Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. október 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 25T/67/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010849

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3825010849.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25T/67/2025

Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovaných
A. B. a spol. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/

Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom v Partizánskom dňa 24.10.2025, takto

r o z h o d o l :

25T/67/2025

Obžalovaný 1/

A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C., D. XXX/XX, nezamestnaný, slobodný, t.č. v ÚVV Ilava,
Obžalovaný 2/

E. F., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom mesto G., nezamestnaný, slobodný, t.č. v ÚVV Ilava,

Obžalovaný 3/

C. H., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom I. J. XXX, slobodný, nezamestnaný, slobodný, t.č. v ÚVV Leopoldov,

s ú v i n n í, ž e :

po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 16.04.2025 od bližšie nezisteného času do 04:07 hodiny
toho istého dňa vošli bez použitia násilia cez vstupné dvere do vchodu F. XX bytového domu na D.

K. A. v meste C., následne prešli dolu po schodišti a rovnako bez použitia násilia vošli cez dvere do
pivničných priestorov, ktoré A. B. otvoril zvnútra za použitia kľučky cez rozbité okienko, kde A. B. prešiel
k pivnici označenej číslom 18/2, na ktorej bez vedomia a súhlasu poškodeného L. M. sa pokúsil vytiahnuťoplechované drevené dvere z kovových pántov, čo sa mu ale nepodarilo, na čo k dverám pristúpil E. F.,
ktorý začal ťahať za spodnú časť pivničných dverí, ktoré vylomil a cez vzniknutý otvor vytiahol krabicu
s teniskami zn. Adidas, pričom ich C. H. dávajúci pozor upozorňoval, že sa majú stíšiť, pretože robia

veľký hluk, na čo A. B. začal prehľadávať obsah pivnice, z ktorej vzal škatuľu s papiermi, na čo ich C. H.,
ktorý dával pozor upozornil, že niekto ide do pivnice, pričom E. F. a A. B. z bytového domu ušli preč na
neznáme miesto a C. H. sa schoval bez oprávnenia na vstup do pivnice č. XX/X, ktorej dvere predtým
násilím otvorili A. B. s E. F., a v ktorej bez oprávnenia zotrval až kým nebol obmedzený na osobnej
slobode hliadkou Mestskej polície Prievidza, pričom vyššie opísaným spoločným konaním obžalovaných

bola poškodenému L. M. spôsobená škoda na majetku – teniskách vo výške 25 eur a poškodením
pivničných dverí vo výške 10 eur,

t e d a :

obžalovaní 1/ A. B., 2/ E. F., 3/ C. H.

spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného, čin spáchali závažnejším spôsobom konania
– vlámaním, najmenej s dvoma osobami,

č í m s p á c h a l i :

obžalovaní 1/ A. B., 2/ E. F., 3/ C. H.

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona

s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný 1/ A. B.

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. k/, písm. l/,
písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods.
5 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické

liečenie ústavnou formou.

Obžalovaný 2/ E. F.

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného

zákona na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný 3/ C. H.

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/
Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1
Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o spoločnom a úhrnnom treste uloženom
obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. k. 3T/26/2025-216 zo dňa 27.06.2025,
právoplatným vo vzťahu k obžalovanému 3/ C. H. dňa 26.08.2025 a taktiež výrok o treste uloženom
obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/7/2025-142 zo dňa 07.02.2025,
právoplatným vo vzťahu k obžalovanému 3/ C. H. dňa 31.05.2025, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na

tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

25T/67/2025

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza podal dňa 05.09.2025 obžalobu pod č.k.
2Pv/118/25/3307-108 na obvinených 1/ A. B., 2/ E. F. a 3/ C. H. pre prečin porušovania domovej slobody

podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je
uvedené v predmetnej obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 24.10.2025 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných 2/ E.

F., 1/ A. B. a 3/ C. H., svedka N. M., prečítaním zápisnice o výsluchu splnomocneného zástupcu
poškodeného O. M. zo dňa 21.05.2025 (č.l. 106-111) za splnenia podmienok podľa § 263 ods. 1
Trestného poriadku, oboznámením podstatných častí znaleckých posudkov MUDr. Viktora Segedu č.
47/2025 zo dňa 16.06.2025 z č.l. 135-151 a č. 46/2025 zo dňa 14.06.2025 z č.l. 152-168 v zmysle § 268
ods. 2 Trestného poriadku, oboznámením odborných vyjadrení subjektu HUMANA People to People

Slovakia, s.r.o. zo dňa 10.07.2025 z č.l. 320 a subjektu STOBER spol. s.r.o. zo dňa 10.07.2025 z č.l.
321 v zmysle § 268 ods. 5 Trestného poriadku, oboznámením ostatného spisového materiálu (opatrenia
z č.l. 58-60, elektronická komunikácia medzi obžalovanými 1/ a 2/ z č.l. 63-64, plnomocenstvo z č.l. 112,
zápisnica o obhliadke miesta činu z č.l. 121-124 s fotodokumentáciou z č.l. 125-131, znalecký posudok
MUDr. Viktora Segedu č. 62/2024 zo dňa 16.09.2024 z č.l. 169-181, uznesenie z č.l. 208-211, výsledky

právnej pomoci z č.l. 378-381, ftc poštového poukazu z č.l. 403, lustrácia CESDaP na obž. 3/ z č.l.
429-454, lustrácia ZVJS na obž. 3/ z č.l. 455, lustrácia ZVJS na obž. 2/ z č.l. 457, lustrácia ZVJS na
obž. 1/ z č.l. 486, správa o povesti obž. 1/ od ÚVV Ilava + skrátený výpis klienta z č.l. 589-590, správa
o povesti obž. 2/ od ÚVV Ilava + skrátený výpis klienta z č.l. 593-594, správa o povesti obž. 3/ od ÚVV
Leopoldov + skrátený výpis klienta z č.l. 597-598, odpis z registra trestov na obž. 3/ z č.l 606-607, odpis

z registra trestov na obž. 2/ z č.l 608-609, odpis z registra trestov na obž. 1/ z č.l 610-615, lustrácia
GP SR na obž. 3/ z č.l. 616-624, lustrácia GP SR na obž. 2/ z č.l. 625-639, lustrácia GP SR na obž. 1/
z č.l. 640-643, lustrácia CESDaP na obž. 3/ z č.l. 644-667, lustrácia CESDaP na obž. 2/ z č.l. 668-675,
lustrácia CESDaP na obž. 1/ z č.l. 676-678, lustrácia CDB na obž. 3/ z č.l. 679, lustrácia CDB na obž. 2/
z č.l. 680-681, lustrácia CDB na obž. 1/ z č.l. 682) a oboznámením podstatných častí pripojených spisov

Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/7/2025, sp. zn. 3T/26/2025 a sp. zn. 1T/4/2025.

Obžalovaný 2/ E. F. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného
poriadku, že sa cíti byť nevinný zo skutku mu obžalobou kladeného za vinu. Vo svojej výpovedi uviedol,
že dňa 16.04.2025 odchádzal z herne Royal na Bojnickej ceste domov na staré sídlisko, kde cestou

stretol C. H. a A. B., ktorí tiež smerovali na staré sídlisko, kde býva obžalovaný 2/. Išli spoločnou cestoua zarozprávali sa, nakoľko sa už predtým nejakú dobu poznali. C. H. bol strašne smädný a hladný a bolo
na ňom tiež vidieť, že je vyčerpaný. A. B. mu povedal, že mu vie dať niečo na jedenie a pitie, že to
má cestou po blízku. Nevie presne povedať, u koho povedal, že to obžalovaný 1/ má. Vošli do vchodu,

ktorý bol otvorený a išli do pivničných priestorov, ktoré boli tiež otvorené. Obžalovaní 2/ a 3/ zostali
popredšie a obžalovaný 1/ išiel do zadných častí pivničných priestorov. Obžalovaný 2/ si tam sadol na
taký múrik dole a tam sa hral na telefóne a písal si s kamarátkou z G., ktorá potrebovala ráno odvoz
do G., tak jej ho riešil. Po chvíli sedenia tam obžalovaný 2/ počul nejaké rachoty, buchoty, tak išiel do
zadnej časti, kde obžalovaný 1/ tam búchal s nejakými dverami, na čo mu obžalovaný 2/ povedal, aby

tam netrieskal, lebo bolo pol štvrtej ráno. Obžalovaný 1/ prestal buchotať a obžalovaný 2/ išiel naspäť do
tých predných častí, kde nevidel obžalovaného 3/, asi tam niekde pobehoval, alebo bol opretý o stenu,
lebo bol vyčerpaný. Obžalovaný 2/ si zase sadol a písal si. Zase počul treskoty, tak išiel za obžalovaným
1/ a vynadal mu a odišiel preč. Vtedy už boli majitelia bytov vo vchode, niekto bol dole a obžalovaný
2/ počul hlas nejakej pani asi z druhého poschodia a dole pri vstupe do pivničných priestorov bol pán,
ktorému obžalovaný 2/ povedal, že s tým nič nemá a odchádza preč a ukázal mu, že pri sebe nič nemá,

na čo ho ten pán pustil a obžalovaný 2/ odišiel preč smerom domov. Keď prišiel domov, cca za 10 až
15 minút mu písal obžalovaný 1/ na facebook, ktorú komunikáciu aj obžalovaný 2/ predložil do konania,
ktorá komunikácia dokazuje, že tú pivnicu obžalovaný 2/ nemohol vylomiť s obžalovaným 1/ a taktiež
z nej nemohol nič zobrať, nakoľko obžalovaný 1/ mu napísal, že „keby si videl, čo v nej bolo“, teda
keby bol obžalovaný 2/ s ním tú pivnicu vylomil, tak by vedel, čo v nej bolo, takisto ako aj obžalovaný

1/. Obžalovaný 2/ nevedel, či to bola pivnica obžalovaného 1/, alebo koho to bola pivnica, on tam išiel
s tým, že tam ide dať obžalovaný 1/ najesť obžalovanému 3/. Na otázky prokurátora obžalovaný 2/
uviedol, že pred vstupom do toho bytového domu nedostali od obžalovaného 1/ žiadne pokyny, išli tam
len s tým, že tam ide dať obžalovaný 1/ najesť a napiť obžalovanému 3/. Keď tam vstupovali, mohlo
byť cca štvrť na štyri. Obžalovaný 1/ normálne otvoril dvere, nevie, či sa otvárali dnu, alebo von, určite

ich nevylamoval. Do pivničných priestorov išiel prvý obžalovaný 1/, keď obžalovaný 2/ schádzal dole,
tak dvere do pivničných priestorov už boli otvorené, obžalovaný 2/ nepočul, že by ich obžalovaný 1/
vylamoval, musel ich otvoriť normálne. V pivnici bolo svetlo zasvietené, obžalovaný 1/ bol až na konci
pivnice za dvoma rohmi. Obžalovaný 1/ tam niečo baštrngoval so zámkom a pántmi, mal nejaké kliešte
a vyťahoval šróby z pántov. Obžalovaný 2/ mu na to povedal, nech sa na to jebe a odišiel naspäť si

sadnúť na ten múrik, kde si opäť písal. Obžalovaný 1/ na chvíľu prestal, ale potom zase začal robiť hluk,
tak obžalovaný 2/ odtiaľ odišiel preč, išiel domov. Obžalovaný 3/ bol tiež v tých pivničných priestoroch.
Pri vstupe do pivničných priestorov bol pán a na schodoch bola nejaká pani. Obžalovaný 3/ nič nehovoril,
bol vyčerpaný, obžalovaný 2/ ho tam ani poriadne nevidel, videl ho len keď vchádzali a potom ho videl,
keď odchádzal. Pivnicu už po tom prvom raze neopustil preto, lebo nevedel, koho je to pivnica, či je to

obžalovaného 1/, jemu bolo povedané len, že obžalovaný 1/ tam ide dať najesť a napiť obžalovanému
3/, nikto mu nepovedal, že obžalovaný 1/ tam ide vykradnúť pivnicu niekomu cudziemu, obžalovaný 2/
sa domnieval, že obžalovaný 1/ to ide zobrať ku sebe, alebo ku niekomu, kde má právo na vstup. Na
otázky obhajcu obžalovaného 2/ obžalovaný 2/ uviedol, že neboli na ničom dopredu dohodnutí, nemal
vedomosť o tom, že obžalovaný 1/ ide do cudzej pivnice, obžalovaný 2/ do tej pivnice nevstúpil, ani

nepomáhal vylamovať tie dvere. Na otázky súdu obžalovaný 2/ uviedol, že v čase skutku nemal v sebe
žiadne návykové látky. Obžalovaný 3/ bol určite s nimi v tých pivničných priestoroch. Obžalovaný 2/ išiel
odtiaľ preč prvý, išiel normálnym krokom, neutekal. Nepočul za sebou nikoho bežať. Pána stretol pri tých
dverách do pivničných priestorov. Okrem kliešťov, čo mal obžalovaný 1/, nevie, či mali nejaké náradie.
Keď obžalovaný 2/ stretol obžalovaných 1/ a 3/ na B. P., tak obidvaja mali v rukách kladívka na sklo so

špicmi, čo bývajú v autobusoch a obžalovaný 3/ mal ešte aj teleskopickú tyč. Keby to spáchal, tak by sa
k tomu priznal a oľutoval by to, ako to už urobil aj v minulosti v iných veciach, nakoľko má pestrú minulosť.

Obžalovaný 1/ A. B. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku, že sa cíti byť vinný zo skutku obžalobou mu kladeného za vinu a svoje konanie oľutoval.

Zároveň obžalovaný 1/ súhlasne (áno) zodpovedal na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm.
c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, pričom súd po vyjadrení prokurátora a obhajcu obžalovaného 1/
v zmysle § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku jeho vyhlásenie prijal, nakoľko na takýto postup boli
splnené zákonné podmienky, keďže vyhlásenie obžalovaného 1/ o vine za skutok mu obžalobou kladený
za vinu v zmysle § 257 ods. 7 druhá veta Trestného poriadku nebolo zmenou jeho postoja, nakoľko

tento sa ku skutku doznával už v prípravnom konaní. Súd vo vzťahu k nemu dokazovanie ohľadne viny
preto nevykonával.Vo svojej výpovedi ku skutku (keďže obžalovaný 2/ urobil vyhlásenie, že je nevinný) uviedol, že on odtiaľ
žiadne tenisky nezobral, tieto len zbadal a povedal, že sú to Salomony a obžalovaný 2/ E. F. na to
povedal, že on si ich zoberie a aj si ich zobral. Ohľadom tej správy, čo mu obžalovaný 2/ E. F. poslal na

facebooku, tak obžalovaný 2/ mu písal, že kde je C. a obžalovaný 1/ mu napísal, že C. ostal schovaný
v tej pivnici a že ho tam našli policajti a potom ešte obžalovanému 2/ písal, že C. ho žiadal, aby mu tam
doniesol cigarety a obžalovaný 1/ sa spýtal obžalovaného 2/, či tam nepôjde s ním, na čo mu obžalovaný
2/ uviedol, že nie, že už je zle a určite pôjdu do basy, toto mu poslal cez hlasovú správu, na čo mu
obžalovaný 1/ uviedol, že tam pôjde s iným kamarátom. Ako prišiel pred ten dom zaniesť C. tie cigarety,

tak pred tým domom boli policajné autá, zaisťovali stopy a fotili to tam, tak sa obžalovaný 1/ otočil
a išiel naspäť a obžalovanému 2/ aj napísal, že tam nejde a o tom bola tá správa, kde obžalovanému
2/ napísal, že nevie, o čo prišiel. Obžalovaný 2/ s obžalovaným 1/ odchádzal z tej pivnice naraz, jeden
pán ich odtiaľ ešte púšťal, kde sa mu obžalovaný 1/ ešte poďakoval a položil tam tú krabicu. Na otázky
prokurátora obžalovaný 1/ uviedol, že s obžalovaným 3/ C. H. sa stretol cca pol hodinu pred tým, ako sa
stretli s obžalovaným 2/. S obžalovaným 3/ boli dohodnutí, že sa spolu stretnú, chceli ísť spolu na chvíľu

von. Obžalovaný 3/ bol hladný, na čo mu obžalovaný 1/ povedal, že pôjdu k nemu, ale cestou ako išli
cez stanicu, prechádzali okolo herne Royal, kde stál obžalovaný 2/, ktorý sa k ním pripojil a potom sa
stala táto vec. Bol to nápad obžalovaného 1/, nakoľko tento už vedel o tom, že tam niečo takéto bude,
lebo pozná osobu, čo tam bola predtým. Mala tam byť jedna posilňovňa, ktorá bývala otvorená a v tej
posilňovni boli aj nejaké potraviny. C. bol hladný a keďže obžalovaný 1/ býval až na Q., čo je až na druhej

strane cez celé sídlisko, tak povedal obžalovanému 3/, aby išiel s ním pozrieť, že tam možno niečo
bude. Vošli do vchodu, dvere boli otvorené a následne išli dole po schodoch do pivnice, kde na dverách
chýbalo okienko, preto obžalovaný 1/ dvere otvoril cez tento otvor kľučkou. Tá posilňovňa bola zavretá,
tak išli po tých pivniciach každý svojim smerom a každý niečo pozeral. Nakoniec to skončilo tak, že tam
boli jedny dvere, ktoré boli za plechom, ktoré sa snažil obžalovaný 1/ vypáčiť, obžalovaný 2/ mu chvíľku

pomáhal, ale nakoniec ich otvoril obžalovaný 1/. Potom tam začal niekto kričať, že čo tam robia a potom
tambolchaos.Obžalovaný1/nemalprisebežiadnenáčinie.Nadveráchboliklinceadalosatovytiahnuť
z toho, chvíľku to trvalo, obžalovaný 2/ mu pridržiaval tie dvere. Obžalovaný 2/ potom odtiaľ odišiel preč,
ale potom sa zase vrátil, keď už bola pivnica otvorená. Bola tam Adidas krabica, ktorú obžalovaný 1/
otvoril a zbadal tam Salomony a obžalovaný 2/ povedal, že si ich zoberie, aj tú krabicu odtiaľ zobral,

ale nevie, či ju aj odtiaľ vyniesol. Obžalovaný 3/ bol asi niekde vpredu, nevie presne uviesť, potom tam
tiež prišiel a keď vedeli, že ide niekto dole, začali odtiaľ obžalovaný 1/ aj s obžalovaným 2/ utekať preč,
mysleli si, že aj obžalovaný 3/ je preč, vtedy nevedeli, že tam obžalovaný 3/ v tej pivnici ostal. Ten sa
tam potom schoval v tej pivnici. Obžalovaný 1/ im hovoril, že tam mala byť otvorená tá posilňovňa, ale
tá bola zavretá. Pri odstraňovaní rozporov na návrh prokurátora oproti skoršej výpovedi obžalovaného

1/ z prípravného konania po vznesení obvinenia zo dňa 18.04.2025, kde obžalovaný uviedol, že „všetci
traja sme vošli do týchto pivničných priestorov, ale hneď som aj E. F. a C. H. povedal, že tá pivnica,
kde som si asi týždeň dozadu bol zobrať jedlo, už sa do nej nedá ísť, lebo dvere boli opravené a išli
sme spolu všetci ďalej. Bola tam taká pivnica s plechovými dverami, ja som sa oboma rukami snažil
dvere na tej pivnici vylomiť, opravujem vytiahnuť z pántov, to sa mi nepodarilo a po mne E. F. vylomil

spodok pivničných dverí, teda ako ťahal dvere, tak povolili klince na tých dverách. Povytiahol tie dvere
a z tejto pivnice zobral krabicu, v ktorej boli tenisky. Vybral z tejto krabice tenisky a myslím si, že túto
krabicu nechal v pivnici, presne kde bol C. H. vtedy ja uviesť neviem, to by som musel klamať.“ K tomu
obžalovaný 1/ uviedol, že tie dvere páčil on, ako aj obžalovaný 2/ a nepamätá sa presne, ako to už bolo.
Tenisky boli vnútri, obžalovaný 1/ ich nezobral odtiaľ, len ich ukázal obžalovanému 2/. V tej pivnici bol

aj obžalovaný 1/, ako aj obžalovaný 2/ a tiež aj obžalovaný 3/. Na otázky obžalovaného 2/ obžalovaný
1/ uviedol, že kladívko mal asi obžalovaný 3/ pri sebe, keď ho brali. Obžalovaný 1/ tiež uviedol, že z tej
predloženej komunikácie medzi obžalovaným 1/ a obžalovaným 2/ je veľa správ vymazaných, chýbajú
tam hlasové správy a boli tam aj telefonáty. Obžalovaný 1/ tiež uviedol, že z toho domu odchádzali
spolu s obžalovaným 2/. Cca okolo 05:00 hod. sa obžalovaný 1/ dozvedel, že obžalovaný 3/ v tej pivnici

zostal, kde mu písal, že chce tie cigarety. Na otázky obhajcu obžalovaného 2/ obžalovaný 1/ uviedol, že
netuší, ako to skončilo s tými teniskami. Obžalovaný 1/ položil vedľa toho pána, čo ich púšťal tú krabicu
s návodmi na hrnce a ten ho pustil von a nevie, čo urobil obžalovaný 2/ s tou krabicou s teniskami. Bol
to nápad obžalovaného 1/ tam ísť. Išli tam len preto, že bol obžalovaný 3/ hladný, bol na tom zle, ledva
chodil, tackalo ho, len kvôli tomu tam išli, lebo im obžalovaný 1/ povedal, že je tam posilňovňa a sú tam

nejaké proteíny, ale nepovedal im, že je to jeho priestor, nakoniec obžalovaný 2/ vie, kde obžalovaný 1/
býva. Tá posilňovňa bola predtým otvorená, aj to chalanom povedal, vedel o tom, že to tam je, ako aj
o tom, že by tam mali byť veci na jedenie, preto im povedal, aby sa tam išli pozrieť. Vtedy bola zavretá
a potom sa stal ten skutok, čo už popísal. Na otázky súdu obžalovaný 1/ uviedol, že ten ústrižok na sumu100 € dokladuje, že ide o zaplatenie tej škody požadovanej poškodeným. Keď vstupovali do vchodu,
dvere neboli zamknuté, keď ich potiahol za kľučku, tak sa otvorili, išli predným vchodom.

Obžalovaný 3/ C. H. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku, že sa cíti byť vinný zo skutku obžalobou mu kladeného za vinu a svoje konanie oľutoval.
Zároveň obžalovaný 3/ súhlasne (áno) zodpovedal na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm.
c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, pričom súd po vyjadrení prokurátora a obhajcu obžalovaného 3/
v zmysle § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku jeho vyhlásenie prijal, nakoľko na takýto postup boli

splnené zákonné podmienky v zmysle § 257 ods. 7 druhá veta Trestného poriadku, keďže na otázku
súdu ohľadne jeho vyhlásenia o vine za skutok mu obžalobou kladený za vinu uviedol, že sa k nemu
priznáva dobrovoľne, nebol na neho robený žiaden nátlak. Súd vo vzťahu k nemu dokazovanie ohľadne
viny preto nevykonával.

Vo svojej výpovedi ku skutku (keďže obžalovaný 2/ urobil vyhlásenie, že je nevinný) uviedol, že toho

večera sa stretli na B. P. R. C. pri herni Royal s E. F. a išli niekde na staré sídlisko v C.. Obžalovaný 3/
bol hladný a smädný a rozhodli sa, že idú do nejakej pivnice sa najesť a napiť. Na ten skutok sa moc
nepamätá, nakoľko bol aj pod vplyvom drog v ten večer. Na otázky prokurátora obžalovaný 3/ uviedol,
že to bol nápad v podstate asi všetkých, keďže obžalovaný 3/ bol hladný a dohodli sa, že idú do tej
pivnice, lebo že je tam nejaké jedlo a proteíny a iné veci na jedenie. Niekto povedal na schodoch do

pivnice, že majú byť tichšie, ale už si nepamätá, kto to povedal. Na paneláku boli otvorené vchodové
dvere, tak vošli dnu. Na chodbe dole boli asi troje dvere a jedny boli tiež otvorené do oblasti pivníc. Dvere
otváral A. B., obžalovaný 3/ išiel posledný a stál pri tých dverách do chodby do pivnice. Na ostatných
obžalovaných nevidel, lebo tá chodba nebola rovná, boli tam uličky, tak ich nevidel, čo robia. Počul však
buchot a nadával im, nech sú tichšie. Potom počul nejaké kroky a asi niekto z tej bytovky sa spýtal, čo

tam robia, tak im obžalovaný 3/ išiel povedať, že niekto prišiel a aby išli odtiaľ preč, na čo išiel každý
iným smerom a obžalovaný 3/ sa schoval do tej pivnice, čo bola otvorená. Keď za nimi obžalovaný 3/
prišiel, obaja boli v tej pivnici. Mali v rukách nejakú škatuľu, asi od tenisiek, avšak nevie, ktorý ju mal,
bol tam vtedy zhon a chaos. Pri odstraňovaní rozporov na návrh prokurátora oproti skoršej výpovedi
obžalovaného 3/ z prípravného konania po vznesení obvinenia zo dňa 17.04.2025, kde obžalovaný 3/

uviedol, že „ako som kričal na nich, tak som si nevšimol, že asi niekto ide po schodoch, lebo som bol
otočený k A. a E. a započul som zo schodiska, že čo tam robíme a kto je tam. Zbadal som nejakých ľudí,
keď som sa otočil cez to sklo na tých dverách a išiel som varovať E. a A. a vlastne a keď ma započuli,
že niekto ide, nech prestanú, nastal tam chaos a oni začali utekať do rôznych uličiek s tými vecami, čo
mali v rukách, nikto nevedel ani, kde je východ, kade sme prišli.“ K tomu obžalovaný 3/ uviedol, že si už

presnenepamätá,čimaliobajaobžalovanívrukáchnejakúkrabicu,nakoľkotambolvtedynaozajchaos.
Na otázky obhajcu obžalovaného 2/ obžalovaný 3/ uviedol, že mal v sebe vtedy pervitín. Mali tam byť na
tom mieste nejaké proteíny, obžalovaný 3/ ani nevedel vtedy, kam idú, mal sa tam najesť, lebo sa vtedy
sťažoval, že bol hladný. On pivnice neprehľadával, len stál pri tých dverách a dával pozor už keď vedel,
kde sú a čo tam robia. Na otázky obžalovaného 2/ obžalovaný 3/ uviedol, že o tých proteínoch vedel

A.. Na otázky obhajcu obžalovaného 2/ obžalovaný 3/ uviedol, že nevidel ani jedného z obžalovaných,
že by vylamovali dvere, nakoľko on stál pri vstupe do pivničných priestorov. Na otázky súdu obžalovaný
uviedol, že keď ich išiel upozorniť, obaja obžalovaní boli vo vnútri v tej pivničnej kobke. Nakoľko bol na
ulici, mal so sebou všetky veci, medzi ktorými boli aj kliešte, tieto mu pomáhali, avšak v ten večer nie.
Našli ho vo vnútri v tej pivnici, držal v ruke obušok a mal na ruke boxer, lebo sa chcel brániť, keďže

nevedel, kto príde. Na otázky obhajcu obžalovaného 2/ obžalovaný 3/ uviedol, že dával pozor pri trestnej
činnosti pri tých dverách, vedel, o čo tam ide. Vedel o tom, že tam majú byť nejaké proteíny, ani nevedel,
komu to patrí. Keď už boli tam, tak vedel, že nejdú ku niekomu, koho poznajú, bolo mu to zrejmé. To, že
má dávať pozor, vedel podľa toho, čo sa tam dialo, bol tam buchot, určite sa nebúcha a nevylamujú sa
dvere tam, kde to poznajú. Že sa vylamujú dvere vedel podľa toho, že počul buchot, ktorý trval asi 10

minút vkuse. Nikto nepovedal, že idú niečo ukradnúť, ale sa to dovtípil na tom mieste.

Svedok N. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že cca večer o 02:00 hod až 03:00 hod. sa zobudil, počul
búchanie, už si presne nepamätá, kedy to bolo. Počul buchot v pivnici, tak sa tam išiel pozrieť a videl
tam dvoch pánov, ako utekali po chodbe, potom sa otočili na neho. Svedok ich zadržal, kontroloval

a potom ich pustil, nakoľko nič nemali. Na otázky prokurátora svedok uviedol, že keď ich videl utekať,
tak svedok stál pri dverách do chodby do pivnice. Moc si ich už nepamätá, ako vyzerali. Svedok ich
nešacoval, v rukách mali papierovú krabičku, ktorú svedok zobral, pozrel ju a nič tam nebolo, tak ich
pustil. Tú krabičku niesol obžalovaný 1/. Asi za 5 minút prišli policajti a už to riešili oni, pričom svedokišiel spolu s policajtami do pivnice. Niektoré tie pivnice boli vytrhnuté z pántov. Všimol si tam škatule,
v tej vylomenej pivnici nebol. Na otázky súdu svedok uviedol, že to bolo v roku 2025, bolo to asi v máji,
pripustil, že to mohlo byť 16.04.2025. Obžalovaní ho videli, tak utekali na opačný smer, kde však boli

uzamknuté dvere, tak išli oproti nemu a prechádzali okolo neho. Obaja prišli k nemu spoločne, avšak si
už nepamätá, ktorí to boli, domnieva sa, že tam bol obžalovaný 1/. V tej pivnici bolo svetlo na fotobunku,
je však také slabšie.

V zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná zápisnica o výsluchu splnomocneného

zástupcu poškodeného L. M., jeho manželky O. M. z prípravného konania po vznesení obvinenia zo
dňa 21.05.2025 (č.l. 106-111). Táto uviedla, že byt, ku ktorému prislúcha aj pivnica č. XX/X na ul. A. F.
XX/X R. C., užíva ona a jej manžel, ktorý je aj vlastníkom bytu. O skutku sa dozvedela od policajtov,
ktorý ju kontaktovali v ranných hodinách dňa 16.04.2025. Po príchode do pivnice si všimla, že dvere do
pivnice boli vypáčené v oblasti pántov a z pivnice boli vynesené tenisky zn. Adidas, ktoré jej následne
boli vrátené. Nič iné z pivnice nebolo odcudzené. Poškodením dverí od pivnice im vznikla škoda cca

100 €, ktorú si budú v trestnom konaní nárokovať u páchateľa.

Zo znaleckého posudku č. 47/2025 A. R. S., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria zo dňa 16.06.2025 (č.l. 135-151) vyplýva, že obžalovaný 3/ C. H. je závislý od stimulancií
(metamfetamínu) v rozhodnom štádiu, zároveň u neho znalec konštatoval aj abúzus kanabinoidov bez

psychosomatickej závislosti, aktuálne v nútenej abstinencii. U obžalovaného 3/ sa nejedná o chorobný,
resp. patický sklon k požívaniu stimulancií, resp. kanabinoidov, obžalovaný 3/ užíva stimulancia,
resp. kanabinoidy z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením. Znalec mu odporučil uložiť ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Zo znaleckého posudku č. 46/2025 A. R. S., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria zo dňa 14.06.2025 (č.l. 152-168) vyplýva, že obžalovaný 1/ A. B. je závislý od stimulancií
(metamfetamínu)vrozhodnomštádiu,aktuálnevnútenejabstinencii.Zároveňunehoznaleckonštatoval
aj abúzus kanabinoidov bez psychosomatickej závislosti, anamnesticky aj experimentovanie s MDMA
(extáza), kokaínom a LSD. U obžalovaného 1/ sa nejedná o chorobný, resp. patický sklon k požívaniu

stimulancií, resp. kanabinoidov, obžalovaný 1/ užíva stimulancia, resp. kanabinoidy z vlastnej vôle
a vlastným zapríčinením. Znalec mu odporučil uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou
formou.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 16.04.2025 (č.l. 121-124) okrem iného vyplýva, že miesto

činu sa nachádza v C. T. D. K. A. F. XX. Vstupné biele plastové dvere do bytovky sú v čase obhliadky
otvorené, bez poškodenia zámku. Zídením dolu po schodoch do pivničných priestorov sa pred dverami
do pivnice nachádzala krabica s návodmi na hrnce. Dvere do pivnice s označením XX/X, ktoré sú
oplechované, sú poškodené v oblasti pántov, sú vypáčené, pričom visiaci zámok na dverách do tejto
pivnice zostal nedotknutý, zamknutý a nepoškodený. Na chodbe v pivnici bola zároveň nájdená prázdna

hnedá krabica a vedľa nej sú čierne botasky zn. Adidas. Obhliadka bola aj fotograficky zdokumentovaná
v počte 61 kusov fotografií (č.l. 125-131).

Z odborného vyjadrenia spoločnosti HUMANA People to People Slovakia, s.r.o. zo dňa 10.07.2025 (č.l.
320) vyplýva, že cena jedného páru čiernych botasiek zn. Adidas podľa fotografie z obhliadky miesta

činu bola stanovená na sumu 25 €.

Z odborného vyjadrenia spoločnosti STOBER spol. s.r.o. zo dňa 10.07.2025 (č.l. 321) vyplýva, že
hodnota nákladov spojených s uvedením poškodených pivničných dverí oplechovaných s vypáčenými
pántmi do pôvodného stavu bola stanovená na sumu 10 €.

Z ftc poštového poukazu (č.l. 403) vyplýva, že obžalovaný 1/ A. B. prostredníctvom inej osoby nahradil
škodu poškodenému L. M., a to poštovým poukazom zo dňa 05.08.2025, ktorým bola prevedená suma
100 € v prospech splnomocnenkyne poškodeného O. M..

Zo znaleckého posudku č. 62/2024 A. R. S., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria zo dňa 16.09.2024 (č.l. 169-181) z inej trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-244/1-VYS-
PD-2024, ktorý bol oboznámený ako listinný dôkaz vyplýva, že obžalovaný 2/ E. F. je závislý od
stimulancii (metamfetamínu) v rozhodnom štádiu.Z ftc elektronickej komunikácie medzi obžalovaným 1/ A. B. a obžalovaným 2/ E. F. (č.l. 63-64) okrem
iného vyplýva, že táto prebehla medzi nimi dňa 16.04.2025 o 05:00 hod., kde obžalovaný 1/ uvádza, že

mu chýba kladivko a obžalovaný 2/ sa ho pýta, či je aj s C., kde mu obžalovaný 1/ odpovedá, že s ním
volal, pričom obžalovaný 2/ sa pýta, či ho zobrali a obžalovaný 1/ mu odpovedá, že je tam ešte a keby
vedel, čo všetko tam bolo, strach, kde obžalovaný 2/ sa pýta, či sa tam schoval a čo tam bolo a kde je
obžalovaný 1/, ktorý mu odpovedal, že ho chytili, že je v pivnici a obžalovaný 1/ je u kámoša tam kúsok.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného
1/ zo dňa 06.10.2025 (č.l. 589) vyplýva, že tento sa vo výkone väzby nachádza od 18.04.2025 a je
aktuálne umiestnený v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Správanie a vystupovanie
obžalovaného 1/ počas výkonu väzby je na požadovanej úrovni, prejavuje snahu o dodržiavanie
ústavného poriadku. Príkazy a nariadenia personálu plní. K osobám, s ktorými prichádza do styku,
zachováva zásady slušného správania. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané konfliktné

situácie. Hygienické návyky má osvojené. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil, nebol mu
uložený disciplinárny trest, ani udelená disciplinárna odmena. Vo svojom osobnom voľne prejavuje
pozitívny postoj a záujem o trávenie voľného času, sleduje televíziu, počúva ústavný rozhlas, zúčastňuje
sa aktivít podľa ponukového listu záujmovej, športovej a inej činnosti. Sociálne kontakty s blízkymi
osobami nadviazal a udržiava všetkými dostupnými formami. Záverom sa v správe konštatuje, že ide

o obžalovaného, ktorý si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh
výkonu väzby menovaného je momentálne bezproblémový.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného 2/ zo
dňa 06.10.2025 (č.l. 593) vyplýva, že tento sa vo výkone väzby nachádza od 18.04.2025 a je aktuálne

umiestnený v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Správanie a vystupovanie obžalovaného
2/ počas výkonu väzby je na požadovanej úrovni, prejavuje snahu o dodržiavanie ústavného poriadku.
Príkazy a nariadenia personálu plní. K osobám, s ktorými prichádza do styku, zachováva zásady
slušného správania. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané konfliktné situácie. Hygienické
návyky má osvojené. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil, nebol mu uložený disciplinárny

trest, ani udelená disciplinárna odmena. Vo svojom osobnom voľne prejavuje pozitívny postoj a záujem
o trávenie voľného času, sleduje televíziu, počúva ústavný rozhlas, pravidelne sa zúčastňuje vychádzok
a aktivít podľa ponukového listu záujmovej, športovej a inej činnosti. Sociálne kontakty s blízkymi
osobami nadviazal a udržiava formou korešpondencie, telefonovania a videonávštev. Záverom sa
v správe konštatuje, že ide o obžalovaného, ktorý si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona

o výkone väzby a priebeh výkonu väzby menovaného je momentálne bezproblémový.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov na obžalovaného
3/ zo dňa 06.10.2025 (č.l. 597) vyplýva, že tento je slobodný, pôvodným povolaním robotník, pred
vzatím do väzby bol nezamestnaný. Vo výkone väzby v Leopoldove sa nachádza od 08.08.2025 a je

umiestnený v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Správanie a vystupovanie obžalovaného
3/ je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia personálu plní a rešpektuje. Konfliktné situácie medzi
obvinenými nevyvoláva. Nebol mu uložený disciplinárny trest a taktiež nebol disciplinárne odmenený.
Voľný čas trávi sledovaním televízneho vysielania, počúvaním ústavného rozhlasu, hraním stolného
tenisu a zapájaním sa do skupinových osvetových činností a športovej činnosti. Sociálny kontakt s inými

ako blízkymi osobami udržiava prostredníctvom korešpondencie, telefonovania a videohovorov. Nie je
pracovne zaradený.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného 1/ súd zistil, že tento je slobodný,
bezdetný, pred vzatím do väzby bol nezamestnaný. V súčasnosti je vo výkone väzby v predmetnej

trestnej veci v ÚVV Ilava. Podľa lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov
Ministerstva spravodlivosti SR obžalovaný 1/ bol doteraz dvakrát postihnutý v priestupkovom konaní,
pričom v jednom prípade išlo o priestupok proti majetku a v jednom prípade o priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu. Z odpisu z registra trestov obžalovaného 1/ súd zistil, že obžalovaný 1/
má evidovaných dvanásť záznamov, pričom bol doposiaľ jedenásťkrát súdne trestaný (v jednom prípade

mu bol ukladaný súhrnný trest) pre rôznu trestnú činnosť, a to i nepodmienečnými trestami odňatia
slobody, pričom bol viackrát odsúdený aj súdmi iných členských štátov Európskej únie. V jednom prípade
má odsúdenie zahladené. Z výsledkov právnej pomoci (č.l. 378-381) vyplynulo, že obžalovaný 1/ bol
naposledy odsúdený rozsudkom súdu Amtsgericht Nordhausen číslo 30Ls 122 Js 56543/23 zo dňa09.04.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2024 za trestný čin znásilnenia k trestu odňatia
slobody na dva roky, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní tri roky.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného 2/ súd zistil, že tento je slobodný,
má jednu vyživovaciu povinnosť, pred vzatím do väzby bol nezamestnaný. V súčasnosti je vo výkone
väzby v predmetnej trestnej veci v ÚVV Ilava. Podľa lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov
a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR obžalovaný 2/ bol doposiaľ sedemkrát postihnutý v
priestupkovom konaní, pričom vo všetkých prípadoch išlo o priestupky proti majetku. Z odpisu z registra

trestov obžalovaného 2/ súd zistil, že obžalovaný 2/ má evidovaných sedem záznamov, pričom bol
doposiaľ štyrikrát súdne trestaný (v troch prípadoch mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu) pre
rôznu trestnú činnosť, a to i nepodmienečnými trestami odňatia slobody, jedno odsúdenie má zahladené.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/4/2025 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza
č.k. 1T/4/2025-1037 zo dňa 17.02.2025, právoplatným čo do výroku o vine a treste u obžalovaného 2/

dňa 19.02.2025, bol obžalovaný 2/ uznaný vinným v bode 1/ predmetného rozsudku z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
a bol mu za to uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov nepodmienečne so zaradením
na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň
bolo rozhodnuté o nároku na náhradu škody. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/4/2025

zo dňa 30.06.2025, právoplatným čo do výroku o ochrannom opatrení dňa 30.06.2025 bol doplnený
výrok, ktorým súd obžalovanému 2/ uložil v zmysle § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a § 74 ods.
1 Trestného zákona ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/92/2024 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu

Prievidza č.k. 1T/92/2024-165 zo dňa 18.06.2025, právoplatným dňa 18.06.2025, bol obžalovaný 2/
uznaný vinným z prečinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa
§ 171 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pričom súd v zmysle § 44 Trestného
zákona upustil od uloženia súhrnného trestu obžalovanému 2/, nakoľko trest odňatia slobody vo
výmere 7 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza
č.k. 1T/4/2025 zo dňa 17.02.2025, právoplatným dňa 19.02.2025 považoval na ochranu spoločnosti
a nápravu páchateľa za dostatočný.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného 3/ súd zistil, že tento je slobodný,

bezdetný, pred vzatím do väzby bol nezamestnaný. V súčasnosti je vo výkone väzby v predmetnej
trestnej veci v ÚVV Leopoldov. Podľa lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov
Ministerstva spravodlivosti SR obžalovaný 3/ bol doposiaľ dvadsaťpäťkrát postihnutý v priestupkovom
konaní, pričom v prevažnej väčšine išlo o priestupky proti majetku. Z odpisu z registra trestov
obžalovaného 3/ súd zistil, že obžalovaný 3/ má evidovaných osem záznamov, pričom bol doposiaľ

štyrikrát súdne trestaný (v troch prípadoch mu bol ukladaný súhrnný trest a v jednom prípade trest
spoločný) pre rôznu trestnú činnosť, a to i nepodmienečnými trestami odňatia slobody.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/7/2025 vyplýva, že trestným rozkazom Okresného
súdu Prievidza č.k. 1T/7/2025-142 zo dňa 07.02.2025, doručeným obžalovanému 3/ dňa 17.04.2025,

právoplatným vo vzťahu k obžalovanému 3/ dňa 31.05.2025, bol obžalovaný 3/ uznaný vinným v bode
2/ predmetného trestného rozkazu z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (skutok zo dňa 15.05.2024) a bol mu za to
uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 24 mesiacov.

Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/36/2025 vyplýva, že trestným rozkazom Okresného
súdu Prievidza č.k. 3T/26/2025-216 zo dňa 27.06.2025, doručeným obžalovanému 3/ dňa 15.08.2025,
právoplatným vo vzťahu k obžalovanému 3/ dňa 26.08.2025, súd podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona
zrušil výrok o vine a treste vo vzťahu k obžalovanému 3/ z trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza

č.k. 1T/7/2025-142 zo dňa 07.02.2025, právoplatným vo vzťahu k obžalovanému 3/ dňa 31.05.2025
a obžalovaného 3/ uznal vinným v bodoch 11/ a 12/ predmetného trestného rozkazu z pokračovacieho
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona (skutok zo dňa 15.05.2024 a 01.07.2024) a v bode 12/ aj v súbehu s prečinomporušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. e/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a bol mu za to
uložený spoločný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, výkon ktorého mu bol odložený

na skúšobnú dobu v trvaní 26 mesiacov. Zároveň bolo rozhodnuté aj o nárokoch na náhradu škody.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania vinu obžalovaných 1/ a 3/ za skutok obžalobou im
kladený za vinu ustálil na základe nimi urobených vyhlásení o vine, ktoré vyhlásenia súd prijal, nakoľko
na takýto postup boli splnené zákonné podmienky, pričom tieto ich vyhlásenia o vine sú neodvolateľné.

Pokiaľ ide o obžalovaného 2/, i jeho vina na spáchaní skutku obžalobou mu kladeného za vinu,
ako aj obžalovaným 1/ a 3/, bola na základe vykonaného dokazovania postupom v zmysle § 2 ods.
12 Trestného poriadku, posudzujúc každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti, preukázaná bez dôvodných pochybností. Obžalovaný 2/ urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods.
1 písm. a/ Trestného poriadku, že sa cíti byť nevinný zo skutku mu obžalobou kladeného za vinu, pričom

vo svojej výpovedi priznal, že sa dňa 16.04.2025 v skorých ranných hodinách nachádzal v bytovom
dome v C. T. D. K. A. F. XX a bol aj v pivničných priestoroch, avšak bránil sa tým, že nevedel pravý dôvod,
prečo tam idú, vedel len o tom, že tam idú zobrať nejaké jedlo pre obžalovaného 3/, ktorý bol hladný
a smädný, do nejakej telocvične, podľa jeho tvrdenia tam on len sedel na múriku a písal si s kamarátkou
ohľadne jej odvozu a keď počul búchanie a rachotanie, išiel obžalovaného 1/ upozorniť a keď s tým

obžalovaný 1/ aj naďalej pokračoval, tak odišiel z miesta preč sám. Poprel, že by bol vstúpil do pivničnej
kobky č. 18/2, ako aj okolnosť, že by sa podieľal na vylamovaní dverí na tejto kobke a že by bol z nej
zobral krabicu s botaskami. Okolnosť, že skutok nespáchal opieral aj o elektronickú komunikáciu medzi
ním a obžalovaným 1/, ktorú spolu viedli toho dňa 16.04.2025 o 05:00 hod., kde mu obžalovaný 1/
písal, že keby vedel, čo všetko tam bolo strach, ktorá správa podľa neho svedčí o tom, že tam vnútri

kobky nebol. Obžalovaný 2/ je však zo spáchania predmetného skutku obžalobou mu kladeného za vinu
usvedčovaný výpoveďami spoluobžalovaných 1/ a 3/, ako aj výpoveďou svedka N. M., ako i zápisnicou
o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou. Obžalovaný 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že bol to jeho
nápad ísť do tej pivnice, keď sa obžalovaný 3/ sťažoval, že je hladný a smädný, nakoľko mal vedomosť
o jednej telocvični v danej nehnuteľnosti, kde mal už skoršiu vedomosť, že sa tam nachádzajú potraviny,

proteíny, táto mala byť otvorená. Išli tam všetci spolu, obžalovaný 1/ išiel prvý, podarilo sa mu otvoriť
vchodové dvere, tieto neboli zamknuté a tiež otvoril aj dvere do pivnice cez okienko na dverách stlačil
kľučku, pričom tiež uviedol, že prišiel k jedným oplechovaným pivničným dverám, ktoré boli zamknuté,
ktoré skúšal vylomiť, čo sa mu nepodarilo, tak mu prišiel na pomoc obžalovaný 2/, kde pri odstraňovaní
rozporov na návrh prokurátora uviedol, že si už presne nespomína, kto ich vylomil, pričom v prípravnom

konaní uviedol, že to bol obžalovaný 2/. Zároveň potvrdil, že obžalovaný 2/ aj bol v tej pivničnej kobke
XX/X, odkiaľ si aj zobral krabicu s botaskami, avšak nemá vedomosť, čo s ňou urobil. Tiež uviedol,
že keď tam nastal chaos, ako počuli, že niekto prichádza, utekali odtiaľ preč spolu s obžalovaným 2/.
I obžalovaný 3/ vo svojej výpovedi potvrdil, že bola dohoda, že všetci pôjdu spolu do toho bytového
domu pre nejaké jedlo, nakoľko bol obžalovaný 3/ hladný, pričom tento zároveň vo svojej výpovedi

potvrdil, že mu bolo zrejmé, čo sa tam deje, nakoľko počul neustály buchot, ktorý trval asi 10 minút,
pričom on stál pri vchodových dverách do pivničnej chodby a dával pozor. Taktiež potvrdil, že keď išiel
upozorniť obžalovaných 1/ a 2/, že niekto ide, videl v pivničnej kobke č. XX/X U. obžalovaných. Výpoveď
obžalovaného 2/ bola vyvrátená aj svedkom N. M., ktorý uviedol, že ako prišiel ku dverám do pivničnej
chodby,videlutekaťdveosobynaopačnústranu,ktorésanásledneotočiliaobeprišlikunemuspoločne,

kde ich svedok aj neskôr pustil, pričom i obžalovaný 1/ vypovedal zhodne ohľadne odchodu z pivničných
priestorov, čím bola vyvrátená výpoveď obžalovaného 2/, že z pivnice odchádzal sám. Obžalovaný
1/ tiež vo svojej výpovedi vysvetlil význam správy, ktorú písal obžalovanému 2/, kde uviedol, že tou
správou „kámo keby si vedel, čo všetko tam bolo, strach“ mal na mysli, že videl od kamaráta, že na dané
miesto činu prišli viacerí policajti, zaisťovali stopy a fotili to tam, kde tou správou myslel práve toto, ktoré

vysvetlenie je logické aj vo svetle tej doloženej komunikácie, kde úvod správy začína tým, že „on je tam
ešte a pokračuje „kámo, keby si vedel, čo všetko tam bolo, strach“, na čo obžalovaný 2/ odpovedá „čo to
akože je tam“ a ďalej pokračuje „sa tam schoval?“, čo zapadá logicky do kontextu vysvetlenia podaného
obžalovaným 1/, naviac podľa výpovede obžalovaného 1/ medzi nimi ešte prebehli aj hovory, ktoré tam
však chýbajú. Okrem výpovedí obžalovaných 1/ a 3/ a svedka N. M., je obžalovaný 2/ zo spáchania

predmetného skutku usvedčovaný aj zápisnicou o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, z ktorej
vyplýva, že oplechované dvere do pivnice s označením XX/X, boli poškodené v oblasti pántov, boli
vypáčené, kde visiaci zámok na dverách do tejto pivnice zostal zamknutý a nepoškodený. Zároveň sa na
chodbe v pivnici našla prázdna hnedá krabica a vedľa nej boli čierne botasky zn. Adidas. Teda vzhľadomna vyššie uvedené skutočnosti bola obrana obžalovaného 2/ o tom, že s tým skutkom nič nemal, že si len
písal s kamarátkou a do vylamovania pivničných dverí sa nezapojil, ani v nej nebol a z miesta činu odišiel
sám, vyvrátená a jeho spoluvina na spáchaní predmetného skutku spoločne s obžalovanými 1/ a 3/,

ktorí sa k jeho spáchaniu priznali, bola preukázaná bez dôvodných pochybností. Pokiaľ išlo o právnu
kvalifikáciu skutku, tu sa súd stotožnil s právnou kvalifikáciou, ako bol skutok posúdený prokurátorom
v obžalobnom návrhu, teda že všetci traja obžalovaní svojim konaním naplnili znaky skutkovej podstaty
prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva § 20 Trestného zákona, teda

spoločným konaním vnikli neoprávnene do obydlia iného (pod ktorý pojem patria aj pivničné priestory)
a tento čin spáchali závažnejším spôsobom konania, vlámaním a najmenej s dvoma osobami. Súd sa
zaoberal i otázkou materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona, pričom vzhľadom na
spôsob spáchania skutku a predchádzajúcu trestnú minulosť všetkých obžalovaných, je podľa názoru
súdu závažnosť predmetného skutku vyššia než nepatrná. Z hľadiska zavinenia obžalovaní 1/ až 3/
konali v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že obžalovaní 1/ až 3/ chceli porušiť záujem chránený zákonom.

Pri uložení druhu a výmery trestu obžalovanému 1/ súd vychádzal zo všeobecných zásad ukladania
sankcií v zmysle § 33a Trestného zákona, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34
Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol
aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť
páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.

U obžalovaného 1/ súd zistil tri poľahčujúce okolnosti, a to v zmysle § 36 písm. k/ Trestného zákona
(pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú
škodu), v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj
čin úprimne oľutoval) a v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona (napomáhal pri objasnení trestnej

činnosti) a zistil tiež jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už za
trestný čin odsúdený). Súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby 1 rok až 5 rokov a obžalovanému
1/ uložil v zmysle § 194 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. k/, písm. l/, písm. n/ Trestného zákona,
§ 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona a §
39 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby (majúc na zreteli

ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona), vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne, nakoľko mal za
to, že účel trestu (najmä jeho zložku výchovnú ako aj zložku individuálnej prevencie) je možné dosiahnuť
len nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom toto konštatovanie súd opiera o skutočnosť, že
obžalovaný 1/ sa predmetného skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby v trestnej veci vedenej
voči nemu na súde Amtsgericht Nordhausen pod číslom 30Ls 122 Js 56543/23, kde bol odsúdený

rozsudkom zo dňa 09.04.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.04.2024 za trestný čin znásilnenia
k trestu odňatia slobody na dva roky, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní
tri roky, kde ide o trestný čin obojstranne trestný a teda v zmysle § 7b ods. 2 Trestného zákona
bolo potrebné na toto odsúdenie obžalovaného 1/ prihliadať. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil jednak
celkový postoj obžalovaného 1/ k spáchanej trestnej činnosti a jeho kritický postoj, keď tento sa doznal

k spáchaniu trestnej činnosti kladenej mu za vinu a svoje konanie úprimne oľutoval a zároveň nahradil
spôsobenú škodu poškodenému. Obžalovaný 1/ prejavil v konaní pred súdom dostatočnú pokoru, keď
urobil vyhlásenie o vine a tým stratil možnosť v tejto otázke rozhodnutie napadnúť riadnym opravným
prostriedkom. Zároveň v konaní pred súdom prejavil aj dostatočnú mieru pokory a sebareflexie a prejavil
snahu zmeniť svoj život tak, aby sa už takéhoto konania do budúcna nedopustil. Súd prihliadol aj na

závery znaleckého posudku MUDr. Segedu, ktorý konštatoval u obžalovaného 1/ závislosť od stimulancií
(metamfetamínu) v rozhodnom štádiu. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj predchádzajúcu trestnú
a priestupkovú minulosť obžalovaného 1/, keď tento bol jedenásťkrát súdne trestaný (v jednom prípade
mu bol ukladaný súhrnný trest) pre rôznu trestnú činnosť, a to i nepodmienečnými trestami odňatia
slobody, pričom bol opakovane odsúdený aj súdmi iných členských štátov Európskej únie a zároveň bol

dvakrát postihnutý v priestupkovom konaní (jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a jeden
priestupok proti majetku). Pri ukladaní trestu súd zohľadnil tiež správu z výkonu väzby obžalovaného 1/,
v ktorej bol hodnotený kladne. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje za dostatočný i trest uložený
pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu (avšak za dodržania § 39 ods. 5 Trestného zákona) vo výmere10 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest v dostatočnej miere spĺňa požiadavku nielen represie, ale aj
individuálnej, či generálnej prevencie a aj zložku výchovnú.

Súd obžalovaného 1/ na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného
skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Súd obžalovanému 1/ tiež v zmysle § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona uložil ochranné

protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, pričom pri rozhodovaní o uložení tohto ochranného
opatrenia vychádzal najmä zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, v ktorom znalec konštatoval u obžalovaného 1/ závislosť od stimulancií (metamfetamínu)
v rozhodnom štádiu a taktiež aj abúzus kanabinoidov bez psychosomatickej závislosti, anamnesticky
aj experimentovanie s MDMA (extáza), kokaínom a LSD. Znalec odporučil uložiť obžalovanému 1/
ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. S uložením takéhoto ochranného opatrenia

vyslovil súhlas aj samotný obžalovaný 1/. S týmto záverom sa stotožnil aj súd, pričom uloženie
ochranného liečenia ústavnou formou považoval za potrebné, keď v danom prípade rozhodujúcim
faktorom je vôľa obžalovaného 1/ skončiť s konzumáciou drog, avšak súd má za to, že toto jeho
odhodlanie musí byť podporené aj pomocou špecialistu a v tejto kombinácii je predpoklad, že sa môže
dostaviť pozitívny výsledok.

Pri uložení druhu a výmery trestu obžalovanému 2/ súd vychádzal zo všeobecných zásad ukladania
sankcií v zmysle § 33a Trestného zákona, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34
Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest

musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol
aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť
páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.

U obžalovaného 2/ súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, zistil však
jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený).
Súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby 1 rok až 5 rokov a obžalovanému 2/ uložil v zmysle § 194
ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia
slobody v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne, nakoľko mal za to,

že účel trestu (najmä jeho zložku výchovnú ako aj zložku individuálnej prevencie) je možné dosiahnuť
len nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom toto konštatovanie súd opiera o skutočnosť, že
obžalovaný 2/ už bol opakovane odsúdený za rôznu trestnú činnosť, pričom naposledy bol z výkonu
trestu odňatia slobody prepustený dňa 09.03.2025, teda skutok mu aktuálne kladený za vinu spáchal po
poldruha mesiaci od jeho prepustenia na slobodu. Súd pri ukladaní trestu prihliadol na predchádzajúcu

trestnú minulosť obžalovaného 2/, ktorý bol do súčasnosti štyrikrát súdne trestaný (v troch prípadoch mu
bolo upustené od uloženia súhrnného trestu) pre rôznu trestnú činnosť, a to i nepodmienečnými trestami
odňatia slobody, teda ani predchádzajúce odsúdenia, a to aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody
ho neviedli k tomu, aby sa nedopúšťal trestnej činnosti, kde predmetného skutku mu aktuálne kladeného
za vinu sa dopustil, ako už vyššie súd uviedol, necelého poldruha mesiace po poslednom prepustení

z výkonu trestu odňatia slobody, kde obžalovaný 2/ bol za majetkovú trestnú činnosť. Súd pri ukladaní
trestu zohľadnil aj predchádzajúcu priestupkovú minulosť obžalovaného 2/, keď tento bol sedemkrát
postihnutý v priestupkovom konaní, pričom vo všetkých prípadoch išlo o priestupky proti majetku. Pri
ukladaní trestu súd zohľadnil tiež správu z výkonu väzby obžalovaného 2/, v ktorej bol hodnotený kladne.
Súd tiež pri ukladaní trestu obžalovanému 2/ zohľadnil aj okolnosť, že tento je otcom maloletého dieťaťa,

naktorémástanovenévyživovaciupovinnosť.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdpovažujezadostatočný
i trest uložený v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest
v dostatočnej miere spĺňa požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie a aj
zložku výchovnú.

Súd obžalovaného 2/ na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného
skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.Pri uložení druhu a výmery trestu obžalovanému 3/ súd vychádzal zo všeobecných zásad ukladania
sankcií v zmysle § 33a Trestného zákona, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34
Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol
aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť
páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.

U obžalovaného 3/ súd zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona
(priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) a v zmysle § 36 písm. n/
Trestného zákona (napomáhal pri objasnení trestnej činnosti) a zistil tiež dve priťažujúce okolnosti
v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona (spáchal viac trestných činov) a v zmysle § 37 písm. m/
Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Nakoľko obžalovaný 3/ spáchal predmetný skutok

skôr, ako bolo za inú jeho trestnú činnosť vyhlásené odsudzujúce rozhodnutie súdu prvého stupňa,
teda v danom prípade trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/7/2025-142 zo dňa 07.02.2025,
doručený obžalovanému 3/ dňa 17.04.2025, právoplatný vo vzťahu k obžalovanému 3/ dňa 31.05.2025
a tiež trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 3T/26/2025-216 zo dňa 27.06.2025, doručený
obžalovanému 3/ dňa 15.08.2025, právoplatný vo vzťahu k obžalovanému 3/ dňa 26.08.2025, bolo

potrebné postupovať v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona a ukladať súhrnný trest. V prípade
obžalovaného 3/ išlo o súbeh troch prečinov, z ktorých najprísnejšie trestný je prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s trestnou sadzbou 1 rok až 5 rokov. Preto súd
obžalovanému 3/ podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36
písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného

zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov
nepodmienečne (na dolnej hranici trestnej sadzby pri zachovaní pravidla, že súhrnný trest nemôže byť
miernejší, ako trest uložený skorším rozhodnutím, teda posledným v poradí bolo rozhodnutie Okresného
súdu Prievidza vo veci sp. zn. 3T/26/2025, kde bol obžalovanému 3/ uložený spoločný a úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní

26 mesiacov, pričom podľa ustálenej súdnej praxe akýkoľvek nepodmienečný trest odňatia slobody
je prísnejší ako trest odňatia slobody podmienečne odložený), ktorý trest považoval za primeraný
s ohľadom na závažnosť spáchaného skutku, na jeho následok, ako aj na osobu páchateľa, spôsob
spáchania predmetného skutku a na postoj páchateľa k spáchanej trestnej činnosti, pričom podľa názoru
súdu účel trestu (najmä jeho zložku výchovnú ako aj zložku individuálnej prevencie) je možné dosiahnuť

len nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom toto konštatovanie súd opiera o skutočnosť, že
obžalovaný3/užbolvminulostiopakovanepotrestanýzamajetkovútrestnúčinnosťajnepodmienečným
trestom odňatia slobody, pričom bol v období rokov 2024 až 2025 mnohonásobne postihnutý za
spáchanie priestupkov proti majetku, kde v prípade, ak by nedošlo k zániku trestnosti trestného činu
krádeže v zmysle § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona účinného do 05.08.2024 novelou Trestného

zákona účinnou od 06.08.2024, bol by za viaceré z týchto priestupkov trestne stíhaný. Súd pri ukladaní
trestu zohľadnil vyhlásenie obžalovaného 3/ o vine za spáchaný skutok obžalobou mu kladený za vinu,
čím neodvolateľne stratil možnosť napadnúť výrok o vine riadnym opravným prostriedkom. Súd pri
ukladaní trestu zohľadnil aj správu z ÚVV Leopoldov, v zmysle ktorej bol obžalovaný 3/ hodnotený
kladne,ktorýsiriadneplnilsvojepovinnostivyplývajúcezozákonaovýkoneväzbyapriebehjehovýkonu

väzby je na požadovanej úrovni. Súd pri rozhodovaní o treste bral do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný
3/ bol doteraz štyrikrát súdne trestaný (v troch prípadoch mu bol ukladaný súhrnný trest a v jednom
prípade trest spoločný) pre rôznu trestnú činnosť, a to i nepodmienečnými trestami odňatia slobody.
Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že doteraz bol dvadsaťpäťkrát postihnutý v priestupkovom konaní,
kde v prevažnej väčšine prípadov išlo o priestupky proti majetku. Prihliadol i na závery znaleckého

posudku MUDr. Segedu, ktorý u obžalovaného 3/ konštatoval závislosť od stimulancií (metamfetamínu)
v rozhodnom štádiu. Po zhodnotení všetkých týchto skutočností dospel súd k záveru, že takto uložený
súhrnný trest vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne v dostatočnej miere bude plniť výchovnú zložku
trestu a taktiež represívnu zložku trestu, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie.

Súd obžalovaného 3/ na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného
skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.Nakoľko súd ukladal súhrnný trest, zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil skorší výrok o
spoločnom a úhrnnom treste uloženom obžalovanému 3/ trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza
č. k. 3T/26/2025-216 zo dňa 27.06.2025, právoplatným vo vzťahu k obžalovanému 3/ dňa 26.08.2025

a taktiež výrok o treste uloženom obžalovanému 3/ trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č.k.
1T/7/2025-142 zo dňa 07.02.2025, právoplatným vo vzťahu k obžalovanému 3/ dňa 31.05.2025, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Súd obžalovanému 3/ tiež v zmysle § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona uložil i ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, pričom pri rozhodovaní o uložení tohto ochranného
opatrenia vychádzal najmä zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, v ktorom znalec konštatoval u obžalovaného 3/ závislosť od stimulancií (metamfetamínu)
v rozhodnom štádiu a taktiež aj abúzus kanabinoidov bez psychosomatickej závislosti. Znalec odporučil
uložiť obžalovanému 3/ ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. S uložením takéhoto

ochranného opatrenia vyslovil súhlas aj samotný obžalovaný 3/. S týmto záverom sa stotožnil aj súd,
pričom uloženie ochranného liečenia ústavnou formou považoval za potrebné, keď v danom prípade
rozhodujúcim faktorom je vôľa obžalovaného 3/ skončiť s konzumáciou návykových látok, avšak súd
má za to, že toto jeho odhodlanie musí byť podporené aj pomocou špecialistu a v tejto kombinácii je
predpoklad, že sa môže dostaviť pozitívny výsledok.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný 1/ poškodenému L. M. nahradil spôsobenú škodu,
čo v konaní doložil poštovým poukazom o úhrade sumy 100 € k rukám manželky poškodeného O. M.,
ktorú tento splnomocnil na zastupovanie v tomto trestnom konaní, preto súd o nároku na náhradu škody
poškodenému nerozhodoval.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

25T/67/2025

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to u obžalovaných 1/ a 3/ len ohľadne výroku o treste
a ochrannom opatrení v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné zo strany obžalovaných 1/ a 3/

podať odvolanie, nakoľko obžalovaní 1/ a 3/ urobili vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením. Proti
tomuto rozsudku je možné podať odvolanie u obžalovaného 2/ v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia
rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).