Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/142/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125203217
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5125203217.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Kekelyho
a členiek senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. D. XXX, XXX XX B. C. D., zastúpenej obchodnou spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca,
IČO: 36 866 849, proti žalovaným: 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. G. XXXX/X, XXX XX H.,

2/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. D. XXX, XXX XX B. C. D., 3/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. C. D. XXX, XXX XX B. C. D., o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č. k. 9C/33/2025-23 zo dňa 29. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 9C/33/2025-23 zo dňa 29. apríla 2025
vo výroku II. p o t v r d z u j e.
II. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

III. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 9C/33/2025-23 zo dňa 29. apríla 2025
vo výroku I. a III. zostáva nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie (výrok I.).
Zároveň žalovaným 1/, 2 a 3/ voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Napokon
vrátil žalobcovi súdny poplatok v sume 80,- eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., so sídlom

Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, ktorá po právoplatnosti uznesenia vráti
súdny poplatok z podanej žaloby v sume 80,- eur žalobcovi (výrok III.)
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy č. V 5332/2024 uzavretej medzi žalovanými dňa 06.11.2024, ktorej
predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/16 na nehnuteľnosti v k. ú. B. C. D.
zapísanej na LV č. XXXX, a to parcely KN-C č. 2657 - lesný pozemok o výmere 13.126 m2. Zároveň

žiadala priznať náhradu trov konania.
3. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.04.2025 vzal žalobu v celom rozsahu späť.
Týmto si žalobca uplatnil svoje dispozičné právo, ktoré súd prvej inštancie rešpektoval a konanie podľa
ust. § 144 a § 145 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím
pojednávania vo veci aj bez zisťovania súhlasu žalovaných (§ 146 ods. 1 CSP) zastavil.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 256 ods. 1 CSP. Žalobca späťvzatie žaloby zdôvodnil tým, že z webovej stránky katastra
nehnuteľností zistil, že žalovaní vykonali opravu, v dôsledku čoho je na predmetom liste vlastníctva
zapísaný žalovaný 1/ ako vlastník spoluvlastníckeho podielu na spornej nehnuteľnosti bez toho, aby pri
danom podiele bola vedená informácia o prebiehajúcom vkladovom konaní. Poukázal na to, že to boli
práve žalovaní, ktorí nesú procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, keďže k náprave porušeného

predkupného práva došlo až po začatí súdneho konania. Súd prvej inštancie zdôraznil, že stranu v spore
zaťažuje nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno, teda strana musí svoje tvrdenia podoprieťdôkazmi (čl. 8 CSP). Žalobca súdu nepreukázal, že by došlo k porušeniu jeho predkupného práva
žalovanými 1/ až 3/. Tvrdil síce, že podával námietku relatívnej neplatnosti na kataster a navrhol pripojiť
spisvedenýOkresnýmúradomČadca,katastrálnymodborom,týkajúcisakúpnejzmluvyč.V5332/2024,

súčasne však nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by mu zabezpečenie takéhoto dôkazu bolo príslušným
orgánom odmietnuté. Žalobca taktiež nepreukázal ani svoje tvrdenie, že podával námietku relatívnej
neplatnosti na kataster, hoc takýmto listinným dôkazom s potvrdením o doručení katastrálnemu odboru
mohol disponovať. Z predložených listov vlastníctva nevyplýva, že to boli práve žalovaní 2/
a 3/, ktorí mali vystupovať na strane kupujúcich, keďže ako spoluvlastník bol na spornej nehnuteľnosti

aj v čase podania žaloby, aj v čase jej späťvzatia zapísaný žalovaný 1/. Súd preto vyhodnotil, že to bol
práve žalobca, ktorý späťvzatím žaloby procesne zavinil, že konanie muselo byť voči žalovaným 1/ až 3/
zastavené. Žalovaným by v zmysle uvedeného prináležala náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ale
vzhľadom na skutočnosť, že žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie žalovaným
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd mu voči žalovaným 1/ až 3/ prizná nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň žiadal o priznanie nároku na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.
6. Žalobca odvolanie odôvodnil s odkazom na dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e)

a h) CSP. Odvolanie žalobca odôvodnil obsahom jeho podania zo dňa 06.05.2025, v ktorom uviedol, že
súdu prvej inštancie v späťvzatí žaloby oznámil, že sa formou námietky v katastrálnom konaní dovolával
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy V 5332/2024, ktorá námietka bola doručená Okresnému úradu
Čadca, katastrálnemu odboru dňa 27.11.2024. V podaní zo dňa 06.05.2025 ďalej uviedol, že kontaktoval
Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor, ktorý mu poskytol listinu zo dňa 14.03.2025 označenú ako

výzva na vyjadrenie k uplatnenej námietke relatívnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorej listiny vyplýva,
že Okresnému úradu Čadca, katastrálnemu odboru bola dňa 27.11.2024 doručená ku katastrálnemu
konaniu vedenému pod číslom V 5332/2024 námietka relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorou sa
I. K., trvalý pobyt: B. C. D. XXX, XXX XX B. C. D., F. L. a M. B., trvalý pobyt B. C. D. XXX, XXXXX,
B. C. D., F. L. B. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy formou námietky v katastrálnom konaní. Ako

dôkaz označil túto výzvu. Keďže sa M. B. (jeho brat) a I. K. dovolali relatívnej neplatnosti spornej
zmluvy, nastal obdobný stav ako pri absolútnej neplatnosti. Zo skutočností uvedených v žalobe tak
bolo zrejmé, že žaloba bola podaná dôvodne. K vykonaniu nápravy došlo až následne počas konania
súdu prvej inštancie, a preto v ďalšom nebol dôvod pokračovať v konaní. Sú to preto žalovaní, ktorí
nesú procesné zavinenie na zastavení konania. Z dôvodu právnej istoty sa dovolal voči žalovaným

neplatnosti kúpnej zmluvy i oznámením zo dňa 21.03.2025, čo podoprel listinnými dôkazmi - predmetný
oznámením a doručenkami. Žalovaní mu neoznámili, že akceptujú námietku relatívnej neplatnosti a
vykonajú nápravu v katastri nehnuteľností, t. j. navrátia podiely do pôvodného stavu. Následne po
podaní žaloby z verejne dostupnej webovej stránky www.katasterportal.sk zistil, že žalovaní vykonali
nápravu v katastri nehnuteľností, v dôsledku čoho je zapísaný na LV č. XXXX žalovaný 1/ ako vlastník

spoluvlastníckeho podielu na dotknutej nehnuteľnosti (veľkosť podielu 1/16) bez toho, aby pri danom
podiele bola vedená informácia o prebiehajúcom vkladovom konaní č. V 5332/2024.
7. V súvislosti s uvedeným žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho podaním zo
dňa 06.05.2025, ktoré doručil súdu prvej inštancie dňa 07.05.2025. Až po doručení tohto podania súdu
prvej inštancie sa v elektronickom súdnom spise objavilo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

o zastavení konania. Žalobca namietal antidatovanie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a mal
za to, že k jeho vyhotoveniu došlo až potom, ako doručil súdu prvej inštancie podanie zo dňa 06.05.2025
(t. j. až po dni 07.05.2025). V tomto kontexte uviedol, že dňa 22.05.2025 jeho splnomocnený zástupca
nahliadol do spisu, pričom v tomto čase sa v spise nenachádzalo jeho podanie doručené súdu prvej
inštancie dňa 07.05.2025.

8. Napokon žalobca v odvolaní uviedol, že zo skutočností uvedených v žalobe je zrejmé, že žaloba
bola podaná dôvodne. Keďže sa oprávnene dovolával neplatnosti zmluvy, pretože došlo k porušeniu
jeho predkupného práva a až následne došlo k vykonaniu nápravy v katastri nehnuteľností, nie nebol
tak dôvod pokračovať v konaní a zobral preto žalobu v celom rozsahu späť. Boli to práve žalovaní,
ktorí nesú procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, keďže k náprave porušeného predkupného

práva došlo až po začatí tohto súdneho konania. Žalobca bol toho názoru, že vzhľadom na uvedené
skutočnostivcelomrozsahuuniesoldôkaznébremenoohľadompreukázaniazodpovednostižalovaných
za zastavenie konania. Navyše v konaní ani medzi sporovými stranami nebolo sporné, že sa vočižalovaným účinne dovolal neplatnosti právneho úkonu z dôvodu porušenia jeho predkupného práva
pred tým, ako žalovaní vykonali nápravu v katastri nehnuteľností.

9. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili a odvolaciemu súdu neboli predložené ani iné
podania strán v odvolacom konaní.
10.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34ods.1CSP),pozistení,žeodvolanieprotiuzneseniusúdu
prvej inštancie vo výroku II. bolo podané oprávneným subjektom - žalobcom, ktorému proti žalovaným
1/ až 3/ nebol priznaný nárok na náhradu trov konania, teda rozhodnutie v napadnutej časti bolo vydané

v jeho neprospech (§ 359 CSP), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému
je takýto opravný prostriedok prípustný
[§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. v rozsahu výroku II. a viazaný odvolacími dôvodmi podľa
ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku II. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Uznesenie súdu prvej

inštancie v odvolaním nenapadnutej časti, t. j. čo do jeho výrokov I. a III. zostalo týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknuté.
11. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia

súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
v zmysle § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia
zistil. Vady týkajúce sa procesných podmienok odvolací súd nezistil.
12. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré

majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie
dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby
odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom sa

stotožnil so zásadnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
v odvolaním napadnutom výroku založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade
s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom

konaní primárne obmedzil
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v odvolaním napadnutom výroku (§ 387
ods. 2 CSP), pričom považoval za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobkyne formulované
v jej opravnom prostriedku.
14. Primárne sa odvolací súd zaoberal námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie „antidatoval“

napadnuté uznesenie. Z obsahu súdneho spisu (rozumej tým vedeného v listinnej podobe) vyplýva, že
písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia bolo v spise založené na č. l. 23. V písomnom vyhotovení
uznesenia je v zmysle ust. § 236 CSP uvedený deň vydania: 29.04.2025 a miesto vydania: v Čadci.
Nahliadnutím do aplikácie „Register - Súdny manažment“ odvolací súd zistil, že elektronický dokument
obsahujúci písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie bol do tohto uložený dňa

05.05.2025 o 14:34 hod. Podľa doručenky na č. l. 34 spisu bolo podanie žalobcu zo dňa 06.05.2025
doručené súdu prvej inštancie dňa 07.05.2025.

15. Písomné vyhotovenie rozhodnutia (rozsudku či uznesenia) predstavuje vyjadrenie rozhodnutia súdu
v jeho materiálnej podobe, ktorá slúži na oboznámenie strán a iných subjektov konania s rozhodnutím

súduajehodôvodmi.Písomnémuvyhotoveniurozhodnutiataklogickypredchádzasamotnérozhodnutie
(zavŕšenie myšlienkového procesu sudcu, príp. súdneho úradníka), čo sa prejavuje najmä u rozhodnutí,
ktoré sú vyhlásené na procesnom úkone súdu (najčastejšie na pojednávaní). Explicitne vyjadrenie
uvedeného možno nájsť v ust. § 223 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého sa rozsudok vyhotoví a odošle do
30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak. Aj keď toto

ustanovenie hovorí o rozsudku ako forme súdneho rozhodnutia, aj v prípade uznesenia môže dôjsť /
dochádza k časovému posunu medzi momentom samotného rozhodnutia a momentom jeho písomného
vyhotovenia. Aplikujúc doposiaľ uvedené na posudzovanú vec a s prihliadnutím na skutočnosť, že
elektronický dokument obsahujúci písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštanciebolo v aplikácii „Register - Súdny manažment“ uložené dňa 05.05.2025, odvolací súd dospel k záveru,
že k rozhodnutiu súdu prvej inštancie došlo predtým, ako žalobca doručil súdu prvej inštancie dňa
07.05.2025 podanie datované dňom 06.05.2025. Inak povedané súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní

v dotknutom prípade nemohol vyporiadať s argumentáciou žalobcu a ním predloženými dôkaznými
prostriedkami (listinami) obsiahnutými v jeho podaní zo dňa 06.05.2025, ktoré v čase rozhodovania
nemal v dispozícii, resp. sa do jeho dispozície dostali až následne. V nadväznosti na uvedené tak
považoval odvolací súd námietku žalobcu o antidatovaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie
za právne irelevantnú. Je totiž nepochybné, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie časovo

predchádzalo doručeniu podania žalobcu zo dňa 06.05.2025 súdu prvej inštancie.

16. V ďalšom odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že náhradu trov konania ovláda zásada
úspechu vo veci (§ 255 CSP), ktorá je doplnená zásadou zavinenia (§ 256 CSP). Podľa ust. § 256 ods.
1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu

nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z
rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok
konania, z dôvodu späťvzatia žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie
otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo sporových strán z procesného
hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať

z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp.
akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť. Ak
nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa
celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej

požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku
príčinnej súvislosti s jeho prejavom vôle spočívajúcim v späťvzatí žaloby (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR spis. zn. 7MCdo/4/2010 zo dňa 14.09.2011, nález Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS 196/09 zo
dňa 10.10.2009). Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale
procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného

hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda
o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v
meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7MCdo/1/2014 zo dňa
29.04.2014).
17. V posudzovanej veci sa žalobca žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. V 5332/2024,

ktorou žalovaný 1/ odplatne previedol na žalovaných 2/ a 3/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/16 na
pozemku parcela KN-C č. 2657 zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. B. C. D.. V čase podania žaloby,
doručenej súdu prvej inštancie dňa 25.03.2025 bol podľa priloženého výpisu z LV č. XXXX zo dňa
21.03.2025 ako spoluvlastník sporného spoluvlastníckeho podielu zapísaný žalovaný 1/ a zároveň bola
na tomto LV pri spornom spoluvlastníckom podiele vyznačená plomba, a to na základe V 5332/2024.

Žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 25.03.2024. Ku dňu späťvzatia žaloby, doručeného súdu
prvej inštancie dňa 25.04.2025, bol podľa priloženého výpisu z LV č. XXXX zo dňa 24.04.2025 ako
vlastník sporného spoluvlastníckeho podielu naďalej zapísaný žalovaný 1/, avšak už bez vyznačenia
plomby na základe č. V 5332/2024 s informatívnou poznámkou o návrhu na začatie konania na
Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 16C/35/2025 o určenie neplatnosti zmluvy č. V 5332/2024 zo dňa

28.03.2025.
18.Odvolacísúdpovažovalzasprávnyzáversúduprvejinštancieonepreukázanískutočnosti,žežaloba
bola podaná dôvodne, a to vzhľadom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Relevantným
v rámci odvolacieho prieskumu bolo posudzovanie kritéria procesného zavinenia z objektívneho
hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v tomto konaní požadoval, resp. akého výsledku sa

domáhal a skutočnosťou, pre ktorú žalobca vzal neskôr žalobu späť. Žalobca bol povinný preukázať,
že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaných (po podaní žaloby), ktorí
sa celkom či v relevantnom rozsahu zachovali v zmysle žalobnej požiadavky. Základom bolo teda
preukázanie príčinnej súvislosti medzi správaním žalovaných po podaní žaloby a späťvzatím žaloby.
19. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu

je možné nielen žalobou na súde, ale aj mimosúdne a v prípade zmluvy o prevode nehnuteľností aj
námietkou v katastrálnom konaní (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Sž-o-KS 84/2006 zo
dňa 05.10.2006). V prípade, ak je tento úkon realizovaný vo forme procesnej obrany alebo ako súčasť
konania pred súdom alebo v katastrálnom konaní, je potrebné ho oznámiť všetkým jeho účastníkom,ktorým musí byť tiež doručený. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobca síce
v žalobe uviedol, že sa formou námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu V 5332/2024 doručenou
Okresnému úradu Čadca, katastrálny odbor dňa 27.11.2024, v katastrálnom konaní dovolával relatívnej

neplatnosti spornej kúpnej zmluvy formou námietky v katastrálnom konaní, avšak v žalobe ďalej
neprodukoval skutkové tvrdenie, že táto jeho námietka bola aj prostredníctvom Okresného úradu Čadca,
katastrálny odbor, ním tvrdeným účastníkom spornej zmluvy - žalovaným 1/ až 3/ aj doručená.
20. Ak aj žalobca k odvolaniu pripojila ako dôkaz listinu zo dňa 14.03.2025 vydanú Okresným
úradom Čadca, katastrálny odbor označenú ako „Výzva na vyjadrenie k uplatnenej námietke relatívnej

neplatnosti právneho úkonu“, s ktorou mala byť žalovaným doručovaná jeho námietka relatívnej
neplatnosti spornej kúpnej zmluvy (resp. ako uviedol v odvolaní námietka relatívnej neplatnosti M. B.
a I. K.), odvolací súd na túto v zmysle ust.
§ 366 CSP ako na neprípustnú novotu v odvolacom konaní neprihliadal. Žalobca totiž túto listinu ako
dôkaz v žalobe neoznačil a na tomto nič nemení ani samotná skutočnosť, že ako dôkaz v žalobe
označil príslušný spis Okresného úradu Čadca katastrálny odbor zn. V 5332/2024. Žalobca zároveň

v žalobe neuviedol skutkové tvrdenie, ktoré by mohlo byť touto listinou preukázané. S ohľadom na
datovanie listiny (14.03.2025) je zrejmé, že žalobca túto mohol predložiť ešte do rozhodnutia súdu
prvej inštancie (29.04.2025), pričom v odvolaní neuviedol akékoľvek okolnosti, ktoré by mohli viesť
k záveru, že túto listinu (prostriedok procesného útoku) nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie bez svojej viny [§ 366 písm. d) CSP]. Odhliadnuc od uvedeného ani táto listina však nebola

spôsobilá preukázať skutočnosť doručenia námietky relatívnej neplatnosti žalovaným 1/ až 3/, ale len
jej prípadné odoslanie žalovaným 1/ až 3/. Bez preukázania takejto skutočnosti (dôjdenia námietky
relatívnej neplatnosti do dispozície žalovaným 1/ až 3/) nemohlo byť preukázané nadobudnutie účinkov
tejto námietky relatívnej neplatnosti. Ako neprípustné novoty v odvolacom konaní bolo zároveň potrebné
posúdiť aj samotné skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor, zaslal

listom zo dňa 14.03.2025 námietku relatívnej neplatnosti žalovaným 1/ až 3/, keďže takéto skutkové
tvrdenia (prostriedky procesného útoku) žalobca neprodukovala tak v žalobe, ako ani v jej späťvzatí.

21. Obdobné závery odvolacieho súdu možno tiež vztiahnuť aj k ďalším listinným dôkazom
produkovaným žalobcom - Oznámenie žalobcu adresované žalovaným 1/ až 3/ datované dňa

21.03.2025 spolu s doručenkami. Aj tieto prostriedky procesného útoku považoval odvolací za
neprípustné novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP). Žalobca ani v tomto prípade v odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, odôvodňujúce záver, že tieto listiny (prostriedky procesného útoku) nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny
[§ 366 písm. d) CSP]. Odvolací súd tiež zároveň poukazuje na to, že žalobca skutočnosti, ktoré mali

byť preukázané týmito listinami v žalobe či jej späťvzatí neuviedol. Takže aj samotné skutkové tvrdenia
žalobcu uvedené v odvolaní a viažuce sa k týmto listinám (rovnako prostriedky procesného útoku)
považoval odvolací súd za neprípustné novoty v odvolacom konaní [§ 366 písm. d) CSP], na ktoré
prihliadať nemohol.
22. Aj keď dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno aj žalobou podanou na súd, takýto

hmotnoprávny úkon strany však nadobúda svoje účinky až doručením žalovanej protistrane (§ 124 ods.
2 CSP), k čomu však v posudzovanom prípade ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie a ani ku dňu
výmazu vyššie spomenutej plomby na LV č. XXXX nedošlo.
23. Na základe uvedeného odvolací súd má za to, že záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní toho,
že žaloba bola podaná dôvodne a pre správanie žalovaných v dôsledku námietky žalobkyne došlo

k späťvzatiu žaloby, je správny. V konaní nedošlo k preukázaniu dôvodu výmazu vyššie spomenutej
plomby na LV č. XXXX, teda prípadného právneho úkonu žalovaných 1/ a 3/, ktorým by medzi nimi došlo
k zrušeniu účinkov spornej kúpnej zmluvy a ani času, kedy žalovaní takýto právny úkon uskutočnili.
Z pohľadu rozhodovania o náhrade trov konania bolo významné, že nebolo preukázané, že žalovaní
sa po podaní žaloby na súd prvej inštancie zachovali v zmysle žalobnej požiadavky. Uvedené potom

vylučuje záver o zavinení žalovaných na zastavení konania.
24. Napokon nebolo možné akceptovať ani argumentáciu žalobcu o nespornosti jeho skutkových
tvrdení uvedených v žalobe, keďže pred späťvzatím žaloby žalobcom nebola vôbec žaloba žalovaným
doručovaná / doručená, takže sa o jej obsahu ani nemali možnosť dozvedieť a účinne poprieť v nej
uvedené skutkové tvrdenia žalobcu. To vylučuje záver o nespornosti skutkových tvrdení žalobcu (§ 151

ods. 1 CSP).
25. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolacích námietok žalobcu, odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (vo výrokoch I. a III.) zostalo uznesenie súdu prvej inštancie
týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii

ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/ až 3/ boli v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešníamajútaknároknanáhradutrovodvolaciehokonania,ktoréimvsúvislostisodvolacímkonaním
vznikli (§ 255 ods. 1 CSP). Odvolací súd však žalovaným 1/ až 3/ nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, keďže z obsahu nevyplýva, že by im vznikli preukázateľne nejaké účelne vynaložené výdavky
ako trovy v odvolacom konaní (žalovaní zostali v odvolacom konaní nečinní). Práve to bol dôvod, pre

ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť
nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa
textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie
o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o
nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj §
262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak,

taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto
nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou
zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z
uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a spis. zn. 7Cdo/14/2018

zo dňa 28.02.2018.

27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).