako aj predmetnou kúpnou zmluvou ale aj
geometrickým plánom číslo 24/2003 vyhotoviteľa: Železnice Slovenskej republiky, Stredisko železničnej
geodézie, IČO: 313 345 01, vyhotoveným dňa 10.07.2003 Š. S., autorizačne overeným J..

Ľ. V. dňa 17.07.2003 a úradne overeným dňa 08.09.2003 Katastrálnym úradom v Bratislave, správou
katastra pod číslom XXXX/XX, na oddelenie pozemkov p.č. XXX/X-XX, XXX/XXX-XXX a vyňatie z PPF
s tým, že nové hranice boli v prírode označené geoharponmi a plotom. Z predmetného geometrického
plánu súd zistil, že nový stav parcely číslo XXX/XXX o výmere 345 m2 vznikol od parcely číslo XXXX/XX.

1.1.1. Žalobca 3./ a žalobkyňa 4./ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi (podiel 1/1) nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie V., a to pozemkov parcely
registra "C" evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/XXX o výmere 303 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria a parcelné číslo XXX/XXX o výmere 39 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria a stavby súpisné číslo XXXX, záhradnej chaty, postavenej na pozemku parcelné
číslo XXX/XXX, ktoré nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pozemok parcelné číslo

XXX/XXX o výmere 342 m2 v celosti na základe kúpnej zmluvy č. XK XXXX.XX zo dňa 22.12.2003 od
Slovenského pozemkového fondu, IČO: 17 335 345 vkladom do katastra nehnuteľností povoleným dňa
26.03.2004 pod číslom M. XXXX/XX. Uvedené preukázali žalobcovia 3./,4./ tak listom vlastníctva ako
aj predmetnou kúpnou zmluvou ale aj geometrickým plánom číslo XX/XXXX vyhotoviteľa : Železnice
Slovenskej republiky, Stredisko železničnej geodézie, IČO: 313 345 01, vyhotoveným dňa 10.07.2003

Š.C.S.,autorizačneoverenýmJ..Ľ.V.dňa17.07.2003aúradneoverenýmdňa08.09.2003Katastrálnym
úradom v Bratislave, správou katastra pod číslom XXXX/XX, na oddelenie pozemkov p.č. XXX/X-XX,
XXX/XXX-XXX a vyňatie z PPF s tým, že nové hranice boli v prírode označené geoharponmi a plotom.
Z predmetného geometrického plánu súd zistil, že nový stav parcely číslo XXX/XXX o výmere 342
m2 vznikol od parcely číslo XXXX/XX. Geoharpon je geodetická kotva, dutá oceľová rúrka s pevnými

kotviacimi drôtmi, respektíve plná roxorová tyč s tromi hrotmi na spodnej strane, ktorá sa používa ako
geodetická kotva.

1.1.2. Žalovaní 1./ až 4./ sú v katastri nehnuteľností evidovaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX vedenom pre katastrálne územie V., a to (okrem iných)

pozemkovparcelyregistra"C"evidovanénakatastrálnejmapeparcelnéčísloXXX/XXXovýmere76m2,
druh pozemku: orná pôda, parcelné číslo XXX/XXX o výmere 37 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie a parcelné číslo XXX/XXX o výmere 31 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie.
Titulom nadobudnutia u žalovaného 1./ je uznesenie 31D/1045/2004, Dnot 86/2004, u žalovaného
2./ uznesenie 30D/615/2018, Dnot 41/2018, u žalovaného 3./ uznesenie 21D/286/99, Dnot 58/99 a u

žalovanej 4./ uznesenie 31D/1045/2004, Dnot 86/2004.
1.1.3. Na základe výzvy na vysporiadanie jestvujúceho stavu zo dňa 25.04.2016 zástupca všetkých
spoluvlastníkov nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom na Okresnom úrade Senec,
katastrálny odbor, obec V., katastrálne územie V., T. S. oznámil žalobcovi 1./ a žalobkyni 2./, že pri
fyzickomzameraníhranícpozemkovvteréneautorizovanýmgeodetomsazistilo,žedlhodoboexistujúce

oplotenie vybudované na ich pozemku parc. č. XXX/XXX patrí tak žalobcom ako aj ostatným vlastníkom
susedných pozemkov. Vzhľadom na skutočnosť, že ním zastúpení spoluvlastníci si nie sú vedomí toho,
že by súhlasili s vybudovaním oplotenia na svojich nehnuteľnostiach, ani že by uzatvorili nájomnú
ani inú zmluvu, ktorá by žalobcov oprávňovala k užívaniu ich nehnuteľnosti, vyzýva ich na urýchlené
vysporiadanie tohto stavu. Jedným z najjednoduchších a najrýchlejších riešení by bolo odstránenie

existujúceho oplotenia žalobcami na ich náklady, prípadne odkúpenie tohto pozemku žalobcami za
trhovú cenu. Pripomenul, že spoluvlastníci majú nárok na trhové nájomné za užívanie tohto pozemku,
a to aj spätne. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby mu oznámili ich stanovisko k spôsobu riešenia
celej záležitosti najneskôr do 5 dní od doručenia tejto výzvy. Dňa 27.10.2016 žalovaní ako žalobcovia
podali na Okresný súd Bratislava III žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a odstránenie stavby -

záhradnéhoplota.Vecjevedenáaktuálnenatunajšomsúdepodsp.zn.B3-19C/241/2016. Zoznámenia
výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 17.06.2010 bolo zistené, že katastrálny úrad prešetrením listín
súvisiacich s predmetnou vecou zistil, že v roku 1999 bol pre Železnice SR vyhotovený geometrický
plán na zameranie záhradiek nachádzajúcich sa v lokalite V.. Tento GP č. 22/99 zo dňa 18.05.1999
bol následne zapísaný do katastra nehnuteľností, bez založenia vlastníckych vzťahov. Ďalším GP č.

234-023/2003 zo dňa 25.07.2003, ktorý vyhotovila Geodézia Bratislava a.s. boli niektoré záhradky
(parcely registra C č. XXX/XXX až XXX/XXX) rozdelené na dve časti - na novovytvorené parcely. Toto
rozdeleniebolovykonanézaúčelomzápisuparcielpatriacichdovlastníctvaŽeleznícSR(novovytvorené
parcely C č. XXX/XXX-XXX, ktoré zasahujú do parciel registra E č. XXXX/XX-XX), neboli založenévlastnícke vzťahy ani listy vlastníctva. Z uvedeného vyplýva, že vlastnícke práva k parcelám registra E
č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX a č. XXX v katastrálnom území V.
neboli porušené t.j. ostávajú bez zmeny. Z obrazových snímok dotknutých pozemkov bolo zistené, že

sporné pozemky sú pričlenené k pozemkom vo vlastníctve žalobcov a ohraničené kvetináčmi z tehál.
Z uvedených zobrazení súd tiež zistil, že v kopci nad dotknutými pozemkami sa nachádza oplotenie.
Pozemkyparc.č.XXX/XXXaXXX/XXXsúsúčasťouzáhradkárskejosadyčovyplývaúzemnoplánovacej
informácie obce V. zo dňa 02.06.2016 .
1.1.4. Ďalej bolo z potvrdenia obce V. zo dňa 08.09.2022, 26.07.2022, 8.9.2022 o zdaňovaní pozemkov

zistené,žeobecV.potvrdila,žežalovaný 3./predložilpriznaniekdaniznehnuteľností,vktorom
okrem iných uviedol nasledovné pozemky vo svojom spoluvlastníckom podiele: 187/255 a 187/256. Z
uvedeného potvrdenia vyplýva aj to, že od roku 2019 je daň vyrubovaná v uvedených podieloch. Od
roku 2007 do roku 2019 bola daň vyrubovaná za podiel na ešte nerozdelenom pozemku KN registra E
parc. č. XXXX/XX. Obec V. potvrdila, že žalovaný 2./ predložil priznanie k dani z nehnuteľností, v ktorom
okrem iných uviedol nasledovné pozemky vo svojom spoluvlastníckom podiele po ukončení dedičského

konania:187/255a187/256.Zuvedenéhopotvrdeniavyplývaajto,žeodroku2020jemudaňpravidelne
vyrubovaná. Taktiež boli pozemky zdaňované aj u nebohého otca (pôvodného žalovaného 2./) a ďalej
obec V. potvrdila, že žalovaná 4./ v priznaní k dani z nehnuteľností okrem iných uviedla pozemky parc.
č.: XXX/XXX a XXX/XXX. Z uvedeného potvrdenia vyplýva aj to, že od roku 2017 je daň pravidelne
vyrubovaná v uvedených podieloch. Od roku 2009 do roku 2016 bola daň vyrubovaná za podiel na

ešte nerozdelenom pozemku KN registra E parc. č. XXXX/XX. Z potvrdenia obce V. zo dňa 17.10.2022
a 04.10.2022 o zdaňovaní pozemkov bolo zistené, že obec Miloslavov potvrdila, že žalobca 1./ a
žalobkyňa 2./ majú zdaňované pozemky parc. č. 187/169, 187/276, 187/218-29, 187/29-110 a stavby
súpisné číslo 1110 a žalobca 3./ a žalobkyňa 4./ majú zdaňované pozemky parc. č. XXX/XXX, XXX/
XXX, XXX/XXX-XX, XXX/XX-XXX a stavby súpisné číslo XXXX.

1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami
§ 118 ods. 1 ,§ 119 ods. 1, 2 , § 123 ,§ 126 ods. 1 , § 127 ods. 2 ,§ 129 ods. 1,2 , § 130 ods. 1 až 3 ,
§ 131 ods. 1,2 ,§ 132 ods. 1,2 , § 133 ods. 2 , § 134 ods. 1 až 4 ,§ 136 ods. 1,2 , § 139 ods. 1 , § , §
144 , § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka; ustanoveniami § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 až 14 ,§ 6 ods. 1
písm. b) , § 34 ods. 1 , § 36a ods. 1,2 , § 59 ods. 2 písm. b) , § 67 ods. 1,2 zákona č. 162/1995 Z.z.

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) /
ďalej aj "zákon č. 162/1995 Z.z."); ustanoveniami § 137 , § 151 ods. 1,2 C.s.p. a
§ 359a C.m.p. a zhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd prvej inštancie
posúdil žalobu ako dôvodnú. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal aktívnou legitimáciou
žalobcov a poukázal nato že žalobcovia sú aktívne vecne legitimovaní, keďže sa v konaní domáhajú

určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré užívajú, a to titulom vydržania, proti žalovaným, ktorí sú
v katastri nehnuteľností evidovaní ako vlastníci predmetných pozemkov. Základným procesnoprávnym
predpokladomúspešnostiurčovacejžalobyjenaliehavýprávnyzáujemakotázkenaliehavéhoprávneho
záujmu súd prvej inštancie uviedol, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom
nehnuteľnosti vždy vtedy, ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, lebo rozhodnutie

súdu v takom prípade môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (ZSP
4/2003). Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych
vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže
privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej
republiky napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/56/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod

č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej
nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva“ (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/144/2010). Je teda nepochybné, že žalobcovia majú vo veci určenia
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam naliehavý právny záujem.
1.3. Spornou v konaní bola zásadne skutočnosť, či žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k dotknutým

nehnuteľnostiam (pozemkom) titulom vydržania, keď za nesporné mal súd prvej inštancie skutočnosti
uvedené v odsekoch 1.1., 1.1.1.. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, najmä príslušných listov
vlastníctva, kúpnych zmlúv zo dňa 22.12.2003 a geometrického plánu č. 24/2003 zo dňa 10.07.2003,
obrazových snímok sporných pozemkov, z nespornosti skutkových tvrdení týkajúcich sa faktického stavu
oplotenia v teréne na susediacich pozemkoch ako aj z výpovedí žalobcov 1./ až 4./ súd prvej inštancie

dospel k záveru, že boli splnené podmienky v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka pre nadobudnutie
dotknutých (sporných) pozemkov nehnuteľností č. I. v prospech žalobcu 1./ a žalobkyne 2./
a nehnuteľností č. 2 v prospech žalobcu 3./ a žalobkyne 4./, a to do bezpodielového spoluvlastníctva
titulom vydržania. Žalovaní v konaní poukázali na to, že sú ako podieloví spoluvlastníci dotknutýchpozemkov evidovaní na liste vlastníctva číslo XXX vedenom pre katastrálne územie V., a že nie sú
splnené predpoklady pre nadobudnutie vlastníctva v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka, pričom
namietali aj to, že žalobcovia nikdy nepožiadali o osvedčenie o vydržaní podľa § 63 zákona č. 323/1992

Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a podľa súčasného právneho stavu s poukazom
na § 359a C.m.p. ani nie je možné žalovať určenie vlastníckeho práva titulom vydržania. Súd prvej
inštancie sa však s argumentáciou žalovaných nestotožnil a mal zato že z vykonaného dokazovania a
právneho posúdenia veci je zrejmé, že žalobcovia 1./ a 2./ a žalobcovia 3./ a 4./ nadobudli dotknuté
pozemky do vlastníctva titulom vydržania. Súd mal za preukázané, že boli splnené všetky zákonné

predpoklady v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka na to, aby súd určil, že parcely označené v
žalobnom návrhu sú vo vlastníctve žalobcov tak, ako je to špecifikované v petite žaloby. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že „pri spoločnej držbe manželmi a spoločnom nadobudnutí veci
manželmi do ich bezpodielového spoluvlastníctva právnym titulom vydržania musí byť dobromyseľnosť
držby daná u oboch manželov.“ § 134, § 143 a § 145 Občianskeho zákonníka (Rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/271/2005, R 10/2013). Súd mal v danom prípade za preukázané, že žalobca 1./,

žalobkyňa 2./ a žalobca 3./, žalobkyňa 4./ nadobudli predmetné nehnuteľnosti ako manželia, a teda
do bezpodielového spoluvlastníctva (1/1), a že pri všetkých je daná aj dobromyseľnosť držby.
1.4. Súd prvej inštancie uviedol, že „Zákonom ustanovené podmienky vydržania sú: a) existencia držby
veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patrí, b) uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe

(desaťročná doba pri nehnuteľných veciach), c) spôsobilosť predmetu vydržania“ (R8/1991). Je zrejmé,
že v roku 2003 pri kúpe pozemkov parc. č. XXX/XXX a XXX/XXX došlo k ich prevodu v celosti o výmere
345m2 a 342m2, pričom tieto pozemky boli ohraničené (vyznačené) v teréne (prírode) geoharponmi
a plotom, a to osobami na to oprávnenými. Žalobcovia teda mohli dôvodne predpokladať, že hranice
pozemkov sú zamerané v teréne správne. K vytýčeniu hraníc pozemkov teda došlo odborne spôsobilými

osobamistým,žežiadnejfyzickejosobe,ktorániejeodborníkomvdanomodbore(napríkladgeodetom),
nemožno, a teda ani žalobcom, a to aj s ohľadom na celkovú výmeru pozemkov (345m2 a 342m2) k
pomeru plochy iných pozemkov o výmere neporovnateľne menšej (37m2 a 31m2), navyše v značne
členitomteréne,pričítaťneoprávnenúokupáciudanejčastipôdy.Žalovaníúčinnýmspôsobomnepopreli,
že by žalobcovia po celú dotknutú dobu od kúpy pozemkov v roku 2003 sporné parcely pozemkov

užívali a správali sa k nim ako vlastným. Ani z potvrdení o platení dani nehnuteľnosti nemožno bez
ďalšieho preukázať, že by žalobcovia neboli pri držbe dotknutých pozemkov dobromyseľní. Vzhľadom
na v pomere neporovnateľne menšiu výmeru sporných parciel vo vzťahu k celej výmere pozemkov
žalobcov, žalobcovia mohli dôvodne nadobudnúť presvedčenie, že predmetom prevodu vlastníckeho
práva v roku 2004 boli aj sporné pozemky. Táto skutočnosť je podložená konkrétnymi okolnosťami.

Faktický stav držby predmetných pozemkov žalovaní nikdy nespochybnili a súd nemá ani vedomosť
o tom, že by sa počas plynutia doby od roku 2004 do roku 2016 žalovaní akýmkoľvek spôsobom
domáhali vydania veci od žalobcov. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobcovia 1./ a 2./ sú
od nadobudnutia pozemku parcely registra "C" evidovaného na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/
XXX o výmere 345 m2 v celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi manželov uvedeného pozemku, a to na

základe kúpnej zmluvy č. XK XXXX.XX zo dňa 22.12.2003 od Slovenského pozemkového fondu, IČO:
17 335 345 nadobudnutého vkladom do katastra nehnuteľností povoleným dňa 06.05.2004 pod číslom
M. XXXX/XX a že žalobcovia 3./ a 4./ sú od nadobudnutia pozemku parcely registra "C" evidovaného na
katastrálnej mape parcelné číslo XXX/XXX o výmere 342 m2 v celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi
manželov uvedeného pozemku, a to na základe kúpnej zmluvy č. XK XXXX.XX zo dňa 22.12.2003 od

Slovenského pozemkového fondu, IČO: 17 335 345 nadobudnutého vkladom do katastra nehnuteľností
povoleným dňa 26.03.2004 pod číslom V 5054/03. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobcovia, ktorí
nadobudli vlastnícke právo k parcelám číslo XXX/XXX a číslo XXX/XXX v celosti o výmere 345 m2 a
342 m2 na základe kúpnych zmlúv sa mohli oprávnene domnievať, že časti sporných pozemkov, ktoré
boli fakticky na tento účel v prírode vyznačené, sú tiež predmetom prevodu vlastníckeho práva. Sporné

pozemky boli teda vymedzené určitými hranicami, ktoré nikto až do roku 2016 nespochybnil a žalobcovia
boli presvedčení, že ide o vlastnícke hranice.
1.5. Prvoinštančný súd dospel tiež k záveru, že žalobcovia boli od roku 2004 oprávnenými držiteľmi
sporných parciel, s pozemkami nakladali na základe dotknutých kúpnych zmlúv ako s vlastnými a ako
držitelia so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní o tom, že im predmetné parcely patria.

Tento stav trval až do apríla roku 2016, teda minimálne po dobu 12 rokov. Obdobie pred nadobudnutím
pozemkov na základe kúpnych zmlúv súd nemohol započítať do doby vydržania, keďže v období pred
kúpou pozemkov od Slovenského pozemkového fondu žalobcovia si boli vedomí toho, že im až do ich
kúpy nepatria. O oprávnenosti držby sporných pozemkov teda svedčí aj titul nadobudnutia pozemkovžalobcami, a to kúpne zmluvy, ktoré predstavujú vo vzťahu k sporným parcelám tzv. putatívny (domnelý)
nadobúdací titul. Žalobcovia nadobudli predmetné pozemky v dôsledku tzv. priplotenia, vydržaním
ako originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, keďže došlo k splneniu zákonných

predpokladov vydržania. Žalobcovia od roku 2004 boli ich oprávnenými držiteľmi, a to nepretržite po celú
vydržaciu dobu zákonom ustanovenú po dobu minimálne 10 rokov pokiaľ ide o nehnuteľnosti, pričom
sporné nehnuteľnosti sú tiež spôsobilým predmetom vydržania. Žalobcovia teda užívali sporné pozemky
dobromyseľne a nepretržite po dobu viac ako 10 rokov a ich dobromyseľnosť nebola počas uvedenej
doby ani narušená ani spochybnená, a to až do roku 2016. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva,

že počas uvedenej doby žalobcovia dokonca na parcelách odkúpených od Slovenského pozemkového
fondu realizovali stavby - záhradné chaty, pričom z obrazových máp parciel vyplýva, že sú na hranici
pozemkov, ktorých sa spor týka. Je zrejmé, že takú stavbu by stavebný úrad vzhľadom na predpisy
neodsúhlasil, keďže stavby nie je možné realizovať na presnej hranici pozemku bez akéhokoľvek
odstupu od tejto hranice. Táto skutočnosť taktiež potvrdzuje, že v teréne tieto hranice pozemkov
boli vymedzené tak, ako to bolo napokon medzi stranami nesporné a dotknuté parcely žalobcovia

obhospodarovali ako vlastné. Súd mal za preukázané a nesporné, že riadne oplotenie pozemkov sa
dokonca nachádza v teréne až za spornými parcelami, ktoré ohraničujú iba akési tehly. Žalobcovia teda
v dobrej viere užívali sporné pozemky v presvedčení, že k nim nadobudli vlastnícke právo v rozsahu, v
akom boli tieto označené pri ich kúpe a vymedzené v teréne.
1.6.Čosatýkanámietkyžalovaných,žesižalobcovianedalipotvrdiťvydržanievzmysle§63Notárskeho

poriadku (účinného do 30.04.2021), súd prvej inštancie poukázal nato na to, že „podľa § 63 ods. 1
písm. a) NP osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica
musí obsahovať vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu (§
134 Občianskeho zákonníka), najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a

nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v
katastrinehnuteľnostípreukazujevlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúcevecnému
bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho
práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2MCdo/20/2007, ZSP 55/2009). Osvedčenie o vydržaní notárom teda bolo možné vydať v prípade,

ak vydržanie nebolo medzi účastníkmi právneho vzťahu sporné. V zásade v súčasnosti od 01.05.2021
na základe ustanovenia § 359a a nasledujúcich ustanovení C.m.p., v zmysle zákona č. 68/2021 Z.z. od
01.05.2021 došlo k novému spôsobu konania o potvrdení vydržania, a to už nie v konaní pred notárom
ale v konaní pred súdom. Je však zo znenia zákona zrejmé, že ide o konanie, v ktorom musia byť
splnené podmienky vydržania a žiadna tretia osoba nemá námietky. Súd preto zastal názor, že v prípade

existencie spornosti, žaloba o určenie vlastníckeho práva titulom vydržania je legitímnym prostriedkom
na uplatnenie tohto práva (§ 137 C.s.p.), keďže dôvodom podania takej žaloby bola práve spornosť
vlastníckeho práva, a teda existovali a existujú osoby, ktoré majú výhrady proti vydržaniu, a teda majú
námietky k nadobudnutiu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Napokon samotná žaloba
bola podaná ešte pred účinnosťou zákona č. 68/2021 Z.z.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované

zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I. a II. výrokovej časti tohto rozsudku
a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
1.7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd vyhovel žalobe v
celom rozsahu, žalobcovia mali plný úspech vo veci. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcom 1./

až 4./ spoločne a nerozdielne proti žalovaným 1./ až 4./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 262 ods. 2
C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1./,2./,3./,4./ z dôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p. a žiadali aby odvolací súd ustanovenia napadnutý rozsudok
zmenil v celom rozsahu tak, že žalobu zamieta a prizná im proti žalobcom 1./ až 4./ spoločne a
nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% alternatívne žiadali aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

2.1. Vo svojom odvolaní uviedli, že svoje vlastnícke právo k sporným pozemkom tak, ako je evidované
na LV č. XXX pre k. ú. V. odvodzujú od dedičského konania po nebohom Q. K. (príslušné osvedčenie
o dedičstve) a po nebohom M. K. (príslušné osvedčenie o dedičstve) a Kúpnej zmluvy pod M. - OÚ
Senec, katastrálny odbor. Poukázali na odôvodnenia napadnutého rozsudku v odsekoch 78.,79. s ktorouargumentáciou nesúhlasili a považovali ju za právne nesprávnu. Žalobcovia nie sú osoby, ktoré by
vydržali sporné pozemky, keď žalobcov je potrebné považovať za osoby neoprávnené - neoprávnených
držiteľov v zmysle § 131 Občianskeho zákonníka, pretože nikdy nesplnili predpoklady pre nadobudnutie

vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, a to 1. oprávnenosť držby, 2.
zákonná lehota, 3. spôsobilosť predmetu vlastníctva a 4. spôsobilosť subjektu na vydržanie. Nesúhlasili
snázorom,žežalobcoviaspornépozemkymalivydržaťdosvojhovlastníckehoprávaceztzv.priplotenie.
Skutočnosť, že niekto si oplotí viac pozemku, ako mu patrí, nemôže zakladať nárok na vydržanie, ale
ide jednoznačne o okupáciu cudzieho pozemku. Rovnako nie je možné sa stotožniť s názorom súdu

prvej inštancie, že žalobcovia svoju dobromyseľnosť pri užívaní sporných pozemkov mali odvodzovať
od Kúpnych zmlúv zo dňa 22.12.2003 uzatvorených so Slovenským pozemkovým fondom, pretože
tieto predmetné zmluvy sa dotýkali iných pozemkov ako sporných pozemkov. Žalobcovia nadobudli
predmetné pozemky par. č. XXX/XXX a par. č. XXX/XXX kúpu od Slovenského pozemkového fondu a
tieto sú presné vedené na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k. ú. V.. Z oboch listov vlastníctva vyplýva, že
dané pozemky sú spolu s ich výmerou presne špecifikované a zavedené v registri „C“ KN a zakreslené

na katastrálne mape. Takto evidované na príslušnom liste vlastníctva a zakreslené na katastrálne mape
sú aj sporné pozemky, ktoré sú podľa LV č. XXX pre k. ú. V. vo vlastníctve žalovaných od roku 2004. Z
toho jednoznačne vyplýva, že žalobcovia neboli a nie sú oprávnení oplocovať svoje pozemky vo väčšej
výmere,vakejsúvlastníkmi,atonaúkorspornýchpozemkovvovlastníctvežalovaných.Žalobcoviasíce
počas súdneho konania uviedli, že sporné pozemky si údajne neoplotili svojvoľne, ale užívali ich tak, ako

boli vytýčené v teréne. Toto tvrdenie je potrebné považovať za nepravdivé, pretože aj súd prvej inštancie
uviedol, že žalobcovia mali údajne nadobudnúť vlastnícke právo cez vydržanie tzv. priplotením. Keďže
sa žalobcovia neriadili predmetom výmery kúpy a svojvoľne si oplotili pozemky nad svoju vlastnícku
výmeru narušili vlastníctvo susediacich sporných pozemkov. Takýto postup vylučuje dobromyseľnosť
žalobcov, a preto nemôže dôjsť k vydržaniu sporných pozemkov. Taktiež nie je možné sa stotožniť s

argumentáciou súdu prvej inštancie o tom, že dobromyselnosť žalobcov v súvislosti s užívaním sporných
pozemkov je možné odvodzovať od skutočnosti, že pozemky - par. č. XXX/XXX a par. č. XXX/XXX pri
ich kúpe v roku 2003 boli ohraničené geoharponmi a platom, a to osobami na to oprávnenými. Názor
súdu, že toto ohraničenie realizovali osoby na to oprávnené nezakladá ešte fakt, že dané ohraničenie
pozemkov bolo realizované správne. Žalovaní taktiež poukázali na skutočnosť, že v rámci predošlého

súdneho konania predložili potvrdenia o zdaňovaní pozemkov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že za
tietopozemkyriadneplatilipríslušnédane.Zdôraznili,žežalobcoviapotom,akoobdržalilistnaadvokáta
žalovaných zo dňa 25.04.2016 ohľadom neoprávneného užívania sporných pozemkov, mali možnosť
si nechať vypracovať aktuálny Geometrický plán, z ktorého by bolo jednoznačne zrejmé, že sporné
pozemky užívajú neoprávnené, a teda by im odpadol dôvod na podanie žaloby na súd. Žalobcovia však

toto pred podaním žaloby na súd prvej inštancie vo veci samej neučinili a bez všetkého podali žalobu o
určenie vlastníckeho práva k sporným pozemkom, pričom ako podporný dôkaz svojho nároku predložili
neaktuálny a navyše nesprávne vyhotovený Geometrický plán 24/2003 ešte z roku 2003. Vzhľadom na
vyššie uvedené taktiež nie je možné ani akceptovať názor súdu prvej inštancie, že žalobcovia údajne
preukázali naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby vo veci samej. Záverom poukázali na

vyjadrenie Katastrálneho úradu v Bratislave zo dňa 07.06.2010, kde kataster jednoznačne uviedol na
dopyt žalovaného 2./, že jeho vlastnícke právo evidované k pozemkom na LV č. XXX a LV č. XXX pre
k. ú. V. nebolo porušené.
3. Žalobcovia 1./,2./,3./,4./ sa k odvolaniu žalovaných 1./,2./,3./,4./ písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a

§ 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne
vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných
1./,2./, 3./,4./ nie je dôvodné.
5. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
5.1. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.
5.2. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.
5.3. Podľa § 134 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide onehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.
5.4. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť v

prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne, doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie riadne zistil
skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie

zodpovedápožiadavkámkladenýmnaodôvodneniesúdnehorozhodnutiavzmysle§220C.s.p.,pretože
súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania riadne zhodnotil, keď dôsledne rozviedol ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej
inštancie citoval ustanovenia C.s.p., Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad

a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani
taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie po vyriešení
otázky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva (pozri odsek 64., 65.
odôvodnenia napadnutého rozsudku) odôvodnil prečo považoval nárok žalobcov v celom rozsahu za

dôvodný. Čo sa týka výrokov I., II. podrobne a detailne uviedol (pozri odsek 69. až 79. odôvodnenia
napadnutého rozsudku) ako dospel k záveru, že žalobcovia nadobudli predmetné pozemky vydržaním
ako originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, keďže došlo k splneniu zákonných
predpokladov vydržania v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia od roku decembra roku
2003 boli ich oprávnenými držiteľmi, a to nepretržite po celú vydržaciu dobu zákonom ustanovenú po

dobu minimálne 10 rokov pokiaľ ide o nehnuteľnosti, pričom sporné nehnuteľnosti sú tiež spôsobilým
predmetom vydržania a žalobcovia teda užívali sporné pozemky dobromyseľne a nepretržite po dobu
viac ako 10 rokov a ich dobromyseľnosť nebola počas uvedenej doby ani narušená ani spochybnená, a
to až do roku 2016. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva

jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Súdprvejinštancietedasvojerozhodnutiepatričným
spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým
sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje a na
zdôraznenie správnosti považuje potrebné uviesť nasledovné fakty.

7. Žalovaní v odvolaní zotrvali na svojich argumentoch, že v danom prípade neboli splnené predpoklady
pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, keď žalobcovia sú neoprávnení držitelia, sporné
pozemky nemohli vydržať do svojho vlastníckeho práva cez tzv. priplotenie keďže ide o okupáciu
cudzieho pozemku. Žalobcovia nemohli svoju dobromyseľnosť pri užívaní sporných pozemkov
odvodzovať od Kúpnych zmlúv zo dňa 22.12.2003 uzatvorených so Slovenským pozemkovým fondom,

pretože tieto predmetné zmluvy sa dotýkali iných pozemkov ako sporných pozemkov. Žalobcovia neboli
oprávnení oplocovať svoje pozemky vo väčšej výmere, v akej sú vlastníkmi, a to na úkor sporných
pozemkovvovlastníctvežalovaných. Keďžesažalobcovianeriadilipredmetomvýmerykúpyasvojvoľne
si oplotili pozemky nad svoju vlastnícku výmeru narušili vlastníctvo susediacich sporných pozemkov a
takýto postup vylučuje dobromyseľnosť žalobcov, a preto nemôže dôjsť k vydržaniu sporných pozemkov

(pozri odsek 2.1.).
8. Odvolací súd v súvislosti s námietkami žalovaných poukazuje nato, že predpokladom vydržania
je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo
patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť

posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na
okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že
užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať
o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby
držiteľbolsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný,žemutakýprávnytitulsvedčí.Priposudzovaní

oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa,
že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie,
ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci.
Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vecnadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám
osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi
oprávnenosti držby práva (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/260/2008).

8.1. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať tiež aj na závery Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR
v jeho z 13. mája 2024 sp. zn. 1VCdo/1/2024 (zverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR 2/2024, ktoré možno potom označiť aj za jednotnú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, keďže sa
ním odstránila dovtedy rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu v otázke posudzovania splnenia
podmienok vydržania vlastníckeho práva a oprávnenej držby - pozn.). Právna veta cit. rozhodnutia

znie, že „Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť
držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby.
Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu,
prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie“.
Veľký senát najvyššieho súdu poukázal na to, že „držba je historicky chápaná ako faktický stav, ktorý
spočíva vo vykonávaní faktickej reálnej moci nad vecou s úmyslom mať vec pre seba. Držba preto

predpokladá existenciu dvoch zložiek. Prvou je corpus possesionis, ako faktická moc nad vecou,
ku ktorej musí pristúpiť animus possidendi, ktorý vyjadruje vôľu držiteľa mať vec (právo) pre seba
a nakladať s ňou ako s vlastnou. Vznik držby sa však na rozdiel od vzniku vlastníctva nemusí de
lege lata nutne opierať o existujúci právny dôvod. Inak povedané, na vznik oprávnenej držby postačí
naplnenie zákonných predpokladov držby, medzi ktorými sa existencia právneho dôvodu nenachádza.

Oprávnená držba je založená na objektívne posudzovanej dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec alebo
právo patrí. Právne predpisy výraz „dobromyseľný“ nevymedzujú, preto východiskom ďalších úvah
musí byť jeho význam v bežnej reči. V Slovníku slovenského jazyka sa tomuto výrazu prisudzuje
význam „dobrosrdečný, dobrácky“ a jeho synonymom je „statočný, poctivý, čestný“; opakom je zas výraz
„zlomyseľný“ vo význame osoby, ktorá si „želá, robí niekomu zle. Držiteľ je teda dobromyseľný o tom,

že mu vec patrí vtedy, keď je poctivý, čestný o tom, že svojou držbou vykonáva vlastné právo, a teda
že svojou držbou nerobí inému zle, že nezasahuje do práva iného, že nekoná bezprávne. Neexistencia
alebo neplatnosť právneho titulu teda sama o sebe nevylučuje poctivosť konania konajúceho a jeho
dobromyseľnosť v tom, že mu vec alebo právo patrí, a teda že vzhľadom na jeho presvedčenie
objektívne vzaté koná v dobrej viere t. j. v ospravedlniteľnom omyle o poctivosti nadobudnutia držby. Na

rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod
nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom
je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R 45/1986). Poctivosť konajúceho
účastníka občianskoprávneho vzťahu má pri skúmaní dobromyseľnosti držiteľa nepochybne zásadnejší
význam, ako (ne)existencia právneho titulu, ktorý právny predpoklad vydržania zákon de lege lata

nestanovuje. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol
byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda
rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba
považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce,
že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo

preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie“.
8.2. Odvolací súd s poukazom na závery ustálenej rozhodovacej praxe mal v súlade so súdom prvej
inštancie dobromyseľnosť žalobcov preukázanú tým, že títo ani pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú
možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať, nemali a nemohli mať
pochybnosti o tom, že užívajú nehnuteľnosť I. a II. ktorej vlastníctvo nenadobudli. Sporné nehnuteľnosť

I. a II. žalobcovia užívali od roku 2003 nepretržite do roku 2016 v právnom omyle, že im patrí. Pri kúpe
pozemkov parc. č. XXX/XXX a XXX/XXX na základe kúpnych zmlúv č. XKXXXX.XX a č. XKXXXXX.XX
za ktoré zaplatili dohodnutú kúpnu cenu došlo k ich prevodu v celosti o výmere 345m2 a 342m2, pričom
tieto pozemky boli ohraničené (vyznačené) v teréne (prírode) geoharponmi a plotom, a to osobami na
to oprávnenými a žalobcovia sa mohli oprávnene domnievať, že časti sporných nehnuteľností I. a II.,

ktoré boli fakticky na tento účel v prírode vyznačené, sú tiež predmetom prevodu vlastníckeho práva.
Na základe uvedeného sa žalobcovia chopili držby sporných nehnuteľností I. a II..
8.3. VtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujetiežnajudikatúruNajvyššiehosúduČRktorázaujalanázor,
že ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí na základe právnej skutočnosti, oprávňujúcej k nadobudnutiu
vlastníckeho práva držby parcely, na ktorú sa táto právna skutočnosť nevzťahuje, môže byť so zreteľom

na všetky okolnosti dobromyseľný, že je vlastníkom aj tejto parcely. Jedným z hľadísk pre posúdenie
ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takomto prípade aj pomer plochy nadobudnutého a skutočne
držaného pozemku. Z judikatúry NS ČR ďalej jednoznačne vyplýva záver, že o ospravedlniteľný omyl
ide aj vtedy (a teda o oprávnenú držbu), pokiaľ sa jedná o prípad, že výmera držaného pozemkudosahuje až 50 % výmery pozemku kúpeného a výnimočne aj viac (rozhodnutia NS ČR sp. zn.
22Cdo/496/2004, 22Cdo/2004/2004, 22Cdo/954/2005, 22Cdo/1273/2005, 22Cdo/1261/2007). Aj keď
nastolená problematika, nebola riešená v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

vychádzajúc z obdobnej právnej úpravy v Českej republike, odvolací súd podporne poukazuje na závery
najvyššej súdnej autority Českej republiky, nakoľko dospel k rovnakým záverom k akým dospel NS ČR.
V danom prípade pomer výmery spornej nehnuteľnosti I. (37 m2) k ostatnej výmere nadobudnutých
pozemkov žalobcami 1./,2./ a to parc.č. XXX/XXX o rozlohe 345m2 v celosti, parc.č. XXX/XX o rozlohe
580m2 v 1/47, parc.č. XXX/XXX o rozlohe 858m2 v 1/47, parc.č. XXX/XXX o rozlohe 38m2 v 1/47,

parc.č. XXX/XXX o rozlohe 134m2 v 1/47 (spolu 379,25m2) predstavuje 9,7 %. Pomer výmery spornej
nehnuteľnosti II. (31 m2) k ostatnej výmere nadobudnutých pozemkov žalobcami 3./,4./ a to parc.č. XXX/
XXX o rozlohe 342m2 v celosti, parc.č. XXX/XX o rozlohe 580m2 v 1/47, parc.č. XXX/XXX o rozlohe
858m2 v 1/47, parc.č. XXX/XXX o rozlohe 38m2 v 1/47, parc.č. XXX/XXX o rozlohe 134m2 v 1/47 ( spolu
376,25m2) predstavuje 8,2 %. V oboch prípadoch ide teda o nepatrnú časť, ktorá nie je ani pri bežnej
opatrnosti rozpoznateľná a nepredstavuje takú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá pri bežnej opatrnosti

žalobcov vyvolať pochybnosti o ich dobromyseľnosti.

8.4. Zhodnotiac všetky tieto okolnosti (druh nehnuteľností, ich umiestnenie, stanovisko odborne
spôsobilej osoby a ňou vyhotovené technické podklady pri vytýčení hraníc, výmery držaných
nehnuteľnosti ako aj správanie žalobcov ako kupujúcich, ktorí riadne zaplatili kúpnu cenu) možno aj

podľa odvolacieho súdu konštatovať, že žalobcovia boli dobromyseľní držitelia, keďže všetky okolnosti
danéhoprípadusvedčiaopoctivostinadobudnutiaspornýchnehnuteľnostíI.,IInehnuteľnostianámietky
žalovaných o nedobromyseľnosti žalobcov (pozri odsek 7.) sú nedôvodné.

9. Ďalšími námietkami žalovaných 1./,2./,3./,4./ uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne

nezoberalkeďvodvolanílen zotrvalinavšetkýchargumentochakovkonanípredsúdomprvejinštancie.
Tieto ale nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia
relevantných dôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie
z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach
konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV.

ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Ani v odvolacom konaní neboli
zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového
stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú
nesprávnosť rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalovaní sa nestotožňujú s právnymi závermi súdu

prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie
odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že
nezodpovedajúpredstavámžalovaných otom,akomásúdvovecirozhodnúť,keďsúdprvejinštanciesa
neodchýlilpríslušnýchustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadku,Občianskehozákonníkaaaninepoprel
ich účel a význam, keď dospel k záveru že žaloba žalobcov 1./,2.,/.3,/.4/ je dôvodná z dôvodov

uvedených vyššie.

10. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.) vrátane výroku o náhrade trov konania o ktorých súd prvej inštancie
správne rozhodol vzhľadom na celkový úspech žalobcov 1./,2./,3./, 4./ v konaní v súlade s ustanovením

§ 255 ods. 1 C.s.p..

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bola plne úspešní žalobcovia 1./,2./,3./,4./ a preto by im
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu

ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov
zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani
žiadnetrovynevznikli.NadanýprípadniesúkdispozíciianianalogickypoužiteľnéustanoveniaCivilného
sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konanianeuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok
na náhradu trov konania nepriznáva (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.

februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalobcom
1./,2./,3./,4./ v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalobcovia 1./,2./,3./,4./
nemajú voči žalovaným 1./,2./,3./,4./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto už o výške
náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).