Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Csp/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125223919
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:6125223919.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2,
Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanej A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Trenčín, o zaplatenie
10.348,46 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.500 Eur zastavuje.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu v sume 10.348,46
Eur(ztohopoplatkyvsume72,57eur),úrokvsume2.514,84Eur,úrokzomeškaniavsume1.088,08Eur
a úrok z omeškania v rozsahu špecifikovanom v žalobnom petite. Žalobu odôvodnil tým, že na základe
zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorú uzavreli dňa 27.5.2020 žalovaná s VÚB, a.s. (ďalej aj „banka“),
poskytla banka žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, splácania

peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v
zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach (VOP), ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Zmluva
o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 497 Obchodného zákonníka, zákona č.
129/2010 Z.z.. Žalovaná porušila svoje povinnosti podľa zmluvy, pretože napriek opakovaným výzvam
pôvodného veriteľa neplnila pohľadávku riadne a včas. Keďže žalovaná bola v omeškaní presahujúcom
tri mesiace a bola súčasne upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s ustanoveniami úverovej zmluvy a §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k 10.6.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom žalovanú
zároveň vyzval k úhrade dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť bola vyhlásená pre neuhradenie splátky
splatnej tri mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Pôvodný veriteľ pohľadávku zo
zmluvy o úvere voči žalovanej postúpil žalobcovi na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 13.11.2020 a na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 7.3.2024. Pohľadávka ku
dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo výške 15.351,38 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo
výške 11.675,89 Eur, riadneho úroku vo výške 2.514,84 Eur, úroku z omeškania vo výške 1.088,08 Eur,

poplatkov vo výške 72,57 Eur. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, podľa ktorého pri strate výhody splátok v spotrebiteľských
vzťahoch podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý
deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sastal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15
dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Ohľadom uplatnených zmluvných úrokov poukázal žalobca
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 113/2018 zo dňa 30.7.2019. Žalovaná po postúpení

pohľadávky vykonala čiastočné úhrady pohľadávky v sume 100 eur dňa 14.3.2024, v sume 300 eur
dňa 6.5.2024, 2 x v sume 500 Eur v dňoch 4.9.2024, 28.11.2024. Žalobca si uplatňuje zákonný úrok z
omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 8.3.2024, t.j. dňom
nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

2. Žalobca podaním zo dňa 29.9.2025 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1.500 Eur z dôvodu,
že žalovaná po podaní žaloby vykonala čiastočné úhrady pohľadávky 2 x v sume 500 Eur v dňoch
8.2.2025, 26.4.2025, 2 x v sume 250 Eur v dňoch 17.6.2025, 29.5.2025, ktoré započítal žalobca na istinu
pohľadávky a vyčíslil úrok z omeškania. Trval na zaplatení sumy 12.451,38 eur s úrokom z omeškania
v sume 673,17 eur, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8.775,89 eur od 30.8.2025 do
zaplatenia.

3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, hoci jej bola doručená dňa 21.7.2025.

4. Súd spor podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal
v neprítomnosti strán, ktoré boli riadne a včas predvolané. Žalobca žiadal o odročenie pojednávania

z dôvodu, že medzi stranami prebiehajú mimosúdne rokovania. Súd žalobcovi oznámil, že jeho žiadosti
o odročenie pojednávania nevyhovuje, pretože v zmysle § 183 CSP nepovažuje skutočnosti uvedené
v žiadosti o odročenie za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania s tým, že žalobca nepredložil súdu
potvrdenie žalovanej strany o tom, že prebiehajú mimosúdne rokovania strán.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, pokusov o zmier zo dňa 19.3.2024, 9.1.2025,
oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 19.3.2024,listinu – overovanie bonity z č.l. 14, podacieho
hárku z č.l. 15, špecifikácie postúpenej pohľadávky z č.l. 16, rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 13.11.2020, žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 7.3.2024, prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok z č.l. 37, zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.5.2020, všeobecných

obchodných podmienok VÚB a.s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám –
občanom účinných od 1.1.2019, žiadosti o VÚB pôžičku zo dňa 27.5.2020, európskych informácií
o spotrebiteľskom úvere z č.l. 49, informácie o RPMN, informácie finančného sprostredkovateľa,
všeobecných poistných podmienok z č.l. 53 až 60, výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa
10.6.2022 spolu s fotokópiou poštovej obálky, cenníka VÚB a.s. Občania platného od 1.11.2019, tretej

upomienky zo dňa 26.4.2022 spolu s poštovým podacím hárkom a listiny o doručení z č.l.72, platobnej
histórie z č.l. 73, správ o pobyte žalovanej, podania žalobcu zo dňa 29.9.2025, zvyšného obsahu spisu.

6. Z oboznámených listín súd zistil, že VÚB, a.s. ako veriteľ uzatvoril s dlžníkom žalovanou na jej žiadosť
dňa 27.5.2020 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB pôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX

(ďalej aj „zmluva o spotrebiteľskom úvere“, „úverová zmluva“). Na základe úverovej zmluvy sa veriteľ
zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 15.000 Eur (deň čerpania úveru
27.5.2020), ktorý úver sa žalovaná zaviazala veriteľovi splácať v 96 mesačných splátkach po 226,35 Eur
(z toho 15,62 eur splátka poistného), splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc 15.6.2020 s dobou
trvania zmluvy 96 mesiacov, pri úrokovej sadzbe 7,9% ročne. V zmluve je uvedená ročná percentuálna

mieranákladovvovýške8,72%, celkováčiastka,ktorúmusídlžníkzaplatiťvsume20.530,08Eur,lehota
splatnosti úveru 96 mesiacov. Podľa časti III bodu 6 úverovej zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou
všeobecné obchodné podmienky VÚB a.s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám
– občanom (ďalej len „Podmienky“). Podľa časti I bodu 5 úverovej zmluvy v prípade nesplácania úveru
je banka oprávnená v súlade s obchodnými podmienkami vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru z dôvodov,

spôsobom a za podmienok upravených v čl. VIII Podmienok.

7. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
prespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníúčinnomkudňuuzavretiapredmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere /ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov

úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c)
týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru

podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

8. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

9. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

10. Podľa § 11 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru.

11. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávok Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

12. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

15. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.16. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.z.“)
Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad)

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

20. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi VÚB, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníkom vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej spotrebiteľský
úver v sume 15.000 Eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť veriteľovi úver spolu s úrokmi v dohodnutých
mesačných splátkach. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho

zákonníka a podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaná obsah zmluvy, jej
formulárových obchodných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť.
Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že veriteľ vzorový text zmluvy, obchodných podmienok používal
vo viacerých prípadoch pri poskytovaní spotrebiteľských úverov iným spotrebiteľom. Žalovanej poskytol
úver veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je
zrejmé aj z jej označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu. Z
obsahu úverovej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský úver a teda na uvedenú zmluvu sa
vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Veriteľ poskytol spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania a žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania. Opak žalobca netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským
úverom treba podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Žalobca žalobou uplatnil proti žalovanej
nárok na peňažné plnenia vyplývajúce z tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

21. Imanentnou súčasťou rozhodovania súdu je posudzovanie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie
v konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd vecnú legitimáciu sporových
strán skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je

nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Pasívne legitimovaný je v konaní nositeľ
subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva, splnenia ktorej povinnosti sa žalobca domáha.
Súd musel z úradnej povinnosti skúmať, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia
peňažnej pohľadávky proti žalovanej na základe predmetnej zmluvy o úvere.22. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
13.11.2020.ZhodnýprejavvôleVÚB,a.s.ažalobcupostúpiťpohľadávkuzúverovejzmluvyzo27.5.2020

z VÚB, a.s. na žalobcu vyplýva z predloženej rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
13.11.2020, žiadosti o prevod a postúpenie zo dňa 7.3.2024, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok,
ako aj z oznámenia VÚB, a.s. zo dňa 19.3.2024 o postúpení pohľadávky adresovaného žalovanej.

23. Keďže predmetom postúpenia mala byť pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd

musel preskúmať, či boli naplnené aj osobitné podmienky, ktoré zákon č. 129/2010 Z.z. vyžaduje pre
platné postúpenie pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu. V zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. možno práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere previesť na tretiu osobu ak sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými, pričom postupovaná pohľadávka je
po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo sa pohľadávka stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z.z. definuje podmienky, za akých možno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo
aj subjektu, ktorý nie je bankou (žalobca). Prvá veta uvedeného zákonného ustanovenia definuje dve
takéto podmienky, z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej
úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce
omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke

banky. Ak tieto podmienky kumulatívne splnené nebudú, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná
podľa § 39 Občianskeho zákonníka ( obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 26/2017
zo dňa 28.3.2018). Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn.
1VCdo 4/2025 zo dňa 30.7.2025 po rozbore relevantných ustanovení § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho
zákonníka , § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. , § 17 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z.

dospel k záveru, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. predpokladá pre platné postúpenie
pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splnením čo i len
časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný. Žalobca
v danom prípade nepredložil takúto osobitnú výzvu banky pred postúpením pohľadávky z banky na

žalobcu. Žalobca priložil k žalobe tretiu upomienku zo dňa 26.4.2022, ktorou banka vyzývala žalovanú
na zaplatenie omeškanej sumy pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy s upozornením, že inak bude
banka od žalovanej požadovať vrátiť celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom. Podľa obsahu ide
teda o výzvu v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá nespĺňa požiadavku
osobitnej výzvy v zmysle rozhodnutia najvyššej súdnej autority sp. zn. 1VCdo 4/2025 zo dňa 30.7.2025.

Žalobca zároveň predložil súdu výzvu banky na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 10.6.2022,
adresovanú žalovanej. Z obsahu tejto listiny vyplýva, že sa jedná o oznámenie banky pre žalovanú
o predčasnom zosplatnení úveru z dôvodu, že napriek upomienkam neuhradila dlžnú sumu a nejde
o osobitnú výzvu banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ktorej účelom má byť upozornenie
klienta na to, že ak neuhradí omeškané splátky úveru, banka pristúpi k postúpeniu pohľadávky na iný

subjekt. Preto nie je splnená hneď prvá podmienka podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. a podľa §
39 Občianskeho zákonníka ide o absolútne neplatnú zmluvu o postúpení pohľadávky pre jej rozpor zo
zákonom. Chýba tak aktívna vecná legitimácia žalobcu domáhať sa voči žalovanej plnení z predmetnej
úverovej zmluvy.

24. Žalobca uvádzal, že jeho právny predchodca predčasne zosplatnil úver k 10.6.2022. Právo právneho
predchodcu žalobcu žiadať od žalovanej splatenie celého úveru pred dohodnutou lehotou splatnosti
v prípade, že sa dlžník s úhradou splátky omešká o viac ako 3 mesiace bolo zmluvnými stranami
dojednané v časti I bod 5 úverovej zmluvy a v časti VIII Podmienok v súlade s ustanovením § 565
Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže veriteľ v prípade plnenia zo

spotrebiteľskej zmluvy žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa žiadať
predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka je podmienená tým, že veriteľ v
uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto

včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Judikatúrou Najvyššieho súdu SR bolo ustálené, že
podmienkou platnosti jednostranného právneho úkonu veriteľa – predčasného zosplatnenia úveru podľa
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je aj to, aby veriteľ špecifikoval vo výzve pred uplatnením
práva na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka konkrétnu splátku úveru,pre nesplnenie ktorej predčasne a jednorazovo zosplatní celý dlh. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn.
5Cdo197/2022zodňa26.6.2024,konštatoval,žeabyvyhláseniepredčasnejsplatnostispotrebiteľského
úveru bolo platné, je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú predčasne a jednorazovo môže zosplatniť
celý dlh. Najvyšší súd SR dôvodil tým, že identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie
prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej
sumy zabráni zosplatneniu úveru (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to
podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma

sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver
zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého
úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Na
tomto právnom názore zotrval Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024.
Na výzvu súdu učinenú podľa § 150 ods. 2 CSP, aby žalobca uviedol, ktorou výzvou banka pred
predčasným zosplatnením úveru vyzvala žalovanú na úhradu omeškanej splátky s upozornením na

možnosť predčasného zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a aby predložil
túto výzvu, žalobca nereagoval. Z tvrdení žalobcu v žalobe vyplýva, že banka upozornila žalovanú na
možnosť predčasného zosplatnenia úveru listom zo dňa 26.4.2022 označeným ako tretia upomienka
– pokus o zmier, ktorý žalobca pripojil k žalobe. Z obsahu tejto listiny bolo súdom zistené, že ňou
banka žalovanú vyzývala na okamžité zaplatenie pohľadávky z predmetného úveru po lehote splatnosti

v úhrnnej sume 702,69 Eur v členení na istinu 383,76 Eur, úroky 260,94 Eur, úroky z omeškania
1,63 Eur, poplatky 56,36 Eur. Vo výzve je uvedené upozornenie, že ak žalovaná vyčíslenú dlžnú
sumu okamžite neuhradí, banka uplatní právo na zaplatenie celej sumy úveru vrátane príslušenstva
pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. V tejto výzve absentuje špecifikácia splátky
(uvedením jej sumy a lehoty jej splatnosti), pre nesplnenie ktorej banka pristúpi k zosplatneniu úveru,

ktorú náležitosť Najvyšší súd SR zhodnotil ako nevyhnutnú pre to, aby bolo predčasné zosplatnenie
úveru platným právny úkonom. Mesačná splátka úveru bola dohodnutá v zmluve na sumu 226,35 Eur
so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci, a preto suma 702,69 Eur celkom zrejme predstavuje dlh
titulom viacerých nezaplatených splátok, no nie je zrejmé, ktorých splátok a za aké obdobie. Vo výzve
banka tiež v rozpore s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovanej neposkytla dodatočnú lehotu

15 dní na splnenie omeškanej splátky, nakoľko od žalovanej vyžadovala okamžitú úhradu omeškanej
časti dlhu. Z uvedených dôvodov v zmysle citovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR, s ktorou sa
tunajší súd v plnej miere stotožňuje, predmetný úver nebol bankou platne predčasne zosplatnený.
Keďže ku dňu 7.3.2024, keď mala byť postúpená pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy z banky
na žalobcu ešte nenastal termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (termín konečnej splatnosti

bol v úverovej zmluve dohodnutý k 15.6.2028) a pohľadávka sa z dôvodu neplatného predčasného
zosplatnenia úveru nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, banka
nebola oprávnená postúpiť predmetnú pohľadávku na žalobcu v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z.. Pre rozpor s uvedeným zákonným ustanovením je preto v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná zmluva o postúpení predmetnej pohľadávky voči žalovanej a na žalobcu neboli

prevedené práva veriteľa z úverovej zmluvy. Absentuje tak aktívna vecná legitimácia žalobcu domáhať
sa proti žalovanej zaplatenia peňažného plnenia vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

25. Súd dodáva, že banka bola pri uzatváraní úverovej zmluvy povinná posudzovať s odbornou

starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z.. Pri porušení tejto povinnosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. totiž nie je veriteľ v zmysle
§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru, a teda podmienkou platnosti právneho úkonu, ktorým veriteľ vyhlásili mimoriadnu (predčasnú)
splatnosť úveru je dodržanie povinnosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa čl. 8 CSP sú strany

sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia
dôkazmi. V uvedenom ustanovení je vyjadrený princíp kontradiktórnosti civilného sporového konania,
ktorý je tiež akcentovaný v ustanoveniach § 149 až § 151 CSP, v zmysle ktorých sú strany povinné
prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením
dôkazných prostriedkov. Podľa § 132 ods. 1 CSP strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy,
musípredovšetkýmsplniťsvojupovinnosťtvrdenia;predpokladomdôkaznejpovinnostijetotižpovinnosť
tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti
rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti,
bude mať pre stranu väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie, teda v prípade žalobcu je to
zamietnutie žaloby. Súd výzvou zo dňa 12.9.2025 vyzval podľa § 150 ods. 2 CSP žalobcu, aby žalobca

poskytol súdu tvrdenia o podstatných skutočnostiach, konkrétne, aby žalobca popísal, akým spôsobom
banka zisťovala, overovala a posudzovala pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere schopnosť
žalovanej splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. aké mesačný príjmy,
peňažné záväzky žalovanej brala banka do úvahy, ako ich overila a akým spôsobom ich vyhodnotila.
Žalobca však na uvedenú výzvu nedoplnil skutkové tvrdenia v tomto smere. Žalobca so žalobou predložil

listinu označenú ako overovanie bonity klienta, no neuviedol, ako rozhodujúce skutočnosti má táto
listina preukazovať a ako banka posúdila schopnosť žalovanej splácať úver. Súd nie je povinný tieto
skutkové tvrdenia strany dedukovať sám z listín predložených žalobcom. Podľa § 132 ods. 2 CSP platí,
že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Pre posúdenie
bonity spotrebiteľa je nevyhnutné, aby veriteľ zistil a overil výšku mesačného príjmu spotrebiteľa, zistil a
overil výšku mesačných výdavkov spotrebiteľa zohľadniac pritom výšku životného minima podľa zákona

č. 601/2003 Z.z. a k záveru o schopnosti spotrebiteľa splácať úver môže veriteľ pristúpiť jedine vtedy
ak mesačné príjmy po odpočítaní mesačných výdavkov budú dostatočné pre plnú úhradu mesačnej
splátky nového dojednávaného úveru. Žalobca v naznačenom smere neuviedol, aký výpočet so zdaním
konkrétnych mesačných príjmov, výdavkov žalovanej vykonala banka, aby zistila reálnu schopnosť
žalovanejsplácaťmesačnésplátkydojednávanéhoúveru. Žalobcatakneuniesolbremenotvrdeniaaani

dôkazné bremeno. Preto súd musel konštatovať, že zo strany banky pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa
splácaťspotrebiteľskýúvernedošlokvynaloženiuzákonomvyžadovanejodbornejstarostlivosti.Pretože
dodávateľ porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., nebol podľa § 11 ods. 2 veta prvá
zákona č. 129/2010 Z.z. oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru,abankanezosplatnilaplatneúveraajztohtodôvoduprerozporsustanovením§17ods.1zákona

č. 129/2010 Z.z. je neplatná zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2024 vo vzťahu k žalovanej
a teda žalobca nenadobudol predmetnú pohľadávku zo zmluvy o úvere.

26. Z uvedených dôvodov súd podľa § 145 ods. 2 CSP výrokom I. žalobu v späťvzatej časti zastavil
a výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

31. Konanie bolo zastavené v časti o zaplatenie sumy 1.500 Eur z dôvodu, že žalobca vzal žalobu
v tejto časti späť, pretože žalovaná vykonala po začatí konania čiastočné úhrady v uvedenej sume,
a preto žalovaná procesne zodpovedá za zastavenie konania v tejto časti a podľa § 256 ods. 1 CSP patrí

žalobcovináhradatrovkonaniavtejtočasti,ktorázožalobouuplatnenejsumy13.951,38Eurpredstavuje
10,75%. Vo zvyšku o zaplatenie 12.451,38 Eur bola žaloba zamietnutá a vzhľadom na zásadu úspechu
patrí žalovanej náhrada trov konania v rozsahu 89,25%. Preto má prevažne úspešná žalovaná podľa §
255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania v rozsahu 78,50% (89,25% - 10,75%).
Keďže z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej nevznikli žiadne trovy konania, súd podľa § 262 ods. 1

CSP výrokom III. vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt

dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.