Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. január 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/926/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125270084
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dubníček
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125270084.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom AK
Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/XX, XXX XX D. o vymoženie 947,33 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom
JUDr. Jaroslav Špička, Exekútorský úrad Vranov nad Topľou so sídlom Okulka 24/11, 09301 Vranov nad

Topľou, pod sp. zn. 399EX 346/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslav Špička,
Exekútorský úrad Vranov nad Topľou so sídlom Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou, pod sp. zn.
399EX 346/25 z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie vo výške 49,89 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.03.2025 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 947,33 eur s príslušenstvom na základe exekučného
titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 4Ro/184/2011 zo dňa 07.12.2011,
ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 30.12.2011. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že ide

o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný po zastavení starej exekúcie, keďže exekúcia vo
veci hore uvedených účastníkov vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský
úrad Bratislava so sídlom Záhradnícka 60, 82108 Bratislava pod sp. zn. EX 9059/12 a Okresným
súdom Bardejov pod sp. zn. 10Er/53/2012 bola podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK) zastavená.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 08.04.2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.
Jaroslav Špička vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/926/2025 s európskym spisovým identifikačným
číslom: E.:A.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 399EX 346/25.

3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 24.04.2025, podaným na poštovú prepravu
dňa 24.04.2025 domáhal zastavenia exekúcie. Svoj návrh povinný odôvodňuje tým, že podľa obsahu

Upovedomenia o začatí exekúcie sa má voči nemu viesť exekúcia podľa rozhodnutia Okresného súdu
Bardejov zo dňa 07.12.2011, č. Ro 184/2011, ktoré mu nič nehovorí a žiada o zaslanie tohto rozhodnutia.
Ďalej povinný uviedol, že od vydania rozhodnutia už prešlo viac ako 13 rokov a nakoľko premlčacia doba
pri právoplatnom rozhodnutí súdu je v trvaní 10 rokov, vznáša námietku premlčania proti exekučnému
titulu. Podaním námietky stráca oprávnený právo v exekúcii ďalej pokračovať a preto žiada, aby súd
návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel.4. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu, pričom
ten vo svojom vyjadrení s poukazom na ust. §§ 100. ods. 1, 110 ods. 1, 112 Občianskeho zákonníka
uviedol, že Okresný súd Bardejov rozhodol Platobným rozkazom sp. zn.: 4 Ro 184/2011 zo dňa

07.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 30.12.2011, na základe ktorého
oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a to dňa 17.05.2012. Predmetné exekučné konanie
skončilo Oznámením o ukončení starej exekúcie zo dňa 05.08.2020. Vzhľadom na uvedené oprávnený
má za to, že neuplynula zákonom stanovená 10 ročné premlčacia lehota. Oprávnený nesúhlasí
so zastavením exekúcie a navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a

oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie.
Zároveň vyčísluje účelne vynaložené trovy oprávneného vo výške 49,89 eur v súlade s ust. § 199a
Zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 31,64 eur s DPH
a z jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 18,25 eur s DPH za rok 2025 (vyjadrenie
oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky

č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

5. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie spolu s vyjadrením oprávneného
dňa 03.06.2025. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie po obsahovej stránke
nevyjadril.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a

rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť
zmeškanie lehôt.

12. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia
lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.13. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

14. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak s posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a

doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných
konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej
len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
(ďalej len „opätovný návrh“).

16. Podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá

opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul,
upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu
starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

17. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného

konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis
umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

18. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa
použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

19. Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonať
po prvý raz.

20. Podľa § 110 ods. 1 prvá veta OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

21. Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

22. Premlčanie ako hmotnoprávny inštitút spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone
(premlčacia doba), v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva v dôsledku čoho

vzniká na strane dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide
o uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom
príslušnom orgáne, následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa
a to uplatnením námietky premlčania. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku
jehosúdnejvymáhateľnosti,pritomsubjektívneprávoakotakénezaniká.Zánikomnárokusasubjektívne

právo len oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká, naďalej trvá, ale
oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych
vzťahoch, keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu
dlžníka proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky
premlčania poskytuje dlžníkovi teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k

uplatneniu práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik
jeho vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania
až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len
ako dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom
prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a)

Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť
je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie
práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný)
nevzniesol.23. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania súd k danej veci
uvádza, že Občiansky zákonník ustanovuje jednak všeobecnú premlčaciu dobu a jednak osobitné

premlčacie doby, ktoré sa vzťahujú pre určitý druh práv. Všeobecná premlčacia doba v zmysle ust.
§ 101 Občianskeho zákonníka je trojročná, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo po
prvý raz vykonať, čo znamená, že tento moment nastáva okamihom, keď je právo žalovateľné. Týmto
okamihom sa právo premieta do nároku oprávneného. V predmetnej veci sa oprávnený domáha od
povinného vymoženia svojho nároku na základe platobného rozkazu vydaného Okresným súdom

Bardejov a teda pre tento prípad nie je možné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ale
premlčaciu dobu, ktorá je zákonom upravená v ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže
ide o právo oprávneného, ktoré bolo priznané právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Na
tomto mieste je potrebné len podotknúť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom mu nič nehovorí a preto si exekučný súd vyžiadal zaslanie
spisu vedeného Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 4Ro/184/2011, ktorého preskúmaním tunajší

súd zistil, že predmetný platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom povinný prevzal do vlastných rúk
dňa 13.12.2011 o čom svedčí vlastnoručne podpísaná doručenka založená v spise. Práva priznané
rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu sa premlčujú v desaťročnej premlčacej dobe, a pre
určenie dňa, na ktorý pripadá začiatok jej plynutia je smerodajný deň, kedy sa podľa rozhodnutia
súdu alebo iného orgánu malo plniť. Premlčacia doba začína v týchto prípadoch plynúť dňom, ktorým

márne uplynula lehota na plnenie ustanovená rozhodnutím tzv. paričná lehota. V predmetnej veci sa
oprávnený domáhal od povinného vymoženia svojho nároku na základe platobného rozkazu, ktorý
nadobudol vykonateľnosť dňa 30.12.2011. Pôvodné exekučné konanie začalo spísaním zápisnice
o návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 17.05.2012 a následne bolo dňa 19.06.2012
súdnemu exekútorovi doručené poverenie na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na deň začatia pôvodného

exekučného konania je nesporné, že premlčacia doba neuplynula, nakoľko z premlčacej doby uplynula
doba 139 dní.

24. Podanie včasného návrhu na vykonanie exekúcie vo vzťahu k premlčacej dobe má za následok
jej spočívanie. Vo všeobecnosti možno uviesť, že plynutie premlčacej doby prebieha neprerušene

od začiatku jej plynutia až do jej skončenia. Ak však príslušný orgán vydá meritórne rozhodnutie,
ktorým žalobe vyhovel a právo žalobcu uznal a predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť v čoho dôsledku sa stalo spôsobilým exekučným titulom, podaním návrhu na vykonanie
exekúcie, ktorej podkladom je predmetné rozhodnutie, sa plynutie desaťročnej premlčacej doby
zastavuje (prerušuje), a to po celý čas trvania exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví a nárok oprávneného

nebol uspokojený v celom rozsahu, desaťročná premlčacia doba plynie ďalej a to právoplatnosťou
rozhodnutia, ktorým či už súd alebo súdny exekútor o zastavení exekúcie rozhodol. V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov režim premlčacej doby ustanovuje osobitne v prípadoch týkajúcich sa
tzv. „starých exekúcii“, keď v ust. § 9 ods. 2 zakotvil, že pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po

ukončení exekučného konania nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok.

25. Zákonodarca prijatím vyššie uvedeného zákona umožnil oprávnenému v prípade, ak exekúcia, v
rámci ktorej sa domáhal od povinného vymoženia svojej pohľadávky a k zastaveniu ktorej došlo v zmysle
ust. § 2 ods. 1 ZoUNEK, podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie a to za splnenia podmienok

ustanovených v § 9 ods. 1 predmetného zákona. Inak povedané, aj keď v rámci „exekučnej amnestie“
došlo k zastaveniu niektorých exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 ex lege, teda priamo zo
zákona, pohľadávka oprávneného nezanikla a jej vymoženia sa môže domáhať podaním opätovného
návrhu na vykonanie exekúcie.

26. Oprávnený v predmetnej veci podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie a súd má za to, že
návrh na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie bol podaný oprávnene, nakoľko boli splnené
zákonom požadované podmienky, keď oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil exekučný
titul, upovedomenie o zastavení exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. zo dňa
21.02.2020, ako aj oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 05.08.2020, z ktorého vyplýva,

že exekučné konanie bolo ukončené a týmto dňom (05.08.2020) došlo k obnoveniu plynutia premlčacej
doby, ktorá počas trvania exekučného konania spočívala. Je však nesporné, že s prihliadnutím na časť
premlčacej doby, ktorá uplynula odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu po podanie
pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie k premlčaniu judikovaného práva nedošlo, nakoľko opätovnýnávrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, keďže tento bol podaný v rámci desaťročnej premlčacej
doby dňa 26.03.2025 (medzi ukončením starého exekučného konania dňa 05.08.2020 a podaním
opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplynulo 1694 dní). Celkovo z desaťročnej premlčacej doby

uplynulo1833dníčopredstavujepribližne5rokova7dní.Jetedazrejmé,ževčasepodaniaopätovného
návrhunavykonanieexekúcieexistovalnárokoprávnenéhovočipovinnémuvyplývajúcizprávoplatného
a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť, ktorá mu ním bola uložená dobrovoľne
nesplnil ani z časti, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil
žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu, a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcie. Exekučný súd vzhľadom na vyššie uvedené pri posudzovaní návrhu povinného
na zastavenie exekúcie v kontexte vznesenej námietky premlčania nevzhliadol ani dôvod na zastavenie
exekúcie v zmysle ust. § 61k Exekučného poriadku, nakoľko dospel k právnemu záveru, že v čase
podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie právo oprávneného vyplývajúce z exekučného titulu
premlčané nebolo.

27.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

29. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

30. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

32. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

33. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie

má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

34. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách
exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex
upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento
upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v
pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno

považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny
výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení
oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie,
ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust.
§ 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové

výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platízákladná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí
trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením
trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť

o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a
v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie súdom má oprávnený
voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok
na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie

exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom
konaní. Exekučný poriadok teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy
právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného
ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. V predmetnej veci
súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a preto je potrebné v tejto súvislosti konštatovať,
že úspech vo veci mal oprávnený.

35. Vzhľadom k uvedenému a vzhľadom na to, že oprávnený si v rámci vyjadrenia k návrhu povinného
na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením
k návrhu na zastavenie exekúcie, súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal
oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením

k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon
právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej
hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 947,33 eur, odmena za polovičný úkon právnej
služby predstavuje 25,72 eur. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkon právnej služby (1 x 25,72 eur), po pripočítaní

režijného paušálu za rok 2025 (1 x 14,84 eur) a po pripočítaní príslušnej DPH (rok 2025 – 23% DPH
vo výške 9,33 eur) tak predstavujú celkovo sumu 49,89 eur.

36.Súdpoprávoplatnostitohtouzneseniavydádodatokkpovereniuvzmysle§199dods.1Exekučného
poriadku.

37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o
zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom
neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.