Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5922201332
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5922201332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpená JUDr. Petrom Svrčkom, advokátom so sídlom K. A. Medveckého
1503/1, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 224 969, proti žalovaným: 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX, XXX XX C., 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX G., 3/ H. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX C., 4/ J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX C.,
5/K.E.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XX,XXXXXC.,6/B.D.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomI.XX,
XXX XX C., 7/ L. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 8/ A. A. N., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom I. XXX,
XXX XX C., 9/ L. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX C., 10/ A. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. B. XX, XXX XX F. B., 11/ N. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. B. XXX, XXX XX F. B.,
12/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XXX, XXX XX G. – E., 13/ A. A. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. B. XX, XXX XX F. B., 14/ F. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. P. Q. XXX, XXX XX
B. C., 15/ A. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B. XX, XXX XX F. B., 16/ A. F. C., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom R. XXXX/X, XXX XX G.,

17/ J. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom I. XX, XXX XX C., zomr. XX.XX.XXXX, 18/ Q.
H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom I. XX, XXX XX C., zomr. XX.XX.XXXX, 19/ D. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX C., 20/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX
XX C., 21/ obec Komjatná, so sídlom Komjatná 292, 034 96 Komjatná, IČO: 00 315 311, žalovaní 1/
až 16/ a 19/ až 21/ zastúpení obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA & Partners
s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných 1/ až 21/ proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.

k. 2C/50/2022-161 zo dňa 24. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Pokračuje v konaní s dedičmi po pôvodnej žalovanej 17/ J. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale
bytom I. XX, XXX XX C., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, a to so I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
R. XXX, XXX XX R. ako so žalovaným 17a/ a L. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX C.
ako so žalovaným 17b/.

II. Pokračuje v konaní s dedičmi po pôvodnom žalovanom 18/ Q. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale
bytom I. XX, XXX XX C., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, a to s A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale I. XX,

XXX XX C. ako so žalovanou 18a/ a S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. ako
so žalovanou 18b/.

III. Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 2C/50/2022-161 zo dňa 24. februára 2023 potvrdzuje.

IV. Žalobcovi proti žalovaným 1/ až 21/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Ružomberok (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil,
že žalovaní 1/ až 6/ a žalovaní v 17/ až 20/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, pozemku

parcela č. KN-E 9327/1 - trvalý trávny porast o výmere 15.855 m2 v katastrálnom území a obci
C., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym
odborom, a to žalovaný 1/ v podiele 1/68, žalovaná 2/ v podieloch 7/612 a 5/3264, žalovaná 3/ v podiele
2/255, žalovaný 4/ v podiele 1/102, žalovaný 5/ v podiele 1/204, žalovaný 6/ v podiele 2/102, žalovaná
17/ v podieloch 4/1428 a 11/1428, žalovaný 18/ v podiele 15/1428, žalovaná 19/ v podiele 4/1428 a
žalovaný 20/ v podiele 5/408 a podiel vo veľkosti 1/34 k tomuto pozemku patrí do dedičstva po G. H.,

nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. XX, XXX XX C. (prvá veta výrokovej časti).
Zároveň priznal žalobkyni proti žalovaným 1/ až 21/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
pričom o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (druhá veta výrokovej časti).
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 27.02.2020 (dátum najneskoršieho

podpisu zmluvy) bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalovanými 1/ až 6/ a 17/ až 20/ ako predávajúcimi
a žalovaným 21/ ako kupujúcim. Ako predávajúca zmluvu uzavrela aj G. H., nar. XX.X.XXXX, ktorá však
dňa XX.XX.XXXX zomrela. Jej dedičmi sú žalovaní 7/ až 16/, čo vyplýva z uznesenia Okresného súdu
Ružomberok spis. zn. 2D/167/2020 zo dňa 30.09.2021, právoplatného dňa 30.09.2021. Predmetom
kúpy podľa uvedenej kúpnej zmluvy boli spoluvlastnícke podiely žalovaných 1/ až 6/ a v 17/ až 20/,

ako aj G. H. k vyššie označenému pozemku, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy zapísaný na LV č.
XXXX, v súčasnosti na LV č. XXXX. Išlo o spoluvlastnícke podiely vo výške, ako je vyššie uvedená
u jednotlivých žalovaných 1/ až 6/ a 1/ až 20/ a o veľkosti 1/34 v prípade G. H.. Vklad vlastníckeho
práva na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom
povolený rozhodnutím

č. V 608/2020. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou uvedeného pozemku s podielom o veľkosti
7/136. Pri prevode spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ až 6/ a 17/ až 20/, ako aj G. H. neboli
tieto podiely ponúknuté žalobkyni na kúpu predtým, ako boli prevedené na žalovaného 21/, čím bolo
porušené predkupné právo žalobkyne. Žalobkyňa sa dovolala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo
dňa 27.02.2020 voči všetkým jej zmluvným stranám, ako aj voči dedičom G. H.. V prípade porušenia

predkupného práva podielového spoluvlastníka podľa ust. § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“) má opomenutý spoluvlastník tri hmotnoprávne možnosti: buď sa dovolá
relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 40a OZ, alebo sa bude domáhať prevodu podielu od
jeho nadobúdateľa alebo zostane pasívny s tým, že mu zostáva zachované predkupné právo v prípade
jeho ďalšieho prevodu nadobúdateľom. Žalobkyňa zvolila ako mo6nosť ochrany svojho porušeného

práva dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27.02.2020, v dôsledku čoho je táto
zmluva neplatným právnym úkonom. Žalovaní 1/ až 6/ a 17/ až 20/ sa tak ex tunc opätovne stali
podielovými spoluvlastníkmi predmetného pozemku, určenia čoho sa žalobkyňa domáhala. Keďže
ďalšia účastníčka zmluvy G. H. v čase medzi uzavretím zmluvy a dovolaním sa jej neplatnosti zomrela,
domáhala sa žalobkyňa určenia, že podiel o veľkosti 1/34 k pozemku patrí do dedičstva po nej. Na LV

je doposiaľ zapísané vlastnícke právo žalovaného 21/ (kupujúceho) k predmetnému pozemku. Medzi
stranami tak existuje spornosť ohľadom spoluvlastníckeho práva k pozemku, ktorú žalovaní neboli
ochotní odstrániť uznaním obnovenia vlastníckeho práva predávajúcich. Práve v potrebe odstránenia
spornosti práva a dosiahnutia súladu medzi právnym stavom a údajmi katastra nehnuteľností spočíva
naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení.

3. Žalovaný 21/ sa k žalobe vyjadril tak, že z jednotlivých dovolaní sa neplatnosti ako aj
zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa dovoláva neplatnosti celého prevedeného podielu, nie pomerne
v zmysle pravidla pomerného uplatňovania nárokov z porušeného zákonného predkupného práva.
Žalovaný 21/ bol toho názoru, že žalobkyňa ako spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené,
sa môže dovolávať neplatnosti len k podielu pripadajúcemu na jeho spoluvlastnícky podiel, keďže

nemôže vykonávať právo za ostatných spoluvlastníkov. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 27.02.2020 zo strany žalobkyne žalovaný 21/ neakceptoval a považoval ho za
nedôvodné, pretože nespĺňalo zákonné náležitosti a bolo v rozpore s uvedeným pravidlom pomerného
uplatňovania nárokov z porušenia zákonného predkupného práva. Žalobkyňa sa dovolala relatívnej
neplatnosti voči všetkým účastníkom, na celý podiel, ktorý bol predmetom prevodu, t. j. nad rámec

podielu pripadajúceho na jej podiel. Žalobkyňa k nepredložila žiadnu dohodu o výkone predkupnéhopráva uzavretú s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, ktorých predkupné právo malo byť rovnako
porušené, preto sa môže dovolať len čiastočnej neplatnosti prevodnej zmluvy, dôsledkom ktorej bude
vrátenie právnych pomerov k veci do stavu existujúceho

pred prevodom podielu na tretiu osobu len v takej časti, ktorá zodpovedá veľkosti jej podielu. Žalovaný
21/ tak bol toho názoru, že žalobkyňa si uplatňuje nároky pri porušení predkupného práva vo väčšom
rozsahu ako jej patrí. Žalovaný zároveň namietal, že žalobkyňa nemá
na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Konanie žalobkyne považoval za neúčelné
a v rozpore s verejným záujmom obce Komjatná, keďže na predmetnom pozemku stoja

verejnoprospešné stavby - altánok a detské ihrisko. Podanú žalobu považoval žalovaný
za neslúžiacu potrebám praktického života, neúčelnú a v rozpore s verejným záujmom obce. Žalobkyňa
navyše mala vedomosť o tom, že žalovaní 1/ až 20/ majú záujem predať svoje spoluvlastnícke podiely,
poznala cenu, za ktorú mali byť tieto podiely predané, vedela,
že na ich kúpe má záujem žalovaný 21/. V zápisnici zo zasadnutia finančnej komisie obecného
zastupiteľstva obce Komjatná zo dňa 12.02.2020, zverejnenej na webovej stránke obce bolo uvedené,

že prebehli predbežné rokovania s majiteľmi spoluvlastníckych podielov za účelom ich odkúpenia a
konštatoval sa zámer odkúpiť tieto spoluvlastnícke podiely. Obecné zastupiteľstvo schválilo odkúpenie
spoluvlastníckych podielov za kúpnu cenu 5,- eur za m2. Uvedeným spôsobom si žalovaní splnili
svoju ponukovú povinnosť, a preto zákonné predkupné právo žalobkyne porušené nebolo. Žalovaný
21/ mal verejnoprospešný zámer s predmetným pozemkom, zverejnený zámer odkúpiť spoluvlastnícke

podiely bol v obci verejne známy žalobkyňu nevynímajúc. Žalobkyňa napriek svojej vedomosti nijakým
spôsobom neprejavila záujem o odkúpenie predmetných spoluvlastníckych podielov, len takýmto
spôsobom účelovo bráni v rozvoji obce Komjatná. Zároveň ani neuviedla z akého dôvodu jej prekáža
obec v okruhu vlastníkov, pričom predkupné právo žalobkyne voči obci zostáva aj naďalej zachované.
V nadväznosti na uvedené považoval žalovaný 21/ žalobu

za nedôvodnú a navrhol, aby súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú a priznal mu voči
žalobkyni náhradu trov konania.
4. K vyjadreniu žalovaného 21/ sa následne pripojili aj žalovaní 1/ až 20/, pričom doplnili,
že uvedenou kúpnou zmluvou došlo k prevodu medzi osobami blízkymi, a z toho dôvodu preto nedošlo
k porušeniu predkupného práva žalobcu, Žalovaní 1/ až 6/ a 17/ až 20/ a tiež zomrelá G. H. previedli

svoje vlastnícke právo na právnickú osobu - Obec Komjatná, ktorú považovali za blízku osobu, pretože
je to ich rodná obec a miesto, kde dlhodobo žijú oni aj ich potomkovia a záleží im na záujmoch obce,
existujú medzi nimi dlhoročné väzby, pričom akúkoľvek ujmu spôsobenú obci Komjatná by žalovaní
pociťovali ako vlastnú. Majú blízky vzťah k obci a záleží im na jej prosperite, rozvoji a uskutočňovaní
verejnoprospešných záujmov, preto aj po zverejnení zámeru obce o odkúpenie spoluvlastníc-kych

podielov na danej nehnuteľnosti s týmto súhlasili, a tieto podiely obci previedli.
Z uvedeného vyplýva, že medzi žalovanými je osobné, spoločenské a ďalšie prepojenie a teda medzi
týmito osobami je „blízkosť“, kvalifikovaná prepojenosť vyžadovaná zákonom v ust.
§ 116 OZ. Z ust. § 116 druhá veta OZ vyplýva, že blízkymi osobami fyzických osôb môžu byť aj právnické
osoby,pokiaľsútakvzájomneprepojené,ževprípadeakbyujmuutrpelajednaztýchtoosôb,druhábyto

pociťovala ako ujmu vlastnú. Ako obyvatelia obce opakovane vyhľadávajú pomoc a rady od žalovaného
21/, pomery obce zasahujú a priamo sa dotýkajú aj žalovaných ako obyvateľov obce. Aj z týchto dôvodov
možno tento vzťah kvalifikovať ako vzťah spĺňajúci definíciu blízkych osôb.
5.Súdprvejinštancieďalejvychádzalznasledovnýchskutkovýchzistení.Dňa27.02.2020 bolauzavretá
kúpna zmluva medzi žalovanými 1/ až 6/ a 17/ až 20/ a G. H. ako predávajúcimi a žalovaným 21/

ako kupujúcim. G. H. dňa XX.XX.XXXX zomrela. Jej dedičmi sú žalovaní 7/ až 16/, čo vyplýva z
uznesenia Okresného súdu Ružomberok spis. zn. 2D/167/2020 zo dňa 30.9.2021, právoplatného dňa
30.09.2021. Predmetom kúpy podľa uvedenej kúpnej zmluvy boli spoluvlastnícke podiely žalovaných
1/ až 6/ a 17/ až 20/, ako aj G. H. k pozemku parcela KN-C č. 9327/1 - trvalý trávny porast o výmere
15855 m2 k. ú. a obci C., ktorý bol v čase uzavretia zmluvy zapísaný na LV č. XXXX, v súčasnosti

na LV č. XXXX. Išlo o spoluvlastnícke podiely, ako boli špecifikované v žalobe. Vklad vlastníckeho
práva na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom
povolený rozhodnutím č. V 608/2020. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetného pozemku
s podielom o veľkosti 7/136. Pri prevode spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ až 6/ a 1/ až 20/, ako
aj G. H. neboli tieto podiely ponúknuté žalobkyni na kúpu predtým, ako boli prevedené na žalovaného

21/. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolala relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 27.02.2020 voči všetkým jej zmluvným stranám, ako aj voči dedičom G. H.. Dovolanie
sa relatívnej neplatnosti zmluvy bolo žalovaným doručené nasledovne: žalovanému 1/ dňa 26.11.2021,
žalovanej 2/ dňa 29.11.2021, žalovanej 3/ dňa 08.12.2021, žalovanému 4/ dňa 30.11.2021, žalovanému5/ dňa 26.11.2021, žalovanému 6/ dňa 26.11.2021, žalovanému 7/ dňa 27.01.2022, žalovanému
9/ dňa 07.02.2022, žalovanému 10/ dňa 02.02.2022, žalovanej 11/ dňa 27.01.2022, žalovanej 12/
dňa 27.01.2022, žalovanému 13/ dňa 02.02.2022, žalovanej 14/ dňa 27.01.2022, žalovanému 15/

dňa 02.02.2022, žalovanej 16/ dňa 12.07.2022, žalovanému 18/ dňa 26.11.2021, žalovanej 19/ dňa
26.11.2021, žalovanému 20 dňa 26.11.2021 a žalovanému 21/ dňa 26.11.2021. Žalovanej 8/ bolo
dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy odosielané dňa 25.01.2022 a dňa 27.01.2022 bolo
uložené na pošte. Zásielka sa vrátila späť dňa 16.02.2022 ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalovanej
17/ bolo dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy odosielané dňa 24.11.2021 a dňa 26.11.2021

bolo uložené na pošte. Zásielka sa vrátila späť dňa 15.12.2021 ako neprevzatá v odbernej lehote.
6. Následne citujúc ust. § 40a, § 140 OZ a ust. § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie uviedol, že mal preukázanú dôvodnosť žaloby. Pri
spornom prevode spoluvlastníckych podielov neboli tieto ponúknuté žalobkyni na kúpu predtým, ako boli
prevedené na žalovaného 21/, čím bolo porušené predkupné právo žalobkyne. Žalobkyňa sa domáhala
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy

zo dňa 27.02.2020 voči všetkým jej zmluvným stranám ako aj voči dedičom G. H.. V posudzovanom
prípade tak došlo k porušeniu ust. § 140 OZ, v zmysle ktorého ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza
majú spoluvlastníci predkupné právo, iba že ide
o prevod blízkej osobe (§ 116, § 118). V prípade porušenia predkupného práva podielového
spoluvlastníkapodľaust.§140OZmáopomenutýspoluvlastníktrimožnosti,ktorévyplývajúzhmotného

práva ako sa brániť, t. j. buď sa domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 40a OZ
(v danom prípade si tento postup uplatnila žalobkyňa) alebo sa domáhať prevodu podielov od jeho
nadobúdateľa alebo zostane pasívny s tým, že mu zostane zachované predkupné právo v prípade
jeho ďalšieho prevodu nadobúdateľom. Žalobkyňa teda využila možnosť ochrany porušenia svojho
predkupného práva dovolaním sa relatívnej neplatnosti, keďže dovolanie relatívnej neplatnosti sa

dostalo do dispozičnej sféry jednotlivým žalovaným. V dôsledku toho sa žalovaní ex tunc opätovne stali
podielovými spoluvlastníkmi dotknutého pozemku, ktorého určenia sa žalobkyňa v spore domáhala.
Keďže pôvodná účastníčka zmluvy G. H. v čase medzi uzavretím zmluvy a dovolaním sa relatívnej
neplatnosti zomrela, preto sa žalobkyňa správne domáhala určenia, že podiel o veľkosti 1/34 k pozemku
patrí do dedičstva po nej.

7. S argumentáciou žalovaných v spore sa súd prvej inštancie nestotožnil. Pokiaľ žalovaní dôvodili, že
žalobkyňa sa domáhala ochrany nad rámec veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu, právny názor
vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12.05.2009, na ktorý
žalovaní poukazovali sa netýka prípadnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu v
dôsledku nerešpektovania predkupného práva a dovolania sa tejto neplatnosti, ale prípadu domáhania

sa prevodu podielov z nadobúdateľa na opomenutého spoluvlastníka. V tomto prípade Najvyšší súd SR
vyslovil názor,
že opomenutý spoluvlastník sa môže domáhať prevodu podielu nadobúdateľa iba pomerne k veľkosti
svojho spoluvlastníckeho podielu. V posudzovanom prípade však bol skutkový stav iný a v tomto smere
poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 8Cdo/208/2019 zo dňa

28.09.2021, v zmysle ktorého účel predkupného práva, predmetom ktorého je spoluvlastnícky podiel a
spôsob jeho realizácie vylučuje čiastočnú relatívnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade porušenia
predkupného práva dovolaním sa relatívnej neplatnosti sa tak stáva neplatným celý úkon, a teda
žalobkyňasanedomáhalaochranynadrámecveľkostisvojhospoluvlastníckehopodielu.Pokiaľžalovaní
namietali,

že žalobkyňa mala predložiť dohodu ostatných spoluvlastníkov o výkone predkupného práva, táto
možnosť by pripadala do úvahy iba v prípade, ak by sa domáhala prevodu podielov
od nadobúdateľa, čo však v danom prípade nespravila, keďže sa rozhodla využiť iný spôsob ochrany
svojho porušeného predkupného práva, a to dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
v dôsledku ktorého sa ex tunc obnovilo vlastnícke právo predávajúcich, čo žalobkyňa hodnoverne

preukázala.
8. Pokiaľ žalovaní namietali, že žalobkyňa nemala na požadovanom určení naliehavý právny záujem,
mal súd prvej inštancie za to, že v dôsledku dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy v časti
predaja spoluvlastníckych podielov dochádza k obnove pôvodného spoluvlastníctva (napr. rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/542/2015, spis. zn. 5Cdo/136/2021).

9. Zároveň žalovaní nepresvedčili súd prvej inštancie o tom, že by pred predajom chceli ponúknuť svoj
spoluvlastnícky podiel na predaj žalobkyni. Pokiaľ poukazovali na zápisnicu zo zasadnutia finančnej
komisie obce, v tejto sa len konštatovalo, že obec má záujem kúpiť podiely, ale nebolo zrejmé od koho,
pričom takúto zápisnicu a ani jej zverejneniena internetovej stránke obce alebo na úradnej tabuli obce nebolo možné považovať za ponuku
na uplatnenie predkupného práva, ktorú mali adresovať žalobkyni ostatní podieloví spoluvlastníci.
Súd prvej inštancie tak ustálil, že došlo k porušeniu predkupného práva a podieloví spoluvlastníci

pred zamýšľaným predajom neponúkli svoj spoluvlastnícky podiel na odkúpenie inému podielovému
spoluvlastníkovi, v danom prípade žalobkyni.
10. Vo vzťahu k obrane žalovaných, že nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne
i z toho dôvodu, že žalovaní 1/ až 6/ a 17/ až 20/, ako aj G. H. považovali žalovaného 21/ za blízku
osobu, súd prvej inštancie uviedol, že toto tvrdenie žalovaných zostalo iba v rovine tvrdenia, pričom v

civilnom sporovom konaní platí, že ak strany niečo tvrdia, musia túto skutočnosť aj dokázať. I keď súd
prvej inštancie pripustil možnosť, že aj medzi fyzickou a právnickou osobou môže existovať blízky vzťah,
konštatoval, že žalovaní nenavrhli na preukázanie tejto nimi tvrdenej skutočnosti žiadne dôkazy. Preto
súd prvej inštancie ustálil, že sa nejednalo o prevod medzi blízkymi osobami a k porušeniu predkupného
práva žalobkyne došlo.
11. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie žalobe ako dôvodnej vyhovel.

12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalobkyni, ktorá mala v spore plný úspech, priznal voči žalovaným 1/ až 21/ nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali žalovaní 1/ až 21/ v zákonnej lehote

odvolanie, pričom navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Žalovaní namietali naplnenie odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, čo
konkretizovali tým, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s ich obranou v spore, pričom
v zásade zopakovali svoju argumentáciu produkovanú v konaní pred súdom prvej inštancie týkajúcu sa

neexistencieprávažalobkynedomáhaťsaneplatnostispornejkúpnejzmluvyvrozsahuceléhopredmetu
prevodu a vzťahu medzi nimi ako vzťahu blízkych osôb. Boli toho názoru, že preukázali blízkosť osôb a
pociťovanie ujmy ako vlastnej v prípade právnickej a fyzickej osoby, uviedli skutočnosti, individualizovali
okolnosti, ktoré preukazovali existencie takéhoto vzťahu, ako je napríklad právo byť volený do orgánov
samosprávy, ako aj rôzne iné formy drobnej výpomoci a vzájomnej spolupráce, ktorá je potrebná, ako

aj iné činnosti, ktoré preukazujú výraznú mieru prepojenia. V časti ust. § 116 OZ za bodkočiarkou
definuje zákon (v podstate neohraničenú) skupinu, ktorá na status blízkej osoby potrebuje predovšetkým
splniť podmienku, aby ujmu jednej z dotknutých osôb druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú.
Jednoznačne ide o pomer, ktorý vychádza
zo subjektívneho vnútorného vzťahu a v zásade niet žiadnych bezprostredne merateľných a paušálnych

kritérií/veličín, ktoré by presne vymedzovali, kedy už medzi dotknutými osobami ide o vzťah osôb
blízkych, a kedy ešte nie. Obyvatelia obce opakovane vyhľadávajú pomoc, rady od obce, pomery obce
zasahujú a dotýkajú sa aj jej obyvateľov, potom je jednoznačne nutné, aj z tohto dôvodu, tento vzťah
kvalifikovať ako vzťah spĺňajúci definíciu blízkych osôb v zmysle ust. § 116 OZ, časť za bodkočiarkou.
Na podporu svojej argumentácie poukazovali a rozsiahle citovali z rozsudku Najvyššieho súdu SR spis.

zn. 2Cdo/91/2008
zo dňa 12.05.2009, rozsudku Krajského súdu v Žiline spis. zn. 10Co/90/2016, rozsudku Krajského
súdu v Bratislave spis. zn. 5Co/235/2013, rozsudku Krajského súdu v Nitre spis. zn. 5Co/145/2013
zo dňa 28.05.2014, rozsudkov Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 21Cdo/4124/2010 zo dňa 28.06.2011,
spis. zn. 29Cdo/4822/2008 zo dňa 27.01.2010, spis. zn. 22Cdo/1836/2003 zo dňa 29.04.2004, spis.

zn. 21Cdo/2192/2001 zo dňa 01.08.2002, uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Tdo/16/2020,
rozsudku Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 5Co/235/2013 zo dňa 17.06.2014 a napokon z odbornej
literatúry.
15. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. K odvolacej námietke

ohľadom toho že sa domáhala ochrany nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, žalobkyňa uviedla,
že právny názor dovolacieho súdu, ktorý
vo svojom odvolaní žalovaní uviedli, sa netýkal prípadu neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho
podielu v dôsledku nerešpektovania predkupného práva a dovolania sa jej neplatnosti, ale prípadu
domáhania sa prevodu podielu z nadobúdateľa na opomenutého spoluvlastníka. V takej situácii Najvyšší

súd SR vyslovil názor, že sa opomenutý spoluvlastník môže domáhať prevodu podielu od nadobúdateľa
iba pomerne vo veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti
je však situácia iná, čo Najvyšší súd SR uviedol v rozsudku spis. zn. 8Cdo/208/2019 zo dňa 28.09.2021,
v zmysle ktorého právnej vety účel predkupného práva, predmetom ktorého je spoluvlastnícky podiel,a spôsob jeho realizácie vylučuje čiastočnú relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Ide o ustálenú
rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, keďže uvedený rozsudok bol publikovaný v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2 ročník 2022 pod poradovým č. 5. Pokiaľ

ideoargumentáciužalovanýchspoukazomnarozsudokKrajskéhosúduvŽilinespis.zn.10Co/90/2016,
žalobkyňa prezentovala názor, že právny názor v ňom uvedený je v rozpore s neskoršou rozhodovacou
činnosťou dovolacieho súdu, na ktorú v žalobe poukázala. Uznesením spis. zn. 6Cdo/542/2015 zo
dňa 23.01.2017 Najvyšší súd SR zrušil práve rozsudok tohto senátu odvolacieho súdu (spis. zn.
10Co/719/2014 zo dňa 29.05.2015) a uzavrel, že na požadovanom určení má opomenutý spoluvlastník

naliehavý právny záujem. Ten istý senát odvolacieho súdu v uznesení spis. zn. 10Co/86/2020 zo dňa
30.11.2020, dospel k záveru, že už samotná potreba odstránenia spornosti práva je dostačujúca na
preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva. V tomto uznesení odvolací
súd uviedol, že jeho skorší názor o nedostatku naliehavého právneho záujmu sa zmenil vzhľadom
na vývoj judikatúry najvyššieho súdu. Túto líniu rozhodovania dovolacieho súdu ohľadom naliehavého
právneho záujmu na podanie určovacej žaloby opomenutým spoluvlastníkom potvrdil Najvyšší súd

SR aj v uznesení spis. zn. 5Cdo/136/2021 zo dňa 30.06.2022. K námietke žalovaných, že súd prvej
inštancie nesprávne posúdil skutočnosť, že žalovaní 1/ až 20/ sú voči žalovanému 21/ blízkymi osobami,
sa žalobkyňa vyjadrila tak, že súd prvej inštancie správne uviedol, že tieto skutočnosti zostali iba v
rovine tvrdení, pričom žalovaní nenavrhli vykonať na ich preukázanie žiadny dôkaz. Túto obranu navyše
považovala žalobkyňa za účelovú. Žalovaní 1/ až 20/ sa k žalobe vôbec nevyjadrili a žalovaný 21/ vo

svojom vyjadrení k žalobe neuvádzal, že by malo ísť o prevod medzi blízkymi osobami. Až následne vo
vyjadreníkvyjadreniužalobkynezodňa21.11.2022použiližalovanítútoargumentáciu.Vtomtokontexte
sa táto argumentácia javí ako čisto účelová a použitá len z dôvodu, ak by nebola úspešná procesná
obrana uvedená vo vyjadrení žalovaného 21/ k žalobe. Navyše žalovaní neuviedli, v čom by mal byť ich
vzájomný vzťah na takej úrovni, aby ho bolo možné prirovnať k vzťahu blízkych osôb podľa ust. § 118

OZ. Skutočnosti uvádzané žalovanými sú len všeobecnými a taký vzťah má k obci každý jej obyvateľ.
Všetky súdne rozhodnutia, na ktoré žalovaní poukazovali, sa týkali vzťahov medzi právnickými osobami
a fyzickými osobami, ktoré ich založili, sú ich spoločníkmi alebo akcionármi. Ide teda o právnické osoby
podľa súkromného práva. Uvedené rozhodnutia sa tak posudzovanej veci nijako netýkajú.
16. Žalovaní 1/ až 21/ odvolaciu repliku nepodali a strany sporu neprodukovali ani žiadne ďalšie podania

v odvolacom konaní.
17. V priebehu odvolacieho konania došlo k úmrtiu pôvodného žalovanej 17/ J. E. a pôvodného
žalovaného 18/ Q. H..
18. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. RK-10D/25/2023-196, Dnot 71/2023 zo dňa
16.07.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2024, rozhodol v dedičskej veci

po poručiteľovi - pôvodnej žalovanej 17/, pričom predmetom prejednaného dedičstva nebol sporný
spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela č. KN-E 9327/1 - trvalý trávny porast o výmere 15.855 m2
v k. ú. a obci C.. Z tohto rozhodnutia zároveň vyplýva,
že dedičmi po pôvodnej žalovanej 17/ sú: I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX R. a L.
E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX C..

19. Konanie o dedičstve po pôvodnom žalovanom 18/ je vedené na Okresnom súd Liptovský Mikuláš
pod spis. zn. 22D/195/2025, pričom doposiaľ nebolo skončené. Podľa oznámenia povereného notára
JUDr. Karin Leštinskej ako dedičia prichádzajú do úvahy deti pôvodného žalovaného 18/: A. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale I. XX, XXX XX C. a S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C..
20. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,

súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
21. Podľa ust. § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd
rozhodne,ževkonanípokračujesdedičmistrany,prípadnestými,naktorýchpodľavýsledkudedičského
konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
22. Podľa ust. § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a § 64 prijíma stav konania ku dňu zániku

procesnej subjektivity svojho predchodcu.
23.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34CSP)pretorozhodolvzmysleust.§63ods.1a2CSPtak,
že pokračuje v konaní s vyššie uvedenými dedičmi po pôvodnej žalovanej 17/, a to ako so žalovanými
17a/ a 17b/ (výrok I. tohto rozhodnutia odvolacieho súdu) a s vyššie uvedenými dedičmi po pôvodnom
žalovanému 18/, a to ako so žalovanými 18a/ a 18b/ (výrok II. tohto rozhodnutia odvolacieho súdu).

24. Odvolací súd v ďalšom po zistení, že odvolanie žalovaných 1/ až 21/ proti rozsudku súdu prvej
inštancie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP – súd prvej inštancie rozhodol v ich
neprospech, keď žalobe proti nim vyhovel a žalobkyni proti nim priznal nárok na náhradu trov konania),
včas(§362ods.1CSP)aprotirozhodnutiu,ktoréjemožnénapadnúťtakýmtoopravnýmprostriedkom[§355 ods. 1 a 2 a § 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP, t. j. v celom rozsahu, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 378 ods. 1

a § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výroku v merite veci, ako aj v závislom výroku
o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
25. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia

súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil.
26. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o

žalobe žalobkyne, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
27. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku

alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej
inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie
konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (rozhodnutia Ústavného súdu SR spis.

zn. II.ÚS/78/2005, spis. zn. III.ÚS/264/2008, spis. zn. IV.ÚS/372/2008). Tento právny názor zahŕňa
aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak
súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané
v priebehu príslušného súdneho konania (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS/350/2009 zo
dňa 08.10.2009).

28. Na doplnenie tak považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu
žalovaných formulovanú v ich opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie.
29. Aj keď výslovne žalovaná neuviedla tento odvolací dôvod, avšak rozsiahle citovala z rozsudku
KrajskéhosúduvŽilinespis.zn.10Co/90/2016,ktorýsatýkalnaliehavéhoprávnehozáujmupodielového

spoluvlastníka na požadovanom určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 40a v spojení
s § 140 OZ, odvolací súd považoval za správne právne posúdenie súdu prvej inštancie, pokiaľ dospel
k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa ust. § 137 písm. c) CSP žalobkyňa
preukázala. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne v žalobe, že má naliehavý právny
záujem

na požadovanom určení, keďže sa ním odstráni stav právnej neistoty a spornosti práva
v spoluvlastníckych vzťahoch žalobkyne a žalovaných. Právny názor prezentovaný žalovanými v nimi
označenom a citovanom rozsudku Krajského súdu v Žiline spis. zn. 10Co/90/2016 bol ojedinelý
a odvolací súd sa s ním nestotožnil. Uvedený právny názor bol napokon uznaný za nesprávny aj
Najvyšším súdom SR v uznesení spis. zn. 6Cdo/542/2015

zo dňa 23.01.2017, na ktorý poukázala žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu. V tomto rozhodnutí najvyšší
súd uviedol, že „Medzi žalobcom ako právnym úkonom dotknutou osobou a žalovanými tu nepochybne
došlo k spornosti ohľadne neplatnosti kúpnej zmluvy, čím zostalo sporné aj to, kto zo žalovaných
je väčšinovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Odstránenie tejto spornosti žalobca mohol
dosiahnuť práve uplatnením procesného nástroja formou žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy“.

30. Ani ďalšiu odvolaciu námietku žalovaných spočívajúcu v tom, že žalobkyňa prekročila rozsah,
v ktorom sa mohla dovolať relatívnej neplatnosti spornej kúpnej zmluvy, keďže toto právo jej vzniklo len
v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jej spoluvlastníckeho podielu k podielom ostatných opomenutých
spoluvlastníkov, nepovažoval dovolací súd za dôvodnú. S touto námietkou sa zásadne vyporiadal už
súd prvej inštancie a odvolací súd nemá čo k nej dodať. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie

vychádzazustálenejrozhodovacejčinnostinajvyššíchsúdnychautorít,ktorákorešpondujesrozsudkom
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 8Cdo/208/2019 zo dňa 28.09.2021 (publikovaného v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2 ročník 2022 pod poradovým č. 5),
v zmysle ktorého právnej vety účel predkupného práva, predmetom ktorého je spoluvlastnícky podiel,a spôsob jeho realizácie vylučuje čiastočnú relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Najvyšší súd SR
v odôvodnení tohto rozhodnutia ďalej uviedol,
že: „Základný rozdiel medzi uvedenými spôsobmi spočíva v rozsahu poskytnutej ochrany oprávnenému

vlastníkovi. Kým v prípade úspešnosti žaloby o relatívnu neplatnosť právneho úkonu sa na tento právny
úkon hľadí, akoby k nemu nedošlo, t. j. dochádza k navráteniu veci do pôvodného stavu („restitutio in
integrum“), ostatné prostriedky nápravy poskytujú právnu ochranu len tej konkrétnej osobe, ktorá sa
jej dovoláva, teda sa nevzťahuje aj na ostatných „nečinných“ oprávnených spoluvlastníkov. Slovami
ústavného súdu: „Momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu

(vyslovením relatívnej neplatnosti) nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený. Znamená to,
že táto možnosť nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do
pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, včítane práv a povinností vyplývajúcich
z predkupného práva.“ (IV. ÚS 324/2011). Podobne tak uvádzajú aj rozhodnutia najvyššieho súdu,
spis. zn. 4Cdo/48/2009, 5Cdo/211/2009, 1Cdo/216/2009. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, čo aj len jedným z oprávnených spoluvlastníkov, sa tento právny úkon stáva neplatným od

počiatku. Z tohto dôvodu sa už ani nemožno s úspechom dovolávať žaloby o nahradenie prejavu vôle
od nadobúdateľa, ak o nej súčasne prebieha iný civilný spor.“
31. Napokon k ďalšiemu dovolaciemu argumentu založenom na tom, že žalovaný 21/ bol
vo vzťahu s pôvodne žalovanými 1/ až 6/, 17/ až 20/ a právnou predchodkyňou žalovaných 7/ až
16/ blízkou osobou (§ 116 OZ), teda v posudzovanom prípade došlo k prevodu spoluvlastníckeho

podielu na blízku osobu, čo vylučuje porušenie predkupného práva žalobkyne, odvolací súd udáva,
že v zmysle ust. § 116 OZ blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné
osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu,
ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Zo znenia tohto ustanovenia
a použitých pojmov „príbuzný“, „rodinný alebo obdobný pomer“ tak vyplýva, že za vzájomne blízke osoby

možno považovať len fyzické osoby. Komentovaná literatúra (napr. Števček, M. Dulak, A., Bajánková,
J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha:
C. H. Beck, 2015, s. 726 alebo Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. zväzok (Všeobecná časť). Veľký
komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2014, s. 705) však vychádzajú
z názoru, že za osobu blízku právnickej osobe treba tiež považovať fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom,

členom či zamestnancom právnickej osoby, alebo ktorá ma k právnickej osobe iný obdobný vzťah
a súčasne, ak by dôvodne pociťovala ujmu právnickej osoby ako ujmu vlastnú. Tieto názory vychádzajú
z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu ČR (napr. rozsudky spis. zn. 21Cdo/2192/2001 zo dňa
01.08.2002 a spis. zn. 29Cdo/4822/2008 zo dňa 27.01.2010). Uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu
ČR však formulovali takýto záver pre účely ust. § 42a ods. 2 OZ, resp. ust. § 196a ods. 1 zákona č.

513/1991 Zb. Obchodný zákonník, teda v kontexte odporovateľnosti právnych úkonov, resp. ochrany
majetku obchodnej spoločnosti pred zneužitím postavenia osobami, ktoré sú oprávnené konať v mene
obchodnej spoločnosti. Tieto rozhodnutia vychádzali z premisy,
že pre právnickú osobu je mimo iné charakteristické, že svoju vôľu nevytvára sama o sebe, ale len
prostredníctvom fyzických osôb, a to tých, ktoré sú na to podľa práva určené. Len prostredníctvom

fyzických osôb právnická osoba tiež prejavuje svoju vôľu navonok (najmä robí právne úkony). Právne
úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, kto sú jej štatutárnym orgánom. Právne úkony môžu
robiť za právnickú osobu aj iní jej zamestnanci alebo členovia, ak to ustanovujú jej vnútorné predpisy
alebo to je vzhľadom k ich pracovnému zaradeniu obvyklé. Rovnako rozhodnutia slovenských súdov,
na ktoré poukazovali žalovaní v odvolaní sa vzťahujú na vyššie vymedzený vzťah právnickej osoby

a fyzickej osoby, ktorá je jej spoločníkom, členom či zamestnancom. O takýto vzťah však v posudzovanej
veci medzi žalovanými nešlo. Zároveň možno tiež súhlasiť so súdom prvej inštancie, že žalovaní ani
nepreukázali nimi tvrdenú úroveň kvality vzťahov obyvateľ obce – obec. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje zároveň na to, že žalovaná 2/ ani nemá trvalý pobyt v obci Komjatná. Absurditu argumentácie
žalovaných možno ilustrovať na príklade,

že by štát bol blízkou osobou každého uvedomelého občana, ktorý sa s dôverou obracia
na jeho orgány, môže byť volený do jeho zastupiteľských orgánov alebo vykonávať pre tieto závislý
alebo iný druh práce.
32. V nadväznosti na uvedené odvolací súd, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalovaných, napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výroku v merite veci, ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu

trov konania (ku ktorému žalovaní nekonkretizovali žiadne odvolacie námietky) podľa ust. § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.
33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1
v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkynipriznal proti žalovaným 1/ až 21/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].